Vec T‑351/03
Schneider Electric SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva – Škoda spôsobená podniku z dôvodu dostatočne závažného porušenia práva Spoločenstva, ktorým je postihnuté konanie o preskúmaní zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom“
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]
2. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva
(Článok 288 druhý odsek ES)
3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva
(Článok 288 druhý odsek ES)
4. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva
(Článok 288 druhý odsek ES)
5. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom
(Článok 288 druhý odsek ES)
6. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu
(Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 18 ods. 1 a 3)
7. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Totožnosť skupín úradníkov poverených rôznymi štádiami preskúmania koncentrácie medzi podnikmi bez ohľadu na zrušenie, ku ktorému došlo medzi týmito rôznymi štádiami
(Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 18 ods. 3 a 4)
8. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva
(Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 8 ods. 4)
9. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Posúdenie zlučiteľnosti so spoločným trhom – Zohľadnenie dohôd povolených vo vnútroštátnom práve, ktorými sú viazané podniky zúčastnené na koncentrácii, Komisiou
(Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 2)
10. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie o začatí fázy podrobného preskúmania – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 2 ods. 3, článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 3)
11. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Správne konanie – Rozhodnutie o začatí fázy podrobného preskúmania
[Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 6 ods. 1 písm. c)]
12. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 288 druhý odsek ES)
13. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Posúdenie zlučiteľnosti so spoločným trhom – Neexistencia domnienky
(Nariadenie Rady č. 4064/89, články 2 a 10)
14. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 288 druhý odsek ES)
15. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 288 druhý odsek ES)
16. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 288 druhý odsek ES; nariadenie Rady č. 4064/89 článok 7 ods. 3)
17. Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Náhrada
(Článok 288 druhý odsek ES)
1. Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu uplatní na konanie pred Súdom prvého stupňa, a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí každá žaloba obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné nato, aby umožnili žalovanému pripraviť si obhajobu a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa žaloba zakladá, vyplývali prinajmenšom stručne, ale súdržným a pochopiteľným spôsobom zo samotného textu žaloby.
Na splnenie týchto požiadaviek musí žaloba o náhradu škody, ktorú spôsobila inštitúcia Spoločenstva, obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a škodou, ktorú, ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto škody.
(pozri body 92 – 94)
2. Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES za protiprávne konanie jeho inštitúcií je podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to protiprávnosťou konania vytýkaného inštitúciám, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou škodou.
V prípade, ak sa uplatňuje ako základ žaloby o náhradu škody protiprávnosť právneho aktu, musí táto protiprávnosť nato, aby viedla k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, predstavovať dostatočne závažné porušenie právneho pravidla, ktorého cieľom je priznanie práv jednotlivcom. Rozhodujúcim kritériom v tejto súvislosti je kritérium zjavného a závažného prekročenia hraníc stanovených pre voľnú úvahu inštitúcie Spoločenstva.
Režim mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva okrem iného zohľadňuje zložitosť situácií, ktoré bolo potrebné upraviť, ťažkosti uplatňovania alebo výkladu textov, a osobitne mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje autor napadnutého aktu.
Ak napadnutá inštitúcia disponuje iba značne obmedzenou, či dokonca nedisponuje žiadnou mierou voľnej úvahy, môže na preukázanie dostatočne závažného porušenia práva Spoločenstva stačiť samotné porušenie práva Spoločenstva.
To isté platí, ak žalovaná inštitúcia porušila všeobecnú povinnosť náležitej starostlivosti alebo nesprávne uplatnila relevantné hmotné alebo procesné normy.
(pozri body 113 – 118)
3. Ak by sa pojem dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva, ktoré je nevyhnutné na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, chápal tak, že zahŕňa všetky chyby a nedostatky, ktoré aj keď vykazujú určitý stupeň závažnosti, nie sú svojou povahou alebo rozsahom cudzie bežnému konaniu inštitúcie poverenej dohľadom nad uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sú zložité, chúlostivé a pri ktorých sa ponecháva široký priestor pre výklad, mohlo by to narušiť plný výkon funkcie regulátora hospodárskej súťaže v rozpore so všeobecným záujmom Spoločenstva.
Porušenie právnej povinnosti, ktoré, aj keď je poľutovaniahodné, možno vysvetliť objektívnymi nárokmi, ktoré zaťažujú inštitúcie a jej zamestnancov v dôsledku ustanovení upravujúcich preskúmanie koncentrácií, teda nemôže zakladať závažné porušenie práva Spoločenstva na účely vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.
Naopak, právo na náhradu škody vyplývajúce z konania inštitúcie vzniká, ak sa toto konanie prejaví aktom, ktorý je zjavne v rozpore s právnym pravidlom a vážne poškodzuje záujmy tretích osôb, a nemôže byť odôvodnené ani vysvetlené osobitnými obmedzeniami, ktorým objektívne podlieha služba v rámci bežného fungovania.
Takáto definícia prahu vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva môže chrániť voľnú úvahu, ktorú musí vo všeobecnom záujme používať regulátor Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže tak vo svojich účelných rozhodnutiach, ako aj pri ním uskutočňovanom výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení primárneho a sekundárneho práva Spoločenstva, a to bez toho, aby tretie osoby znášali dôsledky závažných a neospravedlniteľných porušení povinností.
(pozri body 121 – 125)
4. V zásade nemožno vylúčiť, že zjavné a závažné vady, ktorými je dotknutá hospodárska analýza tvoriaca základ rozhodnutí prijatých na základe politiky hospodárskej súťaže, môžu predstavovať porušenia právneho pravidla, ktoré sú dostatočne závažné na to, aby viedli k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.
Takéto určenie však najskôr vyžaduje overiť, či je cieľom pravidla porušeného chybnou analýzou priznanie práv jednotlivcom. Aj keď však niektoré zásady a pravidlá, s ktorými musí byť analýza hospodárskej súťaže v súlade, majú skutočne povahu pravidiel určených na priznanie práv jednotlivcom, takúto povahu nemožno a priori priznať všetkým normám primárneho alebo sekundárneho práva alebo normám vychádzajúcim z judikatúry, ktoré musí Komisia dodržiavať pri svojich hospodárskych posúdeniach.
Ďalej, hospodárske analýzy, ktoré sú nevyhnutné na kvalifikáciu situácie alebo transakcie podľa práva hospodárskej súťaže sú všeobecne tak z hľadiska skutkových zistení, ako aj z hľadiska úvah vypracovaných na základe ich opisu skutkového stavu, komplexné a zložité intelektuálne formulácie, ktoré môžu vzhľadom na lehoty, ktorým inštitúcia podlieha, vykazovať určité nedostatky, ako sú odhady, nesúdržnosti alebo dokonca určité opomenutia. To platí o to viac, ak, ako je to v prípade preskúmavania koncentrácií, analýza obsahuje prvok budúceho vývoja. Závažnosť nedostatočnej dokumentácie alebo logiky nemusí za týchto podmienok vždy predstavovať okolnosť postačujúcu na vznik zodpovednosti Spoločenstva.
Nakoniec, Komisia disponuje voľnou úvahou na účely udržiavania kontroly politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva, čo znamená, že od nej nemožno úplne očakávať úplne stálu a nemennú prax pri vykonávaní relevantných pravidiel, a súčasne, že má určitú voľnosť vo výbere ekonometrických nástrojov, ktorými disponuje, ako aj pri výbere hľadísk vhodných pre štúdium daného javu, pokiaľ tieto výbery nie sú zjavne v rozpore s prijatými pravidlami hospodárskej disciplíny a sú dôsledne vykonávané.
(pozri body 129 – 132)
5. Vady, ktorými je dotknuté rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ktoré nemajú vplyv na priebeh konania a ktoré predovšetkým nezbavili podniky zúčastnené na koncentrácii možnosti získať priaznivé rozhodnutie s ohľadom na vykonanie koncentrácie, nemôžu samy osebe spôsobiť konkrétnu škodu účastníkom koncentrácie, a v dôsledku toho viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.
(pozri body 134, 138, 139)
6. Podniky, ktoré sú účastníkmi koncentrácie majúcej význam pre celé Spoločenstvo, musia mať ako osoby, ktorým sú určené rozhodnutia verejného orgánu, ktoré sa citeľne dotýkajú ich záujmov, možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko a na tento účel musia byť včas jasne informované o podstate námietok, ktoré Komisia vznáša proti ich oznámenej koncentrácii.
Oznámenie o výhradách má v tejto súvislosti osobitný význam, keďže je špecificky určené na to, aby dotknutým podnikom umožnilo reagovať na obavy vyjadrené regulačným orgánom na jednej strane tým, že sa k týmto obavám vyjadria, a na druhej strane tým, že Komisii navrhnú opatrenia určené na nápravu negatívneho dopadu oznámenej koncentrácie.
Táto záruka, ktorá patrí k základným zárukám, ktoré právny poriadok Spoločenstva poskytuje v rámci vykonávania správnych konaní, má osobitný význam pre kontrolu koncentrácií podnikov
Skutočnosť, že Komisia vyhotoví oznámenie o výhradách takým spôsobom, že podnik nemôže vedieť, že pokiaľ nenavrhne určité nápravné opatrenia potrebné na obmedzenie alebo odstránenie situácie vzájomného opierania, nemá žiadnu šancu dosiahnuť, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom, predstavuje v prejednávanej veci zjavné a závažné porušenie článku 18 ods. 1 a 3 nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. Toto porušenie práva na obhajobu nie je ani odôvodnené, ani vysvetlené osobitnými nárokmi, ktorým objektívne podliehajú služby Komisie.
(pozri body 147 – 149, 152, 154, 170)
7. Úplná alebo čiastočná totožnosť skupín úradníkov poverených rôznymi štádiami preskúmania koncentrácie medzi podnikmi nepredstavuje zo strany Komisie dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznanie práv jednotlivcom.
Hoci je totiž pravda, že dodržiavanie práva každej osoby, aby jej záležitosť bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom, je zaručené článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, na ktorý odkazuje článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, a bolo potvrdené v článku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie, a že právo na spravodlivé súdne konanie predstavuje zjavne normu, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, článok 6 ods. 1 Dohovoru nezakazuje predchádzajúci zásah správnych orgánov, ktorý nespĺňa vo všetkých aspektoch požiadavky, ktoré sa vzťahujú na konanie pred súdmi, pokiaľ je zabezpečené právo na nestranný súd.
V oblasti kontroly koncentrácií predstavuje žaloba o neplatnosť na základe článku 230 ES smerujúca proti rozhodnutiam, ktoré Komisia prijala podľa článku 8 ods. 3 a 4 nariadenia č. 4064/89, právny prostriedok, ktorý poskytuje záruky požadované v článku 6 ods. 1 Dohovoru.
Okrem toho žiadne právne pravidlo, ani žiadna zásada nebráni tomu, aby Komisia poverila rovnakých úradníkov opätovným preskúmaním koncentrácie na účely splnenia povinností vyplývajúcich z rozsudku, ktorým sa ruší rozhodnutie vyhlasujúce túto koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom.
Nakoniec ako všeobecnú zásadu vyplývajúcu z povinnosti nestrannosti nemožno stanoviť, aby mal správny alebo súdny orgán po zrušení prvého rozhodnutia povinnosť postúpiť vec inému orgánu alebo inak zloženému útvaru tohto orgánu.
(pozri body 181 – 186, 188)
8. Ak už bola koncentrácia vykonaná v okamihu, v ktorom Komisia konštatuje jej nezlučiteľnosť so spoločným trhom, článok 8 ods. 4 nariadenia č. 4064/89 oprávňuje inštitúciu požadovať akýkoľvek náležitý krok na obnovenie podmienok účinnej hospodárskej súťaže.
Aby sa určilo, či Komisia tým, že požadovala od dvoch podnikov zúčastnených na koncentrácii rozdelenie, ktoré by zachovalo nemeniteľnosť dosahu pôsobnosti cieľového podniku, a tým, že zakázala akýkoľvek neskorší spätný prevod činností, porušila toto ustanovenie zjavným a závažným spôsobom, je potrebné preskúmať spôsoby rozdelenia, pričom sa zohľadní najmä postavenie oznamujúcich podnikov na dotknutých odvetvových trhoch, rozdiel oddeľujúci ich podiely na trhu od podielov ich priamych konkurentov, známosť ich ochranných známok na týchto trhoch, a overí sa, či lehota na vykonanie rozhodnutia o rozdelení nebola zjavne neprimerane krátka.
(pozri body 199 – 203, 209)
9. Pri výkone kontrolnej právomoci, ktorú má na účely rozhodovania o zlučiteľnosti koncentrácie s významom pre celé Spoločenstvo so spoločným trhom, musí Komisia prihliadnuť k zmluvám, ktoré viažu oznamujúce strany, pokiaľ sú ich ustanovenia prípustné podľa platného vnútroštátneho práva.
(pozri bod 221)
10. Stačia vážne pochybnosti o zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom, aby sa prijalo rozhodnutie o začatí fázy podrobného preskúmania na základe článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, zatiaľ čo článok 2 ods. 3 tohto nariadenia od Komisie vyžaduje dôkaz o vytvorení alebo posilnení dominantného postavenia, pokiaľ konštatuje nezlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom na základe článku 8 ods. 3.
(pozri body 235, 249, 250)
11. Aj keď sa v oblasti kontroly koncentrácií medzi podnikmi pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré môže spôsobiť ujmu dotknutým podnikom, vyžaduje dodržanie práva na obhajobu, rozhodnutie o začatí fázy podrobného preskúmania nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu, ktorého zákonnosť závisí od dodržania týchto práv.
(pozri bod 240)
12. V rámci mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva treba na účely vymedzenia škody pripisovanej zavinenej činnosti inštitúcie Spoločenstva zohľadniť účinky porušenia povinnosti, ktoré zakladá zodpovednosť, a nie účinky aktu, z ktorého vychádza, pokiaľ inštitúcia mohla alebo musela prijať akt s týmto účinkom bez porušenia právnej normy.
Inými slovami, analýza príčinnej súvislosti nemôže vychádzať z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého by v prípade neexistencie protiprávneho aktu inštitúcia nekonala alebo by prijala akt opačného znenia, čo by z jej strany rovnako mohlo byť protiprávnym správaním, ale musí vykonať porovnanie medzi situáciou spôsobenou dotknutej tretej osobe zavineným konaním a situáciou, ktorá by pre ňu vyplynula zo správania inštitúcie rešpektujúceho právnu normu.
V prípade, v ktorom by protiprávna okolnosť odôvodňujúca návrh na náhradu škody bola súčasťou rozhodnutia, ktorého účinkom je zamietnuť žiadateľovi povolenie alebo iné pre neho priaznivé opatrenie, nemožno sa na účely analýzy účinkov zavinenia a porovnávania medzi skutočnou situáciou a obnovenou legálnou situáciou domnievať, že v prípade neexistencie zistenej vady by žiadateľ nevyhnutne získal povolenie alebo iné pre neho priaznivé opatrenie, ktoré požadoval.
Rovnako nie je v prípade existencie porušenia práva na obhajobu ovplyvňujúceho rozhodnutie, ktorým bola koncentrácia medzi podnikmi vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, potrebné požadovať, aby v prípade neexistencie tohto porušenia bola oznámená koncentrácia explicitne alebo implicitne vyhlásená za zlučiteľnú, ale posúdiť účinky ktoré zistená vada mohla mať na zmysel rozhodnutia.
Škodu pripísateľnú Spoločenstvu teda nemožno odvodiť z porovnania medzi situáciou vytvorenou rozhodnutím o nezlučiteľnosti a situáciou charakterizovanou výslovným alebo konkludentným povolením koncentrácie, s výnimkou prípadu, v ktorom by bol súd Spoločenstva schopný konštatovať, že Komisia vyhlásila nezlučiteľnosť v priamom a istom dôsledku uznaného porušenia jej právnych povinností.
Okrem toho, aj keď nemožno vylúčiť, že účastníci koncentrácie mohli byť pri neexistencii nároku na uznanie zlučiteľnosti koncentrácie zbavení veľkej šance na vydanie priaznivého rozhodnutia, naplnenie takej šance môže byť spojené s príliš náhodnými parametrami, aby mohlo byť predmetom presvedčivej kvalifikácie a viesť k náhrade škody.
Neexistuje teda dostatočne úzka príčinná súvislosť medzi porušením práv na obhajobu podniku zúčastneného na koncentrácii a odňatím možnosti dosiahnuť prípadné rozhodnutie o zlučiteľnosti, aby mohla vzniknúť zodpovednosť Spoločenstva z dôvodu povinnosti podniku predať aktíva, ktorými disponuje v cieľovom podniku, a teda ani aby sa pripustilo, že sa Spoločenstvu pripíše škoda rovnajúca sa celkovej strate hodnoty, ktorú tieto aktíva utrpeli od ich nadobudnutia do ich následného prevodu.
(pozri body 263 – 267, 278, 280, 282, 283, 286, 292)
13. Nariadenie č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nevytvára akúkoľvek domnienku, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oznámenej koncentrácie so spoločným trhom, a Komisii v každom prípade prislúcha, aby si vytvorila jasný názor o tejto zlučiteľnosti a podľa toho rozhodla.
Koncentrácia je konkludentne považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak Komisia najmä neprijala rozhodnutie o začatí fázy podrobného preskúmania v lehote jedného mesiaca stanovenej v článku 10 ods. 1 nariadenia ani nerozhodla o zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom v lehote štyroch mesiacov stanovenej v článku 10 ods. 3.
(pozri body 275, 276)
14. Náklady na právne, daňové a bankové poradenstvo a ďalšie správne náklady vynaložené podnikom na účely vykonania rozhodnutia Komisie nariaďujúceho rozdelenie dvoch podnikov, ktoré sú účastníkmi koncentrácie vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom, nemožno uznať za dôsledok protiprávnosti, ktorej sa Komisia dopustila tým, že prijala rozhodnutie o nezlučiteľnosti.
Z protiprávnosti rozhodnutia o nezlučiteľnosti, a v dôsledku toho z rozhodnutia o rozdelení, totiž nevyplýva, že koncentrácia sa mala uznať za zlučiteľnú, ani že podniky mohli byť naďalej subjektom, ktorý vznikol fúziou. Nemožno teda predpokladať, že správne náklady bežne vynaložené podnikom na účely uskutočnenia rozdelenia aktív by nemali byť znášané, ak by inštitúcia prijala zákonné rozhodnutie.
Naopak náklady na poradenstvo, odmeny a správne poplatky rôznej povahy, ktoré podnik vynaložil na účely účasti na opätovne začatom konaní o preskúmaní koncentrácie – pričom opätovné začatie je potrebné v dôsledku zrušenia rozhodnutia Komisia, ktorým bola táto koncentrácia vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom – sú spojené so zavineným správaním inštitúcie dostatočnou príčinnou súvislosťou, aby mohli zakladať nárok na náhradu škody.
Nakoniec, náklady vynaložené na účely súdnych preskúmaní, ktoré prináležia súdu Spoločenstva, treba považovať za náklady, ktoré sú predmetom rozhodnutí prijatých prípadne o trovách konania na základe konkrétnych procesných pravidiel uplatniteľných na tento druh nákladov v rozhodnutiach, ktorými sa ukončuje konanie, a v osobitných konaniach stanovených pre prípad spochybnenia výšky trov konania. Tieto konania vylučujú požadovanie rovnakých súm alebo súm vynaložených na rovnaký účel v rámci žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva, vrátane zo strany osôb, ktoré vzhľadom na to, že nemali vo veci úspech, museli znášať trovy konania.
(pozri body 293, 294, 297 – 302)
15. Pokiaľ je závažné porušenie práva Spoločenstva, ktorým je postihnuté rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom, spojené so znížením ceny prevodu aktív vlastnených prevodcom v kapitále prevádzaného podniku z dôvodu dostatočne priamej príčinnej súvislosti, je povinnosťou Spoločenstva nahradiť škodu, ktorú prevodca z tohto dôvodu utrpel. Škoda sa môže rovnať rozdielu medzi dohodnutou cenou za prevod a cenou, ktorú prevodca mohol získať od nadobúdateľa, ak by po ukončení prvého konania o preskúmaní koncentrácie mal k dispozícii zákonné rozhodnutie o zlučiteľnosti koncentrácie.
(pozri body 316, 317, 322)
16. Pokiaľ podnik získa kontrolu nad iným podnikom prostredníctvom verejnej ponuky na výmenu akcií uplatnením výnimky zo zásady odkladného účinku koncentrácie uvedenej v článku 7 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 – úplne legálne tak z pohľadu vnútroštátneho práva, ako aj práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže – preberá na seba v každom prípade riziko, že preskúmanie koncentrácie povedie po uplynutí lehôt stanovených nariadením k rozhodnutiu konštatujúcemu nezlučiteľnosť so spoločným trhom a k zodpovedajúcej povinnosti pristúpiť k rozdeleniu aktív už spojených podnikov. Ak okrem toho vzhľadom na vlastnosti koncentrácie nemohol nevedieť, že uskutočnená fúzia prinajmenšom môže vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie na podstatnej časti spoločného trhu, a že z tohto dôvodu bude Komisiou na základe článku 2 ods. 3 tohto nariadenia zakázaná, vyplýva z toho, že sám prispel k vzniku svojej vlastnej škody tým, že na seba prebral skutočné riziko a posteriori vyhlásenia nezlučiteľnosti právne bezchybnej koncentrácie, a v dôsledku toho možnosti núteného opätovného predaja získaných aktív.
V takej situácii môže byť podnik uznaný za zodpovedný vo výške tretiny nahraditeľnej škody, ktorú utrpel z dôvodu zníženia ceny za prevod poskytnutého nadobúdateľovi.
(pozri body 328 – 330, 332, 334)
17. Ako vyplýva zo spoločných zásad práva členských štátov, na ktoré odkazuje článok 288 druhý odsek ES, návrh na zaplatenie úrokov je vo všeobecnosti prípustný v rámci žaloby o náhradu škody.
Cieľom náhrady škody utrpenej jednotlivcom z dôvodu nezákonného konania orgánov Spoločenstva je totiž obnoviť, pokiaľ je to možné, hodnotu majetku poškodeného.
Ak sú teda splnené podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, musí súd Spoločenstva zohľadniť nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z časového úseku, ktorý uplynul medzi vznikom škodnej udalosti a dňom zaplatenia náhrady škody, v rozsahu, v akom je potrebné zohľadniť zistené znehodnotenie meny.
Pokiaľ ide o dátum, ku ktorému sa má výpočet úpravy s ohľadom na menovú infláciu ukončiť, musí v zásade zodpovedať dňu vyhlásenia rozsudku, v ktorom bola stanovená povinnosť nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla.
No ak pohľadávka na náhradu škody nie je ku dňu vyhlásenia uvedeného rozsudku ani určitá, pokiaľ ide o jej sumu, ani vymedziteľná na základe preukázaných objektívnych skutočností, nemôžu úroky z omeškania plynúť od tohto dátumu, ale len v prípade omeškania a až do úplného zaplatenia odo dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rozhoduje o zaplatení náhrady vzniknutej škody.
Z toho vyplýva, že suma náhrady škody dlhovaná žalobcovi sa musí prehodnotiť až do dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rozhoduje o zaplatení náhrady škody, následne zvýšená o úroky z omeškania od naposledy uvedeného dátumu a až do úplného zaplatenia.
Uplatniteľná úroková sadzba sa vypočíta na základe sadzieb stanovených Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie, ktoré sú postupne uplatniteľné v priebehu každého z týchto dvoch dotknutých období, zvýšených o dva body, pokiaľ nebude vyššia než sadzba, ktorú požaduje žalobca vo svojich návrhoch.
(pozri body 340 – 346)