Language of document : ECLI:EU:C:2014:317

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 13. mája 2014 (*)

„Osobné údaje – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní týchto údajov – Smernica 95/46/ES – Články 2, 4, 12 a 14 – Vecná a územná pôsobnosť – Internetové vyhľadávače – Spracovanie údajov obsiahnutých na webových stránkach – Vyhľadávanie, indexácia a uchovávanie týchto údajov – Zodpovednosť poskytovateľa vyhľadávača – Prevádzkareň na území členského štátu – Rozsah povinností tohto poskytovateľa a práv dotknutej osoby – Charta základných práv Európskej únie – Články 7 a 8“

Vo veci C‑131/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Audiencia Nacional (Španielsko) z 27. februára 2012 a doručený Súdnemu dvoru 9. marca 2012, ktorý súvisí s konaním:

Google Spain SL,

Google Inc.

proti

Agencia Española de Protección de Datos (AEPD),

Mariovi Costejovi Gonzálezovi,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr M. Ilešič (spravodajca), L. Bay Larsen, T. von Danwitz, M. Safjan, sudcovia J. Malenovský, E. Levits, A. Ó Caoimh, A. Arabadžiev, M. Berger, A. Prechal a E. Jarašiūnas,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. februára 2013,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Google Spain SL a Google Inc, v zastúpení: F. González Díaz, J. Baño Fos a B. Holles, abogados,

–        M. Costeja González, v zastúpení: J. Muñoz Rodríguez, abogado,

–        španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González, splnomocnený zástupca,

–        grécka vláda, v zastúpení: E.‑M. Mamouna a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia,

–        talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–        rakúska vláda, v zastúpení: G. Kunnert a C. Pesendorfer, splnomocnení zástupcovia,

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a M. Szpunar, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: I. Martínez del Peral a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. júna 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. b) a d), článku 4 ods. 1 písm. a) a c), článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), ako aj článku 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Google Spain SL (ďalej len „Google Spain“) a Google Inc. na jednej strane a Agencia Española de Protección de Datos (agentúra na ochranu údajov, ďalej len „AEPD“) a pánom Costejom Gonzálezom na strane druhej v súvislosti s rozhodnutím tejto agentúry, ktorým sa vyhovelo sťažnosti podanej pánom Costejom Gonzálezom proti týmto dvom spoločnostiam a ktorým sa spoločnosti Google Inc. nariadilo prijať nevyhnutné opatrenia na stiahnutie osobných údajov týkajúcich sa pána Costeju Gonzáleza z jej indexu a zabrániť prístupu k týmto údajom do budúcnosti.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Smernica 95/46, ktorej predmetom je podľa jej článku 1 chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov, ako aj odstraňovanie prekážok voľnému pohybu týchto údajov, vo svojich odôvodnenia 2, 10, 18 až 20 a 25 uvádza:

„(2)      keďže systémy spracovania údajov sú určené na to, aby slúžili človeku; keďže tieto systémy musia, nech je akákoľvek štátna príslušnosť fyzických osôb a ich bydlisko, rešpektovať ich základné práva a slobody, najmä právo na súkromie, a prispievať k… blahobytu jednotlivcov;

(10)      keďže cieľom vnútroštátnych právnych predpisov o spracovaní osobných údajov je chrániť základné práva a slobody, najmä právo na súkromie, čo sa rešpektuje tak v článku 8 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd [, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950,], ako aj vo všeobecných zásadách práva spoločenstva; keďže z toho dôvodu aproximáciu týchto právnych predpisov nesmie mať za následok zníženie ochrany, ktorú poskytujú, ale naopak musí sa snažiť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v spoločenstve;

(18)      keďže, aby sa zabezpečilo, že jednotlivci nebudú zbavení ochrany, na ktorú majú nárok podľa tejto smernice, bude sa musieť každé spracovanie osobných údajov v spoločenstve vykonávať v súlade s právom jedného z členských štátov; keďže v tejto súvislosti sa spracovanie vykonávané v zodpovednosti kontrolóra [prevádzkovateľa, – neoficiálny preklad] ktorý je ustanovený v členskom štáte, bude riadiť právom tohto štátu;

(19)      keďže založenie takejto inštitúcie na území členského štátu predpokladá účinné a skutočné vykonávanie činnosti prostredníctvom stabilných dohôd [prostredníctvom stálej prevádzkarne – neoficiálny preklad]; keďže právna forma takejto inštitúcie, či je to pobočka, alebo dcérska spoločnosť s právnou subjektivitou, nie je určujúcim činiteľom z tohto hľadiska; keďže, ak je jeden kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad], resp. inštitúcia, ktorá spracovanie riadi, zavedený na území niekoľkých členských štátov, najmä prostredníctvom dcérskych spoločností, potom tento kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad] musí zabezpečiť, aby nedošlo k obchádzaniu vnútroštátneho práva, aby každý z podnikov spĺňal povinnosti uložené vnútroštátnym právom, ktoré je uplatniteľné na jeho činnosti;

(20)      keďže skutočnosť, že spracovanie údajov vykonáva osoba ustanovená v tretej krajine, nesmie byť na prekážku ochrane jednotlivcov, uvedenej v tejto smernici; keďže v týchto prípadoch by sa malo spracovanie riadiť právom členského štátu, v ktorom sú umiestnené používané prostriedky, a mali by existovať záruky, ktoré zabezpečia, že v praxi sa budú dodržiavať práva a záväzky, uvedené v tejto smernici;

(25)      keďže zásady ochrany sa musia na jednej strane odrážať v povinnostiach kladených na osoby… zodpovedné za spracovanie, najmä pokiaľ ide o kvalitu údajov, technické zabezpečenie, oznámenia kontrolným orgánom, a okolnosti, za ktorých sa môže vykonávať spracovanie a na druhej strane v práve delegovanom na jednotlivcov, o ktorých sa údaje spracovávajú, aby boli informovaní, že sa uskutočňuje spracovanie, aby sa pozreli na údaje, aby žiadali opravy a, aby za určitých okolností mali námietky proti spracovaniu“.

4        Článok 2 smernice 95/46 stanovuje, že „na účely tejto smernice:

a)      ‚osobné údaje‘ znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (‚údajového subjektu‘); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu;

b)      ‚spracovanie osobných údajov‘ (‚spracovanie‘) znamená akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, či už automatickými prostriedkami, alebo nie, ako je zber, zaznamenávanie, organizácia, uskladnenie, úprava alebo nahradenie, vyhľadávanie, nahliadnutie, používanie, odhalenie prenosom, šírenie alebo sprístupnenie iným spôsobom, upravenie alebo kombinácia, blokovanie, vymazanie alebo zničenie.

d)      ‚kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad] ‘ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, verejný orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý sám, alebo v spojení s inými, určí účely a prostriedky spracovania osobných údajov; tam, kde sú účely a prostriedky spracovania stanovené vnútroštátnymi zákonmi a nariadeniami, alebo zákonmi a nariadeniami spoločenstva, ten, kto spracovanie riadi, alebo konkrétne kritéria pre jeho menovanie, môžu byť navrhnuté na základe vnútroštátneho práva alebo práva spoločenstva;

…“

5        Článok 3 uvedenej smernice nazvaný „Rozsah“ vo svojom odseku 1 uvádza:

„Táto smernica sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov, automatickými prostriedkami, a na spracovanie osobných údajov inými, ako automatickými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného systému.“

6        Článok 4 rovnakej smernice s názvom „Uplatniteľnosť vnútroštátneho práva“ stanovuje:

„1.      Každý členský štát uplatňuje vnútroštátne ustanovenia, ktoré prijme na základe tejto smernice, na spracovanie osobných údajov tam, kde:

a)      sa spracovanie vykonáva v kontexte činností ustanovenia [prevádzkarne – neoficiálny preklad] kontrolóra [prevádzkovateľa – neoficiálny preklad] na území členského štátu; keď je tá istá inštitúcia, ktorá riadi spracovanie, ustanovená [usadená – neoficiálny preklad] na území niekoľkých členských štátov, musí prijať nevyhnutné opatrenia, aby zaistila, že každé z týchto ustanovení [každá z týchto prevádzkarní – neoficiálny preklad] je v súlade so záväzkami, ktoré predpisuje uplatniteľnosť vnútroštátneho práva;

b)      ten, kto spracovanie riadi, nie je ustanovený [prevádzkovateľ nie je usadený – neoficiálny preklad] na území členského štátu, ale na mieste, kde sa j [kde sa jeho – neoficiálny preklad] vnútroštátne právo uplatňuje na základe medzinárodného verejného práva;

c)      kontrolór nie je ustanovený [prevádzkovateľ nie usadený – neoficiálny preklad] na území spoločenstva a na účely spracovania osobných údajov používa zariadenie, automatizované, alebo iné, umiestnené na území členského štátu, pokiaľ sa takéto zariadenie používa iba pre účely tranzitu cez územie spoločenstva.

2.      Za okolností, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. c), kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad], musí označiť zástupcu ustanoveného na území takéhoto členského štátu, bez toho, aby boli dotknuté právne opatrenia, ktoré by mohli byť iniciované proti kontrolórovi [prevádzkovateľovi – neoficiálny preklad].“

7        V kapitole II v oddiele I smernice 95/46 nazvanom „Princípy týkajúce sa kvality údajov“ článok 6 tejto smernice znie takto:

„1.      Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje musia byť:

a)      spracovávané spravodlivo a zákonne;

b)      zhromaždené na špecifikované, explicitné a zákonné účely a nebudú sa ďalej spracovávať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi. Ďalšie spracovanie údajov pre historické, štatistické alebo vedecké účely sa nepovažuje za nezlučiteľné, pod podmienkou, že členské štáty zabezpečia primerané bezpečnostné opatrenia;

c)      adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, pre ktoré sú zhromažďované a/alebo ďalej spracované;

d)      presné a tam, kde je to nevyhnutné, udržiavané aktuálne; musí sa vykonať každé primerané opatrenie, aby sa zaistilo, že údaje, ktoré sú nepresné alebo neúplné, so zreteľom na účely, pre ktoré boli zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané sa vymažú alebo skorigujú;

e)      udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi [údajových subjektov – neoficiálny preklad] počas obdobia ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané. Členské štáty stanovia primerané bezpečnostné opatrenia pre osobné údaje uložené na dlhšie obdobia pre historické, štatistické alebo vedecké použitie.

2.      Úlohou kontrolóra [prevádzkovateľa – neoficiálny preklad] je zaistiť, aby sa vyhovelo odseku 1.“

8        V kapitole II v oddiele II smernice 95/46 nazvanom „Kritériá na uzákonenie spracovania údajov“, článok 7 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

f)      spracovanie je nevyhnutné pre účely legitímnych záujmov, ktoré plní kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad], alebo tretia strana alebo strany, ktorým sú údaje odhalené, s výnimkou, ak takéto záujmy sú prevýšené záujmami týkajúcimi sa základných práv a slobôd osoby pracujúcej s údajmi [údajového subjektu – neoficiálny preklad], ktoré potrebujú ochranu podľa článku 1 ods. 1.“

9        Článok 9 uvedenej smernice nazvaný „Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu“ stanovuje:

„Členské štáty vykonajú opatrenia pre výnimky a odchýlky z ustanovení tejto kapitoly, kapitoly IV a kapitoly VI pre spracovanie osobných údajov, vykonávané výlučne na žurnalistické účely alebo účely umeleckého alebo literárneho vyjadrenia, iba vtedy, ak sú nevyhnutné pre uvedenie práva na súkromie do súladu s nariadeniami, ktorými sa riadi sloboda prejavu.“

10      Článok 12 tej istej smernice s názvom „Právo prístupu“ stanovuje:

„Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi [údajovému subjektu – neoficiálny preklad] právo získať od kontrolóra [prevádzkovateľa – neoficiálny preklad]:

b)      ak je to vhodné úpravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ktorých spracovanie nezodpovedá ustanoveniam tejto smernice, najmä z dôvodu neúplného alebo nepresného charakteru údajov;

…“

11      Článok 14 smernice 95/46 nazvaný „Právo na vznesenie námietok osoby pracujúcej s údajmi [Právo údajového subjektu na vznesenie námietok – neoficiálny preklad]“ stanovuje:

„Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi [údajovému subjektu – neoficiálny preklad]:

a)      aspoň v prípadoch uvedených v článku 7 písm. e) a f) kedykoľvek vzniesť námietky z nevyvrátiteľných zákonných [z prevažujúcich a legitímnych – neoficiálny preklad] dôvodov týkajúcich sa jeho konkrétnej situácie proti spracovaniu údajov, ktoré sa ho týkajú, iba ak to nie je upravené inak vnútroštátnym právom. Tam, kde existuje oprávnená námietka, nesmie spracovanie zahájené kontrolórom [prevádzkovateľom – neoficiálny preklad] už viac zahŕňať tieto údaje;

…“

12      Článok 28 tejto smernice nazvaný „Dozorný orgán“ znie takto:

„1.      Každý členský štát zabezpečí, aby jeden a alebo viac štátnych orgánov bolo zodpovedných za monitorovanie uplatňovania ustanovení v rámci jeho územia, prijatých členskými štátmi v súlade s touto smernicou.

3.      Každý je zabezpečený najmä [Každý orgán má najmä – neoficiálny preklad]:

–        vyšetrovacími právomocami [vyšetrovacie právomoci – neoficiálny preklad], ako sú práva prístupu k údajom, tvoriacich záležitosť subjektu [tvoriace predmet – neoficiálny preklad] operácií spracovania a práva zbierať všetky nevyhnutné informácie pre plnenie jeho kontrolných povinností,

–        efektívnymi právomocami [efektívne právomoci – neoficiálny preklad] intervencie, ako sú napríklad… nariadenie zablokovania, vymazania alebo zničenia údajov, uvalenie dočasného alebo úplného zákazu na spracovanie…

–        …

Proti rozhodnutiam dozorného orgánu, ktoré vznesú žalobcovia [ktoré spôsobujú ujmu – neoficiálny preklad] je možné odvolať sa prostredníctvom súdov [na súde – neoficiálny preklad].

4.      Každý dozorný orgán si vypočuje nároky uplatňované [rozhodne o žiadosti predloženej – neoficiálny preklad] každou osobou alebo každou asociáciou predstavujúcou [zastupujúcou – neoficiálny preklad] túto osobu, týkajúce sa ochrany jeho [týkajúcej sa ochrany jej – neoficiálny preklad] práv a slobôd vzhľadom na spracovanie osobných údajov. Príslušná osoba je informovaná o výsledku žaloby [výsledku vybavenia jej žiadosti – neoficiálny preklad].

6.      Každý kontrolný [dozorný – neoficiálny preklad] orgán je kompetentný, bez ohľadu na príslušné vnútroštátne právo uplatniteľné na spracovanie, vykonávať na území svojho členského štátu právomoci jemu udelené v súlade s odsekom 3. Každý orgán môže byť požiadaný orgánom iného členského štátu aby uplatnil svoje právomoci.

Dozorné orgány navzájom spolupracujú do miery, nevyhnutnej na plnenie svojich povinností, najmä výmenou všetkých užitočných informácií.

…“

 Španielske právo

13      Smernica 95/46 bola prebratá do španielskeho práva organickým zákonom č. 15/1999 z 13. decembra 1999 o ochrane osobných údajov (BOE č. 298 zo 14. decembra 1999, s. 43088).

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14      Dňa 5. marca 2010 pán Costeja González, španielsky štátny príslušník s bydliskom v Španielsku, podal na AEPD sťažnosť proti spoločnosti La Vanguardia Ediciones SL, ktorá vydáva denník rozširovaný na veľkom území, najmä v Katalánsku (Španielsko) (ďalej len „La Vanguardia“), ako aj proti Google Spain a Google Inc. Táto sťažnosť sa zakladala na tom, že v prípade, že používateľ internetu zadá meno pána Costeju Gonzáleza do vyhľadávača skupiny Google (ďalej len „Google Search“), objavia sa odkazy na dve stránky denníku La Vanguardia z 19. januára a 9. marca 1998, na ktorých sa nachádza oznam uvádzajúci meno pána Costeju Gonzáleza v súvislosti s predajom nehnuteľností na dražbe, ktorý súvisel s uplatnením záložného práva v rámci vymáhania dlhov vyplývajúcich zo sociálneho zabezpečenia.

15      Touto sťažnosťou pán Costeja González žiadal, aby sa po prvé vydavateľovi La Vanguardia nariadilo buď vymazať alebo zmeniť uvedené stránky, aby sa na nich už neobjavovali jeho osobné údaje, alebo aby tento využil niektoré nástroje poskytované vyhľadávačmi s cieľom chrániť tieto údaje. Po druhé žiadal, aby sa spoločnostiam Google Spain alebo Google Inc. nariadilo vymazať alebo skryť tieto osobné údaje, aby sa už neobjavovali vo výsledkoch vyhľadávania a v odkazoch na La Vanguardia. Pán Costeja González v tomto kontexte tvrdil, že uplatnenie záložného práva voči nemu je už viacero rokov v plnom rozsahu vysporiadané a že táto informácia teda už je úplne irelevantná.

16      Rozhodnutím z 30. júla 2010 AEPD zamietla uvedenú sťažnosť v časti, v ktorej smerovala proti vydavateľovi La Vanguardia, keďže sa domnievala, že uverejnenie dotknutých informácií uvedeným subjektom bolo právne odôvodnené, keďže k nemu došlo na príkaz ministerstva práce a sociálnych vecí a jeho cieľom bolo poskytnúť čo najväčšiu reklamu verejnej dražbe, aby sa zhromaždil čo najväčší počet dražiteľov.

17      Naopak, tá istá sťažnosť bola prijatá v časti, v ktorej smeruje proti spoločnostiam Google Spain a Google Inc. AEPD v tejto súvislosti konštatovala, že poskytovatelia vyhľadávačov podliehajú právnej úprave v oblasti ochrany údajov, keďže uskutočňujú spracovanie údajov, za ktoré zodpovedajú, a keďže konajú ako medzičlánky informačnej spoločnosti. AEPD sa domnievala, že má právomoc nariadiť stiahnutie údajov a zakázať prístup k určitým údajom prostredníctvom poskytovateľov vyhľadávačov, keď dospeje k záveru, že ich umiestnenie a šírenie by mohli poškodiť základné právo na ochranu údajov a dôstojnosti osôb v širšom zmysle, čo zahŕňa tiež jednoduchú vôľu dotknutej osoby, aby tieto údaje neboli známe tretím osobám. AEPD sa domnievala, že táto povinnosť môže prislúchať priamo poskytovateľom vyhľadávačov bez toho, aby bolo nevyhnutné vymazať údaje alebo informácie z webovej stránky, na ktorej sa nachádzajú, najmä v prípade, keď je zachovanie týchto informácií odôvodnené zákonným ustanovením.

18      Google Spain a Google Inc. podali dve samostatné žaloby proti uvedenému rozhodnutiu na Audiencia Nacional, ktorá tieto dve veci spojila.

19      Tento súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že z uvedených žalôb vyplýva otázka, aké povinnosti prislúchajú poskytovateľom vyhľadávačov vo vzťahu k ochrane osobných údajov dotknutých osôb, ktoré si neželajú, aby určité informácie uverejnené na webových stránkach tretích osôb a obsahujúce ich osobné údaje, ktoré umožňujú spojiť tieto informácie s týmito osobami, boli lokalizované, indexované a sprístupnené používateľom internetu neurčeným spôsobom. Odpoveď na túto otázku závisí od spôsobu, ktorým sa má smernica 95/46 vykladať v kontexte týchto technológií, ktoré sa objavili až po jej zverejnení.

20      Za týchto podmienok Audiencia Nacional rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Pokiaľ ide o územnú pôsobnosť smernice [95/46] a v dôsledku toho aj španielskej právnej úpravy ochrany údajov:

a)      Má sa vychádzať z toho, že existuje ‚prevádzkareň‘ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) [smernice 95/46], keď ide o jeden alebo viacero takýchto prípadov:

–        spoločnosť, ktorá je poskytovateľom vyhľadávača, si zriadi v členskom štáte pobočku alebo dcérsku spoločnosť určenú na podporu a predaj reklamného priestoru vyhľadávača, ktorá zameriava svoju činnosť na obyvateľov tohto štátu,

alebo

–        materská spoločnosť určí dcérsku spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte za svojho zástupcu a prevádzkovateľa dvoch konkrétnych registračných systémov, ktoré obsahujú údaje zákazníkov, ktoré uzavreli s uvedenou spoločnosťou zmluvu o reklame,

alebo

–        pobočka alebo dcérska spoločnosť so sídlom v členskom štáte postupuje materskej spoločnosti, ktorá má sídlo mimo územia Európskej únie, žiadosti a požiadavky, ktoré jej adresujú tak dotknuté osoby, ako aj príslušné orgány v súvislosti s dodržiavaním práva na ochranu údajov, aj keď sa táto spolupráca uskutočňuje dobrovoľne?

b)      Má sa článok 4 ods. 1 písm. c) [smernice 95/46] vykladať v tom zmysle, že dochádza k ‚používaniu zariadenia umiestneného na území uvedeného členského štátu‘,

–        keď vyhľadávač používa vyhľadávacie programy alebo roboty na vyhľadanie a vytvorenie zoznamu informácií uložených na internetových stránkach umiestnených na serveroch tohto členského štátu,

alebo

–        keď vyhľadávač používa vlastné doménové meno členského štátu a usmerňuje vyhľadávanie a výsledky podľa jazyka tohto členského štátu?

c)      Možno považovať za používanie zariadenia v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) [smernice 95/46] dočasné uschovávanie informácií indexovaných internetovými vyhľadávačmi? Ak je odpoveď na túto otázku kladná, možno vychádzať z toho, že toto kritérium väzby je splnené, keď spoločnosť odmietne oznámiť miesto, kde uschováva tieto indexy, s odkazom na konkurenčné dôvody?

d)      Bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúce otázky a osobitne v prípade, ak by Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že kritériá väzby stanovené v článku 4 smernice [95/46] nie sú splnené:

Má sa [smernica 95/46] uplatniť v oblasti ochrany údajov vzhľadom na článok 8 [Charty] v členskom štáte, kde sa nachádza ťažisko konfliktu a kde je možná účinnejšia ochrana práv občanov… [Ú]nie?

2.      Pokiaľ ide o činnosť vyhľadávačov ako poskytovateľov obsahu v súvislosti so smernicou [95/46]:

a)      V súvislosti s činnosťou [Google Search] ako poskytovateľa obsahu, ktorá spočíva vo vyhľadávaní informácií, ktoré na internete zverejnili alebo umiestili tretie osoby, ich automatickom indexovaní, ich dočasnom uschovaní a napokon v ich sprístupnení používateľom internetu v určitom preferenčnom poradí, keď uvedené informácie obsahujú osobné údaje tretích osôb: Má sa taká činnosť, aká bola opísaná vyššie, považovať za činnosť, na ktorú sa vzťahuje pojem ‚spracovanie osobných údajovʻ uvedený v článku 2 písm. b) [smernice 95/46]?

b)      V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku a tiež v súvislosti s činnosťou, aká bola opísaná vyššie:

Má sa článok 2 písm. d) [smernice 95/46] vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá spravuje [Google Search], je ‚prevádzkovateľom‘ zodpovedným za osobné údaje uvedené na internetových stránkach, ktoré indexuje?

c)      V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku:

Môže [AEPD] v rámci ochrany práv uvedených v článku 12 písm. b) a v článku 14 [prvom odseku] písm. a) [smernice 95/46] priamo žiadať od [Google Search] vymazanie informácie zverejnenej tretími osobami z jej indexov bez toho, aby sa predtým alebo súčasne obrátil na majiteľa internetovej stránky, na ktorej sa uvedená informácia nachádza?

d)      V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku:

Bola by povinnosť vyhľadávačov chrániť tieto práva vylúčená, ak by informácia, ktorá obsahuje osobné údaje, bola legálne zverejnená tretími osobami a ponechaná na pôvodnej internetovej stránke?

3.      V súvislosti s rozsahom práva na odstránenie a/alebo vznesenie námietok v spojení s právom na zabudnutie sa kladie táto otázka:

Majú sa práva na vymazanie a zablokovanie údajov upravené v článku 12 písm. b) a právo na vznesenie námietok upravené v článku 14 [prvý odsek] písm. a) [smernice 95/46] vykladať v tom zmysle, že dotknutá osoba sa môže obrátiť na vyhľadávače s cieľom zabrániť zaradeniu informácie týkajúcej sa jej osoby, ktorá bola zverejnená na internetových stránkach tretích osôb, do indexu a na základe svojej vôle žiadať, aby táto informácia nebola známa používateľom internetu, ak zastáva názor, že táto informácia jej môže spôsobiť ujmu, alebo ak si želá, aby sa na ňu zabudlo, aj keď ide o informáciu, ktorú legálne zverejnili tretie osoby?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O druhej otázke písm. a) a b) týkajúcej sa vecnej pôsobnosti smernice 95/46

21      Svojou druhou otázkou písm. a) a b), ktorú je potrebné skúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. b) smernice 95/46 má vykladať v tom zmysle, že činnosť vyhľadávača ako poskytovateľa obsahu, ktorá spočíva vo vyhľadávaní informácií, ktoré na internete zverejnili alebo umiestili tretie osoby, v ich automatickom indexovaní, dočasnom uschovaní a napokon v ich sprístupnení používateľom internetu v určitom preferenčnom poradí, sa má kvalifikovať ako „spracovanie osobných údajov“ v zmysle tohto ustanovenia v prípade, že tieto informácie obsahujú osobné údaje. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd navyše pýta, či sa tento článok 2 písm. d) má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ vyhľadávača sa musí považovať za „prevádzkovateľa“ spracovania osobných údajov v zmysle tohto ustanovenia.

22      Podľa spoločností Google Spain a Google Inc. nemožno činnosť vyhľadávača považovať za spracovanie údajov, ktoré sa nachádzajú na webových stránkach tretích osôb zobrazených na zozname výsledkov vyhľadávania, keďže tieto vyhľadávače spracovávajú informácie prístupné na internete v ich celistvosti bez toho, aby rozlišovali medzi osobnými údajmi a inými informáciami. Navyše aj za predpokladu, že by sa táto činnosť kvalifikovala ako „spracovanie údajov“, poskytovateľa vyhľadávača nemožno považovať za „prevádzkovateľa“ tohto spracovania, pokiaľ mu uvedené údaje nie sú známe a nevykonáva nad nimi kontrolu.

23      Naopak pán Costeja González, španielska, talianska, rakúska a poľská vláda, ako aj Európska komisia sa domnievajú, že z uvedenej činnosti vyplýva, že zjavne ide o „spracovanie údajov“ v zmysle smernice 95/46, ktoré sa líši od spracovania údajov editormi webových stránok a sleduje iné ciele než spracovanie uvedenými editormi. Poskytovateľ vyhľadávača je „prevádzkovateľom“ ním uskutočneného spracovania údajov v prípade, že je to on, kto určuje ciele a prostriedky tohto spracovania.

24      Podľa gréckej vlády dotknutá činnosť predstavuje takéto „spracovanie“, avšak keďže vyhľadávače slúžia len ako sprostredkovatelia, podniky, ktoré poskytujú ich služby, nemožno považovať za „prevádzkovateľov“ s výnimkou prípadov, že uschovávajú údaje v „medzi‑pamäti“ alebo vo „vyrovnávacej pamäti (cache)“ počas časového obdobia, ktoré prekračuje technicky nevyhnutný čas.

25      V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 2 písm. b) smernice 95/46 definuje „spracovanie osobných údajov“ ako „akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, či už automatickými prostriedkami, alebo nie, ako je zber, zaznamenávanie, organizácia, uskladnenie, úprava alebo nahradenie, vyhľadávanie, nahliadnutie, používanie, odhalenie prenosom, šírenie alebo sprístupnenie iným spôsobom, upravenie alebo kombinácia, blokovanie, vymazanie alebo zničenie“.

26      Čo sa týka osobitne internetu, Súdny dvor už mal príležitosť konštatovať, že operácia spočívajúca v zobrazení osobných údajov na internetovej stránke je takýmto „spracovaním“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 95/46 (pozri rozsudok Lindqvist, C‑101/01, EU:C:2003:596, bod 25).

27      Pokiaľ ide o činnosť dotknutú vo veci samej, je nesporné, že medzi údajmi nájdenými, indexovanými, uschovanými vyhľadávačmi a sprístupnenými ich používateľom sa nachádzajú aj informácie týkajúce sa identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb, a teda „osobné údaje“ v zmysle článku 2 písm. a) tejto smernice.

28      Preto treba konštatovať, že automatickým, neustálym a systematickým preskúmavaním internetu na účely hľadania informácií, ktoré sú tam uverejnené, poskytovateľ vyhľadávača „zbiera“ takéto údaje, ktoré následne „vyhľadáva“, „zaznamenáva“ a „organizuje“ v rámci svojich indexačných programov, „uschováva“ na svojich serveroch a prípadne „odhaľuje“ a „sprístupňuje“ svojim používateľom vo forme zoznamov výsledkov ich vyhľadávaní. Keďže tieto operácie sú výslovne a nepodmienečne uvedené v článku 2 písm. b) smernice 95/46, musia byť kvalifikované ako „spracovanie“ v zmysle tohto ustanovenia, pričom je irelevantné, že poskytovateľ vyhľadávača uplatňuje rovnaké operácie aj na iný druh informácií a nerozlišuje medzi týmito informáciami a osobnými údajmi.

29      Vyššie uvedené zistenie nevyvracia ani skutočnosť, že tieto údaje už boli predmetom uverejnenia na internete a nie sú zmenené týmto vyhľadávačom.

30      Súdny dvor teda už rozhodol, že operácie uvedené v článku 2 písm. b) smernice 95/46 sa musia kvalifikovať ako takéto spracovanie tiež za predpokladu, že sa týkajú výlučne informácií takto už uverejnených v médiách. V tejto súvislosti už totiž uviedol, že všeobecná výnimka z uplatnenia smernice 95/46 by v takomto prípade smernicu zbavila z veľkej časti jej významu (pozri v tomto zmysle rozsudok Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia, C‑73/07, EU:C:2008:727, body 48 a 49).

31      Navyše z definície obsiahnutej v článku 2 písm. b) smernice 95/46 vyplýva, že hoci zmena osobných údajov síce predstavuje spracovanie v zmysle tejto smernice, ostatné operácie, ktoré sú tam uvedené, si naopak nijako nevyžadujú, aby tieto údaje boli zmenené.

32      Pokiaľ ide o otázku, či poskytovateľ vyhľadávača musí alebo nemusí byť považovaný za „prevádzkovateľa“ spracovania osobných údajov uskutočneného týmto vyhľadávačom v rámci takej činnosti, akou je činnosť dotknutá vo veci samej, treba pripomenúť, že článok 2 písm. d) smernice 95/46 definuje prevádzkovateľa ako „fyzickú alebo právnickú osobu, verejný orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý sám, alebo v spojení s inými, určí účely a prostriedky spracovania osobných údajov“.

33      Práve poskytovateľ vyhľadávača stanovuje ciele a prostriedky tejto činnosti a tým aj spracovania osobných údajov, ktoré sám vykonáva v rámci uvedenej činnosti, a v dôsledku toho musí byť považovaný za „prevádzkovateľa“ zodpovedného za toto spracovanie na základe uvedeného článku 2 písm. d).

34      Ďalej je potrebné konštatovať, že by bolo v rozpore nielen s jasným znením, ale aj s cieľom tohto ustanovenia, ktorý spočíva v zaručení – prostredníctvom širokej definície pojmu „prevádzkovateľ“ – účinnej a úplnej ochrany dotknutých osôb, keby bol z tejto definície vylúčený poskytovateľ vyhľadávača z dôvodu, že nevykonáva kontrolu nad osobnými údajmi uverejnenými na webových stránkach tretích osôb.

35      V tejto súvislosti je namieste zdôrazniť, že spracovanie osobných údajov uskutočnené v rámci činnosti vyhľadávača sa líši a dopĺňa spracovanie uskutočnené editormi webových stránok, ktoré spočíva v umiestňovaní týchto údajov na internetovú stránku.

36      Navyše je nesporné, že táto činnosť vyhľadávača má rozhodujúcu úlohu pri globálnom šírení uvedených údajov, keďže ich robí prístupnými každému používateľovi internetu, ktorý uskutočňuje vyhľadávanie na základe mena dotknutej osoby, vrátane používateľov internetu, ktorý by inak nenašli webovú stránku, na ktorej boli tieto údaje uverejnené.

37      Navyše organizácia a zhromažďovanie informácií uverejnených na internete uskutočnené vyhľadávačmi s cieľom zjednodušiť ich používateľom prístup k nim môže v prípade, že ich vyhľadávanie sa uskutoční na základe mena fyzickej osoby viesť k tomu, že títo používatelia prostredníctvom zoznamu výsledkov získajú štruktúrovaný prehľad informácií o tejto osobe, dostupných na internete, ktoré im umožnia vyhotoviť viac či menej podrobný profil dotknutej osoby.

38      Keďže teda činnosť vyhľadávača môže významne a vo vzťahu k činnosti editorov webových stránok doplňujúcim spôsobom ovplyvniť základné práva na súkromie a ochranu osobných údajov, poskytovateľ tohto vyhľadávača ako osoba, ktorá určuje ciele a prostriedky tejto činnosti, musí v rámci svojich zodpovedností, kompetencií a možností zaručiť, že táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 95/46, aby záruky ňou stanovené mohli mať plný účinok a aby účinná a úplná ochrana dotknutých osôb, a najmä práva na rešpektovanie ich súkromia, mohla byť skutočne dosiahnutá.

39      Nakoniec okolnosť, že editori webových stránok majú možnosť označiť poskytovateľom vyhľadávačov, najmä pomocou vylučovacích protokolov ako „robot.txt“ alebo kódov ako „noindex“ alebo „noarchive“, že si želajú, aby určitá informácia uverejnená na ich stránke bola úplne alebo čiastočne vylúčená z automatických indexov týchto vyhľadávačov, neznamená, že neexistencia takéhoto označenia zo strany týchto editorov zbavuje poskytovateľa vyhľadávača jeho zodpovednosti za spracovanie osobných údajov, ktoré vykonáva v rámci činnosti tohto vyhľadávača.

40      Táto okolnosť totiž nič nemení na skutočnosti, že ciele a prostriedky tohto spracovania určuje poskytovateľ vyhľadávača. Navyše aj za predpokladu, že uvedená možnosť editorov webových stránok by znamenala, že títo editori určujú spoločne s uvedeným poskytovateľom vyhľadávača spôsoby uvedeného spracovania, toto zistenie by nijako neznižovalo jeho zodpovednosť, keďže článok 2 písm. d) smernice 95/46 výslovne stanovuje, že toto určenie môže dotknutý subjekt vykonať „sám, alebo v spojení s inými“.

41      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na druhú otázku písm. a) a b) treba odpovedať tak, že článok 2 písm. b) a d) smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane sa činnosť vyhľadávača spočívajúca vo vyhľadávaní informácií, ktoré na internete zverejnili alebo umiestili tretie osoby, v ich automatickom indexovaní, dočasnom uschovaní a napokon v ich sprístupnení používateľom internetu v určitom preferenčnom poradí, má kvalifikovať ako „spracovanie osobných údajov“ v zmysle tohto článku 2 písm. b) v prípade, že tieto informácie obsahujú osobné údaje, a na druhej strane, že poskytovateľ tohto vyhľadávača sa musí považovať za „prevádzkovateľa“ uvedeného spracovania v zmysle uvedeného článku 2 písm. d).

 O prvej otázke písm. a) až d) týkajúcej sa územnej pôsobnosti smernice 95/46

42      Svojou prvou otázkou písm. a) až d) sa vnútroštátny súd usiluje zistiť, či je možné uplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorou sa preberá smernica 95/46, za takých okolností ako vo veci samej.

43      V tomto kontexte vnútroštátny súd zistil tieto skutočnosti:

–        Google Search sa ponúka na celosvetovej úrovni prostredníctvom webovej stránky „www.google.com“. V mnohých štátoch existuje miestna verzia prispôsobená miestnemu jazyku. Španielska verzia Google Search je ponúkaná prostredníctvom webovej stránky „www.google.es“, ktorá je zaregistrovaná od 16. septembra 2003. Google Search je jedným z najpoužívanejších vyhľadávačov v Španielsku.

–        Google Search je prevádzkovaný spoločnosťou Google Inc., ktorá je materskou spoločnosťou skupiny Google a ktorej sídlo sa nachádza v Spojených štátoch.

–        Google Search indexuje webové stránky z celého sveta, medzi ktorými sa nachádzajú webové stránky nachádzajúce sa v Španielsku. Informácie indexované vyhľadávacími programami alebo indexačnými robotmi, teda informatickými programami používanými na metodické a automatické zisťovanie a skenovanie obsahu webových stránok, sa dočasne nachádzajú na serveroch, ktorých štát umiestnenia nie je známy, keďže táto informácia je z konkurenčných dôvodov utajovaná.

–        Google Search sa neobmedzuje na sprístupnenie obsahu nachádzajúceho sa na indexovaných webových stránkach, ale používa túto činnosť na odplatné zahrnutie reklám súvisiacich s vyhľadávanými pojmami vloženými používateľmi internetu pre podniky, ktoré chcú použiť tento nástroj s cieľom ponúknuť svoje tovary a služby uvedeným používateľom.

–        Skupina Google využíva svoju dcérsku spoločnosť Google Spain na propagáciu predaja reklamného priestoru vytváraného na webovej stránke „www.google.com“. Google Spain, ktorá bola založená 3. septembra 2003 a má vlastnú právu subjektivitu, má svoje sídlo v Madride (Španielsko). Svoje činnosti rozvíja predovšetkým smerom k podnikom so sídlom v Španielsku, pričom koná ako obchodný zástupca uvedenej skupiny v tomto členskom štáte. Jej predmetom podnikania je podporovať, zjednodušovať a uskutočňovať predaj výrobkov a služieb online reklamy tretím osobám, ako aj marketing tejto reklamy.

–        Google Inc. označil Google Spain ako prevádzkovateľa zodpovedného v Španielsku za spracovanie dvoch registračných systémov zaregistrovaných na AEPD, ktoré obsahujú osobné údaje zákazníkov, ktorí uzavreli dohody o reklamných službách so spoločnosťou Google Inc.

44      Konkrétne sa vnútroštátny súd predovšetkým pýta na pojem „prevádzkareň“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 a na pojem „používanie zariadenia umiestneného na území uvedeného členského štátu“ v zmysle tohto článku 4 ods. 1 písm. c).

 O prvej otázke písm. a)

45      Svojou prvou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 vykladať v tom zmysle, že spracovanie osobných údajov sa uskutočňuje v rámci činností prevádzkarne prevádzkovateľa tohto spracovania na území určitého členského štátu v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ je splnená jedna alebo viaceré z troch nasledujúcich podmienok:

–        poskytovateľ vyhľadávača založí v členskom štáte pobočku alebo dcérsku spoločnosť určenú na podporu a predaj reklamného priestoru ponúkaného týmto vyhľadávačom, ktorá zameriava svoju činnosť na obyvateľov tohto členského štátu, alebo

–        materská spoločnosť určí dcérsku spoločnosť so sídlom v uvedenom členskom štáte za svojho zástupcu a prevádzkovateľa spracovania dvoch konkrétnych registračných systémov, ktoré obsahujú údaje zákazníkov, ktorí uzavreli s uvedenou spoločnosťou zmluvu o reklame, alebo

–        pobočka alebo dcérska spoločnosť so sídlom v členskom štáte postupuje materskej spoločnosti, ktorá má sídlo mimo územia Únie, sťažnosti a príkazy, ktoré jej adresujú tak dotknuté osoby, ako aj príslušné orgány v súvislosti s dodržiavaním práva na ochranu osobných údajov, aj keď sa táto spolupráca uskutočňuje dobrovoľne.

46      Pokiaľ ide o prvú z týchto troch podmienok, vnútroštátny súd uvádza, že Google Search je poskytovaný a riadený prostredníctvom spoločnosti Google Inc. a že nie je preukázané, že by Google Spain uskutočňoval v Španielsku činnosť priamo spojenú s indexáciou alebo s uchovávaním informácií a údajov obsiahnutých na webových stránkach tretích osôb. Činnosť podpory a predaja reklamného priestoru, ktorú uskutočňuje Google Spain pre Španielsko, však predstavuje základnú súčasť obchodnej činnosti skupiny Google a mohla by sa považovať za úzko spojenú s Google Search.

47      Pán Costeja González, španielska, talianska, rakúska a poľská vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že vzhľadom na neoddeliteľnú spojitosť medzi činnosťou vyhľadávača prevádzkovaného prostredníctvom spoločnosti Google Inc. a činnosťou spoločnosti Google Spain, sa Google Spain musí považovať za prevádzkareň spoločnosti Google Inc., v rámci činnosti ktorej sa uskutočňuje spracovanie osobných údajov. Naopak podľa spoločností Google Spain, Google Inc. a gréckej vlády sa článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 neuplatní v prípade splnenia prvej z troch podmienok vymenovaných vnútroštátnym súdom.

48      V tejto súvislosti treba najskôr zdôrazniť, že odôvodnenie 19 smernice 95/46 spresňuje, že „založenie takejto inštitúcie na území členského štátu predpokladá účinné a skutočné vykonávanie činnosti prostredníctvom stabilných dohôd [prostredníctvom stálej prevádzkarne – neoficiálny preklad]“ a že „právna forma takejto inštitúcie, či je to pobočka, alebo dcérska spoločnosť s právnou subjektivitou, nie je určujúcim činiteľom“.

49      Je nesporné, že Google Spain vykonáva reálnu a skutočnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne v Španielsku. Keďže táto prevádzkareň má navyše vlastnú právnu subjektivitu, je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Google Inc. na španielskom území a v dôsledku toho aj „prevádzkarňou“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46.

50      Aby sa vyhovelo kritériu stanovenému v tomto ustanovení, je potrebné, aby sa spracovanie osobných údajov prevádzkovateľom „vykonalo v kontexte činností“ prevádzkarne tohto prevádzkovateľa na území členského štátu.

51      Google Spain a Google Inc. spochybňujú, že ide o takýto prípad, keďže spracovanie osobných údajov sporné vo veci samej vykonáva výlučne Google Inc., ktoré prevádzkuje Google Search bez akéhokoľvek zásadu zo strany spoločnosti Google Spain, ktorej činnosť sa obmedzuje na poskytovanie podpory reklamnej činnosti skupiny Google, ktorá sa odlišuje od jej služby internetového vyhľadávača.

52      Ako však tvrdia najmä španielska vláda a Komisia, článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 nevyžaduje, aby sa spracovanie dotknutých osobných údajov vykonalo „prostredníctvom“ samotnej dotknutej prevádzkarne, ale len aby sa vykonalo „v kontexte činností“ tejto prevádzkarne.

53      Navyše vzhľadom na cieľ smernice 95/46, ktorým je zaručiť účinnú a úplnú ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, a najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov, nemožno posledný uvedený výraz vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok LʼOréal a i., C‑324/09, EU:C:2011:474, body 62 a 63).

54      V tomto kontexte treba zdôrazniť, že najmä z odôvodnení 18 až 20 a článku 4 smernice 95/46 vyplýva, že normotvorca Únie tým, že stanovil jej mimoriadne širokú územnú pôsobnosť, chcel zabrániť tomu, aby nejaká osoba bola vylúčená z ochrany zaručenej touto smernicou a aby táto ochrana bola obídená.

55      Vzhľadom na tento cieľ smernice 95/46 a znenie jej článku 4 ods. 1 písm. a) je namieste domnievať sa, že spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva pre potreby služby vyhľadávača, akým je Google Search, ktorý je poskytovaný podnikom so sídlom v treťom štáte, ktorý však má prevádzkareň v členskom štáte, sa vykonáva „v kontexte činností“ tejto prevádzkarne, pokiaľ je táto prevádzkareň v tomto členskom štáte určená na zabezpečovanie podpory a predaja reklamného priestoru ponúkaného týmto vyhľadávačom, ktoré zabezpečujú výnosnosť služby ponúkanej týmto vyhľadávačom.

56      Za týchto okolností sú totiž činnosti poskytovateľa vyhľadávača a činnosti jeho prevádzkarne nachádzajúcej sa v dotknutom členskom štáte neoddeliteľne spojené, keďže činnosti týkajúce sa reklamného priestoru predstavujú prostriedok, v dôsledku ktorého sa dotknutý vyhľadávač stáva hospodársky výnosný, pričom tento vyhľadávač je súčasne prostriedkom, ktorý umožňuje vykonanie týchto činností.

57      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako bolo spresnené v bodoch 26 až 28 tohto rozsudku, samotné zobrazenie osobných údajov na stránke s výsledkami vyhľadávania predstavuje spracovanie týchto údajov. Keďže však uvedené zobrazenie výsledkov je sprevádzané na tej istej strane zobrazením reklám súvisiacich s vyhľadávanými pojmami, je nutné konštatovať, že spracovanie dotknutých osobných údajov sa uskutočňuje v rámci reklamnej a obchodnej činnosti prevádzkarne prevádzkovateľa spracovania osobných údajov na území členského štátu, v prejednávanej veci na španielskom území.

58      Za týchto podmienok nemožno pripustiť, aby spracovanie osobných údajov uskutočnené pre potreby fungovania uvedeného vyhľadávača bolo vyňaté z povinností a záruk stanovených smernicou 95/46, čo by malo nepriaznivý dopad na jej potrebný účinok a na účinnú a úplnú ochranu slobôd a základných práv fyzických osôb, ktoré sa usiluje zaručiť (pozri analogicky rozsudok LʼOréal a i., EU:C:2011:474, body 62 a 63), a najmä práva na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov, ktorému táto smernica priznáva osobitnú dôležitosť, ako to potvrdzujú najmä jej článok 1 ods. 1 a jej odôvodnenia 2 a 10 (pozri v tomto zmysle rozsudky Österreichischer Rundfunk a i., C‑465/00, C‑138/01 a C‑139/01, EU:C:2003:294, bod 70; Rijkeboer, C‑553/07, EU:C:2009:293, bod 47, ako aj IPI, C‑473/12, EU:C:2013:715, bod 28 a citovanú judikatúru).

59      Keďže splnenie prvej z troch podmienok uvedených vnútroštátnym súdom samo osebe stačí pre záver, že taká prevádzkareň, akou je Google Spain, spĺňa kritérium stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46, nie je nevyhnutné skúmať ďalšie dve podmienky.

60      Z vyššie uvedeného vyplýva, že na prvú otázku písm. a) je potrebné odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že spracovanie osobných údajov sa uskutočňuje v rámci činností prevádzkarne prevádzkovateľa tohto spracovania osobných údajov na území členského štátu v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ poskytovateľ vyhľadávača založí v členskom štáte pobočku alebo dcérsku spoločnosť určenú na zaručenie podpory a predaja reklamného priestoru ponúkaného týmto vyhľadávačom, ktorá zameriava svoju činnosť na obyvateľov tohto členského štátu.

 O prvej otázke písm. b) až d)

61      Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku písm. a) nie je potrebné odpovedať na prvú otázku písm. b) až d).

 O druhej otázke písm. c) a d) týkajúcej sa rozsahu zodpovednosti poskytovateľa vyhľadávača na základe smernice 95/46

62      Svojou druhou otázkou písm. c) a d) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46 majú vykladať v tom zmysle, že na účely dodržania práv stanovených v týchto ustanoveniach je poskytovateľ vyhľadávača povinný odstrániť zo zoznamu výsledkov, ktoré sa zobrazia v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby, odkazy na webové stránky uverejnené tretími osobami, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa tejto osoby, a to aj za predpokladu, že toto meno a tieto informácie nie sú ešte predtým alebo súčasne vymazané z týchto webových stránok, a prípadne aj vtedy, ak je ich uverejnenie na uvedených stránkach ako také v súlade s právnymi predpismi.

63      Google Spain a Google Inc. sa domnievajú, že na základe zásady proporcionality musí každá žiadosť o odstránenie informácií smerovať editorovi dotknutej webovej stránky, keďže je to práve on, kto zodpovedá za uverejnenie informácií a kto je spôsobilý posúdiť súlad tohto uverejnenia s právnymi predpismi a kto disponuje najúčinnejšími a najmenej reštriktívnymi prostriedkami na zneprístupnenie týchto informácií. Navyše uloženie povinnosti poskytovateľovi vyhľadávača odstrániť zo svojich indexov informácie uverejnené na internete by nedostatočne zohľadňovalo základné práva editorov webových stránok, ostatných používateľov internetu, ako aj samotného poskytovateľa vyhľadávača.

64      Podľa rakúskej vlády vnútroštátny dozorný orgán môže uložiť takémuto prevádzkovateľovi povinnosť vymazať zo svojich súborov informácie uverejnené tretími osobami len v prípade, ak protiprávnosť alebo nesprávnosť dotknutých údajov bola konštatovaná už predtým alebo ak dotknutá osoba úspešne podala námietku u editora webovej stránky, na ktorej boli tieto informácie uverejnené.

65      Pán Costeja González, španielska, talianska, poľská vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že vnútroštátny orgán môže priamo nariadiť poskytovateľovi vyhľadávača, aby odstránil zo svojich indexov a medzipamäte informácie obsahujúce osobné údaje uverejnené tretími osobami bez toho, aby sa predtým alebo súčasne obrátil na editora webovej stránky, na ktorej sa tieto informácie nachádzajú. Navyše podľa pána Costeju Gonzáleza, španielskej a talianskej vlády, ako aj Komisie okolnosť, že uvedené informácie boli uverejnené v súlade s právnymi predpismi a že sa stále nachádzajú na pôvodnej webovej stránke, nemá vplyv na povinnosti uvedeného poskytovateľa vyhľadávača podľa smernice 95/46. Naopak, podľa poľskej vlády ho táto okolnosť zbavuje jeho povinností.

66      Na úvod je namieste pripomenúť, že ako vyplýva z jej článku 1 a z jej odôvodnenia 10, účelom smernice 95/46 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok IPI, EU:C:2013:715, bod 28).

67      Podľa odôvodnenia 25 smernice 95/46 sa ňou stanovené zásady ochrany musia na jednej strane odrážať v povinnostiach kladených na osoby, ktoré spracúvajú údaje, najmä pokiaľ ide o kvalitu údajov, technické zabezpečenie, oznámenia dozorným orgánom, a okolnosti, za ktorých sa môže vykonávať spracovanie, a na druhej strane v práve delegovanom na jednotlivcov, údaje o ktorých sa spracovávajú, aby boli informovaní, že sa uskutočňuje spracovanie, aby mali prístup k týmto údajom, aby mohli žiadať opravy a aby za určitých okolností mohli podať námietky proti spracovaniu.

68      Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenia smernice 95/46 sa majú v rozsahu, v akom upravujú spracovanie osobných údajov, ktoré môže viesť k porušeniu základných slobôd a predovšetkým práva na súkromie, nevyhnutne vykladať s prihliadnutím na základné práva, ktoré podľa ustálenej judikatúry tvoria súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zabezpečuje a ktoré sú v súčasnosti zapísané v Charte (pozri najmä rozsudky Connolly/Komisia, C‑274/99 P, EU:C:2001:127, bod 37, ako aj Österreichischer Rundfunk a i., EU:C:2003:294, bod 68).

69      Článok 7 Charty teda v podstate zaručuje právo na rešpektovanie súkromného života, kým článok 8 Charty výslovne upravuje právo na ochranu osobných údajov. Odseky 2 a 3 tohto posledného uvedeného článku spresňujú, že tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom a že každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu a že dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislého orgánu. Tieto požiadavky sú vykonané najmä článkami 6, 7, 12, 14 a 28 smernice 95/46.

70      Pokiaľ ide o článok 12 písm. b) smernice 95/46, tento článok stanovuje, že členské štáty zaručia údajovému subjektu právo získať od prevádzkovateľa, ak je to vhodné, úpravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ktorých spracovanie nezodpovedá ustanoveniam smernice 95/46, najmä z dôvodu neúplného alebo nepresného charakteru údajov. Keďže toto spresnenie týkajúce sa prípadu nedodržania určitých požiadaviek uvedených v článku 6 ods. 1 písm. d) smernice 95/46 poukazuje na ich demonštratívnu a nie taxatívnu povahu, vyplýva z neho, že nesúlad spracovania, ktorý by mohol viesť k uplatneniu práva zaručeného v článku 12 písm. b) uvedenej smernice údajovým subjektom, môže tiež vyplývať z nedodržania ostatných podmienok súladu s právnymi predpismi, ktoré táto smernica ukladá na spracovanie osobných údajov.

71      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že akékoľvek spracovanie osobných údajov, okrem výnimiek prípustných na základe článku 13 smernice 95/46, musí na jednej strane byť v súlade so zásadami týkajúcimi sa kvality údajov podľa článku 6 tejto smernice a na druhej strane zodpovedať jednej zo zásad týkajúcich sa zákonnosti spracovávania údajov podľa článku 7 uvedenej smernice (pozri rozsudky Österreichischer Rundfunk a i., EU:C:2003:294, bod 65; ASNEF a FECEMD, C‑468/10 a C‑469/10, EU:C:2011:777, bod 26, ako aj Worten, C‑342/12, EU:C:2013:355, bod 33).

72      V zmysle tohto článku 6 a s výhradou osobitných ustanovení, ktoré členské štáty môžu upraviť v súvislosti so spracovaním na historické, štatistické a vedecké účely, prináleží prevádzkovateľovi spracovania, aby zaručil, že osobné údaje budú „spracovávané spravodlivo a zákonne“, že sú „zhromaždené na špecifikované, explicitné a zákonné účely a [nie sú ďalej spracovávané] spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi“, že sú „adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, pre ktoré sú zhromažďované a/alebo ďalej spracované“, že sú „presné a tam, kde je to nevyhnutné, udržiavané aktuálne“ a nakoniec, že sú „udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi [údajových subjektov – neoficiálny preklad] počas obdobia ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané“. V tomto kontexte tento prevádzkovateľ musí prijať všetky primerané opatrenia, aby sa údaje, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto ustanovenia, vymazali alebo opravili.

73      Pokiaľ ide o uznanie takého spracovania ako vo veci samej, ktoré vykonal poskytovateľ vyhľadávača, za legitímne na základe článku 7 smernice 95/46, toto spracovanie by mohlo spadať pod dôvod uvedený v tomto článku 7 písm. f).

74      Toto ustanovenie umožňuje spracovanie osobných údajov, pokiaľ je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho záujmu, ktorý sleduje prevádzkovateľ zodpovedný za ich spracovanie alebo tretia strana alebo strany, ktorým sú údaje poskytnuté, a to pod podmienkou, že neprevažujú záujmy, alebo slobody a základné práva údajového subjektu, najmä jeho právo na rešpektovanie súkromného života v súvislosti so spracovaním osobných údajov, ktoré si vyžadujú ochranu podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice. Uplatnenie uvedeného článku 7 písm. f) si vyžaduje zváženie dotknutých protichodných práv a záujmov, v rámci ktorého sa musí zohľadniť dôležitosť práv dotknutej osoby vyplývajúcich z článkov 7 a 8 Charty (pozri rozsudok ASNEF a FECEMD, EU:C:2011:777, body 38 a 40).

75      Pokiaľ možno súlad spracovania s článkom 6 a článkom 7 písm. f) smernice 95/46 overiť v rámci žiadosti v zmysle článku 12 písm. b) tejto smernice, údajový subjekt sa môže navyše dovolávať za určitých podmienok práva na vznesenie námietok podľa článku 14 prvého odseku písm. a) tejto smernice.

76      Podľa tohto článku 14 prvého odseku písm. a) členské štáty zaručia údajovému subjektu aspoň v prípadoch uvedených v článku 7 písm. e) a f) smernice 95/46 právo kedykoľvek vzniesť námietky z prevažujúcich a legitímnych dôvodov týkajúcich sa jeho konkrétnej situácie proti spracovaniu údajov, ktoré sa ho týkajú, iba ak to nie je vnútroštátnym právom upravené inak. Zváženie záujmov, ktoré sa musí uskutočniť v rámci uvedeného článku 14 prvého odseku písm. a), tak umožňuje podrobnejšie zohľadniť všetky okolnosti ovplyvňujúce konkrétnu situáciu údajového subjektu. V prípade odôvodnenej námietky sa spracovanie vykonané prevádzkovateľom už nesmie týkať týchto údajov.

77      Žiadosti podľa článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46 môže údajový subjekt priamo adresovať prevádzkovateľovi spracovania, ktorý musí riadne preskúmať ich dôvodnosť a prípadne ukončiť dotknuté spracovanie údajov. Pokiaľ prevádzkovateľ týmto žiadostiam nevyhovie, údajový subjekt sa môže obrátiť na dozorný orgán alebo súdny orgán, aby uskutočnili nevyhnutné overenia a v nadväznosti na to nariadili tomuto prevádzkovateľovi konkrétne opatrenia.

78      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z článku 28 ods. 3 a 4 smernice 95/46 vyplýva, že každý dozorný orgán rozhodne o žiadosti predloženej akoukoľvek osobou, týkajúcej sa ochrany jej práv a slobôd v súvislosti so spracovaním osobných údajov a že tento orgán má vyšetrovacie právomoci a efektívne právomoci intervencie, ktoré mu umožňujú nariadiť najmä zablokovanie, vymazanie alebo zničenie údajov, alebo dočasne alebo úplne zakázať takéto spracovanie.

79      S prihliadnutím na tieto úvahy je potrebné vykladať a uplatniť ustanovenia smernice 95/46 upravujúce práva údajového subjektu v prípade, že dozornému alebo súdnemu orgánu predloží takú žiadosť ako vo veci samej.

80      V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviesť, že ako sa konštatovalo v bodoch 36 až 38 tohto rozsudku, také spracovanie osobných údajov, o aké ide vo veci samej, vykonané poskytovateľom vyhľadávača by sa mohlo podstatne dotknúť základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov v prípade, že je vyhľadávanie pomocou tohto vyhľadávača uskutočnené na základe zadania mena fyzickej osoby, pokiaľ uvedené spracovanie umožní každému používateľovi internetu získať prostredníctvom zoznamu výsledkov štruktúrovaný prehľad informácií týkajúcich sa tejto osoby, ktoré možno nájsť na internete, ktoré sa môžu potenciálne týkať mnohých aspektov jeho súkromného života a ktoré by bez uvedeného vyhľadávača mohli byť pravdepodobne len veľmi zložito vzájomne prepojené, a tým vytvoriť viac alebo menej podrobný profil tejto osoby. Navyše účinok zásahu do uvedených práv údajového subjektu sa znásobuje z dôvodu významnej úlohy internetu a vyhľadávačov v modernej spoločnosti, ktoré dávajú informáciám obsiahnutým v takomto zozname výsledkov všadeprítomný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudok eDate Advertising a i., C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:685, bod 45).

81      Vzhľadom na potenciálnu závažnosť tohto zásahu je nutné konštatovať, že ho nemožno odôvodniť výlučne hospodárskym záujmom poskytovateľa tohto vyhľadávača na tomto spracovaní. Napriek tomu, keďže odstránenie odkazov zo zoznamu výsledkov by mohlo mať v závislosti od dotknutej informácie vplyv na legitímny záujem používateľov internetu, ktorí by mali záujem na prístupe k predmetnej informácii, treba v takých situáciách ako vo veci samej hľadať spravodlivú rovnováhu medzi týmto záujmom a základnými právami údajového subjektu na základe článkov 7 a 8 Charty. Hoci totiž práva údajového subjektu chránené týmito článkami vo všeobecnosti tiež prevažujú nad uvedeným záujmom používateľov internetu, táto rovnováha môže v konkrétnych prípadoch závisieť od povahy dotknutej informácie a od jej citlivosti pre súkromný život údajového subjektu, ako aj od záujmu verejnosti disponovať touto informáciou, ktorý sa môže líšiť najmä v závislosti od úlohy tejto osoby vo verejnom živote.

82      Po posúdení podmienok uplatnenia článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46, ktoré musia dozorný a súdny orgán uskutočniť v prípade, že im je predložená taká žiadosť ako vo veci samej, môžu tieto orgány uvedenému prevádzkovateľovi zodpovednému za spracovanie údajov nariadiť, aby odstránil zo zoznamu výsledkov, ktoré sa zobrazujú po vyhľadávaní uskutočnenom na základe zadania mena určitej osoby, odkazy na webové stránky uverejnené tretími osobami a obsahujúce informácie týkajúce sa tejto osoby bez toho, aby nariadenie v tomto zmysle predpokladalo, že toto meno a tieto informácie budú z vlastnej vôle editora alebo na základe príkazu jedného z týchto orgánov ešte predtým alebo súčasne odstránené z webovej stránky, na ktorej boli uverejnené.

83      Ako sa totiž konštatovalo v bodoch 35 až 38 tohto rozsudku, keďže spracovanie osobných údajov uskutočnené v rámci činnosti vyhľadávača sa líši a dopĺňa spracovanie uskutočnené editormi webových stránok a doplňujúcim spôsobom ovplyvňuje základné práva údajového subjektu, poskytovateľ tohto vyhľadávača ako prevádzkovateľ tohto spracovania musí v rámci svojich zodpovedností, kompetencií a možností zaručiť, že toto spracovanie spĺňa požiadavky smernice 95/46, aby záruky ňou stanovené mohli mať plný účinok.

84      V tejto súvislosti je namieste zdôrazniť, že vzhľadom na jednoduchosť, s akou informácie uverejnené na jednej webovej stránke môžu byť prebraté na iné stránky, a na skutočnosť, že osoby zodpovedné za ich uverejnenie nie vždy podliehajú právnej úprave Únie, účinnú a úplnú ochranu údajových subjektov by nebolo možné dosiahnuť, pokiaľ by tieto osoby museli vopred alebo súčasne dosiahnuť vymazanie informácií, ktoré sa ich týkajú, od editorov webových stránok.

85      Navyše spracovanie údajov editorom webovej stránky spočívajúce v uverejnení informácií týkajúcich sa fyzickej osoby môže byť prípadne uskutočnené „na žurnalistické účely“ a v dôsledku toho sa naň môžu na základe článku 9 smernice 95/46 uplatniť výnimky z požiadaviek stanovených touto smernicou, pričom sa nezdá, že by šlo o takúto situáciu v prípade poskytovateľa vyhľadávača. Preto nemožno vylúčiť, že údajový subjekt bude môcť za určitých okolností uplatniť práva upravené v článku 12 písm. b) a článku 14 prvom odseku písm. a) smernice 95/46 proti uvedenému poskytovateľovi vyhľadávača, nie však proti editorovi uvedenej webovej stránky.

86      Nakoniec treba konštatovať, že nielenže sa dôvod odôvodňujúci na základe článku 7 smernice 95/46 uverejnenie osobných údajov na webovej stránke nevyhnutne nemusí prekrývať s dôvodom, ktorý sa vzťahuje na činnosť vyhľadávača, ale že aj v takom prípade by sa výsledok zváženia dotknutých záujmov, ktoré by sa malo vykonať na základe článku 7 písm. f) a článku 14 prvého odseku písm. a) tejto smernice, mohol líšiť v závislosti od toho, či ide o spracovanie uskutočnené poskytovateľom vyhľadávača alebo spracovanie uskutočnené editorom tejto webovej stránky, keďže na jednej strane legitímne záujmy odôvodňujúce tieto spracovania môžu byť odlišné, a na druhej strane dôsledky, ktoré majú uvedené spracovania na údajový subjekt a najmä na jeho súkromný život, nevyhnutne nie sú rovnaké.

87      Pokiaľ totiž zahrnutie do zoznamu výsledkov, ktorý sa zobrazí v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby, určitej webovej stránky a informácií, ktoré sú na nej obsiahnuté a týkajú sa tejto osoby, citeľne zjednodušuje prístupnosť týchto informácií každému používateľovi internetu, ktorý uskutočňuje vyhľadávanie týkajúce sa údajového subjektu, a môže mať rozhodujúcu rolu pri šírení týchto informácií, toto zahrnutie môže predstavovať väčší zásah do základného práva na rešpektovanie súkromného života údajového subjektu než ich uverejnenie editorom tejto webovej stránky.

88      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je namieste odpovedať na druhú otázku písm. c) a d) tak, že článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely dodržania práv stanovených v týchto ustanoveniach a pokiaľ sú podmienky nimi stanovené skutočne splnené je poskytovateľ vyhľadávača povinný odstrániť zo zoznamu výsledkov, ktoré sa zobrazia v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby, odkazy na webové stránky uverejnené tretími osobami, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa uvedenej osoby, a to aj za predpokladu, že toto meno a tieto informácie nie sú ešte predtým alebo súčasne vymazané z týchto webových stránok, a to prípadne aj vtedy, ak je ich uverejnenie na uvedených stránkach ako také v súlade s právnymi predpismi.

 O tretej otázke týkajúcej sa rozsahu práv údajového subjektu zaručených smernicou 95/46

89      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46 majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú údajovému subjektu vyžadovať od poskytovateľa vyhľadávača, aby odstránil zo zoznamu výsledkov zobrazených v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena tohto údajového subjektu odkazy na webové stránky, ktoré boli zverejnené tretími osobami v súlade s právnymi predpismi a obsahujú pravdivé informácie týkajúce sa údajového subjektu, a to z dôvodu, že tieto informácie by mu mohli spôsobiť ujmu alebo že si želá, aby uvedené informácie boli po určitom čase „zabudnuté“.

90      Google Spain, Google Inc., grécka, rakúska a poľská vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že na túto otázku je potrebné odpovedať záporne. Google Spain, Google Inc., poľská vláda a Komisia v tejto súvislosti tvrdia, že článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46 priznávajú práva údajovým subjektom výlučne pod podmienkou, že dotknuté spracovanie údajov je nezlučiteľné s touto smernicou, alebo z prevažujúcich a legitímnych dôvodov týkajúcich sa ich konkrétnej situácie, a nielen z jednoduchého dôvodu, že sa domnievajú, že toto spracovanie by im mohlo spôsobiť ujmu alebo že si želajú, aby údaje, ktoré sú predmetom uvedeného spracovania upadli do zabudnutia. Grécka a rakúska vláda sa domnievajú, že údajový subjekt sa musí obrátiť na editora dotknutej webovej stránky.

91      Pán Costeja González, ako aj španielska a talianska vláda sa domnievajú, že údajový subjekt môže namietať proti indexácii svojich osobných údajov vyhľadávačom, pokiaľ mu šírenie týchto údajov prostredníctvom tohto vyhľadávača spôsobuje ujmu a pokiaľ jeho základné práva na ochranu uvedených údajov a na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňajú „právo na zabudnutie“, prevažujú nad legitímnymi záujmami poskytovateľa uvedeného vyhľadávača a všeobecným záujmom na slobode informácií.

92      Pokiaľ ide o článok 12 písm. b) smernice 95/46, ktorého uplatnenie podlieha podmienke, aby spracovanie osobných údajov bolo v nesúlade s touto smernicou, treba pripomenúť, že ako sa uviedlo v bode 72 tohto rozsudku, takýto nesúlad môže vyplývať nielen zo skutočnosti, že tieto údaje sú nesprávne, ale osobitne tiež zo skutočnosti, že sú neadekvátne, nerelevantné alebo neprimerané vo vzťahu k účelom spracovania, že nie sú aktualizované alebo že sú uchovávané počas doby presahujúcej nevyhnutnú dobu, ibaže by ich uchovanie bolo nutné na historické, štatistické a vedecké účely.

93      Z týchto požiadaviek stanovených v článku 6 ods. 1 písm. c) až e) smernice 95/46 vyplýva, že aj spracovanie správnych údajov, ktoré bolo pôvodne v súlade s právnymi predpismi, sa môže časom stať nezlučiteľným s touto smernicou, pokiaľ tieto údaje už nie sú potrebné vzhľadom na účely, pre ktoré boli zhromaždené alebo spracované. To platí najmä v prípade, keď sa javia ako neadekvátne, sú nerelevantné alebo už nerelevantné, alebo sú neprimerané vo vzťahu k týmto účelom a k uplynutému času.

94      Preto za predpokladu, že sa v nadväznosti na žiadosť údajového subjektu podľa článku 12 písm. b) smernice 95/46 konštatuje, že zahrnutie na zoznam výsledkov zobrazených v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania jeho mena, odkazov na webové stránky, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi zverejnené tretími osobami a obsahujú pravdivé informácie týkajúce sa jeho osoby, je za súčasného stavu nezlučiteľné s uvedeným článkom 6 ods. 1 písm. c) až e), a to z dôvodu, že tieto informácie sa javia vzhľadom na všetky okolnosti charakterizujúce daný prípad ako neadekvátne, nerelevantné alebo už nerelevantné, alebo neprimerané vo vzťahu k účelom spracovania vykonaného poskytovateľom vyhľadávača, dotknuté informácie a odkazy musia byť z uvedeného zoznamu výsledkov vymazané.

95      Pokiaľ ide o žiadosti v zmysle tohto článku 12 písm. b) založené na údajnom nedodržaní podmienok stanovených v článku 7 písm. f) smernice 95/46, ako aj podmienok na základe článku 14 prvého odseku písm. a) tejto smernice, treba uviesť, že každé spracovanie osobných údajov musí byť legitimizované na základe tohto článku 7 na celú dobu, počas ktorej sa vykonáva.

96      Vzhľadom na vyššie uvedené v rámci posúdenia takýchto žiadostí podaných proti takému spracovaniu, ako je sporné vo veci samej, treba najmä preskúmať, či má údajový subjekt právo na to, aby informácia týkajúca sa jeho osoby už nebola v súčasnosti prepojená s jeho menom prostredníctvom zoznamu výsledkov zobrazeného v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania jeho mena. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že predpokladom konštatovania existencie takéhoto práva nie je to, aby zahrnutie dotknutej informácie na zoznam výsledkov spôsobovalo ujmu údajovému subjektu.

97      Keďže údajový subjekt môže vzhľadom na svoje základné práva podľa článkov 7 a 8 Charty žiadať, aby dotknutá informácia už nebola sprístupnená širokej verejnosti prostredníctvom jej zahrnutia na takýto zoznam výsledkov, je namieste domnievať sa, ako to vyplýva najmä z bodu 81 tohto rozsudku, že tieto práva v zásade prevažujú nielen nad hospodárskym záujmom poskytovateľa vyhľadávača, ale aj nad záujmom verejnosti na nájdení uvedenej informácie v rámci vyhľadávania týkajúceho sa mena tohto subjektu. To však neplatí v prípade, ak sa z osobitných dôvodov, akým je úloha uvedenej osoby vo verejnom živote, zistí, že zásah do jej základných práv je odôvodnený prevažujúcim záujmom uvedenej verejnosti na prístupe k predmetnej informácii prostredníctvom takéhoto zahrnutia.

98      Pokiaľ ide o takú situáciu ako vo veci samej, ktorá sa týka zobrazenia na zozname výsledkov, ktoré používateľ internetu získa, keď pomocou Google Search uskutoční vyhľadávanie na základe zadania mena údajového subjektu, odkazov na dve stránky online archívov denníka, ktoré obsahujú oznámenia uvádzajúce meno tejto osoby v súvislosti s predajom nehnuteľností na dražbe, ktorý súvisel s uplatnením záložného práva na účely vymáhania dlhov v oblasti sociálneho zabezpečenia, treba sa domnievať, že vzhľadom na citlivosť informácií obsiahnutých v týchto oznámeniach pre súkromný život uvedeného subjektu a na skutočnosť, že ich pôvodné uverejnenie bolo vykonané pred 16 rokmi, údajový subjekt má odôvodnené právo na to, aby tieto informácie už neboli spájané s jeho menom prostredníctvom uvedeného zoznamu. V dôsledku toho, keďže sa nezdá, že by v prejednávanej veci existovali osobitné dôvody odôvodňujúce prevažujúci záujem verejnosti na tom, aby v rámci takéhoto vyhľadávania mala prístup k týmto informáciám, čo však musí overiť vnútroštátny súd, údajový subjekt môže na základe článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46 požadovať odstránenie uvedených odkazov z tohto zoznamu výsledkov.

99      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že je namieste odpovedať na tretiu otázku tak, že článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46 sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia podmienok uplatnenia týchto ustanovení treba najmä preskúmať, či má údajový subjekt právo na to, aby predmetná informácia týkajúca sa jeho osoby už nebola v súčasnosti prepojená s jeho menom prostredníctvom zoznamu výsledkov zobrazených v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania jeho mena, pričom však predpokladom konštatovania existencie takéhoto práva nie je to, aby zahrnutie dotknutej informácie na zoznam výsledkov spôsobovalo tomuto údajovému subjektu ujmu. Keďže údajový subjekt môže vzhľadom na svoje základné práva podľa článkov 7 a 8 Charty žiadať, aby dotknutá informácia už nebola sprístupnená širokej verejnosti prostredníctvom jej zahrnutia na takýto zoznam výsledkov, tieto práva v zásade prevažujú nielen nad hospodárskym záujmom poskytovateľa vyhľadávača, ale aj nad záujmom verejnosti na prístupe k uvedenej informácii v rámci vyhľadávania týkajúceho sa mena tohto subjektu. To však neplatí v prípade, ak sa z osobitných dôvodov, akým je úloha uvedenej osoby vo verejnom živote, zistí, že zásah do jej základných práv je odôvodnený prevažujúcim záujmom uvedenej verejnosti na prístupe k predmetnej informácii prostredníctvom takéhoto zahrnutia.

 O trovách

100    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.      Článok 2 písm. b) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane sa činnosť vyhľadávača spočívajúca vo vyhľadávaní informácií, ktoré na internete zverejnili alebo umiestili tretie osoby, v ich automatickom indexovaní, dočasnom uschovaní a napokon v ich sprístupnení používateľom internetu v určitom preferenčnom poradí, má kvalifikovať ako „spracovanie osobných údajov“ v zmysle tohto článku 2 písm. b) v prípade, že tieto informácie obsahujú osobné údaje, a na druhej strane, že poskytovateľ tohto vyhľadávača sa musí považovať za „prevádzkovateľa“ uvedeného spracovania v zmysle uvedeného článku 2 písm. d).

2.      Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že spracovanie osobných údajov sa uskutočňuje v rámci činností prevádzkarne prevádzkovateľa tohto spracovania osobných údajov na území určitého členského štátu v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ poskytovateľ vyhľadávača založí v členskom štáte pobočku alebo dcérsku spoločnosť určenú na zaručenie podpory a predaja reklamného priestoru ponúkaného týmto vyhľadávačom, ktorá zameriava svoju činnosť na obyvateľov tohto členského štátu.

3.      Článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely dodržania práv stanovených v týchto ustanoveniach a pokiaľ sú podmienky nimi stanovené skutočne splnené je poskytovateľ vyhľadávača povinný odstrániť zo zoznamu výsledkov, ktoré sa zobrazia v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby, odkazy na webové stránky uverejnené tretími osobami, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa uvedenej osoby, a to aj za predpokladu, že toto meno a tieto informácie nie sú ešte predtým alebo súčasne vymazané z týchto webových stránok, a to prípadne aj vtedy, ak je ich uverejnenie na uvedených stránkach ako také v súlade s právnymi predpismi.

4.      Článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46 sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia podmienok uplatnenia týchto ustanovení treba najmä preskúmať, či má údajový subjekt právo na to, aby predmetná informácia týkajúca sa jeho osoby už nebola v súčasnosti prepojená s jeho menom prostredníctvom zoznamu výsledkov zobrazených v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania jeho mena, pričom však predpokladom konštatovania existencie takéhoto práva nie je to, aby zahrnutie dotknutej informácie na zoznam výsledkov spôsobovalo tomuto údajovému subjektu ujmu. Keďže údajový subjekt môže vzhľadom na svoje základné práva podľa článkov 7 a 8 Charty žiadať, aby dotknutá informácia už nebola sprístupnená širokej verejnosti prostredníctvom jej zahrnutia na takýto zoznam výsledkov, tieto práva v zásade prevažujú nielen nad hospodárskym záujmom poskytovateľa vyhľadávača, ale aj nad záujmom verejnosti na prístupe k uvedenej informácii v rámci vyhľadávania týkajúceho sa mena tohto subjektu. To však neplatí v prípade, ak sa z osobitných dôvodov, akým je úloha uvedenej osoby vo verejnom živote, zistí, že zásah do jej základných práv je odôvodnený prevažujúcim záujmom uvedenej verejnosti na prístupe k predmetnej informácii prostredníctvom takéhoto zahrnutia.

Podpisy


* Jazyk konania: španielčina.