ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 12. novembra 2015 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Duševné vlastníctvo – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Výlučné právo rozmnožovania – Výnimky a obmedzenia – Článok 5 ods. 2 písm. a) a b) – Výnimka pre reprografiu – Výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie – Požiadavka konzistentnosti v uplatňovaní výnimiek – Pojem ‚primeraná kompenzácia‘ – Výber odmeny z dôvodu primeranej kompenzácie z multifunkčných tlačiarní – Pomerná odmena – Paušálna odmena – Kumulácia paušálnej a pomernej odmeny – Spôsob výpočtu – Príjemcovia primeranej kompenzácie – Autori a vydavatelia – Notový materiál“
Vo veci C‑572/13,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour d’appel de Bruxelles (Belgicko) z 23. októbra 2013 a doručený Súdnemu dvoru 8. novembra 2013, ktorý súvisí s konaním:
Hewlett‑Packard Belgium SPRL
proti
Reprobel SCRL,
za účasti:
Epson Europe BV,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda tretej komory L. Bay Larsen, vykonávajúci funkciu predsedu štvrtej komory, sudcovia J. Malenovský (spravodajca), M. Safjan, A. Prechal a K. Jürimäe,
generálny advokát: P. Cruz Villalón,
tajomník: V. Tourrès, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. januára 2015,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Hewlett‑Packard Belgium SPRL, v zastúpení: T. van Innis, advokát,
– Reprobel SCRL, v zastúpení: A. Berenboom, J.‑F. Puyraimond, P. Callens, D. De Marez a T. Baumé, advokáti,
– Epson Europe BV, v zastúpení: B. Van Asbroeck, E. Cottenie a J. Debussche, advokáti,
– belgická vláda, v zastúpení: J.‑C. Halleux a T. Materne, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. de Visscher, advokát,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,
– Írsko, v zastúpení: E. Creedon, E. McPhillips a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Bridgman, BL,
– rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a T. Rendas, splnomocnení zástupcovia,
– fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux a J. Samnadda, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. júna 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Hewlett‑Packard Belgium SPRL (ďalej len „Hewlett‑Packard) a Reprobel SCRL (ďalej len „Reprobel) v súvislosti so sumami, ktoré Reprobel požaduje od Hewlett‑Packard a ktoré zodpovedajú primeranej kompenzácii dlžnej na základe výnimiek z práva rozmnožovania.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 31, 32, 35 a 37 smernice 2001/29 znejú:
„(31) Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu[.]
(32) Táto smernica poskytuje kompletné vymenovanie výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania a práva verejného prenosu. Niektoré výnimky alebo obmedzenia platia iba pre právo rozmnožovania, ak je to potrebné. V tomto zozname sa primeraným spôsobom zohľadňujú rôzne právne tradície členských štátov, pričom sa súčasne zameriavajú na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu. Členské štáty musia dospieť ku koherentnej aplikácii týchto výnimiek a obmedzení, čo bude možné zhodnotiť pri revíziách uplatňovania legislatívy v budúcnosti.
…
(35) V niektorých prípadoch výnimiek alebo obmedzení musia byť nositelia práv primerane odškodnení, aby sa im dostatočne vynahradilo používanie ich chránených diel alebo iných predmetov ochrany. Keď sa stanovuje forma, podrobné úpravy a možná úroveň vhodnej kompenzácie, treba zohľadniť osobitné podmienky každého prípadu. Pri posudzovaní týchto podmienok je hodnotným kritériom možné poškodenie nositeľa práv vyplývajúce z daného aktu. V prípadoch, keď nositelia práv už dostali platby nejakou inou formou, napríklad ako súčasť licenčného poplatku, nemusí byť potrebná žiadna osobitná alebo samostatná platba. Úroveň vhodnej kompenzácie by mala v plnej miere zohľadňovať stupeň používania technologických ochranných opatrení uvedených v tejto smernici. V niektorých situáciách, keď je ujma nositeľa práv minimálna, nemusí vzniknúť žiadna povinnosť platby.
…
(37) Súčasné národné systémy reprografie, ak existujú, netvoria veľké bariéry vnútornému trhu. Členské štáty musia mať možnosť poskytnúť výnimku alebo obmedzenie vo vzťahu k reprografii.“
4 Podľa článku 2 smernice 2001/29:
„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:
a) pre autorov k ich dielam;
b) pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;
c) pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom;
d) pre výrobcov prvých záznamov filmov k originálu a k rozmnoženinám ich filmov;
e) pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní, či už sú tieto vysielania prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu.“
5 Článok 5 ods. 2 smernice 2001/29 stanovuje:
„Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:
a) vo vzťahu k rozmnožovaniu na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, s výnimkou písaného/tlačeného notového materiálu za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu;
b) vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;
…“
6 Podľa článku 5 ods. 5 uvedenej smernice:
„Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv.“
Belgické právo
7 Článok 1 ods. 1 zákona z 30. júna 1994 o autorskom práve a príbuzných právach (loi du 30 juin 1994 relative au droit d’auteur et aux droits voisins, Moniteur belge z 27. júla 1994, s. 19297), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „LDA“), stanovuje:
„Len autor literárneho alebo umeleckého diela má právo rozmnožovať ho alebo povoliť jeho rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, či už priamo alebo nepriamo, dočasne alebo trvalo, v celku alebo v časti.
…“
8 Článok 22 ods. 1 LDA stanovuje:
„Ak bolo dielo uverejnené v súlade s právom, autor nemôže zakázať:
…
4° čiastočné alebo úplné rozmnožovanie článkov alebo výtvarných diel alebo krátkych fragmentov iných diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči, ak sa toto rozmnožovanie vykonáva s výlučne súkromným cieľom a nenarúša bežné využívanie diela;
4°a čiastočné alebo úplné rozmnožovanie článkov alebo výtvarných diel alebo krátkych fragmentov iných diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči, ak sa toto rozmnožovanie vykonáva na ilustráciu pri vyučovaní alebo na vedecký výskum, pokiaľ je odôvodnené sledovaným neziskovým cieľom a nenarúša bežné využívanie diela…
5° rozmnožovanie zvukových a audiovizuálnych diel, ktoré je vykonávané v rodinnom kruhu a je naň obmedzené.“
9 Články 59 až 61 LDA stanovujú:
„Článok 59
Autori a vydavatelia diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči majú nárok na odmenu za rozmnožovanie týchto diel, a to aj za podmienok stanovených v článku 22 ods. 1 bodoch 4 a 4a…
Odmenu uhrádza výrobca, dovozca alebo nadobúdateľ prístrojov umožňujúcich kopírovanie chránených diel v rámci Spoločenstva pri uvedení týchto prístrojov do obehu v tuzemsku.
Článok 60
Okrem toho musia fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré zhotovujú kópie diel, zaplatiť pomernú odmenu určenú v závislosti od počtu zhotovených kópií, alebo ju prípadne za tieto osoby musia zaplatiť tí, ktorí iným za odplatu alebo bezodplatne sprístupnia rozmnožovací prístroj.
Článok 61
Kráľ určí výšku odmien uvedených v článkoch 59 a 60 nariadením prerokovaným v Rade ministrov. Odmenu uvedenú v článku 60 možno upraviť v závislosti od dotknutých odvetví.
Kráľ určí pravidlá výberu a rozdeľovania týchto odmien a dohľadu nad nimi, ako aj okamih ich splatnosti.
Pokiaľ medzinárodné zmluvy nestanovujú inak, odmeny stanovené v článkoch 59 a 60 sa poskytujú rovným dielom autorom a vydavateľom.
Kráľ podľa podmienok a pravidiel, ktoré určí, poverí spoločnosť zastupujúcu všetky spoločnosti v oblasti správy práv výberom a rozdeľovaním odmeny.“
10 Sumy paušálnej odmeny a pomernej odmeny, uvedené v článkoch 59 a 60 LDA, sú stanovené v článkoch 2, 4, 8 a 9 kráľovského nariadenia z 30. októbra 1997 o odmeňovaní autorov a vydavateľov za rozmnožovanie diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči na súkromné alebo vzdelávacie účely (arrêté royal du 30 octobre 1997 relatif à la rémunération des auteurs et des éditeurs pour la copie dans un but privé ou didactique des œuvres fixées sur un support graphique ou analogue, ďalej len „kráľovské nariadenie“). Tieto články stanovujú:
„Článok 2
1. Výška paušálnej odmeny uplatniteľnej na kopírky je stanovená na:
1° [5,01] eura za kopírku, ktorá zhotoví menej ako 6 kópií za minútu,
2° [18,39] eura za kopírku, ktorá zhotoví od 6 do 9 kópií za minútu,
3° [60,19] eura za kopírku, ktorá zhotoví od 10 do 19 kópií za minútu,
4° [195,60] eura za kopírku, ktorá zhotoví od 20 do 39 kópií za minútu,
5° [324,33] eura za kopírku, ktorá zhotoví od 40 do 59 kópií za minútu,
6° [810,33] eura za kopírku, ktorá zhotoví od 60 do 89 kópií za minútu,
7° [1 838,98] eura za kopírku, ktorá zhotoví viac ako 89 kópií za minútu.
Pri určovaní výšky paušálnej odmeny sa berie do úvahy rýchlosť zhotovovania čiernobielych kópií, a to aj v prípade prístrojov, ktoré zhotovujú farebné kópie.
2. Výška paušálnej odmeny uplatniteľnej na cyklostyly a kancelárske ofsetové prístroje je stanovená na:
1° [324,33] eura za cyklostyl,
2° [810,33] eura za kancelársky ofsetový prístroj.
…
Článok 4
V prípade prístrojov, ktoré plnia viaceré funkcie zodpovedajúce funkciám prístrojov uvedených v článkoch 2 a 3, sa výška paušálnej odmeny rovná najvyššej sume spomedzi tých, ktoré sú stanovené v článkoch 2 a 3 a ktoré sa môžu uplatniť na viacúčelový prístroj.
…
Článok 8
Pokiaľ povinný nespolupracuje spôsobom opísaným v článkoch 10 až 12, výška pomernej odmeny sa stanoví na:
1° [0,0334] eura za kópiu chráneného diela,
2° [0,0251] eura za kópiu chráneného diela zhotovenú prostredníctvom prístrojov používaných vzdelávacím zariadením alebo zariadením verejného vypožičiavania.
Sumy uvedené v bode 1 sa v prípade farebných kópií farebných chránených diel vynásobia dvoma.
Článok 9
Pokiaľ povinný spolupracoval pri výbere pomernej odmeny spoločnosťou spravujúcou práva, jej výška sa stanoví na:
1° [0,0201] eura za kópiu chráneného diela,
2° [0,0151] eura za kópiu chráneného diela zhotovenú prostredníctvom prístrojov používaných vzdelávacím zariadením alebo zariadením verejného vypožičiavania.
Sumy uvedené v bode 1 sa v prípade farebných kópií farebných chránených diel vynásobia dvoma.“
11 Spoluprácu uvedenú v článkoch 8 a 9 kráľovského nariadenia vymedzujú jeho články 10 až 12. Článok 10 stanovuje:
„Povinný spolupracoval pri výbere pomernej odmeny, ak:
1° v súlade s ustanoveniami oddielu 3 odovzdal svoj výkaz za posudzované obdobie spoločnosti spravujúcej práva,
2° v okamihu odovzdania výkazu spoločnosti spravujúcej práva vopred zaplatil tejto spoločnosti pomernú odmenu zodpovedajúcu počtu kópií chránených diel uvedenému vo výkaze vynásobenému príslušnou sadzbou stanovenou v článku 9 a
3° a) buď pred uplynutím lehoty 200 pracovných dní od doručenia výkazu spoločnosti spravujúcej práva na základe vzájomnej dohody s touto spoločnosťou odhadol počet kópií chránených diel zhotovených počas posudzovaného obdobia,
b) alebo poskytol údaje potrebné na vypracovanie posudku uvedeného v článku 14, pokiaľ si spoločnosť spravujúca práva vyžiadala posudok podľa tohto článku.“
12 Článok 26 kráľovského nariadenia stanovuje:
„1. Spoločnosť spravujúca práva najneskôr na konci druhého roku od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a následne každých päť rokov zabezpečí, aby nezávislá organizácia zhotovila štúdiu o rozmnožovaní diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči na súkromné alebo vzdelávacie účely v Belgicku.
2. Účelom tejto štúdie bude najmä určiť:
1° počet používaných prístrojov a ich rozdelenie podľa odvetvia činností;
2° počet kópií zhotovených prostredníctvom týchto prístrojov a rozdelenie tohto počtu podľa odvetvia činností;
3° počet kópií chránených diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči zhotovených prostredníctvom týchto prístrojov a rozdelenie tohto počtu podľa odvetvia činností;
4° rozdelenie počtu kópií chránených diel podľa rôznych kategórií chránených diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči;
5° rozpočet, ktorý povinní vyčlenili na rozmnožovanie diel zachytených na grafickom alebo podobnom nosiči na súkromné alebo vzdelávacie účely, ako aj rozpočet, ktorý povinní vyčlenili na odmeny za rozmnožovanie.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
13 Hewlett‑Packard dováža do Belgicka reprografické prístroje na pracovné a domáce použitie, najmä „multifunkčné“ zariadenia, ktorých hlavnou funkciou je tlač dokumentov, ktorej rýchlosť sa mení podľa kvality tlače.
14 Reprobel je správcovská spoločnosť, ktorá je poverená vyberaním a rozdeľovaním súm zodpovedajúcich primeranej kompenzácii z dôvodu výnimky pre reprografiu.
15 Faxom zo 16. augusta 2004 Reprobel informovala Hewlett‑Packard, že na základe predaja „multifunkčných“ tlačiarní, ktorý táto spoločnosť uskutočňuje, vzniká v zásade povinnosť zaplatiť poplatok 49,20 eura za prístroj.
16 Keďže zorganizované stretnutia a korešpondencia spoločností Hewlett‑Packard a Reprobel neviedli k dohode o sadzbe uplatniteľnej na tieto „multifunkčné“ tlačiarne, Hewlett‑Packard návrhom z 8. marca 2010 podala proti spoločnosti Reprobel žalobu na Tribunal de première instance de Bruxelles (Súd prvého stupňa v Bruseli). Na jednej strane navrhovala, aby tento súd rozhodol, že za tlačiarne, ktoré uvádza do predaja, nie je dlžná nijakú odmenu, alebo subsidiárne určil, že odmeny, ktoré zaplatila, zodpovedali primeraným kompenzáciám dlžným na základe belgickej právnej úpravy, vykladanej z hľadiska smernice 2001/29. Na druhej strane navrhovala uložiť spoločnosti Reprobel povinnosť vypracovať do roka – pod hrozbou penále vo výške 10 miliónov eur – štúdiu zodpovedajúcu štúdii uvedenej v článku 26 kráľovského nariadenia, týkajúcu sa okrem iného počtu sporných tlačiarní a ich skutočného používania ako zariadení na kopírovanie chránených diel, v ktorej bude porovnané toto používanie so skutočným používaním akéhokoľvek iného prístroja na rozmnožovanie chránených diel.
17 Dňa 11. marca 2010 podala Reprobel na ten istý súd žalobu proti Hewlett‑Packard, ktorou navrhovala, aby bola tejto spoločnosti uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Reprobel sumu 1 euro ako predbežnú platbu odmeny, ktorú považovala za dlžnú na základe kráľovského nariadenia.
18 Tribunal de première instance de Bruxelles spojil tieto dve konania.
19 Rozsudkom zo 16. novembra 2012 Tribunal de première instance de Bruxelles rozhodol, že článok 59 prvý odsek a článok 61 tretí odsek LDA nie sú zlučiteľné s právom Únie.
20 Hewlett‑Packard a Reprobel podali proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie tohto prejudiciálneho konania.
21 Cour d’appel de Bruxelles rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa pojem ,primeraná kompenzácia‘ uvedený v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a v článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice vykladať odlišne podľa toho, či rozmnožovanie na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, vykonáva ktorýkoľvek používateľ alebo fyzická osoba na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný? V prípade kladnej odpovede, na akých kritériách sa má tento výkladový rozdiel zakladať?
2. Majú sa článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice vykladať tak, že oprávňujú členské štáty stanoviť primeranú kompenzáciu pre nositeľov práv vo forme:
a) paušálnej odmeny, ktorú uhrádza výrobca, dovozca alebo nadobúdateľ prístrojov umožňujúcich kopírovanie chránených diel v rámci Spoločenstva pri uvedení týchto prístrojov do obehu v tuzemsku, ktorej výška sa vypočítava výlučne v závislosti od rýchlosti, akou môže kopírovací stroj zhotoviť určitý počet kópií za minútu, bez akejkoľvek inej spojitosti s ujmou, ktorá prípadne vznikla nositeľom práv, a
b) pomernej odmeny určenej výlučne jednotkovou cenou vynásobenou počtom zhotovených kópií, ktorá sa mení podľa toho, či povinná osoba spolupracovala, alebo nespolupracovala pri výbere tejto odmeny, ktorú platia fyzické alebo právnické osoby, ktoré zhotovujú kópie diel, alebo ju prípadne za tieto osoby platia tí, ktorí iným za odplatu alebo bezodplatne sprístupnia rozmnožovací prístroj?
V prípade zápornej odpovede na túto otázku, aké sú relevantné a konzistentné kritériá, ktoré musia členské štáty dodržiavať, aby sa v súlade s právom Únie kompenzácia mohla považovať za primeranú a aby sa dosiahla ,primeraná rovnováha‘ medzi dotknutými osobami?
3. Majú sa článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice vykladať tak, že oprávňujú členské štáty prideliť polovicu primeranej kompenzácie, ktorá patrí nositeľom práv, vydavateľom diel vytvorených autormi bez toho, aby mali vydavatelia povinnosť čo i len nepriamo zabezpečiť, aby títo autori dostali časť kompenzácie, ktorej sú zbavení?
4. Majú sa článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice vykladať tak, že oprávňujú členské štáty zaviesť nediferencovaný systém výberu primeranej kompenzácie pre nositeľov práv v podobe paušálnej sumy a sumy za zhotovenú kópiu, ktorá implicitne, ale určite a čiastočne pokrýva kopírovanie notového materiálu a nelegálnych rozmnoženín?“
22 Cour d’appel de Bruxelles medzitýmnym rozsudkom zo 7. februára 2014 povolil vstup Epson Europe BV do sporu vo veci samej.
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti
23 Reprobel a belgická vláda popierajú prípustnosť otázok týkajúcich sa výkladu článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 z dôvodu, že takto požadovaný výklad nemá súvislosť s predmetom sporu vo veci samej.
24 V tejto súvislosti je ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov, ako ju upravuje článok 267 ZFEÚ, prináleží výlučne vnútroštátnym súdom, ktoré rozhodujú o spore a ktoré musia znášať zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré sa má prijať, aby vzhľadom na osobitosti každej veci posúdili tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladú Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 21).
25 Keďže na otázky týkajúce sa práva Únie sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti, zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o problém hypotetickej povahy alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (rozsudok Blanco Pérez a Chao Gómez, C‑570/07 a C‑571/07, EU:C:2010:300, bod 36 a citovaná judikatúra).
26 V tomto prípade to tak nie je. Zdá sa totiž, že požadovaný výklad sa týka práva Únie a že vzhľadom na to, že primeraná kompenzácia sporná vo veci samej sa vzťahuje okrem iného na fyzické osoby, ktoré zhotovujú rozmnoženiny na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, nie je zjavné, že by požadovaný výklad článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nemal žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo že by bol hypotetickej povahy.
27 Z toho vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.
O prvej otázke
28 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice vykladať tak, že pokiaľ ide o pojem „primeraná kompenzácia“, ktorý je tam uvedený, treba zaviesť rozlišovanie podľa toho, či rozmnožovanie na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, vykonáva ktorýkoľvek používateľ, alebo ho vykonáva fyzická osoba na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný.
29 Podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 majú členské štáty možnosť upraviť výnimky z práva rozmnožovania alebo jeho obmedzenia, pokiaľ ide o rozmnožovanie na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, s výnimkou notového materiálu, pod podmienkou, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu (ďalej len „výnimka pre reprografiu“).
30 Keďže článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 nespresňuje ani používateľov, ktorým je určená výnimka pre reprografiu, ktorú upravuje, ani účel rozmnožovania uvedeného v tomto ustanovení, ani to, či ide o súkromný kontext tohto rozmnožovania, takúto výnimku treba chápať tak, že sa týka všetkých kategórií používateľov vrátane fyzických osôb, a to bez ohľadu na účel rozmnoženín vrátane tých, ktoré sa zhotovujú na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný.
31 Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 zase stanovuje, že členské štáty majú možnosť upraviť takéto výnimky alebo obmedzenia, pokiaľ ide o rozmnožovanie na akomkoľvek médiu, ktoré vykonáva fyzická osoba na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu (ďalej len „výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie“).
32 Keďže toto ustanovenie výslovne uvádza, že rozmnoženiny, na ktoré sa vzťahuje, sa vykonávajú „na akomkoľvek médiu“, treba ju chápať tak, že sa týka aj rozmnoženín vykonávaných na papieri alebo iným podobným spôsobom. Ďalej vzhľadom na to, že toto ustanovenie nespresňuje predmetnú reprografickú techniku, treba ho chápať tak, že zo svojej pôsobnosti nevylučuje rozmnoženiny vykonávané použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky.
33 Z toho vyplýva, že pôsobnosť ustanovenia upravujúceho výnimku pre reprografiu a výnimku pre rozmnoženinu na súkromné použitie sa čiastočne prekrýva.
34 Konkrétnejšie, na rozmnožovanie vykonávané fyzickými osobami na ich súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, sa môže vzťahovať tak výnimka pre reprografiu, ako aj výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie, no na rozmnožovanie vykonávané inými používateľmi ako fyzickými osobami, rovnako ako na rozmnožovanie vykonávané fyzickými osobami na iné ako súkromné použitie alebo s komerčným cieľom, sa vzťahuje len výnimka pre reprografiu.
35 Pokiaľ ide o pojem „primeraná kompenzácia“, na úvod treba uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že pojem „primeraná kompenzácia“ v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 je autonómnym pojmom práva Únie, ktorý sa má teda vykladať jednotne vo všetkých členských štátoch, ktoré zaviedli výnimku pre rozmnoženinu na súkromné použitie (rozsudok Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 37).
36 Súdny dvor tiež rozhodol, že výška primeranej kompenzácie sa musí nevyhnutne vypočítať na základe kritéria ujmy spôsobenej autorom chránených diel. Z odôvodnení 35 a 38 smernice 2001/29 totiž vyplýva, že koncepcia a výška primeranej kompenzácie sú spojené s ujmou, ktorá autorovi vznikla z dôvodu, že došlo k zhotoveniu rozmnoženiny jeho chráneného diela bez jeho povolenia. V tejto súvislosti treba primeranú kompenzáciu považovať za protihodnotu za ujmu spôsobenú tomuto autorovi (pozri v tomto zmysle rozsudok Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, body 40 a 42).
37 Je pravda, že vec, ktorá viedla k rozsudku Padawan (C‑467/08, EU:C:2010:620), sa osobitne týkala článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29. V tomto rozsudku však Súdny dvor vykladal pojem primeranej kompenzácie najmä s využitím argumentov vychádzajúcich z odôvodnenia 35 tejto smernice platných pre všetky výnimky upravené v článku 5 tejto smernice, pre ktoré sa vyžaduje primeraná kompenzácia. Na judikatúru vyvodenú v uvedenom rozsudku, ako je spomenutá v bode 36 tohto rozsudku, preto treba hľadieť tak, že je mutatis mutandis relevantná aj pri výklade článku 5 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle VG Wort a i., C‑457/11 až C‑460/11, EU:C:2013:426, body 73 a 77).
38 Tento záver je podporený tvrdením vychádzajúcim z požiadavky konzistentnosti členských štátov pri uplatňovaní výnimiek, ktoré ich viažu, ako vyplýva z poslednej vety odôvodnenia 32 smernice 2001/29.
39 Konzistentnosť pri vykonávaní týchto výnimiek, ktoré sa čiastočne prekrývajú, by totiž nebola zaručená, ak by členské štáty mohli slobodne určovať spôsob, akým sa stanoví primeraná kompenzácia za rozmnožovania vykonávané za rovnakých podmienok, len v závislosti od okolnosti, že sa rozhodli upraviť buď len jednu, či druhú z týchto výnimiek, alebo jednu aj druhú, a to súčasne alebo následne.
40 Na základe týchto podkladov treba skúmať, či treba v súvislosti s primeranou kompenzáciou zaviesť rozlišovanie v uplatňovaní výnimky pre reprografiu medzi rozmnožovaniami vykonávanými fyzickými osobami na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, a rozmnožovaniami vykonávanými inými používateľmi a/alebo s iným cieľom.
41 Z tohto hľadiska vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 36 tohto rozsudku situácia, v ktorej v rámci výnimky pre reprografiu zhotovuje rozmnoženiny fyzická osoba na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, nie je z hľadiska primeranej kompenzácie porovnateľná so situáciou, v ktorej rozmnoženiny v tom istom rámci výnimky pre reprografiu zhotovuje buď iný používateľ ako fyzická osoba, alebo fyzická osoba, no na iné ako súkromné použitie alebo s cieľom, ktorý je priamo či nepriamo komerčný, keďže ujmy, ktoré vznikli nositeľom práv v týchto dvoch situáciách, nie sú vo všeobecnosti zhodné.
42 Preto treba v súvislosti s primeranou kompenzáciou zaviesť rozlišovanie v rámci uplatňovania výnimky pre reprografiu medzi jednak zhotovovaním rozmnoženín vykonávaným fyzickými osobami na ich súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, a jednak zhotovovaním rozmnoženín vykonávaným fyzickými osobami, no na iné ako súkromné použitie alebo s cieľom, ktorý je priamo či nepriamo komerčný, ako aj zhotovovaním rozmnoženín vykonávaným inými kategóriami používateľov.
43 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o pojem „primeraná kompenzácia“, ktorý je tam uvedený, treba zaviesť rozlišovanie podľa toho, či rozmnožovanie na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, vykonáva ktorýkoľvek používateľ, alebo ho vykonáva fyzická osoba na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný.
O tretej otázke
44 Svojou treťou otázkou, ktorou je vhodné zaoberať sa v druhom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá oprávňuje členský štát prideliť časť primeranej kompenzácie, ktorá patrí nositeľom práv, vydavateľom diel vytvorených autormi bez toho, aby mali títo vydavatelia povinnosť čo i len nepriamo zabezpečiť, aby títo autori dostali časť kompenzácie, ktorej sú zbavení.
45 Hneď na začiatku treba uviesť, že z formulácie, ktorú si takto zvolil vnútroštátny súd, vyplýva, že jeho otázka odkazuje na predpoklad, že kompenzácia vyplácaná v prospech vydavateľov skracuje v príslušnej výške kompenzáciu, ktorá by mala normálne patriť nositeľom práva rozmnožovania na základe smernice 2001/29.
46 Podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice je možnosť členských štátov upraviť výnimky, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, podmienená povinnosťou týchto štátov zabezpečiť nositeľom práva rozmnožovania výber primeranej kompenzácie.
47 Medzi nositeľmi práva rozmnožovania upraveného v článku 2 smernice 2001/29 sa však vydavatelia nenachádzajú.
48 Keďže jednak primeraná kompenzácia, ktorá je dlžná na základe výnimky pre reprografiu, ako aj výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie, je určená, ako vyplýva z bodu 36 tohto rozsudku, na nápravu ujmy spôsobenej nositeľom práv z dôvodu rozmnožovania ich diel bez ich povolenia a jednak vydavatelia nie sú nositeľmi výlučného práva rozmnožovania v zmysle článku 2 smernice 2001/29, týmto vydavateľom nie je spôsobená žiadna ujma v zmysle týchto dvoch výnimiek. Nemôžu teda prijímať kompenzáciu na základe uvedených výnimiek, pokiaľ by dôsledkom toho bolo zbavenie nositeľov práva rozmnožovania celej primeranej kompenzácie, na ktorú majú právo na základe tých istých výnimiek, alebo časti takejto kompenzácie.
49 Z predchádzajúceho vyplýva, že na tretiu otázku treba odpovedať, že článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá oprávňuje členský štát prideliť časť primeranej kompenzácie, ktorá patrí nositeľom práv, vydavateľom diel vytvorených autormi bez toho, aby mali títo vydavatelia akúkoľvek povinnosť čo i len nepriamo zabezpečiť, aby títo autori dostali časť kompenzácie, ktorej sú zbavení.
O štvrtej otázke
50 Svojou štvrtou otázkou, ktorou je vhodné zaoberať sa v treťom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zavádza nediferencovaný systém výberu primeranej kompenzácie vzťahujúci sa aj na rozmnoženiny notového materiálu a na falšované rozmnoženiny zhotovené z nelegálneho zdroja.
51 Pokiaľ ide najprv o notový materiál, zo znenia článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 výslovne vyplýva, že notový materiál je z pôsobnosti výnimky pre reprografiu vylúčený. Nemožno ho preto zohľadniť pri výpočte primeranej kompenzácie v rámci tejto výnimky, a to vrátane prípadov, keď by rozmnožovanie notového materiálu vykonávala fyzická osoba na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný.
52 Vzhľadom na konštatovanie uvedené v bode 33 tohto rozsudku treba v zásade dôjsť k rovnakému záveru, aj pokiaľ ide o výnimku pre rozmnoženinu na súkromné použitie. Ak by to bolo inak, spojené alebo súbežné uplatňovanie výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie a výnimky pre reprografiu členskými štátmi by mohlo byť nekonzistentné, čím by sa porušovala požiadavka uvedená v poslednej vete odôvodnenia 32 smernice 2001/29.
53 V prípade, že by bolo rozmnožovanie notového materiálu povolené v rámci jednej z týchto výnimiek a zakázané v rámci druhej, by totiž právna situácia v dotknutom členskom štáte bola rozporná a umožňovala by obchádzať zákaz povolenia rozmnožovania notového materiálu.
54 Za týchto podmienok vylúčenie notového materiálu uvedené v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 treba chápať tak, že nesleduje len obmedzenie dosahu výnimky pre reprografiu, ale aj zavedenie osobitného režimu pre tento typ chráneného predmetu tým, že v zásade zakazuje jeho rozmnožovanie bez povolenia nositeľov práv.
55 Z toho vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice v zásade bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zavádza nediferencovaný systém výberu primeranej kompenzácie vzťahujúci sa aj na rozmnoženiny notového materiálu.
56 Následne však vzhľadom na poslednú vetu odôvodnenia 35 smernice 2001/29 nemožno vylúčiť, že v určitých obmedzených a izolovaných prípadoch sa môže nepovolené rozmnožovanie notového materiálu vykonávané v rámci výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie v prípadoch, keď je ujma, ktorú toto rozmnožovanie môže spôsobiť nositeľom práv, minimálna, považovať za zlučiteľné s osobitným režimom uvedeným v bode 54 tohto rozsudku.
57 Pokiaľ ide ďalej o falšované rozmnoženiny, Súdny dvor už rozhodol, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na prípad, keď sa rozmnoženiny na súkromné použitie zhotovili z nelegálneho zdroja (rozsudok ACI Adam a i., C‑435/12, EU:C:2014:254, bod 41).
58 Podľa Súdneho dvora totiž článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 síce treba chápať v tom zmysle, že výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie nositeľom autorských práv iste zakazuje dovolávať sa svojho výlučného práva povoliť alebo zakázať rozmnoženiny vo vzťahu k osobám, ktoré zhotovujú súkromné rozmnoženiny svojich diel, toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že nad rámec tohto výslovne stanoveného obmedzenia ukladá nositeľom práv, aby tolerovali porušovania svojich práv, ktoré môžu súvisieť so zhotovovaním rozmnoženín na súkromné použitie (pozri rozsudok ACI Adam a i., C‑435/12, EU:C:2014:254, bod 31).
59 Súdny dvor tiež uviedol, že z odôvodnenia 22 smernice 2001/29 vyplýva, že primeraná podpora šírenia kultúry nemôže viesť k obetovaniu prísnej ochrany práv a tolerovaniu nelegálnych foriem uvádzania falšovaných alebo pirátskych kultúrnych diel do obehu (rozsudok ACI Adam a i., C‑435/12, EU:C:2014:254, bod 36), a že vnútroštátna právna úprava, ktorá nerozlišuje, či zdroj, z ktorého bola zhotovená rozmnoženina na súkromné použitie, je legálny, alebo nelegálny, môže pri svojom uplatňovaní porušiť určité podmienky stanovené v článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 (rozsudok ACI Adam a i., C‑435/12, EU:C:2014:254, bod 38).
60 Ak by sa na jednej strane pripustilo, že takéto rozmnoženiny možno zhotoviť z nelegálneho zdroja, podporovalo by to obeh falšovaných alebo pirátskych diel, čím by sa nevyhnutne znížil objem predaja alebo iných legálnych transakcií súvisiacich s chránenými dielami, čo by zasahovalo do bežného používania týchto diel (rozsudok ACI Adam a i., C‑435/12, EU:C:2014:254, bod 39).
61 Na druhej strane by to mohlo vzhľadom na konštatovanie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku spôsobiť nositeľom autorských práv neodôvodnenú ujmu (rozsudok ACI Adam a i., C‑435/12, EU:C:2014:254, bod 40).
62 Tieto argumenty, ktoré Súdny dvor použil v kontexte výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie, možno z hľadiska ich povahy plne prebrať na výnimku pre reprografiu. V dôsledku toho treba judikatúru uvedenú v bodoch 58 až 61 tohto rozsudku považovať za relevantnú v rámci výkladu výnimky pre reprografiu.
63 Takýto výklad výnimky pre reprografiu je podporený skutočnosťou, že výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie sa týka rozmnoženín zhotovených „na akomkoľvek médiu“, či už ide o papier alebo akýkoľvek iný podobný podklad, použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky. Vykonávanie týchto dvoch výnimiek členskými štátmi by však mohlo byť nekonzistentné, čím by sa porušovala požiadavka vyplývajúca z poslednej vety odôvodnenia 32 smernice 2001/29, ak by sa na výnimku pre reprografiu na rozdiel od výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie hľadelo tak, že sa vzťahuje na falšované rozmnoženiny.
64 Na štvrtú otázku teda treba odpovedať v tom zmysle, že článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice v zásade bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zavádza nediferencovaný systém výberu primeranej kompenzácie vzťahujúci sa aj na rozmnoženiny notového materiálu, a bránia takej právnej úprave, ktorá zavádza nediferencovaný systém výberu primeranej kompenzácie vzťahujúci sa aj na falšované rozmnoženiny zhotovené z nelegálnych zdrojov.
O druhej otázke
65 Svojou druhou otázkou, ktorou je vhodné zaoberať sa v poslednom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá na financovanie primeranej kompenzácie priznanej nositeľom práv kombinuje dve formy odmeny, a to jednak paušálnu odmenu, ktorú na vstupe rozmnožovacej činnosti uhrádza výrobca, dovozca alebo nadobúdateľ prístrojov umožňujúcich rozmnožovanie chránených diel v rámci Spoločenstva pri uvedení týchto prístrojov do obehu na vnútroštátnom území, ktorej výška sa vypočítava výlučne v závislosti od rýchlosti, akou môžu zhotovovať rozmnoženiny, a jednak pomernú odmenu vyberanú na výstupe rozmnožovacej činnosti určenú výlučne jednotkovou cenou vynásobenou počtom zhotovených rozmnoženín, ktorá sa mení podľa toho, či povinná osoba spolupracovala, alebo nespolupracovala pri výbere tejto odmeny, ktorú v zásade platia fyzické alebo právnické osoby, ktoré zhotovujú rozmnoženiny diel.
66 Systém sporný vo veci samej je prezentovaný ako kombinovaný systém odmien, ktorý na účely financovania primeranej kompenzácie zahŕňa odmenu stanovenú na vstupe rozmnožovacej činnosti v závislosti od rýchlosti, akou prístroj technicky vykonáva rozmnoženiny, a zároveň odmenu stanovenú na výstupe rozmnožovacej činnosti v závislosti od počtu zhotovených rozmnoženín.
67 V prvom rade, pokiaľ ide o odmenu stanovenú na vstupe, si vnútroštátny súd okrem iného kladie otázku, či maximálna rýchlosť, akou prístroj zhotovuje rozmnoženiny, predstavuje relevantné kritérium na stanovenie poplatku, ktorý musia zaplatiť výrobcovia, dovozcovia alebo nadobúdatelia prístrojov umožňujúcich rozmnožovanie chránených diel v rámci Spoločenstva pri uvedení týchto prístrojov do obehu na vnútroštátnom území.
68 V tejto súvislosti treba hneď na začiatku pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku, že na jednej strane je účelom primeranej kompenzácie primerane odškodniť nositeľov autorských práv za to, že bez ich povolenia sa zhotovila rozmnoženina chránených diel. Preto treba na ňu hľadieť ako na protihodnotu za ujmu, ktorá vznikla týmto nositeľom práv, vyplývajúcu z činnosti rozmnožovania. Na druhej strane sa judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa kritéria ujmy musí uplatňovať tak v rámci výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie, ako aj výnimky pre reprografiu.
69 Z toho na jednej strane vyplýva, že primeraná kompenzácia je v zásade určená na kompenzáciu ujmy spôsobenej z dôvodu skutočne zhotovených rozmnoženín (ďalej len „kritérium skutočnej ujmy“), a na druhej strane, že v zásade prináleží osobám, ktoré zhotovili rozmnoženiny, aby nahradili s nimi spojenú ujmu financovaním kompenzácie, ktorá bude uhradená nositeľovi práv (pozri rozsudok Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 45).
70 Následne však Súdny dvor pripustil, že vzhľadom na praktické ťažkosti pri identifikácii používateľov, ako aj pri ukladaní povinností týmto používateľom odškodniť nositeľov práv za ujmu, ktorú im spôsobujú, môžu členské štáty zaviesť poplatok, ktorý nemajú zaplatiť dotknutí používatelia, ale osoby disponujúce zariadeniami, prístrojmi a nosičmi slúžiacimi na digitálne rozmnožovanie, ktoré z tohto dôvodu de iure alebo de facto sprístupňujú tieto zariadenia uvedeným používateľom alebo im poskytujú rozmnožovaciu službu, a ktoré môžu preniesť náklady na poplatok na používateľov (pozri v tomto zmysle rozsudok Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, body 46 a 48).
71 Je pochopiteľné, že výška takéhoto poplatku stanoveného na vstupe nemôže byť určená na základe kritéria skutočnej ujmy, keďže jej rozsah je v štádiu uvedenia dotknutých prístrojov do obehu neznámy. Tento poplatok preto treba nutne zriadiť paušálnym spôsobom.
72 V tejto súvislosti sa osoby, ktorým sa takéto prístroje sprístupňujú, legitímne považujú za osoby, ktoré majú plný prospech z tohto sprístupnenia, a teda sa predpokladá, že využívajú všetky funkcie, ktoré uvedené prístroje ponúkajú, vrátane rozmnožovania. Z toho vyplýva, že samotná schopnosť týchto prístrojov zhotovovať rozmnoženiny je postačujúca na odôvodnenie uplatňovania uvedeného poplatku na dotknuté osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, body 55 a 56).
73 Z judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku naopak nemožno vyvodiť, že o všetkých osobách, ktorým sa sprístupňujú tieto prístroje, sa predpokladá, že úplne využívajú ich technickú rozmnožovaciu kapacitu, keďže táto kapacita zodpovedá maximálnemu počtu technicky uskutočniteľných rozmnoženín v rámci daného časového limitu.
74 Je totiž nesporné, že rôzne kategórie nadobúdateľov alebo používateľov vzhľadom na to, že nemajú rovnaké potreby a nepodliehajú rovnakým obmedzeniam, ako sú tie, ktorú sú upravené v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, využívajú technickú kapacitu daného prístroja len v rámci týchto potrieb a obmedzení.
75 Okrem iného sa využívanie technickej kapacity rozmnožovacích prístrojov líši podľa toho, či dotknutá osoba vykonáva rozmnožovania na verejné alebo na súkromné použitie, s komerčným alebo iným cieľom.
76 Odmena, ktorej výška je stanovená paušálne a ktorej platba prináleží osobám, ktoré sprístupňujú prístroje fyzickým a právnickým osobám na vykonávanie rozmnožovaní, musí v zásade tento rozdiel zohľadňovať, keďže posúdenie ujmy môže viesť k značne odlišným výsledkom v závislosti od situácií uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.
77 Z predchádzajúceho vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia paušálnej odmene, o akú ide vo veci samej a ktorú na vstupe rozmnožovacej činnosti uhrádza výrobca, dovozca alebo nadobúdateľ v rámci Spoločenstva pri uvedení prístroja do obehu na vnútroštátnom území, v prípade, že výška tejto odmeny je stanovená výlučne v závislosti od rýchlosti, akou je tento prístroj technicky schopný zhotovovať rozmnoženiny.
78 V druhom rade, pokiaľ ide o odmenu vyberanú na výstupe, si vnútroštátny súd v podstate kladie otázku, či právo Únie povoľuje členskému štátu meniť výšku poplatku, ktorý musia platiť fyzické alebo právnické osoby, ktoré zhotovujú rozmnoženiny diel, v závislosti od okolnosti, že tieto osoby spolupracujú, alebo nespolupracujú na výbere uvedeného poplatku.
79 V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku, primeraná kompenzácia sleduje kompenzáciu ujmy, ktorá vznikla nositeľom práv. Ujma spôsobená autorovi však zostáva rovnaká, či už povinná osoba spolupracuje, alebo nespolupracuje na výbere takéhoto poplatku.
80 Spolupráca alebo nespolupráca preto nemôže predstavovať primerané kritérium na menenie výšky poplatku určenej na financovanie primeranej kompenzácie na vstupe.
81 V poslednom treťom rade treba skúmať, či článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave zavádzajúcej kombinovaný systém, ktorý kumulatívne zahŕňa paušálnu odmenu uhrádzanú na vstupe a pomernú odmenu stanovenú na výstupe.
82 V tejto súvislosti z judikatúry pripomenutej v bode 69 tohto rozsudku implicitne vyplýva, že zavedenie poplatku stanoveného na vstupe zhotovovania rozmnoženín možno v zásade povoliť len subsidiárne v prípade nemožnosti identifikovať používateľov a následne zhodnotiť skutočnú ujmu, ktorá vznikla nositeľom práv.
83 Vzhľadom na možnosť, ponechanú členským štátom, určiť spôsoby financovania a výberu primeranej kompenzácie, ako aj úroveň tejto kompenzácie však systém kombinujúci paušálnu odmenu stanovenú na vstupe a pomernú odmenu stanovenú na výstupe nemožno a priori považovať za nezlučiteľný s článkom 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článkom 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice.
84 Pritom však takýto systém musí ako celok umožniť výber poplatku z dôvodu primeranej kompenzácie, ktorého výška v podstate zodpovedá skutočnej ujme, ktorá vznikla nositeľom práv, pričom sa predpokladá, že sa nezdá, že by členský štát, ktorý by si zvolil zavedenie formy odmeny stanovenej na vstupe, ktorej výška by závisela od počtu zhotovených rozmnoženín, bol vystavený praktickým ťažkostiam súvisiacim s identifikáciou a zhodnotením uvedenými v bode 82 tohto rozsudku.
85 S cieľom splniť podmienku spomenutú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku musí systém kombinujúci paušálnu odmenu stanovenú na vstupe a pomernú odmenu stanovenú na výstupe, o aký ide vo veci samej, zahŕňať mechanizmy, najmä mechanizmus vrátenia, určené na opravu každej situácie „nadmernej kompenzácie“ na úkor niektorej kategórie používateľov (pozri analogicky rozsudok Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, body 30 a 31).
86 Takáto „nadmerná kompenzácia“ by totiž nebola zlučiteľná s požiadavkou uvedenou v odôvodnení 31 smernice 2001/29, podľa ktorej treba zachovať primeranú rovnováhu medzi nositeľmi práv a používateľmi chránených predmetov.
87 Takýto kombinovaný systém odmeny musí byť vybavený mechanizmami, najmä mechanizmom vrátenia, ktoré umožňujú doplnkové uplatňovanie kritéria skutočnej ujmy a kritéria ujmy určenej paušálne.
88 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, zavádzajúcej systém, ktorý na financovanie primeranej kompenzácie patriacej nositeľom práv kombinuje dve formy odmeny, a to jednak paušálnu odmenu, ktorú na vstupe rozmnožovacej činnosti uhrádza výrobca, dovozca alebo nadobúdateľ prístrojov umožňujúcich rozmnožovanie chránených diel v rámci Spoločenstva pri uvedení týchto prístrojov do obehu na vnútroštátnom území, a jednak pomernú odmenu vyberanú na výstupe tejto rozmnožovacej činnosti určenú výlučne jednotkovou cenou vynásobenou počtom zhotovených rozmnoženín, ktorú platia fyzické alebo právnické osoby, ktoré zhotovujú rozmnoženiny, pokiaľ:
– sa paušálna odmena uhradená na vstupe vypočítava výlučne v závislosti od rýchlosti, akou môže dotknutý prístroj zhotovovať rozmnoženiny,
– sa pomerná odmena vyberaná na výstupe mení podľa toho, či povinná osoba spolupracovala, alebo nespolupracovala pri výbere tejto odmeny,
– kombinovaný systém odmeny ako celok nie je vybavený mechanizmami, najmä mechanizmom vrátenia, ktoré umožňujú doplnkové uplatňovanie kritéria skutočnej ujmy a kritéria ujmy určenej paušálne vo vzťahu k rôznym kategóriám používateľov.
O trovách
89 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol:
1. Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o pojem „primeraná kompenzácia“, ktorý je tam uvedený, treba zaviesť rozlišovanie podľa toho, či rozmnožovanie na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, vykonáva ktorýkoľvek používateľ, alebo ho vykonáva fyzická osoba na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný.
2. Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá oprávňuje členský štát prideliť časť primeranej kompenzácie, ktorá patrí nositeľom práv, vydavateľom diel vytvorených autormi bez toho, aby mali títo vydavatelia povinnosť čo i len nepriamo zabezpečiť, aby títo autori dostali časť kompenzácie, ktorej sú zbavení.
3. Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice v zásade bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zavádza nediferencovaný systém výberu primeranej kompenzácie vzťahujúci sa aj na rozmnoženiny notového materiálu, a bránia takej právnej úprave, ktorá zavádza nediferencovaný systém výberu primeranej kompenzácie vzťahujúci sa aj na falšované rozmnoženiny zhotovené z nelegálnych zdrojov.
4. Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, zavádzajúcej systém, ktorý na financovanie primeranej kompenzácie patriacej nositeľom práv kombinuje dve formy odmeny, a to jednak paušálnu odmenu, ktorú na vstupe rozmnožovacej činnosti uhrádza výrobca, dovozca alebo nadobúdateľ prístrojov umožňujúcich rozmnožovanie chránených diel v rámci Spoločenstva pri uvedení týchto prístrojov do obehu na vnútroštátnom území, a jednak pomernú odmenu vyberanú na výstupe tejto rozmnožovacej činnosti určenú výlučne jednotkovou cenou vynásobenou počtom zhotovených rozmnoženín, ktorú platia fyzické alebo právnické osoby, ktoré zhotovujú rozmnoženiny, pokiaľ:
– sa paušálna odmena uhradená na vstupe vypočítava výlučne v závislosti od rýchlosti, akou môže dotknutý prístroj zhotovovať rozmnoženiny,
– sa pomerná odmena vyberaná na výstupe mení podľa toho, či povinná osoba spolupracovala, alebo nespolupracovala pri výbere tejto odmeny,
– kombinovaný systém odmeny ako celok nie je vybavený mechanizmami, najmä mechanizmom vrátenia, ktoré umožňujú doplnkové uplatňovanie kritéria skutočnej ujmy a kritéria ujmy určenej paušálne vo vzťahu k rôznym kategóriám používateľov.
Podpisy