ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (šiesta komora)
z 18. novembra 2009 (*)
„Štátna pomoc – Poľnohospodárstvo – Schéma pomoci určená pre programy kvality v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti v Rakúsku – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Žaloba o neplatnosť – Postavenie dotknutej osoby – Ochrana procesných práv – Prípustnosť – Vážne ťažkosti – Usmernenia uplatňujúce sa na štátnu pomoc určenú na reklamu“
Vo veci T‑375/04,
Scheucher-Fleisch GmbH, so sídlom v Ungerdorfe (Rakúsko),
Tauernfleisch Vertriebs GmbH, so sídlom vo Flattachu (Rakúsko),
Wech‑Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, so sídlom v Glaneggu (Rakúsko),
Wech‑Geflügel GmbH, so sídlom v Sankt Andrä (Rakúsko),
Johann Zsifkovics, so sídlom vo Viedni (Rakúsko),
v zastúpení: J. Hofer a T. Humer, advokáti,
žalobcovia,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2004) 2037 v konečnom znení z 30. júna 2004 o štátnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a známok kvality „AMA‑Biozeichen“ a „AMA‑Gütesiegel“ v Rakúsku,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (šiesta komora),
v zložení: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a L. Truchot,
tajomník: T. Weiler, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. februára 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti
1 Žalobcami, Scheucher‑Fleisch GmbH, Tauernfleisch Vertriebs GmbH, Wech‑Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, Wech-Geflügel GmbH a Johann Zsifkovics, ako aj Grandits GmbH, je pätica spoločností s ručením obmedzeným a fyzická osoba – podnikateľ, založených podľa rakúskeho práva, ktorí sa všetci špecializujú na porážku a rozrábku zvierat.
2 Rakúska republika prijala v roku 1992 Bundesgesetz über die Errichtung der Marktordnungsstelle „Agrarmarkt Austria“ (spolkový zákon o vytvorení úradu pre reguláciu trhu „Agrarmarkt Austria“, BGBl. 376/1992) (ďalej len „AMA‑Gesetz 1992“), ktorého § 2 ods. 1 zakladá verejnoprávnu právnickú osobu nazvanú „Agrarmarkt Austria“ (ďalej len „AMA“). Prevádzkové činnosti vykonáva spoločnosť Agrarmarkt Austria Marketing GmbH (ďalej len „AMA Marketing“), ktorá je dcérskou spoločnosťou AMA so 100 % účasťou. Zákon AMA‑Gesetz 1992 bol viackrát zmenený.
3 Podľa § 3 ods. 1 bodu 3) AMA‑Gesetz 1992 je úlohou AMA podporovať poľnohospodársky marketing. Na tieto účely je poverená výberom príspevkov, ktoré sa podľa § 21c ods. 1 bodu 3), v znení uvedenom žalobcami a spoločnosťou Grandits, musia použiť najmä na porážku hovädzieho dobytka, teliat, prasiat, jahniat, baranov a hydiny.
4 Predmetná pomoc pozostáva v posilnení výroby, spracovania, úpravy a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh v Rakúsku pod bio značkou „AMA“ a známkou kvality „AMA“ (ďalej len „označenia AMA“).
5 Žalobcovia a Grandits ako podniky špecializované na porážku a rozrábku zvierat odvádzajú príspevky AMA podľa § 21c ods. 1 bodu 3) AMA‑Gesetz 1992 bez toho, aby ich výrobky boli označené označeniami „AMA“.
6 Žalobcovia a Grandits spolu s dvadsiatimi inými bitúnkami podali na rakúske orgány sťažnosť proti povinnosti odvádzať príspevky AMA. Spolkové ministerstvo poľnohospodárstva, lesov, životného prostredia a vôd ich sťažnosti nevyhovelo. Žalobcovia a Grandits sa obrátili na Verwaltungsgerichtshof (správny súd), ktorý rozsudkami z 20. marca a 21. mája 2003 zrušil rozhodnutia spolkového ministerstva pre vady konania.
7 Žalobcovia a Grandits zároveň zaslali 21. septembra 1999 Komisii Európskych spoločenstiev sťažnosť s tvrdením, že boli poškodení niektorými ustanoveniami AMA‑Gesetz 1992.
8 Listom z 15. februára 2000 zaslala Komisia sťažnosť žalobcov a Grandits rakúskym orgánom a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. V nadväznosti na odpoveď rakúskych orgánov z 20. marca 2000 ich Komisia 19. júna 2000 informovala, že dotknuté opatrenia boli dočasne zaregistrované ako neoznámená pomoc pod označením NN 34/2000.
9 V nadväznosti na žiadosť rakúskych orgánov z 8. marca 2003 Komisia rozhodla oddelene preskúmať dotknuté opatrenia podľa toho, či predchádzali alebo boli prijaté po 26. septembri 2002, pretože k tomuto dňu boli prijaté dôležité zmeny k vykonávajúcim pravidlám AMA‑Gesetz 1992. Registračné číslo NN 34A/2000 bolo pridelené na preskúmanie ustanovení uplatniteľných po 26. septembri 2002.
10 Rozhodnutím z 30. júna 2004 o štátnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a známok kvality „AMA Biozeichen“ a „AMA Gütesiegel“ v Rakúsku Komisia rozhodla, že nemá výhrady proti „oznámeným“ opatreniam (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V tejto súvislosti usúdila, že uvedené opatrenia boli v súlade so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES, lebo boli v súlade s podmienkami, ktoré v bodoch 13 a 14 stanovujú usmernenia Spoločenstva týkajúce sa štátnej pomoci v poľnohospodárskom sektore [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2) a usmerneniami Spoločenstva týkajúcimi sa štátnej pomoci určenej na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy ES a niektorých výrobkov v prílohe I neuvedených [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 252, 2001, s. 5, ďalej len „usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci určenej na reklamu“).
11 Podľa odôvodnenia č. 67 napadnutého rozhodnutia sú všetky opatrenia, ktoré uskutočnili AMA a AMA Marketing pred 26. septembrom 2002, výslovne vyňaté z preskúmania.
12 Dňa 16. júla 2004 zaslal AMA žalobcom a Grandits napadnuté rozhodnutie.
Konanie a návrhy účastníkov konania
13 Žalobou doručenou do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. decembra 2004 podali žalobcovia a Grandits túto žalobu.
14 Dňa 10. novembra 2004 bola vec pridelená štvrtej komore Súdu prvého stupňa.
15 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. decembra 2004 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Žalobcovia a Grandits predložili svoje pripomienky k tejto námietke 25. januára 2005. Uznesením Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 15. septembra 2006 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním o veci samej a o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.
16 Keďže sa zmenilo zloženie komôr Súdu prvého stupňa, sudca spravodajca bol zaradený do šiestej komory, ktorej bola vec následne pridelená.
17 Vzhľadom na prekážku na strane jedného člena komory určil predseda Súdu prvého stupňa podľa článku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku ďalšieho sudcu na doplnenie komory.
18 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (šiesta komora) rozhodol začať ústnu časť konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, Grandits, ako aj spolkovú vládu Rakúskej republiky, aby odpovedali na písomné otázky. Odpovede na tieto žiadosti boli predložené v stanovenej lehote.
19 Listom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. januára 2009 Grandits oznámil Súdu prvého stupňa, že berie svoju žalobu späť v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku. Uznesením zo 4. februára 2009 predseda šiestej komory Súdu prvého stupňa nariadil výmaz mena Grandits z registra Súdu prvého stupňa, pričom rozhodol, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
20 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 12. februára 2009.
21 Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako neprípustnú, alebo subsidiárne ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti
Tvrdenia účastníkov konania
23 Komisia po prvé uvádza, že žalobcovia nie sú napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. Napadnuté rozhodnutie je pre nich „všeobecnou normou“, ktorá sa ich týka len z dôvodu ich riadneho postavenia platiteľov príspevkov, rovnako ako sa týka všetkých ostatných podnikov, ktoré sa skutočne alebo prípadne nachádzajú v tej istej situácii.
24 Komisia ďalej namieta proti tvrdeniu, podľa ktorého sú predmetné opatrenia určené len štyrom maloobchodným reťazcom. Označenia „AMA“ majú totiž podporovať odbyt vysoko kvalitných poľnohospodárskych výrobkov, a preto sú určené všetkým poľnohospodárskym podnikom a výrobcom potravín.
25 Okrem toho žalobcovia, ktorí sa špecializujú na porážku a rozrábku zvierat, sa nebudú nachádzať v konkurenčnom postavení s maloobchodníkmi, ktorých vo svojich žalobách uvádzajú ako priamych príjemcov predmetnej pomoci. Žalobcovia navyše nevysvetlili, prečo by mali byť osobne dotknutí skutočnosťou, že štyri maloobchodné reťazce, ktoré používajú známku kvality, sú známe na základe ich mena. Žalobcovia tiež nespresnili dôvody, pre ktoré nepoužívajú označenia „AMA“, a prečo nemôžu byť dodávateľmi pre tieto štyri maloobchodné reťazce.
26 Komisia v duplike dopĺňa, že žalobcovia nepreukázali, že niektoré bitúnky a rozrábkarne sú príjemcami predmetnej pomoci a vykonávajú činnosť na trhu v rovnakej zemepisnej oblasti. Ďalej, pokiaľ žalobcovia odvádzajú príspevky, sú tiež príjemcami zvýhodnení, ktoré poskytujú označenia „AMA“. Ako uvádzajú samotní žalobcovia, tieto zvýhodnenia spočívajú totiž v presviedčaní spotrebiteľov na nákup výrobkov rakúskeho pôvodu. Žalobcom preto nemohla byť spôsobená nijaká ujma.
27 Po druhé žalobcovia sú predmetnou pomocou, ako to sami uznali v žalobe, dotknutí len nepriamo. Z tohto hľadiska sú vykonávajúce opatrenia, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí predmetom skúmania, všeobecné a abstraktné. Osobnú dotknutosť možno pritom dosiahnuť len na základe individuálnych právnych aktov, konkrétne správnych rozhodnutí. Navyše napadnuté rozhodnutie neukladá Rakúskej republike povinnosť nariadiť platenie príspevkov pre bitúnky a rozrábkarne.
28 Po tretie z procesných záruk stanovených v článku 88 ods. 2 ES vplýva, že Komisia je povinná vyzvať dotknuté strany na predloženie pripomienok. Žalobcovia však podaním sťažnosti v predmetnej veci už vyjadrili svoje stanovisko, a vyčerpali tak svoje právo vyjadriť sa.
29 Žalobcovia tvrdia, že sú dotknutými osobami v zmysle článku 88 ods. 2 ES. V dôsledku toho môžu podať žalobu podľa článku 230 štvrtého odseku ES ako osoby, ktorých sa napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka.
30 Podľa žalobcov sú priamymi príjemcami pomoci štyria menovaní maloobchodníci, ktorým bolo povolené používať známku kvality „AMA“. Medzi žalobcami a bitúnkami a rozrábkarňami, ktoré používajú uvedenú známku, existuje takisto priama hospodárska súťaž, pretože známka kvality „AMA“ sa uplatňuje od narodenia zvieraťa až po predaj jeho mäsa v maloobchodoch a na každej úrovni výrobného a obchodného reťazca môže podnik túto známku používať. Pokiaľ ide o zvieratá dovážané z iných členských štátov a porážané v Rakúsku, AMA síce nijaký príspevok nevyberá, ale odbyt výrobkov narúšajú reklamné kampane uskutočnené v prospech označení.
31 Žalobcovia, ktorí odkazujú na rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a. i. (C‑261/01 a C‑262/01, Zb. s. I‑12249), tvrdia, že preskúmanie pomoci Komisiou musí tiež nevyhnutne zohľadniť spôsob financovania v prípade, že je toto financovanie súčasťou opatrení, ako je to v predmetnej veci. Žalobcovia v tejto súvislosti zdôrazňujú, že prispievajú na financovanie pomoci.
32 Okrem toho podľa rozsudku van Calster a. i., už citovaného v bode 31 vyššie, Komisia nemôže spätne naprávať nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom. Keďže sa napadnuté rozhodnutie týka opatrení, ktoré nadobudli platnosť po 26. septembri 2002, žalobcom by mohla vzniknúť povinnosť spätne platiť príspevky od tohto dátumu.
33 Žalobcovia napokon namietajú proti tvrdeniu, podľa ktorého si podaním sťažnosti vyčerpali svoje právo predložiť pripomienky.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
34 Podľa článku 230 štvrtého odseku ES môže každá fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, a proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.
35 V predmetnej veci je nesporné, že napadnuté rozhodnutie je určené Rakúskej republike a nie žalobcom. Treba preto zistiť, či sa ich napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka.
36 Po prvé, priama dotknutosť vyžaduje, aby sporné opatrenie Spoločenstva malo priame účinky na právne postavenie jednotlivca a príjemcom tohto opatrenia, ktorí sú poverení jeho výkonom, neponechávalo žiadnu voľnú úvahu, pričom jeho uplatnenie je úplne automatické a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spoločenstva bez uplatnenia iných vykonávacích pravidiel. V prípade rozhodnutia povoľujúceho pomoc to platí vtedy, keď možnosť, že sa vnútroštátne orgány rozhodnú neposkytnúť pomoc povolenú sporným rozhodnutím Komisie, je čisto teoretická a keď vôľa týchto orgánov konať v tomto zmysle nevyvoláva žiadnu pochybnosť (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, Zb. p. I‑2309, body 43 a 44, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. februára 2008, BUPA a. i./Komisia, T‑289/03, Zb. s. II‑81, bod 81).
37 V predmetnej veci zo spisu vyplýva, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia 30. júna 2004 bola dotknutá pomoc už Rakúskou republikou zavedená. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na internetové stránky AMA a jedného maloobchodníka, z ktorých vyplýva, že označenia „AMA“ boli udelené už pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia tiež predložili príkaz na úhradu nedoplatkov, ktorý zaslal AMA Grandits v súvislosti s dlžnými príspevkami za obdobie od mája 2002 do apríla 2003, ktoré sa prinajmenšom čiastočne prekrýva s obdobím uplatnenia opatrení stanovených napadnutým rozhodnutím.
38 Možnosť, že rakúske orgány rozhodli o neposkytnutí predmetnej pomoci, sa preto zdá byť čisto teoretická.
39 Z toho vyplýva, že žalobcovia sú v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES napadnutým rozhodnutím priamo dotknutí.
40 Po druhé, pokiaľ ide o osobnú dotknutosť, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne dotýka, iba vtedy, keď sa ich dotýka z dôvodu ich určitých osobitných vlastností alebo z dôvodu skutočnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C‑78/03 P, Zb. s. I‑10737, bod 33).
41 V rámci postupu na preskúmanie štátnej pomoci upraveného článkom 88 ES treba jednak rozlišovať medzi predbežnou fázou zisťovania pomoci stanovenej v odseku 3 tohto ustanovenia, ktorá Komisii len umožňuje urobiť si počiatočný názor o zlučiteľnosti dotknutej pomoci so spoločným trhom, a jednak fázou formálneho zisťovania stanovenou v odseku 2. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umožniť získať úplné informácie o všetkých údajoch vo veci ukladá, zmluva ES Komisii povinnosť vyzvať účastníkov, aby predložili svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, Zb. s. I‑2487, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, Zb. s. I‑3203, bod 16, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 34).
42 Z toho vyplýva, že pokiaľ – bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES – Komisia rozhodnutím prijatým podľa odseku 3 tohto článku konštatuje, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, sa môžu domôcť jej dodržania, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde Spoločenstva (rozsudky Cook/Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 23; Matra/Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 17; Komisia/Sytraval, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 35). Z týchto dôvodov je žaloba o zrušenie takéhoto rozhodnutia podaná dotknutou osobou v zmysle článku 88 ods. 2 ES prípustná, ak chce žalobca jej podaním zachovať svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 35; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, body 23 až 26, a Matra/Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, body 17 až 20).
43 Dotknutými osobami v zmysle článku 88 ods. 2 ES, ktoré tak podľa článku 230 štvrtého odseku ES môžu podať žalobu o neplatnosť, sú osoby, podniky alebo združenia, ktorých záujmy môžu byť dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a profesijné združenia (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 41, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 36).
44 Naopak, ak žalobca spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc, samotná skutočnosť, že sa môže považovať za dotknutú osobu v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Žalobca teda musí preukázať, že má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, už citovaného v bode 40 vyššie. Tak je to najmä vtedy, ak je žalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 22 až 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 37).
45 Napokon skutočnosť, že akt má na základe svojej povahy a pôsobnosti všeobecný charakter, lebo sa vo všeobecnosti uplatňuje na dotknuté hospodárske subjekty, nevylučuje, že by sa mohol osobne týkať niektorých z nich (rozsudky Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorníu/Rada, C‑309/89, Zb. s. I‑1853, bod 19, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb. s. I‑10505, bod 32).
46 V predmetnej veci uvádzajú žalobcovia na podporu svojich žalôb v podstate tri žalobné dôvody.
47 Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení procesných pravidiel. Je rozdelený na štyri časti, ktoré po prvé spočívajú na neoznámení dotknutej pomoci Komisii, po druhé na porušení procesných záruk, stanovených v článku 88 ods. 2 ES, po tretie na porušení povinnosti odôvodnenia a po štvrté na porušení zásady primeranej lehoty. V rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobcovia výslovne uvádzajú, že Komisia mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), lebo existujú pochybnosti o zlučiteľnosti predmetných opatrení so spoločným trhom.
48 Druhý žalobný dôvod spočíva na porušení článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Žalobcovia v tejto súvislosti predovšetkým tvrdia, že záruka kvality potrebná na udelenie označení „AMA“ sa netýka pojmu „rozvoj“ v zmysle tohto ustanovenia.
49 V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobcovia uvádzajú, že Komisia porušila „ustanovenie o zastavení pomoci“ stanovené článkom 88 ods. 3 ES a článkom 3 nariadenia č. 659/1999.
50 Keďže žalobcovia súčasne spochybňujú odmietnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania a dôvodnosť rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej, s cieľom zistiť, či sú oprávnení podať túto žalobu, je potrebné jednak analyzovať aktívnu legitimáciu žalobcov na dosiahnutie zachovania ich procesných práv a jednak aktívnu legitimáciu žalobcov na účely namietania proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia.
51 Po prvé, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcov na dosiahnutie zachovania ich procesných práv, treba v prvom rade konštatovať, že podľa odôvodnenia č. 14 napadnutého rozhodnutia sú označenia „AMA“ udelené len pre výrobky, ktoré spĺňajú určité kritériá kvality z hľadiska spôsobu výroby, vlastností výrobku a v niektorých prípadoch požiadavky týkajúce sa zemepisného pôvodu. Podľa odôvodnenia č. 27 napadnutého rozhodnutia tak dotknutá pomoc zvýhodňuje niektoré podniky v odvetví výroby, spracovania, úpravy a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh v Rakúsku.
52 Pokiaľ ide konkrétne o mäso, podľa tvrdení žalobcov existuje špecifický výrobný a obchodný reťazec pre označenia „AMA“ od narodenia a chovu zvierat až po ich maloobchodný predaj, v rámci ktorého sa musia v každom štádiu dodržiavať presné predpisy kvality a kontrol na účely jeho zabezpečenia, a to s cieľom podporovať predaj výrobkov vysokej kvality.
53 Príjemcovia dotknutej pomoci nie sú preto len maloobchodníci. Patria k nim tiež všetky podniky, ktoré sú súčasťou špecifického výrobného a obchodného reťazca pre označenia „AMA“. Žalobcovia sú, ako podniky špecializované na porážku a rozrábku zvierat, teda v konkurenčnom postavení s bitúnkami a rozrábkarňami, ktoré používajú označenia „AMA“. Žalobcovia svoju činnosť vykonávajú tiež na trhu v rovnakej zemepisnej oblasti, konkrétne v Rakúsku, ako to spresnili v odpovedi na písomnú otázku položenú Súdom prvého stupňa.
54 Okrem toho skutočnosť, že žalobcovia mohli v tejto veci prostredníctvom podania sťažnosti proti predmetnej pomoci predložiť ich tvrdenia už počas predbežného zisťovania podľa článku 88 ods. 3 ES, ich nemôže zbaviť práva na zachovanie procesnej záruky, ktorú im výslovne poskytuje článok 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok BUPA a i./Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 76).
55 Z toho vyplýva, že žalobcovia majú aktívnu legitimáciu v rozsahu, v akom sa domáhajú zachovania svojich procesných práv odvodených z článku 88 ods. 2 ES.
56 Druhá časť prvého žalobného dôvodu založená na porušení procesných záruk stanovených v článku 88 ods. 2 ES je preto prípustná.
57 Po druhé, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcov na účely namietania proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že na existenciu podstatného ovplyvnenia nepostačuje len samotná okolnosť, že predmetné rozhodnutie má určitý vplyv na súťažné vzťahy na relevantnom trhu a že dotknuté podniky sa nachádzajú v konkurenčnom vzťahu s podnikom, ktorý mal z tohto rozhodnutia prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7, a British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 47). Preto sa podnik nemôže odvolávať len na svoje postavenie konkurenčného podniku vo vzťahu k podniku, ktorý mal z predmetného opatrenia prospech, ale musí okrem toho preukázať, že sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. mája 2000, Comité d’entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C‑106/98 P, Zb. s. I‑3659, bod 41, a British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 48).
58 Treba pritom konštatovať, že žalobcovia vo svojich písomných podaniach nepredložili nijaké právne alebo skutkové tvrdenie, ktorým by preukázali ich konkurenčné postavenie na dotknutom trhu.
59 Žalobcovia okrem toho v odpovedi na písomnú otázku položenú Súdom prvého stupňa týkajúcu sa podstatného ovplyvnenia ich postavenia bez bližšieho spresnenia poukazujú na existenciu „výraznej nadprodukcie“ na trhu porážania a rozrábky zvierat a zdôrazňujú, že dotknutá pomoc má citeľný vplyv na cezhraničný obchod a hospodársku súťaž.
60 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia nepreukázali, že by ich postavenie na trhu mohlo byť podstatne ovplyvnené pomocou, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia.
61 Prvá a štvrtá, ako aj tretia časť prvého žalobného dôvodu musí byť teda zamietnutá ako neprípustná, lebo sa netýkajú zachovania procesných práv, ktoré žalobcom prislúchajú podľa článku 88 ods. 2 ES.
62 Naopak treba uviesť, že Súd prvého stupňa musí vykladať žalobné dôvody žalobcu skôr podľa ich podstaty než kvalifikácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559, bod 588). Súd prvého stupňa môže teda preskúmať ďalšie tvrdenia predložené žalobcom s cieľom overiť, či obsahujú aj uvedenie skutočností na podporu žalobného dôvodu, v ktorom žalobca výslovne uvádza, že existujú pochybnosti odôvodňujúce začatie konania podľa článku 88 ods. 2 ES (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T‑254/05, neuverejnený v Zbierke, bod 48; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komision, T‑158/99, Zb. s. II‑1, body 141, 148, 155, 161 a 167).
63 V predmetnej veci však zo žaloby vyplýva, že tretia časť prvého žalobného dôvodu, ako aj druhý žalobný dôvod uvádzajú skutočnosti na podporu druhej časti prvého žalobného dôvodu, pretože žalobcovia v nich poukazujú na existenciu vážnych ťažkostí, ktoré odôvodňujú začatie konania vo veci formálneho zisťovania. Žalobcovia totiž vo svojom druhom žalobnom dôvode rovnako tvrdia, že procesné práva, ktoré im prislúchajú podľa článku 88 ods. 2 ES, boli porušené prijatím napadnutého rozhodnutia. Takisto tretia časť prvého žalobného dôvodu, ktorá spočíva na nedostatočnom odôvodnení, podporuje druhú časť prvého žalobného dôvodu, lebo v prípade nedostatočného odôvodnenia dotknuté osoby nemôžu poznať dôvody, ktoré viedli Komisiu k záveru o neexistencii vážnych ťažkostí a súd k výkonu preskúmania.
64 V dôsledku toho je potrebné tretiu časť prvého žalobného dôvodu, ako aj druhý žalobný dôvod vyhlásiť za prípustné len v rozsahu, v akom sa týkajú zachovania procesných práv, ktoré žalobcom prislúchajú podľa článku 88 ods. 2 ES.
O veci samej
Tvrdenia účastníkov konania
65 Žalobcovia tvrdia, že článok 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 ukladá Komisii povinnosť začať konanie vo veci formálneho zisťovania predmetnej pomoci, pokiaľ existujú pochybnosti o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom. Žalobcovia uvádzajú viacero dokumentov získaných najmä z internetových stránok úradu AMA a jedného maloobchodníka, ktoré dokazujú, že výrobky s označeniami „AMA“ musia mať výlučne rakúsky pôvod. Žalobcovia tiež odkazujú na list Komisie z 19. júna 2000 adresovaný Rakúskej republike, ktorý obsahuje výpočet dôvodov vedúcich k pochybnostiam o zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom, najmä s článkom 28 ES. S prihliadnutím na túto skutkovú a právnu okolnosť mala Komisia rozhodnúť o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.
66 Vo svojej replike žalobcovia dopĺňajú, že § 21a AMA-Gesetz 1992 vylučuje, aby bola známka kvality „AMA“ udelená výrobkom, ktoré nie sú rakúske, alebo aby bola na ich podporu urobená marketingová kampaň. Rovnako stanovy AMA Marketing uvádzajú, že sa kampaň musí týkať národných poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov. AMA-Gesetz 1992 a stanovy AMA Marketing nie sú teda v súlade s článkom28 ES. Z tohto hľadiska nepostačuje vložiť do smerníc AMA „ustanovenie o začatí konania“ pre zahraničné výrobky. Okrem toho treba vychádzať zo skutočne vykonaných opatrení, a nie z ustanovení týchto smerníc.
67 Komisia odpovedá, že všetky dokumenty predložené žalobcami pochádzajú spred 26. septembra 2002. Podľa napadnutého rozhodnutia sú však opatrenia uskutočnené AMA a AMA Marketing pred 26. septembrom 2002 výslovne vyňaté z preskúmania. Pokiaľ ide ďalej o opatrenia, ktoré nadobudli platnosť po 26. septembri 2002, Komisia odkazuje na jednotlivé smernice AMA z januára 2001, septembra 2002 a februára 2003, ktoré preukazujú, že výhrady žalobcov sú nedôvodné. Komisia teda nebola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania.
68 Vo svojej duplike Komisia zdôrazňuje, ako o tom svedčia smernice AMA, že označenia s uvedením alebo bez uvedenia pôvodu nie sú vyhradené pre rakúske podniky alebo rakúske výrobky. Žalobcovia neuviedli ani jeden prípad, kde by žiadosť na udelenie známky kvality bola nerakúskemu žiadateľovi zamietnutá na základe stanov AMA Marketing.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
69 V prvom rade treba pripomenúť, že Komisia je povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania najmä vtedy, ak má s prihliadnutím na informácie získané počas predbežného preskúmania naďalej vážne ťažkosti pri posúdení posudzovaného opatrenia. Keď Komisia po predbežnom preskúmaní konštatuje, že protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti o jeho zlučiteľnosti, táto povinnosť vyplýva priamo z článku 88 ods. 3 ES, tak ako ho vykladá judikatúra, a potvrdzujú ju ustanovenie článku 4 ods. 4 v spojení s ustanovením článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 (pozri v tomto zmysle BUPA a i./Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 328).
70 Podľa ustálenej judikatúry je konanie podľa článku 88 ods. 2 ES totiž nevyhnutné, pokiaľ má Komisia vážne ťažkosti pri posúdení, či je pomoc zlučiteľná so spoločným trhom. Komisia sa teda môže pri prijímaní rozhodnutia priaznivého pre štátne opatrenie obmedziť na predbežnú fázu podľa článku 88 ods. 3 ES len v prípade, pokiaľ nadobudla v rámci počiatočného preskúmania presvedčenie, že toto opatrenie buď nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, alebo, pokiaľ je kvalifikované ako pomoc, je zlučiteľné so spoločným trhom. Naopak, ak toto počiatočné preskúmanie vedie Komisiu k opačnému presvedčeniu, alebo jej neumožňuje prekonať ťažkosti spojené s posudzovaním zlučiteľnosti dotknutého opatrenia so spoločným trhom, Komisia je povinná vyžiadať si všetky potrebné stanoviská a na tento účel začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES (rozsudky Matra/Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 33; Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 43 vyššie, bod 39, a BUPA a i./Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 329).
71 Komisii tak prináleží posúdiť, či si ťažkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlučiteľnosti pomoci, vyžadujú z hľadiska skutkových a právnych okolností samotnej veci začatie tohto konania (rozsudok Cook/Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 30). Toto posúdenie musí spĺňať tri požiadavky.
72 Po prvé, článok 88 ES ohraničuje právomoc Komisie vyjadriť sa k zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom na konci konania vo veci predbežného zisťovania iba vo vzťahu k opatreniam, ktoré nepredstavujú vážne ťažkosti, pričom toto kritérium je výlučnej povahy. Komisia preto nemôže odmietnuť začať konanie vo veci formálneho zisťovania s odvolaním sa na iné okolnosti, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnosť konania alebo akýkoľvek iný administratívny dôvod (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2001, Prayon‑Rupel/Komisia, T‑73/98, Zb. s. II‑867, bod 44).
73 Po druhé, pokiaľ sa Komisia stretne s vážnymi ťažkosťami, je povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, pričom v tomto ohľade nedisponuje diskrečnou právomocou. Hoci je jej právomoc viazaná pri rozhodnutí o začatí tohto konania, Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy pri vyhľadávaní a prieskume okolností daného prípadu s cieľom určiť, či tieto okolnosti predstavujú vážne ťažkosti. V súlade s účelom článku 88 ods. 3 Zmluvy a s povinnosťou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, Komisia môže najmä viesť rokovania so štátom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami s cieľom prekonať počas predbežného konania prípadné ťažkosti, s ktorými sa stretla (rozsudok Prayon‑Rupel/Komisia, už citovaný v bode 72 vyššie, bod 45).
74 Po tretie, pojem „vážne ťažkosti“ má objektívnu povahu. Existencia takýchto ťažkostí musí byť skúmaná tak vo vzťahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vzťahu k jeho obsahu objektívnym spôsobom a dávať do súvisu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v čase, keď sa vyjadrovala k zlučiteľnosti spornej pomoci so spoločným trhom (pozri rozsudok Prayon‑Rupel/Komisia, už citovaný v bode 72 vyššie, bod 47 a tam citovanú judikatúru).
75 Komisia v predmetnej veci usúdila, že dotknutá pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, pretože je v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa štátnej pomoci v poľnohospodárskom sektore a s usmerneniami týkajúcimi sa štátnej pomoci určenej na reklamu.
76 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že pokiaľ ide o výrobky, ktoré musia spĺňať požiadavky osobitnej kvality, usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci určenej na reklamu, stanovujú:
„49. Vnútroštátne systémy kontroly kvality musia spočívať výhradne na existencii vnútorných objektívnych vlastností, ktoré dávajú výrobkom požadovanú kvalitu alebo sa týkajú požadovaného spôsobu výroby, a nie na pôvode výrobkov alebo mieste výroby. Či už sú tieto kontroly povinné alebo fakultatívne, musia byť sprístupnené pre všetky výrobky vyrobené v Spoločenstve, a to nezávisle od ich pôvodu, ak spĺňajú požadované podmienky…
50. Keď je systém vyhradený pre výrobky stanoveného pôvodu…, je v rozpore so zmluvou, a je teda zjavné, že Komisia sa nemôže domnievať, že pomoc určená na reklamu v prospech tohto systému je zlučiteľná so spoločným trhom.
…“ [neoficiálny preklad]
77 Z týchto usmernení, najmä z bodu 46, vyplýva, že „pôvodom“ výrobkov sa rozumie „národný, regionálny alebo miestny pôvod“ [neoficiálny preklad].
78 V odôvodnení č. 52 napadnutého rozhodnutia sa Komisia ďalej domnievala, že v predmetnej veci je pomoc v súlade s podmienkou, podľa ktorej vnútroštátny systém kontroly kvality nemôže byť vyhradený pre výrobky so stanoveným pôvodom. Komisia totiž uviedla:
„Používanie známky kvality je určené pre všetky výrobky vypestované alebo vyrobené v Spoločenstve, ktoré spĺňajú podmienky kvality spojené s týmto používaním. Tieto osobitné podmienky pri výrobkoch, ktoré sa uchádzajú o známku kvality, sa buď týkajú kvality výrobku, alebo umožňujú overiť ich zemepisný pôvod. Osobitné podmienky môžu byť v každom prípade splnené nezávisle od zemepisného pôvodu.“
79 V tom istom zmysle zamietla Komisia v odôvodnení č. 66 napadnutého rozhodnutia tvrdenia žalobcov uvedené v ich sťažnosti, podľa ktorých označenia „AMA“ sú výlučne určené rakúskym výrobcom, keď uviedla:
„… Oznámené opatrenia týkajúce sa značky bio a známky kvality, ktoré sa uplatňujú od 26. septembra 2002, nie sú určené len pre rakúske výrobky a… pôvod výrobkov nie je hlavným údajom ani v označeniach, ani v príslušnej reklame.
…“
80 Z odôvodnenia č. 67 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, že Komisia sa opierala o opatrenia prijaté AMA a AMA Marketing, ktoré sa uplatňovali po 26. septembri 2002. Komisia v tejto súvislosti vo svojich vyjadreniach k žalobe citovala tri smernice AMA z januára 2001, septembra 2002 a februára 2003.
81 Žalobcovia uvádzajú v žalobe, že výrobky, ktoré používajú označenia „AMA“, musia byť výlučne rakúske. Na tieto účely predložili najmä znenie AMA‑Gesetz 1992, ktoré Komisia nespochybňuje a podľa ktorého v zmysle § 21a týkajúceho sa účelu príspevkov:
„Príspevky na účely poľnohospodárskeho marketingu… sa odvádzajú na dosiahnutie týchto cieľov:
1. rozvoja a záruky predaja národných poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov a druhotných výrobkov,
2. otvorenia a zabezpečenia trhov pre tieto výrobky vnútri krajiny a v zahraničí,
3. zlepšenia predaja týchto výrobkov,
4. podpory všeobecných pravidiel na zlepšenie a záruku kvality týchto výrobkov (najmä zodpovedajúcich poľnohospodárskych výrobkov),
5. podpory ostatných marketingových opatrení (najmä poskytovania služieb a náklady zamestnancov vo vzťahu k tomuto poskytovaniu).“
82 Komisia však v odpovedi na písomnú otázku položenú Súdom prvého stupňa uviedla, že rakúske orgány počas rokovania s Komisiou jednak prisľúbili dohliadnuť nad úpravami AMA‑Gesetz 1992 a jednak, že § 21a bol zmenený spolkovým zákonom z roku 2007 (BGBl. 55/2007) s účinnosťou od 1. júla 2007. Podľa Komisie § 21a bod 1) AMA‑Gesetz 1992 od tohto dátumu už neobsahuje pojem „národné“.
83 Komisia zdôrazňuje, že § 21a bod 5) AMA‑Gesetz 1992 vo svojom pôvodnom znení medzi účelmi príspevku uvádzal „podporu všetkých iných marketingových opatrení“ bez obmedzovania sa na národné výrobky.
84 Z odpovede Komisie však vyplýva, že v čase, keď skúmala zlučiteľnosť predmetnej pomoci so spoločným trhom, hlavné ustanovenia § 21a AMA‑Gesetz 1992 sa týkali najmä národných výrobkov.
85 Uvedený paragraf teda nerešpektoval podmienku uvedenú v usmerneniach k štátnej pomoci určenej na reklamu, ktorá spočíva v tom, že vnútroštátny systém kontroly kvality sa nemôže obmedzovať na výrobky so stanoveným pôvodom. Z písomnej odpovede Komisie tiež vyplýva, že Komisia bola informovaná o rokovaniach o tejto otázke medzi rakúskymi orgánmi a ňou.
86 Hoci smernice AMA nestanovujú podmienku pôvodu výrobkov, nič to nemení na tom, že obmedzovanie sa na národné výrobky stanovené § 21a AMA‑Gesetz 1992 vyvoláva pochybnosti o zlučiteľnosti predmetnej pomoci s usmerneniami týkajúcimi sa štátnej pomoci určenej na reklamu. Komisia mala preto uplatniť článok 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999.
87 Treba teda dospieť k záveru, že posúdenie zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom vyvolávalo vážne ťažkosti, ktoré malo Komisiu viesť k začatiu konania stanoveného v článku 88 ods. 2 ES.
88 Napadnuté rozhodnutie treba preto zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tretiu časť prvého žalobného dôvodu a druhý žalobný dôvod.
O trovách
89 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je namieste zaviazať ju, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania žalobcov.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie K(2004) 2037 v konečnom znení z 30. júna 2004 o štátnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a označení „AMA Biozeichen“ a „AMA Gütesiegel“ v Rakúsku sa zrušuje.
2. Komisia Európskych spoločenstiev znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Scheucher‑Fleisch GmbH, Tauernfleisch Vertriebs GmbH, Wech‑Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, Wech‑Geflügel GmbH a Johann Zsifkovics.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. novembra 2009.
Podpisy