Vec C‑1/09

Centre d’exportation du livre français (CELF)

a

Ministre de la Culture et de la Communication

proti

Société internationale de diffusion et d’édition (SIDE)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d’État (Francúzsko)]

„Štátna pomoc – Článok 88 ods. 3 ES – Protiprávna pomoc vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom – Zrušenie rozhodnutia Komisie – Vnútroštátne súdy – Návrh na vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci – Prerušenia konania až do prijatia nového rozhodnutia Komisie – Výnimočné okolnosti, ktoré môžu obmedziť povinnosť vrátenia“

Abstrakt rozsudku

1.        Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 88 ods. 3 ES – Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom – Zrušenie tohto rozhodnutia súdom Spoločenstva

(Článok 88 ods. 3 ES)

2.        Pomoc poskytovaná štátmi – Dodržiavanie pravidiel Spoločenstva – Úloha vnútroštátnych súdov

(Článok 88 ods. 3 ES)

3.        Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 88 ods. 3 ES – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Neexistencia okrem výnimočných okolností

(Článok 88 ods. 3 ES)

1.        Vnútroštátny súd, ktorý podľa článku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej štátnej pomoci, nemôže prerušiť konanie o tomto návrhu dovtedy, než Komisia po zrušení predchádzajúceho kladného rozhodnutia rozhodne o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

Článok 88 ods. 3 ES zveruje vnútroštátnym súdom úlohu ochraňovať práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred prípadným porušením zákazu zakotveného v tomto ustanovení štátnymi orgánmi až do prijatia konečného rozhodnutia Komisie.

Úlohou vnútroštátnych súdov je preto rozhodnúť o opatreniach, ktoré sú schopné napraviť protiprávnosť poskytnutia pomoci, aby príjemca pomoci nemohol voľne nakladať s pomocou v období pred rozhodnutím Komisie.

Rozhodnutie o odklade rozhodnutia by v skutočnosti malo rovnaký výsledok ako rozhodnutie o zamietnutí nariadenia predbežných opatrení. Viedlo by totiž k tomu, že žiadne rozhodnutie o dôvodnosti tohto návrhu by nebolo prijaté pred rozhodnutím Komisie. Znamenalo by zachovanie výhody pomoci v čase zákazu jej poskytnutia, čo je nezlučiteľné so samotným predmetom článku 88 ods. 3 ES a zbavuje toto ustanovenie jeho potrebného účinku.

Vnútroštátny sudca preto nemôže prerušiť konanie bez toho, aby zbavil článok 88 ods. 3 ES jeho potrebného účinku, a porušil tak zásadu efektivity uplatniteľných vnútroštátnych konaní.

Zrušenie prvého kladného rozhodnutia Komisie súdom Spoločenstva nemôže odôvodniť odlišné riešenie inšpirujúce sa úvahou, podľa ktorej by Komisia v tomto prípade mohla neskôr pomoc opätovne vyhlásiť za zlučiteľnú. Cieľ článku 88 ods. 3 ES je totiž jasne inšpirovaný úvahou, že až do prijatia nového rozhodnutia Komisiou nemožno prejudikovať jeho kladný obsah.

(pozri body 26, 30 – 34, 40, bod 1 výroku)

2.        Vnútroštátny súd, ktorý podľa článku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej štátnej pomoci, je povinný prijať predbežné opatrenia, len ak podmienky, ktoré odôvodňujú takéto opatrenie, sú splnené, to znamená, ak neexistujú pochybnosti o kvalifikácii štátnej pomoci, pokiaľ sa začína práve s jej poskytovaním, alebo pomoc už bola poskytnutá a nezistia sa výnimočné okolnosti, ktoré vylučujú jej vymáhanie. Ak nie sú tieto podmienky splnené, potom vnútroštátny súd musí návrh zamietnuť. Vnútroštátny súd môže pri rozhodnutí o návrhu nariadiť buď vrátenie pomoci spolu s úrokom, alebo napríklad uloženie prostriedkov na blokovaný účet, takže si príjemca nezachová dispozičné právo bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť platiť úroky za obdobie od predčasného poskytnutia pomoci a jej uloženia na tento blokovaný účet. Naopak, povinnosť „standstill“, ktorú zakotvuje článok 88 ods. 3 ES, sa v tomto štádiu nesplní jednoduchým uložením povinnosti zaplatiť úroky zo súm, ktoré zostávajú na účtoch podniku. Nie je totiž vôbec preukázané, či podnik, ktorý štátnu pomoc získal protiprávne, mohol v prípade jej neposkytnutia získať úver v rovnakej výške od finančného ústavu za zvyčajných trhových podmienok a disponovať tak uvedenou sumou pred rozhodnutím Komisie.

(pozri body 36 – 38)

3.        Skutočnosť, že Komisia prijala po sebe tri rozhodnutia, ktorými vyhlásila pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom a ktoré následne zrušil súd Spoločenstva, nemôže byť sama osebe výnimočnou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť obmedzenie povinnosti príjemcu vrátiť túto pomoc, keď bola poskytnutá v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES.

Neobvyklé nasledovanie troch zrušení totiž a priori vyjadruje zložitosť právnej veci a zďaleka nie je dôvodom na vytvorenie legitímnej dôvery, skôr sa ukazuje, že môže zvýšiť pochybnosti príjemcu o zlučiteľnosti spornej pomoci.

Bezpochyby možno pripustiť, že sled troch žalôb vedúcich k trom zrušeniam charakterizuje veľmi zvláštnu situáciu. Takéto okolnosti sa však začleňujú do zvyčajného fungovania súdneho systému, ktorý subjektom práva, ktoré sa domnievajú, že znášajú dôsledky protiprávnosti pomoci, ponúka možnosť konať s úmyslom dosiahnuť zrušenie po sebe nasledujúcich rozhodnutí, ktoré považujú za pôvod tejto situácie.

(pozri body 51, 52, 55, bod 2 výroku)