NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
VERICA TRSTENJAK
prednesené 11. septembra 2008 1(1)
Vec C‑52/07
Kanal 5 Ltd
TV 4 AB
proti
Föreningen Svenska Tonsättares Internationella Musikbyrå (STIM)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Marknadsdomstolen (Švédsko)]
„Článok 82 ES – Dominantné postavenie – Zneužitie – Organizácia kolektívnej správy autorských práv – Postavenie faktického monopolu – Televízne vysielanie – Spôsob výpočtu odmeny“
Obsah
I – Úvod
II – Právny rámec
A – Právna úprava Spoločenstva
B – Vnútroštátne právo
III – Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
A – Skutkový stav
B – Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
IV – Konanie pred Súdnym dvorom
V – Tvrdenia účastníkov konania
VI – Právne posúdenie
A – Úvodné poznámky
B – O prvej prejudiciálnej otázke
1. Plnenia poskytované zo strany STIM
2. Odmena
3. Vzťah medzi odmenou a plnením
a) Pevný podiel príjmov
b) Pohyblivý podiel z príjmov
4. Záver
C – O druhej a tretej prejudiciálnej otázke
1. Metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti používa STIM
a) Zistenie a presná kvantifikácia používania hudobných diel chránených autorským právom
b) Identifikácia a vyčíslenie počtu televíznych divákov
c) Zohľadnenie ďalších faktorov majúcich vplyv na zvýšenie príjmov
d) Záver
2. Ďalšie možné metódy výpočtu
D – O štvrtej prejudiciálnej otázke
1. Nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach
2. Súťažné postavenie
3. Záver
VII – Návrh
I – Úvod
1. Predmetom tohto prejudiciálneho konania je odmena, ktorú vyberá švédska organizácia kolektívnej správy autorských práv od televíznych kanálov za používanie chránených hudobných diel zahrnutých do jej súboru diel. Otázky boli položené v rámci sporu medzi súkromnými televíznymi kanálmi a švédskou organizáciou kolektívnej správy autorských práv. V tomto spore súkromné kanály žiadajú, aby sa organizácii kolektívnej správy zakázali určité metódy výpočtu odmeny. Vnútroštátny súd sa pýta, či použitie určitých metód na výpočet tejto odmeny predstavuje zneužívanie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES.
II – Právny rámec
A – Právna úprava Spoločenstva
2. Článok 82 ES stanovuje, že akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok;
b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;
c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čo ich v hospodárskej súťaži znevýhodňuje;
d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.
B – Vnútroštátne právo
3. Vo Švédsku je autorské právo upravené zákonom (1960:729) o autorských právach k literárnym a umeleckým dielam [lagen om upphovsrätt till litterära och konstnärliga verk, ďalej len „autorský zákon“]. Tento zákon priznáva autorovi hudobného diela výlučné právo, ktoré mu umožňuje kontrolovať najmä verejný prenos jeho diela (ďalej len „práva na verejný prenos diela“), ako aj jeho záznam a rozmnožovanie (ďalej len „mechanické práva“). Tretie osoby v zásade nemôžu vykonávať, zaznamenávať alebo rozmnožovať dielo bez súhlasu autora (licencia). Autor môže podmieniť udelenie licencie zaplatením poplatku.
4. Pokiaľ ide o televízne kanály, švédske autorské právo stanovuje osobitnú úpravu. Podľa článkov 42a a 42e autorského zákona tieto kanály môžu uzavrieť „licenčnú zmluvu“ s organizáciou kolektívnej správy autorských práv, ktorá zastupuje švédskych autorov v oblasti autorského práva. Pokiaľ uzavreli takúto „licenčnú zmluvu“, švédska vláda im môže udeliť paušálnu licenciu na používanie predmetných chránených diel. Nie je tak ďalej nevyhnutné mať individuálne povolenie každého autora.
5. Článok 23 zákona (1993:20) o hospodárskej súťaži [konkurrenslagen (1993:20), ďalej „KL“] stanovuje, že Konkurrensverket (švédsky protimonopolný úrad) môže nariadiť podniku, aby upustil od porušovania článku 82 ES. Umožňuje tiež obrátiť sa na Marknadsdomstolen (vnútroštátny súd), ak vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž nevyhovie sťažnosti.
III – Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
A – Skutkový stav
6. Kanal 5 Ltd (ďalej len „Kanal 5“) a TV 4 AB (ďalej len „TV 4“) sú súkromné televízne kanály. Sverige Television (ďalej len „SVT“) je verejnoprávny televízny kanál.
7. Föreningen Svenska Tonsättares Internationella Musikbyrå u. p. a. (ďalej len „STIM“) je organizácia kolektívnej správy autorských práv. Jej členmi sú autori hudobných diel a hudobní vydavatelia. Pristúpením k tejto organizácii členovia na ňu prevádzajú svoje práva na odmenu za používanie svojich diel zo strany televíznych kanálov. STIM uplatňuje tieto práva voči televíznym kanálom a rozdeľuje odmeny, ktoré vyberie, medzi svojich členov.
8. STIM uzavrel zmluvy o vzájomnosti s organizáciami, ktoré zohrávajú rovnakú úlohu, akú má STIM v iných členských štátoch alebo v tretích krajinách. Tieto dohody o vzájomnosti mu umožňujú využívať vo Švédsku nielen svoj vlastný súbor diel,(2) ale aj súbor diel týchto ďalších organizácií.
9. Na určenie výšky odmeny autorského práva STIM uplatňuje tri odlišné metódy:
– Kanal 5 a TV 4 podliehajú tzv. hlavnému sadzobníku. STIM od nich požaduje podiel z ich príjmov z reklamy alebo subsidiárne podiel z príjmov, ktoré získavajú z reklamy alebo zo zmlúv o pripojení (ďalej len „príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení“). Tento podiel nie je pevne stanovený, ale stanoví sa percentuálna sadzba s cieľom zohľadniť ročný hudobný podiel, ktorý televízny kanál vysiela. Aj keď sa veľkosť tohto podielu môže v závislosti od ročného podielu hudby zvyšovať alebo znižovať, nezodpovedá mu, ale je podstatne nižšia.(3) Okrem toho sa uplatňuje určitý počet odpočtov z dôvodu nákladov na uvedenie na trh.(4)
Ročný podiel hudby je časť vysielacieho času za rok, počas ktorej televízny kanál používa hudobné diela, ktoré sú chránené autorským právom. Určený je na základe správ, ktoré STIM predložili Kanal 5 a TV 4. Tieto správy umožňujú určiť, ako dlho sa chránené hudobné dielo používalo v rôznych vysielaniach. Ročný podiel hudby sa určuje ex post za celý rok.
– Pokiaľ ide o SVT, STIM uplatňuje iný spôsob výpočtu odmeny. SVT je v podstatnej miere financovaný zo štátnych poplatkov a nemá takmer žiadne príjmy z reklamy. Z tohto dôvodu sa pre SVT vypočítavajú fiktívne príjmy z reklamy.(5) STIM žiada SVT, aby mu z týchto fiktívnych príjmov zaplatil časť, ktorá zohľadňuje ročný podiel hudby SVT. Ročný podiel hudby SVT sa však odhaduje ex ante. Skutočný podiel hudby sa ex post nezohľadňuje.
– Tzv. minimálny sadzobník uplatňuje STIM na televízne kanály, ktoré ešte nedosahujú veľmi dôležitý obrat. Zohľadňuje počet hodín vysielanej hudby za každý rok, ako aj skutočnú sledovanosť kanála. Táto skutočná sledovanosť sa vypočítava podľa počtu osôb za deň.(6)
B – Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10. V októbri 2004 sa Kanal 5 a TV 4 obrátili na Konkurrensverket s návrhom na začatie konania z dôvodu, že STIM zneužíva dominantné postavenie. Keďže Konkurrensverket sa domnieval, že nič nenaznačovalo, že by došlo k porušeniu článku 82 ES, Kanal 5 a TV 4 navrhli Marknadsdomstolen (ďalej len „vnútroštátny súd“), aby STIM zakázal používanie niektorých metód výpočtu ním požadovanej odmeny. Žaloby na zdržanie sa konania, ktoré podali Kanal 5 a TV 4, sú sčasti formulované všeobecne, bez toho, aby odkazovali na metódu výpočtu, ktorú STIM v súčasnosti uplatňuje.
11. Vnútroštátny súd konštatoval, že vecne a geograficky relevantným trhom je švédsky trh prenechania hudobných diel chránených autorským právom na sprístupňovanie televíznym vysielaním, na ktorom má STIM dominantné postavenie v dôsledku jeho postavenia faktického monopolu. Rovnako konštatoval, že správanie STIM mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Vo svojom rozhodnutí vnútroštátny súd najskôr uvádza, že táto metóda výpočtu sa tiež uplatňuje na odmenu za používanie chránených hudobných diel, ktorých autormi sú štátni príslušníci iných členských štátov. Na druhej strane časť podnikov, ktoré kúpili reklamný priestor na Kanal 5 a na TV 4, je usadených v iných členských štátoch. Napokon Kanal 5 vysiela zo Spojeného kráľovstva.
12. Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 82 ES vykladať v tom zmysle, že za zneužitie dominantného postavenia sa musí považovať také konanie organizácie kolektívnej správy autorských práv v oblasti hudby majúcej postavenie faktického monopolu v členskom štáte, ktorá uplatňuje alebo ukladá súkromným televíznym kanálom sadzobník poplatkov na to, aby získali právo vysielať hudobné diela v televíznych reláciách určených širokej verejnosti, pričom tento sadzobník určuje poplatky ako podiel príjmov týchto kanálov z uvedených relácií?
2. Má sa článok 82 ES vykladať v tom zmysle, že za zneužitie dominantného postavenia sa musí považovať také konanie organizácie kolektívnej správy autorských práv v oblasti hudby majúcej postavenie faktického monopolu v členskom štáte, ktorá uplatňuje alebo ukladá súkromným televíznym kanálom sadzobník poplatkov na to, aby získali právo vysielať hudobné diela v televíznych reláciách určených širokej verejnosti, pričom tento sadzobník určuje poplatky ako podiel príjmov týchto kanálov z uvedených relácií bez toho, aby existoval zjavný vzťah medzi príjmami a plneniami tejto organizácie, konkrétne poskytnutím práva vysielať hudobné dielo chránené autorským právom, tak ako je to bežné napríklad pri spravodajských a športových reláciách, ale aj v prípadoch, keď príjmy narastajú z dôvodu zmien v programovej štruktúre, technologických investícií a vývoja prispôsobeného zákazníkom?
3. Môže odpoveď na prvú a druhú otázku ovplyvniť skutočnosť, že je možné identifikovať a presne kvantifikovať tak vysielanú hudbu, ako aj sledovanosť?
4. Môže odpoveď na prvú a druhú otázku ovplyvniť skutočnosť, že sadzobník poplatkov (založený na príjmoch) sa neuplatňuje rovnako na verejnoprávne spoločnosti?“
IV – Konanie pred Súdnym dvorom
13. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený Súdnemu dvoru 6. februára 2007. V priebehu písomnej časti konania Kanal 5 a TV 4, STIM, vláda Spojeného kráľovstva, poľská vláda a Komisia Európskych spoločenstiev predložili písomné pripomienky. Kanal 5, STIM, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia doplnili svoje písomné pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. júna 2008.
V – Tvrdenia účastníkov konania
14. Kanal 5 a TV 4 sa domnievajú, že metódy výpočtu, ktoré uplatňuje STIM, predstavujú zneužívanie dominantného postavenia. STIM vynucuje neprimerané predajné ceny, obmedzuje výrobu, odbyt a technický rozvoj na úkor spotrebiteľov a zavádza nerovnosť zaobchádzania s televíznymi kanálmi.
15. Pokiaľ ide o prvé tri otázky, Kanal 5 a TV 4 v podstate tvrdia, že neexistuje dostatočná spojitosť medzi plnením poskytovaným zo strany STIM a príjmami, ktoré televízny kanál získava zo zmlúv z reklamy a zo zmlúv o pripojení. V tejto súvislosti uvádzajú, že podstatná časť príjmov z reklamy sa získava v hlavnom vysielacom čase, v priebehu ktorého je podiel hudby relatívne malý. Použitie hudby je tiež obmedzené v spravodajských a športových reláciách. Aj keď uplatnenie metódy paušálnej odmeny je nepochybne vhodné na zníženie nákladov kolektívnej správy práv, metóda, ktorú uplatňuje STIM, by však mala zohľadniť technické možnosti identifikácie a presného vyčíslenia vysielania chránených hudobných diel a počet televíznych divákov.
16. Pokiaľ ide o štvrtú prejudiciálnu otázku, Kanal 5 a TV 4 tvrdia, že uplatnenie viacerých sadzobníkov je diskriminačné. Rovnako uvádzajú, že Kanal 5, TV 4 a SVT sú na švédskom trhu prenechania hudobných diel chránených autorským právom na sprístupňovanie televíznym vysielaním zákazníkmi.
17. STIM tvrdí, že odpoveď na prejudiciálne otázky spadá do teórie jasného aktu. Článok 82 ES sa v prejednávanej veci nemôže uplatniť, pretože výkon výlučného autorského práva sa týka podstaty autorského práva. Nemôže teda spadať do pôsobnosti článku 82 ES. STIM v tejto súvislosti odkazuje na články 295 ES a 307 ES v spojení s Bernským dohovorom.(7)
18. Z vecnej stránky STIM v súvislosti s prvými tromi prejudiciálnymi otázkami poznamenáva, že jeho metóda výpočtu zohľadňuje všetky zásadné aspekty. Opiera sa o objektívne a transparentné kritériá a jej uplatnenie je jednoduché a nenákladné. Zohľadňuje ročný podiel hudby v televíznych kanáloch, potenciálnu sledovanosť, ako aj hospodársky kontext využívania autorských práv. Okrem toho môže byť prispôsobená a uľahčuje prístup na trh novým a menším televíznym kanálom. Nakoniec presne odráža hodnotu autorského práva. Z tohto dôvodu existencia technických prostriedkov na presné vyčíslenie používania chránených hudobných diel a ich sledovanosti nemôže mať za následok to, aby sa metóda, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje, považovala za zneužívajúcu.
19. Pokiaľ ide o štvrtú prejudiciálnu otázku, STIM tvrdí, že použitie inej metódy výpočtu nie je nijako diskriminačné. Rôznosť trhov, na ktorých televízne kanály pôsobia, a priori vylučuje, aby boli Kanal 5 a TV 4 v hospodárskej súťaži znevýhodnení. Bolo by potrebné rozlišovať medzi trhom verejnej televízie a trhom platenej televízie. V rámci trhu verejnej televízie je potrebné rozlišovať medzi verejnoprávnymi televíznymi kanálmi, ktoré sú financované z verejných poplatkov, a súkromnými televíznymi kanálmi, ktoré sú financované z príjmov z reklamy. Neexistenciu nerovnosti zaobchádzania ešte potvrdzuje skutočnosť, že SVT je financovaný z verejných poplatkov.
20. Poľská vláda tvrdí, pokiaľ ide o prvé tri prejudiciálne otázky, že taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIP, nie je sama osebe zneužívajúca, pokiaľ suma odmien odráža hospodársku hodnotu použitia chránených hudobných diel a plnenia poskytovaného organizáciou kolektívnej správy. V tomto kontexte je dôležité identifikovať a presne kvantifikovať vysielanú hudbu.
21. Pokiaľ ide o štvrtú prejudiciálnu otázku, poľská vláda poznamenáva, že uplatnenie odlišných metód výpočtu na súkromné televízne kanály na jednej strane a na verejnoprávne televízne kanály na strane druhej môže predstavovať nezákonnú diskrimináciu, pokiaľ vedie k uplatňovaniu nerovnakých podmienok pri rovnakých plneniach bez toho, aby to bolo odôvodnené.
22. Vláda Spojeného kráľovstva v súvislosti s prvými tromi otázkami poznamenáva, že uplatnenie metódy výpočtu definujúcej odmenu za využitie autorských práv ako podiel príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení nemôže byť samo osebe zneužívajúce. Zodpovedá bežnému výkonu autorského práva. Čo sa týka toho, či metóda výpočtu má dostatočnú súvislosť s používaním chránených hudobných diel, ide o skutkovú otázku, o ktorej rozhoduje vnútroštátny súd. Vláda Spojeného kráľovstva rovnako poznamenáva, že nevýhody paušálnej metódy možno kompenzovať zvýšením efektívnosti.
23. Pokiaľ ide o štvrtú prejudiciálnu otázku, vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že vnútroštátnemu súdu prislúcha rozhodnúť, či Kanal 5 a TV 4 sú konkurentmi SVT. Prislúcha mu tiež overiť výskyt diskriminácie.
24. Pokiaľ ide o prvé tri otázky, Komisia poznamenáva, že metóda výpočtu definujúca odmenu za využitie autorských práv ako podiel z príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení nie je sama osebe v nijakom prípade zneužívajúca. Bolo by ťažké určiť hodnotu, ktorú môže mať používanie chránených hudobných diel pre televíznych divákov a pre televízne kanály. V oblasti autorského práva je legitímne aspoň sčasti stanoviť odmenu v závislosti od skutočnej alebo potenciálnej sledovanosti a od hospodárskej hodnoty používania pre televízne kanály. Bolo by tiež ťažké zistiť príčinnú súvislosť medzi používaním chránených hudobných diel a hospodárskym úspechom vysielania alebo televízneho kanála. V zásade by sa mohla predpokladať existencia primeranej spojitosti medzi počtom televíznych divákov a príjmami z reklamy a zo zmlúv o pripojení. Počet televíznych divákov sa však môže v prípade jednotlivých vysielaní líšiť.
25. Podľa Komisie musí metóda výpočtu, ktorá definuje odmenu ako podiel z obratu, zohľadniť rozsah používania chránených hudobných diel. Pokrok v určovaní hospodárskej hodnoty je spojený so zvýšením možností identifikovať a presne kvantifikovať vysielanú hudbu a jej sledovanosť. Technická možnosť presnejšej analýzy však nevedie k tomu, že by sa uplatnenie menej presnej metódy stalo zneužívajúcim. V tomto kontexte je potrebné zohľadniť spoľahlivosť presnejšej analýzy a jej náklady.
26. Pokiaľ ide o štvrtú prejudiciálnu otázku, Komisia poznamenáva, že vnútroštátny súd musí najskôr určiť, či Kanal 5 a TV 4 sú konkurentmi SVT. Následne musí overiť existenciu diskriminácie. Uplatnenie osobitného spôsobu výpočtu nie je v nijakom prípade diskriminujúce, ak vedie k priblíženiu SVT súkromným televíznym kanálom prostredníctvom simulácie fiktívnych príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení. Vnútroštátny súd by však mal preskúmať, či diskriminácia môže vyplývať z toto, že skutočný podiel hudby na SVT nie je zohľadnený ex post.
VI – Právne posúdenie
A – Úvodné poznámky
27. Prejudiciálne otázky sa týkajú sektora, ktorého hospodársky a sociálny význam neustále narastá. Sadzby odmien, ktoré organizácie kolektívnej správy požadujú od užívateľov práv, ktoré spravujú, sú osobitne chúlostivou oblasťou kolektívneho chápania autorského práva. Tá už v minulosti často viedla ku konfliktom medzi organizáciami kolektívnej správy autorských práv a ich užívateľmi. Súdny dvor už mal príležitosť zaoberať sa otázkou zlučiteľnosti metód výpočtu uplatňovaných organizáciami kolektívnej správy s článkom 82 ES.
28. Otázky, ktoré boli položené v prejednávanej veci, sú dosť podobné otázkam, o ktorých Súdny dvor rozhodoval vo veciach týkajúcich sa diskoték.(8) Prejednávaná vec sa však odlišuje od uvedených vecí tým, že televízne kanály vo svojom vysielacom čase užívajú chránené hudobné diela menej intenzívne, než to robia diskotéky počas svojich otváracích hodín.
29. Otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, sú prípustné. STIM však tvrdí, že odpovede sú už uvedené v judikatúre. Aj keby to tak naozaj bolo, nespôsobilo by to neprípustnosť otázok.(9)
30. Vnútroštátny súd konštatoval, že z vecného a geografického hľadiska je relevantným trhom švédsky trh prenechania hudobných diel chránených autorským právom na sprístupnenie televíznym vysielaním a že STIM má na tomto trhu z dôvodu svojho postavenia faktického monopolu dominantné postavenie. Zastáva tiež názor, že správanie STIM môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Otázky, ktoré sú položené v prejednávanej veci, sa teda výlučne týkajú výkladu pojmu „zneužívanie“ v zmysle článku 82 ES.(10)
31. Prvými tromi prejudiciálnymi otázkami chce vnútroštátny súd zistiť, či sa organizácia kolektívnej správy autorských práv, ktorá má dominantné postavenie na trhu, správa zneužívajúcim spôsobom, ak uplatňuje určité metódy na výpočet odmeny za plnenie, ktoré poskytuje niektorým súkromným televíznym kanálom, akými sú Kanal 5 a TV 4. V tejto súvislosti možno poznamenať, že vnútroštátny súd sa nepýta, či metóda výpočtu je zneužívajúca, pretože vedie k príliš vysokej odmene. V skutočnosti chce zistiť, či tieto metódy výpočtu sú zneužívajúce, ak nevytvárajú dostatočnú spojitosť medzi plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy a požadovanou odmenou.
32. Možno rovnako poznamenať, že vnútroštátny súd formuloval svoje otázky veľmi všeobecne, a to bez toho, aby výslovne odkazoval na metódu výpočtu, ktorú STIM v súčasnosti uplatňuje. Mohlo by sa to vysvetliť procesnými dôvodmi, pretože predmetom prejudiciálneho konania podľa článku 234 prvého odseku písm. a) ES môže byť len výklad primárneho práva Spoločenstva, a nie posúdenie vnútroštátneho skutkového stavu.(11) Žaloby na zdržanie sa konania, ktoré podali Kanal 5 a TV 4 v konaní vo veci samej, sú však sčasti formulované všeobecne, a to bez toho, aby odkazovali na metódu výpočtu, ktorú STIM v súčasnosti používa. V tomto kontexte je potrebné zohľadniť skutočnosť, že STIM môže voľne stanoviť svoju metódu výpočtu, tak ako uzná za vhodné. Nie je teda vylúčené, že žaloby na zdržanie sa konania, ktoré podali Kanal 5 a TV 4, sa týkajú nielen metódy odmeňovania, ktorú STIM v súčasnosti používa, ale ich cieľom je tiež systematicky zakázať STIM používanie určitých metód výpočtu. Táto skutočnosť sa musí v rámci výkladu prejudiciálnych otázok zohľadniť.
33. Svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či je potrebné považovať za zneužitie uplatnenie odlišných metód výpočtu na súkromné televízne kanály, akými sú Kanal 5 a TV 4, na jednej strane a na verejnoprávny televízny kanál, akým je SVT, na strane druhej.
B – O prvej prejudiciálnej otázke
34. Prvá prejudiciálna otázka sa týka toho, či je potrebné považovať za zneužívajúce v zmysle článku 82 ES uplatnenie metódy výpočtu, ktorá definuje odmenu za využitie autorských práv ako podiel z príjmov televíznych kanálov získaných z televíznych vysielaní určených širokej verejnosti. Spoločný výklad prvých dvoch otázok ukazuje, že svojou prvou prejudiciálnou otázkou vnútroštátny súd chce vedieť, či sa metóda výpočtu musí a priori považovať za zneužívajúcu v prípade, ak definuje odmenu ako podiel z príjmov televíznych kanálov.(12)
35. Článok 82 ES nezakazuje podnikom, aby mali dominantné postavenie. Stanovuje im však osobitnú zodpovednosť tým, že im zakazuje zneužívať toto postavenie.(13) Pojem „zneužívanie“ je objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu, na ktorom je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, a ktorého dôsledkom je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov než tie, ktorými sa vedie obvyklá súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov.(14)
36. Nepochybne aj podnik v dominantnom postavení má právo chrániť svoje záujmy. Zneužívajúcim spôsobom sa však správa vtedy, ak využíva možnosti vyplývajúce z jeho dominantného postavenia, aby získal obchodné výhody, ktoré by nezískal v rámci bežnej a dostatočne účinnej hospodárskej súťaže.(15)
37. Článok 82 ES neobsahuje vyčerpávajúci zoznam zneužití dominantného postavenia. Osobitne však zahŕňa priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok [článok 82 druhý odsek písm. a) ES], obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov [článok 82 druhý odsek písm. b) ES] a uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čo ich v hospodárskej súťaži znevýhodňuje [článok 82 druhý odsek písm. c) ES].
38. Keďže v prejednávanej veci ide o to, či uplatňovanie určitej metódy má povahu zneužívania, na prvý pohľad tu ide o článok 82 druhý odsek písm. a) ES, to znamená priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok. Kanal 5 a TV 4 však poukazovali aj na prípady, ktoré sú uvedené v písm. b) a c) článku 82 druhého odseku ES. Keďže ich tvrdenia predpokladajú existenciu neprimeranej odmeny v zmysle článku 82 prvom odseku písm. a), budem sa najskôr zaoberať týmto prvým príkladom.(16)
39. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok sa musí predpokladať osobitne v prípade, ak podnik v dominantnom postavení vyžaduje kompenzáciu alebo odmenu, ktorá je neprimeraná v porovnaní s hospodárskou hodnotou plnenia, ktoré poskytuje.(17) Pre toto zložité posúdenie(18) je potrebné analyzovať hodnotu plnenia a protiplnenia, ako aj vzťah medzi nimi. Najskôr sa teda budem zaberať hospodárskou hodnotou plnenia organizácie kolektívnej správy autorských práv, akou je STIM (1.), následne preskúmam požadovanú odmenu (2.) a nakoniec posúdim, či medzi nimi existuje alebo neexistuje primeraný vzťah (3.).
1. Plnenia poskytované zo strany STIM
40. Plnenie organizácie kolektívnej správy autorských práv, akou je STIM, spočíva v udelení paušálnej licencie na používanie celého súboru chránených hudobných diel, ktoré spravuje. Keďže tento opis je veľmi abstraktný, chcela by som v ďalšej časti spresniť povahu dotknutého plnenia a poskytnúť tým lepší obraz o jeho hospodárskej hodnote.
41. Najskôr je potrebné uviesť, že súbor diel organizácie kolektívnej správy práv sa skladá z individuálnych autorských práv(19) jej členov. Bez kolektívneho hospodárskeho využívania prostredníctvom organizácie ad hoc by každý autor musel sám kontrolovať používanie svojho diela a uplatňovať svoje právo na odmenu voči užívateľom. Rovnako televízny kanál bez paušálnej licencie by musel pred každým použitím chráneného hudobného diela získať licenciu od autora alebo hudobného vydavateľa. Používanie a individuálne hospodárske využívanie chránených hudobných diel by sa tak stalo veľmi nákladné tak pre autorov, ako aj pre televízne kanály.(20)
42. Kolektívne hospodárske využívanie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy autorských práv a udelenie paušálnych licencií teda prinášajú výhody tak autorom, ako aj televíznym kanálom. Hospodárske využívanie je pre autorov jednoduchšie, či dokonca ako také umožnené. Z hľadiska televíznych kanálov sa individuálne autorské práva transformovali do hromadného súboru práv a paušálna licencia umožňuje ľahší prístup k zložkám tohto súboru bez toho, aby bolo potrebné najskôr dohodnúť individuálnu licenciu.(21) Vďaka zmluvám o vzájomnosti táto paušálna licencia umožňuje prístup k súborom diel organizácií kolektívnej správy autorských práv, ktoré sú usadené v iných členských štátoch a v tretích krajinách.(22)
2. Odmena
43. Vo svojej otázke vnútroštátny súd opisuje odmenu ako podiel príjmov televíznych kanálov získaných z televíznych vysielaní určených pre širokú verejnosť. Podľa vnútroštátneho rozhodnutia treba tým rozumieť príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení.
44. Ak sa televízny kanál financuje prostredníctvom zmlúv o reklame, relácie, ktoré vysiela, sú pre televíznych divákov vo všeobecnosti bezplatné a tento kanál je financovaný prostredníctvom reklamných blokov tak, že objednávatelia musia zaplatiť za poskytnutý prístup k televíznym divákom a vysielací čas, ktorý im tento kanál dáva k dispozícii na vysielanie reklamy. Ak televízny kanál získava svoje príjmy zo zmlúv o pripojení, televízni diváci musia zaplatiť za prístup k jeho programu.(23)
45. Podľa vnútroštátneho súdu metóda výpočtu definuje odmenu „ako podiel“ z príjmov. Táto formulácia je otvorená. Zahŕňa metódy výpočtu, ktoré odkazujú na pevný podiel z príjmov, napríklad ich percentuálny podiel. Zahŕňa tiež metódy výpočtu, ktoré sú založené na pohyblivej zložke príjmov, to znamená na ich časti, ktorá sa môže meniť v závislosti od určitých kritérií. Metóda výpočtu, ktorú STIM v súčasnosti uplatňuje, nepochybne zahŕňa pohyblivý podiel. Keďže sa však prejudiciálna otázka neobmedzuje na metódu výpočtu, ktorú STIM v súčasnosti uplatňuje,(24) v ďalšej časti preskúmam jednak metódy výpočtu zahŕňajúce pevný podiel, jednak metódy zahŕňajúce pohyblivý podiel.
3. Vzťah medzi odmenou a plnením
46. Ako už bolo zdôraznené vyššie,(25) k vynucovaniu neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok v zmysle článku 82 druhého odseku písm. a) ES dochádza vtedy, ak je požadovaná odmena neprimeraná vo vzťahu k hospodárskej hodnote poskytovaného plnenia. Predtým, ako sa budem zaoberať otázkou vzťahu medzi odmenou a plnením v prípade metódy zahŕňajúcej pevný podiel [a)] a v prípade metódy výpočtu zahŕňajúcej pohyblivý podiel [b)], chcem upozorniť na kritérium, ktoré sa uplatňuje v prejednávanej veci.
47. Po prvé tu nejde o preskúmanie primeranosti odmeny v zmysle vnútroštátnych ustanovení, ktoré stanovujú právo autora na primeranú odmenu. Ide skôr o výkon rámcovej kontroly z hľadiska práva hospodárskej súťaže.(26) Súdnemu dvoru teda v tomto konaní neprislúcha určiť, či sa určitá odmena musí považovať za primeranú v zmysle autorského práva.(27) Otázkou je, či metóda výpočtu, ktorú uplatňuje organizácia kolektívnej správy, ide nad rámec toho, čo umožňuje právo hospodárskej súťaže.(28)
48. Po druhé je nutné konštatovať, že právomoci Spoločenstva v oblasti autorského práva sú obmedzené. Súdny dvor totiž vyjadril svoje výhrady najmä vo svojom rozsudku SENA,(29) v ktorom išlo o výklad pojmu „primeraná odmena“, ktorý je obsiahnutý v smernici Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva(30) vo vzťahu k autorskému právu. V tomto rozsudku sa konštatovalo, že z dôvodu nedostatočnosti definície obsiahnutej v smernici Súdnemu dvoru neprislúcha stanoviť kritériá určenia primeranej odmeny.(31)
49. Už citované okolnosti sa však musia zohľadniť pri rámcovej kontrole na základe práva hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o otázku obsahu a hodnoty autorského práva, domnievam sa, že Súdny dvor musí byť zdržanlivý. Z dôvodu neexistencie právnej úpravy Spoločenstva tieto otázky spadajú do právomoci členských štátov.(32) Posúdenie, či metóda výpočtu vedie k odstráneniu akejkoľvek primeranej spojitosti medzi využitím autorského práva a odmenou za toto využitie, však podľa môjho názoru spadá pod rámcové preskúmanie na základe práva hospodárskej súťaže, ktoré sa musí uplatniť podľa článku 82 ES.
a) Pevný podiel príjmov
50. V rozsudku Basset(33) Súdny dvor skúmal metódu výpočtu, ktorá je založená na pevnom podiele príjmov. V tejto veci francúzska organizácia kolektívnej správy autorských práv požadovala od prevádzkovateľov diskotéky pevný percentuálny podiel z ich príjmov. Súdny dvor zastával názor, že táto metóda nebola nijako zneužívajúca. Konštatoval, že išlo o bežný spôsob hospodárskeho využívania autorského práva, a že teda nebolo zneužitím, že organizácia kolektívnej správy využíva možnosti, ktoré jej ponúkajú vnútroštátne predpisy.(34)
51. Aj keď sa Súdny dvor výslovne nezaoberal otázkou, či by sa použitie metódy výpočtu vychádzajúcej z pevného podielu príjmov malo považovať za zneužívanie, tento rozsudok osobne vykladám v tom zmysle, že Súdny dvor v tejto veci implicitne poprel zneužívajúcu povahu takejto metódy výpočtu.
52. Tento rozsudok však nemožno ako taký uplatniť na prejednávanú vec. Na určenie, či ide o zneužívanie dominantného postavenia, je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci.(35) Úplné uplatnenie rozsudku Basset sa zdá byť vylúčené, a to z dôvodu podstatných rozdielov medzi činnosťou diskotéky a činnosťou televízneho kanála pri hospodárskom využívaní chránených hudobných diel. Pokiaľ ide o diskotéku, využívanie takýchto diel tvorí podstatnú časť jej činnosti. Možno teda predpokladať, že diskotéky sú závislé, pokiaľ ide o ich činnosť, od hudobných diel, ktoré bežne používajú intenzívnym spôsobom počas celého obdobia svojej prevádzky. Situácia je iná, pokiaľ ide o televízne kanály, ktoré taktiež používajú chránené hudobné diela, ale v rozsahu, ktorý sa môže líšiť v závislosti od kanála, vysielacieho času a relácie.
53. Uplatnenie metódy výpočtu stanovujúcej pevný podiel na televízne kanály by teda viedlo k narušeniu spojitosti medzi sumou odmeny a skutočným používaním chránených hudobných diel. Televízne kanály, ktoré nepoužívajú chránené hudobné diela alebo ich používajú len v malom rozsahu, by teda museli zaplatiť odmenu, ktorá nemá spojitosť s hospodárskou hodnotou plnenia poskytovaného zo strany STIM alebo v každom prípade s ňou nemá dostatočnú spojitosť. To by neprimerane zaťažovalo niektorých používateľov vo vzťahu k iným používateľom, ktorí používajú chránené hudobné diela intenzívnejšie.(36)
54. Uplatnenie metódy výpočtu stanovujúcej pevný podiel na televízne kanály teda môže viesť k zjavnej neprimeranosti medzi hospodárskou hodnotou plnenia poskytovaného organizáciou kolektívnej správy a odmenou, ktorú táto organizácia požaduje.
55. V zásade by bolo ešte potrebné v tomto štádiu preskúmať, či existuje iná metóda výpočtu, ktorá lepšie odráža vzťah medzi odmenou a hospodárskou hodnotou plnenia, než je metóda založená na pevnom podiele z príjmov.(37) To možno v prejednávanej veci a priori predpokladať, pretože STIM uplatňuje metódu výpočtu zahŕňajúcu pohyblivý podiel.
56. Rovnako by bolo treba preskúmať, či použitie metódy výpočtu s pevným podielom namiesto metódy s pohyblivým podielom možno odôvodniť výhodami spočívajúcimi v efektívnosti.(38) Keďže by však uplatňovanie metódy výpočtu s pevným podielom na televízne kanály viedlo k zjavnej neprimeranosti medzi hodnotou plnenia a odmenou, odôvodnenie zvýšením efektívnosti sa zdá byť v prejednávanej veci vylúčené.
57. Uplatňovanie metódy výpočtu s pevným podielom na televízne kanály sa teda musí kvalifikovať ako zneužívanie v zmysle článku 82 ES.
b) Pohyblivý podiel z príjmov
58. Naopak, metóda výpočtu zahŕňajúca pohyblivý podiel z príjmov umožňuje, a to vďaka pohyblivej zložke, zohľadniť rozsah používania chránených hudobných diel.(39) Používanie metódy s pohyblivým podielom teda môže mať vo svojej podstate charakter zneužívania len vtedy, ak viazanosť odmeny na príjmy televíznych kanálov z reklamy a zo zmlúv o pripojení je natoľko postačujúca, aby mohla viesť k závažnému narušeniu pomeru medzi odmenou a hospodárskou hodnotou plnenia organizácie kolektívnej správy.
59. Nemožno síce a priori vylúčiť, že podnik s dominantným postavením sa správa zneužívajúcim spôsobom, ak podmieňuje ceny svojich výrobkov obratom dosiahnutým zákazníkmi vďaka používaniu uvedených výrobkov.(40) Je tu však potrebné zohľadniť okolnosti prejednávanej veci(41) a najmä osobitosti plnenia poskytovaného organizáciami kolektívnej správy autorských práv.
60. Po prvé treba vziať do úvahy, že za celým súborom diel STIM sú v konečnom dôsledku individuálne práva autorov. Je úplne bežné, že udelenie licencie, pokiaľ ide o autorské práva, je podmienené zaplatením poplatku predstavujúceho časť obratu dosiahnutého s výrobkom, na ktorého zhotovenie sa autorské právo uplatnilo.(42) To zdôrazňuje „určenie na využívanie“, ktoré je vlastné autorskému právu,(43) a myšlienku, že autor má právo na primeraný podiel z obratu dosiahnutého používaním jeho diela.(44)
61. Vo veci United Brands a United Brands Continentaal/Komisia(45) Súdny dvor síce zastával názor, že neprimeranosť odmeny možno zistiť najmä prostredníctvom porovnania medzi výrobnými nákladmi a predajnou cenou. Takýto prístup implicitne predpokladá, že hodnotu plnenia možno v určitej miere vyvodiť z výrobných nákladov. To však nie je pravda, pokiaľ ide o autorské práva, keďže sa zdá byť ťažké určiť náklady na vytvorenie hudobného diela alebo z toho vyvodiť závery týkajúce sa hodnoty tohto plnenia.(46)
62. Podľa môjho názoru nemožno ani tvrdiť, že by to bolo inak v prípade, ak by autorské právo uvedené v licenčnej zmluve nebolo hlavnou zložkou výrobku. Takýto systém odmeňovania teda nie je nezvyčajný v rámci udeľovania patentových licencií a licencií na know‑how, hoci výrobok tvorí nielen patent, ale aj iné zložky (napríklad materiál, dizajn atď.).(47)
63. Po druhé treba zohľadniť, že je ťažké určiť hospodársku hodnotu plnenia organizácie kolektívnej správy.(48) Usporiadanie systému opísaného vyššie(49) spôsobuje, že vo Švédsku neexistuje trh, na ktorom by boli ceny určené na základe ponuky a dopytu.(50) Na zistenie, či suma odmeny je zneužívajúca, je nepochybne možné odvolávať sa na sumu odmeny, ktorú možno dosiahnuť v iných členských štátoch (kritérium analogického geografického trhu).(51) Pokiaľ však ide, ako v prejednávanej veci, o posúdenie platnosti stanovenej metódy výpočtu, zdá sa mi, že takéto porovnanie nemožno uplatniť čisto a jednoducho.(52)
64. Vzhľadom na to, že metóda výpočtu po prvé nie je nijako nezvyčajná,(53) po druhé uplatňuje kritérium, ktoré súvisí s hodnotou autorského práva,(54) a že po tretie existujú ťažkosti s určením hodnoty plnenia organizácie kolektívnej správy autorských práv, nemôžem v nijakom prípade považovať za zneužívanie vymedzenie odmeny ako podielu z príjmov, ktoré televízne kanály získavajú zo zmlúv o reklame a o pripojení. Okrem toho sa mi to zdá byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorý vo svojom rozsudku Basset(55) konštatoval, že metóda výpočtu zahrnujúca podiel z príjmov sa musí považovať za bežnú formu využívania autorských práv. Pokiaľ ide o tento posledný bod, zdá sa mi, že uvedený rozsudok možno uplatniť na prejednávanú vec.
65. Tento záver nie je v rozpore so skutočnosťou, že v iných členských štátoch prichádzajú do úvahy alebo sa dokonca uplatňujú iné kritériá na vymedzenie odmeny. Metóda výpočtu zahrnujúca pohyblivý podiel príjmov je prejavom „určenia na využívanie“, ktoré je vlastné autorskému právu, ako aj práv autorov na primeraný podiel z obratu dosiahnutého používaním ich diel. Je úplne pochopiteľné, že ďalšie metódy výpočtu(56) sú zamerané na iné aspekty. Súdnemu dvoru však v rámci tohto konania neprislúcha, aby určil metódu výpočtu, ktorá môže najlepšie zosúladiť záujmy autorov a záujmy televíznych kanálov.(57)
66. Metóda výpočtu, ktorá je založená na pohyblivom podiele z príjmov získaných zo zmlúv o pripojení a z reklamy, však bude musieť zohľadniť rozsah používania chránených hudobných diel.
4. Záver
67. Metóda výpočtu, ktorá vedie k tomu, že sa vyžaduje zaplatenie pevného podielu z príjmov televíznych kanálov zo zmlúv o reklame a o pripojení, má povahu zneužívania v zmysle článku 82 ES. Naopak, vyžadovanie pohyblivého podielu z príjmov nie je vo svojej podstate zneužívajúce. Takáto metóda sa však môže stať zneužívajúca, ak dostatočne nezohľadňuje rozsah používania chránených hudobných diel.
C – O druhej a tretej prejudiciálnej otázke
68. Druhá prejudiciálna otázka sa týka toho, či ide o zneužívanie, ak organizácia kolektívnej správy uplatňuje na televízne kanály metódu výpočtu s pohyblivým podielom, a to bez toho, aby táto metóda umožnila zistiť zjavnú súvislosť medzi príjmami a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy. Podľa vnútroštátneho súdu takáto súvislosť chýba najmä pri spravodajských a športových reláciách, ako aj vtedy, keď príjmy televíznych kanálov narastajú z dôvodu rozšírenia programovej štruktúry, technologických investícií a vývoja prispôsobeného klientele. Tretia otázka sa týka toho, či možnosť identifikovať a presne kvantifikovať tak vysielanú hudbu, ako aj sledovanosť môže mať vplyv na odpovede na prvé dve otázky.
69. Osobne vykladám tieto dve otázky tak, že ich cieľom je zistiť, či je metóda výpočtu zneužívajúca, pretože nezohľadňuje rozsah používania chránených hudobných diel televíznymi kanálmi, alebo preto, že nezohľadňuje rozsah, v akom používanie týchto diel prispieva k príjmom. Na otázku, v akej miere je potrebné zohľadniť technickú možnosť identifikovať a presne kvantifikovať vysielanú hudbu alebo počet televíznych divákov,(58) nemožno preto podľa mňa odpovedať oddelene.
70. Ako som už uviedla vyššie,(59) nemožno vylúčiť, že otázky vnútroštátneho súdu sa týkajú nielen metódy výpočtu, ktorú v súčasnosti používa STIM, ale aj odlišných metód, ktoré by STIM mohol používať v budúcnosti. Najskôr teda preskúmam tieto otázky vzhľadom na také metódy výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti používa STIM (1.). Následne preskúmam, v akej miere je možné odpovedať na tieto otázky, pokiaľ ide o prípadne ďalšie metódy výpočtu, ktoré by mohli byť upravené odlišne (2.).
1. Metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti používa STIM
71. Ako už bolo konštatované vyššie,(60) metóda výpočtu môže mať povahu zneužívania v zmysle článku 82 ES v prípade, ak dostatočne nezohľadňuje rozsah používania hudobných diel, ktoré sú chránené autorským právom.
72. Ide tu predovšetkým o skutkovú otázku. Z tohto dôvodu je a priori potrebné zdôrazniť, že úloha Súdneho dvoru je v prejednávanej veci obmedzená na výklad článku 82 ES. Súdny dvor nemá právomoc posúdiť skutkové okolnosti vo veci samej ani uplatňovať normy Spoločenstva, ktoré vykladá, na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, keďže tieto otázky patria do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu.(61)
73. Predtým, ako začnem analyzovať rôzne časti prejudiciálnych otázok, by som chcela uviesť etapy, ktoré vnútroštátny súd musí z hľadiska práva hospodárskej súťaže dodržať pri uskutočnení rámcového preskúmania.
74. Vnútroštátny súd bude musieť po prvé preskúmať, či existujú indície, že taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, vedie k výraznej neprimeranosti medzi odmenou za plnenie a jeho hospodárskou hodnotou.(62) To podľa môjho názoru možno tvrdiť len vtedy, ak iná metóda výpočtu umožňuje presnejšie určiť hospodársku hodnotu autorského práva.
75. Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že takáto metóda existuje, bude musieť po druhé porovnať výhody a nevýhody týkajúce sa týchto dvoch metód. Samotná existencia presnejšej metódy výpočtu automaticky neumožňuje dospieť k záveru o zneužívajúcej povahe paušálnejšej metódy výpočtu. Túto metódu totiž možno odôvodniť zvýšením efektívnosti,(63) osobitne vo forme zníženia nákladov na správu zmlúv a dohľad nad používaním chránených hudobných diel.(64)
76. V tejto súvislosti by napríklad bolo možné zohľadniť jednoduchosť uplatňovania paušálnejšej odmeny a súčasne výšku dodatočných nákladov spôsobených presnejšou metódou výpočtu. Metóda založená na objektívnych a ľahko určiteľných kritériách bude teda zvyčajne jednoduchšie použiteľná ako metóda založená na subjektívnych kritériách patriacich do voľnej úvahy jednej z dvoch strán, ktorú tretie osoby môžu len ťažko kontrolovať. V tomto kontexte môže byť rovnako dôležitá otázka, či sú nevyhnutné údaje už dostupné, pretože sú potrebné aj na iné účely, alebo či sa musia na výpočet odmeny osobitne zisťovať. Pri posúdení efektívnosti metódy výpočtu možno zohľadniť náchylnosť tejto metódy na spory, ktoré môže vyvolať, jej stabilitu a nutnosť jej budúcich úprav.
77. Nezdá sa mi však, že výhody spočívajúce v efektívnosti môžu bez výhrad odôvodniť použitie paušálnejšej metódy výpočtu. V rozsudku Tournier(65) Súdny dvor síce konštatoval, že paušálny charakter metódy výpočtu možno kritizovať podľa článku 82 ES len vtedy, ak iné metódy výpočtu sú rovnako spôsobilé dosiahnuť legitímny ciel, ktorým je ochrana záujmov autorov, bez toho, aby spôsobili zvýšenie nákladov vzniknutých v súvislosti so správou zmlúv a dohľadom nad používaním chránených hudobných diel. Podľa môjho názoru to však nemožno vykladať v tom zmysle, že by do úvahy prichádzali len alternatívne metódy výpočtu, ktoré nezvyšujú náklady na správu zmlúv a dohľad nad používaním chránených hudobných diel. Naopak, domnievam sa, že paušálnejšia metóda môže byť zneužívajúca, hoci je aj z hľadiska nákladov výhodnejšia ako presnejšia metóda, pokiaľ je táto výhoda spočívajúca v nižších nákladoch neprimeraná vo vzťahu k nepresnostiam, ktoré vznikajú pri použití paušálnejšej metódy, pričom presnejšia metóda by im mohla zabrániť.
78. V rámci článku 82 ES je nepochybne potrebné zohľadniť cieľ spočívajúci v zabezpečení primeranej odmeny pre autorov. Je však rovnako potrebné zohľadniť záujem spotrebiteľov.(66) Primeraná odmena autorov podporuje tvorbu hudobných diel,(67) a teda môže byť len v záujme spotrebiteľa. Uplatňovanie paušálnejšej metódy hodnotenia umožňuje znížiť náklady. Ak sa táto úspora obráti v prospech autorov, prinesie vyššie odmeny a posilní motiváciu na tvorbu umeleckých diel.
79. Spotrebiteľ má však rovnako záujem o prístup k televíznym kanálom najlepšej kvality a o najlepšiu cenu. V prípade, ak paušálna metóda výpočtu vedie k zjavnej neprimeranosti medzi odmenou organizácie kolektívnej správy a plnením, ktoré poskytuje, môže to zvýšiť výrobné náklady kanálov a nepriamo sa obrátiť v neprospech spotrebiteľov. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť výhody a nevýhody paušálnejšej metódy výpočtu v porovnaní s výhodami a nevýhodami presnejšej metódy.
80. Teraz preskúmam otázku, v akej miere sa taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, musí posúdiť ako zneužitie v zmysle článku 82 ES, pretože nezohľadňuje alebo nedostatočne zohľadňuje trvanie používania chránených hudobných diel v niektorých reláciách [a)] alebo počet televíznych divákov [b)]. Budem tiež analyzovať, či takáto metóda môže byť zneužívajúca v prípade, ak nezohľadňuje skutočnosť, že príjmy televízneho kanála sa môžu zvýšiť z iných dôvodov, ktoré nijako nesúvisia s používaním chránených hudobných diel [c)].
a) Zistenie a presná kvantifikácia používania hudobných diel chránených autorským právom
81. Metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, zahŕňa stanovenie určitého percentuálneho podielu, ktorý sa mení v závislosti od času, v ktorom televízny kanál každoročne vysiela hudbu. V dôsledku toho zohľadňuje ročné trvanie používania chránených hudobných diel.
82. Táto metóda však tým, že sa najskôr vypočíta ročný podiel hudby a z neho vyplývajúci percentuálny podiel sa uplatní na ročné príjmy Kanal 5 a TV 4, totiž neberie do úvahy skutočnosť, že príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení sa môžu líšiť v závislosti od relácie a vysielacieho času.
83. Vnútroštátny súd bude musieť najskôr preskúmať, či príjmy z reklamy podliehajú výrazným zmenám v závislosti od relácie a času, kedy sa relácia vysiela.(68) Rovnako bude musieť posúdiť, či niektoré relácie zvyčajne dosahujú vysoké príjmy z reklamy, hoci chránené hudobné diela používajú len v malom rozsahu. Ak sú tieto dve kritériá splnené, uplatnenie takej metódy výpočtu, akou je metóda výpočtu, ktorú uplatňuje STIM, môže viesť k zjavnej neprimeranosti medzi odmenou požadovanou zo strany organizácie kolektívnej správy a plnením, ktoré táto organizácia poskytuje.
84. Obdobné úvahy možno rozvinúť v prípade príjmov zo zmlúv o pripojení. Ak sú niektoré relácie televízneho kanála v očiach predplatiteľov osobitne dôležité, hoci používajú chránené hudobné diela len obmedzene, uplatnenie predmetnej metódy výpočtu môže viesť k neprimeranosti medzi požadovanou odmenou a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy.
85. Ak vnútroštátny súd zistí neprimeranosť, bude musieť overiť, či existujú technické prostriedky na presnejšie priradenie príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení, napríklad tak, že sa zohľadnia časové pásma a relácie, či už jednotlivo, alebo podľa kategórií.(69) Ak takéto prostriedky existujú, vnútroštátny súd bude musieť posúdiť výhodu vyplývajúcu z presnejšieho priradenia príjmov a vo vzťahu k výhode najvyššej efektívnosti vyplývajúcej z paušálnejšej metódy výpočtu.
86. V tomto kontexte bude musieť vnútroštátny súd najmä zohľadniť vyššie uvedené kritériá.(70) Pri zvažovaní výhod a nevýhod bude musieť zohľadniť najmä to, že metóda výpočtu, ktorá je založená na ročných príjmoch z reklamy a zo zmlúv o pripojení, sa nepochybne uplatňuje jednoduchšie ako metóda umožňujúca presnejšie priradiť príjmy. Zdá sa, že bude rovnako potrebné zohľadniť skutočnosť, že počet televíznych kanálov je zjavne obmedzený, že tieto kanály však priťahujú relatívne širokú verejnosť a že existuje pomerne dobrá možnosť kontroly, pokiaľ ide o verejne vysielané relácie.
b) Identifikácia a vyčíslenie počtu televíznych divákov
87. Rozsah používania chráneného hudobného diela závisí aj od počtu osôb, ktoré ho sledujú. Tu treba rozlišovať medzi tým, či taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, zohľadňuje tento aspekt používania chránených hudobných diel, a tým, či to zohľadňuje v dostatočnej miere.
88. Pokiaľ ide o prvú otázku, je potrebné konštatovať, že taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, priamo nezohľadňuje skutočný počet televíznych divákov rôznych kanálov. Vnútroštátny súd však bude musieť preskúmať, či sa takáto metóda priamo alebo nepriamo dotýka potenciálneho alebo očakávaného počtu televíznych divákov a či sú v tomto kontexte príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení úmerné predpokladanému počtu televíznych divákov.(71)
89. Ak zistí, že príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení sú primerané vzhľadom na potenciálny alebo očakávaný počet televíznych divákov, vznikne otázka, či sa taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú uplatňuje STIM, musí a priori považovať za zneužitie, pretože nezohľadňuje skutočný počet televíznych divákov. Tento názor nezastávam. Domnievam sa, že tieto dve kritériá (skutoční alebo potenciálni, či dokonca očakávaní televízni diváci) odkazujú na odlišné aspekty autorského práva. Odkaz na skutočný počet televíznych divákov dáva dôraz na rozsah používania (opotrebenie) chráneného hudobného diela, zatiaľ čo odkaz na potenciálny alebo očakávaný počet televíznych divákov dáva skôr dôraz na určenie na využívanie, ktoré je vlastné autorskému právu, a zdôrazňuje myšlienku, že autor má právo na primeraný podiel obratu dosiahnutého používaním jeho diela.(72)
90. Tieto dva aspekty sa netýkajú stupňa presnosti metódy výpočtu v zmysle, ktorý je uvedený vyššie,(73) ale podstaty autorského práva a toho, čo tvorí jeho hodnotu. Ako bolo už uvedené,(74) domnievam sa, že za súčasného stavu práva Spoločenstva Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodnúť, ktorý prístup sa musí uprednostniť, ani to nemôže byť predmetom rámcového preskúmania na základe práva hospodárskej súťaže, o ktorého uplatnenie ide v prejednávanej veci. Preto si nemyslím, že taká metóda, akú v súčasnosti uplatňuje STIM, ktorá nezohľadňuje skutočný počet televíznych divákov, je vo svojej podstate zneužívajúca, pokiaľ sa dostatočne viaže na potenciálny alebo očakávaný počet divákov.
91. Pokiaľ ide o druhú otázku, týkajúcu sa dostatočného stupňa zistenia počtu televíznych divákov, je potrebné uviesť, že taká metóda, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, nezohľadňuje skutočnosť, že sledovanosť sa môže meniť podľa jednotlivých relácií a vysielacieho času.
92. Ak vnútroštátny súd zistí, že príjmy z reklamy sa menia podľa jednotlivých relácií a vysielacieho času, takže existuje vzájomná spojitosť medzi príjmami a počtom televíznych divákov, a ak zistí, že určité relácie majú pravidelne veľkú sledovanosť, hoci len v malej miere používajú chránené hudobné diela, uplatnenie takejto metódy môže viesť k neprimeranosti medzi požadovanou odmenou a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy autorských práv.
93. Obdobné úvahy sa uplatňujú aj na príjmy zo zmlúv o pripojení. Ak sú niektoré vysielania televízneho kanála zaujímavé pre väčší počet televíznych divákov, hoci používajú chránené hudobné diela len v malej miere, taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, môže vytvoriť nepomer medzi požadovanou odmenou a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy autorských práv.
94. Ak vnútroštátny súd konštatuje značnú neprimeranosť, bude musieť preskúmať, či existujú technické možnosti vyhodnotenia počtu televíznych divákov s väčšou presnosťou, napríklad v závislosti od určitých vysielacích časov, určitých relácií alebo určitých typov relácií.(75) Ak tieto možnosti existujú, potom bude musieť, ako je uvedené vyššie,(76) zvážiť výhody a nevýhody presnejších a menej presných metód výpočtu.
c) Zohľadnenie ďalších faktorov majúcich vplyv na zvýšenie príjmov
95. Taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, nerozlišuje medzi zvýšením príjmov v dôsledku používania chránených hudobných diel a zvýšením príjmov v dôsledku iných faktorov, ktoré nemajú nič spoločné s hudbou, ako je rozšírenie programovej ponuky, technologické investície a vývoj prispôsobený zákazníkom.
96. Nedomnievam sa však, že použitie metódy výpočtu, ktorá dostatočne zohľadňuje rozsah používania chránených hudobných diel, sa musí a priori považovať za zneužívanie, pretože nezohľadňuje to, či zvýšenie príjmov možno vysvetliť inými faktormi, než je používanie chránených hudobných diel.
97. Po prvé bude nepochybne ťažké určiť faktory, ktoré umožnili zvýšiť počet televíznych divákov a príjmy televízneho kanála. Úspech kanála alebo relácie závisí od veľkého počtu faktorov. Nemyslím si, že je možné s dostatočnou presnosťou povedať, ktorý faktor prispel k hospodárskemu úspechu, a určiť rozsah, v akom k tomu prispel.
98. Je nesporné, že používanie chránených hudobných diel môže mať vplyv na úspech relácie alebo kanála. V tejto súvislosti bude nepochybne prakticky nemožné preukázať, že k zvýšeniu sledovanosti a zvýšeniu príjmov nedochádza v dôsledku používania chránených hudobných diel, keďže hodnota používania hudby bude v prípade jednotlivých televíznych divákov nepochybne odlišná. Na základe tejto skutočnosti sa mi zdá značne otázne, či existuje metóda umožňujúca zachytiť túto okolnosť dostatočne presným spôsobom.(77)
99. Okrem toho by bolo potrebné overiť, či by iná metóda výpočtu, za predpokladu, že je možná, nespôsobovala také náklady, že by jej nevýhody boli úplne neprimerané vo vzťahu k jej výhodám.
100. Po druhé treba zdôrazniť, že v oblasti práva duševného vlastníctva nie je nezvyčajné, že udelenie licencie k autorským právam zakladá nárok na zaplatenie poplatku predstavujúceho podiel z obratu dosiahnutého s výrobkom, na ktorého vytvorenie sa predmetné právo použilo.(78) Potvrdzuje to rozsudok Basset,(79) v ktorom Súdny dvor rozhodol, že nie je zneužitím, keď organizácia kolektívnej správy autorských práv vyžaduje podiel z príjmov diskoték, a to bez ohľadu na to, či je možné vysvetliť tieto príjmy inými okolnosťami, ako je používanie chránených hudobných diel. Toto rozhodnutie možno podľa môjho názoru uplatniť na prejednávanú vec.(80)
d) Záver
101. Ako záver možno uviesť toto: ak vnútroštátny súd konštatuje, že medzi plnením poskytnutým organizáciou kolektívnej správy autorských práv na jednej strane a odmenou požadovanou touto organizáciou na strane druhej existuje nepomer v dôsledku uplatnenia metódy výpočtu definujúcej odmenu ako pohyblivý podiel z príjmov získaných televíznymi kanálmi na základe zmlúv o reklame a o pripojení, táto metóda sa musí považovať za zneužívajúcu, ak iná metóda umožňuje stanoviť odmenu, ktorá lepšie zohľadňuje rozsah používania diel, a ak uplatnenie menej presnejšej metódy výpočtu nie je odôvodnené vyššou efektívnosťou, najmä formou zníženia nákladov na správu zmlúv a dohľad nad používaním chránených hudobných diel.
102. Pokiaľ takáto metóda výpočtu dostatočne zohľadňuje potenciálnu alebo predpokladanú sledovanosť, skutočnosť, že nezohľadňuje skutočný počet televíznych divákov, ju automaticky nerobí zneužívajúcou v zmysle článku 82 ES.
103. Pokiaľ takáto metóda výpočtu dostatočne zohľadňuje rozsah používania chránených hudobných diel, nemožno ju vyhlásiť za zneužívajúcu len z toho dôvodu, že nezohľadňuje rozsah, v akom zvýšenie príjmov vysvetľujú iné okolnosti, než je používanie chránených hudobných diel.
104. V tejto súvislosti bude vnútroštátny súd rovnako musieť uskutočniť rámcové preskúmanie na základe práva hospodárskej súťaže, ako bolo uvedené vyššie, ak zistí, že taká metóda výpočtu, akou je metóda, ktorú v súčasnosti uplatňuje STIM, vedie aj k ďalším narušeniam rovnováhy medzi plnením zo strany STIM a požadovanou odmenou, napríklad tým, že nezohľadňuje povahu používania hudobných diel chránených autorským právom.(81)
2. Ďalšie možné metódy výpočtu
105. V súvislosti s odkazom druhej a tretej prejudiciálnej otázky na zlučiteľnosť s článkom 82 ES iných metód výpočtu, než je metóda, ktorú v súčasnosti používa STIM, je potrebné uviesť toto: početnosť možných metód výpočtu znemožňuje abstraktne posúdiť, či metóda výpočtu nezohľadňujúca kritériá, ktoré uviedol vnútroštátny súd, je zneužívajúca v zmysle článku 82 ES. Ak však vnútroštátny súd konštatuje, že metóda výpočtu vedie k narušeniam, bude musieť uplatniť zásady, ktoré sú uvedené vyššie.(82)
D – O štvrtej prejudiciálnej otázke
106. Štvrtá prejudiciálna otázka sa týka toho, či uplatnenie metódy výpočtu odchyľujúcej sa od hlavného sadzobníka na verejnoprávny kanál SVT(83) má povahu zneužívania v zmysle článku 82 ES.
107. Podľa môjho názoru je v tejto súvislosti potrebné zamerať pozornosť na prípad, ktorý je uvedený v článku 82 druhom odseku písm. c) ES. Zákaz diskriminácie, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, je súčasťou systému, ktorý v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. g) ES zabezpečuje, že na vnútornom trhu nedôjde k skresľovaniu hospodárskej súťaže. Obchodné správanie podniku v dominantnom postavení nesmie skresľovať hospodársku súťaž na trhu na vstupe alebo výstupe, teda hospodársku súťaž medzi dodávateľmi alebo zákazníkmi tohto podniku. Zmluvní partneri tohto podniku nesmú byť zvýhodňovaní alebo znevýhodňovaní v rámci ich vzájomnej hospodárskej súťaže.(84)
108. V prípade článku 82 druhého odseku písm. c) ES existujú dve podmienky. Po prvé dominantný podnik musí voči obchodným partnerom uplatňovať nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach (1.). Po druhé jeho obchodní partneri musia byť v dôsledku toho znevýhodnení v hospodárskej súťaži (2.).
1. Nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach
109. K nerovnakému zaobchádzaniu s rovnakými plneniami dochádza vtedy, ak hodnota plnenia nezodpovedá hodnote protiplnenia obchodných partnerov. Vnútroštátny súd teda musí určiť, či STIM požaduje odlišné odmeny za rovnaké služby.
110. Pokiaľ ide o plnenie, je tak v prípade Kanal 5 a TV 4, ako aj v prípade SVT dané prístupom k celému súboru chránených hudobných diel, ktorým disponuje STIM. Rozsah jeho používania sa v prípade jednotlivých televíznych kanálov líši.
111. Vnútroštátny súd bude musieť rovnako preskúmať, či STIM požaduje odlišné odmeny. Najskôr je potrebné konštatovať, že sadzby, ktoré sa uplatňujú na jednej strane na Kanal 5 a TV 4 a na strane druhej na SVT, nie sú rovnaké. Z uznesenia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že SVT získava len nepatrné príjmy zo zmlúv o reklame a nezískava absolútne žiadne príjmy zo zmlúv o predplatnom.(85) Nerovnosť zaobchádzania teda možno vysvetliť tým, že v prípade SVT je metóda výpočtu založená na fiktívnych príjmoch z reklamy a zo zmlúv o pripojení. To však samo osebe nemôže predstavovať protiprávnu diskrimináciu, ak to z hľadiska pomeru medzi hodnotou plnenia a hodnotou protiplnenia vedie k rovnakým výsledkom, ako sú výsledky, ktoré vyplývajú z uplatnenia hlavného sadzobníka na Kanal 5 a TV 4.
112. Vzhľadom na to, že ročný podiel hudby SVT je stanovený ex ante, teda odhadom, zatiaľ čo ročný podiel hudby Kanal 5 a TV 4 je určený ex post, vnútroštátny súd bude musieť overiť, či tento rozdiel môže viesť k nerovnakému zaobchádzaniu s diskriminačným charakterom. K tejto situácii môže dôjsť najmä vtedy, ak je skutočný rozsah používania chránených hudobných diel zo strany SVT vyšší, než boli odhady na začiatku roka.(86)
2. Súťažné postavenie
113. Aby boli splnené podmienky článku 82 druhého odseku písm. c) ES, je ešte potrebné, aby nerovnosť zaobchádzania znevýhodňovala Kanal 5 a TV 4 v hospodárskej súťaži. Treba, aby súťažné postavenie Kanal 5 a TV 4 bolo znevýhodnené v porovnaní so súťažným postavením SVT.(87) Predpokladom toho je, aby Kanal 5 a TV 4 na jednej strane a SVT na strane druhej boli konkurentmi.
114. V tomto kontexte nejde o vzťahy medzi SVT, Kanal 5 a TV 4 na trhu na vstupe týkajúcom sa ponuky a dopytu po hromadnej licencii k hudobným dielam chráneným autorským právom, ale o ich vzťahy na trhu televízneho vysielania, ktorý je trhom na výstupe. Vnútroštátny súd bude musieť overiť, či Kanal 5 a SVT alebo TV 4 a SVT sú v tejto oblasti konkurenčnými podnikmi. Toto overenie vyžaduje posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej. Súdny dvor však nemá právomoc posúdiť skutkové okolnosti vo veci samej ani uplatňovať normy Spoločenstva, ktoré vyložil, na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, keďže tieto otázky patria do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu.(88)
3. Záver
115. Uplatnenie odlišných metód výpočtu vo vzťahu k verejnoprávnemu televíznemu kanálu na jednej strane a k súkromným kanálom na strane druhej môže byť zneužívaním v zmysle článku 82 ES, ak je v dôsledku neho verejnoprávny televízny kanál zvýhodnený oproti súkromným kanálom a zároveň je konkurentom aspoň jedného zo súkromných kanálov.
VII – Návrh
116. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:
1. Článok 82 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že konanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá má v členskom štáte postavenie faktického monopolu, predstavuje zneužívanie dominantného postavenia vtedy, ak pri výpočte odmeny, ktorú požaduje za používanie chránených hudobných diel zahrnutých do jej hromadného súboru diel, uplatňuje metódu, podľa ktorej sa táto odmena rovná pevnému podielu z príjmov, ktoré televízne kanály získavajú zo zmlúv o reklame a zo zmlúv o pripojení. Naopak, metóda výpočtu, podľa ktorej odmena zodpovedá pohyblivému podielu z príjmov, nie je zneužívajúca pod podmienkou, že táto metóda zohľadňuje rozsah, v akom televízny kanál používa chránené hudobné diela.
2. Metóda výpočtu môže byť zneužívajúca v zmysle článku 82 ES vtedy, ak iná metóda umožňuje stanoviť odmenu, ktorá lepšie zohľadňuje rozsah používania hudobných diel chránených autorským právom, a ak použitie súčasnej metódy výpočtu, ktorá je menej presná, nie je odôvodnené vyššou efektívnosťou, najmä v podobe zníženia nákladov za správu zmlúv a dohľad nad používaním chránených hudobných diel.
Použitie metódy výpočtu nemožno kvalifikovať ako zneužívanie v zmysle článku 82 ES len z toho dôvodu, že táto metóda nezohľadňuje rozsah, v akom zvýšenie príjmov vysvetľujú iné faktory, než je používanie hudobných diel, ktoré sú chránené autorským právom.
3. Pokiaľ možno predpokladať, že metóda výpočtu dostatočne zohľadňuje potenciálnu alebo predpokladanú sledovanosť, skutočnosť, že nezohľadňuje skutočný počet televíznych divákov, ju automaticky nerobí zneužívajúcou v zmysle článku 82 ES.
4. Uplatňovanie odlišných metód výpočtu vo vzťahu k verejnoprávnemu televíznemu kanálu na jednej strane a k súkromným kanálom na strane druhej je zneužívajúce v zmysle článku 82 ES vtedy, ak po prvé vedie k tomu, že v prípade rovnakého plnenia poskytovaného organizáciou kolektívnej správy autorských práv verejnoprávny kanál získa nižšiu odmenu, než je odmena, ktorá sa požaduje od súkromných kanálov, a po druhé, ak je verejnoprávny kanál konkurentom jedného zo súkromných kanálov.