ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 15. novembra 2012 (*)
„Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Článok 296 ZFEÚ – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinné súdne preskúmanie – Právo na ochranu vlastníckeho práva“
Vo veci C‑417/11 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 5. augusta 2011,
Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop, B. Driessen a E. Dumitriu‑Segnana, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľka,
ktorú v konaní podporuje:
Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a É. Ranaivoson, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania v odvolacom konaní,
ďalší účastníci konania:
Nadiany Bamba, s bydliskom v Abidžane (Pobrežie Slonoviny), v zastúpení: pôvodne P. Haïk, neskôr P. Maisonneuve, avocats,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Európska komisia, v zastúpení: E. Cujo a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu predsedníčky tretej komory, sudcovia K. Lenaerts (spravodajca), E. Juhász, G. Arestis a J. Malenovský,
generálny advokát: P. Mengozzi,
tajomník: V. Tourrès, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. septembra 2012,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním Rada Európskej únie žiada zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 8. júna 2011, Bamba/Rada (T‑86/11, Zb. s. II‑2749, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zrušil rozhodnutie Rady 2011/18/SZBP zo 14. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2010/656/SZBP, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny (Ú. v. EÚ L 11, s. 36), ako aj nariadenie Rady (EÚ) č. 25/2011 zo 14. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 560/2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny (Ú. v. EÚ L 11, s. 1) (ďalej len „sporné rozhodnutie“ a „sporné nariadenie“, ako aj spolu „sporné akty“) v rozsahu, v akom sa tie dva akty týkajú pani Bambovej.
Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporu
2 Pani Bamba je štátnou príslušníčkou Republiky Pobrežia Slonoviny.
3 Dňa 15. novembra 2004 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu 1572 (2004), ktorou predovšetkým potvrdila, že situácia na Pobreží Slonoviny naďalej ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť v regióne, a rozhodla o uložení určitých obmedzujúcich opatrení voči tejto krajine.
4 Článkom 14 rezolúcie 1572 (2004) sa zriaďuje výbor (ďalej len „sankčný výbor“) poverený najmä určovaním osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia v oblasti cestovania a zmrazenia finančných prostriedkov, finančných aktív a ekonomických zdrojov, ktoré uvedená rezolúcia ukladá vo svojich bodoch 9 a 11, a udržiavaním ich aktuálneho zoznamu. Sankčný výbor nikdy neidentifikoval pani Bambovú ako osobu, na ktorú sa také opatrenia vzťahujú.
5 Keďže Rada konštatovala, že na vykonanie rezolúcie 1572 (2004) je potrebná činnosť Európskeho spoločenstva, 13. decembra 2004 prijala spoločnú pozíciu 2004/852/SZBP o obmedzujúcich opatreniach voči Pobrežiu Slonoviny (Ú. v. EÚ L 368, s. 50).
6 Keďže Rada Európskej únie sa domnievala, že na vykonanie opatrení opísaných v spoločnej pozícii 2004/852 na úrovni Spoločenstva je potrebné nariadenie, prijala nariadenie (ES) č. 560/2005 z 12. apríla 2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny (Ú. v. EÚ L 95, s. 1).
7 Spoločná pozícia 2004/852 bola niekoľkokrát predĺžená a zmenená a neskôr bola zrušená a nahradená rozhodnutím Rady 2010/656/SZBP z 29. októbra 2010, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny (Ú. v. EÚ L 285, s. 28).
8 V dňoch 31. októbra a 28. novembra 2010 sa v Republike Pobrežia Slonoviny konali prezidentské voľby.
9 Dňa 3. decembra 2010 osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Pobrežie Slonoviny overil konečný výsledok druhého kola prezidentských volieb, tak ako bol vyhlásený predsedom Nezávislej volebnej komisie 2. decembra 2010, pričom potvrdil, že víťazom prezidentských volieb sa stal pán Alassane Ouattara.
10 Rada 13. decembra 2010 vyzdvihla význam prezidentských volieb, ktoré sa konali 31. októbra a 28. novembra 2010, pre návrat Pobrežia Slonoviny k mieru a stabilite a uviedla, že vôľa, ktorú občania tejto krajiny slobodne prejavili, sa musí rešpektovať. Rada tiež vzala na vedomie závery osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Pobrežie Slonoviny v rámci jeho splnomocnenia overiť priebeh volieb a zablahoželala pánovi Ouattarovi k zvoleniu za prezidenta Republiky Pobrežia Slonoviny.
11 Európska rada 17. decembra 2010 vyzvala všetkých vedúcich predstaviteľov Pobrežia Slonoviny, tak civilných, ako aj vojenských, aby, ak tak ešte neurobili, uznali demokraticky zvoleného prezidenta pána Ouattaru. Európska rada potvrdila odhodlanie Európskej únie prijať sankcie voči tým, ktorí budú naďalej brániť v rešpektovaní vôle, ktorú slobodne prejavil ľud Pobrežia Slonoviny.
12 S cieľom zaviesť obmedzujúce opatrenia v oblasti cestovania voči určitým osobám, ktoré síce Bezpečnostná rada OSN ani sankčný výbor neoznačili, ale ktoré bránia mierovému procesu a procesu národného zmierenia na Pobreží Slonoviny, osobitne voči tým, ktorí ohrozujú riadne dokončenie volebného procesu, prijala Rada rozhodnutie 2010/801/SZBP z 22. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2010/656 (Ú. v. EÚ L 341, s. 45). Zoznam týchto osôb je uvedený v prílohe II rozhodnutia 2010/656.
13 Rada 14. januára 2011 prijala sporné rozhodnutie.
14 Odôvodnenia 2 až 7 uvedeného rozhodnutia stanovujú:
„(2) Rada 13. decembra 2010 vyzdvihla význam prezidentských volieb, ktoré sa konali 31. októbra a 28. novembra 2010, pre návrat Pobrežia Slonoviny k mieru a stabilite a uviedla, že vôľa, ktorú občania tejto krajiny slobodne prejavili, sa musí rešpektovať.
(3) Európska rada 17. decembra 2010 vyzvala všetkých vedúcich predstaviteľov Pobrežia Slonoviny, tak civilných, ako aj vojenských, aby, ak tak ešte neurobili, uznali demokraticky zvoleného prezidenta pána Ouattaru.
(4) Rada 22. decembra 2010 prijala rozhodnutie [2010/801] s cieľom zaviesť cestovné obmedzenia voči tým osobám, ktoré bránia procesu mieru a národného zmierenia, a najmä tým, ktoré ohrozujú úspešné zavŕšenie volebného procesu.
(5) Rada 11. januára 2011 prijala rozhodnutie 2011/17/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie [2010/656] s cieľom začleniť ďalšie osoby do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú cestovné obmedzenia.
(6) Vzhľadom na vážnosť situácie na Pobreží Slonoviny by sa proti týmto osobám mali prijať ďalšie obmedzujúce opatrenia.
(7) Zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia uvedené v prílohe II rozhodnutia [2010/656], by sa preto mal zmeniť a doplniť a informácie, ktoré sa týkajú určitých osôb, by sa mali aktualizovať.“
15 Podľa článku 1 sporného rozhodnutia:
„Rozhodnutie [2010/656] sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. Článok 5 sa nahrádza takto:
‚Článok 5
1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje vo vlastníctve alebo pod priamou alebo nepriamou kontrolou:
…
b) osôb alebo subjektov uvedených v prílohe II, ktoré sa neuvádzajú na zozname v prílohe I a ktoré bránia procesu mieru a národného zmierenia a najmä ohrozujú úspešné zavŕšenie volebného procesu, alebo ktoré sú v držbe subjektov, ktoré vlastnia alebo priamo či nepriamo kontrolujú tieto osoby alebo subjekty, alebo akákoľvek osoba konajúca v ich mene alebo na ich príkaz;
sa zmrazia.
2. Osobám alebo subjektom uvedeným v odseku 1 ani v ich prospech sa nedajú priamo ani nepriamo k dispozícii žiadne finančné prostriedky, finančné aktíva ani hospodárske zdroje.
…‘.
2. Článok 10 sa nahrádza takto:
‚Článok 10
…
3. Opatrenia uvedené… v článku 5 ods. 1 [písm.] b) sa v pravidelných intervaloch, a aspoň každých 12 mesiacov, prehodnocujú. Tieto opatrenia sa na dotknuté osoby alebo subjekty prestanú uplatňovať, ak Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 dospeje k záveru, že podmienky na ich uplatňovanie už neplatia.‘“
16 Článok 2 sporného rozhodnutia stanovuje:
„Príloha II rozhodnutia [2010/656]… sa nahrádza prílohou tohto rozhodnutia.“
17 Dňa 14. januára 2011 Rada prijala tiež sporné nariadenie.
18 Odôvodnenia 1 a 4 tohto nariadenia stanovujú:
„(1) V rozhodnutí [2010/656] v znení zmien a doplnení [sporného rozhodnutia] sa ustanovuje prijatie obmedzujúcich opatrení voči určitým osobám, ktoré síce neurčila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (OSN) ani sankčný výbor, ale ktoré narúšajú mierový proces a národné zmierenie na Pobreží Slonoviny, a predovšetkým voči tým, ktorý ohrozujú riadny výsledok volebného procesu, ako aj voči právnickým osobám, subjektom a orgánom, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou takýchto osôb, a voči osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré konajú v ich mene alebo na ich príkaz.
…
(4) Vzhľadom na konkrétne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré situácia v Pobreží Slonoviny vyvoláva, a s cieľom zabezpečiť konzistentnosť s postupom pri zmene, doplnení a preskúmaní príloh I a II k rozhodnutiu [2010/656] by právomoc meniť a dopĺňať zoznamy v prílohách I a IA rozhodnutia [č. 560/2005] mala vykonávať Rada.“
19 Podľa článku 1 sporného nariadenia:
„Nariadenie [č. 560/2005] sa mení a dopĺňa takto:
1. Článok 2 sa nahrádza takto:
‚Článok 2
1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom vymenovaným v prílohe I alebo v prílohe IA, alebo sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, sa zmrazia.
2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa nesmú priamo ani nepriamo sprístupniť fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I alebo v prílohe IA ani v ich prospech.
…
5. Príloha IA obsahuje zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 [písm.] b) rozhodnutia [2010/656] v znení zmien a doplnení.
…‘.
…
7. Vkladá sa tento článok:
‚Článok 11a
…
2. Ak Rada rozhodne, že sa na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán vzťahujú opatrenia uvedené v článku 2 ods. 1, príslušným spôsobom zmení a doplní prílohu IA.
3. Rada dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, oznámi svoje rozhodnutie vrátane dôvodov zaradenia do zoznamu, a to buď priamo, v prípade, že je ich adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne tak dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu možnosť predložiť pripomienky.
4. V prípade, že sa predložia pripomienky alebo zásadné nové dôkazy, Rada svoje rozhodnutie preskúma a príslušným spôsobom informuje fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán.
…
6. Zoznam v prílohe IA sa pravidelne, a to najmenej raz za 12 mesiacov, preskúma.‘
…
10. Znenie uvedené v prílohe I sa vkladá do nariadenia [č. 560/2005] ako príloha IA.“
20 Spornými aktmi Rada po prvýkrát zaradila pani Bambovú medzi osoby, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov. Tento zápis v bode 6 tabuľky A prílohy II rozhodnutia 2010/656, v znení sporného rozhodnutia, a v bode 6 prílohy IA nariadenia č. 560/2005, v znení sporného nariadenia, bol vykonaný pri uvedení nasledujúcich dôvodov: „Riaditeľka skupiny Cyclone, ktorá vydáva denník ‚Le temps‘: Bránenie v mierovom procese a procese národného zmierenia verejným podnecovaním k nenávisti a násiliu a účasťou na dezinformačných kampaniach v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2010.“
21 Dňa 18. januára 2011 uverejnila Rada oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia stanovené v rozhodnutí 2011/656 a v nariadení č. 560/2005 (Ú. v. EÚ C 14, 2011, s. 8, ďalej len „oznámenie uverejnené 18. januára 2011“). Rada v tomto oznámení pripomína svoje rozhodnutie, že osoby a subjekty uvedené v prílohe II rozhodnutia 2010/656, v znení sporného rozhodnutia, a v prílohe IA nariadenia č. 560/2005, v znení sporného nariadenia, musia byť zaradené do zoznamov osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia stanovené týmito aktmi. Rada okrem toho upozorňuje tieto osoby a subjekty na skutočnosť, že môžu na príslušné orgány dotknutého členského štátu podať žiadosť s cieľom získať povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na vykonanie konkrétnych platieb. Rada ďalej uvádza, že dotknuté osoby a subjekty jej môžu spolu so sprievodnými dokladmi poslať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, na základe ktorého boli zapísané do predmetných zoznamov. Napokon pripomína, že jej rozhodnutie možno napadnúť na „Všeobecnom súde Európskej únie za podmienok uvedených v článku 275 druhom odseku [ZFEÚ] a v článku 263 štvrtom a šiestom odseku [ZFEÚ]“.
Prvostupňové konanie a napadnutý rozsudok
22 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. februára 2011 podala pani Bamba žalobu o neplatnosť proti sporným aktom v rozsahu, v akom sa jej týkajú.
23 Európskej komisie bol povolený vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Rady.
24 Pani Bamba na podporu svojej žaloby uviedla dva žalobné dôvody.
25 Prvý z týchto žalobných dôvodov, ktorý je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinné súdne preskúmanie, pozostával z troch častí. Druhá z nich vychádzala zo skutočnosti, že sporné akty nestanovujú povinnosť oznámenia podrobného odôvodnenia zápisu pani Bambovej do predmetných zoznamov.
26 Túto druhú časť preskúmal Všeobecný súd v bodoch 38 až 57 napadnutého rozsudku. Po tom, čo v bodoch 41 a 42 uvedeného rozsudku konštatoval, že rozhodnutie 2010/656, ako aj nariadenie č. 560/2005 stanovujú, že osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia, sa musia oznámiť dôvody, ktoré odôvodňujú ich zaradenie do zoznamov uvedených v prílohe II uvedeného rozhodnutia a v prílohe IA uvedeného nariadenia, Všeobecný súd v prejednávanej veci overil, či uvedené dôvody boli pani Bambovej oznámené takým spôsobom, aby mohla vykonať svoje právo na obhajobu a svoje právo na účinné súdne preskúmanie.
27 Všeobecný súd v bodoch 47 a 48 napadnutého rozsudku pripomenul relevantnú judikatúru týkajúcu sa obsahu povinnosti uviesť odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú obmedzujúce opatrenia, akými sú opatrenia posudzované v prejednávanej veci. Ďalej v bodoch 49 až 51 uvedeného rozsudku rozhodol, že tak dôvody uvedené v odôvodneniach 6 a 7 sporného rozhodnutia a v odôvodnení 4 sporného nariadenia, ktoré konštatujú vážnosť situácie na Pobreží Slonoviny, konkrétne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré táto situácia predstavuje, ako aj dôvody uvedené vo vzťahu k pani Bambovej v bode 6 tabuľky A prílohy II rozhodnutia 2010/656 a v bode 6 tabuľky A prílohy IA nariadenia č. 560/2005, uvedené v bode 20 tohto rozsudku, zodpovedali „všeobecným a neurčitým úvahám“, a nie „presným a konkrétnym dôvodom, pre ktoré sa v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci [Rada domnievala], že predmetné obmedzujúce opatrenia sa majú uplatniť [na pani Bambovú]“.
28 Všeobecný súd najmä v bode 52 napadnutého rozsudku uviedol:
„… údaj, že [pani Bamba] je riaditeľkou skupiny Cyclone, ktorá vydáva denník ‚Le temps‘, nie je takou okolnosťou, ktorá by vo vzťahu k nej dostatočným a presným spôsobom odôvodnila napadnuté akty. Tento údaj totiž neumožňuje pochopiť, ako [pani Bamba] bránila mierovému procesu a procesu národného zmierenia tým, že verejne podnecovala k nenávisti a násiliu a zúčastnila sa na dezinformačných kampaniach v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2010. Neuvádza sa teda nijaká konkrétna skutočnosť, ktorá by sa [pani Bambovej] vytýkala a ktorá by mohla odôvodniť predmetné opatrenia.“
29 Všeobecný súd v bode 53 napadnutého rozsudku dodal, že žiadna skutočnosť neumožňovala dospieť k záveru, že za okolností v prejednávanej veci podrobné zverejnenie výhrad uvedených v neprospech pani Bambovej naráža na naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré sa týkajú bezpečnosti Únie a jej členských štátov alebo ich medzinárodných vzťahov, alebo zasahuje do takých legitímnych záujmov pani Bambovej tak, že môže vážne poškodiť jej povesť. Rada navyše neuviedla ani jeden z nich.
30 V bode 54 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že pani Bambovej nebolo po prijatí sporných aktov ani v priebehu konania pred Všeobecným súdom oznámené žiadne doplňujúce odôvodnenie. Rada v priebehu písomnej časti konania iba zopakovala, že pani Bamba bola zapísaná do zoznamov osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia z dôvodu „jej zodpovednosti za dezinformačnú kampaň a podnecovanie k nenávisti a násiliu medzi spoločenstvami na Pobreží Slonoviny“, a dodala, že bola „jednou z najdôležitejších spolupracovníčok“ pána Laurenta Gbagboa a bola jeho „druhou manželkou“. Na pojednávaní pred Všeobecným súdom však Rada uviedla, že táto posledná uvedená skutočnosť nebola dôvodom zápisu pani Bambovej do uvedených zoznamov.
31 Všeobecný súd rovnako v bode 55 napadnutého rozsudku zdôraznil, že skutočnosť, že pani Bamba po uverejnení sporných aktov alebo po oznámení uverejnenom 18. januára 2011 nepožiadala Radu, aby jej oznámila presné a konkrétne dôvody jej zaradenia do predmetného zoznamu, nebola v prejednávanej veci relevantná, keďže povinnosť odôvodnenia mala Rada, ktorá si musela túto povinnosť splniť buď v okamihu, keď o tomto zaradení rozhodovala, alebo aspoň čo najskôr po tomto rozhodnutí.
32 Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie sporných aktov neumožnilo pani Bambovej napadnúť na ňom ich platnosť a Všeobecnému súdu neumožnilo vykonať preskúmanie zákonnosti týchto aktov.
33 Všeobecný súd teda zrušil uvedené akty v rozsahu, v akom sa týkajú pani Bambovej, bez toho, aby považoval za potrebné preskúmať ostatné časti prvého žalobného dôvodu či druhý žalobný dôvod.
Návrhy účastníkov odvolacieho konania
34 Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– s konečnou platnosťou rozhodol o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, a zamietol žalobu ako nedôvodnú a
– uložil pani Bambovej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila v konaní na prvom stupni a v rámci tohto odvolania.
35 Pani Bamba navrhuje, aby Súdny dvor:
– vyhlásil odvolanie za neprípustné,
– toto odvolanie zamietol a
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania v zmysle článku 69 a nasl. Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
36 Francúzska republika, ktorej predseda Súdneho dvora 9. januára 2012 povolil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Rady, navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniu Rady.
O odvolaní
37 Odvolanie sa opiera o dva odvolacie dôvody. Rada odvolacím dôvodom predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že odôvodnenie poskytnuté v sporných aktoch nevyhovuje požiadavkám článku 296 ZFEÚ. Subsidiárne tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v rámci posúdenia dodržania povinnosti odôvodnenia nezohľadnil v prejednávanej veci súvislosť, ktorá je pani Bambovej dobre známa a v ktorej boli prijaté sporné akty.
O prípustnosti
38 Pani Bamba tvrdí, že oba odvolacie dôvody sú neprípustné z dôvodu, že sa zakladajú na nových skutkových tvrdeniach. Tvrdí, že na základe týchto dvoch dôvodov založených na nesprávnom právnom posúdení bolo predmetné odvolanie v skutočnosti „inštrumentované“ Radou tak, aby mohli byť Súdnemu dvoru oznámené skutkové okolnosti, založené na novinových článkoch, ktoré predtým neboli poskytnuté ani jej, ani Všeobecnému súdu, a ktoré teda pred ním nikdy neboli predmetom kontradiktórnej diskusie.
39 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v zmysle článku 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie na Súdny dvor obmedzuje iba na právne otázky.
40 Právomoc Súdneho dvora je v rámci odvolania obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o žalobných dôvodoch prejednávaných pred prvostupňovým súdom. Preto je Súdny dvor v rámci takéhoto konania príslušný výlučne na skúmanie, či argumentácia uvádzaná v odvolaní identifikuje nesprávne právne posúdenie, ku ktorému došlo v napadnutom rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, Zb. s. I‑5291, bod 35; z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C‑76/01 P, Zb. s. I‑10091, bod 47, ako aj z 21. februára 2008 Komisia/Girardot, C‑348/06 P, Zb. s. I‑833, bod 49).
41 Otázka rozsahu povinnosti odôvodnenia aktu prijatého orgánom Únie predstavuje právnu otázku, na ktorú sa vzťahuje preskúmanie Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. novembra 1997, Komisia/V, C‑188/96 P, Zb. s. I‑6561, bod 24, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 453).
42 V prejednávanej veci z odvolania jednoznačne vyplýva, že prostredníctvom svojich dvoch dôvodov Rada v podstate namieta nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd v zmysle článku 296 ZFEÚ tým, že rozhodol, že odôvodnenie obsiahnuté v sporných aktoch, pokiaľ ide o zápis pani Bambovej do zoznamov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/656 a v prílohe IA nariadenia č. 560/2005, je nedostatočné.
43 Z toho vyplýva, že odvolacie dôvody sú prípustné.
O veci samej
Argumentácia účastníkov konania
44 V rámci prvého odvolacieho dôvodu, ktorého sa Rada za podpory Francúzskej republiky predovšetkým dovoláva, tvrdí, že na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku, je odôvodnenie obsiahnuté v sporných aktoch dostatočné.
45 Rada jednak potvrdzuje, že odôvodnenia 2, 4, 6 a 7 sporného rozhodnutia, ako aj odôvodnenie 4 sporného nariadenia obsahujú podrobný opis osobitne závažnej situácie na Pobreží Slonoviny, ktorá odôvodňovala prijaté opatrenia voči osobám uvedeným na zoznamoch tvoriacich prílohy týchto aktov.
46 Rada tiež tvrdí, že na rozdiel od toho, čo bolo konštatované v bode 51 napadnutého rozsudku, údaje o pani Bambovej uvedené v prílohách sporných aktov nepredstavujú všeobecné a neurčité úvahy, ale poskytujú presné a konkrétne dôvody na jej zápis do zoznamov osôb, voči ktorým sa uplatňujú obmedzujúce opatrenia. Zdôrazňuje, že na pani Bambovú sa takéto opatrenia vzťahovali práve pre jej postavenie riaditeľky skupiny Cyclone, ktorá vydáva denník Le temps, zodpovednej za verejné podnecovanie k nenávisti a násiliu, ako aj za dezinformačnú kampaň týkajúcu sa prezidentských volieb koncom roka 2010. Rada dodáva, že úloha, ktorú hral denník Le temps pri udalostiach, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách na Pobreží Slonoviny, je všeobecne známa tak v tejto krajine, ako aj v zahraničí.
47 Pani Bamba zdôrazňuje, že Rada jej nikdy neoznámila ďalšie dôkazy na prijatie sporných aktov ako tie, ktoré boli uvedené v dotknutých aktoch, a tie, ktoré boli obsiahnuté v novinovom článku predloženom na podporu vyjadrenia k žalobe podanom na Všeobecný súd, a tvrdí, že zmienka o jej funkcii riaditeľky skupiny Cyclone a politickom kontexte na Pobreží Slonoviny v čase prijatia týchto aktov je výsledkom všeobecných, nejasných a kategorických úvah, ktoré nepredstavujú dostatočné odôvodnenie, ktoré by jej umožnilo porozumieť dôvodom, pre ktoré bola zapísaná medzi osoby, voči ktorým sa uplatňujú obmedzujúce opatrenia, a napadnúť ich dôvodnosť a Všeobecnému súdu vykonať svoju prieskumnú právomoc nad zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. Tento súd teda správne dospel k záveru o nedostatočnom odôvodnení.
48 Pani Bamba dodáva, že posúdenie dostatočnosti dôvodov pre zápis na zoznam osôb, voči ktorým sa uplatňujú obmedzujúce opatrenia, sa môže uskutočniť iba v súvislosti so skutočnosťami, ktoré mal dotknutý orgán k dispozícii v čase prijatia týchto opatrení. Opačné riešenie, ktoré by oprávňovalo odôvodnenie ex post spočívajúce buď v odvolaní sa na dôvody, ktoré neexistovali v čase prijatia sporného aktu, alebo v odvolaní sa na skôr existujúce skutočnosti, ktoré boli predložené až po tomto prijatí, musia byť vylúčené v záujme rešpektovania základných požiadaviek práva na spravodlivý proces.
Posúdenie Súdnym dvorom
49 Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (pozri rozsudky z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C‑199/99 P, Zb. s. I‑11177, bod 145; Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 462, ako aj z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, Zb. s. II‑8947, bod 148).
50 Z odôvodnenia vyžadovaného podľa článku 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa umožnilo dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatých opatrení a príslušnému súdu preskúmať tieto opatrenia (pozri najmä rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, bod 138 a citovanú judikatúru).
51 Ako zdôraznil Všeobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku, vzhľadom na to, že dotknutá osoba nemá právo na vypočutie pred prijatím prvotného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, je dodržanie povinnosti odôvodnenia ešte dôležitejšie, pretože táto povinnosť predstavuje jedinú záruku, ktorá dotknutej osobe umožňuje aspoň po prijatí tohto rozhodnutia účinne uplatniť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii, aby napadla zákonnosť uvedeného rozhodnutia.
52 Odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov, musí teda, ako správne uviedol Všeobecný súd v bode 47 napadnutého rozsudku, identifikovať presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu.
53 Odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa však musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na charakter uvádzaných dôvodov a na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63; Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný, bod 150, ako aj Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, už citovaný, body 139 a 140).
54 Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (rozsudky z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C‑301/96, Zb. s. I‑9919, bod 89, ako aj z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01, Zb. s. I‑6079, body 69 a 70).
55 V prejednávanej veci treba po prvé poznamenať, že v odôvodneniach 2 až 6 sporného rozhodnutia, ako aj v odôvodneniach 1 a 4 sporného nariadenia Rada osvetľuje všeobecný kontext, ktorý vedie k rozšíreniu osobnej pôsobnosti obmedzujúcich opatrení zavedených voči Republike Pobrežia Slonoviny. Z toho vyplýva, že tento všeobecný kontext, ktorý bol pani Bambovej nevyhnutne známy najmä z dôvodu jej profesijného a osobného postavenia, zohľadňuje vážnosť situácie v uvedenej krajine a konkrétne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré predstavuje bránenie mierovému procesu a procesu národného zmierenia, a osobitne tak bránenie, ktoré ohrozuje rešpektovanie vôle, ktorú slobodne prejavil ľud Pobrežia Slonoviny počas volieb 31. októbra a 28. novembra 2010, aby sa pán Ouattara stal prezidentom.
56 Po druhé, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré Rada usúdila, že voči pani Bambovej sa musia uplatniť takéto obmedzujúce opatrenia, odôvodnenie zopakované v bode 20 tohto rozsudku, ktoré je uvedené v bode 6 tabuľky A prílohy II rozhodnutia 2010/656, zmeneného a doplneného sporným rozhodnutím, a v bode 6 prílohy I A nariadenia č. 560/2005, zmeneného a doplneného sporným nariadením, identifikuje špecifické a konkrétne údaje uvedením informácií o profesijne vykonávanej funkcii, o vydavateľskej skupine, denníku a o druhoch aktov a novinárskych kampaní, ktoré predstavovali pre Radu účasť dotknutej osoby na bránení mierovému procesu a zmiereniu na Pobreží Slonoviny.
57 Na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd, znenie tohto odôvodnenia umožňuje pochopiť, že Rada vyvodzuje špecifický a konkrétny dôvod, ktorý viedol k prijatiu obmedzujúcich opatrení voči pani Bambovej pre predpokladanú zodpovednosť uvedenej osoby, vyplývajúcu z jej údajnej funkcie riaditeľky skupiny denníka Le temps, za činy spočívajúce vo verejnom podnecovaní k nenávisti a násiliu, ako aj účasť na dezinformačných kampaniach v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2010, ktoré mali byť šírené týmto denníkom.
58 Ako uviedla Rada, pani Bamba nemohla zjavne prehliadnuť, že tento orgán tým, že v sporných aktoch narážal na funkciu riaditeľky skupiny vydávajúcej denník Le temps vykonávanú dotknutou osobou, chcel zdôrazniť silu vplyvu a zodpovednosti, ktoré podľa predpokladu vyplývajú z takej funkcie, pokiaľ ide o redakciu tohto denníka a obsah novinárskych kampaní ním údajne vedených počas povolebnej krízy na Pobreží Slonoviny.
59 Na základe týchto informácií mohla pani Bamba účinne napadnúť dôvodnosť sporných aktov. Vo svetle toho mohla prípadne napadnúť pravdivosť skutočností uvedených v sporných aktoch, predovšetkým popretím svojho postavenia riaditeľky skupiny vydávajúcej denník Le temps, alebo existenciu takých kampaní, alebo popretím svojej zodpovednosti v súvislosti s nimi alebo napadnúť relevantnosť všetkých týchto skutočností alebo ich častí, či ich kvalifikácie ako bránenie mierovému procesu a procesu národného zmierenia na Pobreží Slonoviny, ktoré umožnili uplatnenie obmedzujúcich opatrení voči nej.
60 Okrem toho treba zdôrazniť, že otázka odôvodnenia, ktorá sa týka formálnej náležitosti, sa odlišuje od otázky preukázania tvrdeného správania, ktorá sa týka zákonnosti podstaty sporného aktu a znamená overenie pravdivosti uvedených skutočností v tomto akte, ako aj kvalifikácie týchto skutočností ako odôvodňujúcich uplatnenia obmedzujúcich opatrení voči dotknutej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑66/02, Zb. s. I‑10901, bod 26, a zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C‑548/09 P, Zb. s. I‑11381, bod 88).
61 V predmetnej veci tak treba odlíšiť kontrolu rešpektovania povinnosti odôvodnenia smerujúcej k overeniu, či sú údaje uvedené Radou v sporných aktoch dostatočné na to, aby umožnili rozpoznať dôkazy, ktoré ju viedli k uloženiu obmedzujúcich opatrení voči pani Bambovej, od preskúmania dôvodnosti odôvodnenia, ktoré prípadne spočíva v overení, či sú dôkazy namietané Radou dané a či majú takú povahu, ktorá by odôvodnila prijatie týchto opatrení.
62 Pokiaľ ide o argument pani Bambovej, podľa ktorého by obmedzujúce opatrenia voči nej prijaté nemali byť predmetom dodatočného odôvodnenia, stačí zdôrazniť, že dokumentácia predložená Radou v prílohe jej odvolania nemá za cieľ odôvodniť ex post sporné akty, ale preukázať, že v súvislosti s kontextom, v ktorom sa prijatie týchto aktov uskutočnilo, bolo ich odôvodnenie dostatočné.
63 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 54 a 56 napadnutého rozsudku rozhodol, že odôvodnenie sporných aktov nebolo dostatočné na to, aby umožnilo pani Bambovej na ňom napadnúť ich platnosť a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie zákonnosti týchto aktov.
64 Odvolací dôvod, ktorého sa Rada predovšetkým dovoláva, je dôvodný a bez toho, aby bolo potrebné skúmať podporne vznesený dôvod, napadnutý rozsudok treba zrušiť.
O žalobe pred Všeobecným súdom
65 Podľa článku 61 prvého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia napadnutého rozsudku sám právoplatne rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje.
66 V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, že stav konania súvisiaceho so žalobou o neplatnosť sporných aktov podanou pani Bambovou na prvom stupni dovoľuje, aby sám vydal konečný rozsudok.
67 Vo svojej žalobe pani Bamba uviedla dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práv na obhajobu a práva na účinné súdne preskúmanie. Pozostáva z troch častí založených na neexistencii postupu, ktorý by umožnil pani Bambovej byť vypočutá a účinne požiadať o vyškrtnutie jej mena z predmetných zoznamov, na neoznámení podrobného odôvodnenia jej zápisu do týchto zoznamov osôb a na neoznámení poučenia o prostriedkoch nápravy proti rozhodnutiu o zapísaní do uvedeného zoznamu a príslušných lehotách na uplatnenie takých prostriedkov dotknutej osobe. Druhý dôvod je založený na zjavnom zásahu do vlastníckeho práva.
O prvom žalobnom dôvode
O prvej časti prvého žalobného dôvodu
68 Pani Bamba tvrdí, že sporné nariadenie nestanovuje žiaden postup, ktorý by jej umožňoval zaručiť účinný výkon práv na obhajobu. Uvedené nariadenie totiž nestanovuje ani právo dotknutej osoby byť vypočutá, ani postup, ktorý by jej umožnil následne účinne požiadať o jej vyškrtnutie zo zoznamu osôb, voči ktorým sa uplatňujú sporné obmedzujúce opatrenia, ktorý tvorí prílohu tohto nariadenia.
69 Po prvé pani Bamba tvrdí, že sporné nariadenie nespresňuje pravidlá, ktorými sa Rada riadi pri rozhodovaní o zachovaní alebo zmene svojho rozhodnutia zapísať osobu na zoznam tých, voči ktorým sa uplatňujú obmedzujúce opatrenia. V tejto súvislosti na jednej strane zdôrazňuje, že preskúmanie upravené v článku 11a ods. 4 nariadenia č. 560/2005, vložené do tohto nariadenia sporným nariadením, nie je sprevádzané požiadavkou odôvodnenia a nie je ohraničené žiadnou lehotou, takže v prípade žiadosti o vyškrtnutie zo zoznamu sa Rada môže obmedziť na to, že na ňu odpovie stručne alebo na ňu vôbec neodpovie. Na druhej strane zdôrazňuje, že pravidelné preskúmanie upravené v článku 11a ods. 6 nariadenia č. 560/2005 sa neviaže na povinnosť Rady oznámiť svoje nové rozhodnutie dotknutým osobám, a teda ich vyzvať na podanie nových pripomienok.
70 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 11a ods. 4 nariadenia č. 560/2005, vložený do uvedeného nariadenia článkom 1 bodom 7 sporného nariadenia, stanovuje, že Rada preskúma svoje rozhodnutie uplatniť na osobu predmetné obmedzujúce opatrenia a informuje o nich dotknutú osobu v prípade, ak boli sformulované pripomienky alebo ak boli predložené nové podstatné dôkazy. Oznámenie uverejnené 18. januára 2011 taktiež uvádza, že dotknuté osoby, akou je pani Bamba, majú možnosť poslať spolu so sprievodnými dokladmi žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, na základe ktorého boli zapísané do predmetného zoznamu.
71 Navyše podľa ustanovení článku 11a ods. 6 nariadenia č. 560/2005, taktiež vloženého do uvedeného nariadenia článkom 1 bodom 7 sporného nariadenia, „zoznam v prílohe IA sa pravidelne, a to najmenej raz za 12 mesiacov, preskúma.“
72 Pokiaľ ide o argumenty pani Bambovej založené na údajných právnych medzerách týchto postupov o preskúmaní a pravidelnom prehodnotení, treba zdôrazniť, že predmetná žaloba podaná pani Bambovou smerovala proti sporným aktom, keďže tie ju prvýkrát zapísali na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov, uvedené v prílohe II rozhodnutia 2010/656 a v prílohe IA nariadenia č. 560/2005. Ako konštatovala Rada, predmetný prípad sa netýka jej odmietnutia preskúmať svoje pôvodné rozhodnutie uplatniť obmedzujúce opatrenia voči pani Bambovej ani rozhodnutia tohto orgánu ponechať dotknutú osobu po preskúmaní na uvedených zoznamoch. Tieto argumenty sú teda irelevantné.
73 Po druhé pani Bamba tvrdí, že sporné nariadenie vôbec nestanovuje, či už počas pôvodného zápisu, alebo v štádiu preskúmania, že dotknuté osoby môžu byť vypočuté v súvislosti s opatreniami prijatými voči nim.
74 V tejto súvislosti treba zopakovať, že na dosiahnutie cieľa sledovaného spornými aktmi musia sporné obmedzujúce opatrenia svojou samotnou povahou využívať účinok prekvapenia. Z tohto dôvodu Rada nebola povinná pristúpiť k vypočutiu pani Bambovej predtým, ako jej meno prvýkrát zahrnula do predmetných zoznamov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351, body 340 a 341, ako aj z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, Zb. s. I‑13427, bod 61).
75 Okrem toho argument pani Bambovej založený na jej práve byť vypočutá v štádiu preskúmania je irelevantný z tých istých dôvodov, akými sú dôvody uvedené v bode 72 tohto rozsudku.
76 Vzhľadom na uvedené úvahy treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.
O druhej časti prvého žalobného dôvodu
77 Pani Bamba tvrdí, že sporné akty nestanovujú povinnosť oznámenia podrobného odôvodnenia jej zápisu do predmetných zoznamov osôb, voči ktorým sa uplatnia predmetné obmedzujúce opatrenia.
78 Z úvah uvedených v bodoch 55 až 59 tohto rozsudku však vyplýva, že sporné akty obsahujú dostatočné odôvodnenie na zápis pani Bambovej do zoznamu osôb, voči ktorým sa uplatňujú predmetné obmedzujúce opatrenia, ktoré tvoria prílohy uvedených aktov. Druhá časť prvého žalobného dôvodu musí byť teda zamietnutá.
O tretej časti prvého žalobného dôvodu
79 Pani Bamba tvrdí, že sporné akty nestanovujú poučenie dotknutej osoby o prostriedkoch nápravy proti rozhodnutiu o zapísaní do uvedeného zoznamu ani o príslušných lehotách na uplatnenie takýchto prostriedkov, rovnako ako neobsahujú súvisiace informácie. Uvedené akty ponechávajú na dotknutej osobe, aby sa v tomto ohľade informovala sama, čo je v rozpore s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme.
80 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v oznámení uverejnenom 18. januára 2011 Rada poukázala na možnosť dotknutých osôb a subjektov napadnúť jej rozhodnutie „na Všeobecnom súde Európskej únie za podmienok uvedených v článku 275 druhom odseku [ZFEÚ] a v článku 263 štvrtom a šiestom odseku [ZFEÚ]“.
81 Táto informácia spojená so spresneniami obsiahnutými v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ bola takej povahy, aby umožnila pani Bambovej identifikovať opravný prostriedok, ktorý má k dispozícii na účely napadnutia jej zápisu do predmetných zoznamov, ako aj dátum uplynutia lehoty na podanie žaloby, čo je prinajmenšom potvrdené skutočnosťou, že svoju žalobu podala v lehote stanovenej týmto ustanovením.
82 Tretia časť prvého žalobného dôvodu preto musí byť zamietnutá.
83 Prvý žalobný dôvod treba preto zamietnuť v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode
84 Pani Bamba vyhlasuje, že nepopiera cieľ sledovaný spornými aktmi, a tvrdí, že tieto akty neprimerane zasahujú do jej vlastníckeho práva, keďže jej nebolo umožnené účinne predložiť vec príslušným orgánom. Uvedené akty uložia úplné zmrazenie jej finančných prostriedkov, avšak bez stanovenia skutočných procesných záruk, ktoré by jej umožnili napadnúť toto opatrenie.
85 V tejto súvislosti z odkazu vykonaného v druhom žalobnom dôvode na body 368 až 371 už citovaného rozsudku Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, v ktorých Súdny dvor rozhodol, že išlo o neoprávnené obmedzenie vlastníckeho práva dotknutej osoby z dôvodu, že prijatie obmedzujúcich opatrení sa uskutočnilo bez toho, aby jej boli poskytnuté procesné záruky umožňujúce predložiť vec príslušným orgánom, vyplýva, že pani Bamba má v úmysle vyvodiť neoprávnené obmedzenie svojho vlastníckeho práva z dôvodu údajnej neexistencie takýchto záruk v predmetnej veci.
86 Ako však vyplýva z vyššie uvedeného preskúmania rôznych častí prvého žalobného dôvodu, Rada, ktorá nemala povinnosť vypočuť pani Bambovú pred prijatím sporných aktov, jej v nich poskytla dostatočné odôvodnenie na to, aby jej umožnila účinne napadnúť pred súdom Únie dôvodnosť obmedzujúcich opatrení, ktoré boli voči nej uplatnené. Tento prípad sa teda líši od veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia.
87 Pokiaľ ide o prípadné právo nahliadnutia do spisu Rady týkajúceho sa obmedzujúcich opatrení prijatých voči pani Bambovej, stačí v predmetnom prípade zdôrazniť, že dotknutá osoba netvrdí, že požiadala dotknutý orgán o takýto postup (pozri v tomto zmysle rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný, bod 92).
88 Okrem toho treba zdôrazniť, že tak rozhodnutie 2010/656, ako aj nariadenie č. 560/2005 upravujú pravidelné preskúmanie zoznamov osôb, voči ktorým boli uplatnené predmetné obmedzujúce opatrenia. Na základe takého preskúmania sa Rada vo vykonávacom rozhodnutí 2012/144/SZBP z 8. marca 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 71, s. 50), a vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 193/2012 z 8. marca 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 560/2005 (Ú. v. EÚ L 71, s. 5), domnievala, že už neexistujú dôvody na ponechanie pani Bambovej na týchto zoznamoch.
89 Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.
90 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba žalobu podanú pani Bambovou zamietnuť v celom jej rozsahu.
O trovách
91 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Článok 138 ods. 1 tohto poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Článok 140 ods. 1 uvedeného poriadku stanovuje, že členské štáty a orgány, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.
92 Keďže odvolaniu Rady bolo vyhovené a žaloba pani Bambovej podaná proti sporným aktom bola zamietnutá, treba v súlade s navrhovanými žiadosťami Rady rozhodnúť, že pani Bamba okrem toho, že znáša svoje vlastné trovy konania, je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade v tomto odvolacom konaní, ako aj na prvom stupni.
93 Francúzska republika, vedľajší účastník konania pred Súdnym dvorom, a Komisia, vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom, znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 8. júna 2011, Bamba/Rada (T‑86/11), sa zrušuje.
2. Žaloba Nadiany Bambovej sa zamieta.
3. Nadiany Bamba je okrem toho, že znáša svoje vlastné trovy konania, povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie v tomto odvolacom konaní, ako aj na prvom stupni.
4. Francúzska republika a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy