Language of document : ECLI:EU:C:2005:318

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

F. G. JACOBS

prednesené 26. mája 2005 1(1)

Vec C‑405/03

Class International BV

proti

Unilever NV a i.





1.        Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania položil Gerechtshof te ’s-Gravenhage (regionálny odvolací súd v Haagu), Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu pojmu „[používanie] [označenia] v obchodnom styku…“, použitom v článku 5 smernice 89/104/EHS.(2) Presnejšie, vnútroštátny súd sa pýta i) či vstup tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je označený originálnou ochrannou známkou, na územie Spoločenstva, prostredníctvom vonkajšieho tranzitu, uskladnenie takéhoto tovaru v colnom sklade a ponuka na predaj alebo predaj takto uskladneného tovaru, vo všetkých uvedených prípadoch bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, by mal byť považovaný za „[používanie] [označenia] v obchodnom styku…“ v zmysle článku 5, a ii) ktorý z účastníkov nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o spor o porušenie práv z ochrannej známky, ktorý vzišiel z vyššie uvedených okolností.

2.        Súhlas majiteľa ochrannej známky s predmetnými činnosťami je rozhodujúci kvôli existencii zásady vyčerpania práv k ochrannej známke v Spoločenstve. Táto zásada, pôvodne vyvinutá Súdnym dvorom v kontexte článkov 30 a 36 Zmluvy ES (zmenené, teraz články 28 ES a 30 ES), je v súčasnosti zahrnutá v článku 7 smernice o ochranných známkach. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že majiteľ ochrannej známky nemôže uplatniť svoje práva vo vzťahu k tovaru, ktorý bol uvedený na trh v Spoločenstve pod touto známkou ním samotným alebo s jeho súhlasom.(3)

 Príslušné ustanovenia práva Spoločenstva

 Právna úprava ochranných známok

3.        Článok 5 smernice o ochranných známkach stanovuje:

„1.      Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

a)      akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

3.      V rámci odsekov 1 a 2 možno okrem iného zakázať toto:

a)      …

b)      ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby;

c)      dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

…“

4.        Článok 9 ods. 1 písm. a) a článok 9 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94(4) majú rovnaké ustanovenia vo vzťahu k ochranným známkam Spoločenstva, ako sú ustanovenia článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 5 ods. 3 písm. b) a c) smernice o ochranných známkach.

 Colná právna úprava

5.        Článok 24 ES stanovuje:

„Za výrobky vo voľnom obehu v členskom štáte sa považujú tie výrobky s pôvodom v tretích krajinách, pri ktorých boli splnené dovozné formálne náležitosti a zaplatené clá…, ak sa na tieto výrobky nevzťahuje nárok na plné alebo čiastočné vrátenie týchto ciel a poplatkov.“

6.        Článok 37 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2913/92(5), stanovuje, že tovar prepravený na colné územie Spoločenstva podlieha od jeho vstupu na toto colné územia colnému dohľadu. Článok 38 ods. 1 písm. a) stanovuje, že tovar má byť bezodkladne prepravený na colný úrad určený colnými orgánmi, a to osobou, ktorá ho prepravila. Článok 48 vyžaduje, aby bolo tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, pridelené colne schválené určenie alebo schválené použitie.

7.        Článok 4 ods. 15 nariadenia č. 2913/92 definuje „Colne schválené určenie alebo použitie“ tak, že toto zhŕňa prepustenie tovaru do colného režimu. Článok 4 ods. 16 definuje „Colný režim“ tým spôsobom, že zahŕňa „tranzit“ a „colné uskladňovanie“.

8.        Článok 59 stanovuje:

„1.      Všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu musí byť uvedený v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim.

2.      Tovar spoločenstva navrhnutý v colnom vyhlásení do colného režimu vývoz, pasívny zušľachťovací styk, tranzit alebo colné uskladňovanie, je pod colným dohľadom od okamihu prijatia colného vyhlásenia až do okamihu, keď opustí colné územie spoločenstva alebo je zničený alebo keď je platnosť colného vyhlásenia zrušená.“

 Colný režim vonkajšieho tranzitu

9.        Colný režim vonkajšieho tranzitu sa vo všeobecnosti týka tovaru, ktorý pochádza z tretích krajín a nie je vo voľnom obehu v Spoločenstve. Súdny dvor vysvetlil právnu fikciu, ktorá sa ho týka, takto:

„Na tovar umiestnený do tohto režimu sa nevzťahujú príslušné dovozné clá alebo iné opatrenia obchodnej politiky, teda sa má za to, že nevstúpil na územie Spoločenstva. V skutočnosti je tento tovar dovezený z nečlenskej krajiny a prejde územie jedného alebo viacerých členských štátov predtým, ako bude vyvezený do inej nečlenskej krajiny.“(6)

10.      Článok 91 ods. 1 nariadenia č. 2913/92 stanovuje, že colný režim vonkajšieho tranzitu „umožňuje prepravu medzi dvoma miestami v rámci colného územia spoločenstva… tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva bez toho, aby tovar podliehal dovoznému clu alebo iným platbám alebo obchodno-politickým opatreniam.“

11.      Článok 92 stanovuje, že colný režim vonkajšieho tranzitu sa končí „keď sa tovar a zodpovedajúce doklady predložia na colnom úrade určenia v súlade s ustanoveniami platnými pre daný režim“. Colný úrad určenia je colným úradom, kde musí byť predložený tovar umiestnený do colného režimu tranzitu, aby mohol byť tento režim ukončený.(7)

 Colné uskladnenie

12.      Colné uskladnenie je colný režim, ktorý dovoľuje dovozcom uskladňovať dovezený tovar, keď pri dovoze ešte nie jasné, akým spôsobom bude tento tovar konečne použitý. Tovar môže byť následne znovu vyvezený, čo znamená, že nebude potrebné zaplatiť dovozné clo, alebo prepustený do voľného obehu a vtedy bude musieť byť dovozné clo zaplatené. Súdny dvor rozhodol, že „hlavným účelom colných skladov je zabezpečiť uskladnenie tovaru“ a nie dovoliť, aby tovar prešiel z jedného predajného stupňa do druhého.(8)

13.      Keďže colné uskladnenie je jedným z colných režimov s hospodárskym účinkom(9), jeho použitie je podmienené vydaním povolenia colnými orgánmi.(10) Takéto povolenie sa poskytne jedine osobám, ktoré ponúknu všetky potrebné záruky pre náležitý výkon prevádzky, a iba v tom prípade, ak colné orgány budú môcť kontrolovať a sledovať prevádzku, bez potreby zavedenia administratívnych úprav neprimeraných predmetným hospodárskym potrebám.(11)

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14.      SmithKline Beecham plc, spoločnosť založená podľa práva Spojeného kráľovstva, je majiteľom dvoch ochranných známok zapísaných v Beneluxe pre tovar triedy 3 (zubné pasty a dentálny tovar). Beecham Group plc, spoločnosť založená podľa práva Spojeného kráľovstva, je majiteľom ochrannej známky zapísanej v Beneluxe a ochranných známok Spoločenstva, pre všetok tovar triedy 3. Ochranné známky sú obrazové ochranné známky Aquafresh skladajúce sa z červeného, bieleho a modrého pásu, štylizovaného pozdĺž zubnej pasty. Ďalej v texte budem nazývať SmithKline Beecham plc a Beecham Group plc spoločne ako „žalovaných“.(12)

15.      Class International BV (ďalej len „žalobca“), spoločnosť založená podľa holandského práva, kúpila v rokoch 2001 a 2002 niekoľko kontajnerov tovaru od podniku z Južnej Afriky. Toto konanie sa týka kontajnera naplneného zubnými pastami označenými vyššie spomenutými ochrannými známkami. Tovar bol zaslaný do Rotterdamu z krajiny nachádzajúcej sa mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), vo februári 2002, na žiadosť žalobcu a bol umiestnený v colnom sklade. Výrobky sú označené originálnymi ochrannými známkami, ale žalovaní doteraz nesúhlasili s ich vstupom na územie EHP.

16.      Dňa 5. marca 2002 bol predmetný kontajner na žiadosť žalobcov zadržaný colnými úradmi. Zo žalobcových písomných pripomienok sa zdá, že zadržanie bolo vykonané v súlade s právnou úpravou Spoločenstva zakazujúcou vstup falšovaných a pirátskych tovarov do, medzi iným, colného režimu uskladnenia a vonkajšieho tranzitu(13), podľa ktorej môže colný úrad zadržať tovar, ak je falšovaný alebo pirátsky, keď majiteľ ochrannej známky, práva ku ktorej boli podľa jeho názoru porušené, obdržal rozhodnutie v tomto smere od príslušných colných orgánov. Neskôr sa ukázalo, že predmetný tovar nebol v zmysle tejto právnej úpravy falšovaný, ani pirátsky.

17.      Žalobcove žiadosti o prepustenie tovaru a na náhradu škody od žalovaných bola zamietnutá prezidentom Rechtbank, Rotterdam. Žalobca sa odvolal ku Gerechtshof te ’s-Gravenhage; žalovaní sa takisto odvolali. Odvolanie a krížové odvolanie sa týkajú otázky, či by dočasné uskladnenie tovaru s originálnymi ochrannými známkami v colnom sklade, so štatútom colného tranzitu a/alebo tranzitu tohto tovaru do krajín mimo EHP, malo byť považované za používanie ochrannej známky v zmysle článku 5 smernice o ochranných známkach.

18.      Gerechtshof te ’s-Gravenhage prehlásil, že nebolo zistené, či zubné pasty mali kupcu v tom čase, keď vstúpili na územie Holandska, alebo v čase, keď boli zadržané. Gerechtshof sa najmä domnieva, že nebolo dostatočne zistené, či žalobcove tvrdenie, že zubné pasty boli predané a určené pre zákazníka na Ukrajine, je pravdivé. Takisto nebolo zistené, že zubné pasty boli predané a budú doručené zákazníkovi so sídlom v EHP. Gerechtshof však nevylučuje možnosť, že sa môže neskôr ukázať, že prvý kupujúci týchto zubných pást má sídlo v EHP.

19.      Gerechtshof te ’s-Gravenhage rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto otázky:

„1.      Môže majiteľ ochrannej známky zabrániť tomu, aby bez jeho súhlasu (priamo alebo nepriamo) vstúpili na územie členského štátu (v prejednávanej veci na územie Holandska/krajín Beneluxu) v rámci prepravy tovarov v tranzite alebo v rámci tranzitného obchodu v nižšie uvedenom zmysle tovary z tretích krajín obsahujúce ochrannú známku v zmysle [smernice o ochranných známkach] a/alebo nariadenia č. 40/94?

2.      Zahŕňa výraz ‚používanie [označenia] v obchodnom styku…‘ v zmysle ustanovení jednak článku 5 ods. 1 v spojení s odsekom 3 písm. b) a c) smernice a jednak článku 9 ods. 1 v spojení s odsekom 2 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 uskladnenie na území členského štátu, na colnom úrade alebo v sklade, originálnych výrobkov (označených ochrannou známkou v zmysle citovanej smernice, [Eenvormige Beneluxwet op de merken (jednotného zákona Beneluxu o ochranných známkach) ďalej len „JZB“] a/alebo nariadenia č. 40/94), ktoré neboli dovezené do EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom a pochádzajú z krajín, ktoré nie sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, a majú podľa odbornej colnej terminológie štatút tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva (napr. T l alebo sprievodný list)?

3.      Má odpoveď na otázku, či v čase vstupu tovarov na uvedené územie je známe konečné určenie týchto tovarov, alebo či v súvislosti s týmito tovarmi bola alebo nebola uzatvorená kúpna zmluva s kupujúcim z tretej krajiny, vplyv na odpoveď na prvú a druhú otázku?

4.      Majú v odpovediach na prvú, druhú a tretiu otázku, význam doplňujúce okolnosti, akými sú:

a)      okolnosť, že obchodník, ktorý je majiteľom dotknutého tovaru, alebo ktorý ním môže disponovať, a/alebo uskutočňuje súbežné obchodovanie, má sídlo v niektorom členskom štáte;

b)      okolnosť, že obchodník so sídlom v členskom štáte ponúka na predaj alebo predáva tento tovar z tohto členského štátu inému obchodníkovi, ktorý má sídlo v niektorom členskom štáte, pričom miesto dodania (ešte) nie je určené;

c)      okolnosť, že obchodník so sídlom v členskom štáte ponúka na predaj alebo predáva tento tovar z tohto členského štátu inému obchodníkovi, ktorý má sídlo v niektorom členskom štáte, pričom miesto dodania týchto ponúknutých alebo predaných výrobkov je stanovené, ale nie je stanovené ich konečné určenie, bez ohľadu na to, či je alebo nie je výslovne uvedené a zmluvne vymedzené, že ide o tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva (v tranzite);

d)      okolnosť, že obchodník so sídlom v členskom štáte ponúka na predaj alebo predáva tento tovar z tohto členského štátu inému obchodníkovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo stanovené miesto dodania a/alebo konečné určenie tovarov;

e)      okolnosť, že obchodník so sídlom v členskom štáte ponúka na predaj alebo predáva tento tovar z tohto členského štátu inému obchodníkovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, o ktorom (súbežný) obchodník vie alebo má dôvod predpokladať, že ďalej predá alebo dodá tento tovar končeným spotrebiteľom v EHP?

5.      Má sa slovo ‚ponúkať‘ uvedené v ustanoveniach spomínaných v prvej otázke chápať za okolností vyššie uvedených v tretej a štvrtej otázke v tom zmysle, že zahŕňa tiež ponuku (na predaj) originálnych výrobkov (označených ochrannou známkou v zmysle smernice, JZB a/alebo nariadenia č. 40/94) uskladnených na území členského štátu v colnom úrade alebo sklade, ktoré neboli dovezené do EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom, pochádzajú z krajiny, ktorá nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP a majú podľa odbornej colnej terminológie štatút tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva (napr. T l alebo sprievodný list)?

6.      Ktorý účastník znáša dôkazné bremeno v súvislosti s činnosťami uvedenými v prvej, druhej a piatej otázke?“

20.      Žalobca, žalovaní a Európska Komisia podali písomné pripomienky.

21.      Keďže článok 9 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva poskytuje rovnakú ochranu majiteľom ochrannej známky Spoločenstva ako článok 5 smernice o ochranných známkach poskytuje majiteľom zapísanej ochrannej známky, v záujme zjednodušenia sa v ďalšom texte budem pri výklade predložených otázok odvolávať len na túto smernicu.

 Prvá otázka

22.      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či majiteľ ochrannej známky môže zabrániť vstupu, bez jeho súhlasu, tovaru označeného ochrannými známkami na územie členského štátu z tretích krajín, v rámci prepravy tovarov v tranzite alebo tranzitného obchodu.

23.      Zdá sa byť nesporné, že „tranzitom“ označuje vnútroštátny súd pohyb tovaru cez územie členských štátov, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je v colnom režime vonkajšieho tranzitu v Spoločenstve, a „tranzitným obchodom“ označuje operácie, v ktorých tovar, ktorý nie je tovarom v Spoločenstve a neboli preň vykonané dovozné formálne náležitosti, nie je formálne dovezený na územie Spoločenstva, a tým pádom, pokiaľ spĺňa tieto podmienky, ponecháva si postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva. Tranzitný obchod sa môže týkať tovaru, ktorý podliehal colnému režimu colného uskladnenia v Spoločenstve; otázka, či uskladnenie tovaru v colnom sklade porušuje ochranné známky, ktorými je označený tento tovar, je predmetom druhej otázky, kým otázka, či ponúkanie takto skladovaných tovarov na predaj alebo predaj tohto tovaru je neoprávneným zásahom do práv k ochrannej známke, je predmetom štvrtej a piatej otázky.

24.      Žalobca tvrdí, že prvá otázka by mala byť zodpovedaná záporne. Ak vstup tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, na územie Spoločenstva prostredníctvom tranzitného obchodu, by mal byť považovaný za „[používanie] [označenia] v obchodnom styku…“, v zmysle článku 5 ods. 1 smernice o ochranných známkach, znamenalo by to významné obmedzenie hospodárstva členských štátov, keďže všetok tranzit a tranzitný obchod s tovarom označeným ochrannými známkami, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, by znamenal porušenie práv k ochrannej známke. Toto nemôže byť cieľom alebo účelom právnej úpravy Spoločenstva. Okrem toho, z vecí Komisia/Francúzsko(14) a Rioglass a Transremar(15), vyplýva, že takéto obmedzenie nie je v práve Spoločenstva odôvodnené.

25.      Žalovaní zastávajú opačný názor. Tvrdia, že „používať v obchodnom styku“ zahŕňa obchodné a odborné (okrem výlučne vedeckého) použitie. Dovoz tovaru označeného ochrannou známkou, zahrnutého v článku 5 ods. 3 písm. c) smernice o ochranných známkach, znamená prepravu tohto tovaru na územie členského štátu. Dovoz – aspoň pokiaľ ide o prejednávanú vec – sa snaží o dosiahnutie obchodnej výhody. Skutočnosť, že dovozné formálne náležitosti ešte neboli ukončené a že tovar z tohto dôvodu nie je vo voľnom obehu, je nepodstatná. Väčšina colných režimov tranzitu v sebe zahŕňa riziko, že tovar môže byť prepustený do voľného obehu v EHP bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, ktorý preto musí mať možnosť odporovať dovozu tovaru a ich prítomnosti, čo aj len prechodnej.

26.      Komisia zastáva názor, že „dovážať… takto označený tovar“ v zmysle článku 5 ods. 3 písm. c) smernice o ochranných známkach nezahŕňa jeho vstup do Spoločenstva v colnom režime tranzitu. Aj keď ustanovenie článku 5 ods. 3 písm. c) nie je celkom jasné, legislatívna história ukazuje, že cieľom tohto ustanovenia bolo umožniť majiteľovi ochrannej známky zabrániť dovozu výlučne s úmyslom obchodovania na území Spoločenstva. Tento výklad je takisto v súlade s definíciou tovaru vo voľnom obehu v článku 24 ES, keďže nie je možné vyhovieť dovozným formálnym náležitostiam alebo vyrubiť clo, ak je tovar v colnom režime tranzitu.

27.      Podľa môjho názoru prvá otázka, aj keď položená všeobecnejšie, sa vo svojej podstate týka výkladu článku 5 smernice o ochranných známkach, ktorý upravuje práva priznané ochrannou známkou. Článok 5 ods. 1 stanovuje, že ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné tam upravené práva. Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) tieto výlučné práva oprávňujú majiteľa zabrániť tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku rovnaké označenie vo vzťahu k tovaru, pre ktorý bola táto ochranná známka zapísaná. V prejednávanej veci sa majiteľ ochrannej známky snaží zabrániť vstupu na územie Spoločenstva, bez jeho súhlasu, tovaru označeného originálnymi ochrannými známkami, keď tento vstup bol vykonaný formou vonkajšieho tranzitu Spoločenstva. Otázka teda v podstate znie, či vstup tovaru označeného ochrannou známkou z tretej krajiny do Spoločenstva, ktorý bol vykonaný v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, porušuje výlučné práva priznané majiteľovi ochrannej známky článkom 5 ods. 1 smernice o ochranných známkach a hlavne, či toto konanie môže byť označené ako „[používanie] [ochrannej známky] v obchodnom styku…“ v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a).

28.      Súdny dvor rozhodol, že používanie označenia zhodného s ochrannou známkou je používaním v obchodnom styku, keď sa toto stane v kontexte obchodnej činnosti s úmyslom získania hospodárskej výhody a nie v osobnej veci.(16) Takisto vysvetlil, že výlučné právo podľa článku 5 ods. 1 písm. a) bolo priznané majiteľovi ochrannej známky v úmysle umožniť mu ochrániť svoje osobitné záujmy ako majiteľa, to znamená zaistiť, aby ochranná známka splnila svoje funkcie. Výkon tohto práva musí byť preto obmedzený na prípady, v ktorých používanie označenia treťou osobou sa týka alebo sa môže týkať funkcií ochrannej známky, predovšetkým pokiaľ ide o jej hlavnú funkciu zaručiť spotrebiteľom pôvod tovaru.(17) Následne majiteľ nemôže zakázať používanie označenia zhodného s ochrannou známkou pre tovar zhodný s tým tovarom, pre ktorý bola ochranná známka zapísaná, ak toto používanie nemôže ovplyvniť záujmy majiteľa ochrannej známky vzhľadom na jej funkcie.(18)

29.      Nevidím žiadny spôsob, akým by mohla byť hlavná funkcia ochrannej známky porušená iba s odkazom na tú skutočnosť, že tovar označený originálnymi ochrannými známkami je v colnom režime vonkajšieho tranzitu a tým pádom nie je vo voľnom obehu v Spoločenstve. Táto situácia sama osebe nemôže podľa môjho názoru ovplyvniť alebo byť schopná ovplyvniť funkcie ochrannej známky.

30.      Tento názor je potvrdený v podobnej situácii rozsudkom Rioglass a Transremar.(19) Táto vec sa týkala situácie, v ktorej tovar označený ochrannou známkou, zákonne vyrobený v Španielsku, bol vyvezený zo Španielska do Poľska pomocou certifikátu tranzitu v Spoločenstve, ktorý povoľoval pohyb medzi dvomi bodmi na colnom území v Spoločenstve a v Poľsku bez povinnosti zaplatiť dovozné clo, daň alebo bez opatrení obchodnej politiky. Tovar bol zadržaný colnými úradníkmi vo Francúzsku ako podozrivý z porušenia práv z ochrannej známky. Výrobca a prepravca tohto tovaru sa snažili obdržať rozhodnutie o ukončení zadržania. Súdny dvor dostal otázku, či vnútroštátne opatrenia pre zadržanie tovaru za týchto okolností boli v rozpore s článkom 28 ES, ktorý stanovuje, že množstevné obmedzenia dovozu, ako aj akékoľvek opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

31.      Keďže prejednávaná vec sa netýkala smernice o ochranných známkach, Súdny dvor vychádzal zo svojej judikatúry v oblasti ochranných známok, ktorá predchádzala tejto smernici. Po tom, ako rozhodol, že opatrenia boli v rozpore s článkom 28 ES, Súdny dvor skúmal otázku možného odôvodnenia podľa článku 30 ES. Odkázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej osobitným cieľom práva ochranných známok je hlavne zabezpečiť, aby mal majiteľ ochrannej známky výlučné právo použiť túto ochrannú známku pri uvedení tovaru na trh po prvýkrát. Súdny dvor pokračoval tým, že uviedol, že vykonanie takejto ochrany je spojené s uvedením tovaru na trh a uzavrel tým, že colný režim, ktorý bol predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, ktorý pozostával z prepravy tovaru zákonne vyrobeného v členskom štáte do nečlenského štátu, cez jeden alebo viac členských štátov, nezahŕňa uvádzanie tohto tovaru na trh, a preto nie je schopný porušiť osobitný cieľ práva ochranných známok.(20)

32.      Žalovaní sa snažia odlíšiť tento rozsudok od prejednávanej veci na tom základe, že tento rozsudok sa týkal výlučne tranzitu tovaru Spoločenstva zákonne vyrobeného v členskom štáte. Toto je samozrejme pravdivé. Nemyslím si však, že toto tvrdenie vyvracia záver, ktorý je možné odvodiť z tohto rozhodnutia Súdneho dvora v tom zmysle, že samotná skutočnosť, že tovar prechádza členským štátom „nezahŕňa v sebe žiadne uvádzanie predmetného tovaru na trh, a tým pádom nemôže porušiť osobitný cieľ práva ochranných známok“. V skutočnosti možno uvažovať tým spôsobom, že ak Súdny dvor mal takýto názor, pokiaľ ide o tovar vo voľnom obehu v Spoločenstve, bude sa tento záver vzťahovať a fortiori na tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a ktorý neprešiel všetkými dovoznými formálnymi náležitosťami.

33.      Žalovaní sa takisto odvolávajú na rozsudok Polo/Lauren(21) a najmä na vyhlásenie, že „je nebezpečenstvo, že falšovaný tovar umiestnený do colného režimu vonkajšieho tranzitu môže byť podvodným spôsobom uvedený na trhu v Spoločenstve“. Žalovaní sa odvolávajú na toto vyhlásenie na podporu svojho tvrdenia, že colný režim vonkajšieho tranzitu nemôže zabezpečiť, že prepravovaný tovar neskončí vo voľnom obehu.

34.      Vyjadrenie Súdneho dvora v rozsudku Polo/Lauren však bolo spravené v inom kontexte, aký je v prejednávanej veci, a podľa môjho názoru nepomôže žalovaným ani pri použití analógie. Súdny dvor v uvedenom rozsudku zvažoval, či článok 113 ES (zmenený, teraz článok 133 ES), ktorý sa týka spoločnej obchodnej politiky, bol vhodným právnym základom pre nariadenie(22), ktoré sa uplatňovalo v prípade, kde falšovaný alebo pirátsky tovar bol nájdený pri vykonávaní kontroly tovaru, ktorý bol, medzi iným, v colnom režime vonkajšieho tranzitu. Samozrejme, riziko, že falšovaný tovar v colnom režime vonkajšieho tranzitu môže byť podvodným spôsobom uvedený na trh v Spoločenstve, je relevantný pri skúmaní platnosti nariadenia, ktoré sa snaží oprávniť colné orgány konať v tom prípade, keď takýto tovar je nájdený počas prehliadky tovaru v colnom režime vonkajšieho tranzitu. Prejednávaná vec sa naopak zaoberá úplne inou otázkou a to, či majiteľ ochrannej známky môže brániť vstupu na územie Spoločenstva tovaru z tretej krajiny, označeného originálnou ochrannou známkou, ktorý vstupuje na územie Spoločenstva bez jeho súhlasu, v colnom režime vonkajšieho tranzitu.

35.      V každom prípade vyjadrenie Súdneho dvora v rozsudku Polo/Lauren neposkytuje žiadny základ pre výkon práv z ochranných známok jednoducho preto, lebo tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, vstúpil na územie Spoločenstva v colnom režime vonkajšieho tranzitu.

36.      Obavy žalovaných, že tovar, ktorý je predmetom sporu môže byť prepustený do voľného obehu v Spoločenstve bez ich súhlasu, tým pádom porušujúc ich práva z ochranných známok, musia byť zvažované s odkazom na podrobné ustanovenia colného kódexu(23) a jeho vykonávajúceho opatrenia(24), ktoré sú navrhnuté tým spôsobom, aby bolo zaistené, že tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, umiestnený do colného režimu vonkajšieho tranzitu je predmetom colného dohľadu od času jeho vstupu na územie Spoločenstva, až pokiaľ neopustí jeho územie.(25) Ak tovar v skutočnosti neopustí Spoločenstvo, ale je prepustený do voľného obehu, v tomto okamihu majiteľ ochrannej známky bude oprávnený brániť jeho „dovo[zu]“ v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. c) smernice o ochranných známkach. Možno poznamenať, že článok 50 ods. 1 písm. a) dohody TRIPs(26) požaduje, aby vnútroštátne súdne orgány mali právomoc „nariadiť okamžité a účinné dočasné opatrenia… zabrániť, aby nedošlo k porušovaniu akéhokoľvek práva duševného vlastníctva, a najmä zabrániť prepusteniu tovaru do obchodnej siete vrátane dovezeného tovaru okamžite po preclení“. Aj keď uznávam, že presadzovanie práv majiteľa ochrannej známky záleží na jeho vedomosti o hroziacom porušení jeho práv, nevidím žiadny dôvod na rozšírenie týchto práv v prípade tovaru, ktorý je v colnom režime vonkajšieho tranzitu. Takéto presadzovanie práva v prípade tovaru dovezeného priamo takisto záleží na predchádzajúcej vedomosti zo strany majiteľa ochrannej známky.

37.      Takisto zastávam názor, že majiteľ ochrannej známky nemôže zabrániť vstupu na colné územie Spoločenstva tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, označeného jeho ochrannou známkou, ktorý vstupuje na územie Spoločenstva bez jeho súhlasu, v colnom režime vonkajšieho tranzitu, na tom základe, že takýto vstup sám osebe predstavuje „[používanie] [ochrannej známky] v obchodnom styku…“ v zmysle článku 5 ods. 1 prvej smernice Rady.

38.      Prvou otázkou sa vnútroštátny súd takisto pýta, či majiteľ ochrannej známky môže zabrániť vstupu na územie Spoločenstva bez jeho súhlasu, tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je označený jeho ochrannou známkou, a to v rámci tranzitného obchodu, a to najmä operáciami s tovarom, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je v colnom režime vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladnenia. Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či takého operácie zakladajú porušenie práva z ochranných známok, ktorými je označený tento tovar. Preto sa budem touto otázkou zaoberať v kontexte otázok 4 a 5, položených vnútroštátnym súdom, ktoré sa v podstate týkajú statusu týchto operácií v zmysle smernice o ochranných známkach.

 Druhá otázka

39.      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či „[používanie] [označenia] v obchodnom styku…“, v zmysle článku 5 smernice o ochranných známkach, zahŕňa uskladnenie v colnom sklade tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a ktorý je označený originálnou ochrannou známkou, bez súhlasu majiteľa tejto ochrannej známky so vstupom tovaru na územie EHP.

40.      Žalobca tvrdí, že z jeho analýzy, ktorá sa týka prvej otázky, vyplýva, že uskladnenie tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, za týchto okolností musí byť taktiež dovolené, keďže v opačnom prípade by tranzit a tranzitný obchod bol neuskutočniteľný, čo nemohlo byť úmyslom normotvorcu Spoločenstva.

41.      Žalovaní opakujú v podstate svoje tvrdenia týkajúce sa prvej otázky v tom zmysle, že akékoľvek obchodné použitie, okrem použitia výlučne vedeckého, obsahuje použitie označenia v obchodnom styku a tvrdia, že uskladňovanie tovaru v colnom úrade alebo sklade predpokladá jeho komerčné využitie.

42.      Komisia poznamenáva, že článok 5 ods. 3 písm. b) smernice o ochranných známkach výslovne spomína „ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať“.(27) To naznačuje, že majiteľ ochrannej známky môže zabrániť iba uskladneniu tovaru pri jeho uvedení na trh v Spoločenstve. Ak sa teda zistilo, že tovar nebude uvedený na trhu v Spoločenstve, majiteľ ochrannej známky nemôže zabrániť jeho uskladneniu v colnom sklade.

43.      Podľa môjho názoru by druhá otázka vnútroštátneho súdu mala byť zodpovedaná tým istým spôsobom ako prvá otázka. Základná funkcia ochrannej známky nemôže byť narušená iba uskladnením tovaru označeného ochrannou známkou v colnom sklade v Spoločenstve. Takéto uskladnenie nemôže samo osebe ovplyvniť alebo byť schopné ovplyvniť funkcie ochrannej známky.

44.      Obavy žalovaných, že tovar, ktorý je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, môže byť prepustený do voľného obehu v Spoločenstve bez ich súhlasu, a tým budú porušené ich práva z ochrannej známky, treba posúdiť s odkazom na podrobné ustanovenia colného kódexu(28), ktoré boli prijaté preto, aby tovar v colnom sklade neunikol z colného dohľadu.(29) Ako je uvedené vyššie, ak je tovar prepustený do voľného obehu, majiteľ ochrannej známky bude v tom okamihu oprávnený zabrániť jeho „dov[ozu]“ v zmysle článku 5 ods. 3 písm. c) smernice o ochranných známkach. Aj keď uznávam, že presadzovanie práv majiteľa ochrannej známky závisí od jeho vedomosti hroziaceho porušenia, nevidím žiadny dôvod pre rozšírenie týchto práv na prípad tovaru, ktorý je v colnom režime colného uskladnenia.

 Tretia otázka

45.      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či na odpovediach na prvú a druhú otázku niečo mení skutočnosť, že pri vstupe na colné územie Spoločenstva i) konečné určenie tovaru je už stanovené alebo ii) kúpna zmluva, ktorej predmetom je tento tovar, ešte nebola uzavretá s kupujúcim z tretej krajiny.

46.      Žalobca aj žalovaní uvádzajú, že tieto skutočnosti spomenuté vnútroštátnym súdom nemenia ich výklad prvej a druhej otázky.

47.      Zastávam tiež názor, že tieto skutočnosti nemenia mnou predložené odpovede na prvú a druhú otázku. Tieto otázky sú obmedzené na problém, či majiteľ ochrannej známky môže zabrániť vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, a ktorý je označený ochrannou známkou na colné územie Spoločenstva pod colným režimom tranzitu alebo colného uskladnenia. Už som vysvetlil, prečo si myslím, že takýto vstup nemôže sám osebe ovplyvniť alebo byť schopným ovplyvniť funkcie ochrannej známky. Tento výrok považujem aj naďalej za platný, pod podmienkou, že konečné určenie tovaru je špecifikované, alebo keď nebola uzavretá žiadna kúpna zmluva s kupujúcim z tretej krajiny týkajúca sa predmetného tovaru. Situácia by bola iná iba v prípade, ak by konečné určenie tovaru bolo v EHP. V tom prípade by existovalo skutočné nebezpečenstvo, že tovar bude prepustený do voľného obehu v Spoločenstve, okolnosť, ktorej sa venujem pri výklade piatej otázky vnútroštátneho súdu.

 Štvrtá otázka

48.      Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či v kontexte prvých troch otázok je podstatné, že existujú aj ďalšie okolnosti ako a) majiteľ tovaru sídli v jednom z členských štátov; b) tovar je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, z tohto členského štátu, ďalšiemu obchodníkovi so sídlom v členskom štáte, ak miesto dodania (ešte) nie je určené; c) tovar je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, z tohto členského štátu, inému obchodníkovi so sídlom v členskom štáte, keď je miesto dodania určené, ale konečné určenie nie je, či už s výslovnou podmienkou, že tovar nie je tovarom Spoločenstva (v tranzite), alebo bez nej; d) tovar je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, obchodníkovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, keď miesto dodania a/alebo konečné určenie tovaru môže a nemusí byť určené; a e) tento tovar je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, obchodníkovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, o ktorom (súbežný) obchodník vie alebo má dôvod predpokladať, že predmetný tovar ďalej predá alebo dodá konečným spotrebiteľom v EHP.

49.      Žalobca súhlasí s tým, že skutočnosť, že tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, je v určenom colnom režime, nie je sama osebe dostatočná na to, aby bolo preukázané, že nejde o porušenie práv z ochrannej známky, ak majiteľ ochrannej známky predloží dostatočne presvedčivé dôkazy, že zrejmým cieľom majiteľa tovaru je uviesť tento tovar na trh v Spoločenstve. Nestotožňuje sa však s názorom, že hypotézy uvedené vo štvrtej otázke vnútroštátneho súdu sú dostatočne presvedčivé.

50.      Žalovaní takisto tvrdia, že žiadna z okolností uvedených vo štvrtej otázke nemá vplyv na odpovede na prvé tri otázky, aj keď uvádzajú, že okolnosti uvedené pod písmenami a), b), c) a e) môžu mať význam pre odpoveď na piatu otázku.

51.      Komisia tvrdí, že okolnosti uvedené vo štvrtej otázke môžu byť užitočné pri určení, či je tu možnosť, že tovar bude uvedený na trhu v Spoločenstve; ak existuje vážny predpoklad v tomto smere, majiteľ ochrannej známky môže zadržať tovar. Je však na vnútroštátnom súde, aby vyhodnotil skutočnosti a určil, či bolo preukázané, že tovar nebude prepustený do voľného obehu v Spoločenstve.

52.      Podľa môjho názoru musí byť odpoveď na štvrtú otázku vnútroštátneho súdu odvodená, rovnako ako odpovede na jeho predchádzajúce otázky, zo slovného znenia a rozsahu článku 5 ods. 1 smernice o ochranných známkach. Je to ustanovenie, ktoré oprávňuje majiteľa ochrannej známky zabrániť tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas „[používať] [ochrannú známku] v obchodnom styku…“. Aby toto právo mohlo byť uplatnené na súde, toto používanie musí, ako bolo spomenuté vyššie pri odpovedi na prvú otázku, ovplyvniť alebo byť schopné ovplyvniť funkcie ochrannej známky. Už som vysvetlil, z akých dôvodov nepovažujem prostú skutočnosť, že tovar označený ochrannou známkou, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je umiestnený do colného režimu tranzitu Spoločenstva alebo colného uskladnenia, predstavuje používanie tejto známky v obchodnom styku v zmysle článku 5 ods. 1. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či tento záver je ovplyvnený osobitnými okolnosťami uvedenými pod písmenami a) až e).

53.      S poukazom na písmeno a) súhlasím so žalobcom, že miesto sídla majiteľa tovaru označeného ochrannou známkou nie je podstatné pre odpoveď na otázku, či umiestnenie tovaru do colného režimu colného uskladnenia a vonkajšieho tranzitu predstavuje používanie ochrannej známky v obchodnom styku.

54.      Všetky okolnosti spomenuté pod písmenami b) až e) sa týkajú tovaru ponúkaného na predaj alebo predaného. Článok 5 ods. 3 písm. b) smernice o ochranných známkach zahrnuje „ponúka[nie] tovar[u]“ medzi obchody, ktoré môžu byť zakázané podľa článku 5 ods. 1. Keďže piata otázka sa týka výslovne rozsahu pojmu „ponúkať“ v zmysle článku 5 ods. 3 písm. b), zdá sa vhodné venovať sa písmenám b) až e), do tej mieri, do akej predpokladané okolnosti zahrnujú ponúkanie tovaru na predaj, v kontexte tejto otázky. Do tej miery, do akej tieto okolnosti predpokladajú, že tovar bude predaný, rozsah práv majiteľa ochrannej známky závisí na tom, či dôsledkom predaja tohto tovaru bude jeho prepustenie do voľného obehu v Spoločenstve. Keďže tento problém vystupuje do popredia aj v kontexte piatej otázky, budem sa ním takisto venovať v tejto sekcii.

 Piata otázka

55.      Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či pojem „ponúkať“ v článku 5 ods. 3 písm. b) smernice o ochranných známkach zahrnuje ponúkanie na predaj tovaru označeného ochrannou známkou, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je uskladnený v colnom sklade, v prípade, keď majiteľ ochrannej známky nesúhlasil s ich vstupom na územie EHP za okolností, ktoré boli rozobraté pri výklade tretej a štvrtej otázky.

56.      Žalobca tvrdí, že ponúkanie na predaj tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, či už v Spoločenstve alebo mimo jeho územia, nemôže byť považované za používanie ochrannej známky v obchodnom styku v Spoločenstve, keďže ani jeho cieľom, ani účinkom nie je uviesť tovar chránený ochrannou známkou na trh v Spoločenstve. Je veľa foriem medzinárodného obchodu s tovarom, ktorý nie je tovarom Spoločenstva; ak ponúkanie takéhoto tovaru na predaj je zakázané právnou úpravou Spoločenstva v oblasti ochranných známok, obchodníci so sídlom a miestom činnosti v Spoločenstve už nebudú ďalej schopní obchodovať s tovarom označeným ochrannou známkou, čo nemohlo byť cieľom tejto právnej úpravy.

57.      Žalovaní tvrdia, že z už uvedených dôvodov v kontexte predchádzajúcich otázok by piata otázka mala byť zodpovedaná kladne.

58.      Komisia tvrdí, že ponúkanie na predaj špecifikované v piatej otázke nie je „ponúka[ním]“ v zmysle článku 5 ods. 3 písm. b), ak majiteľ tovaru označeného ochrannou známkou ho ponúkne na predaj v Spoločenstve prípadnému kupcovi, ktorý ho s najväčšou pravdepodobnosťou neuvedie na trh v Spoločenstve.

59.      Počiatočným bodom výkladu pojmu „ponúkať“ musí byť štruktúra a ciele smernice o ochranných známkach. Právnym základom tejto smernice je článok 100a Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES). Prvé odôvodnenie sa týka rozdielnosti vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich oblasť ochranných známok, ktorá môže tvoriť prekážku voľného pohybu tovaru a služieb. Tretie odôvodnenie stanovuje, že aproximácia predpisov dotknutých touto smernicou je obmedzená na vnútroštátne predpisy, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Deviate odôvodnenie stanovuje, že je dôležité, aby na účely uľahčenia voľného pohybu tovaru a služieb bolo zabezpečené, aby ochranné známky požívali rovnakú ochranu vo všetkých členských štátoch.

60.      Článok 5 sa preto má vykladať v súvislosti s voľným pohybom tovaru. Táto zásada sa však vzťahuje na tovar pochádzajúci z tretích krajín iba vtedy, ak je vo voľnom obehu v Spoločenstve.(30) Súdny dvor vysvetlil, že tovarom vo voľnom obehu je aj ten tovar, ktorý bol riadne dovezený z tretích krajín do jedného z členských štátov v súlade s terajším článkom 24 ES(31), a že „tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, a ktorý je určený na prepustenie do voľného obehu, nezíska postavenie tovaru Spoločenstva, kým nebudú použité opatrenia obchodnej politiky a nebudú ukončené ďalšie formality stanovené v súvislosti s dovozom tovaru a dovozné clo, splatné v súlade s právnymi predpismi, nebude nielen vymerané, ale ani zaplatené alebo jeho zaplatenie zabezpečené.“(32)

61.      Tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, musí byť preto riadne dovezený do Spoločenstva predtým, ako môže mať výhodu zo slobody voľného pohybu. To podľa mňa vysvetľuje, prečo článok 5 ods. 3 písm. c) obsahuje ako príklad „[používania] [ochrannej známky] v obchodnom styku…“ „dov[oz] alebo v[ý]v[voz] takto označen[ého] tovar[u]“. Súdny dvor takisto prehlásil, že „prijatím článku 7 smernice [o ochranných známkach], ktorý obmedzuje vyčerpanie práva priznaného ochrannou známkou na prípady, keď bol tovar označený ochrannou známkou uvedený na trhu v [EHP], právna úprava Spoločenstva jasne stanovila, že uvedenie takéhoto tovaru na trhu mimo tohto územia nevyčerpáva právo majiteľa [podľa článku 5] zabrániť dovozu takéhoto tovaru bez jeho súhlasu a tým pádom kontrolovať prvé uvedenie na trh [EHP] tovaru označeného ochrannou známkou“(33), potvrdzujúc názor, že dovoz je podmienkou výkonu práv majiteľa ochrannej známky v zmysle článku 5.

62.      Dokiaľ si však tovar zachová svoje postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, nepovažujem jeho ponúkanie na predaj za používanie ochrannej známky v obchodnom styku, ktorému môže zabrániť majiteľ ochrannej známky na základe práva Spoločenstva.

63.      Ak dôsledkom ponuky na predaj tovaru je jeho prepustenie do voľného obehu v Spoločenstve, práva majiteľa ochrannej známky budú samozrejme porušené takýmto prepustením a tento je v zásade oprávnený zabrániť takémuto obchodu. Opätovne spomeniem, že článok 50 ods. 1 písm. a) dohody TRIPS(34) vyžaduje, aby vnútroštátne súdne orgány mali právomoc „zabrániť, aby nedošlo k porušovaniu akéhokoľvek práva duševného vlastníctva, a najmä zabrániť prepusteniu tovaru do obchodnej siete vrátane dovezeného tovaru okamžite po preclení“.

64.      V súvislosti s mojím názorom, že ponúkanie na predaj tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, a ktorý je uskladnený v colnom sklade, pričom majiteľ ochrannej známky nesúhlasil s jeho vstupom na územie EHP, v zásade nie je používaním ochrannej známky v obchodnom styku, zvážim, aký účinok na tento môj záver by mohli mať ďalšie okolnosti uvedené vnútroštátnym súdom pod písmenami b) až e) v kontexte jeho piatej otázky.

65.      Okolnosti uvedené pod písmenom b) sa týkajú tovaru, ktorý je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, z tohto členského štátu, ďalšiemu obchodníkovi so sídlom v členskom štáte, ak miesto dodania (ešte) nie je určené. Okolnosti uvedené pod písmenom c) sa týkajú tovaru, ktorý je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, z tohto členského štátu, inému obchodníkovi so sídlom v členskom štáte, keď je miesto dodania špecifikované, ale konečné určenie nie je, či už s výslovnou podmienkou, že tovar nie je tovarom Spoločenstva (v tranzite), alebo bez nej.

66.      Nemyslím si, že ktorákoľvek z týchto okolností má vplyv na mnou navrhnutú odpoveď na piatu otázku. Aj keď skutočnosť, že kupujúci má sídlo v členskom štáte môže naznačovať, že tovar bude prepustený do voľného obehu, keď, ako už bolo spomenuté, majiteľ ochrannej známky bude oprávnený uplatniť svoje práva, takýto výsledok je stále špekulatívny, až kým nie je určené konečné určenie, pretože kupujúci môže mať rovnako v úmysle uviesť tovar na trhu mimo územia EHP.

67.      Okolnosti uvedené pod písmenom d) sa týkajú tovaru, ktorý je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, obchodníkovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, keď miesto dodania a/alebo konečné určenie tovaru môže a nemusí byť určené.

68.      S jednou výhradou sa domnievam, že z dôvodov uvedených v kontexte písmen b) a c) stav uvedený v písmene d) takisto nijako nemení mnou navrhnutú odpoveď na piatu otázku. V prípadoch, kde je však určené konečné určenie tovaru a toto určenie je na území EHP, bude zrejmé, že tovar bude musieť byť prepustený do voľného obehu pred dodaním a majiteľ ochrannej známky je podľa môjho názoru oprávnený uplatniť svoje právo a zabrániť takémuto prepusteniu alebo dodaniu.

69.      Nakoniec, vnútroštátny súd uvažuje o situácii v písmene e), v ktorej je tovar ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, obchodníkovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, o ktorom (súbežný) obchodník vie alebo má dôvod predpokladať, že predmetný tovar ďalej predá alebo dodá konečným spotrebiteľom v EHP.

70.      Za týchto okolností bude zrejmé, že tovar bude s najväčšou pravdepodobnosťou prepustený do voľného obehu, aby mohol byť dodaný, a majiteľ ochrannej známky je podľa môjho názoru oprávnený uplatniť svoje právo zabrániť takémuto prepusteniu alebo dodaniu.

71.      Otázka dôkazného bremena v týchto konaniach je predmetom šiestej a poslednej otázky vnútroštátneho súdu.

 Šiesta otázka

72.      Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, ktorý účastník znáša dôkazné bremeno v súvislosti s činnosťami uvedenými v prvej, druhej a piatej otázke.

73.      Prvá otázka sa vzťahuje na vstup tovaru označeného ochrannou známkou, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, bez súhlasu majiteľa tejto ochrannej známky „v rámci prepravy tovarov v tranzite alebo tranzitného obchodu v nižšie uvedenom zmysle“. Už som vysvetlil, prečo si myslím, že otázka vo svojej podstate smeruje k tomu, či preprava tovaru označeného ochrannou známkou z tretej krajiny na územie Spoločenstva v colnom režime vonkajšieho tranzitu bez súhlasu majiteľa ochrannej známky sa rovná „[používaniu] [ochrannej známky] v obchodnom styku…“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice o ochranných známkach. Druhá otázka v podstate spočíva v tom, či uskladnenie takéhoto tovaru v colnom sklade je takýmto použitím. Piata otázka sa v podstate zakladá na tom, či ponúkanie takéhoto tovaru na predaj zakladá „[používanie] [ochrannej známky] v obchodnom styku…“ v zmysle článku 5 ods. 1. Šiesta otázka sa podľa mňa týka toho, kto nesie, vo vyššie uvedených prípadoch, dôkazné bremeno v konaní týkajúcom sa porušenia práv k ochrannej známke.

74.      Žalobca uviedol, že ten kto tvrdí na základe osobitných okolností, že tranzit alebo tranzitný obchod je v rozpore s právom, musí preukázať tieto okolnosti, keďže jeho tvrdenia tvoria výnimku zo zásady slobody tranzitu.(35) Okrem toho bude musieť dokázať, že colné doklady, ktoré stanovujú štatút tovaru ako tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, sú bezvýznamné. Naopak, skutočnosť, že ide o tranzit alebo tranzitný obchod, musí byť vo všeobecnosti dokázaná majiteľom alebo držiteľom tovaru na základe colných dokladov.

75.      Žalovaní tvrdia, že je na majiteľovi ochrannej známky, aby preukázal, že jeho práva k ochrannej známke boli porušené, v prípade, ak podá na tomto základe žalobu, a to v tom zmysle, že musí dokázať, že je majiteľom ochrannej známky pre toto územie, že tovar pochádza z územia mimo EHP a že tovar vstúpil na toto územie. Ak majiteľ ochrannej známky dokáže vyššie uvedené skutočnosti, je na strane, ktorej bolo vytknuté, že porušila práva k ochrannej známke, aby preukázala, že nepoužila označenie v obchodnom styku a že toto ani v budúcnosti neplánuje.

76.      Komisia tvrdí, že pravidlá upravujúce dôkazné bremeno neboli harmonizované ani smernicou o ochranných známkach, ani nariadením o ochrannej známke Spoločenstva. Navyše, z preambuly tejto smernice, hlavne z jej ôsmeho a desiateho odôvodnenia, je jasné, že takéto otázky sú upravené vnútroštátnymi procesnými predpismi. Z judikatúry však jasne vyplýva, najmä z rozsudkov Sebago a Maison Dubois(36) a Zino Davidoff a Levi Strauss(37), že majiteľ tovaru musí poskytnúť dôkaz, že majiteľ ochrannej známky súhlasil s prepustením tovaru do voľného obehu. Analogicky je na majiteľovi tovaru, v prípadoch uvedených vnútroštátnym súdom, aby preukázal, že tovar nevstúpil s úmyslom uvedenia na trhu v Spoločenstve, ale ako logický krok pri ich preprave do tretej krajiny.

77.      Súhlasím s Komisiou v tom, že z preambuly vyplýva, že dôkazné bremeno v prípadoch týkajúcich sa porušenia práv z ochrannej známky je predmetom vnútroštátnych procesných predpisov.

78.      Nesúhlasím však s tým, že judikatúra, na ktorú sa Komisia odvoláva, je relevantná pre posúdenie otázky, ktorá je predmetom tohto konania.

79.      Nie je mi jasné, prečo sa Komisia odvoláva na rozsudok Sebago, ktorý sa netýkal dôkazného bremena. Rozsudok Zino Davidoff sa na druhej strane dôkazného bremena týkal. Predmetom uvedenej veci bolo pravidlo vyčerpania práv opísané v článku 7 ods. 1 smernice o ochranných známkach. Toto ustanovenie, ktoré je výnimkou z pravidla stanoveného v článku 5 ods. 1, ktorý oprávňuje majiteľa ochrannej známky zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré „nemajú jeho súhlas“, dovážať tovar označený touto ochrannou známkou(38), stanovuje, že práva majiteľa ochrannej známky sú vyčerpané, keď je tovar uvedený na trhu v EHP majiteľom ochrannej známky alebo „s jeho súhlasom“. V rozsudku Zino Davidoff Súdny dvor rozhodol, že je na obchodníkovi, ktorý tvrdí, že mu bol udelený súhlas, aby dokázal jeho existenciu, a nie na majiteľovi ochrannej známky, aby preukázal jeho neprítomnosť.(39)

80.      Tento rozsudok však vyvstal z iných skutkových okolností ako sú tie, ktoré sú predmetom prejednávanej veci. V rozsudku Zino Davidoff Súdny dvor určil, že súhlas majiteľa ochrannej známky, s tým, aby tovar označený touto ochrannou známkou bol uvedený na trhu v Spoločenstve „sa rovná zrieknutia sa výlučného práva majiteľa ochrannej známky podľa článku 5 smernice, ktoré ho oprávňujú k tomu, aby zabránil všetkým tretím stranám dovážať tovar označený jeho ochrannou známkou“, a preto „predstavuje rozhodujúcu okolnosť pre zánik tohto práva.“(40) Za týchto okolností Súdny dvor poznamenal, že je nevyhnutné, aby Súdny dvor zabezpečil jednotný výklad pojmu „súhla[s]“ v zmysle článku 7 ods. 1. Vnútroštátny súd sa spýtal, či takýto súhlas môže byť predpokladaný alebo nepriamy. Súdny dvor uviedol, že vzhľadom na „vážne dôsledky spočívajúce v zrušení výlučných práv [majiteľov ochranných známok], súhlas musí byť vyjadrený takým spôsobom, že zámer vzdať sa týchto práv je jednoznačne preukázaný.“(41) Ďalej pokračoval, že z tohto výroku vyplýva, že je na obchodníkovi, ktorý tvrdí, že mu bol udelený súhlas, aby ho preukázal.(42)

81.      Prejednávaná vec sa naopak týka situácie, keď sa majiteľ ochrannej známky snaží zabrániť obchodníkovi používať jeho ochrannú známku v obchodnom styku.

82.      V rozsudku Zino Davidoff boli vážne dôvody pre stanovenie pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena kvôli zvláštnemu problému, ktorý vznikol v tejto veci. Toto neplatí v prejednávanej veci. Pri neexistencii vážnych dôvodov platia vnútroštátne pravidlá upravujúce dôkazné bremeno.

 Návrh

83.      Vzhľadom na vyššie uvedené som dospel k názoru, že otázky položené Gerechtshof te ’s-Gravenhage by mali byť zodpovedané takto:

1.      Majiteľ ochrannej známky nemôže zabrániť vstupu, na colné územie Spoločenstva, bez jeho súhlasu, tovaru, označeného jeho ochrannou známkou, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva alebo colnom režime uskladnenia, na tom základe, že takýto vstup je sám osebe „[používaním] [ochrannej známky] v obchodnom styku…“ v zmysle článku 5 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.

2.      Do toho času, ako si tento tovar zachová postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, ponuka na predaj alebo predaj tohto tovaru nebude „[používaním] [ochrannej známky] v obchodnom styku…“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 89/104.

3.      Majiteľ ochrannej známky, ktorou je označený tento tovar, je oprávnený podľa článku 5 ods. 1 smernice 89/104 zabrániť jeho prepusteniu do voľného obehu v Európskom hospodárskom priestore.

4.      Za súčasného stavu práva Spoločenstva v prípade, keď majiteľ ochrannej známky zaháji konanie, v ktorom tvrdí porušenie svojich práv z ochrannej známky, vnútroštátne procesné predpisy rozhodnú o tom, ktorý účastník konania nesie dôkazné bremeno, s výnimkou otázky, či tovar označený touto ochrannou známkou bol uvedený na trhu v Európskom hospodárskom priestore so súhlasom majiteľa ochrannej známky.


1 – Jazyk prednesu: angličtina.


2 – Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) (ďalej len „smernica o ochranných známkach“).


3 – V súlade s článkom 65 ods. 2 v spojitosti s prílohou XVII bodom 4 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), na účely Dohody o EHP bol upravený článok 7 ods. 1 smernice tak, že nahrádza výraz „v Spoločenstve“ slovami „na území zmluvnej strany“ [neoficiálny preklad].


4 – Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) (ďalej len „nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva“).


5 – Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307).


6 –      Rozsudok zo 6. apríla 2000, Polo/Lauren, C‑383/98, Zb. s. I‑2519, bod 34.


7 – Článok 340 a ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2787/2000 z 15. decembra 2000 (Ú. v. ES L 330, s. 1; Mim. vyd. 02/011, s. 3).


8 – Rozsudok z 20. apríla 1983, Komisia/Holandsko, 49/82, Zb. s. 1195, bod 10.


9 – Článok 84 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2913/92.


10 – Článok 85 nariadenia č. 2913/92.


11 – Článok 86 nariadenia č. 2913/92.


12 – Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je jasné, akým spôsobom sú ostatní žalovaní (Colgate-Palmolive Company a Unilever NV) zapojení v konaní pre vnútroštátnym súdom. Žalobca tvrdí, že konanie pred vnútroštátnym súdom bolo voči týmto žalovaným zastavené.


13 – Nariadenie Rady (ES) č. 3295/94 z 22. decembra 1994, ktorým sa ustanovujú opatrenia zakazujúce uvoľnenie falšovaných a pirátskych tovarov do voľného obehu, ich export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre tieto tovary (Ú. v. ES L 341, s. 8; Mim. vyd. 02/005, s. 318).


14 – Rozsudok z 26. septembra 2000, C‑23/99, Zb. s. I‑7653.


15 – Rozsudok z 23. októbra 2003, C‑115/02, Zb. s. I‑12705.


16 – Rozsudok z 12. novembra 2002, Arsenal Football Club, C‑206/01, Zb. s. I‑10273, bod 40.


17 – Tamže, bod 51. Pozri aj rozsudok zo 14. mája 2002, Hölterhoff, C‑2/00, Zb. s. I‑4187, bod 15.


18 – Arsenal Football Club, bod 54.


19 – Už citované v poznámke pod čiarou 15.


20 – Body 25 až 27.


21 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 34.


22 – Nariadenie č. 3295/94, už citované v poznámke pod čiarou 13.


23 – Nariadenie č. 2913/92, už citované v poznámke pod čiarou 5.


24 – Nariadenie č. 2454/93, už citované v poznámke pod čiarou 7.


25 – Osobitne články 94 a 96 kódexu a články 345, 349, 356, 357, 361, 365 a 366 nariadenia č. 2454/93.


26 – Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, upravená v prílohe 1C Dohody o zriadení Svetovej obchodnej organizácie; prijatej v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80).


27 – Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


28 – Už citované v poznámke pod čiarou 5.


29 – Osobitne články 85 a 86 (už spomínané v bode 13 vyššie), ako aj články 101 a 105 nariadenia č. 2913/92.


30 – Článok 23 ods.2 ES.


31 – Rozsudok z 15. decembra 1976, Donckerwolke, 41/76, Zb. s. 1921, bod 16.


32 – Rozsudok z 1. februára 2001, D. Wandel, C‑66/99, Zb. s. I‑873, bod 36.


33 – Pozri rozsudok z 1. júla 1999, Sebago a Maison Dubois, C‑173/98, Zb. s. I‑4103, bod 21.


34 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 26.


35 – Rozsudok Rioglass, už citovaný v poznámke pod čiarou 15.


36 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 33.


37 – Rozsudok z 20. novembra 2001, C‑414/99 až C‑416/99, Zb. s. I‑8691.


38 – Pozri bod 40 rozsudku Zino Davidoff.


39 – Tamže, bod 54.


40 – Tamže, bod 41.


41 – Tamže, bod 45.


42 – Tamže, bod 54.