Vec T‑319/05

Švajčiarska konfederácia

proti

Európskej komisii

„Zahraničné vzťahy – Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave – Nemecké opatrenia týkajúce sa priblíženia sa k letisku Zürich – Nariadenie (EHS) č. 2408/92 – Právo na obhajobu – Zásada zákazu diskriminácie – Zásada proporcionality“

Abstrakt rozsudku

1.      Doprava – Letecká doprava – Prístup dopravcov Spoločenstva k trasám v rámci Spoločenstva – Opatrenia prijaté členským štátom na obmedzenie alebo odmietnutie výkonu prepravných práv

(Nariadenie Rady č. 2408/92, článok 8 ods. 2 a 3 a článok 9 ods. 1 až 4)

2.      Doprava – Letecká doprava – Prístup dopravcov Spoločenstva k trasám v rámci Spoločenstva – Prevádzkové pravidlá týkajúce sa výkonu prepravných práv

(Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 2; nariadenie Rady č. 2408/92, článok 8 ods. 2 a 3)

3.      Právo Únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia založená na štátnej príslušnosti – Zákaz – Uplatnenie v kontexte dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave

(Článok 12 ES; dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 1 ods. 2 a 3; nariadenie Rady č. 2408/92)

1.      Článok 9 nariadenia č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva predstavuje v porovnaní s článkom 8 toho istého nariadenia lex specialis, a to v tom zmysle, že článok 9 sa týka len časti opatrení uvedených v článku 8 a podriaďuje uplatnenie dotknutých opatrení dodatočným podmienkam, ktoré neboli stanovené v článku 8. Opatrenia uvedené v článku 9 obsahujú v podstate prinajmenšom podmienečný alebo čiastočný zákaz výkonu prepravných práv.

Opatrenia uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92 totiž môže uplatniť členský štát iba vtedy, keď sú podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2 uvedeného článku splnené a okrem toho keď si predmetný členský štát splní povinnosť stanovenú v odseku 3 toho istého článku informovať aspoň tri mesiace pred uplatnením opatrení ostatné členské štáty a Komisiu o potrebe uplatnenia týchto opatrení. Článok 9 ods. 4 sa stáva uplatniteľným až v prípade existencie takejto informácie, ktorú odovzdal členský štát plánujúci uplatniť predmetné opatrenia iným členským štátom a Komisii. Ak takáto informácia neexistuje, dotknutý členský štát predmetné opatrenia nemôže uplatniť, aj keby podmienky na ich prijatie stanovené v článku 9 ods. 1 a 2 boli splnené.

Ak však dotknutý členský štát takéto opatrenia uplatní, Komisia je oprávnená ich skúmať nie podľa článku 9 ods. 4 nariadenia č. 2408/92, ktorého podmienky nie sú splnené, ale podľa článku 8 ods. 3 toho istého nariadenia. V prípade, že by členský štát uplatnil opatrenia patriace do článku 9 ods. 1 bez toho, aby dodržal postup uvedený v odseku 3 toho istého článku, skúmanie uvedených opatrení podľa článku 8 ods. 3 môže viesť len k záveru, že dotknutý členský štát ich nemôže ďalej uplatňovať.

Ak teda štát vyžaduje dodržiavanie svojich uverejnených prevádzkových vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych pravidiel, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia s cieľom povoliť výkon prepravných práv v zmysle nariadenia č. 2408/92, nerovná sa to uloženiu podmienky v zmysle článku 9 ods. 1 tohto nariadenia na výkon týchto práv. Keby to tak bolo, článok 8 ods. 2 tohto nariadenia by nemal vôbec zmysel. Podmienky uvedené v článku 9 ods. 1 sú skôr tie, ktoré stanovujú závislosť výkonu prepravných práv od okolností iných ako samotné dodržiavanie uverejnených vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych pravidiel.

(pozri body 75 – 81, 89)

2.      Normotvorca na jednej strane v článku 8 ods. 2 nariadenia č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva stanovil, že výkon prepravných práv podlieha prevádzkovým pravidlám Spoločenstva a vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym pravidlám týkajúcim sa bezpečnosti, ochrany životného prostredia a prideľovania prevádzkových intervalov, a na druhej strane dal Komisii oprávnenie skúmať podľa odseku 3 toho istého článku uplatnenie najmä jeho odseku 2 a rozhodnúť, či dotknutý členský štát môže naďalej uplatňovať opatrenie, ktoré je predmetom skúmania. Skúmanie opatrenia podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 sa teda týka jeho dôsledkov na výkon prepravných práv na trasách v rámci Spoločenstva. Naopak prípadné práva prevádzkovateľov letísk alebo obyvateľov ich okolia na účely takéhoto skúmania nemožno zohľadniť.

Podľa článku 2 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave schválenej v mene Spoločenstva rozhodnutím 2002/309 sa najmä ustanovenia prílohy dohody uplatňujú v rozsahu, v akom sa týkajú leteckej dopravy alebo záležitostí priamo spojených s leteckou dopravou. Jediným rozšírením pôsobnosti nariadenia č. 2408/92 v kontexte dohody je rozšírenie, ktoré vyplýva z toho, že podľa prílohy dohody sa Švajčiarska konfederácia považuje za členský štát Spoločenstva a leteckí dopravcovia, ktorí v nej majú hlavné miesto svojej podnikateľskej činnosti, za leteckých dopravcov Spoločenstva. S výnimkou tohto rozšírenia pôsobnosti sa nariadenie č. 2408/92 neuplatňuje v súvislosti s dohodou na situácie, ktoré v kontexte Spoločenstva nepatria do jeho pôsobnosti. Z toho vyplýva, že hoci práva prevádzkovateľov letísk alebo obyvateľov okolia týchto letísk predstavujú predmety priamo spojené s leteckou dopravou, ani článok 2, ani akékoľvek iné ustanovenie dohody neoprávňuje Komisiu, aby tieto práva zohľadnila pri uplatňovaní článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 v kontexte dohody.

(pozri body 121, 122, 125, 127 – 129)

3.      Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa zásady zákazu akejkoľvek diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti v oblasti uplatňovania práva Spoločenstva vyplýva, že pravidlá o rovnosti zaobchádzania medzi štátnymi príslušníkmi a cudzincami zakazujú nielen zjavnú diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti alebo, pokiaľ ide o spoločnosti, na mieste sídla, ale aj všetky skryté formy diskriminácie, ktoré pri uplatnení ďalších rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedú k tomu istému výsledku.

Podľa článku 1 ods. 2 dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave je táto judikatúra takisto relevantná, pokiaľ ide o uplatnenie nariadenia č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva v kontexte dohody, keďže článok 3 tejto dohody je v podstate identický s článkom 12 prvým odsekom ES.

Preto konštatovanie, že opatrenie prijaté členským štátom v rámci uvedeného nariadenia č. 2408/92 s cieľom znížiť hluk najmä v zóne svojho územia, ktorá má turistický charakter, sa osobitne týka jediného letiska vo Švajčiarsku nachádzajúceho sa v blízkosti a vedie k tomu istému výsledku ako diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, nepostačuje na záver o jej nezlučiteľnosti s článkom 12 ES alebo v predmetnom prípade s článkom 3 dohody. Je ešte potrebné zistiť, či uvedené opatrenie neodôvodňujú objektívne okolnosti a či nie je proporcionálne cieľu, ktorý sleduje. Iba ak to tak nie je, musí sa predmetné opatrenie považovať za zakázané článkom 12 ES alebo v predmetnom prípade článkom 3 dohody.

(pozri body 140, 141, 145, 150)