Vec T‑151/07
Kone Oyj a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh montáže a údržby výťahov a eskalátorov – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Rozdelenie trhov – Určenie cien“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Právna povaha
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03)
2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Koherentnosť medzi pokutami uloženými viacerým podnikom
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Povinnosť zohľadniť konkrétny dopad na trh – Neexistencia – Prednostná úloha kritéria založeného na povahe porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Uplatnenie oznámenia o spolupráci – Voľná úvaha Komisie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie nariaďujúce šetrenie – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Oznámenie Komisie týkajúce sa neuloženia alebo zníženia pokút výmenou za spoluprácu obvinených podnikov – Kogentná povaha vo vzťahu ku Komisii
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Podmienky – Porovnateľnosť situácií
(Nariadenie č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah – Odmietnutie poskytnúť dokument – Dôsledky – Nevyhnutnosť rozlišovať na úrovni dôkazného bremena zaťažujúceho dotknutý podnik medzi usvedčujúcimi a oslobodzujúcimi dokumentmi
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Postoj podniku počas správneho konania
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1 a článok 20 ods. 3)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Uplatnenie oznámenia o spolupráci – Zníženie z dôvodu nespochybnenia nad rámec uvedeného oznámenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 2002/C 45/03)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Zníženie z dôvodu nepopretia skutkových zistení – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, oddiel D, bod 2)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Postoj podniku počas správneho konania – Nezákonnosť znížení pokuty priznaných podnikom, ktoré výslovne neuznali skutkové tvrdenia Komisie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
1. Aj keď usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemožno kvalifikovať ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v každej situácii dodržiavať, stanovujú orientačné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôže v konkrétnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, že ich zverejnením oznámila, že ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho uvedené usmernenia všeobecne a abstraktne určujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút, a v dôsledku toho zaisťujú právnu istotu podnikov.
(pozri body 34 – 36)
2. Aj za predpokladu, že Komisia musí v prípade, ak konštatuje viaceré veľmi závažné porušenia v jednom a tom istom rozhodnutí, dodržať určitý pomer medzi všeobecnými východiskovými sumami pokút a veľkosťou jednotlivých dotknutých trhov, nič nenasvedčuje tomu, že takáto suma stanovená pre kartel v jednom členskom štáte je neprimeraná vo vzťahu k všeobecným východiskovým sumám stanoveným pre kartely v iných členských štátoch, pokiaľ Komisia stanoví východiskové sumy primerane a koherentne, pričom nepoužije presný matematický vzorec, čo v každom prípade nie je povinná urobiť.
(pozri body 54, 55)
3. Závažnosť porušení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže sa musí určiť na základe veľkého množstva skutočností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohľadniť. V tejto súvislosti veľkosť relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na účely posúdenia závažnosti porušenia, pričom Komisia navyše nie je povinná vymedziť relevantný trh alebo posúdiť jeho veľkosť, pokiaľ má predmetné porušenie protisúťažný cieľ.
Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiž nestanovujú, že suma pokút sa vypočíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia však ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výšky pokuty s cieľom dodržať všeobecné zásady práva Únie, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú.
V tejto súvislosti, pokiaľ Komisia nestanovila všeobecnú východiskovú sumu pokuty za porušenie vzťahujúce sa na jeden členský štát na základe veľkosti dotknutého trhu, ale založila svoje rozhodnutie na povahe tohto porušenia a na jeho geografickom rozsahu, úvaha, podľa ktorej by všeobecná východisková suma pokuty stanovená za kartel v tomto členskom štáte mala odrážať údajne obmedzenú veľkosť relevantného trhu, vychádza z nesprávneho predpokladu a rozhodnutie Komisie neporušuje zásadu proporcionality.
Platí to aj pre nezohľadnenie dopadu porušenia na trh. V súlade s bodom 1 A prvým odsekom uvedených usmernení totiž Komisia musí v rámci posúdenia závažnosti porušenia vykonať posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, keď sa zdá, že tento dopad je merateľný. Komisia musí pri posudzovaní tohto dopadu vychádzať z hospodárskej súťaže, aká by normálne existovala, keby k porušeniu nedošlo. Keď sa však Komisia domnieva, že bolo nemožné zmerať presné účinky porušenia na trh, pričom dotknuté podniky nepreukazujú opak, môže založiť svoje rozhodnutie na závažnosti porušenia, ako aj na jeho geografickom rozsahu.
Účinok protisúťažného postupu nie je totiž určujúcim kritériom pri posudzovaní závažnosti porušenia. Skutočnosti týkajúce sa úmyslu môžu byť dôležitejšie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených účinkov, najmä ak ide o porušenia, ktoré sú už svojou povahou závažné, ako je rozdelenie trhov. Povaha porušenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porušení ako „veľmi závažných“. Z opisu veľmi závažných porušení v uvedených usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä rozdelenie trhov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznačovať osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutočnosťou, že zatiaľ čo v opise závažných porušení sa výslovne spomína dopad na trh a účinky v rozsiahlych oblastiach spoločného trhu, v opise veľmi závažných porušení naopak nie je nijaká zmienka o požiadavke skutočného dopadu na trh či spôsobení účinkov v konkrétnej geografickej oblasti.
Za týchto okolností porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže konštatované v rozhodnutí Komisie patria už svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia článku 81 ES, pokiaľ spočívajú v tajných dohodách medzi súťažiteľmi o tom, že si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, že si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáže nových výťahov a/alebo eskalátorov a že si nebudú konkurovať, pokiaľ ide o údržbu a modernizáciu výťahov a eskalátorov. Okrem toho, že spôsobujú vážne narušenie hospodárskej súťaže, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cieľu Zmluvy týkajúcemu sa integrácie trhu Spoločenstva tým, že zaväzujú účastníkov k rešpektovaniu existencie oddelených trhov, často vymedzených podľa štátnych hraníc, čo vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porušenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, sú kvalifikované ako osobitne závažné alebo ako zjavné porušenia.
(pozri body 32, 46, 47, 56, 61, 62, 64, 67 – 69)
4. Oznámenie o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov je nástroj, ktorého účelom je určiť v súlade s predpismi vyššej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýšľa uplatňovať v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci pri stanovovaní pokút ukladaných za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci, ktoré však nie je nezlučiteľné so zachovaním značnej miery voľnej úvahy Komisie.
Komisia teda disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní otázky, či majú dôkazy predložené podnikom, ktorý požiadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia.
Rovnako po konštatovaní, že dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy, keď má stanoviť presnú úroveň zníženia pokuty, ktoré sa má priznať dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci totiž stanovuje pásma na zníženie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov. Vzhľadom na uvedenú mieru voľnej úvahy jej súd Únie môže vytknúť iba zjavné prekročenie tejto miery voľnej úvahy.
Na priznanie oslobodenia od pokút na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci treba, aby podnik ako prvý predložil dôkazy, ktoré Komisii podľa jej názoru umožnia konštatovať porušenie článku 81 ES.
Okrem toho nárok na takéto oslobodenie podľa tohto ustanovenia závisí od kvality spolupráce podniku. Nestačí, aby takýto podnik poskytol informáciu a dôkazy, ktoré umožnia účinne vyšetriť porušenie. Hoci je pravda, že nie je potrebné, aby poskytnuté dôkazy boli dostačujúce na preukázanie porušenia ako celku alebo jeho najmenších podrobností, tieto dôkazy musia byť svojou povahou, presnosťou a dôkaznou silou dostatočné na to, aby umožnili Komisii konštatovať porušenie článku 81 ES.
V tejto súvislosti vyhlásenia vypracované členmi vedenia dotknutého podniku na základe spomienok, u ktorých nemožno vylúčiť, že obsahujú nepresnosti a jednostranné vyhlásenia nemôžu postačovať na konštatovanie porušenia, ak nie sú podložené presnými a zhodujúcimi sa listinnými dôkazmi. Je totiž potrebné, aby Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na odôvodnenie pevného presvedčenia, že porušenie bolo spáchané.
Za týchto okolností Komisia zjavne neprekročí svoju mieru voľnej úvahy, keď odmietne priznať oslobodenie od pokuty podniku, ktorý poskytol dôkazy, ktorých dôkazná hodnota je obmedzená, ktoré nepochádzajú z obdobia porušenia a na ktorých účastník neuviedol dátum. Okolnosť, že tomuto podniku bolo priznané toto oslobodenie za porušenie toho istého typu, ku ktorému došlo v iných členských štátoch, je v tejto súvislosti irelevantná, pokiaľ boli povaha a presnosť poskytnutých informácií v každom prípade rozdielne.
Komisia zjavne neprekročí mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje pri hodnotení spolupráce podniku na účely zníženia uloženej pokuty, ani vtedy, keď sa domnieva, že dôkazy nepochádzajúce z relevantného obdobia, ktoré popierajú protisúťažný cieľ kartelu a ktoré sú nejednoznačné, nie sú dostatočne presné na to, aby im bolo možné pripísať významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia o spolupráci. Keď totiž podnik, ktorý v rámci svojej žiadosti o zhovievavosť neposkytne Komisii dôkazy z relevantného obdobia, poskytne Komisii informácie o určitých okolnostiach, ktoré jej predtým neboli známe, tieto informácie možno považovať za informácie, ktoré významne posilňujú schopnosť Komisie preukázať kartel, iba v prípade, ak dotknutý podnik uvedie tieto informácie do súvislosti s existenciou uvedeného kartelu, keďže prínos podniku musí skutočne posilniť schopnosť Komisie preukázať porušenie. Akékoľvek zníženie uloženej pokuty Komisiou musí teda odrážať skutočný prínos podniku k preukázaniu porušenia Komisiou.
(pozri body 80, 81, 83, 84, 91, 94, 97 – 99, 100, 102, 103, 108, 111 – 113, 117 – 119, 122 – 124, 162, 165, 169, 174 – 176, 179)
5. Komisia musí vo svojich rozhodnutiach na vykonanie vyšetrovania jasne uviesť domnienky, ktoré má v úmysle preveriť. Nie je však potrebné, aby v rozhodnutí na vykonanie vyšetrovania bolo uvedené presné vymedzenie relevantného trhu, presná právna kvalifikácia predpokladaných porušení a vymedzenie obdobia, v ktorom tieto porušenia údajne boli spáchané.
(pozri bod 116)
6. Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov vyvoláva legitímne očakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovať Komisiu o existencii kartelu. Vzhľadom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovať s Komisiou, môžu vyvodiť z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovať v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce podniku v rámci stanovovania pokuty uloženej tomuto podniku. V tejto súvislosti hospodársky subjekt v zásade nemôže vyvodzovať legitímnu dôveru, že mu bude priznané oslobodenie od pokút, zo samotnej nečinnosti Komisie.
(pozri body 127, 130, 186)
7. Komisia v rámci svojho posúdenia spolupráce poskytnutej členmi kartelu nesmie porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania. Uvedená zásada nie je porušená z dôvodu, že obe situácie nie sú porovnateľné, keď Komisia na jednej strane prizná oslobodenie od pokuty podniku, ktorého informácie umožnili vyvolať prvé šetrenia, a na druhej strane odmietne priznať oslobodenie podniku, ktorý poskytol informácie až po tom, čo Komisia vykonala tieto prvé šetrenia.
(pozri body 135, 137, 138, 140)
8. Dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodržať aj v správnom konaní.
Cieľom prístupu k spisu vo veciach hospodárskej súťaže je najmä umožniť subjektom, ktorým je určené oznámenie o výhradách, oboznámiť sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na základe nich mohli účinne vyjadriť k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu teda patrí k procesným zárukám určeným na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpečenie účinného výkonu práva byť vypočutý.
Komisia má teda povinnosť sprístupniť podnikom, ktoré sú účastníkmi konania podľa článku 81 ods. 1 ES, všetky usvedčujúce a oslobodzujúce dokumenty, ktoré získala v rámci vyšetrovania, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov inštitúcie a ďalších dôverných informácií.
Okrem toho samotné neposkytnutie usvedčujúceho dokumentu je porušením práva na obhajobu iba vtedy, ak je dotknutý podnik schopný preukázať, že Komisia týmto dokumentom podložila svoju výhradu týkajúcu sa existencie porušenia a že túto výhradu bolo možné preukázať len s poukazom na uvedený dokument.
Pokiaľ však ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázať len to, že jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stačí teda, ak podnik preukáže, že by mohol použiť uvedené dokumenty vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, že keby mal možnosť využiť ich počas správneho konania, mohol by sa odvolávať na skutočnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť posúdenie, ku ktorému Komisia v prípadnom rozhodnutí dospela, prinajmenšom pokiaľ ide o závažnosť a dĺžku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výšku pokuty.
(pozri body 143 – 147,151)
9. Zníženie pokuty z dôvodu spolupráce počas správneho konania je pri stanovovaní pokuty, ktorá sa má uložiť za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, odôvodnené iba v prípade, ak správanie predmetného podniku umožnilo Komisii zistiť existenciu porušenia s menšími ťažkosťami a prípadne ho ukončiť. Navyše v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, že nespochybňuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, možno konštatovať, že prispel k uľahčeniu úlohy Komisie spočívajúcej v objasňovaní a stíhaní porušení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže.
Okrem toho v súlade s článkom 18 ods. 1 a článkom 20 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sú podniky povinné odpovedať na žiadosti o informácie a podrobiť sa šetreniam. Spolupráca pri vyšetrovaní, ktorá neprekračuje rámec povinností, ktoré podnikom vyplývajú z týchto ustanovení, pritom neodôvodňuje zníženie pokuty.
Okrem toho nemožno vychádzať z toho, že údajne flexibilný postoj podniku k žiadostiam o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré poskytne Komisii, uľahčuje úlohu Komisie. Vyšetrovaniu v tomto smere nebránia opodstatnené žiadosti o dôverné zaobchádzanie a v každom prípade prináleží dotknutému podniku, aby požiadal o dôverné zaobchádzanie s údajmi, ktoré sa podľa jeho názoru nemajú sprístupniť tretím osobám.
Z toho vyplýva, že spolupráca v takýchto medziach nemôže vyvolať legitímnu dôveru, pokiaľ ide o zníženie pokuty.
(pozri body 204, 222)
10. Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Únie tým, že mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné očakávania. Nikto sa však nemôže odvolávať na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán. Takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviažu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov.
Pri stanovovaní výšky pokuty za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, údaj obsiahnutý v oznámení o výhradách, že Komisia zamýšľa priznať zníženie pokuty nad rámec oznámenia o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov nemožno považovať za presné uistenie týkajúce sa rozsahu alebo sadzby zníženia, ktoré sa prípadne prizná dotknutým podnikom. Takéto vyhlásenie preto nemôže v tejto súvislosti v žiadnom prípade vyvolať akúkoľvek legitímnu dôveru.
Ani predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôže vyvolať legitímnu dôveru dotknutých podnikov, pokiaľ ide o úroveň zníženia pokuty.
V každom prípade hospodárske subjekty nemôžu legitímne veriť, že zostane zachovaná existujúca situácia, ktorú môžu inštitúcie v rámci svojej diskrečnej právomoci zmeniť. Účinné uplatňovanie pravidiel súťažného práva Únie si teda vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť úroveň pokút potrebám tejto politiky.
(pozri body 206 – 208, 210, 212)
11. Na to, aby podniku bolo možné priznať zníženie pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkového stavu v súlade s oddielom D bodom 2 druhou zarážkou oznámenia o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov, musí podnik po oboznámení sa s oznámením o výhradách výslovne informovať Komisiu o tom, že nezamýšľa spochybniť vecnú správnosť skutkového stavu. V tejto súvislosti nemožno konštatovať, že všeobecné vyhlásenie, že dotknutý podnik nepopiera, že zosúladený postup sa v rozsahu, v akom je podložený skutočnosťami obsiahnutými v spise Komisie, týkal jediného a pokračujúceho porušenia, uľahčuje úlohu Komisie spočívajúcu v objasňovaní a stíhaní porušení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. To isté platí aj vtedy, keď je nespochybnenie čisto formálne a nejednoznačné a nemá nijaký pozitívny vplyv na preukázanie skutkového stavu, keďže dotknutý podnik iba opisuje svoju účasť buď čisto hypoteticky, alebo tak, že minimalizuje protisúťažné účinky protiprávnych dohôd.
(pozri body 227, 230, 231)
12. Počas stanovovania výšky pokuty, ktorá sa má uložiť za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, Komisia v rámci svojho posúdenia spolupráce poskytnutej členmi kartelu nesmie porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania. Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania však musí byť v súlade s dodržiavaním zásady zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže dovolávať vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného.
V tejto súvislosti v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, že nespochybňuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, možno konštatovať, že prispel k uľahčeniu úlohy Komisie spočívajúcej v objasňovaní a stíhaní porušení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Vo svojich rozhodnutiach, ktorými sa konštatuje porušenie týchto pravidiel, je Komisia oprávnená považovať takéto správanie za uznanie skutkových tvrdení, a teda za dôkaz o dôvodnosti predmetných tvrdení. Takéto správanie teda môže odôvodniť zníženie pokuty.
To neplatí, ak podnik vo svojej odpovedi spochybní podstatu týchto tvrdení. Podnik totiž tým, že počas správneho konania zaujme takýto prístup, neprispieva k uľahčeniu úlohy Komisie.
(pozri body 234, 235)