ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 18. apríla 2013 (*)
„Odvolanie – Článok 225 ods. 1 ES, článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES – Žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť proti Európskemu spoločenstvu – Posúdenie mimozmluvnej povahy sporu – Právomoc súdov Spoločenstva“
Vo veci C‑103/11 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2011,
Európska komisia, v zastúpení: T. van Rijn, E. Montaguti a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Berenboom, advocaat, a M. Isgour, avocat,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Systran SA, so sídlom v Paríži (Francúzsko),
Systran Luxembourg SA, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko),
v zastúpení: J.‑P. Spitzer a E. De Boissieu, advokáti,
žalobkyne v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia M. Ilešič, E. Levits, J.‑J. Kasel a M. Berger,
generálny advokát: P. Cruz Villalón,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. apríla 2012,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. novembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia svojím odvolaním navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2010, Systran a Systran Luxembourg/Komisia (T‑19/07, Zb. s. II‑6083, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým ju Všeobecný súd zaviazal zaplatiť spoločnosti Systran SA (ďalej len „Systran“) paušálnu náhradu škody vo výške 12 001 000 eur za porušenie jej autorských práv a know‑how v dôsledku vyhlásenia verejného obstarávania Komisie týkajúceho sa údržby a lingvistického posilnenia jej systému automatického prekladu.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Pôvodnú verziu systému automatického prekladu Systran (SYStem TRANslation) „Systran Mainframe“ vytvorila v roku 1968 a predávala spoločnosť World Translation Center Inc. (ďalej len „WTC“) spolu s ďalšími pridruženými spoločnosťami (ďalej spoločne len „skupina WTC“).
3 Spočiatku začala Komisia po uzavretí zmluvy s WTC v roku 1975 používať uvedený systém pre svoje prekladateľské služby, pričom išlo o verziu systému „EC‑Systran Mainframe“. Komisia tiež uzavrela od roku 1976 do roku 1987 množstvo zmlúv so spoločnosťami skupiny WTC jednak na účely zlepšenia systému automatického prekladu Systran a jednak na účely vyvinutia nových dvojíc jazykov, a to spolu deväť dvojíc jazykov.
4 Viacerými zmluvami uzatvorenými od septembra 1985 nadobudla spoločnosť Gachot SA (ďalej len „Gachot“) spoločnosti skupiny WTC, ktoré vlastnili technológiu Systran a verziu Systran Mainframe systému automatického prekladu Systran, a v nadväznosti na toto nadobudnutie sa uvedená skupina spoločností stala skupinou Systran.
5 Dňa 4. augusta 1987 skupina Systran a Komisia podpísali zmluvu o spoločnej organizácii vývoja a zlepšovania systému automatického prekladu Systran pre súčasné a budúce úradné jazyky Európskeho spoločenstva, ako aj o jeho používaní (ďalej len „zmluva o spolupráci“). Podľa článkov 11 a 12 zmluvy o spolupráci sa na zmluvu uplatňuje belgické právo a akýkoľvek spor medzi stranami týkajúci sa výkladu, plnenia alebo neplnenia tejto zmluvy bude predložený rozhodcovskému súdu.
6 V rokoch 1988 a 1989 Komisia navyše uzatvorila ďalšie štyri zmluvy so spoločnosťou Gachot, ktorá sa následne premenovala na „Systran“, na účely získania „licencie na používanie“ systému automatického prekladu Systran pre dvojice jazykov nemčina – angličtina, nemčina – francúzština, angličtina – gréčtina, španielčina – angličtina a španielčina – francúzština.
7 V decembri 1991 Komisia ukončila zmluvu o spolupráci z dôvodu, že spoločnosť Systran nedodržala svoje zmluvné povinnosti. K dátumu ukončenia zmluvy o spolupráci zahŕňala verzia EC‑Systran Mainframe systému automatického prekladu Systran šestnásť jazykových verzií.
8 V nadväznosti na to skupina Systran vytvorila a uviedla na trh novú verziu systému automatického prekladu Systran fungujúcu aj v operačných systémoch Unix a Windows, nazvanú „Systran Unix“, zatiaľ čo Komisia vyvinula verziu EC‑Systran Mainframe uvedeného systému, čiastočne s pomocou externého zmluvného partnera, ktorá fungovala v operačnom systéme Mainframe, inkompatibilnom s operačnými systémami Unix a Windows.
9 Aby mohla verzia EC‑Systran Mainframe systému automatického prekladu fungovať v prostrediach Unix a Windows, následne boli medzi Systran Luxembourg SA (ďalej len „Systran Luxembourg“) a Komisiou uzatvorené štyri zmluvy, ktoré viedli k vzniku systému automatického prekladu nazývaného „EC‑Systran Unix“ (ďalej len „zmluvy o migrácii“).
10 Pri uzavretí prvej zmluvy o migrácii v decembri 1997 Systran súhlasila s tým, aby Komisia systematicky používala ochrannú známku Systran pre celý systém automatického prekladu odvodený od pôvodného systému automatického prekladu Systran jedine na účely sprístupňovania alebo poskytovania tohto systému, ako aj aby používala produkty Systran v prostrediach Unix a/alebo Windows na svoje interné účely.
11 V článku 13 prvej zmluvy o migrácii bolo stanovené, že „Komisia je bezodkladne informovaná o akomkoľvek výsledku alebo akomkoľvek patentne získanom [spoločnosťou Systran Luxembourg] pri plnení tejto zmluvy; tento výsledok alebo patent prináleží Európskym spoločenstvám, ktoré s ním môžu voľne nakladať s výnimkou prípadov, keď už práva priemyselného alebo duševného vlastníctva existujú“, a že „systém automatického prekladu Komisie, vrátane jeho komponentov, bez ohľadu na to, či boli v priebehu plnenia zmluvy zmenené, zostáva vo vlastníctve Komisie s výnimkou prípadov, keď už práva priemyselného alebo duševného vlastníctva existujú“.
12 Podľa článkov 15 a 16 prvej zmluvy o migrácii bolo pre túto zmluvu rozhodné luxemburské právo a spory medzi zmluvnými stranami týkajúce sa tejto zmluvy patrili do právomoci luxemburských súdov.
13 Okrem toho prvý dodatok k štvrtej zmluve o migrácii stanovoval dátum ukončenia tejto zmluvy na 15. marec 2002 a spresňoval, že Systran Luxembourg je k tomuto dátumu povinná predložiť aktualizovaný dôkaz o všetkých právach duševného a priemyselného vlastníctva, ktoré si skupina Systran uplatňuje a ktoré sú spojené so systémom automatického prekladu Systran. Podľa Komisie jej Systran Luxembourg tieto informácie neposkytla.
14 Dňa 4. októbra 2003 Komisia vyhlásila verejné obstarávanie na údržbu a lingvistické posilnenie systému automatického prekladu Komisie EC‑Systran Unix. V rámci tohto verejného obstarávania boli dve časti z desiatich, ktoré zákazka obsahovala, zadané spoločnosti Gosselies SA (ďalej len „Gosselies“).
15 Listom z 31. októbra 2003 Systran Komisii oznámila, že práce, ktoré chce Komisia vykonať, môžu porušovať jej práva duševného vlastníctva, na čo Komisia odpovedala, že skupina Systran nepredložila dôkaz o právach duševného vlastníctva, ktoré by si uplatňovala k programu automatického prekladu Systran, a teda že sa domnieva, že Systran nemá právo brániť prácam vykonaným spoločnosťou, ktorá bola vo verejnom obstarávaní úspešná.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
16 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. januára 2007 podali Systran a Systran Luxembourg prejednávanú žalobu o náhradu škody údajne spôsobenej žalobkyniam z dôvodu porušenia práva, ku ktorému došlo v nadväznosti na verejné obstarávanie Komisie týkajúce sa údržby a lingvistického posilnenia jej systému automatického prekladu.
17 Uvedené spoločnosti konkrétne navrhovali, aby Súd prvého stupňa po prvé nariadil okamžité zastavenie porušovania práv a poskytovania prístupu ku know‑how Komisiou, po druhé dal zabaviť alebo zničiť niektoré informatické údaje v rámci Komisie a spoločnosti Gosselies, po tretie zaviazal Komisiu na zaplatenie minimálnej sumy vo výške 1 170 328 eur spoločnosti Systran Luxembourg a spoločnosti Systran aspoň sumy vo výške 48 804 000 eur, po štvrté nariadil, aby bolo na náklady Komisie uverejnené rozhodnutie, ktoré Súd prvého stupňa prijme, v špecializovaných novinách a časopisoch, ako aj na špecializovaných webových stránkach, a po piate zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
18 Pred zaoberaním sa meritom veci sa Všeobecný súd zaoberal dôvodmi neprípustnosti žaloby, ktoré predložila Komisia.
19 Pokiaľ ide o prvý z týchto dôvodov, ktorým Komisia tvrdila neprípustnosť žalobného návrhu smerujúceho k jej zaviazaniu na náhradu škody, ktorej sa Systran a Systran Luxembourg domáhali, a to z dôvodu, že žaloba má zmluvný základ, Všeobecný súd v bodoch 57 až 64 napadnutého rozsudku pripomenul zásady týkajúce sa súdnej právomoci v oblasti zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti.
20 Po tomto spresnení v rámci skúmania návrhu na náhradu škody, ktorý predložili Systran a Systran Luxembourg, Všeobecný súd v bodoch 68 až 77 napadnutého rozsudku konštatoval, že tieto spoločnosti predložili dostatočné dôkazy na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že skupina Systran sa môže domáhať autorských práv k verzii Systran Unix systému automatického prekladu Systran a že Komisii sa nepodarilo spochybniť právomoc Všeobecného súdu tým, že spochybňovala autorské práva k danej verzii, ktoré si uplatňovala skupina Systran.
21 Čo sa týka know‑how, v bodoch 78 až 81 napadnutého rozsudku Všeobecný súd jednak uviedol, že obchodné tajomstvo zahŕňa technické informácie týkajúce sa know‑how a že ich sprístupnenie nielen verejnosti, ale aj jednotlivým tretím osobám môže vážne poškodiť záujmy osoby, ktorá tieto informácie poskytla, a jednak, že technická informácia, na ktorú sa vzťahuje obchodné tajomstvo podniku a ktorá bola Komisii poskytnutá na presne vymedzené účely, nemôže byť bez povolenia dotknutého podniku sprístupnená tretej osobe na iné účely.
22 Všeobecný súd teda dospel v bode 82 napadnutého rozsudku k záveru, že Systran a Systran Luxembourg na založenie právomoci z dôvodu článku 235 ES z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že Komisia porušila povinnosti mimozmluvnej povahy týkajúce sa autorského práva a know‑how k verzii Systran Unix systému automatického prekladu Systran.
23 Všeobecný súd ďalej v bodoch 84 až 102 napadnutého rozsudku preskúmal, či zo spisu vyplývalo, že veľké množstvo zmlúv uzatvorených medzi skupinou WTC a skupinou Systran (ďalej len „skupina WTC/Systran“) na jednej strane a Komisiou na druhej strane priznalo tejto inštitúcii zmluvné povolenie sprístupniť tretej osobe, v tomto prípade spoločnosti Gosselies, bez súhlasu spoločností Systran a Systran Luxembourg informácie, ktoré môžu podliehať ochrane podľa autorského práva a know‑how skupiny Systran.
24 Vzhľadom na všetky tieto úvahy Všeobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku zamietol prvý dôvod neprípustnosti vznesený Komisiou.
25 Druhý dôvod neprípustnosti týkajúci sa nejasnosti žaloby Všeobecný súd zamietol v bodoch 107 až 110 napadnutého rozsudku ako nedôvodný.
26 V bodoch 113 až 117 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol aj tretí dôvod neprípustnosti, založený na nedostatku právomoci na rozhodovanie v oblasti porušovania práv v rámci žaloby o náhradu škody, pričom rozhodol, že pojem porušovanie autorského práva sa uvádza spolu s pojmom ochrana dôvernosti know‑how jedine na účely kvalifikovania konania Komisie za protiprávne v rámci žaloby na určenie mimozmluvnej zodpovednosti.
27 Napokon Všeobecný súd v bodoch 118 až 124 napadnutého rozsudku zamietol námietky neprípustnosti vznesené proti iným žalobným návrhom než návrhom na náhradu škody predloženým spoločnosťami Systran a Systran Luxembourg.
28 V rámci preskúmania návrhu na náhradu škody z vecnej stránky Všeobecný súd najskôr v bodoch 137 až 147 napadnutého rozsudku overil podstatnú podobnosť medzi verziami Systran Unix a EC‑Systran Unix systému automatického prekladu Systran, pričom rozhodol, že Systran a Systran Luxembourg sa môžu domáhať práv, ktoré má skupina Systran k verzii Systran Unix tohto systému, aby tak bránili poskytnutiu prístupu k verzii EC‑Systran Unix, ktorá je odvodená od Systran Unix uvedeného systému, bez ich súhlasu. V tejto súvislosti v bodoch 148 až 157 toho istého rozsudku zamietol pre všeobecnú povahu a nedostatok technických dôkazov tvrdenia Komisie, ktorými sa táto inštitúcia snažila poprieť práva spoločností Systran a Systran Luxembourg, rozhodnutím, že daná verzia EC‑Systran Unix je len výsledkom migrácie verzie EC‑Systran Mainframe systému automatického prekladu Systran do iného informatického prostredia.
29 Ďalej po pripomenutí obsahu protiprávneho konania vytýkaného Komisii v bode 158 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pristúpil v bodoch 200 až 261 tohto rozsudku k celkovej analýze protiprávnej povahy daného konania.
30 Všeobecný súd v rámci tejto analýzy po prvé v bodoch 201 a 204 až 215 napadnutého rozsudku určil, že Systran a Systran Luxembourg majú právo namietať proti zadaniu prác týkajúcich sa niektorých aspektov verzie EC‑Systran Unix systému automatického prekladu Systran zo strany Komisie tretím osobám, pričom k tomu dospel najmä na základe domnienky platnej v oblasti práva duševného vlastníctva, uvedenej v článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32), podľa ktorej na to, aby sa niekto považoval za autora diela, stačí, ak je jeho meno obvyklým spôsobom uvedené na diele. V bodoch 202 a 216 až 222 daného rozsudku konštatoval, že Komisii sa nepodarilo preukázať, že by bola z dôvodu práv prevedených zmluvami uzatvorenými so skupinou Systran od roku 1975 a s tým súvisiacim financovaním oprávnená na také používanie a poskytovanie prístupu vykonané v nadväznosti na zadanie spornej verejnej zákazky.
31 Po druhé Všeobecný súd v bodoch 228 až 260 napadnutého rozsudku analyzoval povahu prác, ktoré Komisia zadala tretej osobe, aby zistil, či tieto práce mohli spôsobiť zmenu či prenos informácií alebo prvkov týkajúcich sa verzie Systran Unix systému automatického prekladu Systran, ktoré sú obsiahnuté aj vo verzii EC‑Systran Unix daného systému.
32 V bode 261 napadnutého rozsudku Všeobecný súd teda dospel k záveru, že Komisia sa dopustila protiprávneho konania z hľadiska všeobecných zásad spoločných pre právne poriadky členských štátov, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú. Podľa Všeobecného súdu predstavovalo toto pochybenie dostatočne závažné porušenie autorských práv a know‑how skupiny Systran k verzii Systran Unix systému automatického prekladu Systran a mohlo založiť mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva.
33 Na základe tohto zistenia Všeobecný súd teda preskúmal v bodoch 262 až 325 napadnutého rozsudku škody spôsobené spoločnostiam Systran a Systran Luxembourg, ako aj príčinnú súvislosť medzi pochybením Komisie a týmito škodami.
34 Na konci tohto preskúmania v bode 326 uvedeného rozsudku rozhodol, že spoločnosti Systran treba priznať paušálnu náhradu škody vo výške 12 001 000 eur na účely náhrady škody spôsobenej konaním Komisie.
35 Vo zvyšnej časti Všeobecný súd v bodoch 329 až 332 napadnutého rozsudku zamietol návrhy na prijatie iných opatrení než priznanie náhrady škody, ktoré Systran a Systran Luxembourg predložili.
Návrhy účastníkov konania
36 Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zamietol žalobu o náhradu škody,
– zaviazal Systran a Systran Luxembourg na náhradu trov konania v oboch stupňoch a
– subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu.
37 Systran a Systran Luxembourg navrhujú, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania
38 Ústna časť konania bola uzavretá 15. novembra 2012 po prednesení návrhov generálneho advokáta.
39 Listom zo 14. decembra 2012 Systran a Systran Luxembourg navrhli, aby Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania.
40 Na podporu svojho návrhu tvrdili, že návrhy prednesené generálnym advokátom 15. novembra 2012 sa zaoberajú novými tvrdeniami, ku ktorým sa účastníci konania nikdy nevyjadrili.
41 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor môže po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania v súlade s článkom 83 svojho rokovacieho poriadku, najmä pokiaľ sa domnieva, že nemá dostatok informácií alebo že vec je potrebné rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nevyjadrili (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, Bank Handlowy a Adamiak, C‑116/11, bod 28, ako aj citovanú judikatúru).
42 Súdny dvor sa však po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že v tejto veci sa oboznámil so všetkými skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie o nastolených otázkach a že tieto skutočnosti boli pred ním prejednané.
43 Návrh spoločností Systran a Systran Luxembourg na opätovné otvorenie ústnej časti konania sa preto musí zamietnuť.
O odvolaní
44 Komisia na podporu svojho odvolania predkladá osem odvolacích dôvodov.
45 Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil, keď rozhodol, že predmetný spor nemá zmluvnú povahu. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení práva na obranu a porušení pravidiel týkajúcich sa vykonávania dôkazov. Tretím odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil pravidlá platné v oblasti autorského práva, pokiaľ ide o dôkaz o vlastníctve práv, ktorých sa domáha Systran. Štvrtým a piatym odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vykonal zjavne nesprávne posúdenie s ohľadom na jej protiprávne alebo nedovolené konanie a s ohľadom na dostatočne závažnú povahu jej údajného pochybenia. Šiestym odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa jednak dopustil nesprávneho výkladu výnimky stanovenej v článku 5 smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114) a jednak nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o výnimku stanovenú v článku 6 tejto smernice. Siedmy odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení existencie dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi uvádzaným pochybením a tvrdenou škodou. Napokon ôsmy odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri stanovení náhrady škody vo výške 12 001 000 eur.
O prvom odvolacom dôvode, založenom na nesprávnom právnom posúdení, že predmetný spor nemá zmluvnú povahu
Argumentácia účastníkov konania
46 Komisia po prvé tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil rozsudok z 20. mája 2009, Guigard/Komisia (C‑214/08 P), ktorý vo svojom bode 43 spresnil, že samotné odvolanie sa na právne pravidlá nevyplývajúce z príslušnej zmluvy, ale zaväzujúce strany nemôže mať za následok zmenu zmluvnej povahy sporu a jeho odňatie príslušnému súdu. V opačnom prípade by bolo možné zmeniť povahu sporu a v dôsledku toho aj oprávnený súd podľa predpisov, na ktoré sa účastníci konania odvolajú, čo by bolo v rozpore s pravidlami vecnej príslušnosti rôznych súdov.
47 V tejto súvislosti mal Všeobecný súd z hľadiska rôznych relevantných skutočností v spise preskúmať, či návrh na náhradu škody predložený spoločnosťami Systran a Systran Luxembourg objektívne a vcelku spočíva na zmluvných povinnostiach alebo na povinnostiach mimozmluvnej povahy, na základe čoho bolo teda možné charakterizovať zmluvný alebo mimozmluvný základ sporu. Povaha nároku totiž v tejto súvislosti nemôže byť rozhodujúcim faktorom pri určení právomoci súdov Spoločenstva. Z toho vyplýva, že spor týkajúci sa autorského práva, ktorý vyplýva zo zmluvy, z licencie alebo z prevodu práva, je zmluvnej povahy, pretože riešenie tohto sporu nevyhnutne závisí od výkladu podmienok prevodu práva alebo jeho poskytnutia, na ktorých sa strany dohodli.
48 Preto ak by poukázanie spoločnosti Systran na konanie, ktoré podľa nej zmluvné podmienky nepovoľovali, malo stačiť na premenu jej sporu s Komisiou na spor patriaci do mimozmluvnej zodpovednosti, viedlo by to k neodôvodnenému rozšíreniu pôsobnosti článku 235 ES na úkor článku 238 ES.
49 Po druhé Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vykonal nesprávne právne posúdenie, čo sa týka výkladu práv priznaných viacerými zmluvnými dokumentmi a listami predloženými v prvostupňovom konaní, ktorými sú predovšetkým zmluva z 22. decembra 1975 medzi Komisiou a WTC, zmluvy uzatvorené od roku 1976 do roku 1987 so spoločnosťami skupiny WTC, medzi ktorými sa nachádza najmä dohoda o technickej spolupráci z 18. januára 1985 so spoločnosťou Gachot, ako aj zmluva o spolupráci, licenčné zmluvy uzavreté so spoločnosťou Gachot v rokoch 1988 a 1989 a zmluvy o migrácii.
50 Všeobecný súd totiž síce uznal, že existovali osobitné zmluvné práva, a to najmä „právo na užívanie“ verzie EC‑Systran Unix systému automatického prekladu Systran Komisiou, neposúdil však primerane obsah a presnú povahu týchto práv.
51 Všeobecný súd sa tým dopustil nesprávneho výkladu, ba až skreslenia jasného zmyslu týchto zmlúv, čo ho viedlo k nesprávnemu posúdeniu povahy sporu.
52 Po tretie a napokon sa Komisia odvoláva na porušenie pravidiel na výklad zmlúv, lebo Všeobecný súd nemohol vykladať zmluvy o migrácii a najmä článok 13 prvej z nich tak, že nepriznávajú Komisii žiadne právo. V tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia aj tým, že dospel k záveru, podľa ktorého keďže Systran nebola zmluvnou stranou zmlúv o migrácii, na základe zásady relatívneho účinku zmlúv nie sú tieto zmluvy voči nej uplatniteľné.
53 Systran a Systran Luxembourg naproti tomu tvrdia, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade už citovaného rozsudku Guigard/Komisia. Všeobecný súd sa pri svojom preskúmaní sporu totiž neobmedzil – s cieľom zachovať svoju právomoc – na jeho posúdenie z hľadiska právnych pravidiel uvádzaných danými spoločnosťami, ale väčšinu svojho posúdenia venoval v napadnutom rozsudku analýze zmlúv predložených Komisiou. Predovšetkým v bode 62 daného rozsudku Všeobecný súd pripomenul, že pri posúdení svojej právomoci môže preskúmať obsah zmluvy tak, ako to robí v súvislosti s akýmkoľvek dokumentom, na ktorý sa odvoláva ktorýkoľvek účastník konania na podporu svojej argumentácie, aby zistil, či táto zmluva môže spochybniť právomoc, ktorá mu je výslovne zverená článkom 235 ES.
54 V tomto ohľade Všeobecný súd v bodoch 71 až 100 napadnutého rozsudku konštatoval, že uvedené zmluvy neobsahujú nijaké ustanovenie o prevode práv a nestanovujú nijakú dohodu, na základe ktorej by Komisia mohla dať vykonať práce alebo sama si vykonať práce, ktoré porušujú autorské práva spoločnosti Systran, ani sprístupniť informácie, ktoré môžu podliehať ochrane podľa autorského práva.
55 Z toho podľa uvedených spoločností vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia pri výklade daných zmlúv, pretože tieto zmluvy neboli v prejednávanom prípade nijako relevantné na určenie súdnej právomoci, a teda v bodoch 101 až 104 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že predmetný spor bol mimozmluvnej povahy.
Posúdenie Súdnym dvorom
56 V súvislosti so žalobami smerujúcimi proti Spoločenstvu, prostredníctvom ktorých sa uplatňuje zodpovednosť Spoločenstva za škodu, Zmluva o ES upravuje rozdelenie právomocí medzi súdy Spoločenstva a vnútroštátne súdy (rozsudok z 29. júla 2010, Hanssens‑Ensch, C‑377/09, Zb. s. I‑7751, bod 16).
57 Konkrétne podľa článku 240 ES majú vnútroštátne súdy právomoc rozhodovať o sporoch, v ktorých je Spoločenstvo stranou, okrem tých, pri ktorých zmluva zveruje právomoc Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu (pozri rozsudky z 9. októbra 2001, Flemmer a i., C‑80/99 až C‑82/99, Zb. s. I‑7211, bod 39, ako aj Guigard/Komisia, už citovaný, bod 39).
58 Žiadne ustanovenie Zmluvy pritom nezveruje Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa zmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, s výnimkou článku 238 ES. Uvedené ustanovenie však vyžaduje existenciu rozhodcovskej doložky pripojenej k zmluve uzavretej Spoločenstvom alebo v mene Spoločenstva (pozri rozsudky Flemmer a i., už citovaný, bod 42, ako aj Guigard/Komisia, už citovaný, body 40 a 41), a teda stanovuje odchýlku od všeobecného práva, ktorá sa musí vykladať reštriktívne (pozri rozsudky z 18. decembra 1986, Komisia/Zoubek, 426/85, Zb. s. 4057, bod 11, a z 20. februára 1997, IDE/Komisia, C‑114/94, Zb. s. I‑803, bod 82).
59 So zreteľom na článok 240 ES z toho vyplýva, že spory týkajúce sa zmluvnej zodpovednosti Spoločenstva spadajú v prípade neexistencie rozhodcovskej doložky do právomoci vnútroštátnych súdov (rozsudok Hanssens‑Ensch, už citovaný, bod 19).
60 Naopak, pokiaľ ide o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva, také spory spadajú do právomoci súdov Spoločenstva. Podľa článku 235 ES v spojení s článkom 225 ods. 1 ES majú Súdny dvor a Všeobecný súd právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 288 druhého odseku ES, ktorého predmetom je práve táto mimozmluvná zodpovednosť. Táto právomoc súdov Spoločenstva je výlučná (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 1992, Vreugdenhil/Komisia, C‑282/90, Zb. s. I‑1937, bod 14; z 26. novembra 2002, First a Franex, C‑275/00, Zb. s. I‑10943, bod 43 a citovanú judikatúru, ako aj Hanssens‑Ensch, už citovaný, bod 17) a tieto súdy musia overiť, či je splnených niekoľko kumulatívnych podmienok, konkrétne protiprávnosť konania, ktoré sa vytýka inštitúciám, skutočná existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a údajnou škodou, pričom vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva je podmienený splnením všetkých týchto podmienok (pozri rozsudok z 9. novembra 2006, Agraz a i./Komisia, C‑243/05 P, Zb. s. I‑10833, bod 26 a citovanú judikatúru).
61 Z uvedeného vyplýva, že na účel určenia súdu príslušného rozhodnúť o konkrétnej žalobe smerujúcej proti Spoločenstvu s cieľom založiť jeho zodpovednosť za škodu treba skúmať, či predmetom uvedenej žaloby je zmluvná alebo mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva (rozsudok Hanssens‑Ensch, už citovaný, bod 20).
62 V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem mimozmluvná zodpovednosť v zmysle článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES, ktorý má samostatnú povahu, sa má vykladať so zreteľom na jeho účel, t. j. umožniť rozdelenie právomocí medzi súdy Spoločenstva a vnútroštátne súdy.
63 Takže keď je súdom Spoločenstva predložená žaloba o náhradu škody, musia tieto súdy pred rozhodnutím o merite sporu najskôr určiť svoju právomoc, a to tak, že vykonajú analýzu s cieľom stanoviť povahu údajnej zodpovednosti, čiže samotnú povahu daného sporu.
64 Na tento účel nemôžu súdy založiť svoje posúdenie iba na predpisoch uvádzaných účastníkmi konania.
65 V tejto súvislosti, ako totiž tvrdí Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom, pripomenutým v bode 46 tohto rozsudku, Súdny dvor už rozhodol, že samotné odvolanie sa na právne pravidlá, ktoré nevyplývajú zo zmluvy relevantnej v danej veci, ale zaväzujú strany, nemôže mať za následok zmenu zmluvnej povahy sporu a jeho odňatie príslušnému súdu. V opačnom prípade by sa povaha sporu, a teda príslušný súd mohli svojvoľne meniť podľa predpisov, na ktoré sa strany odvolávajú, čo by bolo v rozpore s pravidlami určujúcimi vecnú príslušnosť rôznych súdov (rozsudok Guigard/Komisia, už citovaný, bod 43).
66 Naproti tomu súdy Spoločenstva musia overiť, či predmetom žaloby o náhradu škody, o ktorej rozhodujú, je návrh na náhradu škody objektívne a vcelku spočívajúci na zmluvných právach a povinnostiach, alebo na právach a povinnostiach mimozmluvnej povahy. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 49 a 50 svojich návrhov, na tieto účely musia dané súdy skúmať z hľadiska analýzy rôznych skutočností v spise, akými sú najmä údajne porušené právne pravidlo, povaha uvádzanej ujmy, vytýkané konanie, ako aj právne vzťahy medzi dotknutými účastníkmi, či medzi nimi existuje skutočný zmluvný rámec spojený s predmetom sporu, ktorého dôkladné preskúmanie sa javí ako nevyhnutné na rozhodnutie o uvedenej žalobe.
67 Ak z predbežnej analýzy uvedených skutočností vyplýva, že na preukázanie dôvodnosti tvrdení žalobcu je nevyhnutné podať výklad obsahu jednej alebo viacerých zmlúv uzavretých medzi účastníkmi daného sporu, sú tieto súdy povinné, ak neexistuje v uvedených zmluvách rozhodcovská doložka, zastaviť v tomto štádiu svoje preskúmanie sporu a vyhlásiť sa za nepríslušné o ňom rozhodovať. Za takejto okolnosti preskúmanie žaloby o náhradu škody smerujúcej proti Spoločenstvu zahŕňa posúdenie práv a povinností zmluvnej povahy, ktoré nemožno podľa článku 240 ES vyňať z právomoci vnútroštátnych súdov.
68 Vzhľadom na vyššie uvedené zásady je potrebné posúdiť dôvodnosť prvého odvolacieho dôvodu predloženého Komisiou.
69 V prejednávanej veci treba uviesť, že v rámci preskúmania prípustnosti žaloby podanej spoločnosťami Systran a Systran Luxembourg Všeobecný súd najskôr v bode 60 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že na účely stanovenia svojej právomoci podľa článku 235 ES musí z hľadiska rôznych relevantných skutočností v spise preskúmať, či návrh na náhradu škody predložený spoločnosťami Systran a Systran Luxembourg objektívne a vcelku spočíva na zmluvných alebo mimozmluvných povinnostiach umožňujúcich charakterizovať základ sporu.
70 V bode 60 však Všeobecný súd ďalej potvrdil, že tieto skutočnosti možno vyvodiť najmä z preskúmania tvrdení účastníkov konania, zo skutočnosti spôsobujúcej škodu, ktorej náhrada sa požaduje, ako aj z obsahu samotných zmluvných alebo mimozmluvných ustanovení uvádzaných na účely vyriešenia spornej otázky.
71 V tejto súvislosti Všeobecný súd dospel v bode 62 napadnutého rozsudku k rozhodnutiu, že preskúmanie obsahu jednotlivých zmlúv uzatvorených medzi skupinou WTC/Systran a Komisiou od roku 1975 do roku 2002 patrí do preskúmania jeho právomoci a nemá samo osebe za následok zmenu povahy sporu tým, že sa mu prizná zmluvný základ. Všeobecný súd teda rozhodol, že môže preskúmať obsah zmluvy tak, ako to robí v súvislosti s akýmkoľvek dokumentom, na ktorý sa odvoláva ktorýkoľvek účastník konania na podporu svojej argumentácie, aby zistil, či táto zmluva môže spochybniť právomoc, ktorá mu je výslovne zverená článkom 235 ES, a že toto preskúmanie spadá pod posúdenie skutkových okolností uvádzaných na účely stanovenia jeho právomoci.
72 Okrem toho sa Všeobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku na porovnanie odvolal na už citovaný rozsudok Guigard/Komisia, pričom dodal, že v tejto veci, v ktorej sa Systran a Systran Luxembourg opierajú iba o porušenie povinností mimozmluvného pôvodu, nemôže mať samotné uplatňovanie povinností zmluvného pôvodu, ktoré sa netýkajú sporného konania, ich zmluvným partnerom za následok zmenu mimozmluvnej povahy sporu a jeho odňatie príslušnému súdu.
73 Na základe toho po spresnení v bode 64 napadnutého rozsudku, že účastníkovi konania, ktorý sa dovoláva porušenia určitej povinnosti, prináleží preukázať jej obsah, ako aj to, že je uplatniteľná na skutkové okolnosti danej veci, Všeobecný súd na jednej strane preskúmal v bodoch 65 až 82 tohto rozsudku obsah návrhu na náhradu škody predloženého spoločnosťami Systran a Systran Luxembourg a najmä dôkaz o vlastníctve práv, ktoré boli údajne porušené. Na druhej strane Všeobecný súd preskúmal v bodoch 84 až 102 uvedeného rozsudku protiprávnosť konania vytýkaného Komisii, a to tak, že vykonal podrobnú analýzu veľkého počtu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania od roku 1975 do roku 2002, aby zistil, či existuje prípadné zmluvné povolenie umožňujúce Komisii postupovať uvedeným spôsobom.
74 Po vykonaní uvedenej analýzy a dospení k presvedčeniu, že uvedená inštitúcia nemala dané povolenie, Všeobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenia Komisie týkajúce sa neprípustnosti žaloby z dôvodu jej zmluvného základu.
75 Treba však konštatovať, že týmto svojím rozhodnutím sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení zásad pripomenutých v bodoch 63 až 67 tohto rozsudku, ktorými sa riadi určenie súdnej právomoci v rámci žalôb o náhradu škody smerujúcich proti Spoločenstvu, ako aj pri právnej kvalifikácii zmluvných vzťahov medzi skupinou WTC/Systran a Komisiou, čo ho viedlo k porušeniu pravidiel týkajúcich sa jeho súdnej právomoci, ako je definovaná v článkoch 225 ods. 1 ES, 235 ES a 240 ES.
76 Na jednej strane na stanovenie zmluvnej alebo mimozmluvnej povahy sporu, ktorý mu bol predložený, a tým na určenie svojej vlastnej právomoci Všeobecný súd neobmedzil svoje preskúmanie na overenie toho, či z hľadiska rôznych skutočností v spise existoval medzi účastníkmi konania skutočný zmluvný rámec spojený s predmetom sporu, ktorého dôkladné preskúmanie by sa javilo ako nevyhnutné na vecné rozhodnutie o žalobe.
77 Naopak, v bode 62 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že osobitná a konkrétna analýza obsahu jednotlivých zmlúv uzatvorených medzi skupinou WTC/Systran a Komisiou od roku 1975 do roku 2002 patrí do preskúmania jeho právomoci, lebo obsah zmluvy môže byť preskúmaný, rovnako ako akýkoľvek iný dokument v spise.
78 Všeobecný súd teda v bodoch 84 až 102 napadnutého rozsudku vykonal v rámci určenia svojej právomoci podrobné preskúmanie obsahu viacerých zmluvných ustanovení, ktorými sa od roku 1975 do roku 2002 riadili hospodárske a obchodné vzťahy medzi skupinou WTC/Systran a Komisiou, aby overil, či Komisia bola oprávnená sprístupniť tretej osobe informácie chránené autorským právom a know‑how, ktoré má Systran k verzii Systran Unix systému automatického prekladu Systran, pričom dospel k záveru, že zmluvná povaha zodpovednosti Spoločenstva závisí od existencie tohto povolenia. Ako správne tvrdí Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom, taká analýza sa však týka posúdenia toho, či konanie, ktoré sa tejto inštitúcii vytýka, malo zákonný alebo protizákonný charakter, a teda spadá do posúdenia merita sporu, a nie do úvodného určenia samotnej povahy tohto sporu.
79 Na druhej strane sa Všeobecný súd v bodoch 84 až 102 napadnutého rozsudku tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri právnej kvalifikácii zmlúv uzavretých medzi skupinou WTC/Systran a Komisiou od roku 1975 do roku 2002, keď vzhľadom na rôzne skutočnosti v spise rozhodol, že existencia týchto zmlúv nemá vplyv na kvalifikáciu sporu v zmysle článku 235 ES.
80 V tejto súvislosti je pravda, ako Všeobecný súd uviedol v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku, že nestačí poukazovať na akýkoľvek zmluvný vzťah so žalujúcim účastníkom alebo na povinnosti zmluvného pôvodu netýkajúce sa konania, ktoré je predmetom sporu, s cieľom zmeniť povahu sporu tým, že sa mu prizná zmluvný základ. Nič to však nemení na skutočnosti, že ak sa so zreteľom na obsah žaloby o náhradu škody smerujúcej proti Spoločenstvu javí, že na rozhodnutie o zákonnosti alebo protizákonnosti konania, ktoré sa inštitúciám vytýka, je nevyhnutný výklad jednej alebo viacerých zmlúv uzavretých medzi dotknutými účastníkmi konania, spor nepatrí do právomoci súdov Spoločenstva.
81 Ako uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. Je totiž nesporné, že viaceré zmluvné dokumenty, na ktoré sa Komisia odvolávala pred Všeobecným súdom a ktoré boli pripomenuté v prvom odvolacom dôvode, t. j. predovšetkým zmluva z 22. decembra 1975 medzi Komisiou a WTC, zmluvy uzatvorené od roku 1976 do roku 1987 so spoločnosťami skupiny WTC, medzi ktorými má osobitný význam najmä dohoda o technickej spolupráci z 18. januára 1985 uzavretá so spoločnosťou Gachot, ako aj zmluva o spolupráci, licenčné zmluvy uzavreté so spoločnosťou Gachot v rokoch 1988 a 1989 a zmluvy o migrácii, vymedzujú skutočný zmluvný rámec spojený s predmetom sporu, ktorého dôkladné preskúmanie sa javí ako nevyhnutné na stanovenie prípadnej protiprávnosti konania vytýkaného Komisii.
82 Tento záver navyše vyplýva priamo z niektorých častí napadnutého rozsudku, ktorými sa rozhoduje o merite veci. V bodoch 158, 202 a 216 až 222 napadnutého rozsudku, s cieľom konštatovať protiprávnu povahu sporného konania, Všeobecný súd totiž sám podrobne preskúmal, či zmluvné dokumenty predložené Komisiou, na ktoré poukázal v bodoch 181 až 187 daného rozsudku, priznali tejto inštitúcii osobitné povolenie umožňujúce postupovať uvedeným spôsobom.
83 Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba teda konštatovať, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že predmetný spor bol mimozmluvnej povahy v zmysle článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES.
84 Za týchto okolností treba vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu a bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať ďalšie odvolacie dôvody, zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu, že Všeobecný súd porušil pravidlá týkajúce sa jeho súdnej právomoci, ako je definovaná v článkoch 225 ods. 1 ES, 235 ES a 240 ES.
O žalobe na Všeobecnom súde
85 Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám rozhodnúť s konečnou platnosťou vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.
86 V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 78 až 82 tohto rozsudku, súdy Spoločenstva nemajú právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody podanej spoločnosťami Systran a Systran Luxembourg. Z toho vyplýva, že uvedená žaloba sa musí zamietnuť.
O trovách
87 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.
88 Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
89 Keďže v prejednávanej veci bola Komisia úspešná vo svojich dôvodoch v rámci odvolania a Systran ani Systran Luxembourg nemali v rámci svojej žaloby o náhradu škody úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov konania pred Všeobecným súdom.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2010, Systran a Systran Luxembourg/Komisia (T‑19/07), sa zrušuje.
2. Žaloba Systran SA a Systran Luxembourg SA vo veci T‑19/07 sa zamieta.
3. Systran SA a Systran Luxembourg SA sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania, ako aj v rámci konania pred Všeobecným súdom Európskej únie.
Podpisy