Spojené veci C‑199/12 až C‑201/12

Minister voor Immigratie en Asiel

proti

X

a

Y

a

Z

proti

Minister voor Immigratie en Asiel

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Raad van State (Holandsko)]

„Smernica 2004/83/ES – Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Článok 10 ods. 1 písm. d) – Príslušnosť k určitej sociálnej skupine – Sexuálna orientácia – Dôvod prenasledovania – Článok 9 ods. 1 – Pojem ‚činy prenasledovania‘ – Obava z prenasledovania na základe príslušnosti k určitej sociálnej skupine – Činy dostatočne vážne na odôvodnenie takej obavy – Právna úprava postihujúca homosexuálne činy – Článok 4 – Individuálne posúdenie skutočností a okolností“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 7. novembra 2013

1.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Podmienky priznania postavenia utečenca – Riziko prenasledovania – Dôvody prenasledovania – Pojem určitá sociálna skupina – Osoby, ktoré majú spoločnú charakteristiku sexuálnej orientácie – Začlenenie – Podmienky

[Smernica Rady 2004/83, článok 10 ods. 1 písm. d)]

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Podmienky priznania postavenia utečenca – Riziko prenasledovania – Pojem činu prenasledovania – Trest odňatia slobody, ktorým sa trestajú homosexuálne činy – Neúmerné alebo diskriminačné potrestanie – Začlenenie – Individuálne posúdenie skutočností a okolností

[Smernica Rady 2004/83, článok 4 ods. 3 písm. a), článok 9 ods. 1 a článok 9 ods. 2 písm. c)]

3.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Podmienky priznania postavenia utečenca – Riziko prenasledovania – Homosexuálne činy, ktoré sa trestajú trestom odňatia slobody – Povinnosť žiadateľa o azyl skrývať svoju sexuálnu orientáciu – Neexistencia

[Smernica Rady 2004/83, článok 9 ods. 1 a článok 10 ods. 1 písm. d)]

1.        Článok 10 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že existencia trestnoprávnej legislatívy, ktorá sa týka špecificky homosexuálnych osôb, umožňuje konštatovať, že tieto osoby treba považovať za určitú sociálnu skupinu.

Článok 10 ods. 1 smernice, ktorý definuje, čo predstavuje určitú sociálnu skupinu, príslušnosť ku ktorej môže zakladať skutočnú obavu z prenasledovania, si vyžaduje, aby boli splnené dve kumulatívne podmienky. Po prvé, príslušníci tejto skupiny majú mať prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo svedomie, že osoba by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla. Po druhé, táto skupina má mať vlastnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti.

Pokiaľ ide o prvú z uvedených podmienok, je nesporné, že sexuálna orientácia osoby predstavuje charakteristiku, ktorá je taká základná pre jej identitu, že by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla. Tento výklad potvrdzuje článok 10 ods. 1 písm. d) druhý pododsek smernice 2004/83, z ktorého vyplýva, že v závislosti od okolností v krajine pôvodu môže určitá sociálna skupina predstavovať skupinu, členovia ktorej majú spoločnú charakteristiku sexuálnej orientácie. Druhá podmienka predpokladá, že v dotknutej krajine pôvodu má skupina, ktorej členovia majú rovnakú sexuálnu orientáciu, vlastnú identitu, pretože je okolitou spoločnosťou vnímaná ako odlišná.

(pozri body 44 – 47, 49, bod 1 výroku)

2.        Článok 9 ods. 1 smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, v spojení s jej článkom 9 ods. 2 písm. c) sa má vykladať v tom zmysle, že samotná kriminalizácia homosexuálnych činov ako taká nepredstavuje čin prenasledovania. Naopak trest odňatia slobody, ktorým sa trestajú homosexuálne činy a ktorý sa skutočne uplatňuje v krajine pôvodu, ktorá prijala takúto legislatívu, treba považovať za neúmerné alebo diskriminačné potrestanie, a teda predstavuje čin prenasledovania.

Keď žiadateľ o azyl uplatňuje existenciu legislatívy kriminalizujúcej homosexuálne činy vo svojej krajine pôvodu, vnútroštátnym orgánom prislúcha vykonať v rámci svojho posúdenia skutočností a okolností podľa článku 4 smernice 2004/83 preskúmanie všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa krajiny pôvodu, vrátane zákonov a nariadení krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, ako to uvádza článok 4 ods. 3 písm. a) tejto smernice. V rámci tohto preskúmania uvedeným orgánom prislúcha najmä určiť, či sa v krajine pôvodu žiadateľa trest odňatia slobody stanovený takouto legislatívou v praxi uplatňuje. Vnútroštátnym orgánom prislúcha práve s prihliadnutím na tieto údaje rozhodnúť, či treba konštatovať, že žiadateľ sa odôvodnene obáva, že po návrate do svojej krajiny pôvodu bude opäť prenasledovaný.

(pozri body 58 – 61, bod 2 výroku)

3.        Článok 10 ods. 1 písm. d) smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany v spojení s jej článkom 2 písm. c) sa má vykladať v tom zmysle, že iba homosexuálne činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov sú vylúčené z jej pôsobnosti. Pri posudzovaní žiadosti o získanie postavenia utečenca príslušné orgány nemôžu primerane očakávať, že na predídenie nebezpečenstvu prenasledovania žiadateľ o azyl skryje vo svojej krajine pôvodu svoju homosexualitu, alebo bude zdržanlivý v prejavovaní svojej sexuálnej orientácie.

V tejto súvislosti požadovať od členov určitej sociálnej skupiny s rovnakou sexuálnou orientáciou, aby skrývali túto orientáciu, je v rozpore so samotným uznaním charakteristiky, ktorá je taká základná pre identitu, že dotknuté osoby by nemali byť nútené, aby sa jej zriekli. Z toho vyplýva, že dotknutej osobe treba priznať postavenie utečenca v súlade s článkom 13 smernice, ak je preukázané, že po návrate do svojej krajiny pôvodu by ho jeho homosexualita vystavila skutočnému nebezpečenstvu prenasledovania v zmysle článku 9 ods. 1 smernice, pričom skutočnosť, že tomuto nebezpečenstvu by sa mohol vyhnúť tým, že by sa zdržiaval prejavov svojej sexuálnej orientácie vo väčšom rozsahu než heterosexuálna osoba, netreba v tejto súvislosti zohľadňovať.

(pozri body 70, 75, 76, bod 3 výroku)