NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 18. novembra 2014 (1)
Vec C‑147/13
Španielske kráľovstvo
proti
Rade Európskej únie
„Žaloba o neplatnosť – Vykonanie posilnenej spolupráce – Vytvorenia jednotnej patentovej ochrany – Nariadenie (EÚ) č. 1260/2012 – Platný režim prekladov – Zásada zákazu diskriminácie – Prenesenie právomocí na orgány mimo Únie – Voľba právneho základu – Zneužitie právomoci – Zásada autonómie práva Únie“
1. Španielske kráľovstvo svojou žalobou navrhuje zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 1260/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov.(2)
2. Napadnuté nariadenie bolo prijaté v dôsledku rozhodnutia Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany.(3)
3. Tvorí spolu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany(4), ako aj Dohodou o jednotnom patentovom súde(5), ktorá bola podpísaná 19. februára 2013, súčasť „balíka jednotného patentu“.
I – Právny rámec
4. Pokiaľ ide o relevantné ustanovenia, odkazujem na moje návrhy vo veci Španielsko/Parlament a Rada (C‑146/13), ktorá je v konaní pred Súdnym dvorom, v ktorých už boli tieto ustanovenia uvedené.
A – Medzinárodné právo
5. Článok 14 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor), ktorý bol podpísaný v Mníchove 5. októbra 1973 a nadobudol účinnosť 7. októbra 1977(6), nazvaný „Jazyky Európskeho patentového úradu, európskych patentových prihlášok a ostatných písomností“, stanovuje:
„(1) Úradnými jazykmi Európskeho patentového úradu(7) sú anglický, francúzsky a nemecký jazyk.
(2) Európska patentová prihláška sa podáva v jednom z úradných jazykov, alebo ak je podaná v inom jazyku, prekladá sa do jedného z úradných jazykov podľa Vykonávacieho predpisu. Počas konania pred [EPÚ] sa môže takýto preklad uvádzať do súladu s pôvodným znením prihlášky. Ak nie je požadovaný preklad podaný včas, prihláška sa považuje za vzatú späť.
(3) Úradný jazyk [EPÚ], v ktorom bola európska patentová prihláška podaná alebo do ktorého bola preložená, sa bude používať ako jazyk konania počas celého konania pred [EPÚ], ak nie je Vykonávacím predpisom určené inak.
(4) Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú trvalé bydlisko alebo sídlo na území zmluvného štátu s úradným jazykom iným, ako je angličtina, francúzština alebo nemčina, a štátni príslušníci toho štátu, ktorí majú bydlisko v zahraničí, môžu podať písomnosti, ktoré majú byť podané v stanovenej lehote, v úradnom jazyku tohto štátu. Musia však predložiť preklad do úradného jazyka [EPÚ] v súlade s Vykonávacím predpisom. Ak nie je písomnosť s výnimkou dokumentov tvoriacich európsku patentovú prihlášku podaná v predpísanom jazyku alebo ak nie je požadovaný preklad podaný včas, písomnosť sa považuje za nepodanú.
(5) Európske patentové prihlášky sa zverejňujú v jazyku konania.
(6) Európske patentové spisy[(8)] sa zverejňujú v jazyku konania a obsahujú preklad patentových nárokov[(9)] do dvoch ostatných úradných jazykov [EPÚ].
…
(8) Zápisy do Európskeho patentového registra sa vykonávajú v troch úradných jazykoch [EPÚ]. V prípade pochybností je rozhodujúci zápis v jazyku konania.“
B – Právo Únie
6. Odôvodnenia 5 a 6 napadnutého nariadenia znejú:
„(5) … Režim prekladov [európskych patentov s jednotným účinkom(10)] by mal zaručovať právnu istotu a stimulovať inovácie a najmä by mal byť na prospech malým a stredným podnikom (ďalej len ‚MSP‘). Mal by sa nimi zabezpečiť jednoduchší, menej nákladný a z právneho hľadiska bezpečný prístup k [EPJÚ] a k patentovému systému ako celku.
(6) Keďže EPÚ je zodpovedný za udeľovanie európskych patentov, režim prekladov pre [EPJÚ] by mal vychádzať zo súčasného postupu v EPÚ. Tento režim by sa mal zamerať na dosiahnutie potrebnej rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov a verejným záujmom, pokiaľ ide o náklady konania a dostupnosť technických informácií.“
7. Odôvodnenie 15 tohto nariadenia stanovuje:
„Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá používania jazykov inštitúcií Únie vytvorené v súlade s článkom 342 ZFEÚ a nariadením Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve[(11)]. Toto nariadenie vychádza z jazykového režimu EPÚ a nemalo by sa chápať ako vytváranie osobitného jazykového režimu pre Úniu či precedensu pre obmedzený jazykový režim v akomkoľvek budúcom právnom nástroji Únie.“
8. Články 3 až 7 napadnutého nariadenia stanovujú:
„Článok 3
Režim prekladov pre [EPJÚ]
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 6 tohto nariadenia, v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu, ktorý má výhody jednotného účinku v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady.
2. Žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 9 nariadenia… č. 1257/2012 sa predkladá v jazyku konania.
Článok 4
Preklad v prípade sporu
1. V prípade sporu týkajúceho sa údajného porušenia [EPJÚ] majiteľ patentu poskytne na žiadosť a podľa výberu údajného porušovateľa úplný preklad [EPJÚ] do úradného jazyka zúčastneného členského štátu [na posilnenej spolupráci(12)], v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo členského štátu, v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko/sídlo.
2. V prípade sporu týkajúceho sa [EPJÚ] poskytne majiteľ patentu v priebehu súdneho konania na žiadosť súdu príslušného v zúčastnených členských štátoch pre spory týkajúce sa [EPJÚ] úplný preklad patentu do jazyka používaného v konaní pred týmto súdom.
3. Náklady na preklady uvedené v odsekoch 1 a 2 znáša majiteľ patentu.
4. V prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, zhodnotí a zohľadní najmä v prípadoch, kde údajným porušovateľom je MSP, fyzická osoba alebo nezisková organizácia, univerzita alebo verejná výskumná organizácia, či údajný porušovateľ predtým, než dostal preklad uvedený v odseku 1, konal bez toho, aby vedel alebo bez dostatočných dôvodov domnievať sa, že porušoval [EPJÚ].
Článok 5
Správa systému kompenzácie
1. Vzhľadom na skutočnosť, že prihlášky európskych patentov možno podať v ktoromkoľvek jazyku podľa článku 14 ods. 2 EPD, zúčastnené členské štáty v súlade s článkom 9 nariadenia… č. 1257/2012 v zmysle článku 143 EPD poverujú EPÚ úlohou spravovať systém kompenzácie na úhradu všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky pre prihlasovateľov podávajúcich patentové prihlášky na EPÚ v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom EPÚ.
2. Systém kompenzácie uvedený v odseku 1 je financovaný z poplatkov uvedených v článku 11 nariadenia… č. 1257/2012 a mal by byť dostupný iba pre MSP, fyzické osoby, neziskové organizácie, univerzity a verejné výskumné inštitúcie s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte.
Článok 6
Prechodné opatrenia
1. Počas prechodného obdobia, ktoré sa začína dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, musí byť žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 9 nariadenia… č. 1257/2012 predložená spolu:
a) s úplným prekladom špecifikácie európskeho patentu do angličtiny, ak je jazykom konania francúzština alebo nemčina, alebo
b) s úplným prekladom špecifikácie európskeho patentu do akéhokoľvek iného úradného jazyka Únie, ak je jazykom konania angličtina.
2. V súlade s článkom 9 nariadenia… č. 1257/2012 zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú EPÚ úlohou uverejniť preklady uvedené v odseku 1 tohto článku čo najskôr po dátume podania žiadosti o jednotný účinok uvedenej v článku 9 nariadenia… č. 1257/2012. Text týchto prekladov nemá právne účinky a slúži len na informatívne účely.
3. Šiesty rok odo dňa účinnosti tohto nariadenia a následne každé dva roky nezávislá odborná komisia vykonáva objektívne vyhodnotenie dostupnosti vysokokvalitných strojových prekladov patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie vypracovaných EPÚ. Táto odborná komisia je zriadená zúčastnenými členskými štátmi v rámci Európskej patentovej organizácie a je zložená zo zástupcov EPÚ a mimovládnych organizácií zastupujúcich používateľov európskeho patentového systému pozvaných ako pozorovateľov Správnou radou Európskej patentovej organizácie v súlade s článkom 30 ods. 3 EPD.
4. Komisia na základe prvých vyhodnotení uvedených v odseku 3 tohto článku a následne každé dva roky na základe nasledujúcich vyhodnotení predkladá Rade správu a v prípade potreby návrhy na ukončenie prechodného obdobia.
5. Ak prechodné obdobie neskončí na základe návrhu Komisie, zanikne 12 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
Článok 7
Nadobudnutie účinnosti
1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Uplatňuje sa od 1. januára 2014 alebo odo dňa nadobudnutia platnosti Dohody o [JPS], podľa toho, čo nastane neskôr.“
II – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania
9. Španielske kráľovstvo návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 22. marca 2013 podalo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
10. Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 12. septembra 2013 bol Belgickému kráľovstvu, Českej republike, Dánskemu kráľovstvu, Spolkovej republike Nemecko, Francúzskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarsku, Holandskému kráľovstvu, Švédskemu kráľovstvu, Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, Európskemu parlamentu, ako aj Komisii povolený vstup do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov Rady v súlade s článkom 131 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
11. Písomné pripomienky predložili všetci vedľajší účastníci konania s výnimkou Luxemburského veľkovojvodstva.
12. Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnuté nariadenie,
– subsidiárne zrušil články 4 a 5, článok 6 ods. 2 a článok 7 ods. 2 uvedeného nariadenia a
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
13. Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol žalobu a
– zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.
III – O žalobe
14. Španielske kráľovstvo uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov.
15. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie na základe jazyka. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad stanovených v rozsudku Meroni/Vysoký úrad(13), z dôvodu delegovania administratívnych úloh týkajúcich sa EPJÚ na EPÚ. Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatočnom právnom základe. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty. Napokon piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady autonómie práva Únie.
16. Subsidiárne Španielske kráľovstvo navrhuje čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia, ako sa uvádza v bode 12 týchto návrhov.
A – O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie na základe jazyka
1. Tvrdenia účastníkov konania
17. Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že prijatím sporného nariadenia Rada porušila zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je zakotvená v článku 2 ZEÚ, lebo pre EPJÚ zaviedla jazykový režim, ktorý je na ujmu osobám, ktorých jazyk nie je jedným z úradných jazykov EPÚ, t. j. angličtina, francúzština alebo nemčina. Tento režim vytvára nerovnosť medzi na jednej strane občanmi a podnikmi Únie, ktorí sú schopní pochopiť s určitým stupňom znalostí dokumenty vyhotovené vo vyššie uvedených jazykoch, a na druhej strane tými, ktorí ich pochopiť schopní nie sú a musia si dať vyhotoviť preklady na vlastné náklady. Akékoľvek obmedzenie používania úradných jazykov Európskej únie musí byť vzhľadom na dodržiavanie zásady proporcionality riadne odôvodnené.
18. Po prvé prístup verejnosti k prekladu dokumentov priznávajúcim práva nebude zaručený, keďže špecifikácia EPJÚ sa bude uverejňovať v jazyku konania a bude zahŕňať preklad nárokov do ostatných dvoch úradných jazykov EPÚ, bez možnosti iného prekladu, čo je diskriminačné a porušuje zásadu právnej istoty. Napadnuté nariadenie dokonca nespresňuje jazyk, v ktorom bude EPJÚ vydaný, ani to, či táto skutočnosť bude uverejnená. Skutočnosť, že normotvorca Únie použil na účely stanovenia jazykového režimu EPJÚ režim používaný na EPÚ nezaručuje jeho zlučiteľnosť s právom Únie. Na rozdiel od režimu ochranných známok Spoločenstva, napadnuté nariadenie nevytvára rovnováhu medzi záujmami podnikov a spoločenstva(14).
19. Po druhé dotknutá právna úprava je údajne neprimeraná a nemožno ju odôvodniť dôvodmi všeobecného záujmu. V prvom rade neexistencia prekladu špecifikácie patentu, a najmä jeho nárokov spôsobuje značnú právnu neistotu a môže mať negatívne účinky na hospodársku súťaž. Na jednej strane táto situácia totiž spôsobuje ťažší prístup na trh, a na druhej strane bude mať negatívny vplyv na podniky, ktoré musia znášať náklady na preklad. Ďalej EPJÚ bude predstavovať titul priemyselného vlastníctva, ktorý bude v rámci vnútorného trhu nevyhnutný. Napokon sporná právna úprava nestanovuje prechodný režim, ktorý by zabezpečil primeranú známosť patentu. Strojové preklady ani povinnosť predložiť úplný preklad v prípade sporu nepredstavujú primerané opatrenia v tejto súvislosti.
20. Z toho vyplýva, že zavedenie výnimky zo zásady rovnosti medzi úradnými jazykmi Únie by malo byť odôvodnené na základe iných kritérií než len ekonomických, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 5 a 6 napadnutého nariadenia.
21. Rada vo svojej odpovedi po prvé uviedla, že zo Zmlúv nemožno vyvodiť žiadnu zásadu, podľa ktorej by sa so všetkými úradnými jazykmi Únie malo za každých okolností zaobchádzať rovnako, čo údajne potvrdzuje aj článok 118 druhý odsek ZFEÚ, ktorý by nedával zmysel, keby existoval len jeden možný jazykový režim zahŕňajúci všetky úradné jazyky Únie.
22. Po druhé v rámci súčasného systému môže každá fyzická alebo právnická osoba požiadať o udelenie európskeho patentu v akomkoľvek jazyku, avšak za predpokladu, že do dvoch mesiacov predloží preklad do jedného z troch úradných jazykov EPÚ, ktorý sa stane jazykom konania, pričom nároky sa potom uverejnia v dvoch ďalších úradných jazykoch EPÚ. Prihláška teda bude preložená a uverejnená v španielskom jazyku len v prípade, že sa validácia patentu požiada pre Španielsko.
23. Po tretie Rada tvrdí, že neuverejnenie v španielskom jazyku bude mať len obmedzený účinok, pretože napadnuté nariadenie stanovuje systém náhrady nákladov; patenty spravujú vo všeobecnosti patentoví zástupcovia, ktorí poznajú iné jazyky Únie; dopad na prístup k vedeckým informáciám v španielskom jazyku bude len obmedzený; len malá časť európskych patentových prihlášok sa v súčasnosti prekladá do španielskeho jazyka; napadnuté nariadenie upravuje systém vysokokvalitného strojového prekladu do všetkých úradných jazykov Únie a článok 4 napadnutého nariadenia stanovuje obmedzenia zodpovednosti MSP, fyzických osôb, neziskových organizácií, univerzít a verejných výskumných organizácií.
24. Po štvrté obmedzenie počtu jazykov používaných v rámci EPJÚ sleduje legitímny cieľ súvisiaci s primeranými nákladmi na tento patent.
25. Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady. Zdôrazňujú, že hľadanie rovnováhy medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi bolo mimoriadne náročné, pretože rozdielne názory medzi členskými štátmi na jazykový režim viedli k neúspechu všetkých predchádzajúcich projektov jednotného patentu.
26. Francúzska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo dodávajú, že vytvorenie jazykového režimu, podľa ktorého by bolo potrebné zabezpečiť preklad špecifikácie patentu, alebo aspoň jeho nárokov, do všetkých úradných jazykoch Únie, by bolo tak nákladné, že by bolo neprijateľné. Na jednej strane jazykový režim EPJÚ bol zvolený z toho dôvodu, že nemecký, anglický a francúzsky jazyk sú úradnými jazykmi EPÚ. Na druhej strane takmer 90 % prihlasovateľov európskeho patentu podáva v súčasnosti svoje patentové prihlášky v týchto jazykoch skôr, než predloží preklad špecifikácie a nárokov.
2. Moje posúdenie
27. Španielske kráľovstvo popiera, že by svojou argumentáciou chcelo tvrdiť, že preklad patentu do všetkých úradných jazykov Únie je potrebný. O tom sa však dá pochybovať, keďže v bode 25 svojej repliky dospelo k záveru, že EPJÚ predstavuje právny nárok, o ktorom sa všetky osoby, a nie len tie, ktoré rozumejú angličtine, francúzštine alebo nemčine, musia mať možnosť dozvedieť dostatočne relevantné informácie, a spresnilo, že systém neposkytuje prechodné riešenia, ktoré by spolu so znížením finančných nákladov viedli k zabezpečeniu toho, že všetky osoby, voči ktorým je možné patent uplatniť, budú o ňom boli riadne informované, ako bolo riešenie, ktoré bolo prijaté pri ochranných známkach Spoločenstva.
28. Na úvod treba pripomenúť kontext prejednávanej veci.
a) Kontext prejednávanej veci
29. Táto vec spadá do rámca vykonávania posilnenej spolupráce na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany.
30. Od prijatia Lisabonskej zmluvy poskytuje článok 118 druhý odsek ZFEÚ vhodný právny základ pre Radu, aby mohla ustanoviť „jazykové režimy európskych právnych titulov“ ochrany duševného vlastníctva.
31. Ako Rada a niektorí vedľajší účastníci konania vo svojich pripomienkach zdôraznili, toto ustanovenie svojím znením preukazuje, že podľa Zmluvy o FEÚ možno za určitých okolností prijať rôzne jazykové režimy, a možno tiež obmedziť počet použiteľných jazykov.(15)
32. Normotvorca Únie vzhľadom na uvedené ustanovenie prijal v súvislosti s EPJÚ jazykový režim, ktorý sa zakladá na systéme EPÚ, t. j. medzinárodného orgánu, ktorého úradnými jazykmi sú angličtina, francúzština a nemčina.
33. Súdny dvor uznal vo svojom rozsudku Kik/ÚHVT(16), že právo Únie nepozná zásadu rovnosti jazykov. Všetky odkazy na používanie jazykov v Únii, ktoré sú uvedené v Zmluvách, totiž nemožno považovať za prejav všeobecnej zásady práva Únie zaručujúcej každému občanovi právo, že všetko, čo môže ovplyvniť jeho záujmy, bude „za každých okolností“ napísané v jeho jazyku.(17)
34. Zvrchovaná právomoc normotvorcu Únie však má svoje hranice, keďže Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu byť diskriminované na základe svojho jazyka.(18)
35. V tejto súvislosti treba uviesť, že normotvorca Únie vymedzil v napadnutom nariadení platné režimy prekladov. Niektoré z týchto režimov sa uplatňujú iba počas prechodného obdobia, až kým nebude dostupný systém vysokokvalitných strojových prekladov patentových prihlášok a špecifikácií.(19)
36. Španielske kráľovstvo vo svojom prvom žalobnom dôvode nespochybňuje rozhodnutie normotvorcu Únie vychádzať zo systému EPÚ, tvrdí však, že tento systém je diskriminačný, pretože vytvára rozdielne zaobchádzanie, lebo s hospodárskymi subjektmi, ktorých jazykom nie je nemčina, angličtina alebo francúzština, sa zaobchádza horšie, než s tými, ktoré tieto jazyky ovládajú, lebo prvé subjekty nemajú prístup k prekladom do svojho jazyka.
37. Podľa tohto členského štátu je jazykový režim EPJÚ obmedzujúci a nie je odôvodnený.
38. Článok 3 ods. 1 napadnutého nariadenia stanovuje, že „bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 6 tohto nariadenia, v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu, ktorý má výhody jednotného účinku v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD[(20)] sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady.“
39. Je nepochybné, že osoby, ktoré nerozumejú úradným jazykom EPÚ sú diskriminované a že toto rozdielne zaobchádzanie zaviedol normotvorca Únie.
40. Musím preto preskúmať legitímnosť cieľa, ktorý normotvorca Únie sledoval, keď zaviedol diskriminačnú právnu úpravu, a prípadne preskúmať, či toto rozdielne zaobchádzanie je vhodné a primerané.(21)
b) Cieľ sledovaný normotvorcom Únie
41. V súčasnosti sa systém ochrany európskym patentom vyznačuje veľmi vysokými nákladmi.(22) Keď EPÚ totiž udelí patent, musí byť tento patent validovaný v každom členskom štáte, v ktorom sa má ochrana uplatňovať. Na validovanie takého patentu na území členského štátu sa podľa vnútroštátnych predpisov môže vyžadovať, aby majiteľ uvedeného patentu predložil jeho preklad do úradného jazyka daného členského štátu.(23)
42. Dotknuté osoby, t. j. podniky zo všetkých sektorov, priemyselné združenia, združenia MSP, patentoví zástupcovia, verejné orgány a výskumníci sa domnievajú, že vysoké náklady na európsky patent predstavujú prekážku patentovej ochrany v Únii.(24)
43. Vzhľadom na túto skutočnosť, a napriek tomu, že Únia má za cieľ podporovať fungovanie vnútorného trhu, schopnosť inovácie(25), rast a konkurencieschopnosť európskych podnikov, je dôležité a nevyhnutné, aby normotvorca Únie z tohto dôvodu zasiahol v oblasti patentov. Zavedený systém musí teda zabezpečiť jednotnú ochranu patentov na území všetkých zúčastnených členských štátov a zároveň vďaka jazykového režimu zabrániť príliš vysokým nákladom.
44. Režim prekladov EPJÚ by teda mal byť jednoduchý a nákladovo efektívny,(26) zaručovať právnu istotu a stimulovať inovácie a najmä by mal byť na prospech MSP.(27)
45. Pokiaľ ide o porovnanie s ochrannou známkou Spoločenstva vykonané Španielskym kráľovstvom, domnievam sa, že naráža na svoje hranice.
46. Isteže, ochranná známka Spoločenstva a európsky patent sú tituly práva duševného vlastníctva, ktoré boli vytvorené v prospech hospodárskych subjektov, a nie všetkých občanov, pričom tieto hospodárske subjekty nie sú povinné ich využívať.(28)
47. Na základe jednotnej ochrany, ktorú poskytujú, odstraňujú nevyhnutnosť podať viaceré žiadosti o validovanie na vnútroštátnej úrovni a náklady na preklad, ktoré z toho vyplývajú.
48. Naopak, ako uvádzajú Belgické kráľovstvo, Francúzska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Parlament, práve otázka nákladov výrazne odlišuje EPJÚ od ochrannej známky. V týchto dvoch prípadoch sa totiž neprekladá to isté. V prípade ochrannej známky ide o štandardizovanú schému, kým v prípade patentu je nevyhnutný vysoko technický opis.(29)
49. Medzi týmito dvoma právnymi titulmi duševného vlastníctva existuje teda vnútorný rozdiel v technickej povahe. Takáto technická povaha má nevyhnutne vplyv na náklady na preklad, pretože si vyžaduje preklad dlhších a komplikovanejších dokumentov. Nároky(30) si zvyčajne vyžadujú využitie služieb špecializovaného prekladateľa a sú vo všeobecnosti dlhé približne 20 strán,(31) no môžu byť dlhé až 200 strán.(32)
50. Treba preto konštatovať, že normotvorca Únie prijal napadnuté nariadenie na legitímne účely nájsť riešenie týkajúce sa jazykov, ktoré by bolo v súlade s cieľmi Únie uvedenými v bode 43 týchto návrhov. Inými slovami, hoci zvolený jazykový režim znamená obmedzenie používania jazykov, sleduje legitímny cieľ znížiť náklady na preklad.
51. Pokiaľ rozdielne zaobchádzanie s úradnými jazykmi Únie sleduje takýto cieľ, je teda potrebné posúdiť vhodnosť a primeranosť takéhoto rozhodnutia.(33)
c) Vhodnosť a primeranosť rozdielneho zaobchádzania
52. Ak má normotvorca Únie umožniť ochranu jednotným európskym patentom na území zúčastnených členských štátov a zároveň znížiť náklady na preklad, existuje len málo oblastí, v ktorým môže prijať opatrenia.
53. Zdá sa, že počet strán patentu nemožno obmedziť. Špecifikácia patentu, a najmä jeho nároky totiž určujú predmet ochrany. Okrem toho, priemerné náklady na preklad(34) možno len sotva znížiť vzhľadom na technickú povahu patentov.
54. Čím viac jazykov, do ktorých treba prekladať, bude, tým vyššie budú náklady na preklad.
55. S cieľom znížiť náklady mal normotvorca Únie len možnosť obmedziť počet jazykov, do ktorých sa má EPJÚ prekladať.
56. Obmedzenie počtu jazykov EPJÚ je teda primerané, pretože zabezpečuje jednotnú patentovú ochranu a zároveň umožňuje výrazné zníženie nákladov na preklad.
57. Navyše normotvorca Únie svojím rozhodnutím o založení EPJÚ na systéme EPÚ urobil logické rozhodnutie, pretože tento systém sa už osvedčil,(35) pričom použitie nemeckého, anglického a francúzskeho jazyka v rámci EPJÚ má svoj význam, lebo ide o úradné jazyky EPÚ. Toto rozhodnutie zaručuje určitú stabilitu pre hospodárske subjekty a patentových odborníkov, ktorí už sú zvyknutí pracovať v týchto troch jazykoch.
58. Okrem toho sa zdá, že výber týchto jazykov zobrazuje realitu, pokiaľ ide o sektor patentov. V tejto súvislosti Rada poukazuje na to, že väčšina vedeckej práce sa zverejňuje v nemčine, angličtine alebo francúzštine. Je teda nepopierateľné, že európski výskumní pracovníci môžu porozumieť patentom uverejneným v týchto jazykoch. Z vyššie uvedenej dosahovej štúdie Komisie, ako aj z argumentov Švédskeho kráľovstva vyplýva, že nemecký, anglický a francúzsky jazyk sú jazyky, ktorými sa hovorí v členských štátoch, z ktorých pochádza najvyšší počet patentových prihlášok v rámci Únie.(36)
59. Obmedzenie na tri úradné jazyky EPÚ sa mi pritom zdá byť primerané, vzhľadom na ciele, ktoré normotvorca Únie legitímne sledoval.
60. Takýto výber navyše dodržiava zásadu proporcionality.
61. V tejto súvislosti z už citovaného rozsudku Kik/ÚHVT(37) vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie zo strany normotvorcu Únie je možné len vtedy, keď existuje nevyhnutná rovnováha medzi rôznymi dotknutými záujmami.(38)
62. Normotvorca Únie správne vymedzil v napadnutom nariadení platný režim prekladov, a to tak, aby zmiernil rozdielne zaobchádzanie pri výbere jazykov, ako aj vplyv, aký to môže mať na hospodárske subjekty a dotknuté osoby.
63. Hoci Španielske kráľovstvo zdôrazňuje len menej priaznivé zaobchádzanie s tými, ktorí nedokážu porozumieť informácií, pretože nemajú prístup k prekladu prihlášok európskych patentov vo svojom vlastnom jazyku (články 4 a 6 napadnutého nariadenia), nič to nemení na skutočnosti, že v rámci posúdenia primeranosti rozhodnutia normotvorcu Únie treba vziať do úvahy aj rozdielne zaobchádzanie s tými, ktorí predkladajú európske patentové prihlášky (článok 5 tohto nariadenia).(39)
64. Z tohto dôvodu normotvorca Únie v prvom rade uviedol v článku 3 ods. 1 napadnutého nariadenia, že tento režim sa zavádza „bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 6 [uvedeného] nariadenia“(40).
65. Na jednej strane tento normotvorca stanovuje pravidlá týkajúce sa vyhotovenia prekladu v prípade sporu.
66. Po prvé v prípade sporu týkajúceho sa údajného porušenia stanovuje prístup k informáciám v jazyku, ktorý si zvolí údajný porušovateľ. Podľa článku 4 ods. 1 napadnutého nariadenia, keď osoba údajne poruší EPJÚ, majiteľ patentu jej poskytne na vlastné náklady a na jej žiadosť preklad EPJÚ do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu, alebo členského štátu, v ktorom má daná osoba bydlisko či sídlo, podľa výberu tejto osoby.(41)
67. Po druhé v prípade sporu týkajúceho EPJÚ článok 4 ods. 2 napadnutého nariadenia stanovuje, že majiteľ patentu poskytne na žiadosť súdu, ktorý je príslušný v niektorom zúčastnenom členskom štáte, úplný preklad patentu do jazyka používaného v konaní pred týmto súdom.(42)
68. Po tretie v prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, musí zohľadniť dobrú vieru údajného porušovateľa, ktorý konal skôr, než dostal preklad uvedený v článku 4 ods. 1 napadnutého nariadenia, pričom nevedel alebo nemal dostatočné dôvody domnievať sa, že porušuje EPJÚ, a to „najmä“, ak ide o MSP, fyzické osoby, neziskové organizácie, univerzity a verejné výskumné organizácie.(43)
69. Na druhej strane normotvorca Únie stanovuje prechodné opatrenia, ktoré začínajú dňom nadobudnutia účinnosti napadnutého nariadenia, a trvajú až dovtedy, kým EPÚ nebude mať k dispozícii systém vysokokvalitného strojového prekladu patentových prihlášok.(44)
70. Počas prechodného obdobia teda článok 6 ods. 1 napadnutého nariadenia stanovuje, že každá žiadosť o EPJÚ sa predloží spolu s prekladom celej špecifikácie do anglického jazyka, ak je jazykom konania nemčina alebo francúzština, alebo s prekladom celej špecifikácie do iného úradného jazyka Únie, ak je jazykom konania angličtina. Ide teda o záruku, že počas tohto obdobia budú všetky EPJÚ k dispozícii v anglickom jazyku. Preklady do úradných jazykov Únie sa budú vyhotovovať manuálne a môžu slúžiť na zdokonalenie systému strojového prekladu.
71. V druhom rade normotvorca Únie upravil v článku 5 napadnutého nariadenia systém kompenzácie na úhradu nákladov na preklad pre osoby, ktoré svoju európsku patentovú prihlášku nepodali v jednom z úradných jazykov EPÚ.
72. Toto ustanovenie stanovuje, že keďže európsku patentovú prihlášku možno podať v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie, takýmto osobám možno poskytnúť kompenzáciu na úhradu všetkých nákladov na preklad až do určitej výšky. Týmito príjemcami sú výslovne MSP, fyzické osoby, neziskové organizácie, univerzity a verejné výskumné organizácie, ktoré majú svoje bydlisko či hlavné sídlo ekonomickej činnosti v členskom štáte.(45)
73. Normotvorca Únie teda chcel chrániť tie osoby alebo subjekty, ktoré sú najzraniteľnejšie v porovnaní so silnejšími organizáciami, ktoré majú väčšie zdroje a majú medzi svojimi zamestnancami pracovníkov, ktorí dokážu pripraviť európske patentové prihlášky priamo v jednom z úradných jazykov EPÚ.
74. Z týchto úvah vyplýva, že jazykový režim, pre ktorý sa normotvorca Únie rozhodol, sleduje legitímny cieľ a je vhodný a primeraný vzhľadom na záruky a prvky, ktoré majú zmierniť diskriminačný účinok vyplývajúci z tohto rozhodnutia.
75. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy teda navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva ako nedôvodný.
B – O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad stanovených v rozsudku Meroni/Vysoký úrad
1. Tvrdenia účastníkov konania
76. Španielske kráľovstvo tvrdí, že Rada sa tým, že na EPÚ preniesla podľa článku 5 a článku 6 ods. 2 sporného nariadenia správu systému kompenzácie na úhradu nákladov na preklad a na uverejnenie prekladov v rámci prechodného režimu, dopustila porušenia zásad uvedených v rozsudku Meroni/Vysoký úrad(46), ktoré boli potvrdené neskoršou judikatúrou.
77. Rada, ktorá si kladie otázku prípustnosti tohto žalobného dôvodu vzhľadom na niektoré tvrdenia uvedené vo veci Španielsko/Parlament a Rada (C‑146/13), ktorá je v konaní pred Súdnym dvorom, v prvom rade uvádza, že Španielske kráľovstvo nepopiera, že zúčastnené členské štáty majú za úlohu vykonávať prostredníctvom EPÚ správu systému kompenzácie a uverejňovať preklady. Vykonávanie práva Únie je predovšetkým úlohou členských štátov a na úlohy súvisiace so systémom kompenzácie a s uverejňovaním prekladov nie je nevyhnutné mať jednotné podmienky na vykonávanie v zmysle článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Zásady stanovené v rozsudku Meroni/Vysoký úrad(47), ktoré boli potvrdené neskoršou judikatúrou, nie sú podľa nej relevantné. V každom prípade tieto zásady boli dodržané.
78. Vedľajší účastníci konania súhlasia s pripomienkami Rady, ktorá sa domnieva, že zásady uvedené v danom rozsudku nie sú uplatniteľné, a že v každom prípade boli dodržané.
2. Moje posúdenie
79. So zreteľom na prvky odpovede navrhnuté v rámci posúdenia štvrtého a piateho žalobného dôvodu, ktoré som uviedol v mojich návrhoch vo veci Španielsko/Parlament a Rada (C‑146/13), ktorá je v konaní pred Súdnym dvorom, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva ako nedôvodný.
C – O treťom dôvode založenom na neexistencii právneho základu článku 4 napadnutého nariadenia
1. Tvrdenia účastníkov konania
80. Španielske kráľovstvo tvrdí, že právny základ použitý na začlenenie článku 4, ktorý upravuje „preklad v prípade sporu“ do napadnutého nariadenia, je nesprávny, pretože toto ustanovenie sa netýka „jazykového režimu“ európskeho právneho titulu duševného vlastníctva podľa článku 118 druhého odseku ZFEÚ, ale začlenenia určitých procesných záruk do rámca súdneho konania.
81. Rada tvrdí, že článok 4 napadnutého nariadenia nepredstavuje procesné pravidlo, ale stanovuje pravidlo týkajúce sa jazykového režimu, a toto pravidlo predstavuje neoddeliteľnú a dôležitú súčasť celkového jazykového režimu EPJÚ zavedeného týmto nariadením. Rada spresňuje, že toto ustanovenie zohráva dôležitú úlohu, pretože zapĺňa právnu medzeru, lebo jazykový režim podľa EPD neupravuje jazykové požiadavky v prípade sporu. Tiež tvrdí, že keďže procesné pravidlá členských štátov neboli harmonizované právom Únie, malo by sa zabezpečiť, aby údajný porušovateľ mal vždy právo, že mu bude predložený preklad dotknutého EPJÚ v celom rozsahu. Podmienky uplatňovania článku 118 druhého odseku ZFEÚ, ktorým sa stanovuje jazykový režim uplatňovaný na celý „život“ patentu, sú teda splnené.
82. Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady.
83. Francúzska republika, Holandské kráľovstvo a Švédske kráľovstvo zdôrazňujú, že článok 118 druhý odsek ZFEÚ nevyžaduje, aby normotvorca Únie harmonizoval úplne všetky aspekty jazykového režimu alebo režimu prekladov dotknutého titulu práva duševného vlastníctva. Z pohľadu Belgického kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky, Maďarska, Švédskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva, Parlamentu a Komisie mohol byť článok 4 napadnutého nariadenia jednoznačne prijatý na základe článku 118 druhého odseku ZFEÚ, pretože toto ustanovenie predstavuje základný prvok režimu prekladov stanoveného týmto nariadením. Aj keby dané ustanovenie nebolo neoddeliteľnou súčasťou režimu prekladov zavedenému daným nariadením, jeho prijatie do napadnutého nariadenia si nevyžaduje použitie iného právneho základu než článku 118 druhého pododseku ZFEÚ. Z judikatúry totiž vyplýva,(48) že ak preskúmanie aktu Únie preukáže, že tento akt sleduje dvojaký cieľ alebo že obsahuje dve zložky, a pokiaľ jednu z nich možno označiť ako hlavnú alebo prevažujúcu, zatiaľ čo druhá je len doplňujúca, akt sa musí zakladať len na jednom právnom základe. O taký prípad ide aj v prejednávanej veci.
2. Moje posúdenie
84. Španielske kráľovstvo tvrdí, že článok 4 napadnutého nariadenia nie je ustanovením, ktoré by sa týkalo jazykového režimu stanoveného článkom 118 druhým odsekom ZFEÚ, a preto toto ustanovenie nemožno použiť ako právny základ na zavedenie niektorých procesných záruk do rámca súdneho konania.
85. S touto analýzou nemôžem súhlasiť, a to z nasledujúcich dôvodov.
86. Treba poukázať na to, podľa ustálenej judikatúry „musí byť voľba právneho základu aktu Únie založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané a medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah tohto aktu“.(49)
87. Na úvod poznamenávam, že Španielske kráľovstvo uviedlo v bode 48 svojej žaloby – v rámci svojho prvého žalobného dôvodu –, že napadnuté nariadenie správne stanovuje veľmi konkrétny režim použitia a obmedzenia úradných jazykov Únie, čo v pravom zmysle slova predpokladá skutočný „jazykový režim“ ako stanovuje jeho právny základ, t. j. článok 118 druhý odsek ZFEÚ, ako aj samotné rozhodnutie o posilnenej spolupráci.
88. So zreteľom na odôvodnenie 16 napadnutého nariadenia, v ktorom sa uvádza, že cieľom tohto nariadenia je vytvorenie jednotného a zjednodušeného režimu prekladov pre EPJÚ, ako aj na moje posúdenie prvého žalobného dôvodu a posúdenia, ktoré uvediem v rámci štvrtého žalobného dôvodu(50), a ďalej aj na posúdenie týkajúce sa návrhu na čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia(51), na ktoré odkážem, sa domnievam, že článok 4 napadnutého nariadenia je práve naopak neoddeliteľne spojený s jazykovým režimom, pretože jeho cieľom je zmierniť rozhodnutie normotvorcu Únie týkajúce sa jazykového režimu EPJÚ.
89. Dodávam, že hoci sa článok 4 ods. 4 napadnutého nariadenia líši od článku 4 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, pretože nestanovuje žiadne pravidlá týkajúce sa samotného prekladu v prípade sporu, nič to nemení na skutočnosti, že toto ustanovenie článku 4 ods. 4 napadnutého nariadenia súvisí s článkom 4 ods. 1 napadnutého nariadenia. Umožňuje totiž normotvorcovi Únie zohľadniť obdobie, počas ktorého zainteresované strany nebudú prípadne vedieť o patente z dôvodu neexistencie prekladu(52), čo bude na ujmu najmä MSP, fyzickým osobám alebo neziskovým organizáciám, univerzitám alebo verejným výskumným organizáciám. Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 4 napadnutého nariadenia zmierni túto neexistenciu prekladu tým, že zohľadní dobrú vieru najmä týchto osôb či subjektov.
90. V tejto súvislosti odôvodnenie 9 napadnutého nariadenia spresňuje, že súd, ktorý bude príslušný na posúdenie tejto dobrej vôle v jednotlivých prípadoch, by mal zohľadniť jazyk konania, v ktorom sa koná pred EPÚ a počas prechodného obdobia aj preklad predložený spolu so žiadosťou o jednotný účinok.
91. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva ako nedôvodný.
D – O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty
1. Tvrdenia účastníkov konania
92. Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu právnej istoty, po prvé preto, lebo obmedzuje možnosti hospodárskych subjektov získať informácie. Po druhé nespresňuje spôsoby, akými sa uverejnení priznanie jednotného účinku a zápis do registra pre jednotnú patentovú ochranu.(53) Okrem toho sa v rámci správy systému kompenzácie neuvádza maximálna výška nákladov ani spôsob jej stanovenia. Nestanovuje ani konkrétne dôsledky situácie, keď porušovateľ konal v dobrej viere. Napokon, systém strojového prekladu neexistoval v čase prijatia napadnutého nariadenia.
93. Rada sa domnieva, že tvrdenia Španielskeho kráľovstva neprihliadajú na zásady nepriamej správy a subsidiarity, na ktorých je Únia založená. Napadnuté nariadenie ponecháva na členské štáty, aby konkrétne upravili také aspekty ako systém kompenzácie alebo strojové preklady. Zásada právnej istoty nevyžaduje, aby všetky pravidlá boli podrobne stanovené v napadnutom nariadení, pretože určité pravidlá môžu upraviť členské štáty alebo môžu byť vymedzené v delegovaných či vykonávacích aktov.
94. Okrem toho, článok 4 ods. 4 napadnutého nariadenia stanovuje základné prvky a kritériá na ich uplatnenie vnútroštátnym súdom. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby vnútroštátny súd mohol uložiť porušovateľovi sankciu, a umožňuje mu v plnej miere vykonávať jeho súdnu právomoc.
95. Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady.
96. Po prvé Belgické kráľovstvo, Francúzska republika, Holandské kráľovstvo a Komisia tvrdia, že napadnuté nariadenie v spojení s nariadením č. 1257/2012 jasne a presne stanovuje jazykový režim a spôsoby uverejňovania a registrácie EPJÚ.
97. Po druhé Belgické kráľovstvo, Francúzska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo a Komisia tvrdia, že napadnuté nariadenie nebráni dotknutým osobám získať prístup k informáciám, ktoré sú potrebné na výkon ich činnosti, pretože všetky EPJÚ sa podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a h) nariadenia č. 1257/2012 budú nachádzať v registri jednotnej patentovej ochrany, ktorý bude k dispozícii na internete. Isteže, špecifikácia EPJÚ bude uverejnená len v jednom jazyku. Vzhľadom na systémy strojového prekladu EPÚ však nebude z tohto obmedzenia vyplývať pre dotknuté osoby nijaká právna neistota.
98. Po tretie Dánske kráľovstvo, Francúzska republika, Maďarsko, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo a Komisia sa domnievajú, že ustanovenia článku 4 ods. 1 a 3 napadnutého nariadenia posilňujú právnu istotu v prípade sporu týkajúceho sa údajného porušenia EPJÚ. Okolnosť, že predpokladaný preklad nebude mať právnu silu, neporušuje zásadu právnej istoty, pretože táto zásada je lepšie zabezpečená, keď je rozhodujúca len jedna jazyková verzia. Článok 4 ods. 4 napadnutého nariadenia chráni konkrétne určité osoby, ktoré môžu byť žalované v sporoch týkajúcich sa nároku na náhradu škody.
99. Napokon po štvrté Francúzska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo a Komisia zdôrazňujú, že napadnuté nariadenie nespôsobuje nijakú právnu neistotu, pokiaľ ide o úpravu systému kompenzácie zavedenému v článku 5 tohto nariadenia, pretože nie je potrebné, aby toto nariadenie stanovovalo maximálnu výšku nákladov na preklad, v rámci ktorej môžu niektorí prihlasovatelia požadovať náhradu, pretože túto okolnosť možno vymedziť prostredníctvom neskoršieho vykonávacieho aktu.
2. Moje posúdenie
100. Na úvod treba pripomenúť, že zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby právne pravidlá boli „jasné, presné a mali predvídateľné účinky“ s cieľom umožniť dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vzťahoch, ktoré spadajú do rámca právneho poriadku Únie.(54)
101. Treba preto preskúmať, či argumenty predložené Španielskym kráľovstvom preukazujú, že došlo k porušeniu tejto zásady.
102. Pokiaľ ide o tvrdenie tohto členského štátu, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu právnej istoty, pretože EPJÚ sa neprekladá do všetkých jazykov a možnosti hospodárskych subjektov získať informácie sú preto obmedzené, odkazujem na posúdenie, ktoré som uviedol v rámci prvého žalobného dôvodu, z ktorého vyplýva, že toto tvrdenie sa má zamietnuť.
103. Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, že napadnuté nariadenie údajne nestanovuje uverejnenie priznania jednotného účinku ani spôsob, akým sa bude vykonávať zápis do registra pre jednotnú patentovú ochranu, ako ani to, či sa vykoná v troch jazykoch v súlade s článok 14 EPD, domnievam sa, že toto tvrdenie treba zamietnuť, a to z rovnakých dôvodov, ako uviedli niektorí vedľajší účastníci, ktoré sa týkajú výkladu ustanovení napadnutého nariadenia v spojení s nariadením č. 1257/2012 a EPD.
104. Článok 3 ods. 2 napadnutého nariadenia totiž stanovuje, že žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 9 nariadenia č. 1257/2012 sa predkladá v jazyku konania,(55) ako je stanovený podľa článku 2 písm. b) napadnutého nariadenia.(56)
105. Článok 9 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1257/2012 stanovuje, že EPÚ zabezpečí, aby bol jednotný účinok zaznamenaný v registri pre jednotnú patentovú ochranu, ak bola predložená žiadosť o jednotný účinok.
106. Okrem toho, článok 3 ods. 1 prvý pododsek daného nariadenia stanovuje, že „európsky patent udelený s rovnakým súborom nárokov vo vzťahu ku všetkým zúčastneným členským štátom má výhody jednotného účinku v zúčastnených členských štátoch za predpokladu, že jeho jednotný účinok bol zaregistrovaný v registri pre jednotnú patentovú ochranu“(57).
107. Navyše článok 14 ods. 8 EPD stanovuje, že zápis do Európskeho patentového registra sa vykoná v troch úradných jazykov EPÚ, a že v prípade pochybností je rozhodujúci zápis v jazyku konania.
108. Podľa môjho názoru z uvedeného ustanovenia a z článku 2 písm. e) nariadenia č. 1257/2012 vyplýva, že zápis do registra pre jednotnú patentovú ochranu sa vykoná v troch úradných jazykoch EPÚ.
109. Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva týkajúce sa úpravy systému kompenzácie stanoveného v článku 5 napadnutého nariadenia, podľa ktorého ani maximálna výška náhrady nákladov, ani spôsob jej stanovenia nie sú spresnené, na zamietnutie tohto tvrdenia treba zohľadniť tieto skutočnosti.
110. Článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1257/2012 stanovuje, že zúčastnené členské štáty vo svojom postavení zmluvných štátov EPD zabezpečia riadenie činností súvisiacich s úlohami uvedenými v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia(58), a že na tento účel vytvoria užší výbor správnej rady Európskej patentovej organizácie(59) v zmysle článku 145 EPD.(60)
111. Preto užšiemu výboru prináleží prijímať rozhodnutia týkajúce sa systému náhrad uvedeného v článku 5 napadnutého nariadenia, t. j. systému, ktorého správa prináleží EPÚ.
112. V tejto súvislosti pripomínam, že na 7. zasadnutí užšieho výboru v Mníchove 26. marca 2014 prijal tento výbor pravidlá vzťahujúce sa na systém kompenzácie náhrady nákladov na preklady prihlášok predložených v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom EPÚ. Finančné aspekty systému kompenzácie vrátane výšky náhrady však budú predmetom neskorších diskusií.(61)
113. Hospodárske subjekty a všetky dotknuté osoby sa teda budú môcť dozvedieť všetky podmienky systému kompenzácie ihneď, ako zmluvné členské štáty prostredníctvom užšieho výboru tieto podmienky stanovia.
114. Uvedené podmienky budú musieť v každom prípade zohľadniť odôvodnenie 10 napadnutého nariadenia, podľa ktorého dodatočná úhrada nákladov na preklad z jazyka patentovej prihlášky do jazyka konania EPÚ má ísť nad rámec toho, čo už v súčasnosti v rámci EPÚ existuje.
115. Pokiaľ ide o tvrdenie, že uvedený preklad predložený majiteľom patentových práv nebude mať v prípade sporu žiadnu právnu silu, súhlasím s argumentmi, ktoré predložili viacerí vedľajší účastníci, že zásada právnej istoty je nepochybne lepšie zabezpečená, keď je rozhodujúca len jedna jazyková verzia. Nie je mi totiž jasné, ako by sa táto zásada dala dodržať v prípade viacerých údajných porušovateľov vo viacerých členských štátoch. Ak by boli rozhodujúce všetky preklady, viedlo by to k riziku rozdielností medzi rôznymi jazykovými verziami, a teda k narušeniu právnej istoty. Toto tvrdenie sa teda musí zamietnuť.
116. Pokiaľ ide o tvrdenie, že na rozdiel od systému týkajúceho sa ochrannej známky Spoločenstva, neexistuje ustanovenie vylučujúce, aby tretie osoby konajúce v dobrej viere, ktoré porušili patent, boli zaviazané na náhradu škody, pretože článok 4 ods. 4 napadnutého nariadenia nestanovuje praktické dôsledky porušenia patentu treťou osobou v dobrej viere, proti tomuto tvrdeniu namietam, že nič nezaväzuje normotvorcu Únie, aby pre ochrannú známku Spoločenstva a EPJÚ stanovil rovnaký právny režim. Navyše pripomínam, že uvedený normotvorca sa usiloval o opätovné nastolenie toho, aby pri posúdení v každom jednotlivom prípade prináležalo vnútroštátnemu súdu stanoviť určitú rovnováhu tým, že bude musieť zohľadniť dobrú vieru údajného porušovateľa.(62) Praktické dôsledky pre tohto údajného porušovateľa vyplynú z daného skutkového a právneho posúdenia. Vnútroštátny súd teda bude môcť vyhovieť návrhu na náhradu škody a zaviazať ho na jej náhradu, rovnako ako zamietnuť taký návrh, a to úplne nezávisle. Zo znenia článku 4 ods. 4 napadnutého nariadenia navyše jasne vyplýva, že príslušnému súdu prináleží zohľadniť dobrú vieru údajného porušovateľa.
117. Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia Španielskeho kráľovstva týkajúce sa systému strojového prekladu a prechodných ustanovení, pripomínam, že doba trvania prechodného obdobia závisí od dĺžky trvania časového obdobia, ktoré môže byť potrebné na vývoj systému strojového prekladu, aby sa zabezpečilo, že preklady patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie budú efektívne a vo vysokej kvalite.
118. V tejto súvislosti treba poznamenať, že zavedenie tohto systému začalo s obmedzeným počtom jazykov v roku 2004. Uvedený systém bol následne rozšírený, aby bolo možné do roku 2014 vykonávať strojové preklady do jazykov všetkých zmluvných štátov EPD, a teda pre všetky úradné jazyky Únie z angličtiny a do angličtiny.(63)
119. Okrem toho netreba zabudnúť, že napadnuté nariadenie sa uplatňuje od dátumu nadobudnutia platnosti dohody o JPS a že normotvorca Únie stanovil, že ak sa prechodné obdobie neskončí na základe návrhu Komisie(64), zanikne 12 rokov po tomto dátume.(65) To podľa mňa ponecháva dostatočný priestor pre EPÚ na vývoj vysokokvalitného systému strojového prekladu, a to najmä preto, že tento systém sa zlepší prostredníctvom manuálnych prekladov vykonaných v rámci uvedeného obdobia, ktoré bude zárukou spoľahlivosti informácií.(66)
120. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol štvrtý žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva, keďže po preskúmaní tvrdení uvedených týmto členským štátom sa nezistilo žiadne porušenie zásady právnej istoty, lebo ustanovenia napadnutého nariadenia, nariadenia č. 1257/2012 a EPD sú dostatočne jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky.
E – O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady autonómie práva Únie
1. Tvrdenia účastníkov konania
121. Španielske kráľovstvo tvrdí, že článok 7 napadnutého nariadenia porušuje zásadu autonómie práva Únie, pretože rozlišuje medzi jednak nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a jednak jeho uplatňovaním od 1. januára 2014, pričom sa uvádza, že tento dátum sa posunie, ak dohoda o JPS nenadobudne platnosť. V tomto prípade bola zmluvným stranám dohody o JPS daná právomoc určiť dátum nadobudnutia účinnosti(67) právnej normy Únie, a v dôsledku toho výkon jej právomoci.
122. Rada tvrdí, že zo znenia odôvodnenia 9 v spojení s odôvodneniami 24 a 25 nariadenia č. 1257/2012 vyplýva, že cieľom politického rozhodnutia normotvorcu Únie na účely zabezpečenia riadneho fungovania EPJÚ, konzistentnosti judikatúry, a tým aj právnej istoty, ako aj nákladovej efektívnosti pre majiteľov patentov, bolo spojiť EPJÚ s fungovaním samostatného súdneho orgánu, ktorý bude ustanovený skôr, než sa vydá prvý EPJÚ. V tejto súvislosti neexistuje nijaká právna prekážka, ktorá by bránila vytvoreniu spojitosti medzi EPJÚ a jednotným patentovým súdom, pričom táto spojitosť bola dostatočne odôvodnená v odôvodneniach 24 a 25 nariadenia č. 1257/2012. V legislatívnej praxi napokon existuje viacero príkladov spojitosti medzi účinnosťou aktu Únie a udalosťou, ktorá sa tohto aktu netýka.
123. Vedľajší účastníci konania súhlasia s pripomienkami Rady.
2. Moje posúdenie
124. Pokiaľ ide o posúdenie tohto piateho žalobného dôvodu, odkazujem na moje návrhy vo veci Španielsko/Parlament a Rada (C‑146/13), ktorá je v konaní pred Súdnym dvorom, a najmä na preskúmanie poslednej časti šiesteho žalobného dôvodu, ako aj siedmeho žalobného dôvodu, pričom Súdnemu dvoru navrhujem, aby zamietol tento piaty žalobný dôvod ako nedôvodný.
F – O subsidiárnom návrhu na čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia
1. Tvrdenia účastníkov konania
125. Hoci Rada nepredložila formálne námietky voči subsidiárnemu návrhu Španielskeho kráľovstva, vyslovila pochybnosti, pokiaľ ide o relevantnosť žalobných dôvodov uvedených na podporu tohto návrhu a dodala, že čiastočné zrušenie článku 7 ods. 2 napadnutého nariadenia je v každom prípade nemožné, pretože toto ustanovenie je neoddeliteľné od ostatných ustanovení tohto nariadenia. Spolková republika Nemecko tvrdí, že žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom smeruje k zrušeniu článkov 4 a 5, článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 2 tohto nariadenia, pretože články 4 až 6 napadnutého nariadenia sú integrálnou súčasťou jazykového režimu EPJÚ a zrušenie článku 7 ods. 2 tohto nariadenia by zmenilo povahu EPJÚ, a teda povahu uvedeného nariadenia.
126. Španielske kráľovstvo zdôrazňuje, že návrh na čiastočné zrušenie podalo iba subsidiárne. Okrem toho podľa tvrdení Spolkovej republiky Nemecko nemožno vyhovieť akémukoľvek návrhu na čiastočné zrušenie.
2. Moje posúdenie
127. Pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je čiastočné zrušenie aktu Únie možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. Súdny dvor opakovane konštatoval, že táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty.(68)
128. Z môjho posúdenia prvého, tretieho a štvrtého žalobného dôvodu vyplýva, že cieľom článkov 4 a 5 napadnutého nariadenia je zmiernenie rozhodnutia normotvorcu Únie týkajúce sa jazykového režimu EPJÚ. Oddelenie týchto ustanovení napadnutého nariadenia je preto nemysliteľné bez toho, aby sa zmenila jeho podstata.
129. Pokiaľ ide o článok 6 ods. 2, ktorý odkazuje na článok 9 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1257/2012, a článok 7 ods. 2 sporného nariadenia, poukazujem na body 189 až 195 a bod 198 mojich návrhov vo veci Španielsko/Parlament a Rada (C‑146/13), ktorá je v konaní pred Súdnym dvorom, a tvrdím, že tieto ustanovenia nie sú oddeliteľné od zvyšku napadnutého nariadenia.
130. V dôsledku toho sa domnievam, že subsidiárny návrh Španielskeho kráľovstva na čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia je neprípustný.
131. Keďže nemožno vyhovieť ani jednému zo žalobných dôvodov, ktoré uviedlo Španielske kráľovstvo na podporu svojej žaloby, tieto žalobné dôvody je potrebné zamietnuť.
IV – Návrh
132. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
– žalobu zamietol a
– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a Rade Európskej únie a vedľajším účastníkom konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.