Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Varhoven administrativen sad (Bulharsko) 7. júna 2017 – Virginie Marie Gabriel Guigo/Fond „Garantirani vzemania na rabotnicite i služitelite“

(vec C-338/17)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Varhoven administrativen sad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Virginie Marie Gabriel Guigo

Odporca: Fond „Garantirani vzemania na rabotnicite i služitelite“

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 151 a 153 ZFEÚ ako aj články 3, 4, 11 a 12 smernice 2008/94¹ vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátne ustanovenie ako je článok 4 ods. 1 Zakon za Garantiranite vzemania na rabotnicite i služitelite pri nesastojatelnost na rabotodatelia (Zákon o garančných nárokoch zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa), podľa ktorého sú z ochrany nesplnených pracovnoprávnych nárokov vylúčené tie osoby, ktorých pracovnoprávne vzťahy boli ukončené pred stanoveným obdobím troch mesiacov pred zápisom rozhodnutia o začatí konkurzného konania na majetok zamestnávateľa?

V prípade, že prvá otázka bude zodpovedaná kladne: Má sa zásada procesnej autonómie členských štátov pri zohľadnení zásad rovnocennosti, efektívnosti a proporcionality v rámci stanovovania sociálnych cieľov článkov 151 a 153 ZFEÚ a smernice 2008/94 chápať v tom zmysle, že jej neodporuje také vnútroštátne opatrenie ako je článok 25 Zakon za Garantiranite vzemania na rabotnicite i služitelite pri nesastojatelnost na rabotodatelia, podľa ktorého uplynutím lehoty dvoch mesiacov od okamihu zápisu rozhodnutia o začatí konkurzného konania zanikajú práva na uplatnenie a uspokojenie garančných nárokov, ak vnútroštátne právo členského štátu obsahuje také ustanovenie ako článok 358 ods. 1 bod 3 Kodeks na truda (Zákonník práce), podľa ktorého sa trojročná lehota na uplatnenie nesplnených pracovnoprávnych nárokov počíta od okamihu, ku ktorému tento nárok mal byť uspokojený a platby vykonané po uplynutí tejto lehoty sa nepovažujú za uskutočnené bez právneho dôvodu?

Má sa článok 20 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje možnosť rozlišovať na jednej strane medzi zamestnancami s neuspokojenými nárokmi, ktorých pracovnoprávne vzťahy boli ukončené v stanovenom období troch mesiacov pred zápisom rozhodnutia o začatí konkurzného konania na majetok zamestnávateľa a zamestnancami, ktorých pracovnoprávne vzťahy boli ukončené v rámci stanoveného obdobia troch mesiacov, a na druhej strane medzi týmito zamestnancami a zamestnancami, ktorí podľa článku 358 odseku 1 bodu 3 Kodeks na truda (Zákonník práce) pri ukončení ich pracovných pomerov majú počas obdobia troch rokov, ktoré začína okamihom, kedy príslušný nárok mal byť uspokojený, právo na ochranu ich neuspokojených nárokov?

Má sa článok 4 v spojitosti s článkom 3 smernice 2008/84 a zásadou proporcionality vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje ustanovenie ako je článok 25 Zakon za Garantiranite vzemania na rabotnicite i služitelite pri nesastojatelnost na rabotodatelia, podľa ktorého automaticky a bez možnosti posúdenia relevantných okolností pri uplynutí lehoty dvoch mesiacov od okamihu zápisu rozhodnutia o začatí konkurzného konania zanikajú práva na uplatnenie a uspokojenie garančných nárokov?

____________

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP)

Ú. v. EÚ L 283, 2008, s. 36.