NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 6. septembra 2012 (1)
Vec C‑73/11 P
Frucona Košice, a.s.,
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Štátna pomoc – Článok 87 ods. 1 ES – Pojem štátna pomoc – Kritérium trhovo konajúceho súkromného veriteľa – Čiastočné odpustenie daňového dlhu v rámci vyrovnacieho konania – Posúdenie výhod a nevýhod vyrovnacieho konania a konkurzného konania – Nejasnosti a dĺžka trvania konkurzného konania – Správanie slovenských daňových úradov voči podniku Frucona Košice“
I – Úvod
1. Prejednávané odvolanie umožňuje Súdnemu dvoru, aby v dôležitom bode rozvinul svoju judikatúru týkajúcu sa práva štátnej pomoci. Platí, že na základe uplatnenia kritéria súkromného veriteľa sa posudzuje, či sú určité platobné úľavy alebo dokonca úplné vzdanie sa nároku zo strany verejných orgánov voči podniku z pohľadu práva hospodárskej súťaže neutrálne alebo či predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ(2)). Na rozdiel od príbuzného kritéria súkromného investora(3) kritérium súkromného veriteľa doteraz v judikatúre nezohrávalo žiadnu úlohu. Rovnako neurčité, dokonca „záhadné“(4), aj zostalo.
2. V prejednávanej veci sa problematika súkromného veriteľa vyskytuje v kontexte insolvenčno‑právneho vyrovnacieho konania, v rámci ktorého sa slovenský daňový úrad v roku 2004 vzdal voči podniku Frucona Košice, a.s., (ďalej tiež ako „odvolateľka“) 65 % nárokov na spotrebnú daň. So súhlasom Všeobecného súdu Európskej únie posúdila Európska komisia toto vzdanie sa ako štátnu pomoc, pretože podľa jej posúdenia by pohľadávky slovenských daňových úradov v prípade úpadku spoločnosti Frucona mohli byť uspokojené vyššou percentuálnou sadzbou ako v rámci daného vyrovnacieho konania. Naopak, spoločnosť Frucona zastáva jednoznačne názor, že percentuálna sadzba uspokojenia, ktorú mohli predpokladať slovenské daňové úrady, by v konkurznom alebo v daňovom exekučnom konaní neprevyšovala, v každom prípade nie zjavne, podiel 35 % dohodnutý vo vyrovnacom konaní.
3. V tejto súvislosti sa účastníci konania sporia najmä o pomerne nejasnej formulácii, ktorou Súdny dvor v roku 1999 v rozsudku DMT(5) opísal kritérium súkromného veriteľa. Podľa neho sa platobná úľava poskytnutá verejným orgánom musí považovať za štátnu pomoc vždy vtedy, keď by zvýhodnený podnik v porovnateľnej situácii zrejme nezískal z toho vyplývajúcu ekonomickú výhodu od súkromného veriteľa. Ako ukazuje tento právny spor, objasnenie tejto judikatúry sa zdá byť nevyhnutné.
II – Okolnosti právneho sporu
4. Frucona je obchodná spoločnosť slovenského práva so sídlom v Košiciach (Slovensko). Spočiatku pôsobila jednak v oblasti výroby liehu a liehovín a jednak v oblasti výroby potravín, ako je konzervované ovocie, zelenina a džúsy, ako aj v oblasti výroby sýtených a nesýtených nápojov. Po tom, čo jej 6. marca 2004 bolo odobraté povolenie na výrobu a spracovanie alkoholických nápojov a liehovín pre nezaplatenie spotrebnej dane, naďalej uvádzala na trh liehoviny vyrobené iným podnikom.
A – Vnútroštátne správne a súdne konanie
5. Keď Frucona nebola schopná uhradiť spotrebné dane splatné v roku 2004, nastalo jej predĺženie v zmysle slovenského zákona o konkurze a vyrovnaní. V nadväznosti na to podala Frucona 8. marca 2004 na Krajskom súde v Košiciach návrh na vyhlásenie vyrovnacieho konania. Návrh na vyrovnanie podniku stanovoval celkovú sumu dlhov vo výške 644,6 milióna SKK a smeroval k tomu, aby sa všetkým veriteľom, ktorí nemajú prednostné pohľadávky, ako aj niektorým prednostným veriteľom, vyplatilo 35 % z dlžným súm. Prevažnú väčšinu týchto dlhov spoločnosti Frucona tvorili spotrebné dane, ktoré sa mali uhradiť daňovým úradom.
6. Ešte pred potvrdením vyrovnania Krajským súdom v Košiciach predložila spoločnosť Frucona miestnemu daňovému úradu viaceré správy audítorov, aby mohol posúdiť, či je pre neho najvýhodnejšie vyrovnanie, konkurzné konanie alebo daňové exekučné konanie. Dňa 21. júna 2004 vykonal slovenský daňový úrad okrem toho v priestoroch spoločnosti Frucona daňovú kontrolu na účely zistenia likvidných prostriedkov podniku.
7. Hoci slovenská generálna riaditeľka sekcie daní vyzvala príslušný miestny daňový úrad, aby návrh na vyrovnanie spoločnosti Frucona odmietol, pretože bol pre Slovenskú republiku nevýhodný, miestny daňový úrad návrh na vyrovnanie odsúhlasil 9. júla 2004. Uznesením zo 14. júla 2004 Krajský súd v Košiciach potvrdil vyrovnanie, ktoré predpokladalo, že pohľadávky slovenského daňového úradu budú uspokojené do výšky 35 %, čo zodpovedalo sume vo výške 224,3 milióna SKK.
8. Riaditeľ miestneho daňového úradu bol 14. júla 2004 odvolaný a nahradený. Neskôr bol tiež obžalovaný z podvodu a sprenevery, ale bol oslobodený spod všetkých bodov obžaloby.
9. Dňa 20. októbra 2004 oznámil miestny daňový úrad spoločnosti Frucona, že okolnosti vyrovnania predstavujú nepriamu štátnu pomoc, ktorá podlieha schváleniu Komisiou.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol rozsudkom z 25. októbra 2004 odvolanie miestneho daňového úradu podané v auguste proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. júla 2004 o potvrdení vyrovnania a vyhlásil uznesenie za právoplatné, ako aj vykonateľné od 23. júla 2004.
11. V súlade s vyrovnaním uhradila spoločnosť Frucona 17. decembra 2004 miestnemu daňovému úrad sumu vo výške 224,3 milióna SKK, čo zodpovedalo 35 % celkovej sumy jej daňových dlhov.
12. Na základe dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. apríla 2006 čiastočne zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 14. júla 2004. Následne Krajský súd v Košiciach stanovil uznesením z 18. augusta 2006 daňové dlhy spoločnosti Frucona voči miestnemu daňovému úradu na 640,4 milióna SKK, takže 35%‑ný podiel teraz zodpovedal sume 224,1 milióna SKK.
B – Správne konanie pred Európskou komisiou
13. Európska komisia sa prejednávaným prípadom zaoberala na základe sťažnosti, ktorá jej bola doručená 15. októbra 2004. Dňa 5. júla 2005 začala Komisia konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES.(6) Toto konanie bolo ukončené rozhodnutím 2007/254/ES zo 7. júna 2006(7) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), kde v článku 1 Komisia konštatovala, že spoločnosti Frucona bola vyrovnaním poskytnutá štátna pomoc vo výške 416 515 990 SKK, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom. V článku 2 toho istého rozhodnutia bola Slovenská republika zaviazaná prijať všetky opatrenia potrebné na bezodkladné vymáhanie danej pomoci od príjemcu späť spolu s úrokmi.
C – Prvostupňové konanie pred Všeobecným súdom Európskej únie
14. Spoločnosť Frucona napadla sporné rozhodnutie 12. januára 2007 na Všeobecnom súde žalobou o neplatnosť podľa článku 230 ods. 4 ES. Uznesením z 11. októbra 2007 Všeobecný súd vyhovel návrhu na vstup spoločnosti St. Nicolaus‑trade a. s. ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie v zmysle článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
15. Žaloba o neplatnosť spoločnosti Frucona bola v prvostupňovom konaní neúspešná. Rozsudkom zo 7. decembra 2010(8) (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Všeobecný súd zamietol túto žalobu a zaviazal spoločnosť Frucona na úhradu trov konania.
III – Odvolacie konanie pred Súdnym dvorom
16. Proti rozsudku Všeobecného súdu sa spoločnosť Frucona bráni prejednávaným odvolaním, ktoré písomne podala do Kancelárie Súdneho dvora 17. februára 2011.
17. Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 7. decembra 2010 vo veci T‑11/07 v rozsahu, v akom sa týka štvrtého a šiesteho žalobného dôvodu žaloby predloženej Všeobecnému súdu odvolateľkou,
– prijal tieto žalobné dôvody ako dôvodné,
– vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o piatom, šiestom, siedmom, ôsmom a deviatom žalobnom dôvode predloženom odvolateľkou v rozsahu, v akom sa týkajú daňového exekučného konania, a
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania odvolateľky.
18. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.
19. Spoločnosť St. Nicolaus‑trade ako ďalší účastník konania okrem toho navrhuje odvolanie zamietnuť, potvrdiť napadnutý rozsudok a zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania.
20. Odvolanie bolo predmetom písomného konania pred Súdnym dvorom aj pojednávania, ktoré sa konalo 5. júla 2012.
IV – Posúdenie
21. Spoločnosť Frucona vo svojom odvolaní neuvádza všetky oblasti, ktoré boli predmetom konania na prvom stupni. Naopak, odvolateľka namieta špeciálne voči bodom 88 až 168, ako aj voči bodu 212 napadnutého rozsudku, pričom sa opiera o dva odvolacie dôvody. Po prvé Všeobecný súd pri preskúmaní uplatnenia kritéria súkromného veriteľa Komisiou nepoužil správny právny základ (pozri v tejto súvislosti aj časť A). Po druhé sa Všeobecný súd neprípustným spôsobom pokúsil nahradiť argumentáciu Komisie týkajúcu sa uplatnenia kritéria súkromného veriteľa svojou vlastnou argumentáciou a/alebo zjavne nesprávne posúdil existujúce dôkazy relevantné pre toto kritérium, čím skreslil jasný význam dôkazov (pozri v tejto súvislosti časť B nižšie).
A – Prvý odvolací dôvod: právne požiadavky na uplatnenie kritéria súkromného veriteľa
22. Prvý odvolací dôvod sa týka právnych požiadaviek na uplatnenie kritéria súkromného veriteľa. Spoločnosť Frucona vytýka Všeobecnému súdu, že pri preskúmaní uplatnenia tohto kritéria Komisiou nepoužil správny právny základ. V tejto súvislosti odvolateľka napáda jednak body 89 až 92 a jednak body 106 až 121 napadnutého rozsudku; okrem toho napáda aj body 139 až 142 tohto rozsudku.
1. Prípustnosť
23. Komisia vyjadruje z dvojakého hľadiska pochybnosti o prípustnosti tvrdení spoločnosti Frucona v rámci tohto prvého odvolacieho dôvodu.
24. V prvom rade Komisia kritizuje, že odvolanie obsahuje na niektorých miestach odkazy na žalobu spoločnosti Frucona z prvostupňového konania. Takáto technika odkazov nespĺňa požiadavky článku 112 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
25. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že odvolanie podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 58 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora a článkom 112 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí presne označiť právne argumenty, ktoré odôvodňujú návrh na zrušenie prvostupňového rozsudku(9). V skutočnosti paušálny odkaz na iné písomné podania napriek tomu, že sú ako v tomto prípade prílohou odvolania, tieto požiadavky nespĺňa.(10)
26. V prejednávanej veci však spoločnosť Frucona neodkázala paušálne na svoje námietky a argumenty uvedené v prvej inštancii. Naopak, odvolateľka spomenula špecifické aspekty svojich prvostupňových tvrdení v hlavnom texte svojho odvolania a tie dostatočne jasne opísala. Len na preukázanie správnosti svojich úvah potom poukázala na relevantné časti svojej prvostupňovej žaloby.
27. Preto takáto kritika zo strany Komisie nie je dôvodná.
28. Okrem toho Komisia spochybňuje prípustnosť tých častí odvolania, v ktorých spoločnosť Frucona uvádza úvahy o význame miestnych znaleckých posudkov o podieloch uspokojenia predpokladaných v konkurznom konaní.(11) Komisia poukazuje na to, že táto časť sa nachádza bez akýchkoľvek súvislostí na konci úvah spoločnosti Frucona týkajúcich sa prvého odvolacieho dôvodu, najmä za súhrnne sformulovaným návrhom spoločnosti Frucona(12), takže jej význam je v rámci preskúmania prvostupňového rozsudku nejasný.
29. Aj toto tvrdenie Komisie je nedôvodné. Je to z dôvodu, že každá zmluvná strana má právo slobodne rozhodnúť o tom, akú štruktúru budú mať jej písomné úvahy adresované Súdnemu dvoru. Síce sa nezdá obzvlášť zmysluplné uviesť v písomnom podaní po „Zhrnutí“ („Conclusion“) odvolacieho dôvodu ďalšie úvahy obsahovej povahy. To však v žiadnom prípade nie je otázkou prípustnosti, ale len otázkou účelnosti, ktorej posúdenie je vecou každého samotného účastníka konania. Problém prípustnosti sa v každom prípade vynorí vtedy, keď medzi tvrdením účastníka konania a jeho odvolacími dôvodmi neexistuje žiadna zreteľná súvislosť, takže sa Súdny dvor a iní účastníci konania nemôžu k nemu zmysluplne vyjadriť. V prejednávanej veci však Frucona na viacerých miestach svojho písomného odvolania dostatočne jasne uviedla, že vytýka Všeobecnému súdu, že v súvislosti s uplatnením kritéria súkromného veriteľa nevenoval potrebnú pozornosť významu znaleckých posudkov. Nezdá sa, že by účastníci konania mali nejaké ťažkosti vyjadriť sa k tomuto tvrdeniu.
30. Vcelku preto neexistujú nijaké pochybnosti o prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu.
2. Dôvodnosť
31. Odvolateľka namieta, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil existenciu štátnej pomoci.(13) Všeobecný súd jednak na začiatku svojho preskúmania nesprávne interpretoval relevantnú judikatúru týkajúcu sa kritéria súkromného investora a jednak nesprávne uplatnil test súkromného veriteľa.
a) O námietke, že Všeobecný súd nesprávne interpretoval relevantnú judikatúru
32. Tým, že spoločnosť Frucona Všeobecnému súdu vytýka, že nezačal svoje preskúmanie správnou interpretáciou relevantnej judikatúry týkajúcej sa kritéria súkromného veriteľa, v konečnom dôsledku namieta voči nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku.
33. Táto výhrada pri bližšej analýze neobstojí.
34. Povinnosť riadneho odôvodnenia prvostupňových rozsudkov vyplýva z článku 36 v spojení s článkom 53 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora. Podľa ustálenej judikatúry musia byť z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Všeobecného súdu tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a aby Súdny dvor mohol vykonať svoje preskúmanie.(14)
35. Samozrejme, že by bolo nápomocné, ak by Všeobecný súd na začiatku svojich úvah týkajúcich sa určitého žalobného dôvodu uviedol relevantnú judikatúru a prípadne by vykonal jej rozbor. To je však v konečnom dôsledku otázka účelnosti, na ktorej posúdenie sa Všeobecnému súdu musí priznať široká miera voľnej úvahy.
36. V súvislosti s povinnosťou odôvodnenia je v konečnom dôsledku podstatné len to, či je napadnutý rozsudok zrozumiteľne skoncipovaný, či pokrýva všetky žalobné dôvody uvedené žalobkyňou(15) a či sú dôvody rozhodnutia Všeobecného súdu dostatočne zreteľné, a to bez ohľadu na to, či a akým spôsobom sa Všeobecný súd pritom výslovne odvoláva na skoršiu judikatúru.
37. Všetky tieto požiadavky napadnutý rozsudok spĺňa úplne a v plnom rozsahu, čo sa v neposlednom rade prejavuje aj v tom, že spoločnosť Frucona bola schopná konkrétne a detailne uviesť právne chyby, ktoré podľa jej názoru tento rozsudok má.
38. V skutočnosti spoločnosti Frucona totiž menej vadí odôvodnenie napadnutého rozsudku ako jeho obsah. Jeho správnosťou sa budem bližšie zaoberať v ďalšej časti.
b) O námietke obsahovo nesprávnej interpretácie a nesprávneho uplatnenia testu súkromného veriteľa
39. Odvolateľka namieta, že Všeobecný súd v prejednávanom prípade obsahovo nesprávne interpretoval test súkromného veriteľa a okrem toho ho aj nesprávne uplatnil. Podľa jej názoru Všeobecný súd nesprávne predpokladal, že vzdaním sa pohľadávok miestneho slovenského daňového úradu bola spoločnosti Frucona poskytnutá štátna pomoc.(16)
i) Obsah testu súkromného veriteľa
40. V prvom rade spoločnosť Frucona tvrdí, že opatrenie verejného orgánu, akým je sporné vzdanie sa pohľadávok miestneho slovenského daňového úradu, by sa mohlo kvalifikovať ako štátna pomoc len vtedy, ak by z neho vyplývajúca výhoda pre dotknutý podnik bola „zjavne štedrejšia“(17) ako tá, ktorú by za porovnateľných okolností poskytol súkromný veriteľ. Odvolateľka namieta, že Všeobecný súd sa právne nesprávne obmedzil len na preskúmanie, či bol výťažok daňovej správy Slovenskej republiky z vyrovnania „vyšší“ ako výťažok, ktorý mohla dosiahnuť z konkurzného konania alebo daňového exekučného konania(18), a či by bolo konkurzné konanie „výhodnejšie“ ako vyrovnacie konanie(19), namiesto toho, aby hľadal „zjavnú výhodu“.
41. Podľa ustálenej judikatúry kvalifikácia opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle Zmlúv predpokladá, že budú splnené všetky štyri kumulatívne podmienky uvedené v článku 87 ods. 1 ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ). Po prvé musí ísť o štátne opatrenie alebo o opatrenie financované zo štátnych prostriedkov, po druhé musí byť toto opatrenie spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, po tretie musí mať jeho príjemca z tohto opatrenia výhodu a po štvrté musí toto opatrenie narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.(20)
42. Skutočnosť, že daňové opatrenia môžu vyvolať delikátne problémy v súvislosti s právom štátnej pomoci, sa v minulosti už viackrát preukázala v rôznych súvislostiach(21) a potvrdzuje sa aj v prejednávanej veci.
43. V tomto prípade je sporné, či spoločnosť Frucona získala na základe vzdania sa 65 % svojich nárokov na spotrebné dane v rámci vyrovnacieho konania výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES. To závisí od toho, či zvýhodnený podnik týmto spôsobom získal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za normálnych trhových podmienok.(22)
44. Rozhodujúce pre posúdenie tejto otázky je porovnanie so súkromným veriteľom, ktorý sa pokúša vymôcť sumy, ktoré mu dlží jeho dlžník.(23) Takýto súkromný veriteľ, ak sa správa trhovo, dbá na to, aby maximalizoval svoj zisk a minimalizoval svoje straty. Z toho vyplýva, že poskytne zvýhodnenému podniku úľavy v súvislosti s pokrytím svojich dlhov len vtedy, ak a pokiaľ sa mu to z ekonomického hľadiska javí ako výhodné alebo prinajmenšom akceptovateľné.
45. Súdny dvor zaujal podrobnejšie stanovisko ku kritériu súkromného veriteľa najmä v rozsudku DMT. Vo výroku tohto rozsudku konštatoval, že platobné úľavy na dávkach sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytne podniku inštitúcia poverená ich výberom na základe svojej voľnej úvahy, predstavujú štátnu pomoc, ak by podnik v súvislosti s významom ekonomickej výhody, ktorú tým získal, takéto úľavy zrejme nezískal od súkromného veriteľa, ktorý by sa voči nemu nachádzal v takej istej situácii ako inštitúcia poverená ich výberom.(24)
46. Použitie príslovky „zrejme“ odvtedy spôsobuje zmätok. Tento zmätok sa zväčšuje tým, že Súdny dvor túto formuláciu používa na inom mieste odôvodnenia rozsudku DMT v mierne zmenenej forme: podľa nej sa na to, aby sa mohla predpokladať existencia štátnej pomoci, vyžaduje, aby platobné úľavy poskytnuté zvýhodnenému podniku boli „zjavne väčšie“ ako tie, ktoré by poskytol tomuto podniku súkromný veriteľ.(25)
47. V ďalšej časti vysvetlím, že pojem „zrejme“ v zmysle rozsudku DMT nezavádza do testu súkromného veriteľa kvantitatívny prvok a ani sa nesmie chápať v zmysle určitého priestoru voľnej úvahy pre vnútroštátne orgány poskytujúce pomoc. Naopak, pojem „zrejme“ poukazuje – treba pripustiť zavádzajúco – na mierku pri posudzovaní, ktorú majú použiť vnútroštátne súdy ako aj Komisia ako orgán kontroly hospodárskej súťaže pri realizácii testu súkromného veriteľa.
– Nie kvantitatívny prvok
48. Pri prednostnom pozorovaní by mohlo použitie výrazu „zrejmý“ alebo „zjavný“ v rozsudku DMT(26) zvádzať k záveru, že ide o kvantitatívny prvok, pričom o štátnu pomoc ide len vtedy, ak je výhoda získaná zvýhodneným podnikom podľa svojej hodnoty alebo rozsahu „zjavne štedrejšia“ ako tá, ktorú by v porovnateľnej situácii poskytol súkromný veriteľ.(27)
49. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom sa však všetci účastníci konania zhodli na tom, že použitie príslovky „zrejmý“ v rozsudku DMT nezavádza do kritéria súkromného veriteľa žiaden kvantitatívny prvok a najmä nesmie byť nesprávne chápané ako poukázanie na minimálny rozdiel medzi výhodou poskytnutou verejným orgánom a výhodou, ktorú možno očakávať od súkromného veriteľa.
50. V skutočnosti nie je vecou súdov Únie, aby doplnili pojem štátna pomoc uvedený v článku 87 ods. 1 ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ) prostredníctvom sudcovskej tvorby práva o prah citlivosti, ktorý nebol stanovený zákonodarcom. Tým by sa Súdny dvor vystavil riziku výhrady, že sa mieša do úloh zákonodarcu Únie, ktorý má podľa článku 89 ES (článok 109 ZFEÚ) výlučné právo, aby prostredníctvom vykonávacích nariadení udelil výnimky pre určité skupiny pomoci, ako tomu je v prípade pomoci de minimis.(28) Nejasný by bol aj vzťah tejto písomnej právnej úpravy o pomoci de minimis k eventuálnemu nepísaného prahu citlivosti podľa sudcovského práva. Okrem toho by nepísaný prah citlivosti spôsobil značnú právnu neistotu. Spôsob a rozsah zvýhodnenia môžu byť preto pri uplatnení kritéria súkromného veriteľa zohľadnené nanajvýš ako indície pri celkovom posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu.(29)
51. Všeobecný súd preto v prejednávanej veci celkom správne vychádzal z toho, že výhoda v zmysle práva štátnej pomoci môže existovať aj vtedy, keď sú čísla vypočítané v rámci testu súkromného veriteľa veľmi podobné.(30) Samotná okolnosť, že v tomto prípade sa minimálny výťažok predpokladaný pri konkurznom konaní pre miestny daňový úrad vo výške 225,5 milióna SKK odhadol len nepatrne vyššie(31) ako suma skutočne zaplatená v rámci vyrovnania vo výške 224,3 milióna SKK(32), automaticky nevylučuje, že spoločnosť Frucona predsa len od verejného orgánu získala ekonomickú výhodu, ktorú by za porovnateľných okolností zrejme nezískala od súkromného veriteľa.
– Nijaký priestor voľnej úvahy pre vnútroštátne orgány
52. Zdá sa, že spoločnosť Frucona chápe použitie pojmu „zrejmý“ v rozsudku DMT(33) ako výraz určitého druhu priestoru voľnej úvahy, ktorý má podľa všetkého patriť vnútroštátnym orgánom. V zmysle toho zdôrazňuje „rozsah“ možností postupu, ktoré má za normálnych okolností trhovo sa správajúci veriteľ voči svojim dlžníkom. Pokiaľ sa verejný veriteľ nerozhodne pre možnosť postupu, ktorá sa nachádza mimo tohto rozsahu, nemožno podľa názoru spoločnosti Frucona hovoriť o výhode v zmysle práva štátnej pomoci. Podľa názoru spoločnosti Frucona môže ísť o výhodu v zmysle práva štátnej pomoci len vtedy, keď verejný veriteľ prijme opatrenie, pre ktoré by sa rozumný súkromný veriteľ zjavne nerozhodol.
53. Aj tento pohľad je však nesprávny. Podľa všetkého Súdny dvor v oblasti štátnej pomoci nikdy neuznal nejaký priestor voľnej úvahy, v rámci ktorého by opatrenia orgánov členských štátov podliehali len obmedzenej kontrole zo strany Komisie alebo vnútroštátnych súdov v súvislosti s pravidlami hospodárskej súťaže obsiahnutými v Zmluvách.
54. Naopak, články 87 ES a 88 ES (teraz články 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ) stanovujú rozsiahlu kontrolu štátnej pomoci zo strany Komisie ako orgánu na ochranu hospodárskej súťaže EÚ. Keď majú vnútroštátne orgány pochybnosti o tom, či sa na nimi iniciované opatrenia voči podniku vzťahuje zákaz štátnej pomoci, majú možnosť z opatrnosti tieto opatrenia oznámiť Komisii.
55. Uznanie priestoru voľnej úvahy pre početné verejné orgány, ktoré poskytujú na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v Európskej únii štátnu pomoc, by viedlo k zrejmému zmierneniu zákazu štátnej pomoci zakotvenému v článku 87 ods. 1 ES (článok 107 ods. 1 ZFEÚ), ktorý predstavuje základnú zásadu práva Únie s podstatným významom pre fungovanie spoločného trhu. Existovalo by vážne riziko, že by sa oslabila efektívnosť dohľadu nad štátnou pomocou, ktorý vykonáva Komisia, a že by to malo negatívny dosah na jednotný výklad a uplatnenie európskych pravidiel hospodárskej súťaže. Základný cieľ jednotných podmienok hospodárskej súťaže pre všetky podniky aktívne na spoločnom trhu („level playing field“)(34) by bol týmto spôsobom vážne spochybnený.
56. Bez ohľadu na to je potrebné si uvedomiť, že kritérium súkromného veriteľa a kritérium súkromného investora spolu úzko súvisia. Obe kritériá informujú o tom, či by podnik mohol získať ekonomickú výhodu, ktorú mu poskytol verejný orgán, aj za normálnych trhových podmienok. V konečnom dôsledku predstavujú obe kritériá dve strany tej istej mince. V súlade s tým by mal Súdny dvor pri ich výklade a uplatnení dodržiavať koherentnosť a myslieť na to, že podľa všetkého kritérium súkromného investora doteraz ešte nikdy neoslabil uznaním priestoru voľnej úvahy pre členský štát.
– Priestor voľnej úvahy pre Komisiu a vnútroštátne súdy
57. V skutočnosti Súdny dvor v rozsudku DMT použitím príslovky „zrejmý“ len – dosť nejasne – poukázal na to, ako sa musí uznať priestor voľnej úvahy, ktorý využíva Komisia a vnútroštátne súdy(35), keď prostredníctvom uplatnenia kritéria súkromného veriteľa pri opatreniach verejných orgánov kontrolujú, či ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ).
58. Kritérium súkromného veriteľa slúži, tak ako aj s ním veľmi úzko súvisiace kritérium súkromného investora, na určenie, či by zvýhodnený podnik, získal tú istú výhodu, ktorá sa mu poskytla zo štátnych prostriedkov, za normálnych trhových podmienok od súkromnej osoby.(36) Má sa teda posúdiť, ako by sa správal rozumný, trhovo konajúci, súkromný veriteľ v porovnateľnej situácii, v akej sa nachádza verejný veriteľ.
59. V správnom konaní podľa článku 88 ods. 2 alebo 3 ES (teraz článok 108 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ) musí toto posúdenie vykonať Komisia, pričom je povinná zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu podstatné pre rozhodnutie o tejto otázke a v prípade potreby požiadať dotknutý členský štát o všetky relevantné informácie.(37)
60. Posúdenie správania rozumného, trhovo konajúceho súkromného veriteľa si vyžaduje zhodnotenie komplexných ekonomických súvislostí(38), ktoré je prirodzene spojené so značnou neistotou, keďže môže ísť vždy len o hodnotenie pravdepodobného správania hypotetického súkromného veriteľa. Preto môže mať príslovka „zrejmý“ alebo „zjavný“ použitá Súdnym dvorom v rozsudku DMT v takom prípade, ako je prejednávaná vec, význam len vtedy, ak sa považuje za výraz priestoru voľnej úvahy, ktorý má Komisia pri hodnotení pravdepodobného správania hypotetického súkromného veriteľa.
61. Ak sú vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu možné rôzne spôsoby správania trhovo konajúceho súkromného veriteľa – napríklad môže stáť pred alternatívou zapojiť sa do vyrovnania alebo priviesť svojho dlžníka do konkurzu(39) –, musí sa starostlivo zvážiť, ktorý z týchto spôsobov správania súkromného veriteľa by bol najpravdepodobnejší, a to bez existencie určitého priestoru voľného posúdenia na strane vnútroštátneho orgánu poskytujúceho výhodu v tejto súvislosti.(40)
62. Na rozdiel napríklad od trestnoprávnych alebo podobných konaní nie je v tejto súvislosti potrebné vychádzať zo zvýšeného štandardu pravdepodobnosti. Najmä teda nie je potrebné, aby predpokladané správanie súkromného veriteľa bolo „zrejmé“ v tom zmysle, že sa musí považovať za „veľmi pravdepodobné“ alebo „obzvlášť pravdepodobné“ alebo že ho dokonca možno predvídať „bez dôvodných pochybností“. Je to preto, že test súkromného veriteľa sa vykonáva v správnych alebo občianskoprávnych konaniach – buď v konaní o kontrole pomoci zo strany Komisie, alebo pred vnútroštátnymi súdmi(41) –, ktorých cieľom je efektívne pomáhať presadzovať zákaz štátnej pomoci zakotvený v práve Únie v článku 87 ods. 1 ES (článok 107 ods. 1 ZFEÚ), ako aj bezpečne odvracať možné riziká pre hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu. Preto musí byť v takýchto konaniach latka pre postup proti zvýhodneniam, ktoré verejné orgány poskytujú určitým podnikom, nastavená relatívne nízko. V súlade s tým by malo v takom prípade, ako je prejednávaná vec, postačovať, aby sa konštatovalo, že určitý spôsob správania súkromného veriteľa (napríklad trvanie na konkurznom konaní) by bol vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu pravdepodobnejší ako iné spôsoby správania (napríklad vzdanie sa časti neuhradených pohľadávok v rámci vyrovnania).(42)
63. Preto sa Všeobecný súd správne v napadnutom rozsudku pýtal práve na to, či by v tomto prípade pre daňovú správu Slovenskej republiky „bolo výhodnejšie“ konkurzné alebo daňové exekučné konanie ako vyrovnacie konanie uzatvorené so spoločnosťou Frucona(43) a či sa Komisia v tejto súvislosti dopustila v spornom rozhodnutí zjavne nesprávneho posúdenia.
64. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že nesprávne obsahovo interpretoval kritérium súkromného veriteľa alebo že na preskúmanie sporného rozhodnutia Komisie použil nesprávne kritériá.
ii) Súdna kontrola uplatnenia testu súkromného veriteľa
65. Pokiaľ ide o konkrétne uplatnenie testu súkromného veriteľa, spoločnosť Frucona Všeobecnému súdu vytýka, že sa v prejednávanej veci uspokojil len s čírym porovnaním ex post jednotlivých kladov a záporov konkurzného konania a vyrovnacieho konania z perspektívy Komisie namiesto toho, aby vykonal posúdenie z perspektívy súkromného veriteľa ex ante. Všeobecný súd najmä nedostatočne zohľadnil znalecké posudky predložené Komisii o trvaní možného konkurzného konania, ktoré by podľa názoru spoločnosti Frucona mali pre rozhodnutie každého rozumného súkromného veriteľa veľkú váhu.
– O požiadavke posúdenia z perspektívy ex ante
66. Je celkom nesporné, že otázka, či by zvýhodnený podnik mohol získať tú istú výhodu, ktorú získal od verejného orgánu, aj za normálnych trhových podmienok, sa má posudzovať z pohľadu rozumného súkromného veriteľa.(44) Pritom je potrebné vychádzať z informácií, ktoré mal k dispozícii takýto súkromný veriteľ v čase poskytnutia danej výhody. Ako správne zdôrazňuje spoločnosť Frucona, je preto relevantné posúdenie z perspektívy ex ante.
67. Práve z tohto pohľadu preskúmal Všeobecný súd zákonnosť sporného rozhodnutia Komisie. V napadnutom rozsudku sa poukazuje na okolnosti, ktoré by zohľadnil súkromný veriteľ pri posudzovaní výhod konkurzného konania v porovnaní s výťažkom vo vyrovnaní uzatvoreným medzi spoločnosťou Frucona a miestnym daňovým úradom. Všeobecný súd sa venuje najmä otázke, „či by si najoptimistickejší súkromný veriteľ skôr zvolil získanie 225 miliónov SKK v decembri 2004 [v rámci súdom povoleného vyrovnania] ako prípadné získanie najviac 239 miliónov SKK v lehote od obdobia kratšieho ako priemer‘ do siedmich rokov [v rámci konkurzného konania]“(45).
68. Preto nemožno vážne pochybovať o tom, že Všeobecný súd pri preskúmaní zákonnosti sporného rozhodnutia vychádzal z perspektívy ex ante.
– O dĺžke trvania možného konkurzného konania
69. Ďalej odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že nedostatočne preskúmal, či Komisia zohľadnila znalecký posudok o trvaní možného konkurzného konania, ktorý jej bol predložený v správnom konaní, a či z neho vyplývajúcim informáciám pripísala potrebný význam, a to aj pri zohľadnení skúseností s konkurznými konaniami iných liehovarov v Slovenskej republike. Spoločnosť Frucona viackrát zdôrazňuje, že pritom ide o právnu otázku.
70. Platí, že pri pojme štátna pomoc, tak ako sa nachádza v primárnom práve, ide o právny pojem, ktorý sa má vykladať na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zreteľom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou vykonávať celkové preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ).(46)
71. Tejto súdnej kontrole podlieha aj uplatnenie kritéria súkromného veriteľa, teda právneho kritéria, na základe ktorého Komisia stanovuje, či a do akej miery sa majú platobné úľavy poskytnuté podniku verejným orgánom prípadne klasifikovať ako výhoda v zmysle práva štátnej pomoci.(47)
72. Ako už bolo spomenuté, uplatnenie kritéria súkromného veriteľa, rovnako ako uplatnenie príbuzného kritéria súkromného investora, si podľa práva vyžaduje celkové posúdenie všetkých okolností konkrétneho prípadu pri zohľadnení informácií predložených dotknutým členským štátom, ako aj akýchkoľvek iných prvkov relevantných v predmetnom prípade.(48)
73. Ak je ako v tomto prípade potrebné určiť, či by sa súkromný veriteľ podujal skôr na súdne vyrovnacie konanie, alebo by skôr viedol svojho dlžníka k vyhláseniu konkurzu, tak bude k okolnostiam konkrétneho prípadu, ktoré je potrebné zohľadniť, spravidla patriť aj dĺžka trvania možného konkurzného konania.
74. To Všeobecný súd v žiadnom prípade nepodcenil, ale naopak, pri kontrole zákonnosti sporného rozhodnutia aspekt dĺžky trvania možného konkurzného konania podrobne posúdil, pričom sa zaoberal aj konkrétnymi odôvodneniami sporného rozhodnutia.(49)
75. Napadnutý rozsudok sa výslovne zaoberá prvostupňovou námietkou spoločnosti Frucona založenou „na nezohľadnení dĺžky trvania konkurzného konania na Slovensku a správ tretích osôb v tejto súvislosti“ Komisiou; Všeobecný súd prichádza k záveru, že Komisii „nemožno vytýkať, že sa nezaoberala touto otázkou ani stanoviskom… [spoločnosti Frucona] v tejto súvislosti“(50).
76. Preto nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že pri výkone svojej súdnej kontroly nad uplatnením kritéria súkromného veriteľa Komisiou zanedbal aspekt dĺžky trvania konkurzného konania.
77. Spoločnosť Frucona sa napriek tomu domnieva, že Všeobecný súd nedostatočne preskúmal, či Komisia v spornom rozhodnutí pripísala pri použití testu súkromného veriteľa dostatočnú dôležitosť dĺžke trvania možného konkurzného konania.
78. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vhodné zváženie rôznych aspektov konkrétneho prípadu, na základe ktorých si musel súkromný veriteľ vytvoriť svoj názor, nie je právnou otázkou, ale otázkou skutkového stavu, ktorej zodpovedanie sa môže odlišovať v závislosti od konkrétneho prípadu a vždy vyžaduje posúdenie komplexných ekonomických súvislostí, pre ktoré disponuje Komisia, ako je to známe, širokou mierou voľnej úvahy.(51)
79. Podľa ustálenej judikatúry sa preto súdne preskúmanie aktu Komisie, ktoré zahŕňa takéto posúdenie komplexných ekonomických súvislostí, musí obmedziť na overenie dodržania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti skutočností, ktoré viedli k prijatiu napádaného rozhodnutia, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutočností alebo neexistencie zneužitia právomoci.(52)
80. Na rozdiel od prípadov kartelov nemajú súdy Únie pri rozhodnutiach Komisie z oblasti štátnej pomoci, ktoré majú čisto správnu povahu a neobsahujú žiadne sankcie, neobmedzenú diskrečnú právomoc (článok 261 ZFEÚ). Preto Všeobecný súd nemôže nahradiť ekonomické posúdenie zo strany Komisie svojím vlastným posúdením.(53)
81. Práve tieto hranice svojich súdnych právomocí správne dodržal Všeobecný súd, keď v prvostupňovom konaní preskúmal zohľadnenie dĺžky trvania možného konkurzného konania v spornom rozhodnutí a po dôkladnej analýze argumentov spoločnosti Frucona dospel k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.(54)
82. Samozrejme možno mať úplne rozličný názor na to, či v prejednávanej veci bolo posúdenie rôznych skutkových aspektov Komisiou a Všeobecným súdom presvedčivé. To v neposlednom rade ukázali aj živé diskusie účastníkov konania na pojednávaní, ako aj ich odpovede na ústne otázky Súdneho dvora. Najmä zostáva stále sporné, akú dĺžku trvania by pravdepodobne malo prípadné konkurzné konanie v prejednávanej veci(55), aký význam by súkromný veriteľ pripisoval takýmto nejasnostiam pri svojom rozhodovaní(56), aké dôveryhodné by boli znalecké posudky predložené Komisii v tejto súvislosti(57), ako aj aký vyšší výťažok by mohol dosiahnuť súkromný veriteľ v konkurznom konaní v porovnaní s vyrovnaním uzatvoreným miestnym daňovým úradom, a to aj pri zohľadnení úrokov zo sumy dosiahnutej pri vyrovnaní(58).
83. Na predpoklad, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdeniu, nestačí však mať len iný názor ako Komisia. Ak sú na základe posúdenia skutkových okolností a dôkazov možné rôzne závery, nemožno z právneho hľadiska namietať, že sa Komisia rozhodla pre jedno z riešení, hoci to nie je to, ktoré uprednostňuje účastník konania, Všeobecný súd alebo Súdny dvor. Komisia sa dopustí zjavne nesprávneho posúdenia až vtedy, ak závery, ku ktorým dospela táto inštitúcia, nie sú založené na skutočnostiach a dôkazoch, to znamená, ak nie je zjavný ich rozumný základ.(59)
84. Z toho vyplýva, že od Všeobecného súdu nemožno požadovať, aby v súvislosti so zvážením nejasností a dĺžky trvania možného konkurzného konania nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením skutkového stavu. Ešte nesprávnejšie by bolo to, ak by Súdny dvor ako odvolacia inštancia teraz nahradil posúdenie Všeobecného súdu alebo Komisie týkajúce sa nejasností a dĺžky trvania možného konkurzného konania svojím vlastným posúdením.
85. Práve to sa však odvolateľka pokúša v skutočnosti dosiahnuť svojím tvrdením o dĺžke trvania možného konkurzného konania, ako aj o perspektíve ex ante: pod zámienkou údajných právnych otázok vyzýva Súdny dvor v konečnom dôsledku k tomu, aby nahradil posúdenie Všeobecného súdu a Komisie svojím vlastným posúdením skutkového stavu. Tomuto pokušeniu by mal Súdny dvor odolať, ak nechce závažne prekročiť svoju právomoc v odvolacom konaní.
86. Na základe toho nie sú uvedené námietky spoločnosti Frucona týkajúce sa súdnej kontroly uplatnenia testu súkromného veriteľa dôvodné.
3. Predbežný záver
87. Celkovo je preto prvý odvolací dôvod spoločnosti Frucona síce prípustný, ale nedôvodný.
B – Druhý odvolací dôvod: námietka následného zlepšenia odôvodnenia Komisie a skreslenia dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom
88. Druhý odvolací dôvod pozostáva zo štyroch častí. Týkajú sa tvrdení Všeobecného súdu o trovách konkurzného konania(60), dĺžke trvania konkurzného konania(61), údajnej opatrnosti Komisie pri posúdení skutkového stavu(62) a o údajnom význame neuhradeného dlhu po vykonaní konkurzného konania(63).
89. Vo všetkých štyroch častiach tohto odvolacieho dôvodu spoločnosť Frucona namieta, že Všeobecný súd neprípustným spôsobom nahradil posúdenie Komisie svojou vlastnou argumentáciou a svojím vlastným ekonomickým posúdením skutkového stavu. „Okrem toho alebo alternatívne“(64) spoločnosť Frucona tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia existujúcich dôkazov. Keďže položené právne otázky týkajúce sa všetkých štyroch častí tohto druhého odvolacieho dôvodu sú teda veľmi podobné, je vhodné sa im venovať spoločne.
90. V rozsahu, v akom Komisia najprv opätovne napáda odkazy na žalobu z prvej inštancie, ktorými spoločnosť Frucona obohatila svoje tvrdenia v odvolaní, treba túto námietku zamietnuť z tých istých dôvodov, ktoré som už uviedla v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom.(65)
1. O námietke, že Všeobecný súd nahradil argumentáciu Komisie svojou vlastnou argumentáciou
91. V prvom rade spoločnosť Frucona tvrdí, že Všeobecný súd viackrát nahradil posúdenie Komisiou svojou vlastnou argumentáciou, ako aj svojím ekonomickým posúdením skutkového stavu a tým sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
92. Platí, že pri rozhodovaní o žalobe o neplatnosť Súdny dvor a Všeobecný súd v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením.(66) Tak sa prejavuje kasačná povaha žaloby o neplatnosť. V konečnom dôsledku spočíva na zásade inštitucionálnej rovnováhy, ktorou sa vyznačuje štruktúra a fungovanie Európskej únie. Zachovanie inštitucionálnej rovnováhy prikazuje, aby každý orgán pri výkone svojich právomoci rešpektoval právomoci iných orgánov.(67)
93. Z toho vyplýva, že súd Únie nemôže vybaviť právny akt Únie, ktorý sa opiera o nesprávne alebo protiprávne dôvody, úplne inými dôvodmi a potom ho ponechať v platnosti. Je to z dôvodu, že mimo oblasti pôsobnosti neobmedzenej súdnej právomoci (článok 261 ZFEÚ) nesmie súd Únie napadnutý akt reformovať, ale musí ho vyhlásiť za neplatný, ak je opodstatnená žaloba o neplatnosť, prípadne v rozsahu, v akom je opodstatnená (článok 264 ods. 1 ZFEÚ).(68) Je potom povinnosťou inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, aby prijali opatrenia vyplývajúce zo zrušujúceho rozsudku (článok 266 ods. 1 ZFEÚ).
94. Súdu Únie ale nič nebráni v tom, aby podrobne preskúmal dôvodnosť žalobných dôvodov a argumentov uvedených daným žalobcom a aby sa nimi jednotlivo zaoberal.(69) Naopak: článok 264 ods. 1 ZFEÚ dokonca takéto preskúmanie vyžaduje, pretože len (prípustná a) opodstatnená žaloba o neplatnosť môže viesť k tomu, aby bol napadnutý právny akt vyhlásený za neplatný.
95. Presne takéto preskúmanie vykonal Všeobecný súd v prejednávanej veci: v častiach rozsudku napadnutých spoločnosťou Frucona sa podrobne zaoberal námietkami a argumentmi, ktoré uviedla spoločnosť Frucona v rámci žaloby o neplatnosť, ako aj relevantnou obhajobou Komisie. Všeobecný súd pritom dospel k záveru, že žiadny zo žalobných dôvodov a žiadne z tvrdení uvedených spoločnosťou Frucona neodôvodňuje vyhlásenie sporného rozhodnutia za neplatné.(70)
96. V prejednávanej veci Všeobecný súd v žiadnom prípade nepovažoval dôvody uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí za nesprávne alebo protiprávne a nenahradil ich svojou vlastnou argumentáciou iného znenia. Všeobecný súd teda nedospel napríklad k záveru, že sporné rozhodnutie treba ponechať v platnosti z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené Komisiou. Naopak, napadnutý rozsudok sa zakladá na tom, že sporné rozhodnutie vrátane jeho odôvodnenia je napriek nesporným nedostatkom pri právnom preskúmaní (ešte) platné.
97. Všeobecný súd opravil dôvody predpokladu existencie štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí len v jednom jedinom bode: konštatoval chybu v počítaní Komisie pri relevantných trovách možného konkurzného konania. Následne opravil odhad minimálneho výťažku pre verejného veriteľa v konkurznom konaní uvedený v spornom rozhodnutí zo sumy 239 miliónov SKK na sumu 225,5 milióna SKK a z tejto upravenej sumy vychádzal pri ďalšom preskúmaní argumentov spoločnosti Frucona.(71)
98. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v rámci žaloby o neplatnosť môže Všeobecný súd považovať za potrebné vykladať odôvodnenie napadnutého aktu iným spôsobom ako jeho autor, alebo dokonca v niektorých prípadoch zamietnuť formálne odôvodnenie tohto autora, pokiaľ to odôvodňujú závažné skutočnosti.(72)
99. V prejednávanej veci chyba v počítaní Komisie predstavovala pre Všeobecný súd závažnú skutočnosť na to, aby sa v jednom bode odklonil od odôvodnení, ktorými Komisia v spornom rozhodnutí odôvodnila existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES.
100. Takéto odklonenie sa od odôvodnenia sporného rozhodnutia bolo, aj vzhľadom na úlohu súdu Únie v konaní o žalobe o neplatnosť(73), dôvodné, keďže nemalo nijaké závažné účinky na právnu správnosť záverov, ku ktorým Komisia dospela (existencia štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES). Naproti tomu by vyhlásenie sporného rozhodnutia za neplatné bolo neprimerané významu a účinkom zistenej chyby v počítaní.
101. Vypočítané sumy síce potom boli veľmi podobné, pretože minimálny výťažok z možného konkurzného konania, ktorý mohla predpokladať slovenská daňová správa, teraz, po oprave chyby v počítaní, predstavoval len 225,5 milióna SKK. Ako uvádza Všeobecný súd, táto opravená suma je „takmer rovnaká“ ako suma 224,3 milióna SKK, ktorú spoločnosť Frucona v rámci vyrovnania skutočne uhradila miestnemu daňovému úradu. Napriek tomu suma 225,5 milióna SKK, pri ktorej okrem toho išlo len o mimoriadne opatrný odhad, bola ešte o 1,2 milióna SKK vyššia ako suma skutočne dohodnutá miestnym daňovým úradom vo výške 224,3 milióna SKK.(74)
102. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti Všeobecný súd správne dospel k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zastávala názor, že výťažok z predaja majetku žalobkyne v konkurznom konaní znížený o s tým spojené trovy by bol vyšší ako suma, ktorú slovenské úrady získali vyrovnaním.(75)
103. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri posúdení komplexných ekonomických súvislostí(76), nemohol Všeobecný súd v tomto bode vytýkať Komisii zjavne nesprávne posúdenie. Predpoklad, že rozumný súkromný veriteľ by sa v podmienkach trhového hospodárstva skôr rozhodol pre konkurzné konanie s očakávaným minimálnym výťažkom vo výške 225,5 milióna SKK ako pre okamžité zaplatenie sumy 224,3 milióna SKK, bol prinajmenšom opodstatnený. Na rozdiel od názoru spoločnosti Frucona, nebolo v prípade špeciálnych okolností konkrétneho prípadu, ktoré Všeobecný súd navyše podrobne prerokoval(77), v žiadnom prípade isté, že by sa súkromný veriteľ pre možnú časovú stratu v konkurznom konaní skôr rozhodol pre okamžité vyplatenie sumy vo výške 224,3 milióna SKK a pre vzdanie sa zvyšnej sumy dlhu ako pre uspokojenie z konkurznej podstaty.
104. V tejto súvislosti treba myslieť aj na to, že v judikatúre uplatnené kritérium výhod, ktoré by zvýhodnený podnik „zrejme“ za porovnateľných podmienok nezískal od súkromného veriteľa, nemožno chápať ako kvantitatívne kritérium.(78) Naopak, stačí, aby sa správanie súkromného veriteľa predpokladané v spornom rozhodnutí (t. j. trvanie na konkurznom konaní) v porovnateľnej situácii, pri rešpektovaní voľnej úvahy Komisie, dalo považovať za pravdepodobnejšie ako skutočné správanie súkromného veriteľa (t. j. vzdanie sa 65 % svojich pohľadávok v rámci vyrovnania). V tomto prípade neplatia zvýšené nároky v súvislosti s pravdepodobnosťou.(79)
105. Celkovo je preto prvá námietka spoločnosti Frucona v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu nedôvodná.
2. O námietke skreslenia dôkazov
106. Nakoniec je potrebné preskúmať druhú námietku spoločnosti Frucona v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka námietky skreslenia dôkazov.
a) Prípustnosť
107. V zásade je skreslenie dôkazov právna otázka, ktorá je pre Súdny dvor v rámci odvolacieho konania prípustná. Podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ, článku 51 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí však odvolateľ, ktorý tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, presne označiť dôkazy, ktoré tento Všeobecný súd skreslil, a preukázať nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa jeho názoru viedlo Všeobecný súd k tomuto skresleniu.(80)
108. Tieto náročné požiadavky spoločnosť Frucona vo svojom odvolaní nesplnila. Síce rozsiahlo vysvetlila, prečo nepovažuje úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa trov konkurzného konania, dĺžky trvania konkurzného konania, údajnej opatrnosti Komisie pri hodnotení skutkového stavu a údajného významu zostávajúceho právneho dlhu po uskutočnení konkurzného konania za správne. Chýba však presné označenie toho, aké konkrétne dôkazy Všeobecný súd skreslil a v čom presne dané nesprávne právne posúdenie spočívalo. Väčšinou sa spoločnosť Frucona obmedzuje na to, že na konci každého odseku svojich úvah týkajúcich sa druhého žalobného dôvodu jedinou vetou alebo len vedľajšou vetou paušálne tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal zo „zjavného skreslenia“ alebo zo „zjavne nesprávneho právneho posúdenia“ „existujúcich dôkazov“.
109. Za týchto okolností sa domnievam, že námietka skreslenia dôkazov nebola vznesená prípustným spôsobom.
b) Dôvodnosť
110. Aj keby sme túto námietku považovali za prípustnú, bola by v každom prípade nedôvodná.
111. Odvolateľka síce na viacerých stranách uviedla, prečo nepovažuje úvahy všeobecného súdu týkajúce sa trov konkurzného konania, dĺžky trvania konkurzného konania, údajnej opatrnosti Komisie pri hodnotení skutkového stavu a údajného významu zostávajúceho právneho dlhu po uskutočnení konkurzného konania za presvedčivé.
112. To však nie je relevantné, keď ide o skreslenie dôkazov. O skreslenie totiž ide len vtedy, ak je bez poukazovania na nové dôkazy posúdenie existujúcich dôkazov zjavne nesprávne.(81) Inými slovami, posúdenie dôkazov uskutočnené v napadnutom rozsudku musí byť úplne neopodstatnené a nesprávne posúdenie zo strany Všeobecného súdu musí byť zjavné. Ak existujúce dôkazy pripúšťajú viaceré interpretácie, ako to často býva pri komplexných ekonomických súvislostiach, tak Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že sa rozhodol pre jednu z nich, hoci by odvolateľka alebo Súdny dvor uprednostnili inú interpretáciu.
113. Možno mať rozličné názory na to, či úvahy Všeobecného súdu o trovách konkurzného konania, opatrnosti Komisie pri hodnotení skutkového stavu a význame neuhradeného dlhu po uskutočnení konkurzného konania sú v prejednávanej veci presvedčivé. Závery Všeobecného súdu, ku ktorým dospel na základe existujúcich dôkazov, však nie sú zjavne nesprávne.
114. To isté platí o otázke, o ktorej sa intenzívne diskutovalo v písomnej aj ústnej časti konania, a to, či Komisia v spornom rozhodnutí zohľadnila dĺžku trvania konkurzného konania. Podľa názoru Všeobecného súdu „Komisii… nemožno vytýkať, že sa nezaoberala touto otázkou ani stanoviskom… [spoločnosti Frucona] v tejto súvislosti“(82). Spoločnosť Frucona naproti tomu dôrazne poukazuje na to, že sporné rozhodnutie sa otázkou dĺžky trvania konkurzného konania nezaoberá, a vzhľadom na to vytýka Všeobecnému súdu skreslenie tohto rozhodnutia.
115. Táto námietka nie je dôvodná. Je síce pravda, že zo sporného rozhodnutia nie je výslovne zrejmé, či sa Komisia zaoberala dĺžkou trvania konkurzného trvania a akým spôsobom sa táto otázka zohľadnila pri uplatnení kritéria súkromného veriteľa. Len z tohto nevyjadrenia sa v spornom rozhodnutí však nemožno, na rozdiel od názoru spoločnosti Frucona, nevyhnutne vyvodiť záver, že Komisia problematiku dĺžky trvania konkurzného konania vynechala. Sporné rozhodnutie je v tomto bode otvorené interpretácii. Preto nemožno považovať za zjavne nesprávne, ak Všeobecný súd, na rozdiel od odvolateľky, vychádza z toho, že Komisia sa touto problematikou a stanoviskom spoločnosti Frucona k nej zaoberala. To platí o to viac, že v odôvodneniach 40 a 54 sporného rozhodnutia, na ktoré Všeobecný súd výslovne odkazuje(83), sa nachádzajú jasné oporné body pre to, že Komisia si tejto problematiky bola minimálne vedomá. Je však možné, že Komisia túto problematiku nepovažovala vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu(84) za rozhodujúcu a z toho dôvodu v odôvodnení rozhodnutia upustila od bližších úvah o dĺžke trvania možného konkurzného konania.(85)
116. V konečnom dôsledku mám dojem, že v skutočnosti chce spoločnosť Frucona priviesť Súdny dvor pod zámienkou námietky skreslenia k novému posúdeniu skutkových okolností a dôkazov, ktoré Všeobecný súd už posúdil v prvostupňovom konaní. Takýto postup však nie je v súlade s povahou odvolacieho konania, v ktorom sa Súdny dvor podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ má obmedziť na preskúmanie právnych otázok.(86)
117. Vzhľadom na vyššie uvedené je námietka skreslenia dôkazov nielen neprípustná, ale aj nedôvodná.
3. Predbežný záver
118. Celkovo treba teda v plnom rozsahu zamietnuť aj druhý odvolací dôvod spoločnosti Frucona.
V – Trovy
119. Ak sa odvolanie v súlade s mojimi návrhmi v tejto veci zamietne, Súdny dvor rozhodne o trovách konania (článok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku), pričom podrobnosti vyplývajú z článku 69 v spojení s článkom 118 rokovacieho poriadku.
120. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže spoločnosť Frucona nemala vo svojich tvrdeniach úspech a Komisia, ako aj podnik St. Nicolaus‑trade ako vedľajší účastník konania podali príslušný návrh, spoločnosť Frucona treba zaviazať na náhradu ich trov konania.
VI – Návrh
121. Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Spoločnosť Frucona Košice, a.s., je povinná nahradiť trovy konania.