ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 24. novembra 2011 (*)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 85/337/EHS – Posudzovanie vplyvov určitých projektov na životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov – Voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny – Povrchové ťažby uhlia – Lokalita ‚Alto Sil‘ – Osobitne chránené územie – Lokalita európskeho významu – Medveď hnedý (Ursus arctos) – Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus)“

Vo veci C‑404/09,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 20. októbra 2009,

Európska komisia, v zastúpení: D. Recchia, F. Castillo de la Torre a J.‑B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Španielskemu kráľovstvu, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyňa, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanému,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia A. Prechal (spravodajkyňa), K. Schiemann, C. Toader a E. Jarašiūnas,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 28. júna 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Komisia Európskych spoločenstiev sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že:

–        Španielske kráľovstvo si tým, že povolilo povrchovú ťažbu v baniach „Fonfría“, „Nueva Julia“ a „Ladrones“ bez toho, aby udelenie uvedeného povolenia podmienilo preskúmaním, ktoré by umožnilo vhodne určiť, opísať a posúdiť priame, nepriame a kumulatívne účinky súčasných projektov povrchovej ťažby,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 2, 3 a článku 5 ods. 1 a 3 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151) (ďalej len „zmenená smernica 85/337“),

–        Španielske kráľovstvo si tým, že od roku 2000, v ktorom bolo územie „Alto Sil“ klasifikované ako osobitne chránené územie (ďalej len „OCHÚ“) na základe smernice Rady z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 97/49/ES z 29. júla 1997 (Ú. v. ES L 223, s. 9; Mim. vyd. 15/003, s. 344) (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“),

–        povolilo ťažbu v povrchových baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ bez toho, aby udelenie uvedeného povolenia podmienilo adekvátnym vyhodnotením možných vplyvov týchto projektov, a v každom prípade bez toho, aby sa dodržali podmienky, ktoré umožňujú uskutočnenie projektu napriek riziku, ktoré uvedený projekt predstavuje pre druh tetrova hlucháňa, ktorý je jedným z dôvodov vedúcich ku klasifikácii „Alto Sil“ ako OCHÚ, a v prípade neexistujúcich alternatívnych riešení, z naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu, ako aj tým, že Komisii oznámilo len nevyhnutné kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie koherencie sústavy Natura 2000, a

–        neprijalo potrebné opatrenia, aby zabránilo poškodeniu biotopov vrátane biotopov tetrova hlucháňa, ktorého výskyt v oblasti bol dôvodom na klasifikovanie uvedeného územia ako OCHÚ, ako aj významnému rušeniu tohto druhu spôsobenému ťažbou v povrchových baniach „Feixolín“, „Salguero-Prégame-Valdesegadas“, „Fonfría“, „Ampliación de Feixolín“ a „Nueva Julia“,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vo vzťahu k OCHÚ „Alto Sil“ vyplývajú z článku 6 ods. 2 až 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“) v spojení s článkom 7 smernice o biotopoch,

–        že Španielske kráľovstvo si tým, že od januára 1998 neprijalo v súvislosti s ťažbou v baniach „Feixolín“, „Salguero-Prégame‑Valdesegadas“, „Fonfría“ a „Nueva Julia“ opatrenia potrebné na ochranu vnútroštátneho ekologického významu, ktorý má územie „Alto Sil“ navrhované za lokalitu európskeho významu (ďalej len „LEV“) na základe smernice o biotopoch, nesplnilo povinnosti vyplývajúce z tejto smernice, ako je vyložená v rozsudkoch z 13. januára 2005, Dragaggi a i. (C‑117/03, Zb. s. I‑167), ako aj zo 14. septembra 2006, Bund Naturschutz in Bayern a i. (C‑244/05, Zb. s. I‑8445),

–        Španielske kráľovstvo si tým, že od decembra 2004:

–        povolilo povrchovú ťažbu (v prípade baní „Feixolín“, „Salguero‑Prégame-Valdesegadas“, „Fonfría“ a „Nueva Julia“), ktorá mohla mať významný vplyv na dôvody ochrany ekologického významu, ktoré viedli k vyhláseniu „Alto Sil“ za LEV, bez adekvátneho vyhodnotenia možných vplyvov ťažby v uvedených baniach a v každom prípade bez toho, aby sa dodržali podmienky, ktoré umožňujú uskutočnenie tohto projektu napriek riziku, ktoré uvedený projekt predstavuje pre túto ochranu ekologického významu, a to neexistencia alternatívnych riešení, existencia naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu a oznámenie kompenzačných opatrení potrebných na zabezpečenie koherencie sústavy Natura 2000 Komisii, a

–        v súvislosti s týmito projektmi neprijalo potrebné opatrenia, aby zabránilo poškodeniu biotopov živočíšnych druhov, ako aj ich značnému rušeniu, ktoré spôsobuje ťažba v baniach „Feixolín“, „Salguero‑Prégame-Valdesegadas“ „Fonfría“, „Nueva Julia“ a „Ampliación de Feixolín“,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vo vzťahu k LEV „Alto Sil“ vyplývajú z článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch.

 Právny rámec

 Zmenená smernica 85/337

2        Podľa článku 2 ods. 1 zmenenej smernice 85/337:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie z dôvodu, okrem iného, ich charakteru, veľkosti, alebo umiestnenia, budú podliehať postupu povolenia a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

3        Článok 3 tejto smernice stanovuje:

„Posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 11, priame a nepriame vplyvy projektu na nasledujúce faktory:

–        ľudské bytosti, živočíšstvo a rastlinstvo,

–        pôdu, vodu, vzduch, podnebie a krajinu,

–        hmotný majetok a kultúrne dedičstvo,

–        súčinnosť medzi faktormi uvedenými v prvej, druhej a tretej zarážke.“

4        Článok 4 ods. 1 zmenenej smernice 85/337 spresňuje, že „pokiaľ článok 2 ods. 3 nestanovuje inak, projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.“

5        Príloha I zmenenej smernice 85/337 obsahuje zoznam projektov, ktoré sú predmetom článku 4 ods. 1. Bod 19 tejto prílohy sa vzťahuje na „lomy a povrchové bane, ktoré zaberajú plochu viac ako 25 hektárov alebo rašeliniská s povrchom väčším ako 150 hektárov“.

6        Článok 4 ods. 2 tejto zmenenej smernice v súvislosti s inými druhmi projektov stanovuje:

„Pokiaľ článok 2 ods. 3 nestanovuje inak, členské štáty určia pre projekty uvedené v prílohe II na základe:

a)      skúmania každého jednotlivého prípadu,

alebo

b)      prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi, či [ak – neoficiálny preklad] budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písm. a) a b).

…“

7        V súvislosti s projektmi, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 2 tejto smernice, bod 13 prílohy II smernice uvádza „akúkoľvek zmenu alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo prílohe II už autorizovaných, vykonaných, alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie“.

8        Článok 5 zmenenej smernice 85/337 stanovuje:

„1.      V prípade projektov, ktoré podľa článku 4 musia podrobiť posúdeniu dopadu na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 10, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby navrhovateľ predložil vo vhodnej forme informácie, ktoré sú uvedené v prílohe IV, ak:

a)      členské štáty považujú tieto informácie vo k vzhľadom na dané štádium postupu pri udeľovaní povolenia a vzhľadom na špecifické charakteristiky daného projektu alebo určitého typu projektov a vzhľadom na prípadne dotknuté zložky životného prostredia za dôležité;

b)      členské štáty považujú za odôvodnené žiadať od navrhovateľa zhromaždenie týchto informácií vzhľadom na súčasný stav poznania a metód posudzovania.

…

3.      Informácia, ktorú má poskytnúť navrhovateľ v súlade s odsekom 1, musí obsahovať minimálne:

–        popis projektu s informáciou o mieste, projektovom riešení a veľkosti projektu,

–        popis predpokladaných opatrení s cieľom zabrániť, znížiť, a ak je to možné, odstrániť podstatné nepriaznivé vplyvy,

–        údaje potrebné na určenie a posúdenie hlavných vplyvov, ktoré by projekt mal na životné prostredie,

–        náčrt hlavných alternatív vypracovaných navrhovateľom a určenie hlavných dôvodov pre jeho výber so zreteľom na environmentálne vplyvy,

–        netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich zarážkach.

…“

9        Príloha IV zmenenej smernice 85/337 podrobnejšie upravuje informácie, ktoré treba podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice poskytnúť:

„1.      Popis projektu vrátane najmä:

–        popis fyzikálnych vlastností celého projektu a jeho požiadaviek na využitie pôdy počas stavebných a operačných fáz,

–        popis hlavných vlastností výrobných procesov, napríklad druhu a množstva použitých materiálov,

–        odhad podľa množstva typu očakávaných odpadov a emisií (znečistenie vody, vzduchu a pôdy, hluk, vibrácie, osvetlenie, teplo, radiácia atď.), ktoré vyplývajú z realizácie navrhovaného projektu.

2.      Náčrt hlavných alternatív rozvíjaných navrhovateľom a naznačenie hlavných dôvodov pre výber so zreteľom na ich vplyv na životné prostredie.

3.      Popis vplyvov na životné prostredie, ktoré bude pravdepodobne zasiahnuté navrhovaným projektom, vrátane a najmä populácie, fauny, flóry, pôdy, vzduchu, klimatických faktorov, materiálov, vrátane architektonických a archeologických pamiatok, krajiny a vzťahov medzi uvedenými faktormi.

4.      Popis pravdepodobne významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie, ktoré vyplývajú z:

–        existencie projektu,

–        využitia prírodných zdrojov,

–        emisií znečisťujúcich látok, tvorby a zneškodnenia odpadov,

a navrhovateľov popis predpokladaných metód použitých na posúdenie vplyvu na životné prostredie.

5.      Popis predpokladaných opatrení na zabránenie, zníženie a, ak je to možné, vylúčenie akýchkoľvek významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

6.      Netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch.

7.      Naznačenie akýchkoľvek ťažkostí (technickej nedostatočnosti alebo nedostatku ‚know-how‘) predpokladaných navrhovateľom pri zostavovaní požadovaných informácií.“

10      V súvislosti s pojmom „popis“ uvedeným v bode 4 tejto prílohy IV sa upresňuje, že „tento popis by mal obsiahnuť priame vplyvy a akékoľvek nepriame, sekundárne, kumulatívne, krátko-, stredno- a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne vplyvy projektu“.

 Smernica o ochrane vtáctva

11      Článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva stanovuje, že členské štáty klasifikujú najvhodnejšie územia pre ochranu druhov vtáctva uvedených v prílohe I tejto smernice a sťahovavých druhov vtáctva ako OCHÚ.

12      V prílohe I smernice o ochrane vtáctva je okrem iného uvedený tetrov hlucháň (Tetrao urogallus).

13      Článok 4 ods. 4 prvá veta smernice o ochrane vtáctva spresňuje ochranu OCHÚ:

„Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty podniknú náležité kroky na zabránenie znečistenia alebo poškodzovania biotopov alebo akýchkoľvek rušivých vplyvov pôsobiacich na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku.“

 Smernica o biotopoch

14      Podľa šiesteho odôvodnenia smernice o biotopoch „v snahe zabezpečiť obnovenie a udržanie prirodzených biotopov a druhov európskeho významu v priaznivom stave ochrany je potrebné označiť osobitne chránené územia, aby sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava podľa špecifikovaného časového rozvrhu“.

15      Siedme odôvodnenie tejto smernice znie takto:

„… všetky označené územia vrátane tých, ktoré sú alebo budú klasifikované ako územia osobitnej ochrany podľa smernice [o ochrane vtáctva], budú musieť byť začlenené do súvislej európskej ekologickej sústavy“.

16      V desiatom odôvodnení smernice o biotopoch sa uvádza, že „sa musí urobiť primerané vyhodnotenie každého plánu alebo programu, ktorý môže mať významný vplyv na ciele ochrany v lokalite, ktorá bola označená alebo bude označená v budúcnosti“.

17      V článku 3 smernice o biotopoch sa uvádza:

„1.      Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice [o ochrane vtáctva].

2.      Každý členský štát prispieva k vytvoreniu Natura 2000 úmerne k zastúpeniu typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v rámci svojho územia, uvedených v odseku 1. Na tento účel a berúc do úvahy ciele uvedené v odseku 1 označí každý členský štát v súlade s článkom 4 lokality ako osobitné chránené územia.

…“

18      Článok 4 tejto smernice znie takto:

„1.      Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú. …

Tento zoznam sa predloží Komisii do troch rokov od oznámenia tejto smernice, spolu s informáciami o každej lokalite. …

2.      Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2) a v rámci ktoréhokoľvek z piatich biogeografických regiónov uvedených v článku 1 písm. c) bode iii) a tiež celého územia uvedeného v článku 2 ods. 1 zriadi Komisia po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu [LEV], navrhnutých členskými štátmi, uvádzajúci tie lokality, v ktorých sa vyskytuje jeden alebo viac typov prioritných prirodzených biotopov alebo prioritných druhov.

…

Zoznam lokalít vybraných ako [LEV], identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

…

4.      Po schválení [LEV] v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie… .

5.      Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2 až 4.“

19      Článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch stanovuje:

„2.      Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.      Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne [samostatne – neoficiálny preklad], alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [primeranému posúdeniu jeho vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu [vplyvov na lokalitu – neoficiálny preklad] a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.      Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu [z naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu – neoficiálny preklad], vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu [naliehavým dôvodom prevažujúceho verejného záujmu – neoficiálny preklad].“

20      Článok 7 smernice o biotopoch stanovuje:

„Záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice [o ochrane vtáctva], pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice, a to odo dňa vykonania tejto smernice alebo oznámenia, alebo uznania členským štátom podľa smernice [o ochrane vtáctva], ak je tento druhý dátum neskorší.“

21      Príloha IV smernice o biotopoch s názvom „Živočíšne a rastlinné druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktoré vyžadujú prísnu ochranu“ v písmene a) uvádza medveďa hnedého (Ursus arctos) ako prioritný druh.

 Skutkové okolnosti a konanie pred podaním žaloby

22      Lokalita „Alto Sil“ nachádzajúca sa na hornom toku rieky Sil na severozápade španielskeho regiónu Kastília a León, blízko regiónov Galícia a Astúria, má rozlohu vyše 43 000 hektárov.

23      V januári 1998 Španielske kráľovstvo navrhlo túto lokalitu za LEV podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch.

24      Navyše od 1. januára 2000 tento členský štát túto lokalitu klasifikoval ako OCHÚ v zmysle smernice o ochrane vtáctva z dôvodu, že sa v nej vyskytujú viaceré druhy vtákov uvedených v prílohe I tejto smernice, medzi ktoré patrí populácia druhu tetrova hlucháňa.

25      Komisia 7. decembra 2004 rozhodnutím 2004/813/ES, ktorým sa prijíma v súlade so smernicou 92/43 zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región (Ú. v. EÚ L 387, s. 1), zahrnula lokalitu „Alto Sil“ do tohto zoznamu pod kódom ES 0000210.

26      V štandardnom formulári týkajúcom sa tejto lokality, ktorý Španielske kráľovstvo zaslalo Komisii v rámci návrhu tejto lokality za LEV, okrem iného uvádza výskyt 10 až 15 exemplárov medveďa hnedého a 42 až 47 samčích exemplárov kantábrijského poddruhu tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus cantabricus).

27      V tomto formulári okrem iného uvádza najmä tieto typy biotopov:

–        4030 – Európske suché vresoviská (50 % rozlohy lokality),

–        4090 – Endemické oro-mediteránne vresoviská s porastami krucinky (6 % rozlohy lokality),

–        6160 – Travinno-bylinné porasty s kostravou Festuca indigesta v iberských horách (1 % rozlohy lokality),

–        8230 – Pionierska vegetácia na silikátovom skalnatom podloží (Sedo Scleranthion alebo Sedo albi-Veronicion dillenii) (13 % rozlohy lokality) a

–        9230 – Galícijsko-portugalské dubové lesy s dubom letným (Quercus robur) a dubom Quercus pyrenaica (6 % rozlohy lokality).

28      Vo formulári sa tiež uvádza, že populácia druhu tetrova hlucháňa žijúceho v lokalite má regionálny (50 % samčích exemplárov z autonómnej oblasti Kastília a León) a národný význam (2 % samčích exemplárov žijúcich na území Španielska).

29      Podľa tohto formulára ohrozenie lokality „je zapríčinené hlavne ťažbou v povrchových baniach“.

30      Počas roka 2001 sa Komisia dozvedela o rôznych projektoch povrchovej ťažby uhlia vykonávanej podnikom Minero Siderúrgica de Ponferrada SA, teraz „Coto Minero Cantábrico SA“, nachádzajúcich sa v lokalite „Alto Sil“ alebo v jej bezprostrednej blízkosti.

31      Zo spisu vyplýva, že povrchové bane, o ktoré ide v predmetnom konaní, možno rozdeliť do dvoch skupín.

32      Prvá skupina baní sa nachádza na severe rieky Sil a obce Villablino (ďalej spoločne len „severné bane“). Všetky ležia vnútri LEV „Alto Sil“.

33      V prvom rade ide o povrchovú baňu „Feixolín“, povolenú 1. januára 1986 na rozlohe 95,86 hektára, ktorá bola prevádzkovaná v rokoch 2000 až 2008. V súčasnosti v nej už prebieha „renaturalizácia“.

34      K týmto severným baniam patrí aj povrchová baňa s názvom „Ampliación de Feixolín“, ktorej projekt ťažby pokrýva celkovú plochu 93,9 hektára.

35      Tejto bani uložili španielske orgány 9. novembra 2009 pokutu a nariadili určité opatrenia z toho dôvodu, že uvedená baňa už začala s ťažbou na ploche s rozlohou 35,24 hektára, hoci táto baňa ešte nebola povolená.

36      Dňa 11. júna 2009 bolo však využívanie tejto bane povolené na čiastkovej ploche projektu ťažby, a to na ploche 39,62 hektára. Dňa 7. októbra 2009 boli nariadené určité opatrenia na obmedzenie a kompenzáciu vplyvov tejto ťažby na životné prostredie.

37      Tretia severná baňa má názov „Fonfría“. Pokrýva plochu 350 hektárov a bola povolená 21. júla 1999. S ťažbou uhlia v tejto lokalite sa začalo v januári 2001 a ťažba bola ukončená v decembri 2010.

38      Na juhu rieky Sil a na juhozápade obce Villaseca de Laciana ležia ďalšie uhoľné povrchové bane, ktorých sa týka predmetné konanie (ďalej spoločne len „južné bane“).

39      Predovšetkým ide o súbor baní s názvom „Salguero-Prégame‑Valdesegadas“, nachádzajúcich sa na ploche 196 hektárov. Tieto bane boli povolené v rokoch 1984 až 2002. Vo väčšine z nich sa už neťaží od roku 2002. V súčasnosti v nich prebieha „renaturalizácia“.

40      Následne sa treba zmieniť o bani s názvom „Nueva Julia“, ktorá bola povolená 16. septembra 2003 na celkovej rozlohe 405 hektárov a v ktorej sa ťaží od roku 2006.

41      Napokon baňa s názvom „Ladrones“ bola povolená 24. decembra 2003 na celkovej rozlohe 117 hektárov. S ťažbou sa ešte nezačalo.

42      Všetky tieto južné bane navzájom susedia. Spomedzi týchto baní sa jedine baňa „Ladrones“ nachádza vnútri LEV „Alto Sil“, ostatné bane sa nachádzajú na vonkajšej hranici tejto LEV.

43      Keďže sa Komisia v súvislosti s týmito ťažbami v baniach domnievala, že španielske orgány nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zmenenej smernice 85/337 a smernice o biotopoch, po preskúmaní informácií predložených týmito orgánmi zaslala 18. júla 2003 Španielskemu kráľovstvu list s výzvou.

44      Keďže sa Komisia domnievala, že sa pri posúdení vplyvov na životné prostredie predovšetkým dostatočne nezohľadnilo možné rušenie medveďa hnedého a dostatočne sa nezohľadnili kumulatívne účinky ťažby, po preskúmaní pripomienok Španielskeho kráľovstva predložených po doručení výzvy zaslala 22. decembra 2004 tomuto členskému štátu odôvodnené stanovisko.

45      Španielske kráľovstvo predložilo ako odpoveď o. i. štúdiu, v ktorej sú preskúmané vplyvy rôznych projektov a navrhnuté opatrenia na ochranu lokality (ďalej len „štúdia z roku 2005“).

46      Berúc do úvahy najmä rozsudky Dragaggi a i., už citovaný, ako aj Bund Naturschutz in Bayern a i., už citovaný, Komisia 29. februára 2008 zaslala Španielskemu kráľovstvu dodatočnú výzvu.

47      Listom zo 7. mája 2008 Španielske kráľovstvo odpovedalo, že nedochádza k významnému rušeniu životného prostredia zapríčinenému ťažbou v povrchových baniach, a oznámilo svoj zámer vypracovať strategický plán, ktorý by umožnil pokračovanie ťažby v povrchových baniach na území „Alto Sil“ v súlade so systémom ochrany prírodného bohatstva, ktorý zaviedlo právo Spoločenstva.

48      Dňa 1. decembra 2008 Komisia vydala doplňujúce odôvodnené stanovisko, v ktorom vzala späť výhrady uvedené v doplňujúcej výzve, a vyzvala Španielske kráľovstvo na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

49      Vzhľadom najmä na pripomienky a dokumenty, ktoré Španielske kráľovstvo predložilo v odpovedi na uvedené doplňujúce odôvodnené stanovisko, Komisia naďalej považovala situáciu za neuspokojivú a preto podala predmetnú žalobu.

 O návrhu na vykonanie dôkazu a subsidiárne o opätovnom otvorení ústnej časti konania

50      Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 15. júla 2011 Španielske kráľovstvo požiadalo Súdny dvor o vykonanie dôkazu podľa článku 60 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a subsidiárne o nariadenie opätovného otvorenia ústnej časti konania v zmysle článku 61 tohto poriadku.

51      Na podporu svojho návrhu Španielske kráľovstvo uvádza, že na rozdiel od tvrdení generálnej advokátky v jej návrhoch zo spisu nevyplýva, že sa v povrchových uhoľných baniach „Ampliación de Feixolín“ a „Ladrones“ už ťažilo, ako to uviedol tento členský štát vo vyjadrení k žalobe a v duplike.

52      Podľa názoru Španielskeho kráľovstva sa analýza generálnej advokátky opiera o nepresné skutkové predpoklady.

53      Španielske kráľovstvo žiada Súdny dvor o predloženie nových dôkazov o skutočnej situácii v povrchových baniach „Ampliación de Feixolín“ a „Ladrones“ a subsidiárne o opätovné otvorenie ústnej časti konania.

54      V tejto súvislosti treba konštatovať, že jednak zo spisu a najmä z tabuľky s názvom „bane v prevádzke“ na strane 50 štúdie z roku 2005 vyplýva, že povrchová baňa „Ampliación de Feixolín“ uskutočňovala určité činnosti, ktoré spôsobili narušenie biotopov, a najmä 19,9 hektára biotopu 9230 – galícijsko‑portugalské dubové lesy s dubom letným (Quercus robur) a dubom Quercus pyrenaica. Aj keď zo spisu vyplýva, že rozhodnutím z 9. novembra 2009 bolo prevádzkovateľovi tejto bane nariadené ukončiť ťažbu v bani a bol pokutovaný za to, že ťažil bez udelenia predbežného povolenia na tieto účely, nič to nemení na tom, že táto ťažba sa skutočne vykonávala na rozlohe 35,24 hektára. Toto ostatne potvrdzuje aj zápisnica z návštevy lokality predložená Španielskym kráľovstvom v prílohe dupliky, ktorá potvrdzuje, že hoci sa v tejto lokalite uhlie neťažilo, iné činnosti spôsobili vyhynutie vegetácie.

55      Po druhé na rozdiel od tvrdenia Španielskeho kráľovstva z návrhov generálnej advokátky nevyplýva, že návrhy vychádzajú z predpokladu, že sa v povrchovej bani „Ladrones“ už ťažilo. Naopak žalobné dôvody vznesené voči tejto bani Komisiou a preskúmané generálnou advokátkou sa zakladajú na nesplnení povinnosti z dôvodu nesprávneho posúdenia vplyvov projektu ťažby na životné prostredie. Na rozdiel od ostatných žalobných dôvodov sa uvedené žalobné dôvody teda týkajú procesu povolenia tejto bane a nie prípadnej ťažby na území tejto bane vykonávanej po udelení povolenia.

56      Z tohto dôvodu nie je potrebné nariadiť vykonanie dôkazu, ktoré požaduje Španielske kráľovstvo.

57      Pokiaľ ide o návrh na opätovné otvorenie ústnej časti konania, predložený subsidiárne, treba pripomenúť, že Súdny dvor môže v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku bez návrhu, na návrh generálneho advokáta, ako aj na návrh účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania, ak usúdi, že nemá dostatok informácií alebo že vec má byť rozhodnutá na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri najmä rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C‑210/06, Zb. s. I‑9641, bod 46, a z 26. mája 2011, Komisia/Španielsko, C‑306/08, Zb. s. I‑4541, bod 60).

58      Naopak Štatút Súdneho dvora Európskej únie a jeho rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (pozri najmä rozsudok Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 61).

59      Vo veci samej Súdny dvor dospel po vypočutí generálnej advokátky k záveru, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva, a že vec nemusí byť preskúmaná z hľadiska tvrdení, ktoré pred ním neboli prejednané. Z tohto dôvodu nie je potrebné nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

 O žalobe

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nedodržaní článkov 2, 3 a článku 5 ods. 1 a 3 zmenenej smernice 85/337 v súvislosti s posúdením vplyvov projektov ťažby v povrchových baniach „Fonfría“, „Nueva Julia“ a „Ladrones“ na životné prostredie

 Argumentácia účastníkov konania

60      Prvým žalobným dôvodom Komisia namieta, že posúdenia vplyvov projektov ťažby v povrchových baniach „Fonfría“, „Nueva Julia“ a „Ladrones“ na životné prostredie vykazujú podstatné nedostatky, pretože boli neadekvátne a v rozpore so zmenenou smernicou 85/337.

61      Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na bod 4 prílohy IV tejto smernice a najmä na poznámku k pojmu „popis“ uvedenú v tomto bode, ktorá sa vzťahuje na projekty v pôsobnosti tejto smernice, ktoré musia byť doplnené popisom významných vplyvov projektov na životné prostredie, ktoré je vystavené ich „priamym, nepriamym a kumulatívnym krátko-, stredno- a dlhodobým… trvalým alebo dočasným vplyvom“.

62      Komisia z toho vyvodila záver, že posúdenie vplyvov projektov ťažby v dotknutých baniach na životné prostredie malo vo veci samej zahŕňať analýzu významných kumulatívnych vplyvov navzájom susediacich viacerých povrchových baní, ktoré boli súčasne prevádzkované v údolí Laciana. Štúdia z roku 2005 však potvrdila, že takáto analýza nebola pred povolením troch sporných baní vypracovaná.

63      Okrem toho Komisia uvádza tieto špecifické nedostatky posúdení vplyvov na životné prostredie v súvislosti s tromi baňami, na ktoré sa tento žalobný dôvod vzťahuje:

–        pri bani „Fonfría“ sa v pôvodnom posúdení nenachádza zmienka o tom, že sa uskutočnilo posúdenie možných rušivých vplyvov na tetrova hlucháňa, hoci orgány vedeli o výskyte tohto druhu v mieste jeho tokania, ktoré je blízko miesta ťažby. Navyše štúdia z roku 2005 bez ďalšieho objasnenia potvrdila, že uvedená baňa sa nachádza vo vnútri územia určeného na obnovu populácie medveďa hnedého,

–        hoci skutočnosť, že baňa „Ladrones“ je veľmi blízko miest tokania tetrova hlucháňa, odôvodňuje vymedzenie kritickej lokality v rámci plochy obnovy populácie tohto druhu, nič nepreukazuje, že výskyt tetrova hlucháňa bol zohľadnený v pôvodnom posúdení tejto ťažby. Pokiaľ ide o medveďa hnedého, uvedené posúdenie sa obmedzuje len na konštatovanie, že hoci baňa je vnútri územia obnovy populácie tohto druhu, nepríde k významnému rušeniu tohto druhu, lebo ťažba „nezasiahne do žiadnej kritickej lokality a nespôsobuje efekt prekážky medzi rôznymi jednotlivými skupinami“ a

–        v súvislosti s ťažbou v bani „Nueva Julia“ posúdenie neobsahuje žiadnu informáciu o dvoch najproblematickejších druhoch, t. j. o tetrovovi hlucháňovi a medveďovi hnedom. Vplyvy tejto bane nachádzajúcej sa mimo LEV by zjavne mohli siahať do vzdialenosti niekoľkých kilometrov, a mohli by teda ohroziť biotopy a druhy vnútri LEV. Táto možnosť nebola zohľadnená.

64      Španielske kráľovstvo predovšetkým v súvislosti s výkladom pojmu „popis“, ktorý je uvedený v bode 4 prílohy IV zmenenej smernice 85/337, tvrdí, že použitie kondicionálu v poznámke k tomuto bodu vzhľadom na skutočnosť, že „tento popis by mal obsiahnuť“, znamená, že požadovaný popis nutne nemusí uvádzať kumulatívne vplyvy rôznych projektov na životné prostredie, ale že je len žiaduce, aby takýto popis obsahoval. Formulácia, ktorá je použitá v iných jazykových verziách tejto smernice, tento výklad potvrdzuje.

65      Navyše podľa tohto členského štátu nie je takýto popis kumulatívnych vplyvov vo veci samej potrebný, lebo sporné bane boli povolené vo veľmi odlišných obdobiach a územia LEV, ktorých sa týkali, sa takisto líšili.

66      V každom prípade štúdia z roku 2005 obsahovala podrobné posúdenie možných vplyvov každej zo sporných baní a možných kumulatívnych vplyvov, ktoré by mohli bane zapríčiniť v spojení s inými prevádzkami.

67      V súvislosti s baňou „Fonfría“ uvedená štúdia z roku 2005 po popísaní kumulatívnych vplyvov dospela k záveru, že nedochádza k nijakému významnému rušeniu chránených druhov v LEV.

68      Rovnako to bolo aj v prípade bane „Nueva Julia“. Po posúdení kumulatívnych vplyvov dotknutých baní a projektov na životné prostredie dospela štúdia z roku 2005 v súvislosti s medveďom hnedým k záveru, že nijaké kritické územie alebo koridor nebude rušené, pretože vplyv tohto projektu na tento druh nie je významný.

69      V súvislosti s druhmi vtákov, ktoré sú chránené z titulu OCHÚ a na základe LEV „Alto Sil“, Španielske kráľovstvo uvádza, že nijaký druh nebol významne rušený. Čo sa týka bane „Ladrones“, štúdia z roku 2005 uvádza, že nedochádza k významnému vplyvu na biotop 4020, klasifikovaný ako prioritný biotop tetrova hlucháňa na území obnovy populácie tohto druhu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

70      Po prvé v súvislosti s prvým žalobným dôvodom Komisie, ktorý sa týka projektu ťažby uhlia v povrchovej bani „Fonfría“, treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 2 smernice 97/11 sa ustanovenia smernice 85/337 platné pred zmenami a doplnkami v smernici 97/11 naďalej uplatňujú na žiadosti o povolenie, ktoré boli podané pred koncom termínu stanoveného v odseku 1 tohto článku 3, teda pred 14. marcom 1999.

71      Zo spisu vyplýva, že žiadosť o povolenie projektu bane „Fonfría“ bola podaná 11. marca 1998.

72      Súdny dvor teda nemôže vyhovieť návrhu Komisie, aby sa určilo, že v súvislosti s týmto projektom došlo k porušeniu ustanovení zmenenej smernice 85/337.

73      Okrem toho žalobný dôvod Komisie týkajúci sa tohto projektu nemožno chápať tak, že jeho cieľom je určiť, že došlo k porušeniu smernice 85/337 v znení záväznom pred zmenami zavedenými smernicou 97/11.

74      To platí tým viac, že niektoré zmeny zavedené smernicou 97/11 sú priamo relevantné pre posúdenie dôvodnosti tohto žalobného dôvodu. Ide najmä o doplnenie zmienky o povrchových baniach, ktoré zaberajú plochu viac ako 25 hektárov, do bodu 19 prílohy I smernice 85/337, čo znamená, že tieto bane nutne museli byť posúdené podľa článku 4 ods. 1 zmenenej smernice 85/337 len v prípade, ak išlo o žiadosti o povolenie podané po 14. marci 1999.

75      Prvý žalobný dôvod teda treba zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka bane „Fonfría“.

76      Po druhé treba preskúmať otázku, či vo veci samej posúdenie vplyvov projektov povrchových baní „Nueva Julia“ a „Ladrones“ na životné prostredie podľa zmenenej smernice 85/337 je podľa tvrdenia Komisie neprimerané, pretože nebola urobená analýza kumulatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré môžu vyvolať tieto projekty a iné bane, napr. aktívne uhoľné povrchové bane alebo bane, ktorých činnosť bola alebo čoskoro bude povolená.

77      Na rozdiel od tvrdenia Španielskeho kráľovstva nemožno v tejto súvislosti z použitia kondicionálu v poznámke týkajúcej sa bodu 4 prílohy IV zmenenej smernice 85/337 vzhľadom na skutočnosť, že „tento popis by mal obsiahnuť… kumulatívne… vplyvy projektu“, vyvodiť záver, že posúdenie vplyvov na životné prostredie sa nutne nemusí týkať kumulatívnych vplyvov rôznych projektov na životné prostredie, ale táto analýza je len žiaduca.

78      Rozsah tejto povinnosti posúdenia vplyvov na životné prostredie vyplýva z článku 3 zmenenej smernice 85/337, podľa ktorého posudzovanie vplyvu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 11 tejto smernice, priame a nepriame vplyvy projektu na ľudské bytosti, živočíšstvo a rastlinstvo, pôdu, vodu, vzduch, podnebie a krajinu, hmotný majetok a kultúrne dedičstvo, ako aj súčinnosť medzi uvedenými faktormi.

79      Vzhľadom na širokú pôsobnosť a veľmi široký cieľ zmenenej smernice 85/337 vyplývajúce z článku 1 ods. 2, článku 2 ods. 1 a článku 3 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C‑72/95, Zb. s. I‑5403, body 30 a 31), samotná skutočnosť, že môže vyvolať neistotu ohľadom presného zmyslu použitia kondicionálu vo výraze „tento popis by mal obsiahnuť“, ktorý je použitý v poznámke k bodu 4 prílohy IV zmenenej smernice 85/337, hoci sa nachádza aj v iných jazykových verziách tejto smernice, nemôže viesť k tomu, že sa nezohľadní široký výklad článku 3 smernice.

80      Tento článok preto treba chápať v tom zmysle, že z dôvodu, že posúdenie vplyvov na životné prostredie musí predovšetkým identifikovať, popísať a posúdiť nepriame vplyvy projektu, uvedené posúdenie musí zahŕňať aj analýzu kumulatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré môže mať tento projekt posudzovaný v spojení s inými projektmi, v rozsahu, v akom je takáto analýza potrebná na zabezpečenie toho, že posúdenie pokryje preskúmanie všetkých významných vplyvov sporného projektu na životné prostredie.

81      Španielske kráľovstvo uvádza, že vo veci samej sa takéto kumulatívne posúdenie nevyžaduje, lebo dotknuté bane sú navzájom dosť vzdialené a boli povolené vo veľmi rôznych obdobiach.

82      Zo spisu však nevyplýva, že o takýto prípad ide práve pri projektoch „Nueva Julia“ a „Ladrones“, lebo tieto južné bane sú blízko seba a proces povoľovania týchto baní prebiehal súčasne.

83      Okrem toho, aj keď podľa tvrdenia Španielskeho kráľovstva štúdia z roku 2005 mala takúto kumulatívnu analýzu obsahovať, táto štúdia nemôže napraviť pochybenie, že takáto analýza chýbala pri pôvodnom posúdení, pretože článok 2 ods. 1 zmenenej smernice 85/337 vyžaduje, aby sa posúdenie uskutočnilo pred povolením projektu.

84      Po tretie treba preskúmať tvrdenie Komisie, či možné a špecifické vplyvy projektov povrchových uhoľných baní „Nueva Julia“ a „Ladrones“ na tetrova hlucháňa a medveďa hnedého neboli primerane preskúmané v rámci posudzovania vplyvov týchto projektov na životné prostredie.

85      Čo sa týka najprv projektu bane „Nueva Julia“, posúdenie vplyvov na životné prostredie z 25. augusta 2003 odkazuje len na vplyv tohto projektu na niektoré obojživelníky. Toto posúdenie neobsahuje zmienku o skutočnom posúdení vplyvov tohto projektu na medveďa hnedého a tetrova hlucháňa.

86      Analýza vplyvov tohto projektu na tieto druhy však bola nevyhnutná, pretože na jednej strane španielske orgány nemohli nevedieť o výskyte týchto druhov v lokalite „Alto Sil“. V roku 1998 Španielske kráľovstvo totiž navrhlo zaradenie lokality „Alto Sil“ ako LEV predovšetkým z dôvodu výskytu týchto dvoch druhov v danej lokalite a tento členský štát s účinnosťou od roku 2000 zaradil túto lokalitu ako OCHÚ z dôvodu výskytu tetrova hlucháňa na tomto území.

87      Hoci na druhej strane sa táto baňa nachádza mimo LEV, je nepochybné, že baňa priamo s uvedenou lokalitou susedí, a preto je možné, že ju ovplyvňuje.

88      Táto analýza bola nevyhnutná navyše aj z dôvodu, že v štandardnom formulári týkajúcom sa lokality „Alto Sil“, ktorý Španielske kráľovstvo predložilo Komisii, keď navrhovalo zaradenie tejto lokality ako LEV, uvedený členský štát uviedol, že ohrozenie tejto lokality bolo zapríčinené hlavne povrchovými baňami.

89      Následne, pokiaľ ide o projekt týkajúci sa povrchovej uhoľnej bane „Ladrones“, treba konštatovať, že vyhlásenie o dosahu na životné prostredie z 9. októbra 2003 hovorí o výskyte medveďa hnedého v lokalite „Alto Sil“ navrhovanej za LEV, ale súčasne konštatuje, že ťažba spôsobuje len minimálnu stratu biotopu vhodného pre daný druh, nezasahuje do žiadnej kritickej zóny tohto druhu a nevytvára efekt prekážky medzi jednotlivými skupinami, ako to vyplývalo už zo správy z 5. júna 2001.

90      V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia u medveďa hnedého nepredložila žiaden dokument, ktorý by mohol spochybniť primeranosť tohto posúdenia vplyvov projektu na životné prostredie.

91      Čo sa týka tetrova hlucháňa, v tomto vyhlásení o dosahu na životné prostredie sa uvádza, že zástupca združenia na ochranu životného prostredia poukazoval najmä na možný dopad projektu na tento druh, že toto tvrdenie investor spochybnil a že uvedené bolo dostatočne preskúmané a posúdené. Z tohto vyhlásenia ani z iných dokumentov predložených Španielskym kráľovstvom však nevyplýva, že posúdenie vplyvov projektu na tetrova hlucháňa sa skutočne uskutočnilo. Z dôvodov, ktoré už boli uvedené v bodoch 86 a 88 tohto rozsudku, bola očividne nevyhnutná analýza vplyvov tohto projektu na tento druh.

92      V dôsledku toho treba v súvislosti s tetrovom hlucháňom konštatovať neprimeranosť tohto posúdenia.

93      Napokon zistené nedostatky v posúdeniach vplyvov projektov baní „Nueva Julia“ a „Ladrones“ na životné prostredie nie je možné považovať za vykompenzované štúdiou z roku 2005, keďže článok 2 ods. 1 zmenenej smernice 85/337 vyžaduje, aby sa posúdenie uskutočnilo pred povolením projektu, ako už bolo uvedené v bode 83 tohto rozsudku.

94      V dôsledku toho treba prvému žalobnému dôvodu vyhovieť v rozsahu, v akom sa týka určenia nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z článkov 2, 3 a článku 5 ods. 1 a 3 zmenenej smernice 85/337 v súvislosti s posúdením vplyvov projektov ťažby v povrchových baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ na životné prostredie s výnimkou vplyvu projektu ťažby v povrchovej bani „Ladrones“ na medveďa hnedého.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na nedodržaní článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch v súvislosti s tetrovom hlucháňom, ktorý je chránený od zaradenia lokality „Alto Sil“ ako OCHÚ v roku 2000

 O prvej časti druhého žalobného dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

95      Komisia uvádza, že Španielske kráľovstvo povolením baní „Nueva Julia“ a „Ladrones“ porušilo článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch vzhľadom na ochranu, ktorá prináleží tetrovovi hlucháňovi od zaradenia lokality „Alto Sil“ ako OCHÚ v roku 2000.

96      Španielske kráľovstvo tvrdí, že posúdenia projektov týchto baní zahŕňajú dostatočné posúdenie prípadných vplyvov týchto projektov na uvedený druh.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

97      Z článku 7 smernice o biotopoch vyplýva, že článok 6 ods. 2 až 4 tejto smernice nahrádza článok 4 ods. 4 prvú vetu smernice o ochrane vtáctva odo dňa vykonania smernice o biotopoch alebo odo dňa klasifikácie členským štátom v zmysle smernice o ochrane vtáctva, ak je tento dátum neskorší (pozri najmä rozsudok z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko, C‑418/04, Zb. s. I‑10947, bod 173).

98      Vo veci samej treba žalobný dôvod týkajúci sa posúdenia vplyvov projektov „Nueva Julia“ a „Ladrones“ na druhy, ktoré sú chránené v OCHÚ „Alto Sil“, najmä vplyv na tetrova hlucháňa, preskúmať podľa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, ak ide o také projekty, pri ktorých je nesporné, že žiadosti o povolenie projektov boli podané po zaradení území „Alto Sil“ ako OCHÚ.

99      Podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu predpokladá, že pred jeho schválením musia byť zistené, za pomoci najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti, všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. Príslušné vnútroštátne orgány povolia v chránenej lokalite činnosť iba pod podmienkou, že získajú istotu, že táto činnosť nebude mať škodlivé účinky na jej integritu. Tak je to aj v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takýchto účinkov (pozri najmä rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný, bod 243).

100    Posúdenie uskutočnené podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch nemožno považovať za primerané, ak má medzery a neobsahuje úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných na dotknutom OCHÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2007, Komisia/Taliansko, C‑304/05, Zb. s. I‑7495, bod 69).

101    Vo veci samej ochrana tetrova hlucháňa je jasne cieľom zachovania, ktorý zapríčinil, že Španielske kráľovstvo od roku 2000 zaradilo lokalitu „Alto Sil“ ako OCHÚ.

102    Okrem toho treba pripomenúť, že vnútroštátne orgány v návrhu na zaradenie tejto lokality ako LEV vypracovanom v roku 1998 uviedli, že populácia tetrova hlucháňa vyskytujúceho sa v tejto lokalite má regionálny aj národný význam a že ohrozenie tejto lokality zapríčiňujú hlavne ťažby v povrchových baniach.

103    Ako už bolo konštatované pri skúmaní prvého žalobného dôvodu, ktorý sa týka zmenenej smernice 85/337, najmä v bodoch 76 až 93 tohto rozsudku, posúdenia vplyvov na životné prostredie uskutočnené pred povolením projektov ťažby v baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ neobsahujú žiadnu analýzu prípadných kumulatívnych vplyvov rôznych ťažieb na tetrova hlucháňa, hoci v predmetnom prípade sa takáto analýza vyžadovala. Takisto sa v týchto posúdeniach nenachádza ani dostatok informácií, na základe ktorých by bolo možné overiť, či boli skutočne posúdené vplyvy týchto baní na populáciu tetrovov hlucháňov vyskytujúcu sa v OCHÚ „Alto Sil“.

104    Okrem toho štúdia z roku 2005 nemôže uvedené nedostatky napraviť, pretože bola vypracovaná po povolení týchto projektov a nemožno ju považovať za relevantnú podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 72).

105    Z toho vyplýva, že posúdenia projektov ťažby v povrchových baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ nemožno považovať za primerané, keďže vykazujú medzery a neobsahujú úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o vplyvy týchto projektov na OCHÚ „Alto Sil“, najmä na populáciu tetrovov hlucháňov, ochrana ktorých je jedným z cieľov tohto územia.

106    Preto sa nemožno domnievať, že pred povolením týchto baní boli za pomoci najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti zistené všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré by mohli samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany lokality „Alto Sil“.

107    Za týchto podmienok z týchto posúdení nevyplýva, že príslušné vnútroštátne orgány si mohli byť isté, že tieto bane nebudú mať škodlivé účinky na integritu tejto lokality.

108    Z toho vyplýva, že povolenia týchto projektov neboli v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

109    Španielskemu kráľovstvu, ktoré sa odvoláva na význam baníctva pre miestnu ekonomiku, treba pripomenúť, že ak tento dôvod má byť naliehavým dôvodom prevažujúceho verejného záujmu v zmysle článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, uvedené ustanovenie možno uplatniť až potom, ako bol vplyv plánu alebo projektu analyzovaný podľa článku 6 ods. 3 tejto smernice. Znalosť týchto vplyvov vo svetle cieľov ochrany dotknutej lokality totiž predstavuje nevyhnutný predpoklad uplatnenia uvedeného článku 6 ods. 4, pretože inak nemožno posúdiť žiadnu podmienku uplatnenia tejto výnimky. Preskúmanie prípadných naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu a existencie menej škodlivých alternatívnych riešení totiž vyžaduje zváženie týchto okolností v porovnaní so zásahmi, ktoré územiu spôsobí skúmaný plán alebo projekt. Okrem toho sa zásahy do takejto lokality musia presne určiť, aby bolo možné určiť povahu prípadných kompenzačných opatrení (rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 83).

110    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že vnútroštátne orgány v čase, keď prijímali rozhodnutia o udelení dotknutých povolení, nemali takéto údaje k dispozícii. Z toho vyplýva, že tieto povolenia sa nemôžu opierať o článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch.

111    V dôsledku toho tieto povolenia neboli v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice o biotopoch.

112    Za týchto okolností treba prvú časť druhého žalobného dôvodu považovať za dôvodnú.

 O druhej časti druhého žalobného dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

113    Komisia vytýka Španielskemu kráľovstvu porušenie článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, pretože tento členský štát neprijal potrebné opatrenia na zabránenie zásahom povrchových baní „Feixolín“, „Fonfría“, „Salguero‑Prégame‑Valdesegadas“, „Ampliación de Feixolín“ a „Nueva Julia“ od januára 2000, čiže od dátumu účinnosti zaradenia lokality „Alto Sil“ ako OCHÚ, do tejto lokality a predovšetkým zásahom do druhu tetrova hlucháňa chráneného v tomto OCHÚ.

114    Komisia odkazuje na plán obnovy populácie kantábrijského tetrova hlucháňa schválený dekrétom Junte de Castilla y León 4/2009 z 15. januára 2009 (BOC y L č. 13, s. 1540). V ňom sa uvádza, že počas roka 1982 populácia kantábrijského tetrova hlucháňa predstavovala ešte asi 1 000 exemplárov a že obsadenosť miest tokania sa zvýšila na 85 %. V roku 2002 však táto populácia nepresiahla viac než 500 až 600 exemplárov rozdelených medzi dve úbočia horského pásma a obsadenosť miest tokania bola 45 %. V priebehu týchto dvadsiatich rokov polovica tejto populácie žila v autonómnej oblasti Kastília a León. Podľa uvedeného plánu obnovy populácie v roku 2005 populáciu v tejto autonómnej oblasti tvorilo približne 164 dospelých jedincov a existovalo riziko vyhynutia v priebehu dvadsiatich rokov.

115    Komisia predovšetkým tvrdí, že niektoré miesta tokania tetrova hlucháňa ležia blízko dotknutých baní. O tento prípad ide v prípade miesta tokania s názvom „Robledo El Chano“, ktoré sa nachádza v blízkosti bane „Fonfría“ a ktoré bolo ešte v roku 1999 obsadené.

116    Komisia v súvislosti so štúdiou z roku 2005 predovšetkým uvádza, že tvrdenie, podľa ktorého povrchové bane majú nepatrný vplyv na tetrova hlucháňa, nie je koherentné. Táto správa totiž potvrdila, že riziká vplyvov „na širšie územie“ môžu byť zapríčinené baňami, a vylúčila aj možnosť, ktorá je dôležitá pre zachovanie chráneného druhu, že by opustený biotop mohol byť opätovne využívaný, ak to dovolí jeho kvalita.

117    Komisia zároveň argumentuje tým, že z vedeckých štúdií vyplýva, že možnosťou vytvárania prekážok v dôsledku začatia nepretržitej činnosti viacerých baní v rovnakom období vzrástol počet rozdelených lesných úsekov, ktoré na území „Alto Sil“ slúžia tetrovovi hlucháňovi.

118    Španielske kráľovstvo pripúšťa, že u kantábrijského tetrova hlucháňa bol zaznamenaný značný úbytok, ale pripomína, že hlavný úbytok v regióne Kastília a León bol zaznamenaný v populáciách, ktoré žili na územiach so zvýšenou úrovňou ochrany, a to v národných parkoch, zatiaľ čo populácia tetrovov hlucháňov žijúca v lokalite „Alto Sil“ je najvýznamnejšia v regióne a zaznamenala len nepatrný úbytok. Okrem toho je dôležité, že úbytok druhu v danej lokalite bol oveľa vyšší na územiach, ktoré boli vzdialené od baníckeho revíru.

119    Okrem toho Španielske kráľovstvo tvrdí, že na územiach narušených povrchovými baňami, ktorých sa týka predmetný žalobný dôvod, je výskyt tetrova hlucháňa minulosťou a je okrajový. Na týchto územiach sa nachádzalo len známe miesto tokania, a to miesto „Robledo El Chano“, ktoré je podľa národného plánu na ochranu druhu súčasťou kritického územia na zachovanie kantábrijského tetrova hlucháňa. Uvedené miesto tokania však bolo opustené už koncom osemdesiatych rokov, a preto nemohlo byť narušené baňou „Fonfría“.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

120    Po prvé treba preskúmať, či sa článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch uplatní na ťažbu v povrchových baniach „Feixolín“, „Fonfría“, „Salguero‑Prégame‑Valdesegadas“, „Ampliación de Feixolín“ a „Nueva Julia“, ktoré začali prevádzku po zaradení lokality „Alto Sil“ ako OCHÚ s účinnosťou od roku 2000.

121    Pokiaľ ide najprv o baňu „Nueva Julia“, už v rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu sa konštatovalo, že povolenie tejto bane bolo udelené spôsobom, ktorý nie je v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a z judikatúry vyplýva, že porušenie odseku 2 tohto článku možno konštatovať v prípade, že je preukázané poškodenie biotopu alebo rušenie druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené (rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 94).

122    Následne, pokiaľ ide o baňu „Ampliación de Feixolín“, treba pripomenúť, že vzhľadom na skutočnosť, že táto baňa bola povolená na základe konania podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, je súčasné použitie všeobecnej ochrannej normy v odseku 2 tohto článku v súvislosti s činnosťami, ktoré majú byť v chránenej lokalite uskutočnené podľa tohto plánu alebo tohto projektu, nadbytočné (rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný, bod 250).

123    Z tohto vyplýva, že vzhľadom na to, že baňa „Ampliación de Feixolín“, ktorú Komisia kritizuje, bola prevádzkovaná v čase, keď ešte nebola povolená, ako sa uvádza v bode 35 tohto rozsudku, mohlo tým dôjsť k porušeniu článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

124    Napokon treba zdôrazniť, že článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa uplatňuje na povrchové bane „Feixolín“, „Fonfría“ a „Salguero-Prégame‑Valdesegadas“ bez ohľadu na skutočnosť, že ich prevádzka bola povolená ešte predtým, než sa systém ochrany zavedený smernicou o biotopoch začal uplatňovať na lokalitu „Alto Sil“ od jej zaradenia ako OCHÚ.

125    Súdny dvor totiž rozhodol, že aj keď tieto projekty nepodliehajú podmienkam týkajúcim sa procesu predchádzajúceho posúdenia vplyvov projektu na dotknutú lokalitu, ktoré smernica o biotopoch stanovuje, ich výkon patrí do pôsobnosti článku 6 ods. 2 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg, C‑226/08, Zb. s. I‑131, body 48 a 49).

126    Po druhé, pokiaľ ide o žalobný dôvod, podľa ktorého Španielske kráľovstvo v súvislosti s činnosťou dotknutých povrchových baní nedodržalo článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch, treba pripomenúť, že činnosť je v súlade s týmto ustanovením len v prípade existencie záruky, že táto činnosť významne nenaruší ciele uvedenej smernice, najmä ciele ochrany uvedené v smernici (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2010, Komisia/Francúzsko, C‑241/08, Zb. s. I‑1697, bod 32).

127    Navyše podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch právny režim ochrany OCHÚ musí takisto zaručovať, aby nedochádzalo v týchto chránených územiach k zhoršovaniu prírodných biotopov a biotopov druhov, ako aj k podstatným zásahom, pokiaľ ide o druhy, pre ktoré boli uvedené územia klasifikované (pozri najmä rozsudok zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko, C‑535/07, Zb. s. I‑9483, bod 58 a citovanú judikatúru).

128    Z toho vyplýva, že predmetný žalobný dôvod je dôvodný len v prípade, keď Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že Španielske kráľovstvo neprijalo primerané ochranné opatrenia, ktoré by zabránili tomu, aby ťažobné činnosti baní „Feixolín“, „Fonfría“, „Salguero-Prégame‑Valdesegadas“, „Ampliación de Feixolín“ a „Nueva Julia“, ktoré sa vykonávali po zaradení lokality „Alto Sil“ ako OCHÚ od roku 2000, nezapríčiňovali poškodenie biotopov tetrova hlucháňa, ako aj rušenie tohto druhu, ktoré by mohlo mať významný vplyv na dosahovanie cieľa tejto smernice, ktorý spočíva v ochrane tohto druhu.

129    Z tohto hľadiska treba v prvom rade preskúmať, či sa dotknuté bane nachádzajú na územiach, ktoré sú vhodnými biotopmi pre tetrova hlucháňa, ale tento druh ich už nemôže využívať počas ťažby v týchto baniach, ba dokonca ani počas následnej fázy „renaturalizácie“ území.

130    Komisia uvádza, že konkrétne ide o prípad biotopu 9230 tvoreného galícijsko‑portugalskými dubovými lesmi s dubom letným (Quercus robur) a dubom Quercus pyrenaica.

131    Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 81 a 82 svojich návrhov, Komisia v tejto súvislosti predložila dôkaz o zničení tohto biotopu po zaradení lokality „Alto Sil“ ako OCHÚ len pri bani „Fonfría“. Zo štúdie z roku 2005 vyplýva, že pri tejto ťažbe vykonávanej od roku 2001 bola reálne zničená plocha 17,92 hektára biotopu typu 9230.

132    Španielske kráľovstvo tvrdí, že táto strata biotopu nie je relevantná pre ochranu druhu tetrova hlucháňa, pretože dotknuté územie nezahŕňalo miesto tokania.

133    S týmto tvrdením nemožno súhlasiť, lebo aj za predpokladu, že by sa toto územie nevyužívalo ako miesto tokania, nie je vylúčené, že by ho tento druh mohol využívať ako biotop na iné účely, najmä ako miesto na prebývanie alebo prezimovanie.

134    Okrem toho, ak by sa v tejto bani na danom území nevykonávala ťažba, nie je vylúčené, že by sa dané územie mohlo začať využívať ako miesto tokania v dôsledku opatrení, ktoré by orgány na tieto účely prijali.

135    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ochrana OCHÚ sa nesmie obmedzovať na opatrenia, ktoré majú zabrániť vonkajším zásahom a rušivým vplyvom spôsobeným človekom, ale musí tiež podľa existujúcej situácie zahŕňať pozitívne opatrenia na ochranu a zlepšenie stavu lokality (rozsudok Komisia/Rakúsko, už citovaný, bod 59 a citovaná judikatúra).

136    Po druhé Komisia uvádza, že dotknuté bane môžu z dôvodu hluku a vibrácií, ktoré spôsobujú a ktoré cítiť vnútri OCHÚ „Alto Sil“, významne narušiť populáciu tetrovov hlucháňov, ktorí sú chránení v tomto OCHÚ.

137    Z tohto hľadiska zo spisu vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bode 88 svojich návrhov, že vzhľadom na relatívne obmedzené vzdialenosti medzi viacerými kritickými územiami tetrova hlucháňa a spornými povrchovými baňami možno na týchto územiach počuť hluk a cítiť vibrácie spôsobené týmito baňami.

138    Z toho vyplýva, že tieto škodlivé vplyvy môžu pôsobiť rušivo, a tým významne narúšať ciele uvedenej smernice, najmä ciele zachovania tetrova hlucháňa.

139    To platí o to viac, že tetrov hlucháň je bezpochyby citlivým druhom s osobitnými nárokmi na tichosť a kvalitu biotopov. Navyše zo spisu vyplýva, že stupeň izolácie a tichosti, ktorý tento druh vyžaduje, je rozhodujúcim faktorom, pretože má rozhodujúci vplyv na jeho reprodukčné schopnosti.

140    Španielske kráľovstvo v tejto súvislosti vyslovilo pochybnosti a namietalo, že úbytok populácií tohto druhu, vrátane úbytku v lokalite „Alto Sil“, bol zaznamenaný aj mimo baníckeho revíru a je ešte vyšší. Potvrdila to aj štúdia z roku 2005, v ktorej sa uvádza, že neexistuje príčinná súvislosť medzi existenciou baní a opustením miest tokania kantábrijského tetrova hlucháňa, keďže k opusteniu území došlo v ešte výraznejšej miere na územiach, ktoré sa nachádzajú ďalej od území susediacich s baňami.

141    Táto skutočnosť však sama osebe nebráni tomu, aby uvedené škodlivé vplyvy sporných baní vnútri OCHÚ významne nemohli ovplyvniť tento druh, hoci úbytok tohto druhu bol prípadne ešte vyšší u populácií, ktoré sú od týchto baní relatívne vzdialené.

142    Komisia na účely zistenia nesplnenia povinnosti v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch navyše nemusí dokázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkou bane a významným rušením tetrova hlucháňa. Vzhľadom na skutočnosť, že cieľom odseku 2 článku 6 smernice o biotopoch a odseku 3 tohto článku je zabezpečiť podobnú úroveň ochrany, postačuje, ak Komisia preukáže existenciu pravdepodobnosti alebo rizika významného rušenia tohto druhu zapríčineného touto prevádzkou (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 32, ako aj z 21. júla 2011, Azienda Agro‑Zootecnica Franchini a Eolica di Altamura, C‑2/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 41).

143    V každom prípade, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 90 až 92 svojich návrhov, zo spisu vyplýva, že opustenie miesta tokania „Robledo El Chano“, ktoré bolo ešte v roku 1999 obsadené tetrovom hlucháňom, zapríčinila prevádzka povrchovej bane „Fonfría“ od roku 2001.

144    Toto zistenie potvrdzuje, že prevádzka dotknutých baní, najmä ich hluk a spôsobované vibrácie, môžu zapríčiniť významné rušenie tohto druhu.

145    Okrem toho treba konštatovať, že činnosti povrchových baní „Feixolín“, „Fonfría“, „Salguero-Prégame-Valdesegadas“, „Ampliación de Feixolín“ a „Nueva Julia“ sú v rozpore s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch z dôvodu spôsobovaného hluku a vibrácií, ktoré významne môžu ovplyvniť zachovanie tetrova hlucháňa.

146    Po tretie Komisia tvrdí, že povrchové bane prispievajú k izolácii častí populácií tetrovov hlucháňov, pretože blokujú koridory, ktoré spájajú tieto časti populácie s inými populáciami. Odvoláva sa na posudok z decembra 2004 o vplyve banských činností na kantábrijského tetrova hlucháňa, ktorý pre ministerstvo životného prostredia vypracovali koordinátori plánu ochrany kantábrijského tetrova hlucháňa v Španielsku.

147    V tejto súvislosti treba konštatovať, že v uvedenom znaleckom posudku, ktorý vypracovali znalci v oblasti kantábrijského tetrova hlucháňa zo španielskeho ministerstva životného prostredia, ako aj z ministerstva životného prostredia autonómnej oblasti Kastília a León, sa dospelo k záveru, že existuje riziko, že stále činné bane „Feixolín“ a „Fonfría“ v spojení s projektmi realizovanými v blízkej budúcnosti, akými je baňa „Ampliación de Feixolín“, vytvoria tetrovovi hlucháňovi nepretržitú bariéru v smere východ‑západ, a tým môžu zapríčiniť izoláciu miesta hlavného výskytu populácie tohto druhu a v konečnom dôsledku aj stratu existujúcich hlavných miest výskytu na juh od tejto bariéry.

148    Keďže Španielske kráľovstvo nepredložilo dôkazy, ktoré by vyvrátili závery tohto posudku, ktorého vedecká hodnota nebola spochybnená, treba konštatovať, že bane „Feixolín“, „Fonfría“ a „Ampliación de Feixolín“ môžu vyvolať „efekt prekážky“, ktorý môže prispieť k rozdeleniu biotopu tetrova hlucháňa a k izolácii určitých častí populácie tohto druhu.

149    Vyvstáva však otázka, či nesplnenie povinností uvedených v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch možno Španielskemu kráľovstvu vytýkať aj vo vzťahu k povrchovej bani „Ampliación de Feixolín“.

150    Na rozdiel od iných baní, ktorých sa týka tento žalobný dôvod, totiž povrchová baňa „Ampliación de Feixolín“ nebola povolená v čase, keď sa vykonávali ťažby kritizované Komisiou. Navyše úrady pokutovali prevádzkovateľa tejto bane za to, že ju prevádzkoval bez udelenia predchádzajúceho povolenia a uložili mu povinnosť zastaviť túto prevádzku.

151    Ako však uviedla generálna advokátka v bode 105 svojich návrhov, aj keď orgány vedeli o prevádzkovaní tejto bane prinajmenšom od roku 2005, zo spisu vyplýva, že ju zakázali až v novembri 2009 po inšpekcii, ktorá sa uskutočnila v septembri 2009.

152    Tým, že Španielske kráľovstvo najmenej počas štyroch rokov tolerovalo situáciu, ktorá spôsobila významné rušenie v OCHÚ „Alto Sil“, včas neprijalo opatrenia nevyhnutné na ukončenie uvedeného rušenia. Z tohto dôvodu nesplnenie povinností uvedených v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch možno Španielskemu kráľovstvu vytýkať aj vo vzťahu k povrchovej bani „Ampliación de Feixolín“.

153    Napokon vyvstáva otázka, či nesplnenie povinností uvedených v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch možno odôvodniť významom baníctva pre miestnu ekonomiku, na ktorý poukazuje Španielske kráľovstvo.

154    Na takýto dôvod sa členský štát môže odvolávať na základe konania upraveného v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. Ak sa splnia podmienky tohto ustanovenia, môže jeho uplatnenie viesť k povoleniu činností, ktoré už nemožno posudzovať podľa článku 6 ods. 2, ako už bolo uvedené v bode 122 tohto rozsudku.

155    Z judikatúry uvedenej v bode 125 tohto rozsudku však vyplýva, že proces predchádzajúceho posúdenia upravený v smernici o biotopoch sa na projekty „Feixolín“ a „Fonfría“ neuplatní, pretože uvedené projekty sa povolili predtým, ako sa systém ochrany upravený v smernici o biotopoch začal uplatňovať na lokalitu „Alto Sil“ z dôvodu jej zaradenia ako OCHÚ.

156    V súvislosti s týmito projektmi nie je vylúčené, že v konaní podľa vnútroštátneho práva o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pri pláne alebo projekte, ktoré by mohli významne ovplyvniť záujmy ochrany lokality, sa členský štát rovnako ako pri výnimočnom postupe upravenom v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch odvolá na dôvod verejného záujmu a ak by v podstate splnil podmienky uvedené v tomto ustanovení, mohol by povoliť činnosť, ktorá by následne už nemohla byť zakázaná podľa článku 6 ods. 2.

157    Ak už bolo uvedené v bode 109 tohto rozsudku, aby bolo možné preveriť, či boli podmienky uvedené v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch splnené, museli by byť predtým preskúmané vplyvy plánu alebo projektu podľa článku 6 ods. 3 tejto smernice.

158    Zo spisu vyplýva, že v priebehu posudzovania vplyvov projektov „Feixolín“ a „Fonfría“ v rámci povoľovacieho konania uskutočneného podľa vnútroštátneho práva nemohlo byť preskúmané významné rušenie tetrova hlucháňa, ktoré môžu tieto projekty zapríčiniť a ktoré už bolo uvedené v bodoch 131, 145 a 148 tohto rozsudku, pretože Španielske kráľovstvo rušenie nezistilo, ale ani nepoprelo jeho existenciu, a to aj v priebehu konania pred Súdnym dvorom.

159    Zdá sa, že za týchto okolností nemohli byť v povoľovacom konaní podľa vnútroštátneho práva preverené podmienky upravené v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch.

160    Z tohto dôvodu nesplnenie povinností uvedených v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch nemožno odôvodniť významom baníctva pre miestnu ekonomiku.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinností, ktoré podľa smernice o biotopoch vyplývajú z navrhnutia lokality „Alto Sil“ za LEV vo vzťahu k povrchovým baniam „Fonfría“, „Feixolín“, „Salguero-Prégame-Valdesegadas“ a „Nueva Julia“

–       Argumentácia účastníkov konania

161    Tretím žalobným dôvodom Komisia vytýka Španielskemu kráľovstvu, že od januára 1998 neprijalo v súvislosti s ťažbou kamenného uhlia v baniach „Feixolín“, „Salguero-Prégame-Valdesegadas“, „Fonfría“ a „Nueva Julia“ opatrenia potrebné na ochranu vnútroštátneho ekologického významu, ktorý má navrhovaná lokalita „Alto Sil“, najmä pokiaľ ide o medveďa hnedého, a tým porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice o biotopoch a sú spresnené v už citovaných rozsudkoch Dragaggi a i. a Bund Naturschutz in Bayern a i.

162    Španielske kráľovstvo uvádza, že tieto povinnosti dodržalo a v tejto súvislosti podotýka, že podľa oficiálnych údajov o sčítaní bol u populácie medveďa hnedého, najmä v západnej oblasti hlavného výskytu, ktoré je súčasťou lokality „Alto Sil“, zaznamenaný značný nárast v priebehu posledných desiatich rokov.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

163    Podľa smernice o biotopoch sú členské štáty povinné, pokiaľ ide o lokality, ktoré sú prirodzeným prostredím pre typy prirodzených biotopov a/alebo prioritných druhov a ktoré boli identifikované s cieľom ich zápisu na európsky zoznam, prijať vhodné ochranné opatrenia na udržanie ekologických vlastností uvedených lokalít. Členské štáty preto nemôžu povoliť zásahy, ktoré by mohli vážne ohroziť ekologické vlastnosti týchto lokalít. Platí to najmä v prípade, keď zásah predstavuje riziko, že dôjde k vymiznutiu prioritných druhov, ktoré sa nachádzajú v uvedených lokalitách (rozsudok z 20. mája 2010, Komisia/Španielsko, C‑308/08, Zb. s. I‑4281, bod 21 a citovaná judikatúra).

164    Vo veci samej niet pochybností, že medveď hnedý je prioritným druhom, ktorý žije v lokalite „Alto Sil“ a že jeho zachovanie bolo cieľom, ktorý Španielske kráľovstvo návrhom tejto lokality za LEV sledovalo.

165    Je otázne, či možno, tak ako tvrdí Komisia, považovať prevádzkovanie povrchových baní „Fonfría“, „Feixolín“, „Salguero-Prégame‑Valdesegadas“ a „Nueva Julia“ počas obdobia predbežnej ochrany od januára 1998, keď bolo navrhnuté zaradenie tejto lokality ako LEV, do decembra 2004, keď uvedená lokalita bola skutočne zaradená ako LEV, za zásahy, ktoré by mohli vážne ohroziť ekologické vlastnosti tejto lokality, a najmä u medveďa hnedého, ktorý je prioritným druhom, viesť k vymiznutiu uvedeného druhu v tejto lokalite.

166    Z tohto hľadiska zo spisu a najmä z dokumentov, na ktoré sa odvoláva generálna advokátka v bode 130 svojich návrhov, vyplýva, že bane na severe rieky Sil, predovšetkým bane „Fonfría“ a „Feixolín“, zapríčinili rušenie medveďa hnedého najmä preto, lebo vytvorili, respektíve zhoršili „efekt prekážky“, a hrozilo, že sa tým zabráni alebo veľmi sťaží prístup do koridoru Leitariegos, ktorý je veľmi významným územím migrácie zo severu na juh pre západnú populáciu kantábrijského medveďa hnedého, ktorý je súčasťou skupiny medveďa hnedého žijúceho v lokalite „Alto Sil“.

167    Vzhľadom na dôkazy, ktoré predložila Komisia, sa však nemožno domnievať, že uvedený „efekt prekážky“ vážne ohrozil ekologické vlastnosti tejto lokality najmä v súvislosti so stavom zachovania medveďa hnedého.

168    Španielske kráľovstvo totiž uviedlo a Komisia mu neprotirečila, že od roku 1998 do roku 2004 demografický vývoj západnej populácie kantábrijského medveďa hnedého, ktorý je súčasťou hlavného výskytu medveďov žijúcich v lokalite „Alto Sil“, očividne vykazuje pozitívnu tendenciu.

169    Spis teda potvrdzuje, že hoci v rokoch 1982 až 1995 táto populácia klesala rádovo o 4 až 5 % ročne, odvtedy zaznamenala ročný, nepretržitý nárast o 7,5 %, ktorý viedol k zvýšeniu z celkového počtu 50 až 65 kusov začiatkom deväťdesiatych rokov na celkovo približne 100 až 130 kusov počas roka 2008. V súčasnosti je považovaná za ohrozenú, ale životaschopnú populáciu. Naopak podľa štúdií východná populácia kantábrijského medveďa hnedého zostáva ohrozená predovšetkým z dôvodu jej izolácie od západnej populácie. Stav tejto populácie zatiaľ nemohol byť obnovený na životaschopnú úroveň, pretože počet jedincov v tejto populácii sa v danom období zvýšil z predpokladaného celkového počtu 20 až 25 kusov na celkovo len 30 kusov.

170    Z týchto úvah vyplýva, že z vedeckých štúdií, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru v predmetnom konaní týkajúcom sa západnej populácie kantábrijského medveďa hnedého, ktorý je súčasťou populácie medveďa hnedého žijúceho v lokalite „Alto Sil“, dostatočne nevyplýva, že by činnosť povrchových baní „Fonfría“, „Feixolín“, „Salguero-Prégame-Valdesegadas“ a „Nueva Julia“ v rozsahu, v akom sa vykonávala od januára 1998, keď bolo navrhnuté zaradenie tejto lokality ako LEV, až do decembra 2004, keď uvedená lokalita bola skutočne zaradená ako LEV, vážne ohrozila ekologické vlastnosti tejto lokality a najmä u medveďa hnedého, ktorý je prioritným druhom, viedla k vymiznutiu tohto druhu v tejto lokalite.

171    V dôsledku toho treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nedodržaní článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch od zápisu lokality „Alto Sil“ ako LEV v decembri 2004

 O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu

172    Komisia tvrdí, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch tým, že povolilo projekty povrchovej ťažby v baniach „Feixolín“, „Salguero-Prégame‑Valdesegadas“, „Fonfría“ a „Nueva Julia“ bez predchádzajúceho vyhodnotenia možných vplyvov týchto projektov, a v každom prípade bez toho, aby sa dodržali podmienky, ktoré umožňujú uskutočnenie týchto projektov napriek ich negatívnym vplyvom.

173    V tejto súvislosti treba konštatovať, že všetky bane, ktorých sa tento žalobný dôvod týka, boli povolené pred decembrom 2004, čiže pred zaradením lokality „Alto Sil“ ako LEV.

174    Z judikatúry uvedenej v bode 125 tohto rozsudku vyplýva, že projekty povolené pred začatím uplatňovania systému ochrany zavedeného smernicou o biotopoch na lokalitu nepodliehajú podmienkam týkajúcim sa procesu predchádzajúceho posúdenia vplyvov projektu na dotknutú lokalitu, ktoré smernica o biotopoch stanovuje.

175    Preto sa článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch neuplatnil na projekty povrchovej ťažby v baniach „Feixolín“, „Salguero-Prégame‑Valdesegadas“, „Fonfría“ a „Nueva Julia“, takže Komisia nemôže Španielskemu kráľovstvu vytýkať nesplnenie povinností vyplývajúcich z týchto ustanovení.

176    Z tohto dôvodu treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

 O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

177    Komisia zároveň Španielskemu kráľovstvu vytýka, že po zaradení lokality „Alto Sil“ ako LEV v decembri 2004 neprijalo v prípade povrchových baní „Feixolín“, „Salguero‑Prégame-Valdesegadas“, „Fonfría“, „Nueva Julia“ a „Ampliación de Feixolín“ predpísané opatrenia podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

178    Komisia tvrdí, že bane zničili biotopy chránené v tejto LEV, napr. biotop typu 9230 – galícijsko‑portugalské dubové lesy s dubom letným (Quercus robur) a dubom Quercus pyrenaica, ktorý má osobitný význam pre medveďa hnedého, lebo tento druh ho často využíva ako migračné územie.

179    Komisia zároveň uvádza, že sporné bane vytvorili „efekt prekážky“, ktorý prispel k uzavretiu koridoru Leitariegos, ktorý je veľmi významným migračným územím západnej populácie kantábrijského medveďa hnedého, ktorý je súčasťou skupiny medveďa hnedého žijúceho v lokalite „Alto Sil“, čo by mohlo viesť k rozdeleniu biotopu tejto populácie a k izolácii určitých jej skupín.

180    „Efekt prekážky“ vytvorený týmito baňami zároveň sťažil aj kontakty medzi západnou a východnou populáciou kantábrijského medveďa hnedého, čím pretrváva rozdelenie druhu, a východnej populácii tohto druhu sa znemožnila obnova v dostatočnom počte tak, aby sa zabezpečila jej životaschopnosť.

181    Španielske kráľovstvo namieta, že bane sa nachádzajú v nezalesnených oblastiach väčšinou pozostávajúcich z vresovísk, kde medvede nikdy nechovajú svoje mláďatá, nie však z dôvodu prítomnosti týchto baní, ale skôr z dôvodu chýbajúceho vhodného biotopu pre chov, čo nijakým spôsobom nesúvisí s prípadným rušením, ktoré by mohli bane chovu mláďat spôsobovať.

182    Autonómna oblasť Kastília a León o. i. prijala viacero opatrení na zlepšenie biotopu medveďa hnedého, napr. opatrenie na obnovenie biotopu medveďa hnedého v koridore Leitariegos.

183    Španielske kráľovstvo uvádza, že hoci je severná časť lokality „Alto Sil“ dôležitá pre medveďa hnedého, ide o územie, ktoré sa nachádza severnejšie od baní, v nadmorskej výške nad 1 800 metrov, ktoré leží medzi provinciami Astúria a Léon, kde medveď hľadá potravu na jar a na jeseň. Tieto medvede nemigrujú do južnej časti tejto lokality, kde ležia bane, pretože tu je úplne odlišný biotop.

184    Napokon pokiaľ ide o tvrdenia Komisie o stratách biotopu typu 9230 – galícijsko‑portugalské dubové lesy s dubom letným (Quercus robur) a dubom Quercus pyrenaica, tieto straty predstavovali v prípade bane „Fonfría“ plochu 17,92 hektára a v prípade bane „Ampliación de Feixolín“ plochu 19,90 hektára. Vzhľadom na to, že posledné štúdie uvádzajú, že celková rozloha tohto biotopu v lokalite „Alto Sil“ sa zväčšila na 4 000 hektárov, ba dokonca na 8 000 hektárov, a nie na 2 600 hektárov, ako pôvodne uvádzal návrh zaradenia tejto lokality ako LEV, sú tieto straty relatívne zanedbateľné.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

185    Po prvé treba preskúmať tvrdenie Komisie, podľa ktorého boli v rozpore s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch zničené biotopy chránené v LEV „Alto Sil“ po zaradení lokality „Alto Sil“ ako LEV v decembri 2004.

186    Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 144 a 145 svojich návrhov, zo spisu a najmä z tabuľky aktívnych baní v štúdii z roku 2005 vyplýva, že ťažba v baniach „Fonfría“ a „Ampliación de Feixolín“ takýmto spôsobom zasiahla do tejto lokality a v prípade bane „Ampliación de Feixolín“ tento zásah po decembri 2004 nastal na ploche s rozlohou minimálne 19 hektárov.

187    Po druhé Komisia tvrdí, že na územiach susediacich s dotknutými baňami hluk a vibrácie zapríčinené banskou činnosťou spôsobili významné rušenie medveďa hnedého, prioritného druhu, ktorý je chránený na základe zaradenia lokality ako LEV.

188    Z tohto hľadiska zo správy o životnom prostredí zo 7. novembra 2008 týkajúcej sa projektu povrchovej ťažby uhlia v bani „Feixolín“ v horách Orallo (Villablino, Léon), ktorý realizuje podnik Minero Siderúrgica de Ponferrada, ktorú Komisia predložila ako prílohu žaloby, vyplýva, že strata biotopov kantábrijského medveďa hnedého zapríčinená ťažbou v bani „Feixolín“ bola podstatná vnútri územia nazývaného „koridor Leitariegos“, že medvede sa od území zasiahnutých hlukom a vibráciami spôsobenými baňami vzdialili 3,5 až 5 kilometrov a že táto ťažba zabraňuje, resp. veľmi sťažuje prístup medveďa hnedého do uvedeného koridoru, pričom tento koridor je strategicky dôležitou severno-južnou cestou západnej populácie tohto druhu.

189    Uvedené potvrdila aj štúdia z roku 2005, v ktorej sa v rámci analýzy vplyvov severných baní, medzi nimi aj baní „Feixolín“ a „Fonfría“, uvádza, že koridor Leitariegos široký 10 kilometrov je veľmi dôležitou cestou západnej populácie tohto druhu, ktorý umožňuje predovšetkým kontakty medzi dvomi veľmi dôležitými reprodukčnými skupinami.

190    Táto správa potvrdzuje, že riziko poškodenia a uzavretia tohto koridoru je jednou z hlavných hrozieb pre obnovu stavu kantábrijského medveďa hnedého tým, že by mohlo dôjsť k tomu, že sa západná populácia rozdelí na dve čiastkové populácie a druh sa v konečnom dôsledku rozdelí na tri populácie.

191    V dôsledku toho hluk a vibrácie spôsobené povrchovými baňami „Feixolín“, „Fonfría“ a „Ampliación de Feixolín“, ako aj uzatvorenie koridoru Leitariegos zapríčinené týmito ťažbami sú rušeniami LEV „Alto Sil“, ktoré sú pre zachovanie medveďa hnedého významné.

192    Keďže povrchové bane „Feixolín“ a „Fonfría“ boli povolené pred začatím uplatňovania systému ochrany zavedeného smernicou o biotopoch na lokalitu „Alto Sil“ z dôvodu jej zaradenia ako LEV v decembri 2004, je otázne, či, tak ako bolo uvedené v bode 156 tohto rozsudku ohľadom poškodzovania tetrova hlucháňa baňami povolenými ešte pred zaradením lokality ako OCHÚ v roku 2000, je možné tieto rušenia odôvodniť analogickým uplatnením článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch v rámci vnútroštátneho konania, z ktorého vyplýva, že dotknutému členskému štátu nemožno vytýkať porušenie odseku 2 tohto článku.

193    Španielske kráľovstvo sa v tejto súvislosti opiera o analýzu obsiahnutú v štúdii z roku 2005 a na účely zachovania baní sa odvoláva na naliehavé dôvody prevažujúceho verejného záujmu, teda na zabezpečenie zásobovania, zachovanie pracovných miest a platnosť povolení, ako aj na opatrenia na zlepšenie biotopu medveďa hnedého, najmä opatrenia týkajúce sa vegetácie v koridore Leitariegos.

194    Z článku 6 ods. 4 druhého pododseku smernice o biotopoch však vyplýva, že ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo verejnej bezpečnosti, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež ďalších naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu v zmysle stanoviska Komisie.

195    Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že predmetný žalobný dôvod sa týka medveďa hnedého, ktorý je prioritným druhom chráneným na základe LEV „Alto Sil“ od roku 2004, a keďže Španielske kráľovstvo nepredložilo také dôvody, aké sa uvádzajú v článku 6 ods. 4 druhom pododseku smernice o biotopoch, nie je možné rušenia uvedené v bode 191 tohto rozsudku odôvodniť odchylným vnútroštátnym konaním podobným konaniu upravenému v tomto ustanovení.

196    V dôsledku toho treba druhej časti štvrtého žalobného dôvodu vyhovieť v časti týkajúcej sa severných baní „Feixolín“, „Fonfría“ a „Ampliación de Feixolín“.

197    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že:

–        Španielske kráľovstvo si tým, že povolilo povrchovú ťažbu v baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ bez toho, aby udelenie uvedeného povolenia podmienilo preskúmaním, ktoré by umožnilo vhodne určiť, opísať a posúdiť priame, nepriame a kumulatívne účinky súčasných projektov povrchovej ťažby, s výnimkou bane „Ladrones“, v súvislosti s medveďom hnedým,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 2, 3 a článku 5 ods. 1 a 3 zmenenej smernice 85/337,

–        Španielske kráľovstvo si tým, že od roku 2000, v ktorom bolo územie „Alto Sil“ klasifikované ako OCHÚ na základe smernice o ochrane vtáctva,

–        povolilo ťažbu v povrchových baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ bez toho, aby udelenie uvedeného povolenia podmienilo adekvátnym vyhodnotením možných vplyvov týchto projektov, a v každom prípade bez toho, aby sa dodržali podmienky, ktoré umožňujú uskutočnenie projektu napriek riziku, ktoré uvedený projekt predstavuje pre druh tetrova hlucháňa, ktorý bol jedným z dôvodov vedúcich ku klasifikácii „Alto Sil“ ako OCHÚ, a to neexistencia alternatívnych riešení, existencia naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu a oznámenie kompenzačných opatrení potrebných na zabezpečenie koherencie sústavy Natura 2000, a

–        neprijalo potrebné opatrenia, aby zabránilo poškodeniu biotopov, vrátane biotopov tetrova hlucháňa, ktorého výskyt v lokalite „Alto Sil“ bol dôvodom na klasifikovanie uvedeného územia ako OCHÚ, ako aj významnému rušeniu tohto druhu spôsobenému ťažbou v povrchových baniach „Feixolín“, „Salguero-Prégame-Valdesegadas“, „Fonfría“, „Ampliación de Feixolín“ a „Nueva Julia“,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vo vzťahu k OCHÚ „Alto Sil“ vyplývajú z článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch v spojení s článkom 7 smernice o biotopoch,

–        Španielske kráľovstvo si tým, že od decembra 2004 neprijalo potrebné opatrenia, aby zabránilo poškodeniu biotopov živočíšnych druhov, ako aj ich rušeniu, ktoré spôsobuje ťažba v baniach „Feixolín“, „Fonfría“ a „Ampliación de Feixolín“, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vo vzťahu k LEV „Alto Sil“ vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

 O trovách

198    Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 69 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania, ak nemali úspech aspoň v jednej alebo vo viacerých častiach predmetu konania.

199    Vo veci samej treba zohľadniť, že niektorým žalobným dôvodom Komisie sa nevyhovelo.

200    Je teda potrebné zaviazať Španielske kráľovstvo okrem vlastných trov konania aj na náhradu dvoch tretín trov konania, ktoré vznikli Komisii. Komisia znáša jednu tretinu vlastných trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Španielske kráľovstvo si tým, že povolilo povrchovú ťažbu v baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ bez toho, aby udelenie uvedeného povolenia podmienilo preskúmaním, ktoré by umožnilo vhodne určiť, opísať a posúdiť priame, nepriame a kumulatívne účinky súčasných projektov povrchovej ťažby, s výnimkou bane „Ladrones“, v súvislosti s medveďom hnedým (Ursus arctos), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 2, 3 a článku 5 ods. 1 a 3 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997.

2.      Španielske kráľovstvo si tým, že od roku 2000, v ktorom bolo územie „Alto Sil“ klasifikované ako osobitne chránené územie na základe smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 97/49/ES z 29. júla 1997,

–        povolilo ťažbu v povrchových baniach „Nueva Julia“ a „Ladrones“ bez toho, aby udelenie uvedeného povolenia podmienilo adekvátnym vyhodnotením možných vplyvov týchto projektov, a v každom prípade bez toho, aby sa dodržali podmienky, ktoré umožňujú uskutočnenie projektu napriek riziku, ktoré uvedený projekt predstavuje pre druh tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), ktorý bol jedným z dôvodov vedúcich ku klasifikácii „Alto Sil“ ako osobitne chráneného územia, a to neexistencia alternatívnych riešení, existencia naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu a oznámenie kompenzačných opatrení potrebných na zabezpečenie koherencie sústavy Natura 2000 Európskej komisii, a

–        neprijalo potrebné opatrenia, aby zabránilo poškodeniu biotopov, vrátane biotopov tetrova hlucháňa, ktorého výskyt v lokalite „Alto Sil“ bol dôvodom na klasifikovanie uvedeného územia ako osobitne chráneného územia, ako aj významnému rušeniu tohto druhu spôsobenému ťažbou v povrchových baniach „Feixolín“, „Salguero‑Prégame-Valdesegadas“, „Fonfría“, „Ampliación de Feixolín“ a „Nueva Julia“,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vo vzťahu k osobitne chránenému územiu „Alto Sil“ vyplývajú z článku 6 ods. 2 až 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v spojení s článkom 7 tejto smernice.

3.      Španielske kráľovstvo si tým, že od decembra 2004 neprijalo potrebné opatrenia, aby zabránilo poškodeniu biotopov živočíšnych druhov, ako aj ich značnému rušeniu, ktoré spôsobuje ťažba v baniach „Feixolín“, „Fonfría“ a „Ampliación de Feixolín“, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vo vzťahu k lokalite európskeho významu „Alto Sil“ vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice Rady 92/43.

4.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

5.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť dve tretiny trov konania Európskej komisii. Európska komisia znáša tretinu vlastných trov konania.

Podpisy

* Jazyk konania: španielčina.