Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen (Belgicko) 20. marca 2017 – Trestné konanie proti Van Geenip BVBA a. i.

(vec C-137/17)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Van Geenip BVBA, Antonius Johannes Maria ten Velde, Original BVBA, Antonius Cornelius Ignatius Maria van der Schoot

Prejudiciálne otázky

1.    Treba ako „závažné porušenia“ v zmysle článku 45 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu1 klasifikovať nasledujúce porušenia belgických predpisov o pyrotechnických výrobkoch?

a)    Predaj pyrotechnických výrobkov v rozsahu 2,666 kg pyrotechnickej zlože (ďalej len „PTZ“), ktorý predstavuje porušenie článku 265 bodu 7 a článku 257 kráľovského nariadenia z 23. septembra 1958, ktorým sa zavádza všeobecná úprava týkajúca sa výroby, skladovania, držby, predaja, prepravy a použitia trhavín, ktorý zakazuje predaj výrobkov s množstvom väčším ako 1 kg PTZ, keď spotrebiteľ nie je držiteľom osobne vydaného administratívneho povolenia k držbe väčšieho množstva pyrotechnických výrobkov.

b)    Prekročenie stanovených limitov pre uchovávanie a nerešpektovanie miest na uchovávanie, ktoré sú stanovené vo federálnom povolení pre zábavnú pyrotechniku, hoci už bolo vydané regionálne environmentálne povolenie na uskladnenie väčších množstiev, ktorých sa to skutočne týka, na príslušných miestach.

c)    Veľmi prechodné skladovanie veľmi malých množstiev pyrotechnických výrobkov na rôznych miestach, ktoré nie sú osobitne schválené na skladovanie, v areáli maloobchodného predajcu pyrotechnických výrobkov, ktorý je držiteľom tak federálneho povolenia pre zábavnú pyrotechniku, ako aj regionálneho environmentálneho povolenia.

2.    Bráni zásada voľného pohybu pyrotechnických výrobkov v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh2 (teraz článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z [12]. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu), prípadne v spojení s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu3 , takej vnútroštátnej úprave, ktorá miesta na uchovávanie pyrotechnických výrobkov, ktoré sú v súlade so smernicami, podriaďuje v súvislosti s maloobchodom dvojitej požiadavke, aby na jednej strane disponovali povolením vydaným v rámci ustanovení o výrobe, uskladnení, držbe, predaji, preprave a spotrebe trhavín, a na druhej strane povolením vydaným v rámci ustanovení o environmentálnych povoleniach pre rušivé zariadenia, hoci oba systémy povolení sledujú v podstate rovnaký cieľ (preventívne posudzovanie bezpečnostných rizík) a jeden z týchto systémov povolení (v prejednávanom prípade ten, ktorý sa týka trhavín) stanovuje (veľmi) nízky limit pre uskladňovanie zábavnej pyrotechniky [v rozsahu 50 kg pyrotechnickej zlože (t. j. aktívnej látky)]?

3.    Bráni zásada voľného pohybu pyrotechnických výrobkov v zmysle článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu a článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh (prípadne v spojení s článkami 34, 35 a 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a v spojení so zásadou proporcionality takej vnútroštátnej úprave, ktorá zakazuje, aby spotrebitelia mali v držbe alebo používali zábavnú pyrotechniku alebo jej predaj spotrebiteľom (zábavná pyrotechnika triedy 2 a 3 v zmysle smernice 2007/23/ES), ktorá obsahuje viac ako 1 kg pyrotechnickej zlože?

____________

1 Ú. v. EÚ L 178, 2013, s. 27.

2 Ú. v. EÚ L 154, 2007, s. 1.

3 Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36.