NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MELCHIOR WATHELET
prednesené 18. júla 2013 (1)
Vec C‑347/12
Caisse nationale des prestations familiales
proti
Markusovi Wieringovi,
Ulrike Wieringovej
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Luxembursko)]
„Sociálne zabezpečenie – Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a 574/72 – Rodinné dávky – Pravidlá na zamedzenie súbehu – Články 12, 73 a 76 nariadenia (EHS) č. 1408/71 – Článok 10 nariadenia (EHS) č. 574/72 – ‚Elterngeld‘ – ‚Kindergeld‘ – Príspevok na výchovu – Výpočet rozdielového doplatku – Dávky toho istého druhu“
I – Úvod
1. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný do kancelárie Súdneho dvora 20. júla 2012, sa týka výkladu nariadení Únie v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, konkrétne nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996(2), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006(3) (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“) a konkrétne jeho článkov 12, 73 a 76, ako aj nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71(4), a najmä jeho článku 10 ods. 1.
2. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi Caisse nationale des prestations familiales (Národný fond rodinných dávok, ďalej len „CNPF“) a pánom a pani Wieringovcami, ktorý sa týka rozsahu ich nároku na rodinné dávky v Luxemburskom veľkovojvodstve po narodení ich druhého dieťaťa.
3. Manželia Wieringovci, ktorí v Nemecku, kde bývajú, poberajú rodinné dávky (ďalej len „Kindergeld“ a „Elterngeld“), v podstate požiadali Luxemburské veľkovojvodstvo, kde pán Wiering pracuje, o rozdielový doplatok vo výške rozdielu medzi nemeckými a luxemburskými rodinnými dávkami.
4. Medzi CNPF a Wieringovcami je sporné, ktoré nemecké rodinné dávky sa majú zohľadniť pri výpočte prípadného rozdielového doplatku, pričom CNPF chce do tohto výpočtu zahrnúť nemecké dávky Kindergeld a Elterngeld, zatiaľ čo manželia Wieringovci sa domnievajú, že dávka Elterngeld je dávkou iného druhu a musí sa z tohto výpočtu vylúčiť.
II – Právny rámec
A – Právna úprava Únie
1. Nariadenie č. 1408/71
5. Článok 1 písm. u) nariadenia č. 1408/71 stanovuje:
„i) rodinné dávky znamenajú všetky vecné dávky alebo peňažné dávky určené na pokrytie rodinných výdavkov podľa právnych predpisov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. h), s výnimkou osobitného príspevku pri narodení dieťaťa…;
ii) rodinné prídavky znamenajú pravidelné peňažné dávky poskytované výlučne na základe počtu, a ak je to vhodné, veku rodinných príslušníkov.“
6. Článok 4 nariadenia č. 1408/71, nazvaný „Vecná pôsobnosť“, stanovuje:
„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:
…
h) rodinné dávky.
…“
7. Článok 12 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zamedzenie súbehu dávok“, znie takto:
„1. Toto nariadenie nemôže ani priznať ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. …
…“
8. Podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71, ktorý sa týka zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný štát:
„Zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podlieha právnym predpisom členského štátu, má nárok ohľadom svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, ktoré ustanovené [sú ustanovené – neoficiálny preklad] právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko v tomto štáte…“
9. Článok 76 toho istého nariadenia, nazvaný „Pravidlá alebo priority [Pravidlá priority – neoficiálny preklad] v prípadoch prekrývania [súbehu – neoficiálny preklad] nároku na rodinné dávky podľa právnych predpisov príslušného štátu a podľa právnych predpisu členského štátu bydliska rodinných príslušníkov“, v odseku 1 stanovuje:
„1. Keď počas rovnakého obdobia tým istým rodinným príslušníkom z dôvodu vykonávania povolania právne predpisy členského štátu, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, priznajú nárok na rodinné dávky, nárok na rodinné dávky, ktoré náležia podľa právnych predpisov iného členského štátu, ak to prichádza do úvahy podľa článkov 73 alebo 74, budú pozastavené [bude pozastavený – neoficiálny preklad] do výšky, ktorú priznávajú právne predpisy prvého členského štátu.“
2. Nariadenie č. 574/72
10. Články 7 až 10a nariadenia č. 574/72 stanovujú postup pri vykonávaní článku 12 nariadenia č. 1408/71.
11. Článok 10 nariadenia č. 574/72 stanovuje:
„1. a) Nárok na dávky alebo rodinné prídavky splatné podľa právnych predpisov členského štátu, podľa ktorých nadobudnutie nároku na tieto dávky alebo prídavky nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, sa pozastaví, ak sú počas rovnakého obdobia dávky splatné tomu istému rodinnému príslušníkovi len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu alebo pri uplatňovaní článku 73, 74, 77 alebo 78 nariadenia, a to do výšky týchto dávok.
b) Ak je však zárobková činnosť vykonávaná na území prvého členského štátu:
i) v prípade dávok splatných buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu, alebo podľa článku 73 alebo 74 nariadenia osobe, ktorá má nárok na rodinné dávky, alebo osobe, ktorej majú byť tieto prídavky [dávky – neoficiálny preklad] vyplatené, nárok na rodinné dávky splatné buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto druhého členského štátu, alebo podľa týchto článkov sa pozastaví do výšky rodinných prídavkov [dávok – neoficiálny preklad] poskytovaných podľa právnych predpisov členského štátu, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko. Náklady na dávky vyplácané členským štátom, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko, znáša tento členský štát;
…“
B – Luxemburský vnútroštátny právny rámec
12. Súdny dvor zaslal vnútroštátnemu súdu 15. marca 2013 žiadosť o vysvetlenie podľa článku 101 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Vnútroštátny súd bol vyzvaný, aby presnejšie opísal luxemburské rodinné dávky a podmienky ich priznania. V liste z 29. apríla 2013 vnútroštátny súd uviedol, že luxemburskými rodinnými dávkami, o ktoré ide v konaní vo veci samej, sú rodinné prídavky, ako aj príspevok na výchovu, pričom dodal, že predmetom konania pred ním nie je náhrada za rodičovskú dovolenku, keďže výhrady pána a pani Wieringovcov v tejto súvislosti boli vyhlásené za neprípustné.
1. Rodinné prídavky
13. Podľa vnútroštátneho súdu rodinné prídavky vychádzajú z mechanizmu prerozdelenia časti štátnych príjmov v prospech detí na základe zásady sociálnej solidarity. Vnútroštátny súd dodáva, že rodinné prídavky nemožno považovať za mzdový príplatok pre toho, kto má deti v osobnej starostlivosti, ale že rodinné prídavky majú vlastný účel, a to najmä od zjednotenia výšky prídavkov pre všetky deti bez ohľadu na postavenie ich rodičov z hľadiska zárobkovej činnosti. Na zaručenie dosiahnutia tohto cieľa zákonodarca zakotvil osobný nárok detí na rodinné prídavky.
14. Článok 269 prvý odsek Zákonníka sociálneho zabezpečenia (Code de la sécurité sociale), nazvaný „Podmienky priznania“, stanovuje:
„Na rodinné prídavky má za podmienok stanovených touto kapitolou nárok
a) pre seba každé dieťa, ktoré skutočne a sústavne býva v Luxembursku a má tam bydlisko,
…“
15. Na základe článku 271 prvého odseku Zákonníka sociálneho zabezpečenia sa prídavok poskytuje od mesiaca narodenia až do dovŕšenia veku 18 rokov. Podľa článku 271 tretieho odseku Zákonníka sociálneho zabezpečenia nárok na rodinné prídavky trvá najneskôr do dovŕšenia veku 27 rokov v prípade žiakov stredných škôl a stredných odborných škôl, ktorí sa venujú hlavne svojmu štúdiu.
2. Príspevok na výchovu
16. Podľa článku 299 ods. 1 Zákonníka sociálneho zabezpečenia:
„Príspevok na výchovu sa poskytuje na žiadosť každému, kto:
a) má bydlisko v Luxemburskom veľkovojvodstve a skutočne tam býva alebo kto je povinne poistený v luxemburskom systéme sociálneho zabezpečenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti a patrí do pôsobnosti nariadení Spoločenstva,
b) vychováva v domácnosti jedno alebo viacero detí, za ktoré sa vyplácajú žiadateľovi alebo jeho manželovi, s ktorým nežije oddelene, alebo jeho partnerovi… rodinné prídavky a ktoré vo vzťahu k nemu spĺňajú podmienky stanovené v článku 270 [tohto zákonníka týkajúceho sa určenia rodinnej skupiny];
c) sa venuje hlavne výchove detí v domácnosti a nevykonáva zárobkovú činnosť, ani nepoberá náhradný príjem.“
17. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. júna 2013, CNPF spresnil, že tieto podmienky sú kumulatívne.
18. Podľa článku 299 ods. 2 Zákonníka sociálneho zabezpečenia „odchylne od podmienky stanovenej v odseku 1 písm. c) môže o príspevok tiež požiadať každý, kto vykonáva jednu alebo viaceré zárobkové činnosti alebo poberá náhradný príjem a kto bez ohľadu na dĺžku výkonu práce má spolu so svojím manželom, s ktorým nežije oddelene, alebo s osobou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, príjem[, ktorý neprekračuje stanovenú sumu]“.
19. Podľa článku 299 ods. 3 Zákonníka sociálneho zabezpečenia:
„Odchylne [od] podmienky… stanovenej v odseku 1 písm. c) a v odseku 2 môže o polovicu príspevku na výchovu bez ohľadu na svoj príjem požiadať každý, kto
a) vykonáva jednu alebo viaceré zárobkové činnosti na čiastočný úväzok a venuje sa hlavne výchove detí v domácnosti počas obdobia, ktorá sa rovná aspoň polovici ustanoveného pracovného času…
…“
20. Podľa článku 304 Zákonníka sociálneho zabezpečenia:
„Nárok na príspevok na výchovu sa pozastaví až do výšky akejkoľvek inej ako luxemburskej dávky toho istého druhu poskytovanej na to isté dieťa alebo tie isté deti.
… príspevok na výchovu sa neposkytuje v prípade, ak jeden z rodičov poberá na to isté dieťa alebo tie isté deti náhradu za rodičovskú dovolenku stanovenú v kapitole VI tejto knihy alebo inú ako luxemburskú dávku poskytovanú z dôvodu rodičovskej dovolenky. …“
C – Nemecký vnútroštátny právny rámec
21. Dňa 19. marca 2013 Súdny dvor podľa článku 101 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyzval nemeckú vládu, aby spresnila ciele a podmienky priznania dávok Kindergeld a Elterngeld v Nemecku. Listom podaným do kancelárie Súdneho dvora 17. apríla 2013 nemecká vláda poskytla nasledujúce informácie o týchto dávkach.
1. Kindergeld
22. Ako stanovuje § 31 nemeckého zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz, ďalej len „EStG“), cieľom dávky Kindergeld je pokryť rodinné výdavky a tým zaručiť dieťaťu minimálnu životnú úroveň.
23. Podľa § 62 ods. 1 EStG oprávnený (spravidla rodič) musí mať bydlisko alebo obvyklý pobyt v Nemecku alebo musí byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku alebo sa považovať za takého daňovníka. Dieťa musí mať bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte Európskej únie, vo Švajčiarsku, Írsku, Lichtenštajnsku alebo Nórsku.
24. Na základe § 32 ods. 4 EStG sa dieťa zohľadňuje na účely dávky Kindergeld bez ďalších podmienok až do dovŕšenia veku 18 rokov alebo až do dovŕšenia veku 21 rokov, pokiaľ nie je v pracovnom pomere a je zaregistrované ako uchádzač o zamestnanie na Úrade pre prácu v tuzemsku (Agentur für Arbeit im Inland), alebo až do dovŕšenia veku 25 rokov, ak sa pripravuje na výkon povolania alebo vykonáva uznanú dobrovoľnú službu alebo napokon – bez obmedzenia veku – ak z dôvodu telesného alebo duševného postihnutia nie je schopné samo sa živiť.
25. Výška dávky Kindergeld v súčasnosti na základe § 66 ods. 1 prvej vety EStG predstavuje 184 eur mesačne za prvé a druhé dieťa, 190 eur za tretie dieťa a 215 eur za každé ďalšie dieťa, a to bez ohľadu na príjmy a majetkové pomery všetkých rodinných príslušníkov, pričom zárobková činnosť rodičov sa zohľadňuje len v prípade cudzozemských rodičov, ktorí nemajú právo na voľný pohyb.
2. Elterngeld
26. Na základe § 1 ods. 1 spolkového zákona o dávke Elterngeld a rodičovskej dovolenke (Bundeselterngeld- und Elternzeitgesetz, ďalej len „BEEG“) má nárok na dávku Elterngeld každý, kto má bydlisko alebo obvyklý pobyt v Nemecku, býva so svojím dieťaťom v spoločnej domácnosti, stará sa o toto dieťa a vychováva ho a nevykonáva zárobkovú činnosť alebo ju nevykonáva na plný úväzok.(5) Elterngeld sa môže vyplácať od narodenia dieťaťa až do 14 mesiacov veku dieťaťa.(6)
27. Elterngeld predstavuje 67 % príjmu zo zárobkovej činnosti vykonávanej pred narodením dieťaťa. Vypláca sa do výšky 1 800 eur mesačne za celé mesiace, počas ktorých oprávnený nepoberal príjmy zo zárobkovej činnosti.
28. V prípadoch, ak príjem zo zárobkovej činnosti pred narodením dieťaťa bol nižší ako 1 000 eur, sa percentuálna sadzba 67 % na základe § 2 ods. 2 prvej vety BEEG zvýši o 0,1 % za každé 2 eurá, o ktoré je tento príjem nižší ako 1 000 eur, a to až do 100 %. V prípadoch, ak príjem zo zárobkovej činnosti pred narodením dieťaťa bol vyšší ako 1 200 eur, sa percentuálna sadzba 67 % na základe § 2 ods. 2 druhej vety BEEG zníži o 0,1 % za každé 2 eurá, o ktoré je tento príjem vyšší ako 1 200 eur, a to až do 65 %. Elterngeld sa podľa § 2 ods. 4 prvej vety BEEG vypláca vo výške najmenej 300 eur mesačne, a to podľa § 2 ods. 4 druhej vety toho istého zákona platí aj vtedy, ak oprávnený pred narodením dieťaťa nepoberal nijaký príjem zo zárobkovej činnosti. Počas obdobia vyplácania minimálnej sumy 300 eur oprávnený nemôže vykonávať zárobkovú činnosť na plný úväzok.(7)
III – Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
29. Zo spisu predloženému Súdnemu dvoru vyplývajú nasledujúce skutkové okolnosti veci, ktoré však musí overiť vnútroštátny súd.
30. Wieringovci bývajú v Nemecku, kde pracuje pani Wiering, pričom jej manžel pracuje v Luxembursku.
31. Po narodení druhého dieťaťa 12. mája 2007 pani Wiering čerpala od 13. mája 2007 do 16. júla 2007 materskú dovolenku a potom od 17. júla 2007 do 11. mája 2008 rodičovskú dovolenku. Počas obdobia rodičovskej dovolenky pani Wiering poberala v Nemecku dávku Elterngeld. Wieringovci poberali za každé zo svojich detí od ich narodenia dávku Kindergeld.
32. Dňa 12. októbra 2007 pán Wiering požiadal CNPF o vyplatenie rozdielového doplatku za obdobie od 1. júla 2007 do 31. mája 2008 týkajúceho sa dávok na jeho dve deti, ktorý zodpovedá rozdielu medzi rodinnými dávkami vyplácanými v Nemecku a rodinnými dávkami stanovenými luxemburským právom.
33. Riadiaci výbor CNPF rozhodnutím zo 17. apríla 2008 odmietol vyplatiť Wieringovcom rozdielový doplatok z dôvodu, že dávky poberané v Nemecku, konkrétne Kindergeld a Elterngeld, za predmetné obdobie prevyšovali dávky stanovené luxemburským právom, konkrétne rodinné prídavky a príspevok na výchovu.
34. Poznamenávam, že na pojednávaní zástupkyňa CNPF vyhlásila, že manželia Wieringovci nepožiadali o príspevok na výchovu, ktorý teda CNPF zahrnul do výpočtu rozdielového doplatku z úradnej moci. Okrem toho sa zdá – čo musí overiť vnútroštátny súd –, že ak by manželia Wieringovci požiadali o tento príspevok, podľa článku 304 Zákonníka sociálneho zabezpečenia by naň nikdy nemali nárok.
35. Dňa 25. augusta 2008 Wieringovci podali proti rozhodnutiu zo 17. apríla 2008 žalobu na Conseil arbitral des assurances sociales (Rozhodcovská rada sociálneho poistenia), ktorá ju 31. júla 2009 zamietla.
36. Na základe odvolania manželov Wieringovcov podaného 9. septembra 2009 Conseil supérieur de la sécurité sociale (Vyššia rada sociálneho zabezpečenia, ďalej len „CSSS“) rozsudkom zo 16. marca 2011 zmenila rozsudok Conseil arbitral des assurances sociales z 31. júla 2009 a rozhodla, že Wieringovci majú nárok na vyplatenie rozdielového doplatku na svoje dve deti za obdobie od 1. júla 2007 do 31. mája 2008.
37. CSSS konštatovala, že pri výpočte rozdielového doplatku možno zohľadniť „len rodinné dávky splatné za toho istého rodinného príslušníka“ (v tomto prípade dieťa, aj keď sa vyplácajú rodičom), čo nebol prípad dávky Elterngeld, ktorá sa vypláca len rodinnému príslušníkovi, ktorý sa stará o výchovu detí, a nie samotným deťom. Podľa CSSS teda CNPF nesprávne vzal do úvahy dávku Elterngeld poberanú pani Wieringovou s cieľom zamietnuť vyplatenie rozdielového doplatku na dve deti.
38. CNPF podal proti tomuto rozsudku 20. mája 2011 kasačný opravný prostriedok, v ktorom uviedol štyri kasačné dôvody, pričom druhý, tretí a štvrtý kasačný dôvod je založený na porušení, neuplatnení alebo nesprávnom výklade článku 10 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia č. 574/72, článku 10 ods. 3 tohto nariadenia a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1408/71. CNPF vytýka CSSS, že vo svojom rozsudku v rozpore s právom Únie nezohľadnila dávku Elterngeld pri výpočte rozdielového doplatku z dôvodu, že tento príspevok patrí a vypláca sa matke a že pri tomto výpočte treba zohľadniť len prídavky, na ktoré majú nárok deti, aj keď sa v skutočnosti vyplácajú rodičom.
39. Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd, Luxembursko), ktorý mal pochybnosti o rodinných dávkach, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovení rozdielového doplatku, 12. júla 2012 rozhodol o prerušení konania a položení nasledujúcej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru:
„Má príslušný orgán štátu miesta výkonu práce pri výpočte rozdielového doplatku, na ktorý môže vzniknúť nárok podľa článku 1 písm. u) bodu i), článku 4 ods. 1 písm. h) a článku 76 nariadenia… č. 1408/71… a podľa článku 10 písm. b) bodu i) nariadenia… č. 574/72…, zohľadniť ako rodinné dávky toho istého druhu všetky dávky, ktoré poberá rodina migrujúceho pracovníka v štáte bydliska, v tomto prípade dávky ‚Elterngeld‘ a ‚Kindergeld‘ stanovené nemeckými právnymi predpismi?“.
IV – Konanie pred Súdnym dvorom
40. Písomné pripomienky predložili a s ústnymi prednesmi na pojednávaní vystúpili pán a pani Wieringovci, CNPF, ako aj Európska komisia.
41. Wieringovci zastávajú názor, že pri výpočte sumy rozdielového doplatku sa majú zohľadniť len dávky toho istého druhu. Keďže sa domnievajú, že Elterngeld nie je dávkou toho istého druhu ako Kindergeld, podľa ich názoru by sa dávka Elterngeld pri výpočte rozdielového doplatku nemala zohľadniť. Podľa Wieringovcov mali nárok na dávku Kindergeld len ich deti, zatiaľ čo len pani Wiering mala nárok na dávku Elterngeld, ktorú preto treba považovať za náhradnú mzdu vyplácanú rodičovi, ktorý sa dočasne úplne alebo čiastočne vzdá svojej zárobkovej činnosti s cieľom venovať sa výlučne alebo prevažne výchove svojho dieťaťa alebo detí.
42. CNPF sa domnieva, že nariadenie č. 1408/71 zjavne nestanovuje rozlíšenie rodinných dávok podľa poberateľa alebo príjemcu týchto dávok. Podľa CNPF nemožno konštatovať, že Elterngeld je dávkou, ktorá patrí do pôsobnosti nariadení č. 1408/71 a 574/72, lebo sa odlišuje od osobitného príspevku pri narodení dieťaťa(8), a zároveň odmietnuť začleniť ju do výpočtu rozdielového doplatku, lebo táto dávka sa poskytuje len „rodinnému príslušníkovi, ktorý sa stará o výchovu detí, v posudzovanom prípade manželke, a nie samotným deťom alebo pre deti“.
43. Komisia poukazuje na to, že „rodinná“ povaha dávok posudzovaných v prejednávanej veci nebola nikdy spochybnená. Podľa Komisie, ktorá sa odvoláva na rozsudok Feyerbacher(9), Elterngeld predstavuje rodičovský príspevok poskytovaný osobe, ktorá sama zabezpečuje starostlivosť a výchovu svojho dieťaťa alebo detí, a teda má veľmi podobný účel ako príspevok na výchovu, ktorý bol predmetom veci Hoever a Zachow(10). V tejto veci Súdny dvor rozhodol, že taký príspevok predstavuje „rodinnú dávku“, jeho cieľom je pokryť rodinné výdavky v zmysle článku 1 písm. u) bodu i) nariadenia č. 1408/71 a konkrétne odmeniť výchovu dieťaťa, pokryť ostatné výdavky na starostlivosť a výchovu a prípadne zmierniť finančné nevýhody, ktoré by vyplynuli zo vzdania sa príjmu zo zárobkovej činnosti na plný úväzok. Komisia sa domnieva, že z judikatúry vyplýva, že prídavky poskytované za určitých podmienok zamestnancom, ktorí prerušia výkon povolania v rámci rodičovskej dovolenky, treba považovať za rodinné dávky v zmysle článku 1 písm. u) bodu i) a článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71.
44. Na pojednávaní Komisia upustila od argumentácie, ktorú uviedla vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorej vzhľadom na to, že pani Wiering počas svojej rodičovskej dovolenky prerušila výkon povolania, uplatniteľným ustanovením bol článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72, v dôsledku čoho bolo primárne príslušným štátom Luxemburské veľkovojvodstvo a nie Spolková republika Nemecko, čo vylučovalo akúkoľvek otázku týkajúcu sa prípadného rozdielového doplatku v Luxemburskom veľkovojvodstve.
45. Otázka, či pani Wiering počas svojej rodičovskej dovolenky úplne prerušila alebo neprerušila svoju zárobkovú činnosť, ktorá je medzi účastníkmi konania sporná, v prejednávanej veci nemá význam. Všetci účastníci konania totiž zhodne tvrdia, že pani Wiering počas tohto obdobia v každom prípade nestratila postavenie zamestnankyne mesta Trier, a teda nestratila postavenie zamestnankyne. Z toho vyplýva, že na prejednávanú vec sa uplatní článok 10 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 574/72 a že primárne príslušným členským štátom bude Spolková republika Nemecko, čo navyše zodpovedá hypotéze, na ktorej je založená prejudiciálna otázka.
46. Dodávam, že by bolo absurdné nepovažovať za zamestnankyňu matku, ktorá počas svojej rodičovskej dovolenky preruší svoju zárobkovú činnosť.(11) Pani Wiering musí na získanie nároku na dávku Elterngeld v Nemecku prerušiť alebo obmedziť svoju zárobkovú činnosť.(12) Ak by pani Wiering napríklad prerušila svoju zárobkovú činnosť, uplatnil by sa článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72, lebo by už nebola zamestnankyňou. Z tohto dôvodu by Spolková republika Nemecko stratila svoje postavenie primárne príslušného členského štátu a už by nemusela vyplácať dávku Elterngeld a všetko by sa opäť zmenilo, ak by pani Wiering naďalej pracovala na čiastočný úväzok.(13)
V – Analýza
47. Predmetom otázky položenej vnútroštátnym súdom je, či sa všetky rodinné dávky poberané rodinou migrujúceho pracovníka v jeho štáte bydliska (v prejednávanom prípade dávky Kindergeld a Elterngeld vyplácané rodine Wieringovcov v Nemecku) majú zohľadniť ako dávky toho istého druhu pri výpočte rozdielového doplatku, ktorý prípadne musí vyplácať štát miesta výkonu práce jedného z rodičov (v prejednávanom prípade Luxemburské veľkovojvodstvo) podľa článku 1 písm. u) bodu i), článku 4 ods. 1 písm. h), článku 12 a článku 76 nariadenia č. 1408/71, ako aj článku 10 písm. b) bodu i) nariadenia č. 574/72.
A – Pojmy „súbeh“ a „rozdielový doplatok“ v oblasti rodinných dávok
48. Vzhľadom na znenie položenej otázky je potrebné na úvod spresniť pojmy súbeh a rozdielový doplatok v kontexte rodinných dávok z hľadiska nariadenia č. 1408/71.
49. Článok 73 nariadenia č. 1408/71 stanovuje, že zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba má nárok ohľadom svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi štátu zamestnania, ako keby mali bydlisko v tomto štáte. Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť migrujúcim pracovníkom poberanie rodinných prídavkov v členskom štáte zamestnania v prípade, že ich rodina sa nepresunula s nimi.(14)
50. V prípade, ak sú rodinné dávky počas toho istého obdobia pre toho istého rodinného príslušníka stanovené právnymi predpismi členského štátu, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, a zároveň právnymi predpismi štátu zamestnania migrujúceho pracovníka, však články 12 a 76 nariadenia č. 1408/71 a článok 10 nariadenia č. 574/72 stanovujú presné pravidlá na určenie členského štátu primárne príslušného na vyplácanie rodinných dávok s cieľom zamedziť ich neodôvodnenému súbehu.
51. V súlade s cieľom zamedziť neodôvodnenému súbehu dávok uvedenému v dvadsiatom siedmom odôvodnení nariadenia č. 1408/71 totiž článok 12 tohto nariadenia nazvaný „Zamedzenie súbehu dávok“ v odseku 1 okrem iného stanovuje, že nariadenie „nemôže ani priznať ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia“(15).
52. Vzhľadom na to, že článok 12 nariadenia č. 1408/71 je súčasťou hlavy I tohto nariadenia týkajúcej sa všeobecných ustanovení, zásady stanovené týmto ustanovením sa vzťahujú na pravidlá priority v prípade súbehu nárokov na dávky alebo rodinné prídavky stanovené tak v článku 76 tohto nariadenia(16), ako aj v článku 10 nariadenia č. 574/72(17).
53. Súdny dvor však vo svojom rozsudku Ferraioli(18) pripomenul, že výklad ustanovení nariadenia č. 1408/71 je podmienený cieľom vytvoriť voľný pohyb pracovníkov stanoveným Zmluvami a že článok 76 tohto nariadenia nemožno uplatňovať tak, aby bol pracovníkovi nahradením prídavkov poskytovaných jedným členským štátom prídavkami poskytovanými iným členským štátom odňatý nárok na priaznivejšie prídavky. Podľa Súdneho dvora zásady, na ktorých je založené nariadenie č. 1408/71, vyžadujú, aby v prípade, ak sú dávky vyplácané štátom bydliska nižšie ako dávky poskytované iným štátom, ktorý vypláca dávky, zamestnancovi zostáva zachovaný nárok na najvyššie prídavky a má nárok dostať od sociálnej inštitúcie tohto posledného uvedeného štátu doplatok dávok vo výške rozdielu medzi týmito dvoma sumami.(19)
54. Normotvorca Únie stanovil postup pri vykonávaní pravidiel na zamedzenie súbehu rodinných dávok, pričom stanovil okrem iného výmenu informácií medzi inštitúciami členských štátov bydliska a zamestnania na účely porovnania predmetných dávok a ich výšky s cieľom umožniť určenie prípadného rozdielového doplatku.(20)
B – Dávky „toho istého druhu“
55. Vzhľadom na to, že článok 12 nariadenia č. 1408/71 stanovuje, že neodôvodneným súbehom je len nárok na viaceré dávky toho istého druhu za jednu a tú istú dobu(21), na určenie nároku na vyplatenie rozdielového doplatku v prejednávanom prípade je potrebné najprv overiť, o aký druh dávok ide.
56. Inak povedané, porovnateľné sú len rodinné dávky toho istého druhu a len v prípade týchto dávok je zakázaný ich súbeh. Naproti tomu, keďže príjemca má nárok na najvyššiu z týchto dvoch dávok, pokiaľ je suma poskytovaná primárne príslušným členským štátom nižšia ako táto suma, vyplatí sa mu rozdielový doplatok.
57. Domnievam sa, že z relevantnej ustálenej judikatúry vyplýva, že preskúmanie druhu dávok okrem iného na účely uplatnenia článku 12 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa nevyhnutne skladá z dvoch častí, pričom prvá časť súvisí s určením cieľov a znakov dávok a druhá časť súvisí s určením príjemcov týchto dávok.
58. Súdny dvor vo svojom rozsudku Knoch(22) rozhodol, že dávky sociálneho zabezpečenia treba považovať – bez ohľadu na osobitné znaky rôznych vnútroštátnych právnych predpisov – za dávky toho istého druhu, ak majú rovnaký predmet, účel, ako aj základ pre výpočet a rovnaké podmienky priznania. Naproti tomu, čisto formálne znaky nemôžu byť relevantné na odlíšenie dávok.
59. Súdny dvor však dodáva, že vzhľadom na početné rozdiely, ktoré existujú medzi vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia, by požiadavka úplnej podobnosti základov pre výpočet a podmienok priznania mala za následok, že uplatnenie zákazu súbehu stanoveného v článku 12 by bolo podstatne obmedzené. Takýto účinok by odporoval cieľu tohto zákazu, ktorým je zamedziť neodôvodnenému súbehu sociálnych dávok.(23)
60. Okrem toho v rozsudku Dammer(24) Súdny dvor konštatoval, že zo znenia článku 12 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že k súbehu dochádza, keď dve rôzne osoby, v posudzovanom prípade dvaja rodičia, majú nárok na rodinné dávky na to isté dieťa. Zmysel ustanovení nariadenia č. 1408/71 upravujúcich súbeh rodinných dávok, ako aj riešenia stanovené v týchto ustanoveniach v prípade súbehu tiež svedčia o tom, že cieľom článku 12 je zamedziť tomu, aby tak priamy príjemca rodinnej dávky, teda zamestnanec, ako aj nepriami príjemcovia tejto dávky, teda rodinní príslušníci zamestnanca, mohli súčasne poberať dve dávky toho istého druhu.(25)
C – Uplatnenie na prejednávanú vec
1. Luxemburské rodinné prídavky a nemecká dávka Elterngeld
61. Treba pripomenúť, že v prejednávanom prípade by malo Luxemburské veľkovojvodstvo vyplatiť rozdielový doplatok iba v prípade, ak sú rodinné dávky poskytované v Luxembursku vyššie ako rodinné dávky vyplácané v Nemecku. Je teda rozhodujúce, či je Elterngeld dávkou toho istého druhu ako luxemburské rodinné prídavky, keďže je nesporné, že luxemburské rodinné prídavky sú dávkami toho istého druhu ako Kindergeld.
62. Hlavným účelom dávky Kindergeld, ktorá je podrobne opísaná v bode 22 a nasl. týchto návrhov, je totiž „zaručiť dieťaťu minimálnu životnú úroveň“, a to bez ohľadu na príjmy či majetkové pomery rodinných príslušníkov alebo na prípadnú zárobkovú činnosť rodičov. V určitých prípadoch sa Kindergeld poskytuje samotnému dieťaťu.
63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak je cieľom dávky Kindergeld umožniť rodičom pokryť výdavky spôsobené potrebami dieťaťa, jeho konečným príjemcom je dieťa a nie rodičia. Kindergeld je nepochybne dávkou toho istého druhu ako luxemburské rodinné prídavky podrobne opísané v bodoch 13 až 15 týchto návrhov. Táto dávka závisí len od existencie detí, keďže vnútroštátny zákonodarca zakotvil osobný nárok detí na túto dávku.
64. Pokiaľ ide o dávku Elterngeld, na úvod treba poznamenať, že v prejednávanom prípade účastníci konania vo veci samej ani Komisia nespochybňujú klasifikáciu tejto dávky ako „rodinnej dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71. S týmto názorom sa stotožňujem. Z odpovedí na žiadosti o vysvetlenie zaslané vnútroštátnemu súdu a nemeckej vláde totiž jasne vyplýva, že táto dávka sa poskytuje automaticky osobám, ktoré spĺňajú určité objektívne kritériá, bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb(26), a že sa jednoznačne vzťahuje na jedno z rizík uvedených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, keďže má pomôcť poistencom, ktorí sa starajú o rodinu, tým, že spoločnosť sa podieľa na týchto výdavkoch.
65. Okrem toho Súdny dvor vo svojom rozsudku Kuusijärvi(27) rozhodol, že za rodinnú dávku v zmysle článku 1 písm. u) bodu i) a článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71 sa má považovať dávka, ktorej cieľom je umožniť jednému z rodičov venovať sa výchove malého dieťaťa, konkrétne odmeniť výchovu dieťaťa, pokryť ostatné výdavky na starostlivosť a výchovu a prípadne zmierniť finančné nevýhody, ktoré vyplývajú zo vzdania sa príjmu zo zárobkovej činnosti.
66. Domnievam sa však, že Elterngeld sa z viacerých hľadísk jasne odlišuje od luxemburských rodinných prídavkov, pokiaľ ide jednak o ich ciele a znaky a jednak o ich príjemcov, a hoci obe dávky možno považovať za „rodinné dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71, nejde o dávky „toho istého druhu“ v zmysle článku 12 tohto nariadenia.
67. Z odpovede nemeckej vlády na žiadosť o vysvetlenie totiž vyplýva, že cieľom dávky Elterngeld je po prvé pomôcť rodinám udržať si svoju životnú úroveň, keď sa rodičia venujú predovšetkým svojim deťom, a po druhé pomôcť rodičom, najmä v období bezprostredne nasledujúcom po narodení dieťaťa, a umožniť im, aby sa počas tohto obdobia starali len o svoje deti, čo znamená, že sa musia dočasne úplne alebo čiastočne vzdať zárobkovej činnosti. Pokiaľ rodič, ktorý sa stará o dieťa, preruší alebo obmedzí svoju zárobkovú činnosť, dostane v závislosti od svojich osobných príjmov náhradu za stratu príjmov počas prvého roka života dieťaťa, ako aj pomoc určenú na udržanie životnej úrovne rodiny.
68. Podľa nemeckej vlády má Elterngeld tiež prispieť k tomu, aby obaja rodičia mohli dlhodobo lepšie zabezpečiť ekonomické podmienky svojej existencie. Táto dávka by mala zamedziť definitívnym stratám spôsobujúcim riziko závislosti od štátnych dávok, zaručiť slobodu výberu medzi rodinou a zamestnaním a podporiť ekonomickú nezávislosť.
69. Z vyššie uvedeného vyplýva, že keď rodič, akým je pani Wiering, ktorá je zamestnankyňou mesta Trier, namiesto výkonu svojej zárobkovej činnosti zabezpečuje starostlivosť o svoje dieťa, Elterngeld čiastočne nahrádza stratu príjmu vzniknutú tomuto rodičovi, z čoho vyplýva, že táto dávka slúži ako náhradný príjem.
70. Tento aspekt náhradného príjmu podporuje skutočnosť, že Elterngeld dosahuje spravidla 67 % predchádzajúcej mzdy s maximálnym mesačným limitom 1 800 eur.
71. Okrem toho napriek skutočnosti, že niektoré z kritérií poskytovania dávky Elterngeld zjavne súvisia s dieťaťom, napríklad s jeho samotnou existenciou a jeho vekom(28), zastávam názor, že z cieľov a znakov tejto dávky jednoznačne vyplýva, že jej príjemcom je rodič, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa, a nie samotné dieťa. Okrem sumy 300 eur, ktorá sa poskytuje aj v prípade, ak rodič predtým nevykonával nijakú zárobkovú činnosť, avšak pod podmienkou, že nevykonáva nijakú činnosť na plný úväzok(29) počas obdobia, keď poberá túto minimálnu paušálnu sumu, je teda zjavný veľký význam vzťahu medzi vykonávaním alebo nevykonávaním zárobkovej činnosti a príjmami plynúcimi z tejto činnosti na jednej strane a dávkou Elterngeld na druhej strane.(30)
72. Z toho vyplýva, že dávka Elterngeld poskytovaná pani Wieringovej počas jej rodičovskej dovolenky nie je dávkou toho istého druhu ako luxemburské rodinné prídavky a nemožno ju zohľadniť pri výpočte rozdielového doplatku, na ktorý majú pán a pani Wieringovci prípadne nárok za svoje deti, ak je nemecká dávka Kindergeld nižšia ako uvedené prídavky.
2. Luxemburský príspevok na výchovu a nemecká dávka Elterngeld
73. Ak by sa rozdielový doplatok, ktorý uvádza vnútroštátny súd, mal chápať ako prípadný doplatok k dvom rodinným dávkam poskytovaným v Luxembursku, ktorými sú rodinné prídavky a príspevok na výchovu, bolo by ešte potrebné posúdiť, či sa má Elterngeld považovať za rodinnú dávku toho istého druhu ako luxemburský príspevok na výchovu.
74. Pripomínam, že manželia Wieringovci o tento príspevok na výchovu nepožiadali, že CNPF ho zahrnul do výpočtu z úradnej moci a že existujú vážne pochybnosti o tom, či naň Wieringovci mohli mať nárok.(31)
75. Za predpokladu, že vnútroštátny súd overí tieto skutočnosti, má príspevok na výchovu stanovený v článku 299 ods. 1 luxemburského Zákonníka sociálneho zabezpečenia – tak ako Elterngeld – aspoň čiastočne nahradiť stratu príjmov vzniknutú rodičovi, ktorý sa venuje predovšetkým výchove svojich detí v domácnosti a nevykonáva zárobkovú činnosť ani nepoberá náhradný príjem. Odchylne od zásady stanovenej v odseku 1 môže osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť alebo poberá náhradný príjem, požiadať o príspevok na výchovu len v prípade, ak rodinný príjem neprekračuje určitú sumu.(32) Odsek 3 tohto článku 299 navyše stanovuje, že osoba môže poberať polovicu príspevku na výchovu v podstate vtedy, ak vykonáva zárobkovú činnosť na polovičný úväzok a venuje sa predovšetkým výchove detí v domácnosti aspoň počas polovice ustanoveného pracovného času, čo potvrdzuje súvislosť medzi luxemburským príspevkom na výchovu a náhradou straty príjmu zo zárobkovej činnosti alebo náhradného príjmu.
76. Zdá sa teda, že tak z hľadiska cieľov a znakov, ako aj z hľadiska prípadných príjemcov treba luxemburský príspevok na výchovu a dávku Elterngeld považovať za rodinné dávky toho istého druhu.
3. Zhrnutie
77. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri výpočte prípadného rozdielového doplatku, ktorý má Luxemburské veľkovojvodstvo vyplatiť z dôvodu rodinných prídavkov, na ktoré majú nárok deti Wieringovcov, nemožno zohľadniť dávku Elterngeld.
78. Naopak, pokiaľ ide o otázku, či má Luxemburské veľkovojvodstvo prípadne vyplatiť rozdielový doplatok z dôvodu rodinných prídavkov a príspevku na výchovu, je potrebné určité rozlíšenie: pri výpočte rozdielového doplatku, na ktorý môže prípadne vzniknúť nárok z dôvodu luxemburských rodinných prídavkov, možno pri porovnávaní zohľadniť len nemeckú dávku Kindergeld a pri výpočte prípadného rozdielového doplatku z dôvodu príspevku na výchovu treba pri porovnávaní zohľadniť len dávku Elterngeld.
VI – Návrh
79. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Cour de cassation, takto:
Článok 4 ods. 1 písm. h) a články 12, 73 a 76 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006, a článok 10 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, sa majú vykladať v tom zmysle, že rodinná dávka, akou je dávka „Elterngeld“ upravená nemeckými právnymi predpismi, nie je dávkou toho istého druhu ako dávka, akou je dávka „Kindergeld“ upravená týmito právnymi predpismi, alebo rodinné prídavky, aké sú upravené luxemburskými právnymi predpismi, a teda ju nemožno zohľadniť pri výpočte rozdielového doplatku k rodinným prídavkom, na ktoré môže mať migrujúci pracovník prípadne nárok za svoje deti.