ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 29. marca 2012 (*)
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Španielske trhy so širokopásmovým prístupom na internet – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 82 ES – Určenie cien – Tarifné nožnice – Lojálna spolupráca – Uplatnenie článku 82 ES ultra vires – Právna istota – Ochrana legitímnej dôvery“
Vo veci T‑398/07,
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, abogado del Estado,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 3196 v konečnom znení zo 4. júla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 82 [ES] (vec COMP/38.784 – Wanadoo España proti Telefónica),
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa) a H. Kanninen,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. júna 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti
1 Telefónica SA je materská spoločnosť skupiny Telefónica, ktorá bola predtým štátnym monopolom v odvetví telekomunikácií v Španielsku. Počas obdobia, o ktoré ide v rozhodnutí Komisie K(2007) 3196 v konečnom znení zo 4. júla 2007 týkajúcom sa konania o uplatnení článku 82 [ES] (vec COMP/38.784 – Wanadoo España proti Telefónica) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), teda od septembra 2001 do decembra 2006, Telefónica poskytovala služby vysokorýchlostného internetu prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Telefónica de España SAU (ďalej len „TESAU“), ako aj dvoch ďalších dcérskych spoločností, Telefónica Data de España SAU a Terra Networks España SA, ktoré sa zlúčili s TESAU 30. júna a 7. júla 2006 (odôvodnenia č. 11, 13 a 19 až 21 napadnutého rozhodnutia). Telefónica a jej dcérske spoločnosti (ďalej spolu nazývané „Telefónica“) predstavovali jeden a ten istý hospodársky subjekt počas celého predmetného obdobia vyšetrovania (odôvodnenie č. 12 napadnutého rozhodnutia).
2 Pred úplnou liberalizáciou trhov s telekomunikáciami v roku 1998 bola Telefónica vo vlastníctve Španielska a mala zákonný monopol na poskytovanie telekomunikačných služieb pevnej linky na maloobchodnej úrovni. V súčasnosti prevádzkuje jedinú pevnú telefónnu sieť na vnútroštátnej úrovni (odôvodnenie č. 13 napadnutého rozhodnutia).
3 Dňa 11. júla 2003 Wanadoo España SL (teraz France Telecom España SA) zaslala sťažnosť Komisii Európskych spoločenstiev, v ktorej tvrdila, že ziskové rozpätie medzi veľkoobchodnými cenami, ktoré dcérske spoločnosti Telefónica uplatňovali v prípade svojich konkurentov na poskytovanie vysokorýchlostného prístupu na veľkoobchodnej úrovni v Španielsku, a maloobchodnými cenami, ktoré uplatňovali v prípade konečných užívateľov, nebolo dostatočné na to, aby jej mohli konkurovať konkurenti Telefónica (odôvodnenie č. 26 napadnutého rozhodnutia).
4 Komisia zaslala 18. novembra 2004 žiadosť o informácie Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones (CMT, komisia pre španielsky trh s telekomunikáciami).
5 Dňa 17. decembra 2004 Komisia zaslala email CMT s cieľom získať doplňujúce informácie k tým, o ktoré požiadala 18. novembra 2004. Dňa 17. januára 2005 jej zaslala aj žiadosť o dodatočné informácie.
6 CMT 20. decembra 2004, 26. januára a 2. februára 2005 odpovedala na žiadosti Komisie o informácie z 18. novembra a zo 17. decembra 2004 a zo 17. januára 2005.
7 Dňa 20. februára 2006 Komisia zaslala Telefónica oznámenie o výhradách, ktorá naň odpovedala 19. mája 2006 (odôvodnenie č. 27 napadnutého rozhodnutia).
8 Komisia 15. mája 2006 informovala CMT, že ak by sa chcela zúčastniť na ústnom vypočutí, musí o to požiadať úradníka povereného vypočutím. Dňa 24. mája 2006 Komisia zaslala CMT nedôvernú verziu oznámenia o výhradách a vyzvala ju na písomné predloženie pripomienok.
9 Ústne vypočutie sa na žiadosť Telefónica konalo 12. a 13. júna 2006. Telefónica, sťažovateľka a dotknuté tretie strany mali príležitosť byť vypočuté a podať pripomienky v súvislosti s problémami uvádzanými Komisiou v oznámení o výhradách (odôvodnenie č. 30 napadnutého rozhodnutia). CMT podala pripomienky ústne. Dňa 26. júna 2006 odpovedala na viaceré otázky položené sťažovateľkou na vypočutí.
10 Dňa 11. januára 2007 Komisia zaslala spoločnosti Telefónica list, v ktorom ju vyzvala, aby jej oznámila svoje pripomienky k záverom, ktoré chcela Komisia vyvodiť na základe nových skutočností, neuvedených v oznámení o výhradách. Telefónica na ne odpovedala 12. februára 2007 (odôvodnenie č. 31 napadnutého rozhodnutia).
11 Predseda CMT zaslal 12. júna 2007 Komisii list, v ktorom ju informoval o dôsledkoch napadnutého rozhodnutia z regulačného hľadiska a vyjadril poľutovanie nad neexistenciou účinnej spolupráce medzi Komisiou a CMT v priebehu konania. Komisia naň odpovedala listom z 21. augusta 2007.
12 Dňa 14. júna 2007 sa konalo stretnutie medzi Komisiou a CMT.
13 Dňa 15. júna 2007 sa CMT zúčastnila ako expert na stretnutí Poradného výboru pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie, stanoveného v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
Napadnuté rozhodnutie
14 Dňa 4. júla 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto žaloby.
15 V prvom rade v napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala tri trhy s predmetnými produktmi, a to maloobchodný trh s vysokorýchlostným internetom a dva veľkoobchodné trhy s vysokorýchlostným internetom (odôvodnenia č. 145 až 208 napadnutého rozhodnutia).
16 Predmetný maloobchodný trh zahŕňa podľa napadnutého rozhodnutia všetky nediferencované produkty vysokorýchlostného internetu, poskytované buď prostredníctvom ADSL (Asymetric Digital Subscriber Line, asymetrická digitálna účastnícka linka), alebo inej technológie, ktoré sa predávajú na trhu „pre širokú verejnosť“ a sú určené pre rezidentov aj nerezidentov. Nezahŕňa však služby vysokorýchlostného prístupu na mieru, ktorý je zameraný predovšetkým na „veľkých zákazníkov“ (odôvodnenie č. 153 napadnutého rozhodnutia).
17 Pokiaľ ide o veľkoobchodné trhy, Komisia uviedla, že k dispozícii boli tri hlavné veľkoobchodné ponuky, a to referenčná ponuka na neviazaný prístup k účastníckej prípojke, ktorú mala len Telefónica, regionálna veľkoobchodná ponuka (GigADSL, ďalej len „regionálny veľkoobchodný produkt“), ktorú poskytovala tiež len Telefónica, a viacero celoštátnych veľkoobchodných ponúk poskytovaných tak spoločnosťou Telefónica (ADSL-IP a ADSL-IP Total, ďalej len „celoštátny veľkoobchodný produkt“), ako aj inými prevádzkovateľmi na základe neviazaného prístupu k účastníckej prípojke a/alebo regionálneho veľkoobchodného produktu (odôvodnenie č. 75 napadnutého rozhodnutia).
18 Na účely definovania veľkoobchodných trhov, o ktoré ide v tejto veci, Komisia analyzovala, či veľkoobchodné produkty prístupu opísané v predchádzajúcom bode patria na ten istý trh s produktmi alebo na odlišné trhy s produktmi (odôvodnenie č. 162 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že regionálny veľkoobchodný produkt a neviazaný prístup k účastníckej prípojke neboli navzájom zastupiteľné (odôvodnenia č. 163 až 182 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa tiež domnievala, že neexistovala dostatočná zastupiteľnosť ani medzi regionálnymi a celoštátnymi veľkoobchodnými produktmi (odôvodnenia č. 183 až 195 napadnutého rozhodnutia), pričom uviedla, že presné hranice medzi regionálnymi a celoštátnymi veľkoobchodnými trhmi neboli rozhodujúce vzhľadom na dominantné postavenie spoločnosti Telefónica na každom z týchto trhov (odôvodnenie č. 195 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon dospela k záveru, že iné technológie vysokorýchlostného prístupu než ADSL, najmä kábel, nemožno považovať za zastupiteľné s ponukami ADSL (odôvodnenia č. 196 až 207 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa domnievala, že veľkoobchodné trhy, o ktoré išlo v napadnutom rozhodnutí, zahŕňali regionálny veľkoobchodný produkt a celoštátny veľkoobchodný produkt s výnimkou veľkoobchodných služieb prostredníctvom káblového pripojenia a iných technológií než ADSL (odôvodnenia č. 6 a 208 napadnutého rozhodnutia).
19 Relevantné veľkoobchodné a maloobchodné geografické trhy majú podľa napadnutého rozhodnutia celoštátny rozsah (španielske územie) (odôvodnenie č. 209 napadnutého rozhodnutia).
20 V druhom rade Komisia konštatovala, že Telefónica mala dominantné postavenie na dvoch predmetných veľkoobchodných trhoch (odôvodnenia č. 223 až 242 napadnutého rozhodnutia). Počas posudzovaného obdobia mala Telefónica monopol na poskytovanie regionálneho veľkoobchodného produktu a viac ako 84 % trhu s celoštátnym veľkoobchodným produktom (odôvodnenia č. 223 a 235 napadnutého rozhodnutia). Podľa napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia č. 243 až 277) mala Telefónica tiež dominantné postavenie na maloobchodnom trhu.
21 V treťom rade Komisia skúmala, či Telefónica zneužívala svoje dominantné postavenie na predmetných trhoch (odôvodnenia č. 278 až 694 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že Telefónica porušila článok 82 ES tým, že stanovila nespravodlivé ceny svojim konkurentom vo forme tarifných nožníc medzi maloobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na španielskom trhu pre „širokú verejnosť“ a veľkoobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na internet na regionálnej a celoštátnej úrovni počas obdobia od septembra 2001 do decembra 2006 (odôvodnenie č. 694 napadnutého rozhodnutia).
22 Na účely preukázania existencie tarifných nožníc v predmetnom prípade Komisia po prvé pripomenula regulačný kontext, v ktorom Telefónica poskytovala regionálne a celoštátne veľkoobchodné produkty, najmä povinnosť uloženú spoločnosti Telefónica španielskym právom poskytovať za spravodlivých podmienok veľkoobchodný prístup na regionálnej a celoštátnej úrovni. Komisia tiež pripomenula povinnosť, ktorú uložila CMT spoločnosti Telefónica od marca 1999, a to poskytovať regionálny veľkoobchodný produkt, a uviedla, že Telefónica začala ponúkať svoj produkt ADSL-IP Total z vlastnej iniciatívy od septembra 1999, kým CMT uložila spoločnosti Telefónica povinnosť poskytovať prístup k ADSL-IP od apríla 2002 (odôvodnenia č. 288 a 289 napadnutého rozhodnutia).
23 Po druhé, pokiaľ ide o metódu výpočtu tarifných nožníc, Komisia sa domnievala primo, že úroveň efektívnosti konkurentov Telefónica sa mala posúdiť v závislosti od nákladov, ktoré má Telefónica na vstupe (metóda „rovnako efektívneho konkurenta“) (odôvodnenia č. 311 až 315 napadnutého rozhodnutia); secundo, že relevantná metóda zhodnotenia nákladov bola v predmetnom prípade metóda dlhodobých prírastkových nákladov (ďalej len „DPN“) (odôvodnenia č. 316 až 324 napadnutého rozhodnutia); tertio, že posúdenie rentability v čase sa mohlo vykonať podľa dvoch metód, teda metódy nazývanej „period-by-period“ a metódy diskontovaných peňažných tokov (odôvodnenia č. 325 až 385 napadnutého rozhodnutia); quarto, že výpočet tarifných nožníc sa mal vykonať na základe portfólia služieb predávaných spoločnosťou Telefónica na relevantnom maloobchodnom trhu (odôvodnenia č. 386 až 388 napadnutého rozhodnutia), a quinto, že pokiaľ ide o výber vstupov na účely výpočtu „reprodukovateľnosti“ cien na výstupe, sadzby Telefónica mal byť rovnako efektívny konkurent používajúci aspoň jeden veľkoobchodný produkt Telefónica schopný reprodukovať na každom z relevantných veľkoobchodných trhov (odôvodnenia č. 389 až 396 napadnutého rozhodnutia).
24 Po tretie Komisia vypočítala, či rozdiel medzi cenami na vstupe a na výstupe uplatňovanými Telefónica pokrývali aspoň DPN na vstupe, ktoré mala Telefónica (odôvodnenia č. 397 až 511 napadnutého rozhodnutia). Komisia uplatnila metodológiu opísanú v predchádzajúcom bode a vypočítala, že maloobchodné ceny Telefónica neboli reprodukovateľné, ak sa ako základ použili celoštátne alebo regionálne veľkoobchodné produkty spoločnosti Telefónica, a to v období od septembra 2001 do decembra 2006 (odôvodnenia č. 512 až 542 napadnutého rozhodnutia).
25 Po štvrté, pokiaľ ide o účinky zneužitia, Komisia dospela k záveru, že správanie spoločnosti Telefónica pravdepodobne obmedzilo schopnosť prevádzkovateľov ADSL udržateľne rásť na maloobchodnom trhu a pravdepodobne poškodilo konečných užívateľov. Takisto dospela k záveru, že správanie spoločnosti Telefónica malo konkrétne vylučujúce účinky a poškodilo spotrebiteľov (odôvodnenia č. 544 až 618 napadnutého rozhodnutia).
26 Po piate Komisia uviedla, že správanie spoločnosti Telefónica nebolo objektívne odôvodnené a nespôsobilo zvýšenie efektívnosti (odôvodnenia č. 619 až 664 napadnutého rozhodnutia).
27 Napokon po šieste Komisia uviedla, že Telefónica mala k dispozícii ziskové rozpätie, aby sa mohla vyhnúť tarifným nožniciam. Telefónica teda mohla zvýšiť maloobchodné ceny alebo znížiť veľkoobchodné ceny. Komisia dodala, že rozhodnutia CMT týkajúce sa tarifných nožníc adresované spoločnosti Telefónica neboli takej povahy, že by Telefónica už za ne nemala zodpovednosť (odôvodnenia č. 665 až 694 napadnutého rozhodnutia).
28 V štvrtom rade Komisia konštatovala, že v predmetnom prípade bol ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi, pretože tarifná politika spoločnosti Telefónica sa týkala služieb prístupu poskytovaných prevádzkovateľom v dominantnom postavení, ktoré sa vzťahovali sa celé španielske územie predstavujúce podstatnú časť vnútorného trhu (odôvodnenia č. 695 až 697 napadnutého rozhodnutia).
29 Na účely výpočtu sumy pokuty uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). Komisia vzhľadom na povahu a dosah zneužitia, ako aj rozsah predmetného geografického trhu dospela k záveru, že porušenie treba kvalifikovať ako „veľmi závažné“, hoci stupeň jeho závažnosti nebol nevyhnutne jednotný počas celého posudzovaného obdobia. Podľa napadnutého rozhodnutia východisková suma pokuty, teda 90 000 000 eur, zohľadnila to, že závažnosť zneužitia sa spresnila v priebehu posudzovaného obdobia, konkrétnejšie po prijatí rozhodnutia Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 82 ES (vec COMP/C 1/37.451, 37.578, 37.579 – Deutsche Telekom AG) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 263, s. 9) (odôvodnenia č. 738 až 757 napadnutého rozhodnutia).
30 Potom sa na východiskovú sumu pokuty uplatnil násobiteľ 1,25, aby sa zohľadnila značná ekonomická kapacita spoločnosti Telefónica a aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci charakter, takže východisková suma pokuty dosiahla výšku 112 500 000 eur (odôvodnenie č. 758 napadnutého rozhodnutia).
31 Porušenie trvalo od septembra 2001 do decembra 2006, teda päť rokov a štyri mesiace, takže Komisia zvýšila východiskovú sumu pokuty o 50 %. Základná suma pokuty tak dosiahla výšku 168 750 000 eur (odôvodnenia č. 759 až 761 napadnutého rozhodnutia).
32 Vzhľadom na dostupné dôkazy sa Komisia domnievala, že v predmetnom prípade možno uznať existenciu určitých poľahčujúcich okolností, pretože počas časti posudzovaného obdobia určité ceny, ktoré uplatňovala Telefónica, podliehali odvetvovej regulácii. Spoločnosti Telefónica teda bolo priznané zníženie sumy pokuty o 10 %, hoci mala podľa Komisie na účely určenia svojich cien zjavne väčšie ziskové rozpätie, v ktorom sa mohla pohybovať, čím suma pokuty dosiahla úroveň 151 875 000 eur (odôvodnenia č. 765 a 766 napadnutého rozhodnutia).
33 Výroková časť napadnutého rozhodnutia znie takto:
„Článok 1
[Telefónica] a [TESAU] sa dopustili porušenia článku 82 ES tým, že uplatňovali nespravodlivé tarify vo forme neproporcionálnosti medzi veľkoobchodnými cenami a maloobchodnými cenami na širokopásmový prístup od septembra 2001 do decembra 2006.
Článok 2
Za porušenie konštatované v článku 1 sa spoločnostiam [Telefónica] a [TESAU] ukladá spoločne a nerozdielne pokuta 151 875 000 eur.“ [neoficiálny preklad]
Konanie a návrhy účastníkov konania
34 Španielske kráľovstvo podalo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie, návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. októbra 2007.
35 Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
36 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.
37 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 8. júna 2011.
Právny stav
38 Na podporu svojej žaloby Španielske kráľovstvo uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej v článku 10 ES a článku 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 82 ES, a to pre zjavne nesprávne posúdenia zo strany Komisie. Tretí žalobný dôvod je založený na uplatnení článku 82 ES ultra vires. Štvrtý žalobný dôvod sa týka porušenia zásady právnej istoty. Nakoniec piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej v článku 10 ES a v článku 7 ods. 2 rámcovej smernice
39 Španielske kráľovstvo v prvom žalobnom dôvode tvrdí, že Komisia v priebehu predmetného správneho konania porušila povinnosť lojálnej spolupráce s CMT, ktorú stanovuje článok 10 ES a článok 7 ods. 2 rámcovej smernice.
40 Je potrebné pripomenúť, že povinnosť lojálnej spolupráce, uvedenú v článku 10 ES, majú všetky orgány členských štátov konajúce v rámci svojich právomocí, ako aj inštitúcie Únie, ktoré sú viazané recipročnou povinnosťou lojálne spolupracovať s členskými štátmi (uznesenie Súdneho dvora z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C‑2/88 IMM, Zb. s. I‑3365, bod 17; pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C‑94/00, Zb. s. I‑9011, bod 31 a tam citovanú judikatúru). Keď sú orgány Únie a vnútroštátne orgány, tak ako v prejednávanej veci, povinné spolupracovať na účely dosiahnutia cieľov Zmluvy, a to formou zosúladenia výkonu svojich právomocí, takáto súčinnosť nadobúda osobitne dôležitý charakter (rozsudok Roquette Frères, už citovaný, bod 32).
41 Pokiaľ ide o prípustnosť časti tohto žalobného dôvodu týkajúcej sa porušenia článku 7 ods. 2 rámcovej smernice, spochybňovanú Komisiou, v súlade s Komisiou je potrebné uviesť, že Španielske kráľovstvo v rámci tohto žalobného dôvodu len tvrdilo, že rozsah povinnosti spolupráce nemôže byť obmedzený na mechanizmus oznamovania plánovaných opatrení zo strany národných regulačných orgánov (ďalej len „NRO“) a následné pripomienky Komisie, ale neformulovalo argumenty, ktoré by mali preukázať, že toto ustanovenie bolo porušené.
42 Keď bola Španielskemu kráľovstvu na pojednávaní položená otázka týkajúca sa relevantnosti tohto ustanovenia v predmetnom prípade, vyhlásilo, že toto ustanovenie predstavuje v regulačnom rámci elektronickej komunikácie uplatnenie povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej v článku 10 ES.
43 Z článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že každá žaloba musí obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola žaloba prijateľná, potrebné, aby z jej textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, Zb. s. II‑3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru).
44 Okrem toho požiadavkám rokovacieho poriadku nezodpovedá len abstraktné vymenovanie dôvodov v žalobe, pretože žaloba musí výslovne uvádzať, v čom spočívajú dôvody, na ktorých je založená (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559, 588, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. decembra 2008, Componenta/Komisia, T‑455/05, neuverejnený v Zbierke, bod 45).
45 Treba konštatovať, že Španielske kráľovstvo nepredložilo žiadnu dostatočne jasnú argumentáciu na podporu časti žalobného dôvodu týkajúcej sa porušenia článku 7 ods. 2 rámcovej smernice v kontexte správneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Preto je potrebné vyhlásiť ju za neprípustnú, keďže nespĺňa požiadavky judikatúry pripomenutej v bodoch 43 a 44 vyššie.
46 Pokiaľ ide o dôvodnosť tohto žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týka porušenia článku 10 ES, je potrebné v prvom rade zamietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého Komisia porušila povinnosť lojálnej spolupráce tým, že dostatočne nezapojila CMT do správneho konania.
47 Na jednej strane je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o vzťahy, ktoré vzniknú v rámci konaní vedených Komisiou na základe článkov 81 ES a 82 ES, podrobnosti týkajúce sa vykonania povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá vyplýva z článku 10 ES a ktorú musí Komisia dodržiavať vo vzťahoch s členskými štátmi, boli spresnené najmä v článkoch 11 až 16 nariadenia č. 1/2003 v kapitole IV nazvanej „Spolupráca“. Tieto ustanovenia nestanovujú ani povinnosť Komisie vykonať konzultáciu s NRO, ani možnosť Komisie, uvádzanú Španielskym kráľovstvom, začať „spoločnú akciu“ s týmito orgánmi v rámci konaní, ktoré vedie na základe článkov 81 ES a 82 ES.
48 Na druhej strane je potrebné konštatovať, že CMT bola naozaj zapojená do správneho konania v tejto veci. Po prvé, ako vyplýva z bodov 4 až 6 vyššie, totiž Komisia CMT zaslala tri žiadosti o informácie, na ktoré CMT odpovedala. Po druhé, Komisia oznámila CMT 24. mája 2006 nedôvernú verziu oznámenia o výhradách. Takisto ju informovala, že ak si to želá, môže jej zaslať písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách alebo vyjadriť pripomienky alebo otázky ústne počas vypočutia. CMT však nevyjadrila žiadnu písomnú pripomienku. Po tretie, Španielske kráľovstvo nespochybňuje, že na vypočutí 12. a 13. júna 2006 boli prítomní viacerí zástupcovia CMT a že CMT sa na ňom tiež ústne vyjadrila. Po štvrté, CMT 26. júna 2006 okrem toho písomne odpovedala na sériu otázok položených sťažovateľkou v priebehu vypočutia. Po piate, Španielske kráľovstvo nespochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa členovia skupiny poverenej spisom viackrát stretli s CMT, aby prediskutovali vyšetrovanie. Po šieste, Španielske kráľovstvo nespochybňuje tvrdenia Komisie, podľa ktorých sa s ňou 14. júna 2007 stretlo viacero zástupcov CMT, pričom títo zástupcovia vyjadrili svoje pripomienky k zneniu určitých odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré boli zohľadnené na účely druhého stretnutia poradného výboru uvedeného v článku 14 nariadenia č. 1/2003. CMT nepredložila dodatočné pripomienky v tejto súvislosti. Expert CMT sa ďalej zúčastnil na stretnutí uvedeného poradného výboru, ktoré sa konalo 15. júna 2007. Je teda potrebné konštatovať, že Španielske kráľovstvo v žalobe nespresnilo dôvody, pre ktoré by účasť CMT, tak ako bola opísaná vyššie, nebola v predmetnom prípade dostatočná.
49 V tejto súvislosti nemožno uznať ani tvrdenia uvádzané Španielskym kráľovstvom s cieľom preukázať význam toho, že Komisia si nesplnila povinnosť lojálnej spolupráce.
50 Po prvé skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie sa týkalo produktov a služieb regulovaných CMT v súlade s uplatniteľnými európskymi smernicami, nie je relevantná. Ako správne uviedla Komisia, v prípade neexistencie výslovnej výnimky v tomto zmysle sa na regulované odvetvia uplatňuje právo hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 65 až 72, a z 11. apríla 1989, Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro, 66/86, Zb. s. 803). Okrem toho uplatniteľnosť pravidiel hospodárskej súťaže nie je vylúčená, keďže predmetné odvetvové ustanovenia ponechali priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C‑359/95 P a C‑379/95 P, Zb. s. I‑6265, body 33 a 34 a tam citovanú judikatúru). Ako to konštatovala Komisia v odôvodneniach č. 665 až 694 napadnutého rozhodnutia, ktoré Španielske kráľovstvo nespochybnilo, Telefónica mala v predmetnom prípade k dispozícii ziskové rozpätie, aby sa mohla vyhnúť tarifným nožniciam (pozri tiež bod 27 vyššie). Správanie spoločnosti Telefónica sankcionované v napadnutom rozhodnutí teda patrí do pôsobnosti článku 82 ES (pozri tiež v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P, Zb. s. I‑9555, body 15 a 19).
51 Po druhé relevantné nie je ani tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí „do hĺbky“ analyzovala regulačný zásah CMT. Hoci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia odkazovala na regulačný kontext, v ktorom Telefónica poskytovala regionálne a celoštátne veľkoobchodné produkty, bolo to na účely určenia, či uplatňované ceny predstavujú zneužitie, z dôvodu potreby posúdiť všetky okolnosti a napokon preskúmať, či tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili možnosť výberu svojich zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatňovali voči obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach a tým ich stavali do konkurenčnej nevýhody alebo posilňovali dominantné postavenie prostredníctvom skresľovania hospodárskej súťaže (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 175; pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. februára 2011, TeliaSonera, C‑52/09, Zb. s. I‑527, bod 28 a tam citovanú judikatúru). V napadnutom rozhodnutí Komisia ďalej výslovne uviedla, že národná regulácia, v rámci ktorej bola Telefónica povinná poskytovať regionálne a celoštátne veľkoobchodné produkty, bola zlučiteľná s regulačným rámcom Únie prijatým v roku 2002 (odôvodnenie č. 294 napadnutého rozhodnutia) a že zistenie porušenia článku 82 ES vo forme tarifných nožníc nebolo v rozpore s politikou CMT (odôvodnenie č. 684 napadnutého rozhodnutia). Takisto zdôraznila, že metodológia používaná v napadnutom rozhodnutí nebola v rozpore s metodológiou používanou CMT v roku 2001 (odôvodnenie č. 733 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec Komisia uviedla, že práve to, že CMT prijala predbežné opatrenia, ktoré viedli k podstatnému zníženiu cien regionálnych a celoštátnych veľkoobchodných produktov, ukončilo tarifné nožnice (odôvodnenie č. 759 napadnutého rozhodnutia).
52 Po tretie nemožno tvrdiť, že Komisia sankcionovala spoločnosť Telefónica z dôvodu protisúťažnej praxe, ktorú už posudzovala CMT. Španielske kráľovstvo totiž vo svojich písomných podaniach ani po výzve v tejto súvislosti na pojednávaní nespochybňovalo, že CMT nikdy neanalyzovala existenciu tarifných nožníc medzi celoštátnym veľkoobchodným produktom spoločnosti Telefónica a jej maloobchodnými produktmi počas obdobia porušenia a že analýza tarifných nožníc medzi regionálnym veľkoobchodným produktom spoločnosti Telefónica a jej maloobchodnými produktmi nikdy nebola vykonaná na základe skutočných nákladov dotknutej osoby v minulosti, ale na základe odhadu ex ante (odôvodnenia č. 726 a 727 napadnutého rozhodnutia).
53 V druhom rade, na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, nemožno tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie prekáža účinkom regulácie CMT, má dôsledky na jej konanie v budúcnosti a ovplyvňuje jej regulačnú politiku.
54 Po prvé je potrebné zamietnuť argument Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého zásah Komisie nezohľadňoval odvetvovú reguláciu.
55 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrovať sa k relevantnosti rozsudku Supreme Court of the United States (Najvyšší súd Spojených štátov) z 13. januára 2004 [vec Verizon Communications Inc. v. Law Offices of Curtis V. Trinko, LLP, 540 U.S. 398 (2004)], na ktorý sa odvoláva Španielske kráľovstvo na účely analýzy podmienok zásahu Komisie v predmetnom prípade na základe článku 82 ES na dotknutom regulovanom trhu, je potrebné domnievať sa, že Komisia v odôvodneniach č. 287 až 309 napadnutého rozhodnutia naozaj skúmala regulačný kontext, v ktorom Telefónica poskytovala veľkoobchodný prístup na regionálnej a celoštátnej úrovni, a zohľadnila tento kontext práve z dôvodu nevyhnutnosti – pripomenutej v bode 51 vyššie – posúdiť všetky okolnosti, medzi ktoré patrí povinnosť uložená spoločnosti Telefónica španielskym regulačným rámcom, a to poskytovať veľkoobchodný prístup na regionálnej úrovni od marca 1999 a veľkoobchodný prístup na celoštátnej úrovni od apríla 2002 (odôvodnenie č. 287 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho na tieto účely v napadnutom rozhodnutí viackrát odkázala na konanie CMT na španielskom trhu. V každom prípade, aj keby odvetvová regulácia, na ktorú odkazuje Španielske kráľovstvo, vyplývala z aktov sekundárneho práva Únie, je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na zásady, ktorými sa riadi hierarchia noriem, sa takéto akty nemôžu, ak to ustanovenie Zmluvy neumožňuje vo forme výnimky, odchýliť od ustanovenia Zmluvy, v predmetnom prípade článku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. júla 1990, Tetra Pak/Komisia, T‑51/89, Zb. s. II‑309, bod 25).
56 Takisto je potrebné zamietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého to, že Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, malo dôsledky na budúce konanie CMT a ovplyvnilo jeho regulačnú politiku. Okrem toho, že Španielske kráľovstvo vo svojich podaniach nespresnilo uvedené dôsledky ani dôvody, pre ktoré by mala byť ovplyvnená jeho regulačná politika, je potrebné zdôrazniť, že kontrola NRO ex ante a kontrola Komisie ex post majú odlišné ciele a účely, pričom pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže stanovené Zmluvou o ES dopĺňajú výkonom kontroly ex post regulačný rámec prijatý normotvorcom Únie s cieľom regulovať telekomunikačné trhy ex ante (rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 92).
57 Po druhé treba zamietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva založené na rozhodnutí Komisie z 30. apríla 2003 týkajúcom sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.370 – O2 UK Limited/T‑Mobile UK Limited) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 200, s. 59) a na viacerých tlačových komuniké Komisie, z ktorých údajne vyplývalo, že v iných veciach, ktoré patrili do odvetvia telekomunikácií, Komisia dospela k záveru, že hospodárska súťaž sa dostatočne zachovala na základe zásahu NRO. Komisia totiž vykonáva posúdenia v závislosti od okolností vlastných každej veci a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí môžu mať len indikatívnu povahu, keďže skutkové okolnosti vecí nie sú rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, Zb. s. I‑4405, bod 60). V dôsledku toho posúdenia Komisie týkajúce sa skutkových okolností v predchádzajúcich veciach, ktoré boli navyše v predmetnom prípade potvrdené z podstatnej časti len odkazom na tlačové komuniké Komisie, nemožno preniesť na predmetný prípad (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06, Zb. s. II‑2149, bod 88).
58 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že tento žalobný dôvod treba zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 82 ES z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia Komisie
59 Španielske kráľovstvo v tomto žalobnom dôvode uvádza, že Komisia sa v rámci uplatnenia článku 82 ES dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení. V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo tvrdí, že dotknuté veľkoobchodné produkty neboli nevyhnutné pre prevádzkovateľov, ktorí si ich objednali, že výpočet špecifických maloobchodných nákladov hypotetických rovnako efektívnych konkurentov ako Telefónica nie je správny a že analýza účinkov protisúťažného správania spoločnosti Telefónica na španielskom trhu bola nesprávna.
60 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ súd Únie vo všeobecnosti vykonáva v plnom rozsahu preskúmanie, či boli podmienky uplatnenia ustanovení o hospodárskej súťaži splnené, toto preskúmanie, ktoré uskutočňuje vo vzťahu ku komplexným ekonomickým posúdeniam urobeným Komisiou, sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodržania procesných postupov a pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34; zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 279; rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, T‑271/03, Zb. s. II‑477, bod 185).
61 Takisto platí, že pokiaľ je rozhodnutie Komisie výsledkom komplexných technických posúdení, tieto posúdenia sú v zásade predmetom obmedzeného súdneho preskúmania, čo znamená, že súd Únie nemôže nahradiť posúdenie Komisie vlastným posúdením skutkového stavu (rozsudky Súdu prvého stupňa Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 43 vyššie, bod 88, a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T‑301/04, Zb. s. II‑3155, bod 94).
62 Hoci súd Únie priznáva Komisii v ekonomických záležitostiach určitú mieru voľnej úvahy, neznamená to, že sa tento súd musí zdržať preskúmania, ako Komisia vyložila údaje takejto povahy. Súd Únie musí totiž nielen overiť vecnú správnosť uplatnených dôkazov, ich spoľahlivosť a spojitosť, ale musí preskúmať aj to, či tieto dôkazy obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, Zb. s. I‑987, bod 39; rozsudky Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 43 vyššie, bod 89, a Clearstream/Komisia, už citovaný v bode 61 vyššie, bod 95).
63 Práve vzhľadom na zásady pripomenuté vyššie je potrebné preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávnych posúdení uvádzaných Španielskym kráľovstvom.
64 V prvom rade Španielske kráľovstvo uvádza, že na to, aby existovalo stláčanie ziskového rozpätia medzi veľkoobchodným produktom a maloobchodným produktom v rozpore s článkom 82 ES, aké konštatuje napadnuté rozhodnutie, judikatúra vyžaduje, aby bol veľkoobchodný produkt nevyhnutný na poskytovanie maloobchodnej služby; o takúto situáciu však v predmetnom prípade nejde.
65 Keď bola Španielskemu kráľovstvu na pojednávaní položená otázka o význame a dosahu jeho argumentácie, najmä vzhľadom na rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, zopakovalo tvrdenie, že keď – tak ako v predmetnom prípade – existuje právne regulovaná povinnosť poskytnúť veľkoobchodný produkt, Komisia má povinnosť na účely preukázania existencie stláčania ziskového rozpätia v rozpore s článkom 82 ES preukázať, že uvedený produkt bol nevyhnutný na poskytovanie maloobchodného produktu. Poznamenalo tiež, že odôvodnenia uvedeného rozsudku sa uplatňovali, len ak boli predmetné veľkoobchodné produkty dobrovoľne uvedené na trh, teda ak neexistovala žiadna právne regulovaná povinnosť.
66 Podľa judikatúry pripomenutej v bode 51 vyššie treba na účely stanovenia, či podnik v dominantnom postavení zneužíval svoje postavenie uplatňovaním takých cenových postupov, posúdiť všetky okolnosti a skúmať, či tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili možnosť výberu svojich zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatňovali voči obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilňovali dominantné postavenie prostredníctvom skresľovania hospodárskej súťaže.
67 Konkrétne cenový postup vertikálne integrovaného dominantného podniku, ktorý je neprimeraný, pretože stláča ziskové rozpätie jeho konkurentov na maloobchodnom trhu z dôvodu rozdielu medzi cenami jeho veľkoobchodných produktov a cenami jeho maloobchodných produktov, môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia v rozpore s článkom 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 30).
68 Toto stláčanie ziskového rozpätia vzhľadom na účinok vylúčenia, ktorý môže mať pre prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov ako dominantný podnik, môže totiž v prípade neexistencie objektívneho odôvodnenia samo osebe predstavovať zneužitie v zmysle článku 82 ES (rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 31).
69 V tejto súvislosti argument Španielskeho kráľovstva predložený na pojednávaní, podľa ktorého sa odôvodnenia rozsudku TeliaSonera, už citovaného v bode 51 vyššie, uplatnia, len keď sú predmetné veľkoobchodné produkty dobrovoľne uvedené na trh a neexistuje právne regulovaná povinnosť, musí byť takisto zamietnutý.
70 V uvedenom rozsudku Súdny dvor naozaj pripomenul, že článok 82 ES sa týka iba tých protisúťažných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokiaľ je protisúťažné správanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo pokiaľ tieto predpisy vytvárajú právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť súťažného správania týchto podnikov, článok 82 ES sa neuplatňuje. V takej situácii obmedzenie hospodárskej súťaže, ako predpokladá toto ustanovenie, nemá príčinu v samostatnom konaní podnikov (pozri rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 49 a tam citovanú judikatúru).
71 Článok 82 ES sa naopak môže uplatniť, ak sa preukáže, tak ako v predmetnom prípade (odôvodnenia č. 665 až 685 napadnutého rozhodnutia) (pozri tiež bod 27 vyššie), že vnútroštátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 50 a tam citovanú judikatúru).
72 Súdny dvor spresnil, že bez ohľadu na to, či takáto právna úprava existuje, pokiaľ má vertikálne integrovaný podnik v dominantnom postavení určitý rozhodovací priestor na zmenu čo i len svojich maloobchodných cien, z tohto dôvodu mu možno pripísať stláčanie ziskového rozpätia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 85, a TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 51).
73 Okrem toho nemožno uznať ani tvrdenie Španielskeho kráľovstva, že ak bolo ziskové rozpätie medzi celoštátnymi a regionálnymi veľkoobchodnými produktmi na jednej strane a maloobchodnými produktmi na druhej strane také úzke, až bolo negatívne, takže tieto veľkoobchodné produkty nemohol používať žiadny alternatívny prevádzkovateľ, malo sa skúmané správanie posúdiť ako odmietnutie prístupu, ktoré možno považovať za zneužitie len vzhľadom na kritériá uvedené v rozsudku Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, Zb. s. I‑7791).
74 Súdny dvor totiž spresnil, že z uvedeného rozsudku nemožno vyvodiť, že podmienky potrebné na preukázanie existencie zneužívajúceho odmietnutia poskytovania sa musia nevyhnutne uplatniť aj v rámci posúdenia zneužívajúcej povahy konania, ktoré spočíva v tom, že poskytovanie služieb alebo predaj tovaru podlieha nevýhodným podmienkam alebo podmienkam, za ktorých by o ne kupujúci nemohol mať záujem. Toto konanie by totiž mohlo predstavovať samostatnú formu zneužitia odlišného od odmietnutia poskytovania (rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, body 55 a 56).
75 Okrem toho opačný výklad rozsudku Bronner, už citovaného v bode 73 vyššie, by viedol k tomu, že na to, aby sa každé konanie podniku v dominantnom postavení týkajúce sa obchodných podmienok mohlo považovať za zneužívajúce, by sa zakaždým vyžadovalo splnenie podmienok potrebných na preukázanie existencie odmietnutia dodávať, čo by neoprávnene obmedzilo potrebný účinok článku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 58).
76 Z toho vyplýva, že Španielske kráľovstvo nemôže tvrdiť, že Komisia mala na to, aby sa preukázala samotná existencia stláčania ziskových rozpätí, povinnosť v napadnutom rozhodnutí dokázať, že dotknuté veľkoobchodné produkty boli nevyhnutné pre prevádzkovateľov, ktorí si ich objednali. Nemožno teda uznať ani jeho argumenty, ktoré mali preukázať, že záver Komisie v napadnutom rozhodnutí, že regionálne a celoštátne veľkoobchodné produkty boli nevyhnutné, vychádzal z nesprávneho výkladu teórie investičnej stupnice.
77 Napokon z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 51 vyššie vyplýva, že na účely stanovenia, či podnik v dominantnom postavení zneužíval svoje postavenie uplatňovaním svojich cenových postupov, treba posúdiť všetky okolnosti a skúmať, či tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili možnosť výberu svojich zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatňovali voči obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilňovali dominantné postavenie prostredníctvom skresľovania hospodárskej súťaže.
78 Ako vysvetlila Komisia v odôvodneniach č. 287 až 309 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že Telefónica uviedla na trh svoje veľkoobchodné produkty, a jej povinnosť poskytnúť prístup k svojej infraštruktúre stanovená v španielskom právnom rámci predstavujú realitu, ktorá už existovala na španielskom trhu. Na jednej strane, pokiaľ ide o celoštátny veľkoobchodný produkt, z odôvodnení č. 110 a 287 až 289 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Telefónica začala poskytovať službu ADSL-IP Total z vlastnej iniciatívy od septembra 1999, a pokiaľ ide o ADSL-IP, podliehala povinnosti poskytovať tento produkt, ktorú jej stanovila CMT, od apríla 2002. Tvrdenie nepotvrdené Španielskym kráľovstvom na pojednávaní, podľa ktorého bola služba ADSL-IP Total využívaná len okrajovo, musí byť v tejto súvislosti takisto zamietnuté, keďže uvedená služba bola najpoužívanejším veľkoobchodným produktom prinajmenšom až do posledného štvrťroka 2002 (odôvodnenie č. 98 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane, pokiaľ ide o regionálny veľkoobchodný produkt, Telefónica podlieha povinnosti poskytovať ho od marca 1999. Komisia teda neporušila článok 82 ES ani sa nedopustila žiadneho nesprávneho posúdenia tým, že v tomto kontexte skúmala cenové postupy spoločnosti Telefónica v dotknutom období.
79 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvá časť druhého žalobného dôvodu Španielskeho kráľovstva, tak ako je uvedená v bode 64 vyššie, musí byť zamietnutá.
80 V druhom rade Španielske kráľovstvo tvrdí, že analýza nákladov, ktorú vykonala Komisia, obsahuje podstatné chyby, keďže nadhodnocuje veľkoobchodné ceny uplatniteľné na alternatívnych prevádzkovateľov aj špecifické náklady spoločnosti Telefónica. Na podporu tohto argumentu sa Španielske kráľovstvo obmedzuje na uvedenie jednak toho, že alternatívni prevádzkovatelia používajú optimálnu kombináciu veľkoobchodných produktov, ktoré existujú na trhu, čo im umožňuje minimalizovať náklady, a ďalej, že špecifické náklady použité v napadnutom rozhodnutí sa líšia od tých, ktoré použila CMT, a nezodpovedajú realite španielskeho trhu. Španielske kráľovstvo okrem toho tvrdí, že Komisia neodôvodnila, prečo sa „hodnoty“ špecifických nákladov použité CMT majú považovať za nesprávne.
81 Po prvé je potrebné zamietnuť argument Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého Komisia neodôvodnila, prečo sa „hodnoty“ špecifických nákladov použité CMT, ktoré sa odlišujú od nákladov použitých v napadnutom rozhodnutí, nemajú považovať za správne, keďže Komisia sa tomu venovala v odôvodneniach č. 492 až 511 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti, ako Komisia uviedla v daných odôvodneniach, pričom Španielske kráľovstvo konštatovania uvedené v týchto odôvodneniach nespochybňuje, náklady použité CMT neumožňujú posúdiť zlučiteľnosť cien spoločnosti Telefónica v oblasti vysokorýchlostného prístupu s článkom 82 ES, keďže model CMT sa neopieral o najnovšie informácie týkajúce sa nákladov, ktoré skutočne vznikli spoločnosti Telefónica. Okrem toho podľa Komisie model nákladov externých konzultantov výrazne podhodnotil marginálne náklady spoločnosti Telefónica na sieť a nezohľadnil náklady Telefónica na propagáciu. Naopak, model Komisie vychádza z najnovších historických údajov, ako boli poskytnuté spoločnosťou, ako aj z obchodného plánu Telefónica (odôvodnenie č. 511 napadnutého rozhodnutia).
82 Po druhé treba zamietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva založené na tom, že rovnako efektívny konkurent používa optimálnu kombináciu veľkoobchodných produktov, aby minimalizoval svoje náklady. Je totiž potrebné najprv uviesť, že skutočnosť, že by alternatívni prevádzkovatelia počas obdobia porušenia používali v každej ústredni optimálnu kombináciu veľkoobchodných produktov, ktorá zahŕňala neviazaný prístup k účastníckej prípojke, sa nepotvrdila. Z odôvodnení č. 102 a 103 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah Španielske kráľovstvo nespochybnilo, teda vyplýva, že až do roku 2002 France Telecom takmer výlučne nakupovala celoštátny veľkoobchodný produkt spoločnosti Telefónica, ktorý bol koncom roka 2002 nahradený alternatívnou celoštátnou veľkoobchodnou ponukou založenou na regionálnom veľkoobchodnom produkte Telefónica. Počet účastníckych prípojok, ku ktorým mohla mať France Telecom neviazaný prístup, sa podstatne zvýšil až od februára 2005, pričom došlo k zníženiu počtu celoštátnych alternatívnych veľkoobchodných liniek založených na regionálnom veľkoobchodnom produkte spoločnosti Telefónica. Okrem toho až do posledného štvrťroka 2004 Ya.com výlučne nakupoval celoštátny veľkoobchodný produkt Telefónica a progresívne neviazaný prístup k účastníckej prípojke začal používať až od júla 2005, keď získal spoločnosť Albura.
83 Ďalej, ako uviedla Komisia, takúto optimálnu kombináciu môžu používať iba konkurenti spoločnosti Telefónica, ktorí majú sieť umožňujúcu im neviazaný prístup k účastníckej prípojke, čím sú vylúčení potenciálni konkurenti Telefónica.
84 Napokon argumentácia Španielskeho kráľovstva, podľa ktorej prípadná optimálna kombinácia veľkoobchodných produktov bráni vzniku tarifných nožníc, je v rozpore s právne regulovanými povinnosťami uloženými spoločnosti Telefónica zo strany CMT, ktorých cieľom je najmä dbať na to, aby sa všetky tieto maloobchodné ponuky dali reprodukovať na základe jej regionálneho veľkoobchodného produktu (odôvodnenie č. 114 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo v replike ani na pojednávaní nespochybnilo odkazy, uvedené ako príklad Komisiou, na rozhodnutia CMT z 8., 22. a 28. júla, 21. októbra, 11. novembra a 20. decembra 2004, ktorými CMT zakázala nové obchodné ponuky spoločnosti Telefónica, ktoré neponechávali dostatočné ziskové rozpätie medzi jej maloobchodnou cenou a cenou regionálneho veľkoobchodného produktu (pozri tiež odôvodnenie č. 115 napadnutého rozhodnutia).
85 Po tretie, ako Komisia správne uvádza, Španielske kráľovstvo nespochybňuje jej závery, ani pokiaľ ide o náklady vypočítané v napadnutom rozhodnutí, ani pokiaľ ide o úroveň maloobchodných cien v Španielsku. Uvádza len, že dôkaz o existencii chýb vo výpočte v napadnutom rozhodnutí vyplýva z toho, že náklady na prístup k službe ADSL-IP Total (v rokoch 2001 až 2004) a ADSL-IP (v rokoch 2002 až 2004) boli nižšie ako náklady GigADSL, čo však bola najvyužívanejšia ponuka zo strany alternatívnych prevádzkovateľov od druhého polroka 2002 (odôvodnenie č. 99 napadnutého rozhodnutia), čo je „zjavne iracionálne“. Španielske kráľovstvo však neuvádza, v čom má takéto tvrdenie takú povahu, aby preukázalo protiprávnosť výpočtov vykonaných Komisiou alebo neexistenciu efektu nožníc.
86 Po štvrté, hoci Španielske kráľovstvo odkazuje na porovnanie veľkoobchodných a maloobchodných cien vo Francúzsku, nespresňuje, v akom rozsahu je toto porovnanie takej povahy, aby preukázalo protiprávnosť výpočtu nákladov vykonaného Komisiou v rámci konštatovania existencie tarifných nožníc na španielskom trhu. Takýto argument musí byť preto zamietnutý.
87 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy musí byť druhá časť druhého dôvodu Španielskeho kráľovstva, tak ako je uvedená v bode 80 vyššie, takisto zamietnutá.
88 V treťom rade Španielske kráľovstvo tvrdí, že analýza účinkov protisúťažného správania spoločnosti Telefónica je nesprávna.
89 Treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou článok 82 ES stanovuje zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a tým sa vzťahuje na správanie podniku v dominantnom postavení, ktorého následkom na trhu s už oslabeným stupňom hospodárskej súťaže najmä z dôvodu prítomnosti podniku v takomto postavení je brániť udržaniu stupňa hospodárskej súťaže, ktorý ešte na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže prostredníctvom použitia prostriedkov odlišujúcich sa od tých, ktorými sa riadi bežná súťaž výrobkov alebo služieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 174 a tam citovanú judikatúru).
90 Účinok, v súvislosti s ktorým bola citovaná judikatúra v predchádzajúcom bode, sa netýka nevyhnutne skutočného účinku oznámeného zneužívajúceho správania. Na účely preukázania porušenia článku 82 ES postačuje dokázať, že zneužívajúce správanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedziť hospodársku súťaž, alebo inými slovami, správanie je takej povahy, že má alebo môže mať takýto účinok (rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T‑203/01, Zb. s. II‑4071, bod 239; zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T‑219/99, Zb. s. II‑5917, bod 293, a Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 43 vyššie, bod 867). Na trhu teda musí existovať protisúťažný účinok dotknutého cenového postupu, ale nemusí byť nevyhnutne konkrétny, pretože stačí aj preukázanie potenciálneho protisúťažného účinku, ktorý môže vytlačiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov ako podnik v dominantnom postavení (rozsudok TeliaSonera, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 64).
91 Z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 51 vyššie tiež vyplýva, že na účely stanovenia, či podnik v dominantnom postavení zneužíval svoje postavenie uplatňovaním takých cenových postupov, treba posúdiť všetky okolnosti a skúmať, či tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili možnosť výberu svojich zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatňovali voči obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach a tým ich stavali do konkurenčnej nevýhody alebo posilňovali dominantné postavenie prostredníctvom skresľovania hospodárskej súťaže.
92 Vzhľadom na to, že článok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobiť okamžitú ujmu spotrebiteľom, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu poškodzovaním štruktúry účinnej hospodárskej súťaže, má podnik v dominantnom postavení osobitnú zodpovednosť za to, aby jeho konanie nenarušilo účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 176 a tam citovanú judikatúru).
93 Z toho vyplýva, že článok 82 ES podniku v dominantnom postavení najmä zakazuje, aby používal také cenové postupy, ktorých následkom je vylúčenie jeho skutočných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov, teda cenové postupy, ktoré samy osebe sťažujú, prípadne znemožňujú ich prístup na trh a sťažujú, prípadne znemožňujú jeho zmluvným partnerom možnosť výberu medzi viacerými zdrojmi zásobovania alebo obchodnými partnermi, posilňujúc tak svoje dominantné postavenie používaním iných prostriedkov než tých, ktoré patria do hospodárskej súťaže na základe kvality. Z tohto hľadiska teda nemožno každú cenovú hospodársku súťaž považovať za zákonnú (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 177 a tam citovanú judikatúru).
94 V tejto súvislosti, hoci je pravda, že v rozsudku TeliaSonera, už citovanom v bode 51 vyššie (bod 69), Súdny dvor uviedol, že nevyhnutnosť veľkoobchodného produktu môže byť relevantná v rámci posúdenia účinkov stláčania ziskového rozpätia, je potrebné konštatovať, ako správne uviedla Komisia a ako to výslovne potvrdilo Španielske kráľovstvo na pojednávaní, že Španielske kráľovstvo sa jednak odvolávalo na nevyhnutnosť veľkoobchodných produktov len na účely spochybnenia samotnej existencie stláčania ziskového rozpätia v rozpore s článkom 82 ES (pozri bod 65 vyššie) a jednak nespochybnilo zákonnosť odôvodnení č. 543 až 563 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa Komisia domnievala, že správanie spoločnosti Telefónica mohlo obmedziť hospodársku súťaž na relevantných trhoch.
95 Keďže podľa ustálenej judikatúry, ak sú určité dôvody rozhodnutia samy spôsobilé ho právne dostatočne zdôvodniť, vady, ktorými sa mohli vyznačovať ostatné dôvody aktu, nemajú nijaký vplyv na jeho výrok (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T‑87/05, Zb. s. II‑3745, bod 144; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C‑302/99 P a C‑308/99 P, Zb. s. I‑5603, body 26 až 29), tvrdenia Španielskeho kráľovstva týkajúce sa neexistencie dôkazu o konkrétnych účinkoch správania spoločnosti Telefónica na trhu musia byť zamietnuté ako neúčinné, pokiaľ ide o preukázanie porušenia spochybneného v rámci tejto žaloby.
96 Z toho vyplýva, že musí byť zamietnutá tretia časť druhého žalobného dôvodu Španielskeho kráľovstva, tak ako je uvedená v bode 88 vyššie, ako aj uvedený žalobný dôvod ako celok.
O treťom žalobnom dôvode založenom na uplatnení článku 82 ES ultra vires
97 Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia uplatnila článok 82 ES ultra vires.
98 Vo vyjadrení k žalobe Komisia tvrdila, že uvedenie toho, že vykonala svoju právomoc ultra vires, neopisuje dostatočne, či sa žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva týka nedostatku právomoci alebo zneužitia právomoci. Tento žalobný dôvod by teda mohol byť vyhlásený za neprípustný z dôvodu nedostatku jasnosti žaloby. Tento nedostatok jasnosti totiž porušuje právo na obranu, keďže nedostatok právomoci a zneužitie právomoci sú predmetom odlišných kritérií skúmania.
99 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Španielske kráľovstvo vo svojich písomných vyjadreniach uvádza päť argumentov na podporu svojho dôvodu založeného na uplatnení článku 82 ES ultra vires. Po prvé uvádza, že španielska právna úprava je v súlade s cieľmi európskych smerníc. Komisia teda nemala prijať rozhodnutie na základe článku 82 ES, ale mala prijať rozhodnutie na základe článku 226 ES alebo použiť jeden z mechanizmov stanovených v článku 7 rámcovej smernice. Po druhé Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia nahradila novým regulačným modelom regulačný rámec existujúci v Španielsku. Po tretie napadnuté rozhodnutie spôsobilo situáciu, ktorá nie je v súlade s cieľmi regulačnej politiky, ktorú musia sledovať NRO, a výsledky napadnutého rozhodnutia nie sú v súlade s „medzinárodnými regulačnými skúsenosťami“. Po štvrté Komisia španielskemu NRO de facto zabránila dosiahnuť ciele stanovené regulačným rámcom týkajúce sa elektronickej komunikácie a z napadnutého rozhodnutia „vyplynulo, že regulačná činnosť nedodržala článok 82 ES“. Napokon po piate bola porušená zásada špeciality, keďže právna úprava týkajúca sa elektronickej komunikácie má vyššiu právnu silu ako právna úprava týkajúca sa hospodárskej súťaže.
100 Je potrebné konštatovať, že argumenty uvádzané v rámci tejto žaloby sa zrejme týkajú v podstate buď nedostatku právomoci, alebo zneužitia právomoci, alebo dokonca v prípade niektorých z nich porušenia článku 82 ES.
101 V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo výslovne uviedlo v replike a potvrdilo na pojednávaní, že v rámci tejto žaloby neodkazovalo ani na nedostatok právomoci Komisie, ani na zneužitie právomoci, ale na uplatnenie článku 82 ES, „ktoré presahuje jeho znenie“. Na pojednávaní tiež v podstate potvrdilo, že podľa jeho žalobného dôvodu Komisia konala ultra vires tým, že neskoro zasiahla na dostatočne regulovanom trhu.
102 Španielske kráľovstvo však neposkytlo žiadnu informáciu týkajúcu sa dôvodov, pre ktoré Komisia v predmetnom prípade „uplatnila článok 82 ES tak, že to presiahlo jeho znenie“. Neuviedlo ani, v čom sa argumenty uvádzané v rámci tohto žalobného dôvodu odlišujú od tých, ktoré sa uvádzajú v rámci iných dôvodov tejto žaloby.
103 Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola žaloba prípustná vzhľadom na toto ustanovenie, potrebné, aby zo samotnej žaloby vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom (pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 17. decembra 2010, EWRIA a i./Komisia, T‑369/08, Zb. s. II‑6283, bod 48 a tam citovanú judikatúru).
104 Okrem toho z judikatúry vyplýva, že zhrnutie dôvodov žalobcu musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si vyjadrenie k žalobe a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza určitý argument (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 55 a tam citovanú judikatúru).
105 Vzhľadom na vyššie uvedené, a keďže Španielske kráľovstvo výslovne potvrdilo, že sa neodvoláva na nedostatok právomoci Komisie ani na zneužitie právomoci, je potrebné domnievať sa, že tento žalobný dôvod neobsahuje zhrnutie koherentných právnych argumentov, ktoré by špecificky kritizovali konštatovania napadnutého rozhodnutia. Tento žalobný dôvod je preto príliš nejasný na to, aby naň bola poskytnutá odpoveď, takže musí byť vyhlásený za neprípustný (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, Zb. s. I‑10821, body 105 a 106).
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty
106 Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia tým, že prijala napadnuté rozhodnutie, porušila zásadu právnej istoty, pretože toto rozhodnutie implikuje zmenu koncepcie zavedenú ex post, pokiaľ ide o právny rámec definovaný ex ante. Napadnuté rozhodnutie porušuje právny rámec, v závislosti od ktorého prevádzkovatelia odvetvia elektronickej komunikácie naplánovali podstatné dlhodobé investície, takže vzniká veľká neistota pre hospodárske subjekty. Prostredníctvom napadnutého rozhodnutia sa Komisia stala orgánom, ktorý môže revidovať správnu činnosť NRO, čoho dôsledkom je, že sa ukladá dvojitá regulácia cien. Takisto počas skúmaného obdobia už v Španielsku existovala rozsiahla právna úprava ex ante a podľa článku 7 rámcovej smernice prináležalo Komisii, aby kontrolovala regulačné opatrenia prijaté CMT. Komisia nevyjadrila nesúhlas prostredníctvom výročných vykonávacích správ alebo žalobou o nesplnenie povinnosti proti Španielskemu kráľovstvu, ani pokiaľ ide o regulačné nástroje vytvorené CMT, ani pokiaľ ide o ich účinok na trh. Narušenie právnej istoty má tiež „budúce účinky“ vzhľadom na rozdiely vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o definíciu trhov alebo metodológiu analýzy, ktorú sú NRO oprávnené používať v rámci regulácie ex ante.
107 Treba pripomenúť, že zásada právnej istoty vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a jej cieľom je zabezpečenie predvídateľnosti situácií a právnych vzťahov týkajúcich sa práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 2008, Förster, C‑158/07, Zb. s. I‑8507, bod 67; rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, Taliansko/Komisia, T‑308/05, Zb. s. II‑5089, bod 158, a z 13. novembra 2008, SPM/Rada a Komisia, T‑128/05, neuverejnený v Zbierke, bod 147).
108 Takáto zásada v predmetnom prípade nebola porušená. Ako totiž uvádza Komisia, žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva sa zakladá na nesprávnej domnienke, podľa ktorej Komisia zmenila ex post právny rámec, čo sa nepotvrdilo.
109 Po prvé je potrebné konštatovať, že odvetvová regulácia, na ktorú odkazuje Španielske kráľovstvo, vôbec neovplyvňuje právomoc, ktorú má Komisia priamo na základe článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a od 1. mája 2004 na základe článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 na konštatovanie porušení článkov 81 ES a 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 263).
110 Ako totiž už bolo uvedené v bode 56 vyššie, pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže stanovené Zmluvou ES dopĺňajú výkonom kontroly ex post právny rámec prijatý normotvorcom Únie s cieľom regulovať telekomunikačné trhy ex ante (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 92).
111 Keďže Telefónica mala priestor na to, aby sa vyhla tarifným nožniciam (pozri tiež body 27 a 50 vyššie), jej správanie sankcionované v napadnutom rozhodnutí patrí do pôsobnosti článku 82 ES (pozri tiež v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát J. Mazák vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, body 15 a 19).
112 Okrem toho uvedený právny rámec nemôže na účely uplatnenia článku 82 ES spochybňovať rozdelenie právomocí stanovených na úrovni primárneho práva článkami 83 ES a 85 ES (pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát J. Mazák vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 19).
113 Po druhé Španielske kráľovstvo nemôže tvrdiť, že podľa článku 7 rámcovej smernice Komisii prináleží kontrolovať regulačné opatrenia prijaté zo strany CMT. V skutočnosti, ako uviedla Komisia vo svojich písomných podaniach, jej boli prostredníctvom konania uvedeného v danom článku oznámené iba opatrenia prijaté v júni 2006 po tom, ako CMT zaviedla nový regulačný rámec pre siete a služby elektronickej komunikácie.
114 Po tretie sa nemožno domnievať, že dosah na právnu istotu má „budúce účinky“, vzhľadom na rozdiely vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o definíciu trhov alebo metodológiu analýzy, ktorú sú NRO oprávnené používať v rámci regulácie ex ante. Ako totiž vyplýva najmä z článku 15 rámcovej smernice, identifikácia trhov s výrobkami a so službami v sektore elektronických komunikácií, ktorých charakteristiky môžu byť také, že oprávňujú uloženie regulačných povinností stanovených v špecifických smerniciach, nemá vplyv na trhy, ktoré môžu byť definované v špecifických prípadoch podľa práva hospodárskej súťaže. Takisto bod 28 usmernení Komisie týkajúcich sa analýzy trhu a hodnotenia vplyvu na trhu pri uplatňovaní právneho rámca Spoločenstva pre siete a služby elektronických komunikácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 165, 2002, s. 6) stanovuje, že trhy, tak ako sú definované podľa nového regulačného rámca pre siete a služby elektronických komunikácií, a to dokonca i v podobných oblastiach, môžu byť v istých prípadoch odlišné od trhov definovaných orgánmi pre hospodársku súťaž.
115 Napokon po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, že Komisia mala proti nemu podať žalobu o nesplnenie povinnosti na základe článku 226 ES, ak dospela k záveru, že rozhodnutia CMT ako orgánu členského štátu neumožňovali vyhnúť sa tarifným nožniciam, a preto nedodržali už citovaný právny rámec, je potrebné uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia takéto konštatovanie nevykonala. Ďalej, aj keby platilo, že CMT porušila normu práva Únie, a preto mohla Komisia začať konanie o nesplnení povinnosti proti Španielskemu kráľovstvu, takéto okolnosti v každom prípade nie sú takej povahy, aby ovplyvnili zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto rozhodnutí totiž Komisia len konštatovala, že Telefónica sa dopustila porušenia článku 82 ES, čo je ustanovenie, ktoré sa netýka členských štátov, ale iba hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 271). Okrem toho podľa judikatúry Súdneho dvora v systéme zriadenom článkom 226 ES má Komisia diskrečnú právomoc na podanie žaloby o nesplnenie povinnosti a súdom Únie neprináleží posúdiť príležitosť na jej výkon (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 47).
116 Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod sa musí zamietnuť.
O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery
117 Španielske kráľovstvo uvádza, že Komisia tým, že zasiahla do právneho rámca prostredníctvom rozhodnutia prijatého v oblasti, ktorá už bola upravená CMT, porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery nielen voči sankcionovanému prevádzkovateľovi, ale aj voči iným prevádzkovateľom na tomto trhu, ktorí sa domnievali, že konajú v rámci ochrany odvetvového rámca veľkoobchodného prístupu zriadeného zo strany CMT. Porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery je obzvlášť jasné vzhľadom na to, že CMT podnikla dve presné akcie týkajúce sa obchodných ponúk spoločnosti Telefónica. Preto napadnuté rozhodnutie porušilo zásadu ochrany legitímnej dôvery, keďže sa v ňom konštatuje, že skutočnosť, že prevádzkovateľ sa prispôsobil rámcu zriadenému NRO, nepostačuje na vznik domnienky, že toto správanie je v súlade s právom.
118 Je potrebné pripomenúť, že možnosť dovolávať sa ochrany legitímnej dôvery je prístupná každému hospodárskemu subjektu, v ktorom inštitúcia vyvolala odôvodnené nádeje. Okrem toho členskému štátu nič nebráni, aby v rámci žaloby o neplatnosť uplatňoval, že akt inštitúcie zasahuje do legitímnej dôvery určitých hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. novembra 1998, Španielsko/Rada, C‑284/94, Zb. s. I‑7309, bod 42, a z 10. marca 2005, Španielsko/Rada, C‑342/03, Zb. s. I‑1975, bod 47 a tam citovanú judikatúru).
119 Ak však tieto hospodárske subjekty môžu predvídať prijatie opatrenia Únie ovplyvňujúceho ich záujmy, nemožno sa dovolávať prospechu zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok z 10. marca 2005, Španielsko/Rada, už citovaný v bode 118 vyššie, bod 48 a tam citovanú judikatúru).
120 V predmetnom prípade už v bodoch 109 až 111 vyššie bolo uvedené, že odvetvová regulácia, na ktorú odkazuje Španielske kráľovstvo, vôbec neovplyvňuje právomoc Komisie konštatovať porušenia článkov 81 ES a 82 ES a že správanie Telefónica sankcionované v napadnutom rozhodnutí patrí do pôsobnosti článku 82 ES. Zásah Komisie na základe článku 82 ES preto nemožno považovať za nepredvídateľný.
121 Okrem toho, ako zdôrazňuje Španielske kráľovstvo, CMT síce naozaj podnikla presné kroky týkajúce sa obchodných ponúk spoločnosti Telefónica, najmä s cieľom vyhnúť sa efektu nožníc, je však potrebné pripomenúť, že CMT nie je orgánom hospodárskej súťaže, ale regulačným orgánom, a že nikdy nezasiahla s cieľom dodržiavať článok 82 ES ani neprijala rozhodnutia týkajúce sa praxe sankcionovanej napadnutým rozhodnutím (odôvodnenia č. 678 a 683 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 52 vyššie, Španielske kráľovstvo nespochybňovalo, že CMT nikdy neanalyzovala existenciu tarifných nožníc medzi celoštátnym veľkoobchodným produktom spoločnosti Telefónica a jej maloobchodnými produktmi počas obdobia porušenia a že analýza tarifných nožníc medzi regionálnym veľkoobchodným produktom spoločnosti Telefónica a jej maloobchodnými produktmi nebola nikdy vykonaná na základe skutočných historických nákladov dotknutej osoby, ale na základe odhadov ex ante (odôvodnenia č. 726 a 727 napadnutého rozhodnutia).
122 Za týchto okolností ani rozhodnutia CMT, ani právny rámec zriadený CMT nemohli vytvoriť legitímnu dôveru spoločnosti Telefónica ani iných prevádzkovateľov, že akékoľvek správanie, ktoré je v súlade s uvedenými rozhodnutiami alebo uvedeným právnym rámcom, bude v súlade s článkom 82 ES.
123 Je teda potrebné zamietnuť tento žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
124 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
125 Keďže Španielske kráľovstvo vo veci nemalo úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.
Truchot | Martins Ribeiro | Kanninen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. marca 2012.
Podpisy