ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 24. marca 2011 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Jediné a nepretržité porušenie – Účasť na porušení“
Vo veci T‑385/06,
Aalberts Industries NV, so sídlom v Utrechte (Holandsko),
Comap SA, predtým Aquatis France SAS, so sídlom v La Chapelle‑Saint‑Mesmine (Francúzsko),
Simplex Armaturen + Fittings GmbH & Co. KG, so sídlom v Argenbühle‑Eisenharzi (Nemecko),
v zastúpení: pôvodne R. Wesseling a M. van der Woude, neskôr R. Wesseling, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Nijenhuis, V. Bottka a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K (2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F‑1/38.121 – Tvarovky) a subsidiárne na zníženie pokuty uloženej žalobkyniam v tomto rozhodnutí,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich,
tajomník: T. Weiler, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. februára 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie
1 Rozhodnutím K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F‑1/38.121 – Tvarovky) (zhrnutie v Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že niekoľko podnikov porušilo článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa počas rôznych období medzi 31. decembrom 1988 a 1. aprílom 2004 podieľali na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušovaní pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, a to v podobe súboru protisúťažných dohôd a zosúladených postupov na trhu s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi, ktoré zahŕňali územie EHP. Porušovanie spočívalo v určovaní cien, dohodách na cenníkoch, zľavách a rabatoch a mechanizmoch zvyšovania cien, v rozdelení vnútroštátnych trhov a zákazníkov a vo výmene ďalších obchodných informácií, ako aj v účasti na pravidelných stretnutiach a udržiavaní ďalších kontaktov, ktoré mali uľahčiť porušovanie.
2 Žalobkyne spoločnosti Aalberts Industries NV (ďalej len „Aalberts“), Comap SA, predtým Aquatis France SAS (ďalej len „Aquatis“), a Simplex Armaturen + Fittings GmbH & Co. KG (ďalej len „Simplex“) sú uvedené medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia.
3 Spoločnosť Aalberts je materskou spoločnosťou medzinárodnej priemyselnej skupiny kótovanej na burze Euronext v Amsterdame (Holandsko). Táto spoločnosť priamo alebo nepriamo kontroluje kapitál niekoľkých spoločností pôsobiacich v odvetví výroby a distribúcie tvaroviek. Dňa 30. augusta 2002 získala spoločnosť Aalberts všetky činnosti výroby a distribúcie tvaroviek spoločnosti IMI plc, ktoré boli v tej dobe zoskupené v „Yorkshire Fittings Group“. Táto transakcia spočívala najmä v získaní všetkých akcií spoločnosti Raccord Orléanais SA (z ktorej sa potom stala spoločnosť Aquatis) a R. Woeste & Co. Yorkshire GmbH (z ktorej sa potom stala spoločnosť Simplex). Oba tieto podniky boli začlenené do jednej z dvoch hlavných činností skupiny Aalberts, a to kontroly tekutín.
4 V marci 2006 bola skupine Aalberts postúpená spoločnosť Comap, ktorá je adresátom napadnutého rozhodnutia z dôvodu svojej účasti na porušovaní pod kontrolou spoločnosti Legris Industries SA a účastníkom konania vo veci T‑377/06. Listom zo 16. apríla 2007 bol Všeobecný súd informovaný o skutočnosti, že všetky aktíva a pasíva spoločnosti Aquatis boli prevedené na spoločnosť Comap a spoločnosť Aquatis prestala existovať ako právny subjekt. S cieľom zaistiť jednotnosť odkazov na túto spoločnosť s odkazmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí sa bude na spoločnosť Aquatis odkazovať aj tomto rozsudku.
5 Dňa 9. januára 2001 spoločnosť Mueller Industries Inc., ďalší výrobca medených tvaroviek, informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví tvaroviek a v ďalších priemyselných odvetviach spojených s trhom s medenými rúrami a o svojej vôli spolupracovať na základe oznámenia Komisie o neuložení alebo znížení pokút v kartelových veciach (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 1996“) (odôvodnenie č. 114 napadnutého rozhodnutia).
6 V dňoch 22. a 23. marca 2001 Komisia v rámci vyšetrovania týkajúceho sa medených rúr a tvaroviek vykonala podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neohlásenú kontrolu v priestoroch niekoľkých podnikov vrátane podniku IMI, v tom čase materskej spoločnosti spoločností Raccords Orléanais a R. Woeste & Co. Yorkshire (odôvodnenie č. 119 napadnutého rozhodnutia).
7 Po tejto prvej kontrole Komisia v apríli 2001 rozdelila svoje vyšetrovanie týkajúce sa medených rúr na tri samostatné konania, a to konanie vo veci COMP/E‑1/38.069 (Medené sanitárne rúry), konanie vo veci COMP/F‑1/38.121 (Tvarovky) a konanie vo veci COMP/E‑1/38.240 (Priemyselné rúry) (odôvodnenie č. 120 napadnutého rozhodnutia).
8 V dňoch 24. a 25. apríla 2001 Komisia vykonala ďalšiu neohlásenú kontrolu v priestoroch Delta plc, spoločnosti na čele medzinárodnej stavebnej skupiny, ktorej inžinierske oddelenie združovalo niekoľko výrobcov tvaroviek. Táto kontrola sa týkala len tvaroviek (odôvodnenie č. 121 napadnutého rozhodnutia).
9 Od februára resp. marca 2002 Komisia zaslala dotknutým stranám niekoľko žiadostí o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17, neskôr článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie č. 122 napadnutého rozhodnutia).
10 V septembri 2003 podala IMI plc žiadosť, aby sa na ňu použilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Po tejto žiadosti nasledovali žiadosti skupiny Delta (marec 2004) a spoločnosti FRA.BO SpA (júl 2004). Poslednú žiadosť o zhovievavosť podala v máji 2005 spoločnosť Advanced Fluid Connections plc (ďalej len „AFC“). Spoločnosť FRA.BO poskytla najmä informácie upriamujúce pozornosť Komisie na skutočnosť, že porušenie pokračovalo aj v rokoch 2001 až 2004, teda po vykonaní kontroly Komisiou (odôvodnenia č. 115 až 118 napadnutého rozhodnutia).
11 Dňa 22. septembra 2005 Komisia v rámci veci COMP/F‑1/38.121 (Tvarovky) začala konanie o porušení a prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo oznámené žalobkyniam (odôvodnenia č. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia).
12 Dňa 20. septembra 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie.
13 V článku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že žalobkyne sa zúčastňovali na porušovaní v týchto obdobiach:
– spoločnosť Aalberts v období od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004,
– spoločnosti Aquatis a Simplex v období od 31. januára 1991 do 22. marca 2001 ako členky skupiny IMI a v období od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004 ako členky skupiny Aalberts.
14 Za toto porušenie Komisia v článku 2 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia uložila žalobkyniam tieto pokuty:
„a) [Aalberts]: 100,80 milióna eur,
z čoho spoločne a nerozdielne:
[s Aquatis]: 55,15 milióna eur a
[so Simplex]: 55,15 milióna eur
b) 1. [IMI] spoločne a nerozdielne so spoločnosťou IMI Kynoch Ltd: 48,30 milióna eur,
z čoho spoločne a nerozdielne:
…
[s Aquatis]: 48,30 milióna eur, a
[so Simplex]: 48,30 milióna eur
2. [Aquatis] a [Simplex] spoločne a nerozdielne považované za zodpovedné za dodatočnú výšku pokuty: 2,04 milióna eur.“
15 Podľa článku 3 napadnutého rozhodnutia bolo podnikom uvedeným v jeho článku 1 nariadené, aby ihneď ukončili porušovanie, pokiaľ tak ešte neurobili, a zdržali sa v budúcnosti akéhokoľvek konania alebo správania opísaného v článku 1, ako aj akéhokoľvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom.
16 Na stanovenie výšky pokuty uloženej každému podniku uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia z roku 1998“).
17 Pokiaľ ide najskôr o stanovenie východiskovej sumy pokuty podľa závažnosti porušenia, Komisia kvalifikovala porušenie ako veľmi závažné z dôvodu jeho povahy a zemepisného rozsahu (odôvodnenie č. 755 napadnutého rozhodnutia).
18 Keďže sa Komisia ďalej domnievala, že medzi dotknutými podnikmi existujú významné rozdiely, pristúpila k odlišnému zaobchádzaniu, pričom na tieto účely vychádzala z ich relatívneho významu na relevantnom trhu určeného podľa ich podielu na trhu. Na základe toho rozdelila dotknuté podniky do šiestich kategórií, pričom vychádzala z príslušných častí obratu dosiahnutého počas roka 2000 každým z podnikov na úrovni EHP v súvislosti s výrobkom, o ktorý ide v prejednávanej veci, s výnimkou spoločností Aalberts a AFC, pre ktoré vzala do úvahy rok 2003 (odôvodnenie č. 758 napadnutého rozhodnutia).
19 Aalberts bola zaradená do prvej kategórie, pre ktorú bola východisková suma pokuty stanovená na 60 miliónov eur, zatiaľ čo IMI bola zaradená do druhej kategórie, pre ktorú bola východisková suma pokuty stanovená na 46 miliónov eur (odôvodnenie č. 765 napadnutého rozhodnutia).
20 Komisia ďalej zvýšila východiskovú sumu pokuty uloženej každému dotknutému podniku o 10 % za každý rok účasti na karteli, prípadne o 5 % za každé obdobie v dĺžke od šiestich mesiacov do jedného roka. Pokiaľ ide o obdobie od 31. decembra 1988 do 31. januára 1991, Komisia považovala za primerané zvýšiť pokutu z dôvodu obmedzeného zemepisného rozsahu kartelu v tomto období o 5 % za rok (odôvodnenie č. 775 napadnutého rozhodnutia).
21 Nakoniec pokračovanie účasti na porušovaní po inšpekciách Komisie, teda počas obdobia od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004, bolo považované za priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu uplatnenie zvýšenia základnej sumy pokuty uloženej žalobkyniam o 60 % (odôvodnenia č. 779 a 782 napadnutého rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
22 Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. decembra 2006 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
23 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty, čo Komisia urobila v stanovenej lehote.
24 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 2. februára 2010.
25 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1, článok 2 písm. a), článok 2 písm. b) bod 2 a článok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich tieto ustanovenia týkajú,
– subsidiárne podstatne znížil sumu pokuty, ktorá im bola uložená,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
26 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
27 Na podporu žaloby uvádzajú žalobkyne päť dôvodov založených na:
– protiprávnosti pripísania zodpovednosti za porušenie spoločnosti Aalberts ako materskej spoločnosti,
– neexistencii porušenia článku 81 ES,
– neúčasti na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušení uvedenom v článku 1 napadnutého rozhodnutia,
– porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a usmernení z roku 1988,
– porušení článku 2 nariadenia č. 1/2003 a článku 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).
28 V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr druhý a tretí žalobný dôvod.
O druhom žalobnom dôvode založenom na neexistencii porušenia článku 81 ES
Tvrdenia účastníkov konania
29 Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nedokázala, že kontakty spoločností Aquatis a Simplex s konkurentmi, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, predstavovali porušenie článku 81 ES.
30 V tomto ohľade žalobkyne najskôr poznamenávajú, že údajná účasť spoločnosti Aquatis na porušovaní v období od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004, konštatovaná v článku 1 napadnutého rozhodnutia, bola založená výlučne na jej účasti na piatich stretnutiach logistického výboru Fédération française des négociants en appareils sanitaires, chauffage, climatisation et canalisations (FNAS, Francúzska federácia obchodníkov so sanitárnym zariadením, kúrením klimatizáciou a kanalizáciou), ktoré sa konali medzi 25. júnom 2003 a 20. januárom 2004 a telefonickej konferencii 16. februára 2004, ktorá sa tiež uskutočnila v rámci FNAS.
31 Po prvé zdôrazňujú, že stretnutia logistického výboru FNAS boli organizované na žiadosť francúzskych veľkoobchodníkov, ktorí vyjadrili želanie ponúkať svojim zákazníkom menší počet armatúr na balenie, čo by viedlo k dodatočným nákladom, a teda k zvýšeniu ceny výrobkov. Okrem technických otázok týkajúcich sa zavedenia nového balenia a s tým súvisiacich organizačných otázok sa v priebehu týchto stretnutí preberali aj finančné otázky súvisiace s novým balením armatúr. V rozpore s tvrdením Komisie tieto stretnutia nemali protisúťažný cieľ. Podľa žalobkýň má pripomienka spoločnosti AFC v rámci jej žiadosti o zhovievavosť ten istý zmysel.
32 Po druhé žalobkyne nielen zdôrazňujú, že dôkazy uvedené Komisiou na podporu jej záveru o existencii protisúťažnej dohody spočívajú v zápisniciach zo stretnutí vypracovaných zástupcom logistického výboru a nepodpísaných zástupcami spoločností, ktoré sa na týchto stretnutiach zúčastnili, ale spochybňujú aj spôsob, akým ich Komisia vykladá.
33 Podľa žalobkýň z týchto zápisníc vyplýva, že výmena názorov v rámci pracovnej skupiny logistického výboru FNAS neviedla k uzavretiu dohody a nevyvolala výmenu dôverných informácií.
34 Pokiaľ ide o spoločnosť Simplex, žalobkyne tvrdia, že údajná účasť na porušovaní v období od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004 je založená len na dvoch udalostiach, a to na telefonickom rozhovore so spoločnosťou FRA.BO 25. februára 2004 a výmene názorov počas obchodného veľtrhu v Essene (Nemecko) 18. marca 2004.
35 Pokiaľ ide po prvé o telefonický rozhovor medzi pani P. (FRA.BO) a pánom W. (Simplex), žalobkyne poznamenávajú, že jediným dokumentom z tej doby, na ktorý sa Komisia proti spoločnosti Simplex odvoláva, sú poznámky v zápisníku pani P. z 25. februára 2004. Tieto poznámky sú nejednoznačné a nemožno z nich vyvodiť nijaký záver. Nejednoznačnosť týchto poznámok, ako aj vysvetlenia spoločnosti FRA.BO viedli Komisiu ku konštatovaniu v odôvodnení č. 511 napadnutého rozhodnutia, že zvýšenie cien bolo potvrdené dovozcom nezávislým od spoločnosti Simplex (pán D.). Taký výklad znamená, že pán W. informoval 25. februára 2004 pani P., že pán D. sa rozhodol zvýšiť svoje ceny o 5 % od 1. marca 2004. Pokiaľ to tak bolo, na trhu už došlo k rozšíreniu informácie o obchodnej politike pána D. a nie o obchodnej politike žalobkýň. Alternatívne vysvetlenie Komisie uvedené vo vyjadrení k žalobe, že výraz „potvrdené pánom [D.]“ sa pravdepodobne týkal vyhlásenia pána W., že zvýšenie cien sa uplatní na predaje spoločnosti Simplex vykonávané prostredníctvom pána D., opäť preukazuje, že Komisia nevykonala analýzu skutkových okolností a vyjadrených tvrdení.
36 Pokiaľ ide po druhé o konverzáciu na obchodnom veľtrhu v Essene 18. marca 2004 medzi pánom Ha. (IBP Ltd) a pánmi H. a Be., z ktorých prvý bol konzultantom a druhý zamestnancom spoločnosti Simplex, žalobkyne tvrdia, že jediným dôkazom je spomienka, ktorú si o tom uchoval pán Ha. Podľa pána Ha. sa uskutočnili krátke rozhovory s pánmi H. a Be., ako aj s pánom K. (Comap), ktorí sa ho pýtali na zámery IBP, pokiaľ ide o zvýšenie cien, na čo im odpovedal, že IBP sa rozhodla zvýšiť ceny na konci mesiaca. Vyhlásil tiež, že už o tom informoval zákazníkov, takže informácia už nie je dôverná.
37 V tomto ohľade žalobkyne tvrdia, že po prvé vyhlásenie pána Ha. nie je potvrdené nijakým iným dôkazom a po druhé páni H. a Be. spochybnili ústrednú myšlienku uvedeného vyhlásenia. Ich vyhlásenia potvrdzuje skutočnosť, že spoločnosť Simplex už pred 18. marcom 2004 prijala a uskutočnila zvýšenie cien tak, že ho oznámila svojim zákazníkom. Podľa žalobkýň teda neexistoval nijaký dôvod, aby pán H. alebo pán Be. žiadali o informáciu o zámeroch pána Ha.
38 Okrem toho jednostranné vyhlásenie pána Ha. týkajúce sa plánu zvýšenia cien neobsahuje nijakú skutočnosť, ktorá by mohla viesť k myšlienke, že existovala dohoda alebo zosúladený postup v zmysle článku 81 ES. Navyše informácia poskytnutá pánom Ha nemohla byť. považovaná za citlivú z obchodného hľadiska, pretože na trhu už bola známa.
39 Nakoniec žalobkyne zdôrazňujú neexistenciu dôkazov týkajúcich sa ďalších období. V tejto súvislosti žalobkyne odkazujú na údajné kontakty medzi pani P. a zamestnancami spoločností Comap, Simplex a Aquatis. V tomto ohľade tvrdia, že išlo o „tri neškodné rozhovory“, ktoré vôbec neviedli k porušeniu článku 81 ES.
40 Komisia odpovedá, že pokiaľ ide o dôkazy o tajnej dohode v rámci stretnutí FNAS, na ktorých sa spoločnosť Aquatis zúčastnila, založila svoje konštatovania na zápisniciach z uvedených stretnutí. Okrem toho nebol nijaký dôvod pochybovať o hodnovernosti týchto zápisníc.
41 Pokiaľ ide o spoločnosť Simplex, Komisia sa domnieva, že poznámky urobené v zápisníku pani P. sú jasné a nenechávajú žiadnu pochybnosť, pokiaľ ide o obsah diskusie medzi ňou a pánom W., čiže o zvýšenie cien v Grécku o 5 %.
42 Pokiaľ ide o výmenu názorov počas obchodného veľtrhu v Essene 18. marca 2004, Komisia tiež zdôrazňuje, že kontakt medzi pánom Ha. a zástupcami spoločnosti Simplex nebol „jednostranný“, pretože pán Ha. v odpovedi na otázku zástupcov spoločnosti Simplex spresnil, že IBP plánuje zvýšenie cien na konci mesiaca. Navyše z obchodného hľadiska išlo o citlivú a dostatočne presnú informáciu, pokiaľ ide o dátum uplatnenia. Aj keby už Simplex rozhodla o zvýšení cien, pokiaľ ide o ňu, ako tvrdia žalobkyne, pokus o zmenšenie neistoty v súvislosti s úspechom vlastného správania na trhu je protisúťažný, pretože je v rozpore s požiadavkou samostatného správania na trhu.
43 Nakoniec Komisia poznamenáva, že jediným záverom, ktorý možno vyvodiť z dôkazov týkajúcich sa stretnutí FNAS, obchodného veľtrhu v Essene a výmeny názorov týkajúcich sa gréckeho trhu, je záver, že žalobkyne sa znovu začali zúčastňovať na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušovaní, ktoré sa začalo v roku 1988.
Posúdenie Všeobecným súdom
44 Na úvod Všeobecný súd pripomína, že pokiaľ ide o vykonanie dôkazu o porušení článku 81 ods. 1 ES, Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu tvrdeného porušenia, predložiť presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20). Pokiaľ má súd Európskej únie pochybnosti, musia byť tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Súd Únie teda nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak má súd v tomto ohľade naďalej pochybnosti, najmä v rámci konania o žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 215).
45 Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že každý z dôkazov predložených Komisiou nemusí nutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý prvok porušenia. Postačuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa inštitúcia odvoláva, zodpovedá tejto požiadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb. s. II‑2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru).
46 Okrem toho je obvyklé, že sa činnosti, s ktorými sú spojené protisúťažné dohody, uskutočňujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obyčajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto musí existencia protisúťažného postupu alebo protisúťažnej dohody vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 55 až 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 51).
47 V tomto ohľade treba poznamenať, že vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôležitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu, keďže prinášajú značné právne a ekonomické riziká (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, body 205 a 211, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 103). Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, však nemožno považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 219 a tam citovanú judikatúru).
48 V prejednávanej veci sa nespochybňuje existencia správania vytýkaného Komisiou, teda účasti na stretnutiach FNAS, kontaktov medzi zamestnancom jednej zo žalobkýň a zástupcom spoločnosti FRA.BO, ako aj kontaktov nadviazaných počas veľtrhu v Essene. Žalobkyne však spochybňujú protisúťažný charakter tohto správania, ktorý je nevyhnutnou podmienkou konštatovania porušenia článku 81 ES.
49 Je preto potrebné určiť, či sa musí správanie konštatované po inšpekciách Komisie v marci 2001 považovať za protisúťažné kontakty.
50 Pokiaľ ide o spoločnosť Simplex, treba pripomenúť, že Komisia proti nej použila na účely záveru, že táto spoločnosť sa zúčastňovala na porušovaní vytýkanom v článku 1 napadnutého rozhodnutia v období od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004 (ďalej len „sporné obdobie“), dve udalosti, a to telefonický kontakt medzi pani P. (FRA.BO) a pánom W. (Simplex) počas prvého polroka roku 2004 a stretnutie na veľtrhu v Essene 18. marca 2004.
51 Podľa odôvodnenia č. 511 napadnutého rozhodnutia pán W. v apríli 2004 informoval spoločnosť FRA.BO o možnom zvýšení cien na gréckom trhu o 5 %. Pán W. požiadal spoločnosť FRA.BO, aby sa s ním skontaktovala s cieľom dohodnúť sa na tomto zvýšení. Pred týmto kontaktom počas telefonického rozhovoru 25. februára 2004 pán W. informoval pani P., že zvýšenie cien o 5 % vstúpi do platnosti 1. marca 2004. Toto zvýšenie potvrdil pán D., grécky dovozca spoločnosti Simplex.
52 Treba najskôr konštatovať, že záver Komisie, podľa ktorého sa spoločnosť Simplex zúčastňovala na porušení počas celého sporného obdobia, nie je podopretý nijakým dôkazom, pokiaľ ide o rok 2003. Komisia sa totiž opierala iba o vyššie uvedené udalosti, ku ktorým došlo v roku 2004.
53 Zo žiadosti spoločnosti FRA.BO o zhovievavosť, ako bola zhrnutá v odôvodnení č. 506 napadnutého rozhodnutia, síce vyplýva, že FRA.BO vyhlásila, že po inšpekciách Komisie výmena citlivých informácií medzi konkurentmi pokračovala, a to najmä prostredníctvom dvojstranných kontaktov. FRA.BO predovšetkým podotkla, že „k týmto kontaktom dochádzalo s niekoľkými osobami, a najmä s pánom [W.] (IMI/Aalberts) a pánom [L.] zo spoločnosti Comap“.
54 Treba však poznamenať, že spoločnosť FRA.BO nepredložila listinné dôkazy, ktoré by preukázali, že spoločnosť Simplex mala časté telefonické konverzácie s jej zástupcami. Na výpisoch telefonických hovorov pani P. a pani B. (FRA.BO) za roky 2002 až 2004, pripojených k odpovedi spoločnosti FRA.BO na oznámenie o výhradách, nie je uvedené meno pána W.
55 Ďalej treba konštatovať, že zápisník pani P. (FRA.BO) z roku 2004 obsahuje niekoľko rukou písaných poznámok, pričom iba jeden súbor spomedzi nich sa týka spoločnosti Simplex, a to súbor týkajúci sa telefonického kontaktu s pánom W. 25. februára 2004. V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí zmienila o kontakte medzi pánom W. a pani P, ku ktorému došlo na konci apríla, pravdepodobne 29. apríla 2004. Nehľadiac na to, že tento údajný kontakt sa uskutočnil až po dátume skončenia porušenia zohľadnenom Komisiou v napadnutom rozhodnutí, treba uviesť, že uvedené rukou písané poznámky neuvádzajú, že ide o kontakt s pánom W. Navyše aj za predpokladu, že ide o kontakt s pánom W, tieto rukou písané poznámky neuvádzajú, že pán W. oznámil zvýšenie cien týkajúce sa gréckeho trhu.
56 Ukázalo sa totiž, že spoločnosť FRA.BO vo svojej žiadosti o zhovievavosť zamenila rôzne rukou písané poznámky. V tomto ohľade z prvotných pripomienok spoločnosti FRA.BO zo 14. júla 2004 vyplýva, že vyhlásila, že riaditeľ spoločnosti IMI pán W. ju na konci apríla 2004 informoval o možnom zvýšení cien na gréckom trhu a že ju o niekoľko dní neskôr požiadal o rozhovor s cieľom uzavrieť dohodu („mettersi d’accordo“). Zmienka o uzavretí dohody sa nachádzala v treťom súbore rukou písaných poznámok v zápisníku pani P., a to v tej, ktorá sa týkala telefonického rozhovoru 29. apríla 2004 iba s pánom B. na jednej strane a pánom Hu. na druhej strane, a uzavretie dohody malo byť zasadené do rámca dodávateľsko-odberateľského vzťahu (Aquatis/Raccord Orléanais‑FRA.BO).
57 Memorandom z 25. januára 2005 FRA.BO zmenila svoje stanovisko a vyhlásila, že 25. februára 2004 sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi pánom W. a pani P., počas ktorého sa diskutovalo o zvýšení cien na gréckom trhu. Pán W. tiež oznámil, že zvýšenie cien o 5 % bolo potvrdené od 1. marca 2004, pokiaľ ide o pána D.
58 Z bodu 508 oznámenia o výhradách pritom vyplýva, že Komisia nevzala do úvahy zámenu, ku ktorej došlo medzi tromi rôznymi súbormi rukou písaných poznámok uvedených v bodoch 55 a 56 vyššie. Podobne napriek pripomienkam žalobkýň v ich odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré sa týkali tejto zámeny, Komisia neopravila túto chybu v odôvodnení č. 511 napadnutého rozhodnutia, s výnimkou niekoľkých drobných zmien (pozri bod 51 vyššie).
59 Treba preto konštatovať, že jediným dôkazom o kontakte medzi spoločnosťami Simplex a FRA.BO počas sporného obdobia je séria rukou písaných poznámok z 25. februára 2004 v zápisníku pani P. (FRA.BO) uvedená v odôvodnení č. 511 napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje informáciu: „Hovorila som s [W.] x zvýšenie v Grécku potvrdené x [D.] + 5 od 1. marca 2004“.
60 V tomto ohľade treba konštatovať, že rukou písané poznámky z 25. februára 2004 uvádzajú, že v tento deň skutočne došlo k výmene názorov o cenách. Tieto rukou písané poznámky však nie sú jasné, pokiaľ ide o totožnosť toho, kto sa rozhodol zvýšiť ceny. Nie je vylúčené, že to bol dovozca nezávislý od spoločnosti Simplex (pán D.), kto sa rozhodol zvýšiť svoje ceny o 5 % od 1. marca 2004.
61 Keďže kontakt s pánom W. bol predmetom iba jednej série rukou písaných poznámok v zápisníku pani P. uvedenej v bode 59 vyššie, táto séria rukou písaných poznámok sama osebe nestačí na preukázanie účasti spoločnosti Simplex na porušovaní vytýkanom v prejednávanej veci. Nemožno totiž vylúčiť, že tento kontakt možno považovať za ojedinelú udalosť. Okrem toho, ako už bolo konštatované vyššie, táto jediná séria rukou písaných poznámok nemôže preukázať ani zapojenie spoločnosti Simplex do kartelu v roku 2003.
62 Pokiaľ ide o druhú udalosť použitú proti spoločnosti Simplex, teda stretnutie pána Ha. (IBP) s dvomi zástupcami spoločnosti Simplex na veľtrhu v Essene 18. marca 2004, o ktorej sa hovorí v odôvodnení č. 520 napadnutého rozhodnutia, z vyhlásenia pána Ha. z 28. novembra 2005 nachádzajúceho sa v prílohe odpovede spoločnosti AFC na oznámenie o výhradách a neskôr poopraveného, pokiaľ ide o dátum tejto udalosti, keďže tento veľtrh sa konal v marci 2004 a nie v roku 2002, ako bolo uvedené v žiadosti o zhovievavosť, vyplýva, že odpovedal na otázku súvisiacu s cenami spoločnosti IBP. Pán Ha. vyhlásil, že si spomína, že absolvoval jednu krátku diskusiu s pánmi H. a Be. (Simplex) a ďalšiu s pánom K. V tomto ohľade vyhlásil:
„Pýtali sa ma na zámery spoločnosti IBP Nemecko v otázke cien a ja som im povedal, že ich plánujeme zvýšiť na konci mesiaca. Zvýšenie bolo vyvolané zvýšením nákladov na suroviny. Nediskutovalo sa o tom, aké veľké bude toto zvýšenie, ani kedy k nemu dôjde, ale len o tom, že k nemu pristúpime. Domnievam sa, že v tom čase som už oznámil zákazníkom, že dôjde k zvýšeniu, takže táto informácia už nebola dôverná. Možno už kolovali chýry a to ich mohlo viesť k tomu, že sa ma opýtali konkrétne na zvýšenie cien. Nemohli by si túto skutočnosť potvrdiť tým, že by zákazníkov požiadali o kópiu oficiálneho cenníka spoločnosti IBP Nemecko, lebo ten bol zverejnený až 30. marca 2004…“
63 Treba však poznamenať, že žalobkyne spochybňujú existenciu kontaktu s protisúťažným charakterom. Na tento účel predložili v priebehu správneho konania dve vyhlásenia, ktoré odporujú vyhláseniu pána Ha.
64 Žalobkyne predložili vyhlásenie pána H., ktorý uviedol:
„Spomínam si, že som sa stretol s pánom [Ha.] v stánku Woeste a že som s ním hovoril, ale v žiadnom prípade som od neho nežiadal informáciu o potenciálnom zvýšení cien spoločnosti IBP Nemecko. Pokiaľ si spomínam, ani pán [Ha.] o tejto téme nezačal hovoriť.“
65 Žalobkyne predložili aj vyhlásenie pána Be., ktorý vysvetlil, že aj keď si už s istotou nespomína, či sa na tomto veľtrhu stretol s pánom Ha., nemôže vylúčiť, že sa s ním stretol, hoci si vôbec nespomína na to, že by hovoril konkrétne o cenách.
66 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že vyhlásenie urobené v rámci žiadosti o zhovievavosť samo osebe nestačí ako dôkaz, pokiaľ bola správnosť tohto vyhlásenia spochybnená (pozri bod 47 vyššie).
67 V tomto ohľade sa Všeobecný súd domnieva, že v rozpore s tým, čo tvrdila Komisia na pojednávaní, nie je vyhlásenie pána Ha. dôveryhodnejšie ako vyhlásenia pánov H. a Be., dvoch zástupcov jednej zo žalobkýň. Skutočnosť, že tak IBP, ako aj bývalé dcérske spoločnosti spoločnosti IMI mali v minulosti protisúťažný prístup vyznačujúci sa výmenami názorov o cenách, v súvislosti s udalosťami, ku ktorým došlo počas tohto veľtrhu, nestačí na poskytnutie väčšej hodnoty vyhláseniu pána Ha., než má vyhlásenie, ktorého sa dovolávajú žalobkyne. Je preto potrebné dospieť k záveru, že vzhľadom na neexistenciu ďalších nepriamych dôkazov nebol údajný protisúťažný obsah kontaktu nadviazaného medzi zástupcom spoločnosti IBP a zástupcami žalobkýň z právneho hľadiska dostatočne preukázaný.
68 Z vyššie uvedeného vyplýva, že účasť spoločnosti Simplex na porušovaní článku 81 ES v spornom období nebola z právneho hľadiska dostatočne preukázaná.
69 Z toho vyplýva, že článok 1 napadnutého rozhodnutia treba zrušiť v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že spoločnosť Simplex sa v spornom období zúčastňovala na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušení.
70 Pokiaľ ide o údajnú účasť spoločnosti Aquatis na porušení, Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať túto otázku v rámci analýzy tretieho žalobného dôvodu.
O treťom žalobnom dôvode založenom na neúčasti na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušovaní uvedenom v článku 1 napadnutého rozhodnutia
Tvrdenia účastníkov konania
71 Žalobkyne tvrdia, že Komisia nepreukázala existenciu jediného, komplexného a nepretržitého porušovania, ktoré pokračovalo po inšpekciách z marca 2001, že nedokázala existenciu objektívneho spojenia medzi správaním spoločnosti Aquatis a „celkovým obmedzujúcim systémom“ a že nepreukázala, že Aquatis vedela alebo mala vedieť o existencii takého systému.
72 Žalobkyne poznamenávajú, že inšpekcie Komisie v marci 2001 ukončili stretnutia tzv. „super‑EFMA“ organizované pred stretnutiami European Fittings Manufacturers Association (EFMA, Európske združenie výrobcov tvaroviek) alebo po nich a „dlhotrvajúci kartel“. Komisia sa však naďalej domnievala, že spoločnosť Raccord Orléanais (z ktorej sa potom stala Aquatis) porušovala článok 81 ES od júna 2003 do 1. apríla 2004. Podľa Komisie kontakty, na ktoré upozornila spoločnosť FRA.BO, preukazovali, že sa jediné, komplexné a nepretržité porušovanie neskončilo.
73 V tejto súvislosti žalobkyne pripomínajú, že použitie koncepcie jediného, komplexného a nepretržitého porušovania je výnimkou z pravidla, podľa ktorého je Komisia povinná preukázať presný spôsob účasti podniku na porušovaní. Tak ako akákoľvek iná výnimka zo základného pravidla to vyžaduje reštriktívny výklad. V prejednávanej veci je prístup Komisie v rozpore s prezumpciou neviny, pretože by viedol k situácii, v ktorej by akákoľvek séria zjavne nezávislých kontaktov medzi konkurentmi mohla byť považovaná za jediné, komplexné a nepretržité porušovanie.
74 Žalobkyne odkazujú aj na veci, v ktorých boli vydané rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia (T‑295/94, Zb. s. II‑813, bod 121), a z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, Zb. s. II‑931, bod 773). Z toho podľa žalobkýň vyplýva, že najskôr sa malo preskúmať, v čom spočíval „spoločný systém“ a v akom rozsahu bol tento systém skutočne zachovaný po inšpekciách v roku 2001. Ďalej bolo potrebné preukázať, že správanie žalobkýň súviselo s týmto „spoločným systémom“, a nakoniec, že Komisia mala preukázať, že spoločnosť Aquatis vedela alebo pravdepodobne mohla vedieť, že sa svojím správaním zúčastňuje na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušovaní, ktoré začalo pred inšpekciami Komisie.
75 Žalobkyne po prvé tvrdia, že štruktúra a vykonávanie jediného, komplexného a nepretržitého porušovania, ako aj udalosti, ku ktorým došlo po roku 2001, sú úplne odlišné.
76 „Kartel ‚super‑EFMA‘“, ako fungoval pred inšpekciami v marci 2001, sa vyznačoval organizáciou na troch úrovniach, a to na celoeurópskej úrovni, na vnútroštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a dvojstranným spôsobom, a týkal sa výmen názorov, ako aj dohôd o štruktúre cien a cenníkoch pre niektoré trhy. Bolo doň zapojených celkovo 27 výrobcov medených armatúr z trinástich členských štátov, z ktorých traja (IBP, IMI a Comap) boli zodpovední za organizáciu a riadenie stretnutí tzv. „super‑EFMA“. Tieto stretnutia sa okrem toho konali nielen pred stretnutiami EFMA, ale aj kedykoľvek, keď to vyžadoval vývoj na trhu.
77 Naproti tomu údajné pokračovanie jediného, komplexného a nepretržitého porušovania v období od marca 2001 do apríla 2004 sa podľa Komisie vyznačovalo telefonickými kontaktmi medzi spoločnosťami AFC a FRA.BO a medzi spoločnosťami Comap a FRA.BO, tromi telefonickými hovormi medzi „spoločnosťami patriacimi spoločnosti Aalberts a spoločnosti FRA.BO“, tromi dvojstrannými kontaktmi medzi spoločnosťami Comap a FRA.BO, dvomi dvojstrannými kontaktmi na obchodnom veľtrhu v marci 2004 medzi spoločnosťami IBP a Simplex a medzi spoločnosťami IBP a Comap, ako aj stretnutiami logistického výboru FNAS týkajúcimi sa balenia výrobkov, na ktoré boli pozvaní výrobcovia armatúr vo Francúzsku.
78 Žalobkyne spochybňujú, že uvedené kontakty a séria stretnutí veľkoobchodníkov vo Francúzsku z právneho hľadiska dostatočne dokazujú existenciu jediného, komplexného a nepretržitého porušovania článku 81 ES a že toto „údajné porušenie“ predstavuje rovnaké porušenie ako to, ku ktorému došlo pred inšpekciami Komisie. V tomto ohľade zdôrazňujú, že viaceré podniky vrátane IMI, ako preukázala Komisia, sa prestali podieľať na „údajnom porušení“ po inšpekciách Komisie. Nakoniec v roku 2003 bolo odvetvie úplne reštrukturalizované. Podobne väčšina kľúčových osôb, ktoré sa podieľali na organizácii a fungovaní stretnutí „na vysokej úrovni“, ako boli stretnutia, ktoré sa konali v období pred inšpekciami Komisie, sa nepodieľala na organizovaní a fungovaní údajných protisúťažných kontaktov v období nasledujúcom po uvedených inšpekciách. Okrem toho kartel v odvetví medených armatúr by mal zmysel len v prípade, že by sa týkal všetkých členských štátov, čo po roku 2001 neplatilo, akokoľvek sa chápu alebo vykladajú skutočnosti uvedené v odôvodnení č. 566 napadnutého rozhodnutia.
79 Po druhé, pokiaľ by sa Všeobecný súd domnieval, že Komisia úspešne preukázala, že všeobecný systém kartelu bol po marci 2001 zachovaný, žalobkyne tvrdia, že Komisia nepreukázala, že správanie spoločnosti Aquatis bolo spojené s týmto systémom.
80 Po tretie Komisia nepreukázala ani to, že spoločnosť Aquatis vedela alebo musela vedieť, že nadviazaním kontaktov s konkurentmi v rámci stretnutí FNAS sa pripojila ku „kartelu ‚super‑EFMA‘“. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia obmedzila na vyhlásenie, že žalobkyne boli informované o inšpekciách, čo žalobkyne nepopierajú. Žalobkyne však zdôrazňujú, že v auguste 2002, keď spoločnosť Aalberts získala všetky činnosti výroby a distribúcie tvaroviek spoločnosti IMI, uistila sa, že spoločnosť IMI a jej dcérske spoločnosti vrátane spoločnosti Raccord Orléanais, ktorá je teraz súčasťou spoločnosti Aquatis, a spoločnosti R. Woeste & Co. Yorkshire, ktorá je teraz súčasťou spoločnosti Simplex, skutočne ukončili svoju účasť na porušovaní.
81 Komisia odpovedá, že v napadnutom rozhodnutí obšírne vysvetlila dôvod, pre ktorý v prejednávanej veci išlo o jediné porušenie, najskôr do roku 2001 (odôvodnenia č. 559 až 563 napadnutého rozhodnutia), potom po roku 2001 (odôvodnenia č. 564 až 591 napadnutého rozhodnutia). Konkrétne odôvodnenia č. 564 až 597 napadnutého rozhodnutia obsahujú veľmi podrobné preskúmanie nepretržitosti porušovania. Komisia dodáva, že nemožno pochybovať o tom, že správanie žalobkýň v období po roku 2001 sledovalo rovnaký protisúťažný cieľ, ako mali ostatné podniky, ktoré sa zúčastňovali na celkovom karteli.
82 Okrem toho podmienka, podľa ktorej žalobkyne „vedeli alebo museli vedieť, že tajná dohoda, na ktorej sa podieľali, je súčasťou celkového plánu“, a podmienka, podľa ktorej „si boli vedomé protiprávneho správania iných účastníkov alebo ho mohli rozumne predpokladať a boli pripravené prijať súvisiace riziko“, sú splnené. V tomto ohľade Komisia pripomína, že spoločnosti Aalberts bola pripísaná zodpovednosť za činnosti jej dvoch dcérskych spoločností, Aquatis a Simplex, ktoré sú právnymi nástupkyňami spoločností Raccord Orléanais a R. Woeste & Co. Yorkshire, a že niektoré zo subjektov zapojených do týchto činností sa už zúčastňovali na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušovaní pred inšpekciami.
Posúdenie Všeobecným súdom
83 Treba najskôr preskúmať, či správanie, ktoré je základom porušenia vytýkaného po inšpekciách Komisie v marci 2001, predstavuje pokračovanie jediného, komplexného a nepretržitého porušovania predchádzajúceho uvedeným inšpekciám.
84 Pokiaľ je to tak, je potrebné zistiť, či účasť spoločnosti Aquatis na stretnutiach FNAS patrí do rámca tohto jediného, komplexného a nepretržitého porušovania.
85 Vzhľadom na závery vyvodené v bodoch 68 a 69 vyššie vo vzťahu k spoločnosti Simplex je totiž preskúmanie tretieho žalobného dôvodu relevantné, len pokiaľ ide o spoločnosť Aquatis.
86 Pojem jediné porušenie sa týka situácie, keď sa viaceré podniky zúčastnili na porušení pozostávajúcom z trvajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický cieľ, ktorým je skresliť hospodársku súťaž, alebo aj z individuálnych porušení vzájomne spojených rovnakým cieľom (rovnaký účel všetkých prvkov) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, že sa podieľajú na spoločnom cieli) (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, bod 257). Proti tomuto výkladu nemožno namietať, že jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súčasti tohto pretrvávajúceho správania by samy osebe takisto mohli predstavovať porušenie článku 81 ES (rozsudok BPB/Komisia, už citovaný, bod 252).
87 Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená za tieto činnosti vyvodzovať zodpovednosť v závislosti od účasti na porušení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 258).
88 Takisto je potrebné spresniť, že pojem jediný cieľ nemožno vymedziť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu dotknutom porušením, pretože ovplyvnenie hospodárskej súťaže, či už ako predmet alebo účinok, je spoločnou základnou zložkou každého správania spadajúceho do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný cieľ môže pojem jediné a nepretržité porušenie pripraviť o časť jeho zmyslu, keďže jej následkom by bolo, že viaceré správania týkajúce sa určitého hospodárskeho odvetvia, ktoré článok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa museli systematicky kvalifikovať ako súčasti jediného porušenia. Preto je na účely kvalifikácie rôznych porušení ako jediného a nepretržitého porušenia potrebné overiť, či sa navzájom doplňujú v tom zmysle, že účelom každého z nich bolo čeliť dôsledkom riadnej hospodárskej súťaže, pričom všetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutočneniu súhrnu protisúťažných účinkov plánovaných zúčastnenými subjektmi v rámci spoločného plánu sledujúceho jediný cieľ. V tomto ohľade je namieste zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli preukázať alebo spochybniť takúto väzbu, ako napríklad doba uplatnenia a obsah vrátane použitých metód a súčasne aj cieľ rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T‑101/05 a T‑111/05, Zb. s. II‑4949, body 179 až 181).
89 Okrem toho s cieľom preukázať účasť podniku na protisúťažnej dohode musí Komisia najmä preukázať, že dotknutý podnik mal zámer vlastným správaním prispieť k naplneniu spoločných cieľov sledovaných všetkými zúčastnenými a že vedel o skutočnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladať a bol pripravený toto riziko prevziať (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 87).
90 Nakoniec skutočnosť, že podnik sa nezúčastňoval na všetkých zložkách kartelu, nie je relevantná na preukázanie existencie porušenia z jeho strany. Na túto okolnosť treba prihliadnuť len pri posúdení závažnosti protiprávneho konania a prípadne pri stanovení výšky pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 86).
91 Pokiaľ ide o obdobie pred marcom 2001,v prejednávanej veci treba uviesť, že podľa napadnutého rozhodnutia kartel spočíval v pravidelnej, niekoľko rokov trvajúcej organizácii viacstranných a dvojstranných kontaktov medzi konkurujúcimi si výrobcami, ktorých predmetom bolo zavedenie protiprávnych postupov s cieľom umelo organizovať fungovanie trhu s tvarovkami, a to najmä v oblasti cien.
92 Podľa napadnutého rozhodnutia sa v rámci tohto celkového kartelu stretnutia a ďalšie protisúťažné kontakty uskutočňovali na celoeurópskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni, keďže každý štát mal vlastný postup koordinácie cien a vlastné miestne dohody, ktoré dopĺňali dohody prijaté na európskej úrovni (odôvodnenia č. 129, 140 a 559 napadnutého rozhodnutia).
93 Fungovanie kartelu totiž spočívalo po prvé v stretnutiach „na vysokej úrovni“, ktoré sa týkali stratégie a cien pre viacero štátov, po druhé na stretnutiach, ktoré sa týkali iba jedného alebo niekoľkých vnútroštátnych území, často s cieľom vykonať rozhodnutia prijaté na vyššej úrovni, a po tretie na diskusiách na dvojstrannej úrovni (odôvodnenie č. 147 napadnutého rozhodnutia).
94 Podľa napadnutého rozhodnutia k protisúťažným dohodám dochádzalo pred stretnutiami British Plumbing Fittings Manufacturers Association (BPFMA, Združenie výrobcov spojovacích tvaroviek v Spojenom kráľovstve), stretnutiami EFMA, stretnutiami ad hoc a stretnutiami iných združení alebo stretnutiami, ktoré sa uskutočnili počas obchodných veľtrhov, ako aj počas týchto stretnutí alebo po nich (odôvodnenia č. 140 až 141 napadnutého rozhodnutia).
95 Stretnutia „na vysokej úrovni“ sa vo všeobecnosti organizovali pri príležitosti stretnutí EFMA na jar a jeseň každého roka. Jesenné stretnutia spočívali všeobecne v diskusiách o určovaní cien, zatiaľ čo jarné stretnutia sa týkali aj vývoja uplatňovania cien dohodnutých v minulom roku (odôvodnenie č. 148 napadnutého rozhodnutia).
96 Diskusie, ktoré sa týkali zvyšovania cien, podľa napadnutého rozhodnutia vo všeobecnosti vyústili do dohody o úrovni zvýšenia a spôsobe, akým sa má uplatniť, a ich cieľom bolo určiť dátumy vykonania a podnik, ktorý prevezme iniciatívu pri zvýšení a ktorým je často líder dotknutého zemepisného trhu (odôvodnenia č. 149 a 159 napadnutého rozhodnutia).
97 Stretnutia sa týkali aj úverových podmienok a zliav, kategórií zákazníkov a cenových rozdielov, rozdelenia zákazníkov medzi distribútormi, poskytovania informácií o zvyšovaniach alebo znižovaniach objemu a cien dosahovaných v rámci kartelu, diskusií o krížovej distribúcii, sťažností niektorého člena kartelu na iných členov, ako aj koordinácie proti výrobcom alebo distribútorom, ktorí nie sú členmi kartelu, a zosúladených ponúk v rámci verejných obstarávaní (odôvodnenie č. 161 napadnutého rozhodnutia).
98 Účastníkmi stretnutí „na vysokej úrovni“ boli podľa napadnutého rozhodnutia generálni riaditelia, obchodní riaditelia alebo riaditelia predaja a niektorí ďalší obchodní manažéri, so spresnením, že spoločnosti IMI, IBP a Comap boli na tomto type stretnutí zastúpené vždy (odôvodnenie č. 156 napadnutého rozhodnutia).
99 Po stretnutiach „na vysokej úrovni“ nasledovali cielenejšie stretnutia na vnútroštátnej úrovni. Týkali sa vypracovania a vykonania rozhodnutí a stretnutí „na vysokej úrovni“. Podľa napadnutého rozhodnutia boli účastníkmi stretnutí na vnútroštátnej úrovni vo všeobecnosti obchodní riaditelia alebo riaditelia predaja alebo niektorí ďalší obchodní manažéri, ktorí informovali účastníkov stretnutí „na vysokej úrovni“ o úspechu alebo neúspechu zmien v cenách a podmienok na trhu (odôvodnenie č. 157 napadnutého rozhodnutia).
100 Nakoniec boli organizované aj dvojstranné stretnutia a väčšie neoficiálne stretnutia.
101 Pokiaľ ide o vytýkané správanie z obdobia po marci 2001, vyznačovalo sa podľa napadnutého rozhodnutia aj kontaktmi nadviazanými v rámci odborných združení (stretnutia FNAS), dvojstrannými kontaktmi týkajúcimi sa parametrov hospodárskej súťaže a kontaktmi nadviazanými počas obchodných veľtrhov (veľtrh v Essene) (odôvodnenia č. 599 až 602 napadnutého rozhodnutia).
102 Je síce nesporné, že kartel sa v období po marci 2001 vyznačoval dosť pružnou „organizáciou“ svojej štruktúry a spočíval hlavne v dvojstranných ad hoc kontaktoch. Chýbala tiež koordinácia stratégie na „vysokej úrovni“ a v dôsledku toho aj vykonávanie rozhodnutí prijatých na celoeurópskej úrovni na vnútroštátnej úrovni.
103 Je tiež nesporné, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, že pred inšpekciami v marci 2001 bolo účastníkov kartelu deväť a po nich sa ich počet znížil na štyroch.
104 Nakoniec treba uviesť, že zatiaľ čo pred rokom 2001 mal kartel celoeurópsky rozsah zahŕňajúci trinásť štátov, protisúťažné správanie účastníkov sa po roku 2001 obmedzilo na nemecký, grécky, španielsky, francúzsky a taliansky trh, pričom medzi nimi nebolo badateľné spojenie.
105 Keďže sa však cieľ protisúťažných postupov, teda zosúladenie cien tvaroviek, nezmenil, nie je rozhodujúca skutočnosť, že sa zmenili niektoré znaky alebo intenzita týchto postupov. V tomto ohľade je možné, že kartel sa po kontrolách Komisie vyznačoval menej štruktúrovanou formou a premenlivejšou intenzitou činnosti. Zo skutočnosti, že kartel môže zaznamenať obdobia premenlivejšej intenzity činnosti, však nemožno vyvodiť, že sa skončil.
106 Komisia sa teda správne domnievala, že kartel pokračoval aj po jej kontrolách v marci 2001, a dospela k správnemu záveru o existencii jediného, komplexného a nepretržitého porušenia.
107 Treba preto preskúmať, či sa spoločnosť Aquatis účasťou na stretnutiach, ktoré sa konali v rámci pracovnej skupiny logistického výboru FNAS s cieľom zaviesť nové balenia armatúr, konkrétne diskusiami o súvisiacich nákladoch, zúčastňovala na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušovaní.
108 Treba pripomenúť, že Komisia spoločnosti Aquatis v napadnutom rozhodnutí vytýka, že sa počas sporného obdobia zúčastňovala na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušovaní zahŕňajúcom celý tzv. celoeurópsky trh opísaný v článku 1 uvedeného rozhodnutia.
109 Ako vyplýva z bodu 101 tohto rozsudku, základné zložky jediného, komplexného a nepretržitého porušenia po marci 2001 spočívali v dvojstranných kontaktoch, kontaktoch nadviazaných na obchodnom veľtrhu a kontaktov nadviazaných v rámci stretnutí FNAS s cieľom koordinovať ceny.
110 V tomto ohľade je nesporné, že spoločnosť Aquatis sa počas sporného obdobia zúčastňovala iba na stretnutiach FNAS a nie na ďalších dvoch zložkách porušenia. V tomto rámci treba poznamenať, že účasť spoločnosti Aquatis na stretnutiach FNAS, ktorých predmet sa zhodoval s predmetom ďalších dvoch zložiek jediného, komplexného a nepretržitého porušenia, ktorým bola koordinácia cien, sám osebe nestačí na vyvodenie záveru, že sa na tomto porušovaní zúčastňovala, ibaže by sa preukázalo, že vedela alebo musela vedieť jednak, že jej správanie je súčasťou celkového plánu, jednak, že tento celkový plán zahŕňal všetky základné zložky kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 89 vyššie, bod 83, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491, body 4027 a 4112).
111 V prejednávanej veci preto treba overiť, či spoločnosť Aquatis vedela alebo musela vedieť, že sa pripojila k okruhu účastníkov celoeurópskeho kartelu, keď sa zúčastňovala na stretnutiach FNAS. Účasť Aquatis na dohode týkajúcej sa francúzskeho trhu totiž možno považovať za vyjadrenie jej pristúpenia ku konštatovanému porušeniu, len ak sa preukáže, že vedela o existencii ďalších dvoch základných zložiek porušenia.
112 Treba pritom uviesť, že Komisia nepreukázala, že spoločnosť Aquatis vedela o protisúťažných činnostiach ostatných podnikov, keď sa zúčastňovala na stretnutiach FNAS, alebo že ho mohla rozumne predpokladať, a teda že jej správanie bolo súčasťou celkového plánu zahŕňajúceho všetky základné zložky zisteného kartelu.
113 Komisia sa na účely preukázania, že spoločnosť Aquatis vedela o základných zložkách konštatovaného porušenia, odvoláva iba na skutočnosť, že sa zúčastňovala na karteli od roku 1991 do marca 2001. Taká okolnosť však nestačí na preukázanie toho, že sa Aquatis ku kartelu znova pripojila.
114 V tomto ohľade treba po prvé uviesť, že keď bol kapitál Aquatis kontrolovaný jej bývalou materskou spoločnosťou IMI, ukončila svoju účasť na porušení okamžite po kontrolách Komisie v marci 2001. Z nijakej skutočnosti nevyplýva, že Aquatis vedela o pokračovaní uvedeného porušovania spoločnosťami IBP, Comap a FRA.BO.
115 Vzhľadom na špecifický cieľ sledovaný pracovnou skupinou logistického výboru FNAS, a to možnosť nového balenia, je navyše ťažké bez ďalšieho priradiť stretnutia, ktoré sa konali v tomto rámci, ku kartelu, ktorý sa začal pred marcom 2001. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia diskutovali o zodpovednosti za náklady, ktoré s tým súviseli, nemôže spochybniť tento záver.
116 Po druhé treba konštatovať, že v rozpore s konštatovaniami Komisie v odôvodneniach č. 575 a 584 napadnutého rozhodnutia sa diskusie v rámci stretnutí FNAS týkali len francúzskeho trhu. Ako pritom Komisia na pojednávaní sama pripustila, zo zápisníc z uvedených stretnutí vôbec nevyplýva, že sa týkali aj „Španielska, Talianska, Spojeného kráľovstva, Nemecka a celkovo európskeho trhu“, čo by podľa Komisie znamenalo, že mali celoeurópsky rozmer. Treba preto konštatovať, že tajná dohoda v rámci stretnutí FNAS nemala celoeurópsky rozsah.
117 Po tretie vzhľadom na to, že uvedené stretnutia sa týkali len francúzskeho trhu a neexistuje dôkaz, ktorý by mohol viesť k záveru, že tieto stretnutia ostatní účastníci využívali ako rámec na diskusie o cenách tvaroviek na iných vnútroštátnych trhoch alebo na koordináciu týchto cien, sa nepreukázalo, že Aquatis mohla rozumne predpokladať, že uvedené stretnutia patria do rámca širšieho porušenia, ktoré je súčasťou celkového plánu.
118 Treba síce uviesť, že 29. apríla 2004 došlo k dvojstrannému kontaktu medzi zástupcom Aquatis a zástupcom FRA.BO v rámci dodávateľsko-odberateľského vzťahu (pozri bod 56 vyššie). Okrem toho, že k tomuto kontaktu došlo mimo obdobia porušovania, však nie je taký kontakt relevantný z hľadiska práva hospodárskej súťaže, ibaže by sa preukázalo, že v rámci tohto obchodného kontaktu sa preberali aj témy protisúťažnej povahy. Rukou písané poznámky v zápisníku pani P. však neuvádzajú nič v tomto zmysle.
119 Treba teda konštatovať, že sa nepreukázalo, že Aquatis vedela o tom, že sa svojím správaním pripojila ku kartelu, ktorý pozostával z rôznych zložiek so spoločným cieľom, alebo ku kartelu, na ktorom sa už zúčastňovala pred marcom 2001 a ktorý pokračoval.
120 Preto treba vo vzťahu ku všetkým žalobkyniam zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatovala, že sa počas sporného obdobia zúčastňovali na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušení tým, že sa podieľali na súbore dohôd a zosúladených postupov na trhu s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi, ako bol opísaný v uvedenom ustanovení.
121 Za týchto okolností nie je potrebné rozhodnúť o ďalších žalobných dôvodoch, teda o prvom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti pripísania zodpovednosti za porušenie Aalberts ako materskej spoločnosti, o štvrtom žalobnom dôvode založenom na niekoľkých chybách vo výpočte sumy pokuty uloženej žalobkyniam a piatom žalobnom dôvode založenom na porušení ich práva na obhajobu.
122 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba zrušiť pokutu vo výške 100,8 milióna eur uloženú spoločnosti Aalberts, za ktorú je zodpovedná spoločne a nerozdielne so spoločnosťami Aquatis a Simplex vo výške 55,15 milióna eur, ako aj sumu 2,04 milióna eur, za ktorej zaplatenie sú spoločne a nerozdielne zodpovedné spoločnosti Aquatis a Simplex, keďže výpočet tejto sumy vychádzal z nesprávneho konštatovania.
123 Treba totiž uviesť, že Komisia vypočítala základnú sumu pokuty uloženej za účasť Aquatis a Simplex na karteli, keď ich kapitál kontrolovala spoločnosť IMI, teda východiskovú sumu pokuty 46 miliónov eur, na ktorú bolo uplatnené zvýšenie o 100 % na základe dĺžky trvania, a za ich údajnú účasť na porušení, keď ich kapitál kontrolovala spoločnosť Aalberts, teda východiskovú sumu pokuty 60 miliónov eur, na ktorú bolo uplatnené zvýšenie o 5 % na základe dĺžky trvania. Z dôvodu priťažujúcich okolností bola táto druhá suma zvýšená o 60 %. Z toho vyplynula celková suma pokuty 192,8 miliónov (92 miliónov eur + 100,8 milióna eur). Táto celková suma bola potom znížená na 105,5 milióna eur, aby sa zohľadnila horná hranica 10 % obratu spoločnosti Aalberts, potom rozdelená proporcionálne podľa toho, či bola účasť spoločností Aquatis a Simplex na porušení konštatovaná, keď boli pod kontrolou IMI (50,34 milióna eur) alebo pod kontrolou Aalberts (55,15 milióna eur).
124 Keďže spoločnosti IMI bolo priznané zníženie pokuty o 50 % na základe oznámenia Komisie o neuložení alebo znížení pokút v kartelových veciach, základná suma pokuty, ktorá jej bola uložená a ktorá predstavovala 96,6 milióna eur, teda východisková suma pokuty 46 miliónov eur, na ktorú bolo uplatnené zvýšenie o 110 % na základe dĺžky trvania, bola znížená na 48,30 milióna eur. Keďže IMI podala žiadosť o zhovievavosť až v septembri 2003, jej dvom bývalým dcérskym spoločnostiam nemohlo byť priznané zníženie pokuty o 50 %, ktoré bolo priznané spoločnosti IMI. Komisia preto rozhodla, že Aquatis a Simplex sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie sumy 2,04 milióna eur (50,34 – 48,30), za ktorú nebola zodpovedná ani IMI, ani Aalberts.
125 Okrem toho treba pripomenúť, že ak niekoľko podnikov predstavovalo „podnik“ v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, horná hranica 10 % uvedená v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 môže byť vypočítaná na základe celkového obratu tohto podniku. Pokiaľ však bol tento hospodársky subjekt rozdelený na dva samostatné subjekty v okamihu prijatia rozhodnutia, každý adresát rozhodnutia má právo, aby sa naňho uvedená horná hranica uplatnila individuálne (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390). Keďže žalobkyne navrhli len zrušenie článku 2 písm. a) a článku 2 písm. b) bodu 2 napadnutého rozhodnutia, nie je potrebné preskúmať otázku, či skutočnosť, že podnik IMI bol rozdelený na niekoľko samostatných subjektov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, mala mať vplyv na hornú hranicu pokuty uloženej spoločnostiam Simplex a Aquatis v článku 2 písm. b) bode 1 napadnutého rozhodnutia.
O trovách
126 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkýň.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 1 rozhodnutia Komisie K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F‑1/38.121 – Tvarovky) sa zrušuje v rozsahu, v akom konštatuje, že spoločnosť Aalberts Industries NV, spoločnosť Comap SA, predtým Aquatis France SAS, a spoločnosť Simplex Armaturen + Fittings GmbH & Co. KG sa zúčastňovali na porušovaní v období od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004.
2. Článok 2 písm. a) a článok 2 písm. b) bod 2 rozhodnutia K(2006) 4180 sa zrušuje.
3. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Martins Ribeiro | Wahl | Dittrich |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. marca 2011.
Podpisy