STANOVISKO 1/09

Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ

„Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ – Návrh dohody – Vytvorenie jednotného systému na riešenie patentových sporov – Súd pre európske patenty a patenty Spoločenstva – Súlad uvedeného návrhu so zmluvami“

Abstrakt stanoviska

1.        Medzinárodné dohody – Dohoda o vytvorení jednotného systému riešenia patentových sporov – Predbežné stanovisko Súdneho dvora – Žiadosť o stanovisko podaná v predbežnej fáze alebo pred otvorením rokovaní – Stanovisko vyžiadané Radou bez konzultácie Parlamentu – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 218 ods. 11 ZFEÚ)

2.        Medzinárodné dohody – Dohoda o vytvorení jednotného systému riešenia patentových sporov – Vytvorenie Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva – Súlad s ustanoveniami Zmluvy

(Článok 262 ZFEÚ a článok 344 ZFEÚ)

3.        Medzinárodné dohody – Dohoda o vytvorení jednotného systému riešenia patentových sporov – Vytvorenie Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva – Výlučná právomoc tohto súdu rozhodovať v konaniach začatých na návrh jednotlivcov a vykladať a uplatňovať právo Únie v oblasti patentu Spoločenstva – Nesúlad s inštitucionálnym a právnym rámcom Únie

(Článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 19 ods. 1 ZEÚ; články 258 ZFEÚ až 260 ZFEÚ a článok 267 ZFEÚ)

1.        Podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ môžu Parlament, Rada, Komisia alebo členský štát získať stanovisko Súdneho dvora k tomu, či je zamýšľaná dohoda v súlade s ustanoveniami zmlúv. Cieľom tohto ustanovenia je predísť komplikáciám, ktoré by mohli nastať, ak by bol súdnou cestou napadnutý súlad medzinárodných dohôd zaväzujúcich Úniu. Prípadné súdne rozhodnutie o vyslovení nesúladu medzinárodnej dohody zaväzujúcej Úniu so zmluvami vzhľadom na jej obsah alebo postup, na základe ktorého bola uzavretá, vydané po jej uzavretí, by muselo vyvolať nielen na úrovni Únie, ale aj na úrovni medzinárodných vzťahov závažné ťažkosti a mohlo by spôsobiť ujmu všetkým dotknutým stranám vrátane tretích štátov.

Okolnosť, že k prijatiu medzinárodnej dohody môže dôjsť až po konzultácii alebo dokonca až po jej schválení Parlamentom a že prípadné súvisiace opatrenia v rámci Únie sa budú musieť prijať v legislatívnom konaní s účasťou Parlamentu, neovplyvňuje oprávnenie Rady požiadať podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ Súdny dvor o stanovisko.

Navyše na predloženie žiadosti o stanovisko podľa uvedeného článku sa nevyžaduje získať najskôr konečný súhlas dotknutých inštitúcií. Právo Rady, Parlamentu, Komisie a členských štátov požiadať Súdny dvor o jeho stanovisko možno totiž vykonávať individuálne bez akéhokoľvek súhlasu a bez toho, aby bolo potrebné počkať na konečný výsledok súvisiaceho legislatívneho procesu. Parlament si v každom prípade zachováva samostatné právo na predloženie žiadosti o stanovisko.

Okrem toho žiadosť o stanovisko pred začatím rokovaní na medzinárodnej úrovni možno podať na Súdny dvor vtedy, ak je známy predmet plánovanej dohody, a to napriek tomu, že zostáva otvorený určitý počet alternatívnych riešení a pretrvávajú názorové rozdiely na znenie predmetných textov, pokiaľ Súdnemu dvoru dokumenty, ktoré mu boli predložené, umožnia vytvoriť si dostatočne spoľahlivý úsudok o predmete otázky položenej Radou. Prípustnosť žiadosti o stanovisko nemožno namietať z dôvodu, že Rada zatiaľ neprijala rozhodnutie otvoriť rokovania na medzinárodnej úrovni.

(pozri body 47, 48, 53, 55, 56)

2.        Článok 262 ZFEÚ nebráni vytvoreniu Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva. Hoci je pravda, že tento článok umožňuje zveriť Súdnemu dvoru niektoré právomoci, ktoré sa majú priznať uvedenému súdu, spôsob vytvorenia jednotného súdneho orgánu v oblasti patentov naznačený v tomto článku nie je jediný, ktorý si možno predstaviť. Tento článok totiž stanovuje možnosť rozšíriť právomoci súdnych orgánov Únie na spory týkajúce sa uplatňovania aktov Únie, ktoré tvoria európske práva duševného vlastníctva. Preto článok 262 ZFEÚ v danej oblasti nezavádza monopol Súdneho dvora a nepredurčuje voľbu súdneho rámca, ktorý možno zaviesť na riešenie sporov o práva duševného vlastníctva medzi jednotlivcami.

Prekážku vytvorenia Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva nevytvára ani článok 344 ZFEÚ, keďže tento článok sa obmedzuje na zákaz uložený členským štátom, aby riešili spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania zmlúv inak než v súlade so zmluvami. Právomoci, ktoré sa majú podľa návrhu dohody o vytvorení jednotného systému riešenia patentových sporov zveriť Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva, sa však týkajú len patentových sporov medzi jednotlivcami.

(pozri body 61 – 63)

3.        Medzinárodný súdny orgán, ktorého zriadenie predpokladá návrh dohody o vytvorení jednotného systému riešenia patentových sporov, v súčasnosti nazývaný Súd pre európske patenty a patenty Spoločenstva, má vykladať a uplatňovať nielen ustanovenia tejto dohody, ale aj budúce nariadenie o patente Spoločenstva a iné právne nástroje Únie, najmä nariadenia a smernice, v spojení s ktorými sa toto nariadenie prípadne bude musieť vykladať, t. j. ustanovenia vzťahujúce sa na iné režimy duševného vlastníctva a pravidlá Zmluvy o FEÚ týkajúce sa vnútorného trhu a práva hospodárskej súťaže. Tento súdny orgán bude možno rovnako musieť rozhodnúť spor, ktorý sa bude pred ním prejednávať, z hľadiska základných práv a všeobecných zásad práva Únie a dokonca preskúmať platnosť aktov Únie.

Hoci je pravda, že Súdny dvor nemá právomoc rozhodovať o priamych žalobách jednotlivcov v oblasti patentov, keďže táto právomoc patrí súdom členských štátov, členské štáty ju nemôžu priznať súdu vytvorenému medzinárodnou dohodou, ktorá by uvedené súdy ako všeobecné súdy právneho poriadku Únie zbavila ich úlohy uplatňovať právo Únie a z tohto dôvodu aj možnosti, prípadne povinnosti predložiť podľa článku 267 ZFEÚ v danej oblasti prejudiciálnu otázku. Systém zavedený týmto článkom má zásadný význam, pokiaľ ide o ochranu povahy práva Spoločenstva zavedeného zmluvami, a má za cieľ za každých okolností zabezpečiť, aby toto právo malo rovnaký účinok vo všetkých členských štátoch, a stanovuje priamu spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, v rámci ktorej sa vnútroštátne súdy úzko podieľajú na riadnom uplatňovaní a jednotnom výklade práva Únie a na ochrane práv jednotlivcov poskytnutých týmto právnym poriadkom.

Návrh dohody však stanovuje prejudiciálny mechanizmus, ktorý v rozsahu pôsobnosti tejto dohody vyhradzuje Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva možnosť podať prejudiciálnu otázku a zároveň z tejto možnosti vylučuje vnútroštátne súdy. Navyše rozhodnutie Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva, ktoré by porušovalo právo Únie, nemôže byť predmetom konania o nesplnení povinnosti ani nemôže založiť akúkoľvek majetkovú zodpovednosť jedného alebo viacerých členských štátov v dôsledku porušení práva Únie, ktoré sú im pripísateľné.

V dôsledku toho, keďže plánovaná dohoda zveruje výlučné právomoci rozhodovať v značnom počte konaní začatých na návrh jednotlivcov v oblasti patentu Spoločenstva a vykladať a uplatňovať právo Únie v tejto oblasti jednému medzinárodnému súdnemu orgánu, ktorý nepatrí do inštitucionálneho a súdneho rámca Únie, zbavuje súdy členských štátov právomocí vykladať a uplatňovať právo Únie a Súdny dvor jeho právomoci odpovedať na položené otázky uvedených súdov v prejudiciálnom konaní, a z tohto dôvodu zasahuje do podstaty právomocí, ktoré zmluvy zverili inštitúciám a členským štátom a ktoré sú základom zachovania samotnej povahy práva Únie.

(pozri body 71, 78, 80, 81, 83, 84, 86, 88, 89)