Vec C‑81/12

Asociaţia Accept

proti

Consiliul Naţional pentru Combaterea Discriminării

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Curtea de Apel Bucureşti)

„Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78/ES – Článok 2 ods. 2 písm. a), článok 10 ods. 1 a článok 17 – Zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie – Pojem ‚skutočnosti, z ktorých možno vyvodzovať, že došlo k diskriminácii‘ – Prispôsobenie dôkazného bremena – Účinné, primerané a odstrašujúce sankcie – Osoba vystupujúca a vnímaná verejnosťou ako vedúci predstaviteľ profesionálneho futbalového klubu – Verejné vyhlásenia vylučujúce prijatie futbalistu prezentovaného ako homosexuál do zamestnania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. apríla 2013

1.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Začatie súdnych a správnych konaní – Združenie, ktoré nekoná v mene konkrétneho sťažovateľa – Prípustnosť

[Smernica Rady 2000/78, článok 2 ods. 2 písm. a), článok 8 ods. 1, článok 9 ods. 2 a článok 10 ods. 1, 2 a 4]

2.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Právomoc vnútroštátneho súdu – Zistenie a posúdenie skutkového stavu – Uplatnenie ustanovení vyložených Súdnym dvorom

(Článok 267 ZFEÚ)

3.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Skutočnosti, z ktorých možno vyvodzovať, že došlo k diskriminácii – Pojem – Verejné vyhlásenia vylučujúce prijatie futbalistu prezentovaného ako homosexuál do zamestnania – Vyhlásenia pochádzajúce od osoby vnímanej ako vedúci predstaviteľ futbalového klubu – Zahrnutie

(Smernica Rady 2000/78, článok 2 ods. 2 a článok 10 ods. 1)

4.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie – Dôkazné bremeno – Dôkaz, ktorý nemožno predložiť bez toho, aby tým bolo porušené právo na ochranu súkromia – Neexistencia

(Smernica Rady 2000/78, článok 10 ods. 1)

5.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Porušenie – Sankcie – Systém účinných, primeraných a odstrašujúcich sankcií

(Smernica Rady 2000/78, článok 17)

1.        Existencia priamej diskriminácie v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, si nevyžaduje, aby bol sťažovateľ identifikovateľný a tvrdil, že sa stal obeťou takej diskriminácie. Navyše článok 9 ods. 2 smernice 2000/78, najmä vzhľadom na jej článok 8 ods. 1, v nijakom prípade nebráni tomu, aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili právo združení, ktoré majú oprávnený záujem na zabezpečení dodržiavania tejto smernice, začať súdne alebo správne konanie určené na vymáhanie splnenia si povinností vyplývajúcich z tejto smernice bez toho, aby konali v mene konkrétneho sťažovateľa, alebo v prípade neexistencie identifikovateľného sťažovateľa. Ak členský štát také právo upraví, z článku 8 ods. 1 v spojení s článkom 9 ods. 2, ako aj článkom 10 ods. 1, 2 a 4 smernice 2000/78 vyplýva, že smernica nebráni tomu, aby sa posúdenie dôkazného bremena, tak ako je upravené v článku 10 ods. 1, uplatnilo aj na situácie, keď také združenie začne konanie bez toho, aby konalo v mene a na podporu konkrétneho sťažovateľa alebo s jeho súhlasom.

(pozri body 36 – 38)

2.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 41 – 43)

3.        Článok 2 ods. 2 a článok 10 ods. 1 smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že verejné vyhlásenia vylučujúce prijatie futbalistu prezentovaného ako homosexuál do zamestnania môžu byť, pokiaľ ide o profesionálny futbalový klub, posúdené ako „skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že došlo k diskriminácii“, hoci predmetné vyhlásenia pochádzajú od osoby vystupujúcej a vnímanej v médiách i v spoločnosti ako vedúci predstaviteľ tohto klubu bez toho, aby nevyhnutne mala právnu spôsobilosť zaväzovať alebo zastupovať túto spoločnosť v oblasti zamestnávania.

Samotná skutočnosť, že takéto vyhlásenia nepochádzajú priamo od konkrétnej žalovanej, totiž nevyhnutne nebráni tomu, aby bola vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania preukázaná existencia „skutočností, z ktorých možno vyvodiť, že došlo k diskriminácii“, v zmysle článku 10 ods. 1 uvedenej smernice.

Z toho vyplýva, že žalovaný zamestnávateľ nemôže vyvrátiť existenciu skutočností, z ktorých možno vyvodiť, že uskutočňuje diskriminačnú politiku v oblasti zamestnávania, tým, že sa obmedzí na tvrdenie, že vyhlásenia naznačujúce existenciu homofóbnej politiky v oblasti zamestnávania pochádzajú od osoby, ktorá, hoci tvrdí a zdá sa, že zohráva významnú úlohu v rámci riadenia tohto zamestnávateľa, nemá právnu spôsobilosť zaväzovať tohto zamestnávateľa v oblasti zamestnávania. Skutočnosť, že sa žalovaný zamestnávateľ jednoznačne nedištancoval od predmetných vyhlásení, predstavuje okolnosť, ktorú rozhodujúci orgán môže zohľadniť v rámci celkového posúdenia skutkových okolností.

(pozri body 48 – 50, 53, bod 1 výroku)

4.        Článok 10 ods. 1 smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že by verejné vyhlásenia vylučujúce prijatie futbalistu prezentovaného ako homosexuál do zamestnania boli posúdené ako „skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že došlo k diskriminácii“ na základe sexuálnej orientácie v rámci zamestnávania hráčov profesionálnym futbalovým klubom, dôkazné bremeno, tak ako je rozdelené v článku 10 ods. 1 smernice 2000/78, nevedie k vyžiadaniu dôkazu, ktorý nemožno predložiť bez toho, aby tým bolo porušené právo na ochranu súkromia.

Uvedení žalovaní totiž môžu pred príslušným vnútroštátnym orgánom vyvrátiť existenciu takéhoto porušenia tým, že akýmkoľvek právnym prostriedkom preukážu najmä to, že politika v oblasti zamestnávania sa zakladá na kritériách, ktoré vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie. Na účely vyvrátenia jednoduchej domnienky, ktorej existencia môže vyplývať z článku 10 ods. 1 smernice 2000/78, nie je potrebné, aby žalovaná preukázala, že v minulosti boli do zamestnania prijaté osoby s danou sexuálnou orientáciou, keďže taká požiadavka skutočne môže v určitých prípadoch viesť k porušeniu práva na ochranu súkromia.

V rámci celkového posúdenia, ktorého vykonanie prislúcha rozhodujúcemu vnútroštátnemu orgánu, môže byť skutočnosť, že došlo k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, vyvrátená prostredníctvom súboru súhlasných nepriamych dôkazov. Medzi také dôkazy môžu patriť najmä reakcia dotknutej žalovanej spočívajúca v jednoznačnom dištancovaní sa od verejných vyhlásení zakladajúcich diskrimináciu, ako aj existencia výslovných opatrení tohto účastníka konania v rámci politiky v oblasti zamestnávania tak, aby bolo zabezpečené dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania v zmysle smernice 2000/78.

(pozri body 56 – 59, bod 2 výroku)

5.        Článok 17 smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade konštatovania diskriminácie na základe sexuálnej orientácie možno uložiť iba pokarhanie, ak k takému konštatovaniu dôjde po uplynutí šesťmesačnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k protiprávnemu konaniu, pokiaľ na základe tej istej právnej úpravy nie je taká diskriminácia sankcionovaná za vecných aj procesných podmienok, ktoré sankcii priznávajú účinnú, primeranú a odstrašujúcu povahu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či vnútroštátna právna úprava predstavuje taký prípad, a prípadne poskytnúť v rámci možností výklad vnútroštátneho práva na základe znenia a cieľa uvedenej smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré táto smernica sleduje.

(pozri bod 73, bod 3 výroku)