Language of document : ECLI:EU:C:2010:14

Vec C‑343/08

Európska komisia

proti

Českej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 2003/41/ES – Činnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľad nad nimi – Čiastočné neprebratie v stanovenej lehote – Neexistencia inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia usadených na vnútroštátnom území – Právomoc členských štátov organizovať svoj národný systém starobných dôchodkov“

Abstrakt rozsudku

1.        Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi – Potreba úplného prebratia – Neexistencia činnosti upravenej smernicou v členskom štáte – Neexistencia vplyvu – Výnimka – Geografické dôvody

(Článok 249 tretí odsek ES)

2.        Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi – Potreba úplného prebratia – Smernica 2003/41 – Činnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľad nad nimi

(Článok 137 ods. 4 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41, články 8, 9, 13, 15 až 18 a článok 20 ods. 2 až 4)

1.        Neexistencia niektorej činnosti upravenej smernicou v určitom členskom štáte ho nemôže oslobodiť od jeho povinnosti prijať legislatívne alebo normatívne opatrenia na zabezpečenie primeraného prebratia súhrnu ustanovení tejto smernice.

Tak zásada právnej istoty, ako aj potreba zabezpečenia úplnej uplatniteľnosti smernice z právneho a nielen zo skutkového hľadiska si totiž vyžaduje, aby všetky členské štáty prebrali predmetné ustanovenia smernice v jasnom, presnom a transparentnom právnom rámci, stanovujúcom záväzné ustanovenia v oblasti, ktorá je predmetom tejto smernice.

Takáto povinnosť prináleží členským štátom preto, aby boli pripravené na akúkoľvek zmenu situácie, ktorá v istom okamihu v nich nastane, a s cieľom zabezpečiť, aby všetky právne subjekty v Spoločenstve, vrátane tých v členských štátoch, v ktorých určitá činnosť uvedená v smernici neexistuje, vedeli jasne a presne v každej situácii, aké sú ich práva a povinnosti.

Podľa judikatúry nie je prebratie smernice potrebné, iba ak je bezpredmetné z geografických dôvodov.

(pozri body 39 – 42)

2.        Členský štát si tým, že neprijal v stanovenej lehote všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 8, 9, 13, 15 až 18 a článkom 20 ods. 2 až 4 smernice 2003/41 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré stanovujú povinnosti členským štátom, na území ktorých sú usadené tieto inštitúcie, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 22 ods. 1 tejto smernice.

Hoci podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy žiadna inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sa nemôže oprávnene usadiť na území tohto členského štátu vzhľadom na neexistenciu druhého piliera v národnom systéme starobných dôchodkov, tento členský štát má povinnosť prebrať v plnom rozsahu ustanovenia smernice tak, že prijme a zabezpečí nadobudnutie platnosti iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných v tejto súvislosti vo svojom vnútroštátnom práve.

Takáto povinnosť prebratia nie je takej povahy, že by mala dosah na právomoc, ktorú má uvedený členský štát, pokiaľ ide o organizáciu uvedeného národného systému starobných dôchodkov a zachovanie jeho finančnej rovnováhy tak, že by musel zaviesť v rámci tohto prebratia takýto druhý pilier a došlo by k porušeniu výsad, ktoré sú mu priznané v článku 137 ods. 4 prvej zarážke ES. Žiadne z ustanovení smernice 2003/41 nestanovuje členským štátom povinnosť zavedenia takejto právnej úpravy. Táto smernica predstavuje totiž len prvý krok k zriadeniu vnútorného trhu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zavedením minimálnych pravidiel obozretnosti na európskej úrovni. Jej cieľom však nie je harmonizácia, ani čiastočná, národných systémov starobných dôchodkov tým, že by museli členské štáty zmeniť alebo zrušiť pravidlá svojho vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú samotnú organizáciu týchto systémov. Smernica 2003/41 ako taká nenúti členský štát, ktorý zakazuje, aby sa na jeho území usadili inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z dôvodu neexistencie druhého piliera v jeho národnom systéme starobných dôchodkov, zrušiť tento zákaz s cieľom umožniť inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia usadiť sa na uvedenom území na účely poskytovania služieb, ktoré patria do druhého piliera národných systémov starobných dôchodkov.

(pozri body 48, 52, 53, 57, 59, 62, 69 a výrok)