Language of document : ECLI:EU:T:2011:42

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

zo 17. februára 2011 (*)

„Televízne vysielanie – Článok 3a smernice 89/552/EHS – Opatrenia prijaté Belgickým kráľovstvom, ktoré sa týkajú udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť – Majstrovstvá sveta vo futbale – Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia vyhlasujú za zlučiteľné s právom Spoločenstva – Odôvodnenie – Články 43 ES a 49 ES – Právo vlastniť majetok“

Vo veci T‑385/07,

Fédération internationale de football association (FIFA), so sídlom v Zürichu (Švajčiarsko), v zastúpení: pôvodne R. Denton, E. Batchelor, F. Young, solicitors, a A. Barav, advokát, neskôr E. Batchelor, A. Barav, D. Reymond, advokát, a F. Carlin, barrister,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: E. Montaguti a N. Yerrell, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci J. Flynn, QC, a L. Maya, barrister,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: L. Van den Broeck a C. Pochet, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci J. Stuyck, A. Berenboom a A. Joachimowicz, advokáti,

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

a

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: S. Behzadi‑Spencer, E. Jenkinson a L. Seeboruth, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne T. de la Mare, neskôr B. Kennelly, barristers,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/479/ES z 25. júna 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré prijalo Belgicko podľa článku 3a ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, s právnymi predpismi Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 180, s. 24),

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia L. Truchot a J. Schwarcz,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. februára 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 43 ES znie:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 48 [ES], za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak.“

2        Článok 49 prvý odsek ES stanovuje:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb.“

3        Článok 3a smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), doplnený smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica [89/552] (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321), stanovuje:

„1.      Každý členský štát môže uskutočniť opatrenia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, aby sa zabezpečil, že prevádzkovatelia vysielania, na ktorých sa vzťahuje [jeho] právomoc, nebudú vysielať na základe výlučnosti udalosti, ktoré tento členský štát považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť takým spôsobom, že zbavia podstatnú časť verejnosti v tomto členskom štáte možnosti sledovať takéto udalosti prostredníctvom priameho prenosu (naživo) alebo prostredníctvom nepriameho prenosu (zo záznamu) [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad]. Ak tak príslušný členský štát koná, vypracuje zoznam stanovených vnútroštátnych alebo nie vnútroštátnych udalostí, ktoré považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Vypracuje ho zrozumiteľným a prehľadným spôsobom s dostatočným časovým predstihom. Pri takom konaní [Súčasne – neoficiálny preklad] dotknutý členský štát taktiež určí, či tieto udalosti budú dostupné prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, ak je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, úplného alebo čiastočného nepriameho prenosu.

2.      členské štáty ihneď oznámia Komisii akékoľvek uskutočnené opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa musia uskutočniť podľa odseku 1. Do troch mesiacov od oznámenia Komisia potvrdí, že takéto opatrenia sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva a oznámi ich ostatným členským štátom. Požiada o stanovisko výbor zriadený v súlade s článkom 23a. Prijaté opatrenia bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a aspoň raz do roka uverejní konsolidovaný zoznam opatrení, ktoré prijali členské štáty.

3.      členské štáty vhodnými prostriedkami zabezpečia, v rámci svojho právneho poriadku, aby si prevádzkovatelia vysielania spadajúci pod ich jurisdikciu [právomoc – neoficiálny preklad] neuplatňovali výlučné práva, ktoré títo prevádzkovatelia vysielania zakúpili po dátume uverejnenia tejto smernice, takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti v inom členskom štáte je zbavená možnosti na sledovanie udalostí, ktoré tento druhý členský štát ustanovil v súlade s predchádzajúcimi odsekmi, prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, kde je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, celého alebo čiastočného nepriameho prenosu na nezávislej televízii [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad], ako tento druhý členský štát ustanovil v súlade s odsekom 1 [podľa toho, aké opatrenia členský štát v súlade s odsekom 1 prijal – neoficiálny preklad].“

4        Odôvodnenia č. 18 až 22 smernice 97/36 znejú:

„(18)      keďže je potrebné, aby členské štáty mohli podniknúť opatrenia na ochranu práva na informácie a na zabezpečenie prístupu širokej verejnosti k televíznym vysielaniam národných alebo nenárodných [medzinárodných – neoficiálny preklad] udalostí, ktoré majú veľký význam pre spoločnosť, ako sú olympijské hry, svetový pohár [majstrovstvá sveta – neoficiálny preklad] vo futbale a majstrovstvá Európy vo futbale; keďže členské štáty si preto ponechajú právo na podniknutie opatrení, ktoré sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva, ktorých cieľom je usmerňovanie uplatňovania výlučných práv na vysielanie takýchto udalostí prevádzkovateľmi vysielania spadajúcimi pod ich súdnu právomoc [patriacich do ich právomoci – neoficiálny preklad];

(19)      keďže je nevyhnutné urobiť opatrenia v rámci štruktúry spoločenstva, aby sa zabránilo možnej právnej neistote a narušeniam trhu a aby sa zosúladil voľný pohyb televíznych služieb s potrebou na zabránenie možnosti obchádzania vnútroštátnych opatrení chrániacich oprávnené všeobecné záujmy;

(20)      keďže je obzvlášť vhodné ustanoviť v tejto smernici ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov vysielaní uplatňujúcich výlučné práva na vysielanie, ktoré mohli zakúpiť, pre udalosti, ktoré sú považované za veľmi významné pre spoločnosť v inom členskom štáte ako je ten, ktorý má súdnu právomoc nad televíznou organizáciou [do ktorého právomoci patria prevádzkovatelia televízneho vysielania – neoficiálny preklad], …

(21)      keďže udalosti veľkého významu pre spoločnosť majú na účely tejto smernice spĺňať určité kritériá, ako je napríklad výnimočnosť udalostí, ktoré sa tešia záujmu všeobecnej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a sú zorganizované vopred organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv vzťahujúcich sa na túto udalosť;

(22)      keďže na účely tejto smernice ‚televízia bez hraníc‘ [‚voľne prístupná televízia‘ – neoficiálny preklad] znamená vysielanie programov, a to buď na verejnom, alebo komerčnom televíznom kanáli, ktoré sú dostupné verejnosti bezodplatne, okrem spôsobov financovania televíznych vysielaní, ktoré široko prevažujú v každom členskom štáte (ako sú licenčné poplatky a/alebo základný účastnícky poplatok pre káblovú televíznu sieť)“.

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

5        Žalobkyňa, Fédération internationale de football association (FIFA), je združením, ktoré sa skladá z 208 národných futbalových federácií a predstavuje výkonný orgán svetového futbalu. Jej cieľmi sú najmä globálna podpora futbalu a organizovanie medzinárodných súťaží. Predaj jej práv na televízne vysielanie finálovej časti majstrovstiev sveta (ďalej len „majstrovstvá sveta“), ktorých organizáciu zabezpečuje, predstavuje podstatný zdroj jej príjmov.

6        V Belgicku sú na prijatie opatrení v zmysle článku 3a smernice 89/552 príslušné flámske a francúzske spoločenstvo. Orgány každého spoločenstva tak prijali odlišné opatrenia, ktoré belgické federálne orgány následne oznámili Komisii Európskych spoločenstiev.

7        Podľa článku 76 ods. 1 dekrétov týkajúcich sa rozhlasového a televízneho vysielania v znení z 25. januára 1995, ktoré prijala flámska rada (Moniteur belge z 30. mája 1995, s. 15092), „flámska vláda zostaví zoznam udalostí, ktoré sa považujú za udalosti veľkého významu pre verejnosť a ktoré sa z tohto dôvodu nemôžu vysielať na báze exkluzivity tým spôsobom, že by veľká časť verejnosti flámskeho spoločenstva nemohla sledovať tieto udalosti vo voľne prístupnej televízii, v priamom prenose ani zo záznamu“.

8        Nariadením z 28. mája 2004 (Moniteur belge z 19. augusta 2004, s. 62207) flámska vláda označila udalosti, ktoré sa majú považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť, medzi ktorými sa nachádza finálová časť majstrovstiev sveta. Aby sa udalosť mohla dostať do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, musí podľa tohto nariadenia spĺňať prinajmenšom dve z nasledujúcich kritérií:

–        mať veľkú aktuálnu hodnotu a vzbudzovať široký záujem verejnosti,

–        konať sa v rámci významnej medzinárodnej súťaže alebo byť súťažou, na ktorej sa zúčastňuje národné družstvo, družstvo belgického klubu alebo jeden či viacerí športovci alebo športovkyne z Belgicka,

–        vzťahovať sa na významnú športovú disciplínu a predstavovať významnú kultúrnu hodnotu v rámci flámskeho spoločenstva,

–        byť tradične vysielané vo voľne prístupnej televízii a mať vo svojej kategórii vysokú sledovanosť.

9        Podľa článku 1 nariadenia z 28. mája 2004 sa určité udalosti zaradené do zoznamu, medzi nimi aj záverečná fáza majstrovstiev sveta, musia vysielať v úplnom trvaní v priamom prenose. V zmysle článku 2 rovnakého nariadenia sa exkluzívne práva na udalosti zaradené do zoznamu nesmú vykonávať tým spôsobom, že by sa veľkej časti obyvateľstva zabránilo sledovať tieto udalosti vo voľne prístupnej televízii. Okrem toho podľa druhého odseku rovnakého ustanovenia má veľká časť obyvateľstva flámskeho spoločenstva možnosť sledovať udalosť veľkého významu pre spoločnosť vo voľne prístupnej televízii vtedy, keď sa udalosť vysiela v televízii vysielajúcej v holandčine, ktorej príjem je zabezpečený pre najmenej 90 % obyvateľstva bezplatne, odhliadnuc od ceny predplatného za televízny rozvod.

10      V zmysle článku 3 nariadenia z 28. mája 2004 prevádzkovatelia televízneho vysielania, ktorí nespĺňajú požiadavky stanovené v jeho článku 2 a ktorí nadobudnú exkluzívne vysielacie práva v regióne s holandským jazykom a v dvojjazyčnom regióne Brusel – hlavné mesto na udalosti zaradené do zoznamu, nesmú tieto práva vykonávať, ak nemôžu zaručiť na základe uzatvorených zmlúv, že veľkej časti obyvateľstva sa nezabráni sledovať tieto udalosti vo voľne prístupnej televízii. Na tento účel môžu predmetní prevádzkovatelia vysielania udeliť za primerané trhové ceny sublicencie prevádzkovateľom vysielania, ktorí spĺňajú tieto podmienky. Ak však žiadny prevádzkovateľ vysielania, ktorý spĺňa predmetné podmienky, neprejaví záujem o získanie takých sublicencií, prevádzkovateľ vysielania, ktorý získal exkluzívne práva, ich môže využiť.

11      Podľa článku 4 ods. 1 dekrétu z 27. februára 2003 (Moniteur belge zo 17. apríla 2003, s. 19637), ktorý prijal parlament francúzskeho spoločenstva, môže vláda francúzskeho spoločenstva po porade s radou pre audiovizuálne záležitosti schváliť zoznam udalostí, ktoré považuje za udalosti veľkého významu pre verejnosť tohto spoločenstva. Tieto udalosti nesmú byť predmetom uplatňovania exkluzívnych práv televíznym vysielateľom alebo televíznou spoločnosťou RTBF tým spôsobom, že by významná časť verejnosti tohto spoločenstva nemala prístup k týmto udalostiam prostredníctvom voľne prístupnej služby televízneho vysielania.

12      Na to, aby sa udalosť mohla dostať do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, musí podľa článku 4 ods. 2 dekrétu z 27. februára 2003 spĺňať prinajmenšom dve z nasledujúcich kritérií:

–        mať mimoriadny ohlas u verejnosti francúzskeho spoločenstva vo všeobecnosti a nielen iba u verejnosti, ktorá túto udalosť zvyčajne sleduje,

–        mať kultúrny význam, ktorý verejnosť francúzskeho spoločenstva celkovo uznáva, a byť súčasťou kultúrnej identity tohto spoločenstva,

–        osobnosť alebo národné družstvo Belgicka sa zúčastňuje príslušnej udalosti v rámci súťaže alebo udalosti medzinárodného významu,

–        byť tradične vysielané v rámci programu voľne prístupného televízneho vysielania vo francúzskom spoločenstve a pútať pozornosť širokej verejnosti.

13      V zmysle článku 4 ods. 3 rovnakého dekrétu sa televízne vysielanie považuje za voľne prístupné, keď sa vysiela vo francúzskom jazyku a môže ho prijímať 90 % domácností vybavených zariadením na príjem televízneho vysielania, nachádzajúcich sa vo frankofónnom regióne a v dvojjazyčnom regióne Brusel – hlavné mesto. Odhliadnuc od technických nákladov nemôže príjem tejto služby podliehať ďalšiemu poplatku okrem prípadnej ceny predplatného na základnú ponuku služby káblového rozvodu.

14      Podľa článku 2 nariadenia z 8. júna 2004 (Moniteur belge zo 6. septembra 2004, s. 65247), ktoré prijala vláda francúzskeho spoločenstva, „televízny vysielateľ patriaci do francúzskeho spoločenstva, ktorý má záujem vykonávať exkluzívne vysielacie práva, ktoré získal na udalosť veľkého významu, musí túto udalosť vysielať prostredníctvom voľne prístupného televízneho vysielania v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu“.

15      Príloha nariadenia z 8. júna 2004 i konsolidovaný zoznam udalostí veľkého významu pre Belgické kráľovstvo zahŕňajú finálovú časť majstrovstiev sveta v priamom prenose a v úplnom trvaní.

16      Listami z 15. januára 2001 a zo 16. mája 2002 FIFA predložila ministerstvu flámskeho spoločenstva svoje pripomienky týkajúce sa prípadného zaradenia majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť, pričom sa vyslovila proti zaradeniu všetkých zápasov tejto súťaže do takého zoznamu.

17      Listom z 10. decembra 2003 Belgické kráľovstvo oznámilo Komisii opatrenia prijaté v rámci článku 3a smernice 89/552.

18      Tieto opatrenia boli predmetom rozhodnutia Komisie 2007/479/ES z 25. júna 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré prijalo [Belgické kráľovstvo] podľa článku 3a ods. 1 smernice 89/552, s právnymi predpismi Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 180, s. 24, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

19      Výrok napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

Opatrenia v zmysle ustanovení článku 3a ods. 1 smernice [89/552], ktoré [Belgické kráľovstvo] oznámilo Komisii 10. decembra 2003 a ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 158 z 29. júna 2005, sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva.

Článok 2

Opatrenia s konečnou platnosťou prijaté [Belgickým kráľovstvom] a uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa uverejnia v úradnom vestníku v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice [89/552].“

20      Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje okrem iného tieto body:

„(4)      Zoznam podujatí s veľkým spoločenským významom, zahrnutý do opatrení [Belgického kráľovstva], bol zostavený zrozumiteľne a transparentne a v Belgicku sa začal proces rozsiahlych konzultácií.

(5)      Komisia vyjadrila spokojnosť s tým, že podujatia uvedené v… opatreniach [Belgického kráľovstva] spĺňajú aspoň dve z týchto kritérií, ktoré sa považujú za spoľahlivé ukazovatele dôležitosti podujatí pre spoločnosť: i) mimoriadny všeobecný ohlas v členskom štáte a nielen význam pre tých, ktorí zvyčajne sledujú príslušnú činnosť alebo šport; ii) všeobecne uznávaný, osobitý kultúrny význam pre obyvateľstvo členského štátu, najmä ako katalyzátor kultúrnej identity; iii) účasť národného družstva na príslušnom podujatí v kontexte súťaže alebo turnaja medzinárodného významu; a iv) skutočnosť, že podujatie tradične vysiela voľne prístupná televízia a láka množstvo televíznych divákov.

(6)      Množstvo podujatí uvedených v… opatreniach [Belgického kráľovstva] vrátane letných a zimných olympijských hier, ako aj finále svetového pohára [majstrovstiev sveta – neoficiálny preklad] a futbalových zápasov majstrovstiev Európy (muži), patria do kategórie podujatí, ktoré sa tradične považujú za podujatia s veľkým významom pre spoločnosť, ako sa výslovne uvádza v odôvodnení [č.] 18 smernice [97/36]. Tieto podujatia majú mimoriadny všeobecný ohlas v Belgicku, pretože sú osobitne obľúbené u širokej verejnosti a nielen u tých, ktorí zvyčajne sledujú športové podujatia.

(8)      Uvedené futbalové podujatia, na ktorých sa zúčastňujú národné družstvá, majú mimoriadny všeobecný ohlas v Belgicku, pretože poskytujú belgickým družstvám príležitosť presadzovať belgický futbal na medzinárodnej úrovni.

(16)      Uvedené podujatia, vrátane tých, ktoré sa majú brať do úvahy ako celok a nie ako séria jednotlivých podujatí, tradične vysiela voľne prístupná televízia a lákajú veľké množstvo televíznych divákov…

(17)      … opatrenia [Belgického kráľovstva] sa javia ako primerané, pokiaľ ide o odôvodnenie výnimky zo základnej slobody obsiahnutej v Zmluve o ES poskytovať služby na základe prvoradého dôvodu verejného záujmu, ktorou sa má zabezpečiť prístup širokej verejnosti k vysielaniu podujatí s veľkým spoločenským významom.

(18)      … opatrenia [Belgického kráľovstva] sú zlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže [Zmluvy], pokiaľ sa definícia oprávnených vysielateľov, ktorí vysielajú uvedené podujatia, zakladá na objektívnych kritériách, ktoré umožňujú skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž pri získavaní vysielacích práv na tieto podujatia. Okrem toho počet uvedených podujatí nie je neprimeraný a nenarúša hospodársku súťaž v rámci sekundárnych trhov voľne prístupnej a platenej televízie.

(22)      Z rozsudku Súdu prvého stupňa [z 15. decembra 2005, Infront WM/Komisia, T‑33/01, Zb. s. II‑5897] vyplýva, že vyhlásenie, že opatrenia prijaté podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552] sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva, predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 249 [ES], ktoré musí z toho dôvodu prijať Komisia. Preto je potrebné v tomto rozhodnutí vyhlásiť, že opatrenia oznámené [Belgickým kráľovstvom] sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva. Opatrenia s konečnou platnosťou prijaté [Belgickým kráľovstvom] a uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu by mali byť uverejnené v úradnom vestníku v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice [89/552].“

 Konanie a návrhy účastníkov konania

21      Podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. októbra 2007 podala FIFA túto žalobu.

22      Samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. októbra 2007 FIFA navrhla, aby Súd prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu na predloženie viacerých dokumentov, ktoré sú podľa nej podstatné na účely výkonu jej práv i na účely súdneho preskúmania, ktoré má tento súd vykonať.

23      Podaniami do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. a 29. januára 2008 Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie. Uznesením z 31. marca 2008 predseda siedmej komory Súdu prvého stupňa vyhovel týmto návrhom. Vedľajší účastníci konania predložili svoje vyjadrenia a FIFA predložila svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

24      Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 26. februára 2008 FIFA navrhla, aby Súd prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu na predloženie určitých dokumentov, ktoré sa spomínajú vo vyjadrení Komisie k žalobe.

25      Rozhodnutím z 26. mája 2008 siedma komora Súdu prvého stupňa rozhodla, že v tomto štádiu nevyhovie návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala FIFA.

26      Uznesením z 15. decembra 2009 bola prejednávaná vec spojená s vecou T‑68/08, FIFA/Komisia, na účely ústnej časti konania.

27      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania položil FIFA a Komisii niekoľko otázok. Otázky Všeobecného súdu boli zodpovedané v stanovených lehotách.

28      FIFA navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie ako celok alebo v časti, v ktorej sa týka majstrovstiev sveta,

–        zaviazal Komisiu, Belgické kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko a Spojené kráľovstvo na náhradu trov konania.

29      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal FIFA na náhradu trov konania.

30      Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Spojené kráľovstvo navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu. Belgické kráľovstvo a Spolková republika Nemecko takisto navrhujú, aby FIFA bola povinná nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O prípustnosti

 Tvrdenia účastníkov konania

31      Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa prípustnosti žaloby, Komisia na pojednávaní vyhlásila, že v dôsledku rozsudku Súdneho dvora z 13. marca 2008 vo veci Komisia/Infront WM (C‑125/06 P, Zb. s. I‑1451) berie späť tvrdenia smerujúce k neprípustnosti žaloby, ktoré predložila v rámci svojho vyjadrenia k žalobe.

32      Belgické kráľovstvo tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že FIFA nie je napadnutým rozhodnutím ani osobne, ani priamo dotknutá. Okrem toho FIFA nepodala žalobu proti vnútroštátnym opatreniam pred belgickými súdmi, takže jej žaloba na Súd prvého stupňa bola podaná po uplynutí lehoty, pričom prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by neovplyvnilo platnosť spornej vnútroštátnej právnej úpravy. Z toho podľa neho vyplýva, že FIFA nemá záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu.

33      Spolková republika Nemecko uvádza, že FIFA nemá záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu, lebo v čase jeho prijatia FIFA už previedla práva na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta 2006, 2010 a 2014. Napadnuté rozhodnutie teda neovplyvnilo postavenie FIFA vo vzťahu k možnosti previesť práva na vysielanie zápasov týchto súťaží na prevádzkovateľov vysielania podľa jej výberu. Okrem toho FIFA neodôvodnila záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu, pokiaľ ide o súťaže organizované po roku 2014, lebo jednak práva na vysielanie zápasov z nich ešte neboli využité a jednak Komisia uskutočnila preskúmanie zlučiteľnosti belgických opatrení s právom Spoločenstva vo vzťahu ku konkrétnym udalostiam a nie vo vzťahu k všetkým finálovým častiam majstrovstiev sveta, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. Zrušenie napadnutého rozhodnutia by teda podľa nej prinieslo prospech iba prevádzkovateľom vysielania, ktorí sú usadení mimo Belgicka a chceli by vysielať zápasy majstrovstiev sveta v tejto krajine. Okrem toho FIFA nie je priamo dotknutá napadnutým rozhodnutím.

34      FIFA sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie má právne účinky a navyše sa jej priamo a osobne týka.

 Posúdenie Všeobecným súdom

35      Dôvody neprípustnosti uvedené Belgickým kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko sa týkajú absolútnej prekážky konania, keďže sa v ich rámci spochybňuje záujem FIFA na konaní a jej aktívna legitimácia, ako aj dodržanie lehoty na podanie žaloby. Preto treba, aby Všeobecný súd z úradnej moci preskúmal tieto dôvody neprípustnosti, hoci uvedení vedľajší účastníci konania nie sú podľa článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu oprávnení ich uvádzať, keďže Komisia už nespochybňuje prípustnosť žaloby (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, body 21 až 23).

36      Pokiaľ ide o priamu dotknutosť FIFA, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry vyžaduje podmienka, že fyzická alebo právnická osoba musí byť rozhodnutím priamo dotknutá, ako je stanovená v článku 230 štvrtom odseku ES, aby napadnuté opatrenie Spoločenstva priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu pre osoby, ktorým je určené, poverené jeho uplatňovaním, keďže to má úplne automatický charakter a vyplýva iba z právnej úpravy Spoločenstva bez uplatnenia iných sprostredkujúcich predpisov (pozri rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 47 a tam citovanú judikatúru).

37      V tejto súvislosti podľa článku 1 a článku 3 ods. 1 nariadenia z 28. mája 2004 (pozri body 9 a 10 vyššie) prevádzkovateľ televízneho vysielania, ktorý nespĺňa požiadavky článku 2 druhého odseku tohto nariadenia, nesmie vykonávať exkluzívne práva na vysielanie majstrovstiev sveta v regióne s holandským jazykom a v regióne Brusel – hlavné mesto, ak na základe uzatvorených zmlúv nezaručí, že uvedené požiadavky budú splnené. Obdobne z článku 2 a prílohy nariadenia z 8. júna 2004 (pozri bod 14 vyššie) vyplýva, že prevádzkovatelia televízneho vysielania patriaci do francúzskeho spoločenstva, ktorí chcú vykonávať exkluzívne práva na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta, sú povinní ich vysielať prostredníctvom televízneho vysielania, ktoré spĺňa požiadavky uvedené v bode 13 vyššie.

38      Z tejto právnej úpravy vyplýva, že prevod exkluzívnych práv na vysielanie majstrovstiev sveta, ktorých organizátorom je v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 FIFA, na prevádzkovateľov televízneho vysielania, ktorí patria do právomoci Belgického kráľovstva a nespĺňajú požiadavky uvedené v bodoch 9 a 13 vyššie, nemá právne účinky, ktoré taká exkluzivita so sebou bežne prináša. Podľa pravidiel, ktoré v rámci svojej príslušnosti zaviedli flámske a francúzske spoločenstvo tohto členského štátu, budú takí prevádzkovatelia televízneho vysielania musieť na účely prenosov zápasov majstrovstiev sveta využiť služby iného prevádzkovateľa, ktorý spĺňa uvedené požiadavky, takže dohodnutá doložka exkluzivity je zbavená svojho obsahu.

39      Hoci je pravda, že tieto právne následky vyplývajú z belgickej právnej úpravy a nie z napadnutého rozhodnutia, skutočnosťou zostáva, že mechanizmus vzájomného uznávania zavedený napadnutým rozhodnutím v súlade s článkom 3a ods. 3 smernice 89/552 vytvára pre členské štáty povinnosť zachovávať tieto následky. Konkrétne musia členské štáty zabezpečiť, aby prevádzkovatelia televízneho vysielania patriaci do ich právomoci dodržiavali belgické podmienky televízneho vysielania udalostí, ktoré sú zaradené do konsolidovaného zoznamu pripojeného k napadnutému rozhodnutiu, ako ich Belgické kráľovstvo vymedzilo vo svojich opatreniach schválených a zverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť dosiahnuť tento výsledok pritom priamo ovplyvňuje právne postavenie prevádzkovateľov televízneho vysielania patriacich do právomoci iných členských štátov než Belgické kráľovstvo, ktorí si želajú zakúpiť práva na vysielanie v Belgicku, ktoré pôvodne mala FIFA (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 31 vyššie, body 62 a 63).

40      Mechanizmus vzájomného uznávania zavedený napadnutým rozhodnutím teda členské štáty zaväzuje, aby vylúčili využívanie práv na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta na exkluzívnom základe zo strany prevádzkovateľov televízneho vysielania patriacich do ich právomoci, ktorí nespĺňajú požiadavky uvedené v bodoch 9 a 13 vyššie, takže práva, ktoré pôvodne mala FIFA, sú rovnako dotknuté aj vtedy, ak sú verejne ponúkané prevádzkovateľom nepatriacim do právomoci Belgického kráľovstva, ale do právomoci iného členského štátu.

41      Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie má priame následky na právne postavenie FIFA, pokiaľ ide o práva, ktoré pôvodne mala, a členským štátom neponecháva nijaký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o želaný výsledok, uložený automaticky a vyplývajúci iba z právnej úpravy Spoločenstva, bez ohľadu na obsah jednotlivých mechanizmov, ktoré vnútroštátne orgány zavedú na dosiahnutie tohto výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 31 vyššie, body 60 a 61).

42      FIFA je preto priamo dotknutá napadnutým rozhodnutím.

43      Pokiaľ ide o otázku, či je FIFA osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím, treba pripomenúť, že iné subjekty ako osoby, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 70 a tam citovanú judikatúru).

44      V prejednávanej veci je nepochybné, že majstrovstvá sveta predstavujú bez ohľadu na právny pôvod a zdroj práv na ich vysielanie udalosť v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 v tom zmysle, že sú vopred zorganizované organizátorom, ktorý je právom poverený na predaj týchto práv, a že FIFA je takýmto organizátorom. Keďže bolo toto postavenie rovnako platné v čase vydania napadnutého rozhodnutia, FIFA bola v tom čase plne identifikovateľná.

45      FIFA je preto osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím.

46      Pokiaľ ide o tvrdenie Belgického kráľovstva založené na tom, že FIFA nespochybnila belgické opatrenia pred vnútroštátnymi súdmi, stačí uviesť, že FIFA svojou žalobou spochybňuje predovšetkým zákonnosť článku 1 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sú predmetné opatrenia zlučiteľné s právom Spoločenstva.

47      Z toho vyplýva, že preskúmanie, ktoré má Všeobecný súd v prejednávanej veci vykonať, sa týka zákonnosti tohto konštatovania, pričom nespochybnenie belgických opatrení pred vnútroštátnymi súdmi tak alebo onak neovplyvňuje prípustnosť žaloby, tým viac, že bola podaná v lehote stanovenej článkom 230 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. decembra 2005, Infront WM/Komisia, T‑33/01, Zb. s. II‑5897, bod 109).

48      Čo sa týka tvrdenia, ktoré predložila Spolková republika Nemecko, založeného na tom, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia FIFA už previedla práva na vysielanie majstrovstiev sveta 2006, 2010 a 2014, postačuje uviesť, že Komisia vyhlásila za zlučiteľné s právom Spoločenstva opatrenia prijaté Belgickým kráľovstvom, ako sú reprodukované v prílohe napadnutého rozhodnutia. Tieto opatrenia sa pritom vzťahujú na majstrovstvá sveta bez časového obmedzenia, takže ich napadnuté rozhodnutie pokrýva dovtedy, kým budú účinné. Záujem FIFA na konaní teda nemožno spochybniť z dôvodu, ktorý uviedla Spolková republika Nemecko.

49      Tvrdenia týkajúce sa neprípustnosti, ktoré uviedlo Belgické kráľovstvo a Spolková republika Nemecko, preto musia byť zamietnuté.

 O veci samej

50      FIFA uvádza šesť žalobných dôvodov založených po prvé na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 49 ES, po druhé na porušení článku 49 ES, po tretie na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 43 ES, po štvrté na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s právom FIFA vlastniť majetok, po piate na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu belgických opatrení, bolo zrozumiteľne a prehľadné, a po šieste na nedostatočnom odôvodnení.

51      Pred začatím skúmania žalobných dôvodov, ktoré uviedla FIFA, treba uviesť niekoľko všeobecných úvah, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní ich dôvodnosti.

52      Najprv treba uviesť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 konkretizoval možnosť členských štátov obmedziť na základe naliehavých dôvodov verejného záujmu výkon základných slobôd založených primárnym právom Spoločenstva v audiovizuálnej oblasti.

53      Aj keď sa opatrenia prijaté členskými štátmi v rámci článku 3a ods. 1 smernice 89/552 uplatňujú bez diskriminácie tak na podniky so sídlom na území daného členského štátu, ako aj na podniky so sídlom v ostatných členských štátoch, na to, aby sa tieto opatrenia považovali za obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES, postačuje, že tieto opatrenia zvýhodňujú určité podniky so sídlom na území daného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 5. júna 1997, SETTG, C‑398/95, Zb. s. I‑3091, bod 16, a z 13. decembra 2007, United Pan-Europe Communications Belgium a i., C‑250/06, Zb. s. I‑11135, body 37 a 38). Obdobne môžu tieto opatrenia obmedzovať slobodu usadiť sa, pokiaľ sú spôsobilé dostať spoločnosti z iných členských štátov do faktickej alebo právnej situácie, ktorá je nevýhodná v porovnaní so situáciou spoločností z členského štátu, ktorý ich prijal (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1999, Pfeiffer, C‑255/97, Zb. s. I‑2835, bod 19).

54      Takéto obmedzenia základných slobôd zaručených Zmluvou pritom môžu byť odôvodnené, ak sa opierajú o naliehavé dôvody všeobecného záujmu, pokiaľ sú spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudky Pfeiffer, už citovaný v bode 53 vyššie, bod 19, a United Pan-Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 53 vyššie, bod 39 a tam citovanú judikatúru).

55      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ochrana slobody prejavu, ako je zabezpečená článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), patrí medzi základné práva zaručené právnym poriadkom Spoločenstva a predstavuje naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý je spôsobilý odôvodniť takéto obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 53 vyššie, bod 41 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho podľa článku 10 ods. 1 EDĽP zahŕňa sloboda prejavu aj slobodu prijímať informácie.

56      V prejednávanej veci, ako je uvedené v odôvodnení č. 17 napadnutého rozhodnutia, predstavujú opatrenia, ktoré prijalo Belgické kráľovstvo, obmedzenia slobodného poskytovania služieb. Ako však vyplýva z odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, opatrenia uvedené v článku 3a smernice 89/552 smerujú k ochrane práva na informácie a zabezpečeniu širokého prístupu verejnosti k televíznym vysielaniam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, či už vnútroštátnych, alebo nie. Podľa odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 ide o udalosť veľkého významu pre spoločnosť vtedy, ak je výnimočná, teší sa záujmu všeobecnej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a je vopred zorganizovaná organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv týkajúcich sa tejto udalosti.

57      Z toho vyplýva, že keďže sa opatrenia uvedené v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť, sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, čo navyše FIFA nespochybňuje.

58      Ďalej, ako už bolo uvedené v bode 54 vyššie, predmetné opatrenia musia byť spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

59      Napokon, pokiaľ ide o dosah odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, treba po prvé uviesť, že článok 3a smernice 89/552, na ktorý sa toto odôvodnenie odvoláva, nepristupuje k harmonizácii jednotlivých udalostí, ktoré môžu byť členskými štátmi považované za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Na rozdiel od znenia tohto článku, ktoré sa nachádza v rozhodnutí Európskeho parlamentu týkajúceho sa spoločnej pozície vydanej Radou vzhľadom na prijatie smernice 97/36 (Ú. v. ES C 362, 1996, s. 56) a výslovne odkazuje na letné a zimné olympijské hry a majstrovstvá sveta a Európy vo futbale, totiž toto ustanovenie neodkazuje na jednotlivé udalosti, ktoré sú spôsobilé na zapísanie do vnútroštátnych zoznamov.

60      Z toho vyplýva, ako to uvádza aj Komisia, že odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 nemožno vnímať tak, že spôsobuje, že zaradenie majstrovstiev sveta do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť je automaticky zlučiteľné s právom Spoločenstva. Tým viac nemožno toto odôvodnenie chápať tak, že majstrovstvá sveta v celom ich rozsahu možno v každom prípade platne zahrnúť do takéhoto zoznamu bez ohľadu na záujem, ktorý zápasy tejto súťaže vyvolávajú v danom členskom štáte.

61      Naopak, vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 52 až 57 vyššie toto odôvodnenie znamená, že ak členský štát zaradil zápasy majstrovstiev sveta do zoznamu, ktorý sa rozhodol zostaviť, nemusí vo svojom oznámení Komisii uviesť osobitné odôvodnenie týkajúce sa ich povahy ako udalosti veľkého významu pre spoločnosť.

62      Dôvodnosť žalobných dôvodov, ktoré uviedla FIFA, treba preskúmať s ohľadom na tieto úvahy.

63      Napokon, pokiaľ FIFA uvádza v rámci svojho šiesteho žalobného dôvodu, ktorý predložila v replike, nedostatočné odôvodnenie, čo sa týka posúdenia Komisie týkajúceho sa významu všetkých zápasov majstrovstiev sveta pre belgickú spoločnosť, Všeobecný súd sa bude týmto dôvodom zaoberať predtým, ako preskúma prvý žalobný dôvod spochybňujúci dôvodnosť tohto posúdenia.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení

–       Tvrdenia účastníkov konania

64      FIFA tvrdí, že v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 sa nenachádza nič, čo by naznačovalo, že odkaz na majstrovstvá sveta sa automaticky vzťahuje na všetkých 64 zápasov tejto súťaže ako na udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Práve naopak, rozdelenie zápasov uvedenej súťaže na jednak „vrcholné“ zápasy, ktoré zahŕňajú semifinále, finále a zápasy príslušného národného družstva, v prejednávanej veci národného družstva Belgicka, a jednak „ostatné“ zápasy, ktoré zahŕňajú všetky ostatné zápasy, je podľa nej nesporné a zodpovedá metóde uplatnenej inými členskými štátmi, ktoré oznámili opatrenia v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice 89/552. Samotná Komisia uznala takú kategorizáciu zápasov vo svojom pracovnom dokumente CC TVSF(97) týkajúcom sa uplatňovania článku 3a smernice 89/552. Odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 teda Komisiu nezbavuje povinnosti uviesť dôvody, prečo schválila zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do belgického zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte.

65      Posúdenia, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia, pritom podľa nej nie sú podložené nijakými dôkazmi, takže ich nemožno považovať za primerané odôvodnenie so zreteľom na definíciu udalosti veľkého významu pre spoločnosť, ktorá sa nachádza v odôvodnení č. 21 smernice 97/36. Napadnuté rozhodnutie totiž neobsahuje skutočnosti, ktoré by preukazovali, že všetky zápasy majstrovstiev sveta spĺňajú kritériá, ktoré stanovila Komisia.

66      Okrem toho napadnuté rozhodnutie podľa nej neobsahuje opis údajov o belgickom audiovizuálnom prostredí, ktoré Komisia mala podľa jeho odôvodnenia č. 3 zohľadniť, ani iné informácie, o ktorých táto inštitúcia tvrdí, že ich mala k dispozícii, akými sú údaje o počte divákov. Za týchto okolností FIFA nemohla uviesť svoj postoj k povahe a relevantnosti skutočností, ktoré Komisiu viedli k úsudku, že všetky zápasy majstrovstiev sveta majú veľký význam pre belgickú spoločnosť, a Všeobecný súd nemôže vykonať jeho preskúmanie, takže napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené.

67      Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

68      Na úvod je potrebné pripomenúť, že chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie patrí medzi porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Spoločenstva môže, či dokonca musí, skúmať z úradnej povinnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, Zb. s. I‑11245, bod 34 a tam citovanú judikatúru). Skutočnosť, že tento žalobný dôvod bol po prvýkrát uvedený v replike, teda Všeobecnému súdu nebráni, aby uskutočnil preskúmanie jeho dôvodnosti.

69      Ďalej podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce zúčastneným osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, charakteru uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby boli v odôvodnení uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C‑265/97 P, Zb. s. I‑2061, bod 93).

70      FIFA Komisii vytýka, že neodôvodnila svoj záver, podľa ktorého sa všetky zápasy majstrovstiev sveta majú považovať za udalosti veľkého významu pre belgickú spoločnosť. Navyše je potrebné zdôrazniť, že vo svojej písomnej odpovedi na otázku, ktorú Všeobecný súd položil v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania (pozri bod 27 vyššie), FIFA výslovne potvrdila to, čo nepriamo vyplýva z viacerých bodov jej písomných podaní, konkrétne to, že zaradenie „vrcholných“ zápasov majstrovstiev sveta, teda finále, semifinále a zápasov národného družstva Belgicka, do belgického zoznamu, považuje za zlučiteľné s právom Spoločenstva pod podmienkou, že sú takisto dodržané požiadavky zrozumiteľného a prehľadného konania.

71      Hoci je pritom pravda, že odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 sa nevyjadruje k zásadnej otázke týkajúcej sa zaradenia všetkých zápasov majstrovstiev sveta alebo ich časti do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, nijaká relevantná okolnosť neumožňuje záver, že v zásade tak možno kvalifikovať len „vrcholné“ zápasy, a preto len tie môžu byť súčasťou takého zoznamu.

72      Majstrovstvá sveta sú totiž súťažou, ktorú možno odôvodnene považovať skôr za jedinú udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí, ktoré sa rozdeľujú na „vrcholné“ a „ostatné“ zápasy. V tomto ohľade je všeobecne známe, že v rámci majstrovstiev sveta výsledky „ostatných“ zápasov určujú osud družstiev, takže ich účasť na „vrcholných“ zápasoch, akými sú zápasy s účasťou príslušného národného družstva, od nich môže závisieť. „Ostatné“ zápasy tak určujú protivníkov príslušného národného družstva v nasledujúcich kolách súťaže. Okrem toho výsledky „ostatných“ zápasov môžu dokonca rozhodnúť o postúpení alebo nepostúpení tohto národného družstva do nasledujúceho kola súťaže.

73      Vzhľadom na tento špecifický kontext, ktorý umožňuje považovať majstrovstvá sveta za jedinú udalosť, ako to zdôrazňuje odôvodnenie č. 16 napadnutého rozhodnutia, Komisia nemusela detailnejšie odôvodniť svoje posúdenie vo vzťahu k „ostatným“ zápasom, osobitne preto, lebo relevantné štatistické údaje nepreukazujú, že by tieto zápasy systematicky priťahovali zanedbateľný počet televíznych divákov (pozri body 101 až 109 nižšie). Tieto okolnosti Komisii umožnili odôvodniť rozhodnutie aj so zreteľom na osobitný ohlas, ktorý majstrovstvá sveta majú v Belgicku v tom zmysle, že ide o osobitne populárnu udalosť pre širokú verejnosť a nielen pre futbalových fanúšikov, ako sa uvádza v odôvodnení č. 6 napadnutého rozhodnutia.

74      Z toho vyplýva, že odôvodnenie, ktoré sa nachádza v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 20 vyššie), umožňuje, aby FIFA zistila dôvody, prečo sa Komisia domnievala, že všetky zápasy majstrovstiev sveta možno oprávnene zaradiť do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť, a aby Všeobecný súd vykonal preskúmanie dôvodnosti tohto posúdenia, takže napadnuté rozhodnutie spĺňa v tomto ohľade podmienky článku 253 ES.

75      Šiesty žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 49 ES

–       Tvrdenia účastníkov konania

76      FIFA tvrdí, že belgický zoznam, ako sa uvádza aj v odôvodnení č. 17 napadnutého rozhodnutia, predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb, keďže obmedzuje počet prevádzkovateľov vysielania, ktorí majú záujem o získanie práv na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta v Belgicku. Vzhľadom na význam, ktorý má v rámci získania takých práv exkluzivita, totiž nijaký prevádzkovateľ vysielania usadený v inom členskom štáte než v Belgicku, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené v bodoch 9 a 13 vyššie, nebude mať záujem získať vysielacie práva, ktoré nie sú exkluzívne, napriek skutočnosti, že by bol schopný poskytovať predmetným spoločenstvám tejto krajiny svoje služby.

77      FIFA plne akceptuje možnosť obmedziť výkon základnej slobody, ktorú zakotvuje Zmluva, z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, akým je prístup verejnosti k udalostiam veľkého významu pre spoločnosť v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36, avšak tvrdí, že Komisia musí uskutočniť úplné preskúmanie zlučiteľnosti opatrení, ktoré sú prijaté alebo zamýšľané na základe článku 3a smernice 89/552, s právom Spoločenstva, keďže tieto opatrenia predstavujú výnimky, ktoré sa musia vykladať zužujúco. Dotknutý členský štát musí podľa nej preukázať, že predmetné opatrenia sú odôvodnené, nevyhnutné a proporcionálne, a Komisia je povinná v rámci tohto konania preukázať, že jej na tento účel boli poskytnuté potrebné dôkazy.

78      V tomto ohľade FIFA zdôrazňuje, že „vrcholné“ zápasy možno legitímne považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť v zmysle tohto ustanovenia, čo okrem iného zodpovedá jej vlastnej politike. Podľa tejto politiky sa semifinále, finále, zápasy príslušného národného družstva a otvárací zápas majstrovstiev sveta, teda spolu prinajmenšom 22 zápasov, musia vysielať v priamom prenose na voľne prístupnom kanáli.

79      Z viacerých bodov písomných podaní Komisie pritom podľa nej vyplýva, že táto inštitúcia neuskutočnila riadne preskúmanie zlučiteľnosti belgického zoznamu s právom Spoločenstva v rozsahu, v akom zahŕňa všetky zápasy majstrovstiev sveta, z údajného dôvodu, že odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 robí také preskúmanie nadbytočným. Podľa FIFA táto okolnosť odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

80      Okrem toho FIFA zdôrazňuje, že sporné opatrenia nie sú koherentné s ich ohláseným cieľom zabezpečiť prístup verejnosti k udalostiam veľkého významu pre belgickú spoločnosť, lebo z dlhodobého hľadiska majú za následok „ochudobnenie“ športových udalostí, ktoré sú zaradené do zoznamu, keďže znižujú príjmy, ktoré dosahujú, a tak škodia ich „zachovaniu“ ako udalostí veľkého významu pre spoločnosť.

81      Čo sa týka významu „ostatných“ zápasov pre belgickú spoločnosť, FIFA tvrdí, že po prvé tieto zápasy majú osobitný ohlas len medzi futbalovými fanúšikmi a po druhé tieto zápasy tradične neboli vysielané na bezplatných televíznych kanáloch ani nepriťahovali početných televíznych divákov. Z toho podľa nej vyplýva, že „ostatné“ zápasy nespĺňajú dve kritériá, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia, takže sa v tomto ohľade dopustila pochybenia.

82      Pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa ohlasu, ktorý majstrovstvá sveta majú v belgickej spoločnosti, FIFA tvrdí, že zaradenie všetkých zápasov tejto súťaže do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť je neproporcionálnym opatrením vo vzťahu k sledovanému cieľu. „Ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta totiž priťahujú len zlomok počtu televíznych divákov, ktorých priťahujú „vrcholné“ zápasy, ale aj tých, ktorých priťahujú početné ďalšie programy belgickej televízie, takže ich popularitu treba považovať za veľmi obmedzenú. Tento neproporcionálny charakter navyše preukazuje skutočnosť, že samotní prevádzkovatelia vysielania nevysielajú všetky zápasy v priamom prenose.

83      Tieto závery sú podľa nej v súlade s rozhodovacou praxou Komisie a s judikatúrou a potvrdzujú ich osobitne nízke počty divákov dosiahnuté pri niektorých „ostatných“ zápasoch, ktoré pritiahli 27 000 až 33 000 televíznych divákov vo Valónsku.

84      Konkrétne zo štúdie, ktorá sa opiera o údaje z databázy jednej belgickej výskumnej spoločnosti, vyplýva, že priemerný počet osôb, ktoré nie sú futbalovými fanúšikmi a ktoré sledovali prinajmenšom 30 minút nepretržite všetky „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta 1998, 2002 a 2006, predstavoval iba 2,5, 0,8 a 2,5 % celkového počtu divákov vo flámskom spoločenstve a 1,4, 1,2 a 1,4 % celkového počtu divákov vo francúzskom spoločenstve. Naopak 17,6, 9,5 a 10 % futbalových fanúšikov sledovalo prinajmenšom 30 minút nepretržite všetky „vrcholné“ zápasy majstrovstiev sveta 1998, 2002 a 2006 vo flámskom spoločenstve a tieto počty dosiahli 10,9, 9 a 12,5 % vo francúzskom spoločenstve.

85      V napadnutom rozhodnutí sa nespomína nijaký iný dôkaz týkajúci sa osobitného ohlasu, ktorý v širokej verejnosti v Belgicku majú zápasy majstrovstiev sveta, či dokonca „ostatné“ zápasy tejto súťaže, takže Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že všetky zápasy tejto súťaže majú veľký význam pre belgickú spoločnosť.

86      Navyše nemožno tvrdiť, že „ostatné“ zápasy majú veľký význam pre belgickú spoločnosť napriek tomu, že belgická právna úprava neukladá prevádzkovateľom televízneho vysielania povinnosť vysielať ich, hoci pri iných udalostiach také povinnosti existujú.

87      Čo sa týka kritéria týkajúceho sa účasti národného družstva Belgicka, ktoré sa nachádza v odôvodnení č. 8 napadnutého rozhodnutia, FIFA tvrdí, že to nie je zo svojej podstaty splnené pri „ostatných“ zápasoch.

88      Pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa toho, že majstrovstvá sveta tradične vysielajú bezplatné televízne kanály a „priťahujú“ početných televíznych divákov, FIFA sa predovšetkým domnieva, že je nevhodné, lebo celý rad programov, akými sú filmy alebo komédie, ho spĺňa bez toho, aby boli zaradené do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť. FIFA ďalej zdôrazňuje, že dodržanie tohto kritéria predstavuje len čiastkový dôkaz o význame udalosti, ktorý umožňuje zvažovať možnosť jej zaradenia do zoznamu. Navyše vzhľadom na to, že v odôvodnení č. 16 napadnutého rozhodnutia sa neuvádza nič v opačnom zmysle, Komisia nemohla platne dospieť k záveru, že toto kritérium je splnené a zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do belgického zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť je proporcionálnym opatrením.

89      FIFA opakuje, že „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta vyvolávajú často tak málo záujmu, že ani nie sú vysielané v priamom prenose vo voľne prístupnej televízii, a že pokiaľ tak vysielané sú, nepriťahujú početných televíznych divákov. Napríklad, pokiaľ ide o majstrovstvá sveta 1998, 2002 a 2006, v jednom alebo obidvoch belgických spoločenstvách, ktoré prijali sporné opatrenia, nebolo v priamom prenose vysielaných spolu 24 zápasov, pričom 8 z týchto zápasov, ktoré boli vysielané zo záznamu vo Valónsku, pritiahlo veľmi nízky počet televíznych divákov. FIFA okrem toho zdôrazňuje, že okolnosť, že dva zápasy sa hrajú zároveň, neodôvodňuje absenciu vysielania jedného z nich, lebo ich možno vysielať na rozličných kanáloch, pričom pre tento osobitný prípad možno takisto zvažovať sublicencie.

90      „Ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta 2006 navyše pritiahli v priemere iba 326 000 televíznych divákov vo Flámsku a 279 000 vo Valónsku oproti 722 000 a 583 000 televíznych divákov, ktorých v priemere pritiahli „vrcholné“ zápasy tej istej súťaže, a obdobné tendencie možno pozorovať, pokiaľ ide o majstrovstvá sveta 1998 a 2002. Komisia teda takisto nesprávne tvrdila, že všetky zápasy majstrovstiev sveta vždy pritiahli početných televíznych divákov v Belgicku, a tým porušila požiadavky článku 3a smernice 89/552.

91      Okrem toho FIFA zdôrazňuje, že prístup verejnosti k zápasom majstrovstiev sveta bolo možné dosiahnuť prostredníctvom menej obmedzujúcich opatrení, akými sú využitie prevádzkovateľov plateného vysielania, ktorých služby však môže zachytiť 90 % belgickej populácie, vysielanie zostrihov alebo celých zápasov zo záznamu prevádzkovateľmi vysielania, ktorí vyhovujú požiadavkám uvedeným v bodoch 9 a 13 vyššie, alebo aj rozhlasové vysielanie v priamom prenose alebo zo záznamu. Vysielanie samotných „vrcholných“ zápasov v priamom prenose tak mohlo byť vyhradené prevádzkovateľom vysielania, ktorí spĺňajú tieto požiadavky. Keďže však Komisia tieto možnosti nepreskúmala, nemôže platne dospieť k záveru, že zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do belgického zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť je nevyhnutným a proporcionálnym opatrením v pomere k cieľu, ktorý sleduje.

92      FIFA tiež uvádza, že ak by sa v rozpore s argumentmi, ktoré predkladá, mal článok 3a ods. 1 smernice chápať v tom zmysle, že majstrovstvá sveta treba považovať ako celok za udalosť veľkého významu pre spoločnosť vzhľadom na znenie odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, je namieste zohľadniť, že proti tomuto ustanoveniu bola implicitne v žalobe a v každom prípade v replike podaná námietka podľa článku 241 ES. V rámci tejto námietky sa FIFA dovoláva všetkých tvrdení, ktoré podľa nej preukazujú, že nie je odôvodnené považovať majstrovstvá sveta ako celok za jedinú udalosť veľkého významu pre spoločnosť.

93      Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

94      Po prvé je namieste pripomenúť, že článok 3a smernice 89/552 tým, že stanovuje, že členské štáty majú definovať udalosti veľkého významu pre spoločnosť v zmysle uvedenom v odôvodnení č. 21 smernice 97/36, priznáva členským štátom významnú mieru voľnej úvahy v tomto ohľade.

95      Po druhé napriek skutočnosti, že článok 3a smernice 89/552 nepristupuje k harmonizácii na úrovni jednotlivých udalostí, ktoré môže členský štát považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri body 59 a 60 vyššie), zo spomenutia majstrovstiev sveta v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 vyplýva, že Komisia nemôže považovať zaradenie zápasov tejto súťaže do zoznamu udalostí za porušenie práva Spoločenstva z dôvodu, že dotknutý členský štát jej neoznámil osobitné dôvody, ktoré odôvodňujú ich význam pre spoločnosť (pozri bod 61 vyššie). No prípadný záver Komisie, podľa ktorého zaradenie majstrovstiev sveta ako celku do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť členského štátu je zlučiteľné s právom Spoločenstva z dôvodu, že túto súťaž treba vzhľadom na jej charakteristické znaky platne považovať za jedinú udalosť, možno spochybniť na základe konkrétnych okolností preukazujúcich, že „ostatné“ zápasy nemajú taký význam pre spoločnosť v tomto štáte.

96      Ako už totiž bolo uvedené v bodoch 59 a 60 vyššie, ani odôvodnenie č. 18 smernice 97/36, ani článok 3a smernice 89/552 sa nezaoberajú otázkou, či majstrovstvá sveta možno platne zahrnúť v celom ich rozsahu do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť bez ohľadu na záujem, ktorý vyvolávajú jeho zápasy a najmä „ostatné“ zápasy, v dotknutom členskom štáte.

97      V dôsledku toho akákoľvek diskusia týkajúca sa súladu smernice 97/36 s právom, pokiaľ ide o kvalifikáciu majstrovstiev sveta v celom ich rozsahu a nie iba ich „vrcholných“ zápasov ako udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri bod 92 vyššie), je bezpredmetná, keďže jej odôvodnenie č. 18 sa touto otázkou nezaoberá. Preto nie je potrebné sa vysloviť k otázke, či FIFA mohla v tomto ohľade platne vzniesť námietku podľa článku 241 ES vo svojej replike alebo či takú námietku treba považovať za vznesenú implicitne v žalobe.

98      Po tretie, ako bolo vysvetlené v bodoch 71 a 72 vyššie, majstrovstvá sveta možno odôvodnene považovať skôr za jedinú udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí, ktoré sa rozdeľujú na „vrcholné“ a „ostatné“ zápasy, takže prístup belgických orgánov sa nachádza v medziach ich voľnej úvahy.

99      Význam „ostatných“ zápasov vyplýva navyše aj zo samotnej skutočnosti, že sú súčasťou tejto súťaže, čo platí rovnako ako pre iné športové súťaže, pri ktorých sa bežne obmedzený záujem o ne zvyšuje, keď sa odohrávajú v rámci olympijských hier.

100    Z toho vyplýva, že Komisia sa tým, že nespochybnila postoj, podľa ktorého nie je na účely posúdenia týkajúceho sa významu majstrovstiev sveta pre belgickú spoločnosť potrebné rozlišovať medzi „vrcholnými“ a „ostatnými“ zápasmi, ale treba posudzovať túto súťaž ako celok a nie ako sériu jednotlivých udalostí (odôvodnenia č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia, pozri bod 20 vyššie), nedopustila nijakého pochybenia.

101    Tvrdenia, ktoré FIFA predkladá v tejto súvislosti v rámci prejednávaného žalobného dôvodu, nevyvracajú posúdenia uvedené v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia.

102    Okolnosť, že počet osôb, ktoré nie sú futbalovými fanúšikmi a ktoré sledovali 30 minút nepretržite všetky „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta 1998, 2002 a 2006, sa rovná veľmi nízkemu percentu (pozri bod 84 vyššie), totiž nie je rozhodujúca, lebo nie všetky „ostatné“ zápasy musia mať nevyhnutne veľký význam pre belgickú spoločnosť na to, aby majstrovstvá sveta v celom rozsahu bolo možné platne zaradiť do belgického zoznamu takých udalostí. Naopak, na odôvodnenie nerozlišovania medzi „vrcholnými“ a „ostatnými“ zápasmi, pokiaľ ide o ich význam pre spoločnosť, postačuje, aby sa charakteristika opísaná v bode 72 vyššie vzťahovala na niektoré z „ostatných“ zápasov, ktorých počet ani účastníkov nemožno spresniť v čase vypracovania zoznamu alebo získania vysielacích práv. Z toho vyplýva, že kritérium použité na účely prieskumov, ktoré boli vykonané v rámci tejto štúdie, bolo príliš obmedzujúce, a teda neprispôsobené štruktúre majstrovstiev sveta i charakteristickým znakom, ktoré táto súťaž musí spĺňať na to, aby ju bolo možné v celom jej rozsahu kvalifikovať ako udalosť veľkého významu pre spoločnosť.

103    Toto konštatovanie takisto vyvracia argument, ktorý uviedla FIFA, založený na tom, že niektoré „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta 1998, 2002 a 2006 neboli vysielané v priamom prenose alebo neboli vysielané vôbec, o to viac, že sa s dvomi výnimkami týka zápasov hraných zároveň s inými taktiež „ostatnými“ zápasmi, ktoré podľa dokumentu s názvom „Údaje o počte divákov v Belgicku za majstrovstvá sveta 1998 až 2006“, ktorý predložila FIFA, napriek tomu pritiahli 125 000 až 697 000 televíznych divákov vo Flámsku a 152 000 až 381 000 televíznych divákov vo Valónsku. Nevysielanie obmedzeného počtu „ostatných“ zápasov alebo ich vysielanie zo záznamu tak nevedie k záveru, že napriek ich charakteristickým znakom (pozri body 72 a 99 vyššie) nemajú ako celok veľký význam pre belgickú spoločnosť, najmä pokiaľ sa tieto riešenia zvolili z objektívnych dôvodov, akým je okolnosť, že dva zápasy sa hrali zároveň. V tomto ohľade je potrebné dodať, že podľa toho istého dokumentu došlo k nevysielaniu zápasov, ktoré sa hrali v rovnakom čase ako iné zápasy majstrovstiev sveta, len vo Flámsku. Navyše v rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, odôvodnenie č. 16 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 20 vyššie) sa nevzťahuje na zápasy, ktoré boli vždy vysielané v priamom prenose, ale na zápasy, ktoré boli vždy vysielané na bezplatných televíznych kanáloch, čo zodpovedá štvrtému kritériu uvedenému v odôvodnení č. 5 tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že „ostatné“ zápasy nezahŕňajú zo svojej podstaty belgické národné družstvo, postačuje pripomenúť, že po prvé, ako už bolo uvedené, majstrovstvá sveta možno odôvodnene považovať za jedinú udalosť veľkého významu pre belgickú spoločnosť a po druhé Komisia považovala za splnené len prvé a štvrté kritérium uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa osobitne vyjadrila k tretiemu kritériu.

104    Pokiaľ ide o tvrdenia založené na údajoch o počte divákov, ktoré sa týkajú „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta 1998, 2002 a 2006 (pozri bod 90 vyššie), ani tie nemožno prijať.

105    V tomto ohľade je namieste zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, údaje o počte divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov v porovnaní s údajmi týkajúcimi sa „vrcholných“ zápasov nepreukazujú, že prvé nepritiahli početných televíznych divákov. Podľa dokumentu s názvom „Údaje o počte divákov v Belgicku za majstrovstvá sveta 1998 až 2006“ totiž „ostatné“ zápasy pritiahli v priemere 32 % televíznych divákov, ktorí sledovali „vrcholné“ zápasy majstrovstiev sveta 1998, a tento percentuálny podiel bol 31 % pri majstrovstvách sveta 2002 a 46 % pri majstrovstvách sveta 2006. Aj keď je pravda, že tieto údaje sú nižšie než údaje týkajúce sa „vrcholných“ zápasov, skutočnosťou zostáva, že zaradenie „ostatných“ zápasov do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť nevyžaduje, aby pritiahli rovnaký počet televíznych divákov ako „vrcholné“ zápasy. V prejednávanej veci nemožno tieto údaje vnímať tak, že zodpovedajú počtu televíznych divákov, ktorých by v Belgicku bežne pritiahli zápasy, ktoré sa nehrajú v rámci veľkej medzinárodnej futbalovej súťaže na úrovni národných družstiev a ktorých sa navyše neúčastní belgické národné družstvo.

106    Zodpovedajúco je potrebné uviesť, že podľa dokumentu s názvom „Údaje o počte divákov v Belgicku za majstrovstvá sveta 1998 až 2006“ spomedzi „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta 1998 ich dvanásť pritiahlo 1 milión až 1,345 milióna televíznych divákov a osem pritiahlo 799 000 až 976 000 televíznych divákov. Čo sa týka majstrovstiev sveta 2002, z toho istého dokumentu vyplýva, že spomedzi „ostatných“ zápasov ich pätnásť pritiahlo 624 000 až 915 000 televíznych divákov a sedem pritiahlo 511 000 až 589 000 televíznych divákov. Pokiaľ ide o majstrovstvá sveta 2006, predmetný dokument uvádza, že spomedzi „ostatných“ zápasov ich desať pritiahlo 808 000 až 1,185 milióna televíznych divákov a štrnásť pritiahlo 649 000 až 768 000 televíznych divákov.

107    Podľa dokumentu s názvom „Údaje o počte divákov v Belgicku za majstrovstvá sveta 1998 až 2006“ pritom „vrcholné“ zápasy pritiahli v celom tomto členskom štáte priemerne 2,172 milióna, 1,418 milióna a 1,305 milióna televíznych divákov za majstrovstvá sveta 1998, 2002 a 2006. Pri porovnaní s týmito priemernými hodnotami údaje uvedené v bode 106 vyššie preukazujú, že „ostatné“ zápasy pritiahli v Belgicku veľmi veľký počet divákov, ktorý nemožno vysvetliť inak než zaradením týchto zápasov do programu majstrovstiev sveta. Potvrdzujú teda posúdenia, ktoré sa nachádzajú v bodoch 71, 72 a 99 vyššie, a podporujú stanovisko uvedené v odôvodnení č. 16 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého zápasy majstrovstiev sveta vrátane „ostatných“ zápasov tradične priťahujú početných televíznych divákov.

108    Túto analýzu nespochybňujú údajne veľmi nízke počty divákov, ktorých sa dovoláva FIFA vo vzťahu k určitým „ostatným“ zápasom (pozri bod 83 vyššie). V tomto ohľade je namieste uviesť, že z troch zápasov, na ktoré FIFA poukazuje, sa dva začali o 8.30 hod. a tretí o 13.30 hod. v Belgicku a hrali sa v rovnakom čase ako tri iné „ostatné“ zápasy, ktoré napriek tomu vo Valónsku pritiahli 221 000, 290 000 a 163 000 televíznych divákov. Skutočnosť, že príčinou tohto javu pozorovaného pri majstrovstvách sveta 2002 je časový posun kombinovaný s časom, kedy sa predmetné zápasy hrali, preukazuje podstatne vyššie počty divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov, ktoré neboli vysielané ani príliš skoro ráno, ani počas pracovného času, ako sú napríklad zápasy spomenuté v bode 106 vyššie. Okrem toho podľa tlačovej správy, ktorá je pripojená k duplike, samotná FIFA potvrdzuje význam časového posunu, ktorý určuje čas konania zápasu v každej krajine, pričom túto okolnosť uznáva ako faktor, ktorý ovplyvnil výšku sledovanosti v Ázii a Európe počas majstrovstiev sveta 2002 a 2006.

109    Údaje o počte divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov teda potvrdzujú posúdenie uvedené v bode 100 vyššie namiesto toho, aby ho vyvracali.

110    Okrem toho záver uvedený v bode 107 vyššie nie je v rozpore so záverom, ktorý sa nachádza v odôvodnení č. 40 rozhodnutia Komisie 2000/400/ES z 10. mája 2000 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] (vec č. IV/32.150 – Eurovision, Ú. v. ES L 151, s. 18) a na ktorý FIFA robí narážku (pozri bod 83 vyššie). Podľa tohto odôvodnenia sú medzinárodné podujatia vo všeobecnosti atraktívnejšie pre verejnosť danej krajiny než vnútroštátne podujatia, pokiaľ sa na nich zúčastňuje národné družstvo alebo národný majster, zatiaľ čo medzinárodné podujatia, na ktorých sa nezúčastňuje národné družstvo alebo majster, často vyvolávajú len malý záujem. Majstrovstvá sveta sa pritom často odohrávajú s účasťou belgického národného družstva. Navyše, aj keď to tak nie je, o neúčasti tohto národného družstva sa normálne rozhodne po zostavení zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť, ale aj po prevode práv na televízne vysielanie, pokiaľ ide o predmetný rok.

111    Čo sa týka tvrdenia založeného na neexistencii povinnosti vysielať „ostatné“ zápasy (pozri bod 86 vyššie), stačí uviesť, že z rozhodnutia neuložiť prevádzkovateľovi televízneho vysielania povinnosť vysielať udalosť nijako nevyplýva, že táto udalosť nie je udalosťou veľkého významu pre spoločnosť v zmysle článku 3a smernice 89/552, aj keby uloženie takých povinností patrilo medzi postupy, ktoré vnútroštátny zákonodarca vo všeobecnosti používa. Cieľom uvedeného článku je totiž pri dodržaní zásady proporcionality zabrániť tomu, aby široká verejnosť v členskom štáte nemala z dôvodu exkluzívneho televízneho vysielania možnosť sledovať určité udalosti vo voľne prístupnej televízii. Jeho cieľom teda nie je nepriamo nútiť štáty, ktoré chcú poskytnúť takú ochranu, aby uložili prevádzkovateľovi voľne prístupného televízneho vysielania povinnosť vysielať tieto udalosti. Ak by pritom členské štáty museli na účely platného zaradenia udalosti do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť uložiť prevádzkovateľovi voľne prístupného televízneho vysielania povinnosť vysielať ho, predmetné ustanovenie by malo účinky, ktoré by išli nad rámec jeho cieľa.

112    Vzhľadom na to, že nemožno prijať tvrdenia, ktoré uviedla FIFA, založené na tom, že Komisia nesprávne potvrdila posúdenie belgických orgánov, podľa ktorého majstrovstvá sveta predstavujú ako celok udalosť veľkého významu pre belgickú spoločnosť, je namieste odmietnuť tvrdenie, podľa ktorého táto inštitúcia neuskutočnila riadne preskúmanie významu „ostatných“ zápasov pre belgickú spoločnosť (pozri bod 79 vyššie).

113    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že štvrté kritérium uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia údajne spĺňajú aj iné programy (pozri bod 88 vyššie), treba predovšetkým uviesť, že programy, na ktoré robí FIFA narážku, nepredstavujú udalosti v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36.

114    Ďalej je potrebné zdôrazniť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 neukladá členským štátom povinnosť zostaviť zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, ani od nich nevyžaduje, aby v prípade, ak taký zoznam zostavia, do neho zaradili konkrétnu udalosť, aj keď by do neho mohla byť platne zaradená. Okrem skutočnosti, že toto ustanovenie uvádza, že každý členský štát „môže“ prijať opatrenia na dosiahnutie cieľov, ktoré opisuje, totiž konkretizuje možnosti, ktoré majú členské štáty pri odchýlení sa od určitých pravidiel Zmluvy, akými sú pravidlá upravujúce slobodné poskytovanie služieb. Pokiaľ pritom ide o výber medzi viacerými konkrétnymi udalosťami veľkého významu pre spoločnosť v zmysle smernice 97/36, nemožno od členských štátov priamo alebo nepriamo vyžadovať, aby zaradili na svoje zoznamy iné udalosti než tie, ktoré sa rozhodli do nich zaradiť, a odchýliť sa od pravidiel Zmluvy vo väčšom rozsahu, než si želajú. V tomto ohľade je potrebné dodať, že preskúmanie Komisie v rámci článku 3a ods. 2 smernice 89/552, pokiaľ ide o charakter zaradených udalostí ako udalostí veľkého významu pre spoločnosť, sa uskutočňuje so zreteľom na ich vlastné charakteristické znaky a nie so zreteľom na charakteristické znaky iných nezaradených udalostí.

115    Pokiaľ má teda udalosť veľký význam pre spoločnosť členského štátu, Komisia sa nedopustí nesprávneho právneho posúdenia, keď v rámci preskúmania, ktoré vykonáva podľa článku 3a ods. 2 smernice 89/552, nenamietne proti jeho zaradeniu do zoznamu zostaveného predmetným členským štátom z dôvodu, že sa v ňom nenachádza iná udalosť s prípadne ešte väčším významom pre túto spoločnosť.

116    Preto aj za predpokladu, že existujú iné udalosti v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 s ešte väčším významom pre belgickú spoločnosť než majstrovstvá sveta, ktoré sa však nenachádzajú v zozname zostavenom belgickými orgánmi, Komisia neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že akceptovala zaradenie tejto súťaže do sporného zoznamu.

117    Čo sa týka tvrdení, ktoré spochybňujú proporcionalitu zaradenia všetkých zápasov majstrovstiev sveta na belgický zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, je potrebné uviesť, že v nich, ako sú opísané v bode 82 vyššie, možno rozpoznať zamieňanie medzi na jednej strane veľkým významom udalosti pre spoločnosť, čo je prvá podmienka, ktorá musí byť splnená a ktorá predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu odôvodňujúci obmedzenie základnej slobody zaručenej Zmluvou (pozri body 52 až 57 vyššie), a na druhej strane proporcionalitou predmetného obmedzenia, čo predstavuje druhú podmienku, ktorú musí spĺňať vnútroštátna právna úprava obmedzujúca takú slobodu, aby bola zlučiteľná s právom Spoločenstva (pozri bod 58 vyššie). V tomto ohľade postačuje pripomenúť, že majstrovstvá sveta možno, ako to vyplýva z analýzy uskutočnenej v rámci prejednávaného žalobného dôvodu, odôvodnene považovať za jedinú udalosť veľkého významu pre belgickú spoločnosť, pričom údaje o počte divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov potvrdzujú posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia namiesto toho, aby ho vyvracali. Je teda nutné konštatovať, že výhrada založená na tom, že predmetné zápasy nemajú veľký význam pre spoločnosť, takže belgické opatrenia sú údajne neproporcionálne, je v každom prípade založená na chybnom predpoklade. Preto táto výhrada nevyvracia záver Komisie o primeranej a proporcionálnej povahe zaradenia všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť vzhľadom na to, že táto súťaž má charakter jedinej udalosti.

118    Pokiaľ ide o tvrdenia takisto založené na porušení zásady proporcionality, ktoré sú opísané v bode 91 vyššie, postačuje uviesť, že možnosti, ktoré FIFA navrhuje, nie sú zlučiteľné s definíciou voľne prístupnej televízie uvedenou v odôvodnení č. 22 smernice 97/36, čo je definícia, o ktorej FIFA vo svojej replike výslovne uviedla, že ju uznáva. Z toho vyplýva, že Komisia nemusela preskúmať tieto možnosti predtým, ako dospela k záveru o proporcionalite zaradenia majstrovstiev sveta v celom ich rozsahu do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť.

119    Z toho vyplýva, že Komisia neporušila článok 3a ods. 2 smernice 89/552 tým, že posúdila zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť ako zlučiteľné s právom Spoločenstva, takže prvý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.

 O druhom a treťom žalobnom dôvode založených na porušení článku 49 ES a porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 49 ES a článkom 43 ES

–       Tvrdenia účastníkov konania

120    FIFA vo svojej žalobe tvrdí, že tvrdenia, ktoré uviedla na podporu prvého žalobného dôvodu, preukazujú aj to, že Komisia tým, že posúdila zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť ako zlučiteľné s právom Spoločenstva, porušila článok 49 ES.

121    Vo svojej replike FIFA dodáva, že po prvé sa belgická právna úprava síce uplatňuje bez rozdielu na tuzemských a zahraničných prevádzkovateľov vysielania, avšak jej bráni v predaji exkluzívnych vysielacích práv na každý zápas majstrovstiev sveta prevádzkovateľom vysielania, ktorí nespĺňajú požiadavky uvedené v bodoch 9 a 13 vyššie, a po druhé podľa mechanizmu vzájomného uznávania, ktorý bol zavedený napadnutým rozhodnutím, nemôžu prevádzkovatelia vysielania usadení v iných členských štátoch exkluzívne vysielať v Belgicku žiaden zápas majstrovstiev sveta, lebo nespĺňajú uvedené požiadavky. Aj keď právna úprava, ktorú prijalo flámske spoločenstvo, ponecháva predmetným prevádzkovateľom vysielania možnosť uskutočniť exkluzívne vysielanie zápasov majstrovstiev sveta v prípade, že žiaden prevádzkovateľ vysielania, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 9 vyššie, neprejaví záujem o získanie sublicencií od nich, táto možnosť je podľa nej čisto teoretická. Vylúčenie možnosti získať exkluzívne tento druh vysielacích práv v Belgicku pritom berie prevádzkovateľom vysielania usadeným v iných členských štátoch všetok záujem na ich získaní, a tak im bráni vo vysielaní akéhokoľvek zápasu majstrovstiev sveta v tejto krajine.

122    Účinky obmedzujúce slobodné poskytovanie služieb zo strany prevádzkovateľov vysielania, ktorí sú usadení v iných členských štátoch než v Belgicku, však podľa nej bolo možné zmierniť na proporcionálnu úroveň tým, že do zoznamu udalostí veľkého významu by boli zaradené len tie zápasy majstrovstiev sveta, ktoré majú vskutku taký význam pre belgickú spoločnosť, a to „vrcholné“ zápasy, ku ktorým FIFA vždy pridávala otvárací zápas a otváraciu ceremóniu. Naopak, belgické opatrenia, ako ich schválila Komisia v rámci napadnutého rozhodnutia, zahŕňajú neproporcionálne a neodôvodnené obmedzenia slobodného poskytovania služieb v pomere k účelu, ktorý sledujú.

123    V rámci žalobného dôvodu založeného na porušení práva usadiť sa FIFA vo svojej žalobe uvádza, že zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť bráni prevádzkovateľom vysielania, ktorí sa chcú usadiť v Belgicku a ponúkať v tejto súvislosti platené televízne služby, v získaní exkluzívnych práv na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta v tejto krajine. Získanie vysielacích práv, ktoré nie sú exkluzívne, pritom malému prevádzkovateľovi vysielania neumožňuje, aby nahromadil príjmy, predplatiteľov a prestíž, ktoré sú potrebné na usadenie sa v Belgicku, takže Komisia nesprávne usúdila, že zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť neporušuje článok 43 ES.

124    Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť týchto žalobných dôvodov.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

125    Je nesporné a navyše sa uznáva v odôvodnení č. 17 napadnutého rozhodnutia, že mechanizmus vzájomného uznávania, ktorý bol zavedený napadnutým rozhodnutím na základe článku 3a smernice 89/552, má za následok obmedzenie slobodného poskytovania služieb na spoločnom trhu, ako ho stanovuje článok 49 ES.

126    Okrem toho, ako tvrdí FIFA, belgické opatrenia sú spôsobilé dostať prevádzkovateľov vysielania usadených v iných členských štátov do faktickej alebo právnej situácie, ktorá je nevýhodná v porovnaní so situáciou prevádzkovateľov vysielania usadených v Belgicku. V tejto súvislosti je bez ohľadu na skutočnosť, že právna úprava opísaná v bodoch 7 až 15 vyššie sa uplatňuje rovnako na tuzemských i zahraničných prevádzkovateľov vysielania, fakticky oveľa menej pravdepodobné, že nijaký prevádzkovateľ vysielania, ktorý spĺňa kritériá uvedené v bodoch 9 a 13 vyššie, usadený s vysokou pravdepodobnosťou v Belgicku, nebude mať záujem vysielať majstrovstvá sveta, čím dá prevádzkovateľovi vysielania, ktorý sa chce usadiť v Belgicku, možnosť exkluzívne vysielať uvedenú udalosť, ako opačná situácia. Okrem toho táto možnosť podľa belgickej právnej úpravy existuje len pre flámske spoločenstvo (pozri bod 10 vyššie). Z toho vyplýva, že belgické opatrenia vskutku predstavujú prekážky slobody usadiť sa, ako ju stanovuje článok 43 ES.

127    Tieto obmedzenia slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa však možno odôvodniť, pokiaľ smerujú k ochrane práva na informácie a zabezpečeniu širokého prístupu verejnosti k televíznym vysielaniam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, či už vnútroštátnych, alebo nie, a okrem toho sú spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri body 52 až 58 vyššie).

128    V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že FIFA spochybňuje súlad napadnutého rozhodnutia s právom vzhľadom na ustanovenia Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb a slobode usadiť sa v rozsahu, v akom Komisia schválila zaradenie „ostatných“ zápasov do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť. Podľa FIFA tieto zápasy nezodpovedajú takej kvalifikácii, takže obmedzenie slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa je neproporcionálne.

129    Argumenty, ktoré sú uvedené na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení článku 49 ES, pritom rovnako ako tvrdenia, ktoré boli preskúmané v bode 117 vyššie, trpia rovnakým zamieňaním medzi na jednej strane veľkým významom udalosti pre spoločnosť, čo je prvá podmienka, ktorá musí byť splnená a ktorá predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu odôvodňujúci obmedzenie základnej slobody zaručenej Zmluvou (pozri body 52 až 57 vyššie), a na druhej strane proporcionalitou predmetného obmedzenia, čo predstavuje druhú podmienku, ktorú musí spĺňať vnútroštátna právna úprava obmedzujúca takú slobodu, aby bola zlučiteľná s právom Spoločenstva (pozri bod 58 vyššie). V tomto ohľade postačuje pripomenúť, že majstrovstvá sveta možno, ako to vyplýva z analýzy uskutočnenej v rámci prvého žalobného dôvodu, odôvodnene považovať za jedinú udalosť veľkého významu pre belgickú spoločnosť, pričom údaje o počte divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov potvrdzujú posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia namiesto toho, aby ho vyvracali. Je teda nutné konštatovať, že výhrada založená na tom, že sporný zoznam sa mal pre zachovanie proporcionality obmedziť na zaradenie „vrcholných“ zápasov, lebo len tie majú veľký význam pre belgickú spoločnosť, je v každom prípade založená na chybnom predpoklade. Preto táto výhrada nevyvracia záver Komisie o proporcionálnej povahe zaradenia všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť.

130    Pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, úvahy nachádzajúce sa v bodoch 127 a 129 vyššie spôsobujú, že tvrdenia, ktoré FIFA uviedla v tomto ohľade, musia byť takisto zamietnuté.

131    Druhý a tretí žalobný dôvod preto nemožno prijať.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s právom FIFA vlastniť majetok

–       Tvrdenia účastníkov konania

132    FIFA uvádza, že zákaz predaja exkluzívnych vysielacích práv na každý zápas majstrovstiev sveta prevádzkovateľom vysielania, ktorí nespĺňajú požiadavky uvedené v bodoch 9 a 13 vyššie, zbavuje jej právo vlastniť majetok svojho obsahu a v každom prípade ho neproporcionálne a neodôvodnene obmedzuje. Možnosť predaja takých práv v rámci verejného obstarávania, na ktorom by sa mohli zúčastniť viaceré subjekty, je faktor, ktorý podľa nej najviac ovplyvňuje ich hodnotu, z ktorej pochádza najväčšia časť príjmov FIFA. Komisia sa teda tým, že nekonštatovala toto porušenie práva vlastniť majetok, ktoré chráni článok 1 prvého dodatkového protokolu k EDĽP a právo Spoločenstva, dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

133    Okrem toho možnosť vysielať zápasy majstrovstiev sveta, ktorú ponúka flámska právna úprava prevádzkovateľom vysielania nespĺňajúcim tieto požiadavky, je čisto teoretická (pozri bod 121 vyššie), pričom vo Valónsku táto možnosť ani neexistuje.

134    Cieľ prístupu verejnosti k udalostiam veľkého významu pre belgickú spoločnosť pritom bolo možné dosiahnuť tým, že do zoznamu takých udalostí by boli zaradené len tie zápasy majstrovstiev sveta, ktoré majú vskutku taký význam pre túto spoločnosť, a to „vrcholné“ zápasy.

135    Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

136    Je potrebné pripomenúť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že FIFA je organizátorom majstrovstiev sveta v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36, takže akákoľvek osoba, ktorá chce využiť práva na televízne vysielanie tejto udalosti, ich musí získať od nej alebo od osoby, ktorá ich od nej získala.

137    Vzhľadom na to, že hodnota týchto práv môže byť ovplyvnená právnymi účinkami, ktoré má napadnuté rozhodnutie (pozri body 37 až 41 vyššie), právo FIFA vlastniť majetok je ním tiež dotknuté.

138    Okrem toho z judikatúry vyplýva, že pokiaľ sa členský štát dovoláva ustanovení, akými sú články 46 ES a 55 ES, aby odôvodnil právnu úpravu, ktorá má povahu prekážky výkonu slobodného poskytovania služieb alebo slobody usadiť sa, toto odôvodnenie, ktoré právo Spoločenstva upravuje, musí byť vykladané so zreteľom na všeobecné zásady práva a najmä základné práva. Výnimky, ktoré tieto ustanovenia upravujú, sa tak budú na predmetnú vnútroštátnu právnu úpravu vzťahovať len vtedy, ak je v súlade so základnými právami, ktorých dodržiavanie zabezpečujú súdy Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 1991, ERT, C‑260/89, Zb. s. I‑2925, bod 43). Obdobne nemožno akceptovať, aby sa na vnútroštátne opatrenie, ktoré nie je v súlade so základnými právami, akým je právo vlastniť majetok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C‑20/00 a C‑64/00, Zb. s. I‑7411, bod 67), mohli vzťahovať uznávané výnimky, lebo zodpovedá naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, akým je prístup širokej verejnosti k udalostiam veľkého významu pre spoločnosť prostredníctvom televízie.

139    Zásada ochrany základného práva vlastniť majetok však nemá v rámci práva Spoločenstva absolútnu prednosť, ale musí byť zohľadňovaná so zreteľom na svoju spoločenskú funkciu. Preto môže byť využitie práva vlastniť majetok obmedzené pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu a nepredstavujú vo vzťahu k sledovanému účelu neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by bola dotknutá samotná podstata takto zaručeného práva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 12. mája 2005, Regione autonoma Friuli-Venezia Giulia a ERSA, C‑347/03, Zb. s. I‑3785, bod 119, a z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C‑154/04 a C‑155/04, Zb. s. I‑6451, bod 126).

140    V tomto ohľade je namieste pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bodoch 98 až 119 vyššie a v rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, majstrovstvá sveta možno odôvodnene považovať za jedinú udalosť veľkého významu pre belgickú spoločnosť, pričom údaje o počte divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov potvrdzujú posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia namiesto toho, aby ho vyvracali. V tomto kontexte, ako už bolo rozhodnuté v bode 117 vyššie, charakter majstrovstiev sveta ako jedinej udalosti spôsobuje, že Komisia sa nedopustila chyby, keď usúdila, že zaradenie všetkých jeho zápasov do belgického zoznamu je proporcionálnym opatrením.

141    Preto je nutné konštatovať, že výhrada, podľa ktorej zaradenie „ostatných“ zápasov do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť je neprimeraným a neúnosným zásahom do práva FIFA vlastniť majetok z dôvodu, že tieto zápasy údajne nepredstavujú také udalosti, je založená na chybnom predpoklade.

142    Navyše, aj keď predmetná právna úprava môže ovplyvniť cenu, ktorú FIFA dostane za poskytnutie práv na vysielanie majstrovstiev sveta v Belgicku, nezbavuje tieto práva ich komerčnej hodnoty, lebo po prvé nenúti FIFA, aby ich previedla za akýchkoľvek podmienok, a po druhé tá je právom Spoločenstva i vnútroštátnym právom hospodárskej súťaže chránená proti tajným dohovorom a zneužívaniu. Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila chyby, keď dospela k záveru o proporcionalite belgických opatrení.

143    Štvrtý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu belgických opatrení, bolo zrozumiteľné a prehľadné

–       Tvrdenia účastníkov konania

144    FIFA uvádza, že belgické orgány konali svojvoľne a neposkytli vysvetlenia týkajúce sa zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť. Flámska rada pre médiá s poľutovaním konštatovala existenciu svojvoľnej metódy zostavenia predmetného zoznamu i jeho dĺžku a neposkytnutie vysvetlení týkajúcich sa výberu udalostí.

145    Okrem toho flámske úrady pri výbere udalostí, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu, použili kritériá, ktoré sa odlišujú od kritérií uvedených v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia.

146    Po prvé kritérium, podľa ktorého udalosť musí mať veľkú aktuálnu hodnotu a vzbudzovať široký záujem verejnosti (pozri bod 8 prvú zarážku vyššie), sa podľa nej podstatne líši od prvého kritéria uvedeného v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 20 vyššie), keďže sa v ňom nevyžaduje overiť, či udalosť má mimoriadny všeobecný ohlas presahujúci tých, čo zvyčajne sledujú príslušnú činnosť alebo šport, ale sa obmedzuje na aktuálnu hodnotu a záujem verejnosti.

147    Po druhé kritérium, podľa ktorého udalosť sa koná v rámci významnej medzinárodnej súťaže alebo je súťažou, na ktorej sa zúčastňuje národné družstvo, družstvo belgického klubu alebo jeden či viacerí športovci alebo športovkyne z Belgicka, sa podľa nej podstatne líši od tretieho kritéria uvedeného v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia, lebo to vyžaduje tak účasť družstva alebo športovca či športovkyne z Belgicka, ako aj odohrávanie sa v rámci medzinárodnej súťaže.

148    Napokon FIFA tvrdí, že belgické úrady neposkytli žiadne vysvetlenie týkajúce sa zaradenia všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, takže Komisia nemohla platne dospieť k záveru, že uvedený zoznam bol zostavený zrozumiteľným a prehľadným spôsobom, ako to vyžaduje článok 3a ods. 1 smernice 89/552.

149    Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

150    Na úvod je potrebné pripomenúť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 neuvádza osobitné znaky, ktoré musia charakterizovať konania zavedené na vnútroštátnej úrovni na účely vypracovania zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť. Toto ustanovenie ponecháva členským štátom mieru voľnej úvahy pri organizovaní predmetných konaní, pokiaľ ide o ich etapy, prípadné konzultácie s dotknutými osobami a priznanie administratívnych právomocí, pričom však spresňuje, že ako celok sa musia vyznačovať zrozumiteľnosťou a prehľadnosťou.

151    Obmedzenia výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou prostredníctvom vnútroštátnych opatrení, ktoré sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, musia byť totiž okrem toho spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri bod 54 vyššie).

152    V snahe zachovať proporcionalitu a nespôsobiť neodôvodnenú diskrimináciu musia byť konania, ktoré členské štáty zaviedli na účely prijatia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, zrozumiteľné a prehľadné v tom zmysle, že sa musia zakladať na objektívnych kritériách, ktoré boli vopred známe dotknutým osobám, aby sa zamedzilo tomu, že dôjde k svojvoľnému výkonu voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty k dispozícii pri rozhodovaní o konkrétnych udalostiach, ktoré sa majú zaradiť na ich zoznamy (pozri v tomto zmysle rozsudok United Pan‑Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 53 vyššie, bod 46). Hoci je totiž pravda, že zaradenie udalosti do zoznamu podľa článku 3a smernice 89/552 vyžaduje, aby mala veľký význam pre spoločnosť, skutočnosťou zostáva, že predchádzajúce stanovenie špecifických kritérií, podľa ktorých sa tento význam posudzuje, predstavuje podstatný faktor toho, aby vnútroštátne rozhodnutia boli prijímané prehľadným spôsobom a v rámci miery voľnej úvahy, ktorú majú vnútroštátne orgány v tomto ohľade k dispozícii (pozri bod 94 vyššie).

153    Pokiaľ sa Komisia v tomto kontexte domnieva, že vnútroštátne konanie vedúce k vypracovaniu zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť členského štátu zodpovedá požiadavkám zrozumiteľnosti a prehľadnosti, pričom zohľadňuje najmä uplatnenie určitých kritérií výberu, ktoré sú uvedené v jej rozhodnutí, tieto kritériá musia odrážať podstatu kritérií, ktoré stanovuje dotknutá vnútroštátna právna úprava.

154    V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že prvé kritérium zavedené nariadením z 28. mája 2004 nie je podstatne odlišné od prvého kritéria uvedeného v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia. V rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, totiž požiadavka „širokého záujmu verejnosti“ nie je zo svojej podstaty splnená, ak predmetné športové podujatie vyvolá záujem len u tých, čo zvyčajne sledujú predmetný šport.

155    Pokiaľ ide o tretie kritérium uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia, postačuje konštatovať, že Komisia sa nedomnievala, že to je pri majstrovstvách sveta splnené. V tomto ohľade z odôvodnení č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vo vzťahu k majstrovstvám sveta Komisia usúdila, že je splnené prvé a štvrté kritérium uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia. Naopak, odôvodnenie č. 8 napadnutého rozhodnutia, ktoré uplatňuje tretie kritérium uvedené v jeho odôvodnení č. 5, neodkazuje na majstrovstvá sveta, ale sa vzťahuje na medzinárodné futbalové súťaže na klubovej úrovni, akými sú Liga majstrov a pohár UEFA, ktorých zápasy s účasťou belgických klubov sú tiež súčasťou sporného zoznamu.

156    Čo sa týka poznámky, ktorú formulovala Flámska rada pre médiá, je potrebné uviesť, že neobsahuje nič, čo by mohlo odôvodniť tvrdenie uvedenej rady o údajne svojvoľnom charaktere konania vedúceho k vypracovaniu zoznamu flámskeho spoločenstva, a že bola formulovaná v roku 1999, teda niekoľko rokov pred prijatím právnych predpisov a sporného zoznamu. Pokiaľ ide o narážku na dĺžku predmetného zoznamu, v tomto posúdení sa nenachádza nič, čo by ovplyvňovalo zrozumiteľnosť alebo prehľadnosť vnútroštátneho konania.

157    Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého belgické orgány neuviedli nijaké odôvodnenie pre zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, treba po prvé pripomenúť, že postavenie „ostatných“ zápasov, ako je uvedené v bode 72 vyššie, predstavuje všeobecne známu skutočnosť, s ktorou je FIFA, organizátor predmetnej súťaže, nepochybne oboznámená. Po druhé FIFA nespochybňuje, že „vrcholné“ zápasy spĺňajú kritériá na to, aby boli kvalifikované ako udalosti veľkého významu pre belgickú spoločnosť. V tomto kontexte je teda zrejmé, že pokiaľ belgické orgány zaradili do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť aj „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta, robili tak z dôvodu, že tieto zápasy spĺňajú rovnaké kritériá ako „vrcholné“ zápasy tejto súťaže. Za týchto okolností je nutné konštatovať, že FIFA bola schopná spoznať dôvody, prečo belgické orgány zaradili majstrovstvá sveta v celom ich rozsahu do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, ktorý prijali, napadnúť túto voľbu pred vnútroštátnymi súdmi a pritom sa dovolávať každej skutočnosti, ktorá podľa nej spochybňuje posúdenie týkajúce sa významu „ostatných“ zápasov pre belgickú spoločnosť, ako to urobila aj v rámci prejednávanej žaloby.

158    Z toho vyplýva, že piaty žalobný dôvod nemožno prijať.

 O návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala FIFA

159    Posúdenia vykonané v rámci žalobných dôvodov, ktoré predložila FIFA, majú za následok, že nie je potrebné nariadiť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré navrhovala (pozri body 22 a 24 vyššie).

160    V tomto ohľade je namieste uviesť, že podľa FIFA jej návrh smeruje k tomu, aby ona i Všeobecný súd mohli preskúmať, či po prvé Komisia mala k dispozícii dostatočné dôkazy na účely záveru o zlučiteľnosti belgického zoznamu s právom Spoločenstva a či po druhé predmetný zoznam bol vypracovaný zrozumiteľným a prehľadným spôsobom. Osobitne FIFA tvrdí, že oboznámenie sa so všetkými pripomienkami, ktoré Komisia a belgické orgány predložili počas postupu hodnotenia predmetných vnútroštátnych opatrení, je nevyhnutné na to, aby bolo možné preskúmať, či tieto orgány plne vyhoveli požiadavkám Komisie a či údaje o počte divákov týkajúce sa viacerých športových disciplín boli zohľadnené koherentne, keďže pri iných súťažiach boli do sporného zoznamu zaradené len niektoré zápasy.

161    Je potrebné poznamenať, že Komisia, ako už bolo rozhodnuté v rámci skúmania žalobných dôvodov, ktoré predložila FIFA, sa nedopustila nijakej chyby, keď dospela k záveru, že zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť je zlučiteľné s právom Spoločenstva, a to na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii, akým je oznámenie belgických orgánov z 10. decembra 2003 spomenuté v odôvodnení č. 1 napadnutého rozhodnutia a pripojené k vyjadreniu k žalobe. To isté oznámenie umožnilo Komisii dospieť k záveru, že konanie zavedené v Belgicku bolo zrozumiteľné a prehľadné, pričom tvrdenia uvedené proti tomuto posúdeniu v rámci piateho žalobného dôvodu boli zamietnuté.

162    Okrem toho legalita rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti opatrení, ktoré sú prijaté podľa článku 3a smernice 89/552, s právom Spoločenstva sa posudzuje so zreteľom na znenie, v ktorom boli napokon schválené. Prípadné skoršie znenia a pripomienky, ktoré Komisia alebo vnútroštátne orgány mohli formulovať v rámci hodnotenia týchto opatrení, sú preto svojou povahou na tento účel irelevantné.

163    Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa prípadného odlišného zaobchádzania s rôznymi súťažami v tom zmysle, že niektoré boli zaradené do sporného zoznamu v celom ich rozsahu, zatiaľ čo iné len v rozsahu niektorých zápasov, postačuje uviesť, že nič FIFA nebráni, aby sa dovolávala tejto okolnosti, ktorá vyplýva zo samotného zoznamu, ako dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia, aj keď nepozná údaje o počte divákov oznámené Komisii vo vzťahu k predmetným súťažiam.

164    Za týchto okolností je potrebné zamietnuť návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania i žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

165    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže FIFA nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

166    Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Spojené kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 4 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Fédération internationale de football association (FIFA) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

3.      Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

Forwood

Truchot

Schwarcz

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. februára 2011.

Podpisy

Obsah


Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prípustnosti

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O veci samej

O šiestom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 49 ES

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O druhom a treťom žalobnom dôvode založených na porušení článku 49 ES a porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 49 ES a článkom 43 ES

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s právom FIFA vlastniť majetok

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu belgických opatrení, bolo zrozumiteľné a prehľadné

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala FIFA

O trovách


* Jazyk konania: angličtina.