Language of document : ECLI:EU:T:2011:260

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata rozšírená komora)

z 8. júna 2011 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté vzhľadom na situáciu na Pobreží Slonoviny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑86/11,

Nadiany Bamba, s bydliskom v Abidžane (Pobrežie Slonoviny), v zastúpení: P. Haïk a J. Laffont, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a A. Vitro, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: E. Cujo a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Rady 2011/18/SZBP zo 14. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2010/656/SZBP, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny (Ú. v. EÚ L 11, s. 36), ako aj nariadenia Rady (EÚ) č. 25/2011 zo 14. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 560/2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny (Ú. v. EÚ L 11, s. 1), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas, K. Jürimäe, K. O’Higgins a M. van der Woude,

tajomník: T. Weiler, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. mája 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa N. Bamba je štátnou príslušníčkou Republiky Pobrežia Slonoviny.

2        Dňa 15. novembra 2004 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu 1572 (2004), ktorou predovšetkým potvrdila, že situácia na Pobreží Slonoviny naďalej ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť v regióne, a rozhodla o uložení určitých obmedzujúcich opatrení voči tejto krajine.

3        Článkom 14 rezolúcie 1572 (2004) sa zriaďuje výbor (ďalej len „sankčný výbor“) poverený najmä určovaním osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia v oblasti cestovania a zmrazenia finančných prostriedkov, finančných aktív a ekonomických zdrojov, ktoré uvedená rezolúcia ukladá vo svojich bodoch 9 a 11, a udržiavaním ich aktuálneho zoznamu. Sankčný výbor nikdy neidentifikoval žalobkyňu ako osobu, na ktorú sa také opatrenia vzťahujú.

4        Keďže Rada Európskej únie konštatovala, že na vykonanie rezolúcie 1572 (2004) je potrebná činnosť Európskeho spoločenstva, 13. decembra 2004 prijala spoločnú pozíciu 2004/852/SZBP o obmedzujúcich opatreniach voči Pobrežiu Slonoviny (Ú. v. EÚ L 368, s. 50).

5        Keďže Rada Európskej únie sa domnievala, že na vykonanie opatrení opísaných v spoločnej pozícii 2004/852 na úrovni Spoločenstva je potrebné nariadenie, prijala nariadenie (ES) č. 560/2005 z 12. apríla 2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny (Ú. v. EÚ L 95, s. 1).

6        Spoločná pozícia 2004/852 bola naposledy predĺžená a zmenená spoločnou pozíciou Rady 2008/873/SZBP z 18. novembra 2008, ktorou sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny (Ú. v. EÚ L 308, s. 52), a neskôr bola zrušená a nahradená rozhodnutím Rady 2010/656/SZBP z 29. októbra 2010, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny (Ú. v. EÚ L 285, s. 28).

7        V dňoch 31. októbra a 28. novembra 2010 sa v Republike Pobrežia Slonoviny konali prezidentské voľby.

8        Dňa 3. decembra 2010 osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Pobrežie Slonoviny overil konečný výsledok druhého kola prezidentských volieb, tak ako bol vyhlásený predsedom Nezávislej volebnej komisie 2. decembra 2010, pričom potvrdil, že víťazom prezidentských volieb sa stal Alassane Ouattara.

9        Rada 13. decembra 2010 zdôraznila význam prezidentských volieb, ktoré sa konali 31. októbra a 28. novembra 2010, pre obnovenie mieru a stability na Pobreží Slonoviny a uviedla, že vôľa, ktorú slobodne prejavil ľud Pobrežia Slonoviny, sa musí rešpektovať. Rada tiež vzala na vedomie závery generálneho tajomníka OSN pre Pobrežie Slonoviny v rámci jeho splnomocnenia overiť priebeh volieb a zablahoželala A. Ouattarovi k zvoleniu za prezidenta Republiky Pobrežia Slonoviny.

10      Európska rada vyzvala 17. decembra 2010 všetkých vedúcich civilných a vojenských predstaviteľov Pobrežia Slonoviny, ktorí tak ešte neurobili, aby uznali demokraticky zvoleného prezidenta Alassana Ouattaru. Európska rada potvrdila odhodlanie Európskej únie prijať sankcie voči tým, ktorí budú naďalej brániť v rešpektovaní vôle, ktorú slobodne prejavil ľud Pobrežia Slonoviny.

11      S cieľom zaviesť obmedzujúce opatrenia v oblasti cestovania voči určitým osobám, ktoré síce Bezpečnostná rada OSN ani sankčný výbor neoznačili, ale ktoré bránia mierovému procesu a procesu národného zmierenia na Pobreží Slonoviny, osobitne voči tým, ktorí ohrozujú riadne dokončenie volebného procesu, prijala Rada rozhodnutie 2010/801/SZBP z 22. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 341, s. 45). Zoznam týchto osôb je uvedený v prílohe II rozhodnutia 2010/656.

12      Článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2010/656 v znení rozhodnutia 2010/801 znie takto:

„1.      Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabránenie vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez ne:

a)      osobám uvedeným v prílohe I a určeným sankčným výborom…;

b)      osobám uvedeným v prílohe II, ktoré sa neuvádzajú na zozname v prílohe I a ktoré bránia mieru a národnému zmiereniu, a najmä ohrozujú úspešné zavŕšenie volebného procesu.“

13      Rada 11. januára 2011 prijala rozhodnutie 2011/17/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 11, s. 31), s cieľom zapísať do zoznamu osôb uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/656 ďalšie osoby vzhľadom na vážnosť situácie na Pobreží Slonoviny.

14      Vzhľadom na vážnosť situácie na Pobreží Slonoviny prijala Rada 14. januára 2011 rozhodnutie 2011/18/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 11, s. 36, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), s cieľom zaviesť voči osobám uvedeným v prílohe II rozhodnutia 2010/656 ďalšie obmedzujúce opatrenia, konkrétne zmrazenie finančných prostriedkov, a zmeniť tento zoznam.

15      Článok 5 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2010/656 v znení napadnutého rozhodnutia znie takto:

„1.      Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje vo vlastníctve alebo pod priamou alebo nepriamou kontrolou:

a)      osôb uvedených v prílohe I určených sankčným výborom… alebo v držbe subjektov, ktoré vlastnia alebo priamo či nepriamo kontrolujú tieto určené osoby alebo subjekty, alebo akákoľvek osoba konajúca v ich mene alebo na ich príkaz, ako určí sankčný výbor,

b)      osôb alebo subjektov uvedených v prílohe II, ktoré sa neuvádzajú na zozname v prílohe I a ktoré bránia procesu mieru a národného zmierenia a najmä ohrozujú úspešné zavŕšenie volebného procesu, alebo v držbe subjektov, ktoré vlastnia alebo priamo či nepriamo kontrolujú tieto osoby alebo subjekty alebo akákoľvek osoba konajúca v ich mene alebo na ich príkaz,

sa zmrazia.

2.      Osobám alebo subjektom uvedeným v odseku 1 ani v ich prospech sa nedajú priamo ani nepriamo k dispozícii žiadne finančné prostriedky, finančné aktíva ani hospodárske zdroje.“

16      Vzhľadom na konkrétne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré situácia na Pobreží Slonoviny predstavuje, a s cieľom zabezpečiť súlad s postupom zmeny, doplnenia a revízie príloh I a II rozhodnutia 2010/656 prijala Rada 14. januára 2011 nariadenie (EÚ) č. 25/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 560/2005 (Ú. v. EÚ L 11, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

17      Článok 2 nariadenia č. 560/2005 v znení napadnutého nariadenia znie takto:

„1.      Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom vymenovaným v prílohe I alebo v prílohe I A, alebo sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, sa zmrazia.

2.      Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa nesmú priamo ani nepriamo sprístupniť fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I alebo v prílohe I A ani v ich prospech.

3.      Zakazuje sa vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je priame alebo nepriame obchádzanie opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.      Príloha I obsahuje zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. a) rozhodnutia [2010/656] v znení zmien a doplnení.

5.      Príloha I A obsahuje zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) rozhodnutia [2010/656] v znení zmien a doplnení.“

18      Napadnutým rozhodnutím a napadnutým nariadením (ďalej spoločne len „napadnuté akty“) Rada zmenila a doplnila zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia a ktoré sú uvedené v prílohe II rozhodnutia 2010/656 a v prílohe I A nariadenia č. 560/2005. Pri tejto príležitosti bolo meno žalobkyne po prvýkrát zaradené do bodu 6 tabuľky A (Osoby) v oboch uvedených prílohách s uvedením nasledujúcich dôvodov: „Riaditeľka skupiny Cyclone, ktorá vydáva denník ‚Le temps‘: Bránenie v mierovom procese a procese národného zmierenia verejným podnecovaním k nenávisti a násiliu a účasťou na dezinformačných kampaniach v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2010“.

19      Dňa 18. januára 2011 uverejnila Rada oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2010/656 a v nariadení č. 560/2005 (Ú. v. EÚ C 14, s. 18). Rada v tomto oznámení pripomína svoje rozhodnutie, že osoby a subjekty uvedené v prílohe II rozhodnutia 2010/656 v znení napadnutého rozhodnutia a v prílohe I A nariadenia č. 560/2005 v znení napadnutého nariadenia musia byť zaradené do zoznamov osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia stanovené týmito aktmi. Rada okrem toho upozorňuje tieto osoby a subjekty na skutočnosť, že môžu na príslušné orgány dotknutého členského štátu podať žiadosť s cieľom získať povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na vykonanie konkrétnych platieb. Rada ďalej uvádza, že tieto osoby a subjekty jej môžu poslať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, na základe ktorého boli zapísané do predmetných zoznamov. Rada napokon pripomína, že jej rozhodnutie možno napadnúť na Všeobecnom súde.

20      Dňa 31. januára 2011 prijala Rada rozhodnutie 2011/71/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 28, s. 60), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 85/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 560/2005 (Ú. v. EÚ L 28, s. 32), ktorými predovšetkým pristúpila k zapísaniu nových osôb a subjektov do zoznamu osôb a subjektov uvedenom v prílohe II rozhodnutia 2010/656 a v prílohe I A nariadenia č. 560/2005.

21      Dňa 2. februára 2011 uverejnila Rada nové oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2010/656 a v nariadení č. 560/2005 (Ú. v. EÚ C 33, s. 16), ktoré dotknutým osobám poskytuje rovnaké informácie, aké sú obsiahnuté v oznámení z 18. januára 2011.

22      Dňa 6. apríla 2011 prijala Rada jednak rozhodnutie 2011/221/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 93, s. 20), a jednak nariadenie (EÚ) č. 330/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 560/2005 (Ú. v. EÚ L 93, s. 10), teda akty, ktorými predovšetkým zaviedla ďalšie obmedzujúce opatrenia a zmenila zoznamy osôb a subjektov uvedených v prílohách I a II rozhodnutia 2010/656 a v prílohách I a I A nariadenia č. 560/2005.

23      Dňa 7. apríla 2011 uverejnila Rada dve oznámenia určené osobám, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2010/656 v znení rozhodnutia 2011/221 a v nariadení č. 560/2005 v znení nariadenia č. 330/2011 (Ú. v. EÚ C 108, s. 2 a 4).

24      Dňa 8. apríla 2011 prijala Rada jednak vykonávacie rozhodnutie 2011/230/SZBP, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 97, s. 46), a jednak vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 348/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 560/2005 (Ú. v. EÚ L 97, s. 1), ktorými odstránila štyri subjekty zo zoznamu uvedeného v prílohe II rozhodnutia 2010/656 a v prílohe I A nariadenia č. 560/2005.

25      Dňa 29. apríla 2011 prijala Rada jednak vykonávacie rozhodnutie 2011/261/SZBP, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/656 (Ú. v. EÚ L 111, s. 17), a jednak vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 419/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 560/2005 (Ú. v. EÚ L 111, s. 1), ktorými odstránila šesť subjektov zo zoznamu uvedeného v prílohe II rozhodnutia 2010/656 a v prílohe I A nariadenia č. 560/2005.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

26      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. februára 2011 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

27      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň podala žalobkyňa návrh na skrátené súdne konanie podľa článku 76a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

28      Rozhodnutím z 3. marca 2011 Všeobecný súd (piata komora) vyhovel návrhu, aby bola vec prejednaná v skrátenom súdnom konaní podľa článku 76a rokovacieho poriadku.

29      Dňa 13. apríla 2011 Všeobecný súd na základe článku 14 rokovacieho poriadku a na návrh piatej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

30      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

31      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. mája 2011 podala Európska komisia návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Rady. Uznesením z 20. mája 2011 predseda piatej rozšírenej komory Všeobecného súdu po vypočutí účastníkov konania tomuto návrhu vyhovel.

32      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 24. mája 2011.

33      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

–        zaviazal Radu na náhradu trov konania.

34      Rada podporovaná Komisiou navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trovy konania.

 Právny stav

35      Žalobkyňa uvádza na podporu žaloby dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinný prostriedok nápravy a druhý na porušení vlastníckeho práva.

36      Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté akty porušujú právo na obhajobu a právo na prostriedok nápravy pred nezávislým a nestranným súdom, ktoré sú zaručené článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1) a článkami 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). Podľa žalobkyne napadnuté akty nestanovujú žiadny postup, ktorý by umožňoval zaručiť účinný výkon práva na obhajobu, nestanovujú oznámenie podrobného odôvodnenia zápisu do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia, a nestanovujú poučenie o prostriedkoch nápravy proti rozhodnutiu o zapísaní do uvedeného zoznamu a príslušných lehotách, a ani neobsahujú súvisiace informácie.

37      Najprv je potrebné preskúmať výhradu založenú na tom, že napadnuté akty nestanovujú povinnosť oznámiť podrobné odôvodnenie zápisu osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia, do zoznamu.

38      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu. Cieľom povinnosti odôvodniť rozhodnutie spôsobujúce ujmu je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, alebo prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Organisation des Modjahedines du peuple d’Iran/Rada, T‑228/02, Zb. s. II‑4665, ďalej len „rozsudok OMPI“, bod 138, a zo 7. decembra 2010, Fahas/Rada, T‑49/07, Zb. s. II‑5555, bod 51).

39      Účinnosť súdneho preskúmania, ktoré sa musí týkať najmä zákonnosti dôvodov, na ktorých je v tomto prípade založené zaradenie mena osoby, subjektu alebo orgánu do zoznamu, ktorý je prílohou II rozhodnutia 2010/656 a prílohou I A nariadenia č. 560/2005 a má za následok uloženie obmedzujúcich opatrení týmto osobám, znamená, že predmetný orgán Únie je povinný oznámiť tieto dôvody dotknutej osobe alebo subjektu, pokiaľ je to možné, buď v okamihu, keď o tomto zaradení rozhoduje, alebo prinajmenšom čo najskôr po tomto rozhodnutí, s cieľom umožniť osobám a subjektom, ktorým je toto rozhodnutie určené, vykonať svoje právo na prostriedok nápravy v stanovenej lehote (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351, bod 336, a rozsudok Fahas/Rada, už citovaný, bod 60).

40      Keďže dotknutá osoba nemá právo na vypočutie pred prijatím prvotného rozhodnutia o uložení týchto opatrení, dodržanie povinnosti odôvodnenia je ešte dôležitejšie vzhľadom na to, že táto povinnosť predstavuje jedinú záruku, ktorá dotknutej osobe umožňuje aspoň po prijatí tohto opatrenia účinne uplatniť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii, aby napadla zákonnosť uvedeného opatrenia (pozri rozsudok OMPI, bod 140 a tam citovanú judikatúru).

41      V prejednávanej veci je v prvom rade potrebné konštatovať, že pokiaľ Rada rozhodne o tom, že na osobu alebo subjekt sa vzťahujú opatrenia uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/656, článok 7 ods. 3 tohto rozhodnutia v znení rozhodnutia 2010/801 stanovuje, že Rada oznámi svoje rozhodnutie dotknutej osobe alebo subjektu, vrátane dôvodov ich zapísania do zoznamu, či už priamo, ak je jeho adresa známa, alebo uverejnením oznámenia, čím im umožní predložiť pripomienky. Článok 8 ods. 1 rozhodnutia 2010/656 v znení rozhodnutia 2010/801 ďalej najmä stanovuje, že príloha II uvádza dôvody zápisu do zoznamu osôb a subjektov. Napokon článok 2a ods. 1 a článok 11a ods. 3 nariadenia č. 560/2005, ktoré boli do tohto nariadenia vložené napadnutým nariadením, obsahujú ustanovenia, ktoré sú podobné ustanoveniam článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 1 rozhodnutia 2010/656, pokiaľ ide o zápis do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia podľa uvedeného nariadenia, a zápis do prílohy I A tohto nariadenia.

42      Z toho, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že rozhodnutie 2010/656 a nariadenie č. 560/2005 stanovujú, že osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia, sa musia oznámiť dôvody, ktoré odôvodňujú ich zaradenie do zoznamov uvedených v prílohe II uvedeného rozhodnutia a v prílohe I A uvedeného nariadenia.

43      V tomto ohľade tvrdenie, že napadnuté akty neupravujú presným a podrobným spôsobom oznámenie dôvodov a povahy obvinenia, nemožno prijať, keďže vzhľadom na judikatúru uvedenú žalobkyňou spočíva na predpoklade, že predmetné obmedzujúce opatrenia v prejednávanej veci majú trestnoprávnu povahu a že sa uplatní článok 6 ods. 3 písm. a) EDĽP. Tieto obmedzujúce opatrenia však nie sú trestnoprávnou sankciou a navyše z nich nevyplýva žiadne obvinenie tejto povahy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, Sison/Rada, T‑47/03, neuverejnený v Zbierke, bod 101, a Fahas/Rada, už citovaný, bod 67). Okrem toho článok 6 ods. 3 písm. a) EDĽP, podľa ktorého každý, kto je obvinený, má predovšetkým právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu, sa uplatňuje len v trestných veciach (rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2008, Weiss und Partner, C‑14/07, Zb. s. I‑3367, bod 57).

44      Zostáva ešte overiť, či dôvody odôvodňujúce zaradenie žalobkyne do zoznamu osôb uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/656 a v prílohe I A nariadenia č. 560/2005 boli v prejednávanej veci oznámené žalobkyni takým spôsobom, aby mohla vykonať svoje právo na obhajobu a svoje právo na účinný súdny prostriedok nápravy.

45      Podľa žalobkyne dôvody uvedené v prílohách napadnutých aktov (pozri bod 18 vyššie) nie sú odôvodnením v zmysle článku 6 EDĽP a bez uvedenia podrobných skutočností, ktoré by jej bolo možné pripísať, nemá možnosť podrobne sa oboznámiť s povahou a dôvodom obvinenia proti nej. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje, že popiera, že bránila mierovému procesu a procesu národného zmierenia, podnecovala k nenávisti a násiliu, ako aj k dezinformačným kampaniam, avšak konštatuje, že nemá možnosť namietať to. V dôsledku toho nemá možnosť spochybniť na súde Únie dôvodnosť obvinení, ktoré voči nej boli vznesené.

46      Rada namieta, že napadnuté akty spĺňajú povinnosť odôvodnenia stanovenú článkom 296 ZFEÚ a konkretizovanú judikatúrou. Dôvody uvedené v napadnutých aktoch sú dostačujúce na to, aby žalobkyni umožnili oboznámiť sa s dôvodmi, na základe ktorých bola označená, a postaviť ju do situácie, v ktorej môže uvedené dôvody napadnúť.

47      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú obmedzujúce opatrenia, akými sú opatrenia posudzované v prejednávanej veci, sa v zásade musí týkať nielen zákonných podmienok uplatňovania tohto aktu, ale aj presných a konkrétnych dôvodov, pre ktoré sa Rada v rámci vykonávania svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenia sa majú vzťahovať na dotknutú osobu (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky OMPI, bod 146, a Fahas/Rada, už citovaný, bod 53).

48      Keďže Rada má širokú právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri prijímaní alebo zachovaní opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov, nemožno od nej vyžadovať, aby podrobnejšie uviedla, ako konkrétne prispieva zmrazenie finančných prostriedkov žalobkyne k boju proti bráneniu mierovému procesu a procesu národného zmierenia, alebo aby predložila dôkazy, ktoré by preukázali, že dotknutá osoba by mohla v budúcnosti použiť svoje finančné prostriedky na takéto bránenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Fahas/Rada, už citovaný, bod 57 a tam citovanú judikatúru).

49      Z odôvodnení č. 6 a 7 napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci v podstate vyplýva, že vzhľadom na vážnosť situácie na Pobreží Slonoviny rozhodla Rada najmä o zmene a doplnení zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia a ktoré sú uvedené v prílohe II rozhodnutia 2010/656. Rovnako podľa odôvodnenia č. 4 napadnutého nariadenia Rada vzhľadom na konkrétne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré situácia na Pobreží Slonoviny predstavuje, a s cieľom zabezpečiť súlad s postupom zmeny, doplnenia a revízie príloh I a II rozhodnutia 2010/656, zmenila a doplnila zoznamy uvedené v prílohách I a I A nariadenia č. 560/2005.

50      Z bodu 6 tabuľky A prílohy II rozhodnutia 2010/656 a z tabuľky A prílohy I A nariadenia č. 560/2005 ďalej vyplýva, že žalobkyňa bola zapísaná do zoznamov uvedených v týchto prílohách z dôvodu, že bola riaditeľkou skupiny Cyclone, ktorá vydáva denník Le temps, a že bránila v mierovom procese a procese národného zmierenia tým, že verejne podnecovala k nenávisti a násiliu a zúčastnila sa na dezinformačných kampaniach v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2010.

51      Je potrebné konštatovať, že v tomto odôvodnení Rada uviedla len všeobecné a neurčité úvahy. Rada totiž neuvádza presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že predmetné obmedzujúce opatrenia sa majú vzťahovať na žalobkyňu.

52      Konkrétne údaj, že žalobkyňa je riaditeľkou skupiny Cyclone, ktorá vydáva denník Le temps, nie je takou okolnosťou, ktorá by vo vzťahu k nej dostatočným a presným spôsobom odôvodnila napadnuté akty. Tento údaj totiž neumožňuje pochopiť, ako žalobkyňa bránila mierovému procesu a procesu národného zmierenia tým, že verejne podnecovala k nenávisti a násiliu a zúčastnila sa na dezinformačných kampaniach v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2010. Neuvádza sa teda nijaká konkrétna skutočnosť, ktorá by sa žalobkyni vytýkala a ktorá by mohla odôvodniť predmetné opatrenia.

53      Je pravda, že podrobné zverejnenie výhrad uvedených v neprospech dotknutých osôb by podľa judikatúry mohlo nielen odporovať naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, ktoré sa týkajú bezpečnosti Únie a jej členských štátov alebo riadenia ich medzinárodných vzťahov, ale tiež zasahovať do legitímnych záujmov predmetných osôb a subjektov, keďže môže vážne poškodiť ich povesť, takže je potrebné výnimočne pripustiť, že vo verzii rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ktorá sa uverejní v Úradnom vestníku, musí byť uvedený iba výrok a všeobecné odôvodnenie, pričom presné a konkrétne odôvodnenie tohto rozhodnutia musí byť vypracované a oznámené dotknutým osobám akýmkoľvek iným vhodným spôsobom (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok OMPI, bod 147). Žiadna skutočnosť však neumožňuje konštatovať, že za okolností prejednávanej veci by podrobné zverejnenie výhrad uvedených v neprospech žalobkyne odporovalo takým naliehavým dôvodom všeobecného záujmu alebo zasiahlo do takých legitímnych záujmov. Rada navyše neuviedla ani jeden z nich.

54      Aj keď napokon v prípade nie chýbajúceho, ale – ako je to v prejednávanej veci – nedostatočného odôvodnenia môžu dôvody uvedené v priebehu konania viesť vo výnimočných prípadoch k bezpredmetnosti žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia (rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, neuverejnený v Zbierke, bod 51), je potrebné konštatovať, a to bez potreby vyjadriť sa k výnimočnosti prejednávanej veci, že žalobkyni v každom prípade nebolo oznámené žiadne doplňujúce odôvodnenie po prijatí napadnutých aktov a rovnako ani v priebehu konania pred Všeobecným súdom. Rada totiž v priebehu písomnej časti konania iba pripomenula, že žalobkyňa bola zapísaná do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia, z dôvodu „svojej zodpovednosti za dezinformačnú kampaň a podnecovanie k nenávisti a násiliu medzi spoločenstvami na Pobreží Slonoviny“, pričom dodala, že žalobkyňa bola „jednou z najdôležitejších spolupracovníčok“ Laurenta Gbagboa a že bola jeho „druhou manželkou“. Na pojednávaní pred Všeobecným súdom však Rada uviedla, že táto posledná uvedená skutočnosť nebola dôvodom zápisu žalobkyne do uvedeného zoznamu.

55      V tejto súvislosti je ďalej potrebné konštatovať, že skutočnosť, že žalobkyňa po uverejnení napadnutých aktov alebo oznámenia z 18. januára 2011 nepožiadala Radu, aby jej oznámila presné a konkrétne dôvody jej zaradenia do predmetného zoznamu, nie je v prejednávanej veci relevantná, keďže povinnosť odôvodnenia má Rada, ktorá si podľa judikatúry uvedenej v bode 39 vyššie musí túto povinnosť splniť buď v okamihu, keď o tomto zaradení rozhoduje, alebo aspoň čo najskôr po tomto rozhodnutí.

56      Z vyššie uvedeného vyplýva, že odôvodnenie napadnutých aktov neumožnilo žalobkyni napadnúť ich platnosť na Všeobecnom súde a tomuto súdu vykonať preskúmanie ich zákonnosti.

57      Z toho vyplýva, že napadnuté akty sa musia zrušiť v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné výhrady v rámci tohto žalobného dôvodu a druhý žalobný dôvod.

58      Pokiaľ ide o časové účinky zrušenia napadnutého nariadenia, je potrebné pripomenúť, že na základe článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie bez ohľadu na ustanovenia článku 280 ZFEÚ nadobúdajú rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v článku 56 prvom odseku tohto štatútu alebo, ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí. Rada má teda lehotu dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku, predĺženú o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť, aby konštatované porušenie napravila prípadným prijatím nového obmedzujúceho opatrenia voči žalobkyni. Riziko vážneho a nenapraviteľného zásahu do účinnosti obmedzujúcich opatrení, ktoré ukladá napadnuté nariadenie, sa v prejednávanej veci vzhľadom na významný vplyv týchto opatrení na práva a slobody žalobkyne nezdá byť dostatočne vysoké, aby odôvodnilo zachovanie účinkov uvedeného nariadenia voči žalobkyni počas obdobia, ktoré presahuje obdobie stanovené v článku 60 druhom odseku štatútu Súdneho dvora.

59      Pokiaľ ide o časové účinky zrušenia napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenúť, že článok 264 druhý odsek ZFEÚ, na základe ktorého môže Všeobecný súd, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré z účinkov zrušeného nariadenia sa považujú za konečné, sa môže analogicky uplatniť aj na rozhodnutie, pokiaľ existujú dôležité dôvody právnej istoty, ktoré sú porovnateľné s dôvodmi nastávajúcimi v prípade zrušenia určitých nariadení a ktoré odôvodňujú, aby súd Únie vykonal právomoc, ktorú mu v tejto súvislosti priznáva článok 264 druhý odsek ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. marca 1996, Parlament/Rada, C‑271/94, Zb. s. I‑1689, bod 40; z 12. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑106/96, Zb. s. I‑2729, bod 41, a z 28. mája 1998, Parlament/Rada, C‑22/96, Zb. s. I‑3231, body 41 a 42). Existencia rozdielu medzi dátumami právoplatnosti zrušenia napadnutého nariadenia a právoplatnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia by mohla mať v prejednávanej veci za následok vážny zásah do právnej istoty, keďže oba akty ukladajú žalobkyni rovnaké opatrenia. Účinky napadnutého rozhodnutia teda musia zostať vo vzťahu k žalobkyni zachované až do nadobudnutia právoplatnosti zrušenia napadnutého nariadenia.

 O trovách

60      Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne.

61      Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Je teda opodstatnené uložiť Komisii povinnosť znášať vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Rady 2011/18/SZBP zo 14. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2010/656/SZBP, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny, a nariadenie Rady (EÚ) č. 25/2011 zo 14. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 560/2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú Nadiany Bambovej.

2.      Účinky rozhodnutia 2011/18 zostávajú vo vzťahu k Nadiany Bambovej zachované, až kým zrušenie nariadenia č. 25/2011 nenadobudne právoplatnosť.

3.      Rada Európskej únie je okrem toho, že znáša vlastné trovy konania, povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Nadiany Bambovej.

4.      Európska komisia znáša vlastné trovy konania.

Papasavvas

Vadapalas

Jürimäe

O’Higgins

 

      van der Woude

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júna 2011.

Podpisy


* Jazyk konania: francúzština.