ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
zo 6. októbra 2011 (*)
„Voľný pohyb tovaru – Množstevné obmedzenia – Opatrenia s rovnakým účinkom – Dovoz vozidla osobou s bydliskom v niektorom členskom štáte, ak už je prihlásené do evidencie vozidiel v inom členskom štáte – Ekologický bonus – Podmienky – Osvedčenie o evidencii preukazujúce povahu predvádzacieho vozidla“
Vo veci C‑443/10,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal administratif de Limoges (Francúzsko) z 9. septembra 2010 a doručený Súdnemu dvoru 14. septembra 2010, ktorý súvisí s konaním:
Philippe Bonnarde
proti
Agence de Services et de Paiement,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory J.‑J. Kasel, sudcovia A. Borg Barthet (spravodajca) a M. Ilešič,
generálny advokát: N. Jääskinen,
tajomník: A. Impellizzeri, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. mája 2011,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a S. Menez, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Wilms, A. Marghelis a A. Kostova Bourgeix, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ, ako aj článku 1 smernice Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá (Ú. v. ES L 138, s. 57; Mim. vyd. 07/004, s. 351), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 10, s. 29; Mim. vyd. 07/007, s. 710, ďalej len „smernica 1999/37“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi P. Bonnardeom a generálnym riaditeľom Centre national pour l’aménagement des structures des exploitations agricoles (Národné centrum pre štrukturálne plánovanie poľnohospodárskych podnikov, Cnasea) z dôvodu, že generálny riaditeľ zamietol jeho žiadosť o poskytnutie pomoci s označením „bonus écologique – Grenelle de l’environnement“ (Ekologický bonus – Celonárodné fórum pre životné prostredie, ďalej len „ekologický bonus“) na nákup predvádzacieho motorového vozidla pochádzajúceho z iného členského štátu.
Právny rámec
Právna úprava Únie
3 Článok 1 smernice 1999/37 stanovuje:
„Táto smernica platí pre dokumenty vydávané členskými štátmi pri registrácii vozidiel [pri prihlásení vozidiel do evidencie vozidiel – neoficiálny preklad].
Nemá dopad na právo členských štátov používať na prechodnú registráciu [evidenciu – neoficiálny preklad] vozidiel dokumenty, ktoré nemusia spĺňať požiadavky tejto smernice v každom ohľade.“
4 Článok 3 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje:
„Členský štát vydá registračné osvedčenie pre vozidlá [osvedčenie o evidencii pre vozidlá – neoficiálny preklad], ktoré sú predmetom registrácie [evidencie – neoficiálny preklad] podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov. Osvedčenie má buď jednu časť v súlade s prílohou I, alebo dve časti v súlade s prílohami I a II.“
5 V bode II.7 uvedenom v prílohe I smernice 1999/37 sa uvádza, že členské štáty môžu do časti I osvedčenia o evidencii zahrnúť doplňujúce informácie.
Vnútroštátna právna úprava
6 Článok 63 ods. 5 zákona č. 2007‑1824 z 25. decembra 2007, ktorým sa opravuje finančný zákon na rok 2007 (JORF z 28. decembra 2007, s. 21482), stanovuje:
„Zriaďuje sa fond pomoci na nadobudnutie ekologicky čistých vozidiel, ktorého úlohou je… poskytnúť pomoc na nadobudnutie ekologicky čistých vozidiel, ktorú možno prípadne doplniť o pomoc pri vyradení vozidiel znečisťujúcich životné prostredie.
Dekrét presne vymedzuje riadiaci orgán fondu, ako aj podmienky jeho riadenia.“
7 Článok 1 dekrétu č. 2007‑1873 z 26. decembra 2007, ktorým sa zriaďuje fond pomoci na nadobudnutie ekologicky čistých vozidiel (JORF z 30. decembra 2007, s. 21846, ďalej len „dekrét č. 2007‑1873 v pôvodnom znení“), v znení dekrétu č. 2009‑66 z 19. januára 2009 (JORF z 20. januára 2009, s. 1098, ďalej len „dekrét č. 2007‑1873 v znení zmien a doplnení“) uvádza:
„Z fondu pomoci na nadobudnutie ekologicky čistých vozidiel zriadeného podľa článku 63 zákona č. 2007‑1824 z 25. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa finančný zákon na rok 2007, sa poskytne pomoc každej osobe, ktorá preukáže, že má bydlisko alebo prevádzkareň vo Francúzku, s výnimkou štátnych orgánov, a ktorá nadobudne alebo si na základe leasingovej zmluvy alebo zmluvy uzavretej na dobu aspoň dvoch rokov prenajme cestné motorové vozidlo, ktoré ku dňu jeho fakturácie spĺňa tieto podmienky:
1. patrí do kategórie osobných vozidiel alebo ľahkých nákladných vozidiel v zmysle článku R. 311‑1 zákona o cestnej premávke, ako aj akejkoľvek kategórie vozidiel podliehajúcej miere emisií oxidu uhličitého v súlade s ustanoveniami smernice 80/1268/EHS zo 16. decembra 1980 alebo nariadenia (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007;
2. ešte nesmie byť prvýkrát prihlásené do evidencie vozidiel vo Francúzku alebo v zahraničí;
3. je prihlásené do evidencie vozidiel vo Francúzsku v konečnej sérii;
4. nadobúdateľ ho nemá predať ako nové vozidlo;
…“
8 Článok 2 druhý odsek dekrétu č. 2007‑1873 v pôvodnom znení stanovuje:
„Predajcovia a obchodní zástupcovia značkových vozidiel nemajú nárok na pomoc uvedenú v článku 1 pre nové osobné vozidlá, ktoré sú určené na predvádzanie. Na účely uplatňovania systému pomoci uvedeného v článku 1 sa však tieto osobné vozidlá určené na predvádzanie považujú za nové vozidlá, ak boli predané alebo prenajaté v lehote dvanástich mesiacov odo dňa ich prvého prihlásenia do evidencie vozidiel.“
9 Článok 2 druhý odsek dekrétu č. 2007‑1873 v znení zmien a doplnení stanovuje:
„Predajcovia a obchodní zástupcovia značkových vozidiel nemajú nárok na pomoc uvedenú v článku 1 pre nové vozidlá patriace do jednej z kategórií definovaných v bode 1 tohto článku, ktoré sú určené na predvádzanie. Na účely uplatňovania systému pomoci uvedeného v článku 1 sa však tieto vozidlá určené na predvádzanie považujú za nové vozidlá, ak boli predané alebo prenajaté v lehote dvanástich mesiacov odo dňa ich prvého prihlásenia do evidencie vozidiel.“
10 Článok 29 výnosu z 5. novembra 1984, nahradeného výnosom z 9. februára 2009 o postupoch pri prihlasovaní vozidiel do evidencie vozidiel, ktorý tento článok preberá bez zmeny, stanovuje:
„Pod predvádzacím vozidlom sa rozumie nové vozidlo s najvyššou celkovou hmotnosťou do 3,5 tony, ktoré je určené najmenej tri mesiace a najviac jeden rok na predvádzanie, t. j. predajcovia a obchodní zástupcovia značkových vozidiel (vrátane výrobcov a dovozcov) ho používajú na predvádzanie, testovanie a na predaj svojim klientom.
Na predvádzanie môže byť určené každé vozidlo, ktoré je prihlásené do evidencie vozidiel za uvedených podmienok, a to bez ohľadu na jeho druh a karosériu (osobné vozidlo, motocykel, ľahké nákladné vozidlo, príves atď.).
Uvedené lehoty sa počítajú odo dňa prvého prihlásenia do evidencie vozidiel uvedeného v osvedčení o evidencii.
Podľa článku 1635a bodu H (II) všeobecného zákona o daniach sa pre tieto vozidlá vydáva osvedčenie o evidencii (‚cartes grises‘) bezplatne. V osvedčení o evidencii je uvedená poznámka ‚predvádzacie vozidlo‘.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
11 P. Bonnarde kúpil v januári 2009 od predajcu motorových vozidiel so sídlom v Belgicku motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bola spoločnosť PSA‑Belgique. Toto motorové vozidlo bolo predtým, než ho P. Bonnarde doviezol do Francúzska, kde bolo prihlásené do evidencie vozidiel 4. februára 2009, prvýkrát prihlásené do evidencie vozidiel v Belgicku.
12 P. Bonnarde požiadal o poskytnutie ekologického bonusu z dôvodu nadobudnutia tohto málo znečisťujúceho vozidla ako predvádzacieho vozidla, ktoré bolo do evidencie vozidiel prihlásené prvýkrát iba osem mesiacov pred jeho nadobudnutím a malo najazdených približne 6 000 kilometrov.
13 Rozhodnutím z 23. februára 2009 generálny riaditeľ Cnasea zamietol túto žiadosť z dôvodu, že uvedené vozidlo už bolo 20. mája 2008 prvýkrát prihlásené do evidencie vozidiel v zahraničí, a to v Belgicku, a že P. Bonnarde nepredložil osvedčenie o evidencii s poznámkou „predvádzacie vozidlo“, napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný.
14 Dňa 28. februára 2009 žalobca vo veci samej podal žalobu na Tribunal administratif de Limoges smerujúcu k zrušeniu tohto rozhodnutia.
15 Na tomto súde P. Bonnarde tvrdil, že belgická právna úprava neupravuje vydanie dokladu s poznámkou „predvádzacie vozidlo“. Aj keď totiž belgické orgány vydávajú osvedčenie o evidencii pre každé predvádzacie vozidlo, nie je stanovené, že sa v ňom uvádza osobitná poznámka „predvádzacie vozidlo“. P. Bonnarde sa domnieva, že keďže jeho vozidlo neznečisťuje životné prostredie o nič viac než francúzske predvádzacie vozidlo, požiadavka predložiť osvedčenie o evidencii obsahujúce takúto poznámku má diskriminačný charakter.
16 Je nesporné, že z dôvodu miery emisií CO2 vozidla žalobcu vo veci samej tento žalobca môže mať nárok na ekologický bonus. Nie sú spochybnené ani tvrdenia uvedeného žalobcu týkajúce sa veku a stavu tohto vozidla, ako aj nemožnosti predložiť osvedčenie o evidencii s poznámkou „predvádzacie vozidlo“ vydané príslušnými orgánmi Belgického kráľovstva.
17 Keďže Tribunal administratif de Limoges dospel k záveru, že výsledok sporu, ktorý prejednáva, závisí od výkladu uplatniteľného práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa ustanovenia práva Európskej únie…, najmä ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sú určené na zaručenie voľného pohybu, ako aj ustanovenia uvedených smerníc týkajúcich sa evidenčných dokladov vozidiel, vykladať tak, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa na prihlásenie vozidiel do evidencie vozidiel vydáva osobitný doklad, ako je osvedčenie o evidencii, v ktorom musí byť uvedená poznámka ,predvádzacie vozidlo‘, ktorého cieľom nie je prechodná evidencia v zmysle článku 1 smernice [1999/37], a z tohto dôvodu bránia tomu, aby nárok na poskytnutie výhody závisel od predloženia takého dokladu?
2. V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, majú sa tieto ustanovenia vykladať tak, že z nich vyplýva, že v prípade nadobudnutia vozidla v inom členskom štáte nemožno uplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá podmieňuje poskytnutie pomoci na nadobudnutie ekologicky čistého vozidla, ktoré už bolo prihlásené do evidencie vozidiel, požiadavkou, aby bola podľa právnej úpravy platnej v členskom štáte v osvedčení o tejto evidencii uvedená poznámka ,predvádzacie vozidlo‘, ak samotný predajca vozidla nemohol využiť túto pomoc a ak:
– nadobúdateľ predloží osvedčenie o evidencii, ktoré sa vydáva v inom členskom štáte osobitne pre vozidlá určené na predvádzanie, alebo
– vozidlo má vlastnosti, najmä pokiaľ ide o dátum jeho prvého uvedenia do prevádzky, ktoré musí mať predvádzacie vozidlo podľa vnútroštátnej právnej úpravy?“
O prejudiciálnych otázkach
18 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 1999/37 alebo prípadne články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava vo veci samej, ktorá stanovuje, že nárok na poskytnutie výhody možno priznať len vtedy, ak je v osvedčení o evidencii predvádzacích motorových vozidiel uvedená poznámka „predvádzacie vozidlo“.
Úvodné pripomienky
19 Na úvod treba uviesť, ako poznamenala francúzska vláda a Európska komisia, že článok 2 druhý odsek dekrétu č. 2007‑1873 v pôvodnom znení stanovoval, že „tieto osobné vozidlá určené na predvádzanie sa považujú za nové vozidlá, ak boli predané alebo prenajaté v lehote dvanástich mesiacov odo dňa ich prvého prihlásenia do evidencie vozidiel“, zatiaľ čo to isté ustanovenie dekrétu č. 2007‑1873 v znení zmien a doplnení stanovuje, že „tieto vozidlá určené na predvádzanie vo Francúzsku sa považujú za nové vozidlá, ak boli predané alebo prenajaté v lehote dvanástich mesiacov odo dňa ich prvého prihlásenia do evidencie vozidiel“.
20 Treba spresniť, že vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru otázku v súvislosti so znením článku 2 druhého odseku dekrétu č. 2007‑1873 v pôvodnom znení. Odpoveď na otázku, či smernica 1999/37 alebo články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ bránia tomu, aby členský štát na poskytnutie ekologického bonusu požadoval, aby bola v osvedčeniach o evidencii týchto vozidiel uvedená poznámka „predvádzacie vozidlo“, sa však analyzuje rovnakým spôsobom, či už ide o dekrét č. 2007‑1873 v pôvodnom znení, alebo o dekrét č. 2007‑1873 v znení zmien a doplnení. Je preto na vnútroštátnom súde, aby určil vnútroštátne právo, ktoré sa uplatňuje ratione temporis.
O výklade smernice 1999/37
21 Súlad vnútroštátneho ustanovenia, ktoré vyžaduje, aby bola v osvedčení o evidencii takýchto vozidiel uvedená poznámka „predvádzacie vozidlo“, a ktorého uplatnenie v spojení s ďalšími vnútroštátnymi ustanoveniami má za následok, že ekologický bonus možno poskytnúť v prípade vozidiel, ktoré majú osvedčenie o evidencii preukazujúce ich povahu predvádzacieho vozidla, s právom Únie sa musí najskôr preskúmať s ohľadom na povinnosti členských štátov vyplývajúce zo smernice 1999/37.
22 Podľa ustálenej judikatúry musí byť totiž každé vnútroštátne opatrenie v oblasti, ktorá bola na úrovni Únie harmonizovaná vyčerpávajúcim spôsobom, posudzované s ohľadom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia, a teda nie s ohľadom na ustanovenia primárneho práva (rozsudky z 11. decembra 2003, Deutscher Apothekerverband, C‑322/01, Zb. s. I‑14887, bod 64, ako aj zo 16. decembra 2008, Gysbrechts a Santurel Inter, C‑205/07, Zb. s. I‑9947, bod 33).
23 V prejednávanej veci je však nesporné, že smernicou 1999/37 nebola vykonaná vyčerpávajúca harmonizácia. V tejto súvislosti, ako sa výslovne uvádza v bode II.7 prílohy I tejto smernice, táto smernica povoľuje členským štátom zahrnúť do časti I osvedčenia o evidencii iné informácie ako tie, ktoré v nej musia byť uvedené podľa danej prílohy I.
24 Podľa uvedeného bodu II.7 smernica 1999/37 nebráni vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých sa do časti I osvedčenia o evidencii zahŕňajú doplňujúce informácie k informáciám, ktoré v nej musia byť uvedené, za predpokladu, že tieto ustanovenia neporušujú pravidlá vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
25 Je preto dôležité preskúmať, či články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ bránia takým vnútroštátnym pravidlám, ako sú tie, ktorých sa týka spor vo veci samej.
O výklade článkov 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ
26 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa zákaz opatrení s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia dovozu, ktorý je uvedený v článku 34 ZFEÚ, týka každého opatrenia členských štátov, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Spoločenstva (pozri najmä rozsudky zo 16. novembra 2000, Komisia/Belgicko, C‑217/99, Zb. s. I‑10251, bod 16; z 26. októbra 2006, Komisia/Grécko, C‑65/05, Zb. s. I‑10341, bod 27; z 15. marca 2007, Komisia/Fínsko, C‑54/05, Zb. s. I‑2473, bod 30, a z 24. apríla 2008, Komisia/Luxembursko, C‑286/07, Zb. s. I‑63, bod 27). Samotná skutočnosť, že dovozca je odrádzaný od dovozu alebo uvádzania predmetných výrobkov na trh v dotknutom členskom štáte, preňho teda predstavuje prekážku voľného pohybu tovaru (rozsudok Komisia/Luxembursko, už citovaný, bod 27).
27 Navyše za „opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia dovozu“ sa v zmysle článku 34 ZFEÚ musia považovať opatrenia prijaté členským štátom, ktorých cieľom alebo účinkom je menej výhodné zaobchádzanie s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov, ako aj prekážky kladené voľnému pohybu tovaru vyplývajúce pri neexistencii harmonizácie vnútroštátnych právnych úprav zo situácie, keď sa na tovar pochádzajúci z iných členských štátov, kde je legálne vyrábaný a/alebo uvádzaný na trh, uplatnia pravidlá týkajúce sa podmienok, ktorým tento tovar musí zodpovedať, a to aj v prípade, že sa tieto pravidlá bez rozdielu uplatňujú na všetky výrobky (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutscher Apothekerverband, už citovaný, bod 67).
28 V konaní vo veci samej je nesporné, že všetky členské štáty nestanovujú, aby osvedčenia o evidencii predvádzacích motorových vozidiel obsahovali osobitnú poznámku „predvádzacie vozidlo“. Keďže v prípade predvádzacích motorových vozidiel dovážaných z členských štátov však nemôže vzniknúť nárok na tento bonus z dôvodu neuvedenia tejto osobitnej poznámky v ich osvedčení o evidencii, aj keď spĺňajú podmienky stanovené francúzskymi právnymi predpismi na získanie ekologického bonusu, a to tie, ktoré súvisia s vekom a so stavom vozidla, ako aj s jeho mierou emisií CO2, treba zastávať názor, že uvedená poznámka predstavuje podmienku na poskytnutie ekologického bonusu, ktorá môže niektoré dotknuté osoby s bydliskom vo Francúzsku odradiť od toho, aby do tohto členského štátu dovážali predvádzacie vozidlá, ktoré boli predtým prihlásené do evidencie vozidiel v iných členských štátoch (pozri analogicky rozsudky z 20. septembra 2007, Komisia/Holandsko, C‑297/05, Zb. s. I‑7467, bod 73, a z 5. júna 2008, Komisia/Poľsko, C‑170/07, Zb. s. I‑87, bod 44).
29 V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keď vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, vyžaduje na to, aby vznikol nárok na ekologický bonus, predloženie osvedčenia o evidencii s poznámkou „predvádzacie vozidlo“ v prípade všetkých predvádzacích motorových vozidiel, a to bez ohľadu na ich pôvod, táto požiadavka sa dotýka vozidiel rôznym spôsobom v závislosti od toho, či pochádzajú z členského štátu, ktorý uvedenie takejto poznámky v osvedčeniach o evidencii stanovuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Luxembursko, bod 28).
30 Aj keď vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, nemá za cieľ menej priaznivé zaobchádzanie s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov, čo má overiť vnútroštátny súd, okolnosť, že na to, aby vznikol nárok na ekologický bonus, musí byť v osvedčení o evidencii predvádzacích vozidiel uvedená poznámka „predvádzacie vozidlo“, môže mať vplyv na správanie kupujúcich a v dôsledku toho ovplyvniť prístup týchto vozidiel na trh v tomto členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2009, Komisia/Taliansko, C‑110/05, Zb. s. I‑519, bod 56).
31 Požiadavka uvedenia takejto poznámky v osvedčeniach o evidencii dovážaných predvádzacích vozidiel, aby sa mohol poskytnúť predmetný ekologický bonus, teda predstavuje obmedzenie voľného pohybu tovaru, ktoré zakazuje článok 34 ZFEÚ.
32 Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá predstavuje opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia, môže byť odôvodnená niektorým z dôvodov všeobecného záujmu vymenovaných v článku 36 ZFEÚ alebo naliehavými požiadavkami. V oboch prípadoch musí byť vnútroštátne ustanovenie schopné zaručiť uskutočnenie sledovaného cieľa a nesmie ísť nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri najmä rozsudky Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 75; Komisia/Poľsko, už citovaný, bod 46, a z 9. decembra 2010, Humanplasma, C‑421/09, Zb. s. I‑12869, bod 34).
33 Francúzska vláda tvrdí, že vnútroštátne ustanovenie vo veci samej je odôvodnené cieľom ochrany životného prostredia, ako aj cieľom boja proti podvodom. Týmto ustanovením chce Francúzska republika podporovať najmä nákup motorových vozidiel menej znečisťujúcich životné prostredie, a keďže predvádzacie motorové vozidlá sa považujú za neojazdené alebo veľmi málo ojazdené vozidlá, ekologický bonus možno poskytnúť aj pri kúpe takýchto vozidiel. Na rozdiel od nových motorových vozidiel však predvádzacie vozidlá už boli prvýkrát prihlásené do evidencie vozidiel. Z tohto dôvodu musí nadobúdateľ takéhoto vozidlá predložiť osvedčenie o evidencii s poznámkou „predvádzacie vozidlo“, aby preukázal, že nejde o ojazdené vozidlo, ale o vozidlo, ktoré bolo určené na predvádzanie.
34 Podľa ustálenej judikatúry môžu ciele ochrany životného prostredia, ako aj boja proti podvodom odôvodniť vnútroštátne opatrenia, ktoré sú spôsobilé vytvoriť prekážku obchodu v rámci Spoločenstva, za predpokladu, že sú tieto opatrenia primerané sledovanému cieľu (pozri najmä rozsudky z 10. apríla 2008, Komisia/Portugalsko, C‑265/06, Zb. s. I‑2245, bod 38; Komisia/Luxembursko, už citovaný, bod 38, ako aj zo 4. júna 2009, Mickelsson a Roos, C‑142/05, Zb. s. I‑4273, bod 32).
35 Aj keď sa zdá, že požiadavka uvedenia poznámky „predvádzacie vozidlo“ v osvedčeniach o evidencii týchto dovezených vozidiel je nepochybne takej povahy, že uľahčuje identifikáciu predvádzacích vozidiel, v súvislosti s ktorými môže vzniknúť nárok na ekologický bonus, a v dôsledku toho je spôsobilá dosiahnuť ciele ochrany životného prostredia a boja proti podvodom, treba overiť, či je na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutná a či na ich dosiahnutie neexistujú menej obmedzujúce prostriedky.
36 V konaní vo veci samej sa údajne nevyhnutný charakter predmetného opatrenia nepreukázal, keďže francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní pripustila, že ekologický bonus možno poskytnúť na predvádzacie motorové vozidlo, ktoré bolo nadobudnuté v inom členskom štáte po predložení osobitného osvedčenia pre túto kategóriu vozidla alebo iného dôkazného prostriedku preukazujúceho, že toto vozidlo spĺňa rovnaké podmienky ako tie, ktoré sú stanovené pre tuzemské predvádzacie vozidlá.
37 Skutočnosť, že sa vyžaduje, aby bola v osvedčení o evidencii takéhoto vozidla uvedená poznámka „predvádzacie vozidlo“, je len jedným z viacerých prostriedkov, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii na boj proti podvodom a na ochranu životného prostredia.
38 Z toho vyplýva, že toto opatrenie sa musí považovať za prehnané, a teda za neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.
39 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ bránia vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, ktorá na účely poskytnutia pomoci s označením „Ekologický bonus – Celonárodné fórum pre životné prostredie“ vyžaduje, aby pri prihlasovaní dovážaných predvádzacích motorových vozidiel do evidencie vozidiel v tomto členskom štáte bola v prvom osvedčení o evidencii takýchto vozidiel uvedená poznámka „predvádzacie vozidlo“.
O trovách
40 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
Články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ bránia vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, ktorá na účely poskytnutia pomoci s označením „Ekologický bonus – Celonárodné fórum pre životné prostredie“ vyžaduje, aby pri prihlasovaní dovážaných predvádzacích motorových vozidiel do evidencie vozidiel v tomto členskom štáte bola v prvom osvedčení o evidencii takýchto vozidiel uvedená poznámka „predvádzacie vozidlo“.
Podpisy