ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 12. februára 2015 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prekurzory drog – Sledovanie obchodu medzi členskými štátmi – Nariadenie (ES) č. 273/2004 – Sledovanie obchodu medzi Európskou úniou a tretími krajinami – Nariadenie (ES) č. 111/2005 – Pojem ‚určená látka‘ – Látka ‚alfa‑fenylacetoacetonitril‘ (APAAN) – Určená látka ‚1‑fenylpropán‑2‑ón‘ (BMK)“
Vo veci C‑369/13,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank Oost‑Brabant ’s‑Hertogenbosch (Holandsko) z 21. júna 2013 a doručený Súdnemu dvoru 1. júla 2013, ktorý súvisí s trestnými konaniami proti:
N. F. Gielenovi,
M. M. J. Geeringsovi,
F. A. C. Pruijmboomovi,
A. A. Pruijmboomovi,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda, A. Rosas, E. Juhász a D. Šváby (spravodajca),
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– holandská vláda, v zastúpení: K. Bulterman a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne,
– španielska vláda, v zastúpení: L. Banciella Rodríguez‑Miñón, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. a), b), d) a f) nariadenia (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog (Ú. v. EÚ L 47, s. 1; Mim. vyd. 15/008, s. 46) a článku 2 písm. a) a f) nariadenia Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 22, 2005, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci trestných stíhaní začatých proti N. F. Gielenovi, M. M. J. Geeringsovi, F. A. C. Pruijmboomovi a A. A. Pruijmboomovi z dôvodu dovozu a/alebo vývozu látky s názvom „alfa‑fenylacetoacetonitril“ (ďalej len „APAAN“) v rámci európskeho colného územia bez toho, aby boli držiteľmi povolenia potrebného na tento účel, a subsidiárne z dôvodu, že aj naďalej bez tohto povolenia držali a uvádzali tú istú látku na trh.
Právny rámec
Právo Únie
3 S cieľom zabrániť zneužívaniu látok, ktoré sa často používajú na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok, normotvorca Únie prijal opatrenia na sledovanie a kontrolu zahrnujúce vnútornú časť vo forme nariadenia č. 273/2004 a vonkajšiu časť vo forme nariadenia č. 111/2005.
Nariadenie č. 273/2004
4 Odôvodnenia 13 a 17 nariadenia č. 273/2004 stanovujú:
„(13) Značný počet ostatných látok, z ktorých sa s mnohými legálne obchodovalo vo veľkých množstvách, bol identifikovaný ako prekurzory pre nezákonnú výrobu syntetických drog a psychotropných látok. Podriadenie týchto látok rovnakým prísnym kontrolám, akým sú podriadené látky uvedené v prílohe I, by predstavovalo zbytočnú prekážku pre obchod, na ktorý sa vzťahujú povolenia na prevádzku a dokumentácia transakcií. Preto je na úrovni spoločenstva potrebné zaviesť flexibilnejší mechanizmus, ktorým budú príslušné orgány v členských štátoch informované o takýchto transakciách.
…
(17) Keďže ciele tohto nariadenia, a to zosúladené monitorovanie obchodu s prekurzormi drog a zabránenie ich zneužívaniu na nezákonnú výrobu syntetických drog a psychotropných látok, nemôžu uspokojivo splniť členské štáty a vzhľadom na medzinárodnú a premenlivú povahu takého obchodu je preto možné lepšie ich splniť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenej v tomto článku nejde toto nariadenie nad rámec toho, čo je nevyhnutné na splnenie týchto cieľov.“
5 Článok 2 písm. a), b), d) a f) tohto nariadenia stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:
a) ‚určená látka‘ je akákoľvek látka uvedená v prílohe I, vrátane zmesí a prírodných produktov obsahujúcich takéto látky. Nepatria sem liečivá definované smernicou 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001 o právnych predpisoch týkajúcich sa liečiv na humánne použitie [(Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69)], farmaceutické prípravky, zmesi, prírodné produkty a iné prípravky obsahujúce určené látky, ktoré sú zložené takým spôsobom, že ich nie je možné jednoducho použiť alebo extrahovať ľahko dostupnými alebo ekonomicky výhodnými prostriedkami;
b) ‚neurčená látka‘ je akákoľvek látka, ktorá hoci nie je uvedená v prílohe I, je identifikovaná ako látka, ktorá bola použitá na nezákonnú výrobu omamných látok alebo psychotropných látok;
…
d) ‚prevádzkovateľ‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa zúčastňuje na umiestňovaní určených látok na trh;
…
f) ‚osobitné povolenie‘ je povolenie, ktoré je udelené určitému typu prevádzkovateľa;
…“
6 Podľa článku 3 ods. 2 uvedeného nariadenia sa „od prevádzkovateľov… vyžaduje, aby od príslušných orgánov získali povolenie predtým, ako budú môcť vlastniť alebo uviesť na trh určené látky kategórie 1 prílohy I“.
7 Článok 9 toho istého nariadenia stanovuje:
„1. S cieľom uľahčenia spolupráce medzi príslušnými orgánmi, prevádzkovateľmi a chemickým priemyslom, najmä pokiaľ ide o neurčené látky, Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 vypracuje a aktualizuje usmernenia na pomoc chemickému priemyslu.
2. Usmernenia poskytujú najmä:
a) informácie o tom, ako rozpoznať a oznámiť podozrivé transakcie;
b) pravidelne aktualizovaný zoznam neurčených látok, aby sa chemickému priemyslu umožnilo monitorovanie obchodu s takýmito látkami na báze dobrovoľnosti;
c) iné informácie, ktoré sa môžu považovať za užitočné.
…“
8 Príloha I nariadenia č. 273/2004 obsahuje zoznam „určených látok“ v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 273/2004, medzi ktorými sa v kategórii 1 nachádza „1‑fenyl‑2‑propanón“ (ďalej len „BMK“). Naproti tomu APAAN sa tam neuvádza.
Nariadenie č. 111/2005
9 Pojem „určená látka“ vymedzený v článku 2 písm. a) nariadenia č. 111/2005 je v podstate totožný s pojmom „určená látka“ podľa článku 2 písm. a) nariadenia č. 273/2004. Príloha nariadenia č. 111/2005, na ktorú odkazuje článok 2 písm. a) toho istého nariadenia, je tiež v podstate totožná s prílohou I nariadenia č. 273/2004.
10 Článok 2 písm. f) nariadenia č. 111/2005 vymedzuje pojem „prevádzkovateľ“ ako „každ[ú] fyzick[ú] osob[u] alebo právnick[ú] osob[u], ktorá sa zaoberá vývozom, dovozom určených látok alebo sprostredkovateľskými činnosťami, ktoré s tým súvisia, vrátane osôb, ktoré sa zaoberajú vystavovaním colných vyhlásení pre klientov v rámci svojej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá je ich hlavným povolaním alebo vedľajšou činnosťou súvisiacou s iným povolaním“.
11 Článok 6 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:
„Prevádzkovatelia usadení v Spoločenstve, okrem colných deklarantov a prepravcov vykonávajúcich výlučne iba tieto činnosti, zaoberajúci sa dovozom, vývozom alebo sprostredkovaním, ktorých predmetom sú určené látky uvedené v kategórii 1 v prílohe, musia byť držiteľmi licencií. Licenciu vydáva príslušný orgán členského štátu, v ktorom je prevádzkovateľ usadený.
…“
12 Článok 10 uvedeného nariadenia stanovuje:
„1. S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, prevádzkovateľmi usadenými v Spoločenstve a chemickým priemyslom, najmä ak ide o neurčené látky, Komisia po porade s členskými štátmi vypracuje usmernenia a bude ich aktualizovať.
2. Tieto usmernenia poskytnú najmä:
a) informácie o tom, ako identifikovať a oznámiť podozrivé obchodné operácie;
b) pravidelne aktualizovaný zoznam neurčených látok, aby priemysel mohol dobrovoľne sledovať obchodovanie s takýmito látkami.
…“
13 Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1258/2013 z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 330, s. 21) bolo zmenené a doplnené nariadenie č. 273/2004 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1259/2013 z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 330, s. 30) bolo zmenené a doplnené nariadenie č. 111/2005. Okrem zmien a doplnení týkajúcich sa definície pojmu „určená látka“ v zmysle týchto dvoch nariadení bol na základe uvedených nariadení zapísaný APAAN na zoznam „určených látok“ uvedených v prílohe I nariadenia č. 273/2004 a prílohe nariadenia č. 111/2005. Vzhľadom na to, že nariadenia č. 1258/2013 a 1259/2013 nadobudli účinnosť až 30. decembra 2013, nie sú uplatniteľné na spor vo veci samej.
Holandské právo
14 Nariadenia č. 273/2004 a 111/2005 boli vykonané prostredníctvom zákona na prevenciu zneužívania chemických látok (Wet Voorkoming Misbruik Chemicaliën, ďalej len „WVMC“).
15 § 2 písm. a) WVMC stanovuje:
„Zakazuje sa konať v rozpore s podmienkami stanovenými v alebo podľa:
a. článku 3 ods. 2 a 3 a článku 8 nariadenia č. 273/2004 a článku 6 ods. 1, článku 8 ods. 1, článku 9, článku 12 ods. 1 a článku 20 nariadenia č. 111/2005…“
16 Úmyselné porušenie tohto predpisu sa považuje za hospodársky trestný čin, ktorý sa potrestá trestom odňatia slobody v dĺžke až šesť rokov.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
17 Na základe § 2 WVMC sa voči N. F. Gielenovi, M. M. J. Geeringsovi, F. A. C. Pruijmboomovi a A. A. Pruijmboomovi začalo trestné stíhanie z dôvodu dovozu a/alebo vývozu látky APAAN, ktorú holandské orgány považujú za „určenú látku“ uvedenú v kategórii 1 prílohy nariadenia č. 111/2005, v rámci európskeho colného územia. Subsidiárne a na základe toho istého právneho základu sa týmto osobám tiež vytýka, že bez povolenia mali tú istú látku, ktorá sa považuje za látku patriacu do kategórie 1 prílohy I nariadenia č. 273/2004, v držbe a uvádzali ju na trh.
18 Dňa 2. januára 2013 Openbaar Ministerie (prokurátor) predvolal obvinených, v prípade ktorých je v súčasnosti „prerušená vyšetrovacia väzba“, na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
19 V rámci tohto konania Rechtbank Oost‑Brabant ’s‑Hertogenbosch (súd v Oost‑Brabant ’s‑Hertogenbosch) konštatoval, že APAAN nie je výslovne uvedený na zozname „určených látok“, na ktoré sa vzťahuje kategória 1 prílohy I nariadenia č. 273/2004 a kategória 1 prílohy nariadenia č. 111/2005. V dôsledku toho, a to najmä na základe zásady zákonnosti, nemohli transakcie týkajúce sa tejto látky viesť k stíhaniam podľa § 2 písm. a) WVMC.
20 Napriek odlišnej súdnej praxi však tento súd nevylučuje, že by táto látka mohla byť posúdená ako „určená látka“ v zmysle článkov 2 písm. a) nariadení č. 273/2004 a 111/2005, a to vzhľadom jednak na skutočnosť, že APAAN možno ľahko spracovať na BMK, ktorý je určenou látkou patriacou do kategórie 1 príslušných príloh týchto nariadení, a jednak že z tohto spracovania môžu vyplývať značné finančné výhody.
21 Za predpokladu, že APAAN by mal byť posúdený ako „určená látka“ v zmysle článkov 2 písm. a) uvedených nariadení, sa vnútroštátny súd tiež pýta na rozsah pojmu „prevádzkovateľ“ vymedzený v článku 2 písm. d) nariadenia č. 273/2004 a článku 2 písm. f) nariadenia č. 111/2005.
22 Za týchto okolností Rechtbank Oost‑Brabant ’s‑Hertogenbosch rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. a) Môže byť chemická látka [APAAN] považovaná za rovnocennú s určenou látkou [BMK]? Rechtbank chce vedieť predovšetkým to, či treba holandský výraz ‚bevatten‘ [‚obsahovať‘], resp. anglické slovo ‚containing‘ a francúzsky výraz ‚contenant‘ vykladať v tom zmysle, že látka BMK sama osebe sa už musí vyskytovať v látke APAAN.
b) V prípade zápornej odpovede na prvú otázku písm. a):
Treba látku APAAN považovať za jednu zo ‚stoffen…, die zodanig zijn vermengd dat genoemde stoffen niet gemakkelijk of met economisch rendabele middelen kunnen worden gebruikt of geëxtraheerd‘ [‚z látok, ktoré sú zložené takým spôsobom, že ich nie je možné jednoducho použiť alebo extrahovať ľahko dostupnými či ekonomicky výhodnými prostriedkami‘], resp. za ‚substance that is compounded in such a way that it cannot be easily used or extracted by readily applicable or economically viable means‘, resp. ‚une autre préparation contenant un au plus de substances classifiées qui sont composées de manière telle que ces substances ne peuvent pas être facilement utilisées, ni extraites par des moyens aisés à mettre en œuvre ou économiquement viables‘? Podľa informácií polície, ktoré sú obsahom prílohy 3, to vyzerá tak, že ide o relatívne prehľadnú, pravdepodobne dokonca jednoduchú premenu.
c) Je pri odpovedi na prvú otázku písm. b), predovšetkým v súvislosti s výrazom ‚economische rendabele middelen [‚ekonomicky výhodnými prostriedkami‘]/economically viable means/économiquement viable‘, relevantné, že premenou látky APAAN na látku BMK sa – keď sa uskutočňuje ilegálne – zarába (môže zarobiť) veľmi veľa peňazí, keď sa látka APAAN úspešne spracuje na látku BMK a/alebo amfetamíny a/alebo keď sa látka BMK, ktorá sa (nelegálne) získa z látky APAAN, uvedie do obehu?
2. Pojem ‚prevádzkovateľ‘ je definovaný v článku 2 písm. d) nariadenia č. 273/2004 a v článku 2 písm. f) nariadenia č. 111/2005. Pri odpovedi na nasledujúcu otázku vnútroštátny súd žiada [Súdny dvor], aby vychádzal z toho, že ide o určenú látku v zmysle článku 2 písm. a) alebo o látku, ktorá je s ňou rovnocenná v zmysle ‚prílohy I – Určené látky v zmysle článku 2 písm. a)‘ uvedených nariadení.
Má sa pod pojmom ‚prevádzkovateľ‘ rozumieť aj fyzická osoba, ktorá má sama alebo s právnickou osobou (právnickými osobami) či s inou fyzickou osobou (fyzickými osobami) (úmyselne) bez povolenia v držbe určenú látku, bez toho, aby existovali ešte ďalšie podozrenia?“
23 Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania požiadal o uplatnenie skráteného konania podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
24 Vzhľadom na neexistenciu naliehavosti však bola táto žiadosť zamietnutá uznesením predsedu Súdneho dvora vo veci Gielen a i. (C‑369/13, EU:C:2013:708).
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
25 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 2 písm. a) nariadení č. 273/2004 a 111/2005 majú vykladať v tom zmysle, že posúdenie ako „určená látka“ v zmysle týchto ustanovení sa neuplatní na takú látku, akou je APAAN, ktorá nie je uvedená v prílohe I nariadenia č. 273/2004 alebo v prílohe nariadenia č. 111/2005, a to aj za predpokladu, že môže byť ľahko dostupnými či ekonomicky výhodnými prostriedkami v zmysle týchto nariadení spracovaná na látku, na ktorú sa vzťahujú uvedené prílohy.
26 Na úvod treba pripomenúť, že pojem „určená látka“ je definovaný v článkoch 2 písm. a) nariadení č. 273/2004 a 111/2005 ako akákoľvek látka uvedená v príslušných prílohách týchto nariadení, vrátane zmesí a prírodných produktov obsahujúcich takéto látky, pričom tam nepatria liečivá definované smernicou 2001/83, farmaceutické prípravky, zmesi, prírodné produkty a iné prípravky obsahujúce určené látky, ktoré sú zložené takým spôsobom, že ich nie je možné jednoducho použiť alebo extrahovať ľahko dostupnými alebo ekonomicky výhodnými prostriedkami.
27 Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že zoznam látok uvedený v príslušných prílohách nariadení č. 273/2004 a 111/2005 je taxatívny, a preto jedine látky výslovne uvedené na zozname nachádzajúcom sa v uvedených prílohách môžu byť posúdené ako „určené látky“ v zmysle týchto nariadení, s výnimkou akejkoľvek látky, ktorá je rovnocenná s určenou látkou.
28 Tento reštriktívny výklad je podporený jednak skutočnosťou, že nariadenia č. 273/2004 a 111/2005 neobsahujú nijaký údaj, ktorý by preukazoval, že normotvorca Únie zamýšľal zaviesť takýto pojem rovnocenná látka, a jednak odôvodnením 13 nariadenia č. 273/2004, podľa ktorého normotvorca Únie zdôrazňuje, že podriadenie prekurzorov syntetických drog alebo psychotropných látok rovnakým prísnym kontrolám, akým sú podriadené látky uvedené v prílohe I nariadenia č. 273/2004, by predstavovalo zbytočnú prekážku pre obchod.
29 Takisto z bežného významu slova „obsahujúci“ použitého v definícii „určenej látky“ vyplýva, že ak ide o farmaceutické prípravky, zmesi, prírodné produkty a iné prípravky, posúdenie takých produktov ako „určené látky“ vyžaduje, aby látka uvedená v príslušných prílohách týchto nariadení bola sama osebe obsiahnutá v týchto produktoch, t. j. aby sa nachádzala medzi ich zložkami.
30 V prejednávanom prípade je na jednej strane nesporné, že APAAN sa nenachádza na zozname určených látok v zmysle článkov 2 písm. a) nariadení č. 273/2004 a 111/2005, ktoré sú uvedené v príslušných prílohách týchto nariadení v zneniach uplatniteľných na spor vo veci samej, a na druhej strane že samotná látka BMK nie je zložkou látky APAAN.
31 Vzhľadom na poslednú uvedenú skutočnosť z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol v tomto bode potvrdený pripomienkami všetkých dotknutých účastníkov konania, ktorí predložili pripomienky v tomto konaní, vyplýva, že výroba BMK z látky APAAN sa neuskutočňuje extrahovaním, ale hydrolýzou látky APAAN, prostredníctvom ktorej by malo dôjsť k spracovaniu tejto látky.
32 Ako však vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku, za „určenú látku“ v zmysle článku 2 písm. a) nariadení č. 273/2004 a 111/2005 nemožno považovať produkt, ktorý neobsahuje látku uvedenú v prílohe I nariadenia č. 273/2004 a v prílohe nariadenia č. 111/2005, aj keď spracovaním bola z neho taká látka získaná.
33 V dôsledku toho v prípade neexistencie výslovnej zmienky látky APAAN v príslušných prílohách nariadení č. 273/2004 a 111/2005 nemožno túto látku posúdiť ako „určenú látku“ v zmysle článkov 2 písm. a) týchto nariadení alebo ju považovať za látku rovnocennú s takou látkou.
34 V tejto súvislosti a vzhľadom na samotnú absenciu BMK v zložení látky APAAN nemá skutočnosť, na ktorú poukázal vnútroštátny súd, a to že spracovanie látky APAAN na látku BMK je jednoduché a uskutočniteľné ekonomicky výhodnými prostriedkami, význam.
35 Tento záver nemožno spochybniť ani cieľom, ktorý sledujú nariadenia č. 273/2004 a 111/2005, tak ako vyplýva z odôvodnenia 13 prvého uvedeného nariadenia, ani premenlivou povahou obchodu s drogami uvedenou v odôvodnení 17 toho istého nariadenia, ako tvrdí Holandské kráľovstvo.
36 Hoci je nepochybné, že cieľom týchto nariadení je boj proti zneužívaniu látok, ktoré sa bežne používajú pri nezákonnej výrobe omamných a psychotropných látok, zavedením systému monitorovania obchodu s týmito látkami vybaveného účinnými, primeranými a odstrašujúcimi sankciami, nič to nemení na tom, že represívny cieľ uvedených nariadení sa nemôže dotknúť ani definície pojmu „určená látka“, ani prípadného posúdenia predmetnej látky ako určenej látky na základe tejto definície (pozri analogicky rozsudok D. a G., C‑358/13 a C‑181/14, EU:C:2014:2060, bod 49).
37 Musí to platiť o to viac v prípade, keď normotvorca Únie v článku 9 nariadenia č. 273/2004 a článku 10 nariadenia č. 111/2005 stanovil mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi, prevádzkovateľmi a chemickým priemyslom na účely kontroly obehu „neurčených látok“, ktoré sú v článkoch 2 písm. b) týchto nariadení definované ako akékoľvek látky, ktoré hoci nie sú uvedené v príslušných prílohách uvedených nariadení, sú identifikované ako látky, ktoré boli použité na nezákonnú výrobu omamných látok alebo psychotropných látok.
38 Na základe predchádzajúcich úvah treba na prvú otázku odpovedať tak, že články 2 písm. a) nariadení č. 273/2004 a 111/2005 sa majú vykladať v tom zmysle, že posúdenie ako „určená látka“ v zmysle týchto ustanovení sa neuplatní na takú látku, akou je APAAN, ktorá nie je uvedená v prílohe I nariadenia č. 273/2004 alebo v prílohe nariadenia č. 111/2005, a to ani za predpokladu, že môže byť ľahko dostupnými či ekonomicky výhodnými prostriedkami v zmysle týchto nariadení spracovaná na látku, na ktorú sa vzťahujú uvedené prílohy.
O druhej otázke
39 Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.
O trovách
40 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
Článok 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog a článok 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, sa majú vykladať v tom zmysle, že posúdenie ako „určená látka“ v zmysle týchto ustanovení sa neuplatní na takú látku, akou je alfa‑fenylacetoacetonitril, ktorá nie je uvedená v prílohe I nariadenia č. 273/2004 alebo v prílohe nariadenia č. 111/2005, a to ani za predpokladu, že môže byť ľahko dostupnými či ekonomicky výhodnými prostriedkami v zmysle týchto nariadení spracovaná na látku, na ktorú sa vzťahujú uvedené prílohy.
Podpisy