ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 15. decembra 2016 (*)

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Grécky trh s dodávkami hnedého uhlia a grécky veľkoobchodný trh s elektrickou energiou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES – Udelenie alebo zachovanie platnosti práv na ťažbu hnedého uhlia vo verejných ložiskách v prospech verejného podniku – Vymedzenie relevantných trhov – Existencia nerovnosti príležitostí – Povinnosť odôvodnenia – Legitímna dôvera – Zneužitie právomoci – Proporcionalita“

Vo veci T‑169/08 RENV,

Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, advokát,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Helénska republika, v zastúpení: P. Mylonopoulos a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Oikonomou, advokát,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Elpedison Paragogi Ilektrikis Energeias AE (Elpedison Energeiaki), predtým Energeiaki Thessalonikis AE, so sídlom v Marousi (Grécko),

a

Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & D SA), so sídlom v Kifissii (Grécko),

v zastúpení: P. Skouris a E. Trova, advokáti,

a

Mytilinaios AE, so sídlom v Aténach,

Protergia AE, so sídlom v Aténach,

a

Alouminion tis Ellados VEAE, predtým Alouminion AE, so sídlom v Aténach,

v zastúpení: N. Korogiannakis, I. Zarzoura, D. Diakopoulos a E. Chrisafis, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 824 v konečnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na ťažbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spoločnosti DEI,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. marca 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1.     O žalobkyni

1        Žalobkyňa, Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), bola založená na základe gréckeho zákona č. 1468 z 2. a 7. augusta 1950 (FEK A’ 169) vo forme verejnoprávneho podniku vo vlastníctve Helénskej republiky. Gréckym zákonom č. 2414/1996 o modernizácii verejnoprávnych podnikov (FEK A’ 135) bola zmenená na akciovú spoločnosť, pričom jej jediným akcionárom ostala aj naďalej Helénska republika.

2        Žalobkyňa mala výlučné právo na výrobu, prepravu a dodávku elektrickej energie v Grécku až do prijatia prvých opatrení na liberalizáciu gréckeho trhu s elektrickou energiou zákonom č. 2773/1999 o liberalizácii trhu s elektrickou energiou (FEK A’ 286), ktorým bola prebratá najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). Podľa tohto zákona, ako aj gréckeho prezidentského dekrétu č. 333/2000 (FEK A’ 278), bola žalobkyňa od 1. januára 2001 zmenená na akciovú spoločnosť, pričom podľa § 43 ods. 3 zákona č. 2773/1999 účasť štátu na základnom imaní žalobkyne nemôže byť v nijakom prípade nižšia než 51 % jej akcií s hlasovacím právom. V čase prijatia rozhodnutia Európskej komisie, proti ktorému bola podaná prejednávaná žaloba, bola táto účasť 51,12 % akcií.

2.     O trhu s hnedým uhlím v Grécku

3        Hnedé uhlie je uhoľná hornina, ktorá sa používa ako palivo predovšetkým na výrobu elektrickej energie, pričom Grécko so svojimi zásobami okolo 4 500 miliónov ton k 1. januáru 2005, teda ku dňu prijatia rozhodnutia Komisie, ktoré je predmetom prejednávanej žaloby, bolo na piatom mieste, pokiaľ ide o svetovú produkciu, a na druhom mieste, pokiaľ ide o produkciu v rámci Európskej únie.

4        Iným subjektom, než je žalobkyňa, bolo v Grécku udelené právo na prieskum a ťažbu hnedého uhlia pred druhou svetovou vojnou, a to pokiaľ ide o malé a stredne veľké hnedouhoľné bane nazvané Achlada, Vevi a Amynteon/Vegora, ktoré k 1. januáru 2007 predstavovali približne 210,5 miliónov ton celkových zásob.

5        Podľa § 22 gréckeho legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 z 12. a 13. novembra 1959 (FEK A’ 250) má žalobkyňa výlučné právo na prieskum a ťažbu hnedého uhlia v regióne Arkádia, ktorého zásoby dosahujú približne 250 miliónov ton. Toto právo bolo obnovené v roku 1976 a jeho platnosť sa skončí 5. marca 2026, pričom môže byť obnovené na obdobie 25 rokov.

6        Banský zákon bol v Grécku prijatý legislatívnym dekrétom č. 210/1973 (FEK A’ 277) a následne zmenený a doplnený gréckym zákonom č. 274/1976 (FEK A’ 50) (ďalej len „banský zákon“). § 143 a 144 tohto zákona stanovujú, že práva na prieskum a ťažbu vo verejných ložiskách sú udelené súčasne, a to buď prostredníctvom verejného obstarávania, alebo v naliehavých prípadoch a z dôvodov verejného záujmu priamo.

7        § 3 ods. 3 zákona č. 134/1975 z 23. a 29. augusta 1975 (FEK A’ 180) stanovuje, že „na základe rozhodnutia [gréckeho] ministra priemyslu možno určiť… zóny…, v ktorý má žalobkyňa výlučné právo na prieskum a ťažbu tuhých nerastných palív“. Podľa viacerých ministerských rozhodnutí prijatých na základe tohto ustanovenia boli žalobkyni udelené práva na prieskum a ťažbu v ložiskách hnedého uhlia jednak v regiónoch Amynteon, Prosilion‑Trigonikon a Komnina, ktorých zásoby dosahujú 378 miliónov ton a platnosť týchto práv sa skončí v roku 2018, a ďalej v regióne Flórina, ktorého zásoby predstavujú približne 140 miliónov ton a platnosť týchto práv sa skončí v roku 2024.

8        Na základe zákona č. 134/1975, ktorým bolo umožnené zlúčenie spoločnosti Liptol AE so žalobkyňou, žalobkyňa tiež v celom rozsahu nadobudla práva na prieskum a ťažbu hnedého uhlia spoločnosti Liptol v regióne Ptolemaïs. Tieto práva, ktoré sa týkajú zásob približne 1 500 miliónov ton, boli obnovené v roku 1976 do 5. marca 2026, pričom môžu byť obnovené na dodatočné obdobie 25 rokov.

9        Ministerskými rozhodnutiami z roku 1985 a roku 1994, prijatými na základe zákona č. 134/1975, boli žalobkyni udelené výlučné práva na prieskum v súvislosti s ložiskami hnedého uhlia v Dráme a Elassone, ktorých zásoby dosahujú približne 1 000 miliónov ton. Platnosť týchto práv sa skončila v roku 2005.

10      Po roku 1985 boli udelené práva na prieskum a ťažbu v súvislosti so siedmimi malými ložiskami hnedého uhlia tiež iným podnikom, než je žalobkyňa.

11      V čase skutkových okolností zo skoro 4 500 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku boli práva na prieskum a ťažbu hnedého uhlia, pokiaľ ide o ložiská, ktorých zásoby dosahujú približne 2 200 miliónov ton, udelené žalobkyni, 85 miliónov ton zásob patrilo tretím osobám a približne 220 miliónov ton zásob predstavovali verejné ložiská, v ktorých tretie osoby síce vykonávali prieskum a ťažbu, ale čiastočne z nich boli zásobované elektrárne žalobkyne. Nijaké právo na ťažbu nebolo zatiaľ udelené s ohľadom na približne 2 000 miliónov ton zásob hnedého uhlia.

3.     O trhu s elektrickou energiou v Grécku

 Licencie na výrobu elektrickej energie a výstavbu elektrární

12      Grécky trh s elektrickou energiou bol čiastočne otvorený hospodárskej súťaži na základe zákona č. 2773/1999 (pozri bod 2 vyššie), ktorý zaviedol jednak predchádzajúce povolenie na výstavbu elektrární a výrobu elektrickej energie udeľované rozhodnutím gréckeho ministra pre rozvoj na základe stanoviska Rythmistiki Archi Energias (RAE, úrad pre reguláciu energetických odvetví, Grécko) a jednak správcu prenosovej sústavy elektrickej energie, nazvaného Hellenic Transmission System Operator SA (HTSO).

13      § 15 ods. 4 zákona č. 2773/1999, zmeneného a doplneného § 23 ods. 9 zákona č. 3175/2003, umožnil, aby HTSO vyhlásil verejné obstarávania, pričom žalobkyňa sa niektorých z nich nemohla zúčastniť, na výstavbu a prevádzku dotovaných elektrární, aby sa zabezpečilo zachovanie výroby elektrickej energie v dostatočnej kapacite.

14      V súlade s § 42 zákona č. 2773/1999 bola žalobkyni udelená jediná licencia na všetky elektrárne v jej vlastníctve, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona už stáli alebo boli vo výstavbe. Podľa § 8 ods. 5 gréckeho zákona č. 2941/2001 (FEK A’ 201) v spojení s § 24 gréckeho zákona č. 3377/2005 (FEK A’ 202) bola platnosť tejto licencie predĺžená až do 31. decembra 2008.

15      Navyše v súlade s § 23 ods. 12 zákona č. 3175/2003 bola žalobkyni udelená licencia na nahradenie starých elektrární v celkovej výške 1 600 megawatt (MW), pričom neboli spresnené technológie, ktoré sa mali použiť. Helénska republika uvádza, že toto nahradenie sa týka 1 200 MW vyrobených v plynových elektrárňach a len 400 MW vyrobených v elektrárňach na hnedé uhlie. V novembri 2007 žalobkyňa oznámila, že hodlá požiadať o licencie pre dve elektrárne na hnedé uhlie s výkonom 450 MW nazvané Florina II a Ptolemaïda V.

16      Pokiaľ ide o elektrárne na hnedé uhlie, všetky existujúce elektrárne patria žalobkyni. Tri žiadosti tretích podnikov týkajúce sa výstavby týchto elektrární boli zamietnuté, pretože RAE sa domnieval, že finančná spôsobilosť žiadateľov a predpokladané množstvá hnedého uhlia neboli dostatočné alebo neboli uspokojivo preukázané. Štvrtá žiadosť podaná spoločnosťou EFT Hellas AE bola v čase skutkových okolností stále predmetom posudzovania. Nakoniec piata žiadosť o elektráreň s výkonom 460 MW bola podaná spoločnosťou Heron AE 26. marca 2007.

17      Pokiaľ ide o iné elektrárne, než sú elektrárne na hnedé uhlie, žalobkyni bola 16. júla 2003 udelená licencia na výrobu elektrickej energie v paroplynovej elektrárni s výkonom 400 MW v Lavrione a 4. novembra 2003 licencia na elektráreň s plynovou turbínou s výkonom 120 MW, a to až kým nebude uvedená predmetná elektráreň v Lavrione do prevádzky.

18      Jedenástim konkurentom žalobkyne boli udelené licencie na plynové elektrárne s celkovou kapacitou 4 114 MW, a to na základe verejného obstarávania vyhláseného RAE v roku 2001, z ktorého boli vylúčené najmä elektrárne na hnedé uhlie. Tak isto boli od roku 2001 udelené ďalšie licencie na paroplynové elektrárne, ako aj jednu plynovú turbínu s otvoreným obehom. Celkovo bolo iným podnikom, než je žalobkyňa, v marci 2006 udelených 21 licencií s celkovou kapacitou 5 930 MW pre iné než hnedouhoľné elektrárne. Skutočne postavená bola však len jedna elektráreň.

19      Pokiaľ ide o elektrárne s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie a elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie, zákon č. 2773/1999 v ich prípade stanovil výhody, ako je prednosť týchto elektrární v oblasti distribúcie v prípade, že ich kapacita je menšia ako 50 MW, regulovaná predajná cena elektrickej energie a oslobodenie malých projektov od povinnosti mať licenciu. Následne grécky zákon č. 3468/2006 (FEK A’ 129) s cieľom podporiť rozvoj týchto elektrární zrušil hornú hranicu 50 MW, stanovil atraktívnejšie predajné ceny, zjednodušil proces udeľovania licencií a zvýšil prahové hodnoty, do ktorých sa licencia nevyžaduje.

 Dovoz elektrickej energie

20      Grécka prepojená prenosová sústava elektrickej energie (ďalej len „GPS“), ktorá zahŕňa pevninské Grécko a niektoré na pevninu napojené ostrovy, bola v čase skutkových okolností napojená na taliansku sústavu elektrickej energie s maximálnou cezhraničnou prepojovacou kapacitou 500 MW a so sústavou krajín, ktoré sa nachádzajú severne od Grécka, teda Albánsko, Bulharsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (ďalej len „krajiny na severe“) s cezhraničnou prepojovacou kapacitou 600 MW. Celková cezhraničná prepojovacia kapacita s inými sústavami teda dosahovala 1 100 MW. Nové prepojovacie zariadenie určené na prepojenie GPS s tureckou sústavou elektrickej energie malo začať fungovať v roku 2008.

21      Keďže podstatná časť prepojovacej kapacity s krajinami na severe bola až do 1. júla 2007 vyhradená žalobkyni, a časť prepojovacej kapacity s Talianskom bola spravovaná správcom talianskej sústavy elektrickej energie, konkurenti žalobkyne mohli v čase skutkových okolností teoreticky doviezť maximálne 500 MW (200 MW z krajín na severe a 300 MW z Talianska), ktorí mali mať v blízkej budúcnosti prístup k 900 MW, čo predstavuje 7,5 % celkovej vnútornej inštalovanej kapacity a 6,9 % celkovej vnútroštátnej kapacity a dovoznej kapacity.

 Povinný denný trh

22      Zákon č. 3175/2003 (FEK A’ 207) stanovil vytvorenie, od mája 2005, povinného denného trhu pre všetkých predajcov a odberateľov elektrickej energie v rámci GPS. Na tomto trhu výrobcovia a dovozcovia elektrickej energie predkladajú ponuky (zahŕňajúce cenu a množstvo elektrickej energie) na nasledujúci deň, pričom dodávatelia a zákazníci predkladajú odhady záťaže na účely uspokojenia potrieb svojich zákazníkov. Na základe týchto skutočností HTSO vypracuje hodinový rozvrh záťaže elektrární na ďalší deň. HTSO na tieto účely najprv zohľadní odhad dodávok elektrickej energie dodaných prostredníctvom elektrární vyrábajúcich elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie, elektrární s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie a niektorých hydroelektrární, ktoré majú prednosť. Potom zohľadní elektrickú energiu ponúkanú tepelnými elektrárňami vrátane elektrární na hnedé uhlie, plyn a naftu. Hodinové sadzby uplatňované elektrárňami uvedenými ako posledné musia byť prinajmenšom rovnaké ako variabilné náklady elektrárne. Ponuky elektrární, ktoré majú najnižšie variabilné náklady, sa teda do prenosovej sústavy integrujú ako prvé. Cena najdrahšej z predložených ponúk, ktorá je integrovaná do rozvrhu distribúcie ako posledná na účely uspokojenia dopytu, nazývaná „cenový strop systému“ (ďalej len „CSS“) predstavuje cenu, ktorá je nakoniec zaplatená všetkým výrobcom a dovozcom, ktorých ponuky boli prijaté.

 Správne konanie

23      V roku 2003 bola Komisii doručená sťažnosť, podľa ktorej Helénska republika udelila žalobkyni v rozpore s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES výlučnú licenciu na prieskum a ťažbu hnedého uhlia v Grécku.

24      Dňa 1. apríla 2004 zaslala Komisia Helénskej republike výzvu týkajúcu sa predovšetkým udelenia výlučných práv na ťažbu v ložiskách hnedého uhlia, čo žalobkyni umožnilo udržať si alebo posilniť svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. Šlo o porušenie článku 86 ES v spojení s článkom 82 ES. Dňa 3. mája 2004 Komisia zaslala kópiu tohto listu žalobkyni, pričom jej poskytla možnosť, aby v tejto veci uviedla svoje pripomienky. Helénska republika a žalobkyňa odpovedali listami z 5. júla 2004.

25      Komisia v liste z 21. septembra 2005 požiadala Helénsku republiku o niektoré spresnenia a Helénska republika odpovedala v listoch z 22. a 28. novembra 2005 a z 19. júna 2006.

26      Dňa 18. októbra 2006 Komisia zaslala Helénskej republike doplňujúcu výzvu, v ktorej uviedla, že nové informácie oznámené Helénskou republikou nemenia výhrady uvedené v prvej výzve.

27      Žalobkyňa a Helénska republika predložili svoje pripomienky k doplňujúcej výzve 19. a 24. januára 2007.

28      Dňa 8. februára 2008 žalobkyňa poskytla Komisii aktuálne údaje týkajúce sa gréckeho trhu s elektrickou energiou na obdobie rokov 2006 a 2007.

29      Dňa 5. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 824 v konečnom znení, o udelení a zachovaní platnosti práv na ťažbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech žalobkyne (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Napadnuté rozhodnutie

30      V napadnutom rozhodnutí Komisia preskúmala vplyv niektorých opatrení prijatých Helénskou republikou na dva rôzne trhy, pričom prvý z nich bol trh s dodávkami hnedého uhlia (ďalej len „trh na vstupe“) a druhý veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v rámci GPS (ďalej len „trh na výstupe“). Komisia uviedla, že trh na výstupe bol v súlade so smernicou 96/92 od 19. februára 2001 liberalizovaný a zahŕňal dodávky dovezenej elektriny a elektriny vyrobenej na vnútroštátnej úrovni oprávneným zákazníkom (odôvodnenia 60, 150 a 158 až 172 napadnutého rozhodnutia).

31      Komisia sa domnievala, že žalobkyňa má dominantné postavenie na trhu na vstupe, pretože jej podiel na trhu bol od roku 2000 vždy vyšší než 97 %. Žalobkyňa takisto mala dominantné postavenie na trhu na výstupe, pretože po prvé jej podiel na tomto trhu bol vyšší než 85 %, po druhé neexistovala nijaká perspektíva pre nový významný vstup na trh a po tretie dovoz, ktorý predstavoval 7 % celkovej spotreby, nepredstavoval skutočnú konkurenčnú hrozbu. Okrem toho trh na výstupe, ktorý predstavoval viac ako 90 % celkovej spotreby elektrickej energie v Grécku, predstavoval podstatnú časť vnútorného trhu (odôvodnenia 177 a 179 napadnutého rozhodnutia).

32      Pokiaľ ide o opatrenia prijaté Helénskou republikou, Komisia konštatovala, že Helénska republika jednak udelila žalobkyni na základe legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 a zákona č. 134/1975 práva na ťažbu pre 91 % všetkých verejných ložísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli udelené práva, a ďalej napriek možnostiam, ktoré ponúka banský zákon, neudelila nijaké právo k významnému ložisku niektorému z jej konkurentov. Komisia uviedla, že Helénska republika tak zachovaním takmer monopolných práv žalobkyne na ťažbu hnedého uhlia umožnila zachovanie alebo posilnenie jej dominantného postavenia na trhu na výstupe, pretože elektrárne na hnedé uhlie boli na tomto trhu najmenej nákladné a tým pádom najviac využívané (odôvodnenia 185 až 188 a 238 napadnutého rozhodnutia).

33      Napokon Komisia konštatovala, že Helénska republika sa neodvolala na ustanovenia článku 86 ods. 2 ES s cieľom odôvodniť prijatie predmetných opatrení, a dospela k záveru, že tieto opatrenia majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi (odôvodnenia 239 až 244 napadnutého rozhodnutia).

34      Článok 1 napadnutého rozhodnutia znie takto:

„§ 1 a § 22 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 4029/1959, § 3 ods. 1 zákona č. 134/1975 a rozhodnutia gréckeho ministra priemyslu, energetiky a technológií z rokov 1976 (FEK B’ 282), 1988 (FEK B’ 596) a 1994 (FEK B’ 633) sú v rozpore s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, keďže priznávajú a zachovávajú v platnosti prednostné práva na ťažbu hnedého uhlia v Grécku v prospech [žalobkyne], čím vytvárajú situáciu nerovnosti príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umožňujú [žalobkyni], aby si udržala a posilnila svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pričom vylučujú alebo bránia akémukoľvek novému vstupu na trh.“

35      Treba uviesť, že článok 1 napadnutého rozhodnutia obsahuje vecnú chybu, pretože odkazuje na § 3 ods. 1 zákona č. 134/1975, pričom zo spisového materiálu vyplýva, že ustanovením, na ktoré sa v skutočnosti vzťahuje napadnuté rozhodnutie, je § 3 ods. 3 uvedeného zákona.

36      Článok 2 napadnutého rozhodnutia jednak uvádza, že Helénska republika musí v lehote dvoch mesiacov informovať Komisiu o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať na účely nápravy protisúťažných účinkov štátnych opatrení uvedených v článku 1 tohto rozhodnutia Komisie a okrem toho uvádza, že tieto opatrenia musia byť prijaté a vykonané v lehote ôsmich mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia.

 Konanie pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom

37      Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. mája 2008 požiadala žalobkyňa o zrušenie sporného rozhodnutia a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania.

38      Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. septembra 2008 Helénska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobkyne.

39      Podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. septembra 2008, Elpedison Paragogi Ilektrikis Energeias AE [(Elpedison Energeiaki), predtým Energeiaki Thessalonikis AE] a Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & D SA), spoločnosti pôsobiace v sektore výroby elektrickej energie v Grécku (ďalej len „podniky ako vedľajší účastníci konania“), podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. V súlade s článkom 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa z 2. mája 1991 boli tieto návrhy doručené účastníkom konania.

40      Komisia podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. septembra 2008, v ktorom tento súd požiadala, aby žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania.

41      Komisia následne 23. októbra 2008 podala svoje pripomienky k dvom návrhom na vstup podnikov ako vedľajších účastníkov konania do konania. Podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. a 10. novembra 2008 žalobkyňa vzniesla námietky voči obom týmto návrhom na vstup vedľajších účastníkov do konania.

42      Predseda siedmej komory Súdu prvého stupňa pripustil uznesením z 3. decembra 2008 vstup Helénskej republiky do konania.

43      Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. decembra 2008 žalobkyňa požiadala Súd prvého stupňa, aby v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 v prípade, že Komisia nebude súhlasiť so zmenou vyjadrenia k žalobe z vlastnej iniciatívy, nariadil nahradenie určitej formulácie uvedenej sa v tomto vyjadrení.

44      Vo svojich pripomienkach k návrhu žalobkyne na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania doručených do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. januára 2009 Komisia súhlasila so zmenou určitej formulácie vo vyjadrení k žalobe tak, ako navrhla žalobkyňa.

45      Helénska republika predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. februára 2009.

46      Predseda siedmej komory Súdu prvého stupňa vyhovel návrhu podnikov ako vedľajších účastníkov konania uzneseniami z 18. septembra 2009. Podniky ako vedľajší účastníci konania predložili svoje vyjadrenia kancelárii Súdu prvého stupňa 13. novembra 2009.

47      Komisia v listoch z 23. októbra 2008, 19. februára a 16. marca 2009 a žalobkyňa v listoch zo 7. a 10. novembra 2008, 8. januára a 23. júna 2009 a 28. januára 2010 požiadali, aby určité dôverné skutočnosti obsiahnuté v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, v replike, duplike, pripomienkach k vyjadreniam Helénskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania, pripomienkach k vyjadreniam podnikov ako vedľajších účastníkov konania neboli týmto podnikom oznámené. Podnikom ako vedľajším účastníkom konania bola poskytnutá iba nedôverná verzia uvedených procesných úkonov, proti čomu nevzniesli nijakú námietku.

48      Rozsudkom z 20. septembra 2012, DEI/Komisia (T‑169/08, EU:T:2012:448) Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodol, že Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni. Ďalej rozhodol, že Helénska republika a podniky ako vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.

49      Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 30. novembra 2012 Komisia podala odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

50      Podaniami doručenými do kancelárie Súdneho dvora 25. marca 2013 spoločnosti pôsobiace v sektore výroby elektrickej energie v Grécku Mytilinaios AE, Protergia AE a Alouminion AE (ďalej len „vedľajší účastníci v odvolacom konaní“) podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania uvedeného v bode 49 vyššie na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 11. júla 2013 podpredseda Súdneho dvora vyhovel tejto žiadosti.

51      Rozsudkom zo 17. júla 2014, Komisia/DEI (C‑553/12 P, ďalej len „rozsudok o odvolaní“, EU:C:2014:2083) Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu, zamietol druhú a štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu, vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o dôvodoch, ku ktorým sa Súdny dvor nevyjadril, a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

 Konanie a závery po vrátení veci

52      Po vyhlásení rozsudku v odvolacom konaní a v súlade s článkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 bola vec rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 3. septembra 2014 pridelená prvej komore. V súlade s článkom 119 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 žalobkyňa, Komisia, Helénska republika, Elpedison Energeiaki a vedľajší účastníci v odvolacom konaní predložili do kancelárie Všeobecného súdu písomné vyjadrenia 3. októbra 2014, 27. novembra 2014, 30. marca 2015, 2. apríla 2015 a 17. apríla 2015.

53      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote.

54      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 8. marca 2016.

55      Žalobkyňa podporovaná v konaní Helénskou republikou navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

56      Komisia podporovaná v konaní podnikmi ako vedľajšími účastníkmi konania a vedľajšími účastníkmi v odvolacom konaní navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

57      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody založené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatňovaní ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porušení povinnosti odôvodnenia, po tretie jednak na porušení zásady právnej istoty, zásady legitímnej dôvery a zásady ochrany súkromného vlastníctva a jednak na existencii zneužitia právomoci a po štvrté na porušení zásady proporcionality.

1.     O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatňovaní článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení

58      Tento žalobný dôvod sa skladá z piatich častí, ktoré sú založené:

–        po prvé na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení relevantných trhov,

–        po druhé na neexistencii rozšírenia dominantného postavenia z trhu na vstupe na trh na výstupe, pokiaľ ide o výklad podmienky týkajúcej sa existencie výlučných alebo osobitných práv na účely porušenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES,

–        po tretie na neexistencii nerovnosti príležitostí v neprospech konkurentov žalobkyne,

–        po štvrté na neexistencii rozšírenia dominantného postavenia z trhu na vstupe na trh na výstupe v súvislosti s údajným prednostným prístupom k primárnemu palivu,

–        a po piate na zjavne nesprávnom posúdení, pretože Komisia nezohľadnila vývoj na trhu na výstupe.

59      Keďže Súdny dvor druhú a štvrtú časť v rozsudku v odvolacom konaní zamietol, treba preskúmať len prvú, tretiu a piatu časť.

 O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení relevantných trhov

 Úvodné pripomienky

60      Predtým, ako bude možné posúdiť, či podnik, ako je žalobkyňa, má dominantné postavenie v zmysle článku 82 ES, je potrebné vymedziť relevantný trh so zreteľom na dotknutý výrobok alebo službu, ako aj zo zemepisného hľadiska (rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, EU:C:1978:22, bod 10). Toto vymedzenie sa vykonáva s cieľom definovať okruh, vnútri ktorého treba posúdiť, či je posudzovaný podnik schopný správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, EU:C:1983:313, bod 37).

61      Na vymedzenie relevantného trhu na účely uplatnenia článku 82 ES treba možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky výrobky a služby, ktoré sa so zreteľom na svoje vlastnosti zvlášť hodia na uspokojovanie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými výrobkami a službami, pričom tieto možnosti súťaže treba posudzovať aj s prihliadnutím na podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru ponuky a dopytu (rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, EU:C:1983:313, bod 37, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T‑219/99, EU:T:2003:343, bod 91). Ako vyplýva najmä z bodu 7 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155), relevantný trh výrobkov pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia.

62      Relevantný trh zo zemepisného hľadiska je možné definovať ako územie, na ktorom sa všetky hospodárske subjekty nachádzajú v podobných podmienkach hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o dotknuté výrobky alebo služby. Z tohto hľadiska nie je nevyhnutné, aby objektívne podmienky hospodárskej súťaže medzi subjektmi boli úplne rovnorodé. Stačí, ak sú podobné alebo dostatočne rovnorodé (pozri v tomto zmysle rozsudok United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, EU:C:1978:22, body 44 a 53). Okrem toho tento trh môže byť obmedzený len na jeden členský štát (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, EU:C:1983:313, bod 28, a z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 34).

63      V prejednávanej veci treba pripomenúť, že v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že opatrenia uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia (ďalej len „sporné opatrenia“) sa týkali dvoch rôznych trhov, a to trhu na vstupe a trhu na výstupe. Podľa Komisie uvedené opatrenia tým, že udelili práva na ťažbu hnedého uhlia skoro výlučne žalobkyni a vylúčili alebo bránili akémukoľvek novému vstupu na trh, žalobkyni umožnili, aby si udržala alebo posilnila svoje dominantné postavenie na trhu na výstupe. Žalobkyňa podporovaná Helénskou republikou v podstate spochybňuje definíciu trhov vykonanú Komisiou. Svoje tvrdenia rozdeľuje do dvoch podčastí.

 O prvej podčasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na vstupe

64      Komisia v odôvodneniach 161, 168 a 169 napadnutého rozhodnutia uviedla, že trh na vstupe je osobitným trhom výrobku, ktorý má vnútroštátny rozmer.

65      Žalobkyňa a Helénska republika uvádzajú, že toto vymedzenie trhu na vstupe je nesprávne, lebo Komisia neuplatnila kritériá, ktoré sama stanovila v oznámení o definícii trhu (pozri bol 61 vyššie), to znamená nahraditeľnosť na jednej strane dopytu a na druhej strane ponuky, ako aj prípadnú hospodársku súťaž. Na účely vyvrátenia tohto vymedzenia uplatňuje štyri výhrady, proti ktorým Komisia namieta.

–       O prvej výhrade

66      Žalobkyňa a Helénska republika tvrdia, že keďže trh na výstupe, na ktorom došlo k údajnému porušeniu článku 82 ES, je veľkoobchodný trh s dodávkami elektrickej energie do GPS, trh na vstupe sa nemôže obmedzovať na dodávku hnedého uhlia, ale musí byť tvorený všetkými palivami, z ktorých sa vyrába elektrická energia. Ak by bol trh na vstupe definovaný tak, ako uvádza Komisia, trh na výstupe by mal byť tiež rozdelený podľa palív, z ktorých sa vyrába dodávaná elektrická energia. Dodávajú, že výrobcovia elektrickej energie si vyberú z konkurenčných palív to, ktoré chcú používať v danej elektrárni najmä s ohľadom, v prvom rade na podmienky „nedostatočnej kapacity“ GPS, keď je ponuka menšia ako dopyt, v druhom rade na prevádzkové náklady elektrárne, ktoré zahŕňajú náklady na palivo, náklady na prevádzku a údržbu a environmentálne náklady, a v treťom rade na investície a lehoty potrebné na výstavbu, ktoré sú v prípade plynovej elektrárne nižšie než v prípade elektrárne na hnedé uhlie. Komisia teda mala do definície trhu na vstupe zahrnúť čierne uhlie, atómové jadro a plyn. Elektrárne na plyn možno okrem toho využívať nepretržite a majú významnú inštalovanú kapacitu.

67      Komisia namieta proti tvrdeniam žalobkyne a Helénskej republiky.

68      V tejto súvislosti treba uviesť, že určite platí, že výrobca elektrickej energie, ktorý sa rozhodne začať stavať elektráreň, si môže slobodne zvoliť palivo, ktoré bude využívať, pričom toto svoje rozhodnutie prijme na základe viacerých ekonomických parametrov, medzi ktorými môžu prípadne figurovať tie, ktoré žalobkyňa uvádza v bode 66 vyššie.

69      Žalobkyňa nenamieta proti konštatovaniu Komisie v odôvodnení 13 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého boli elektrárne na hnedé uhlie koncipované predovšetkým tak, aby využívali len toto jedno palivo, a potrebné úpravy na to, aby tieto elektrárne mohli využívať čierne uhlie, sú veľmi nákladné. Preto, ak sa výrobca elektrickej energie rozhodne postaviť elektráreň na hnedé uhlie, bude sa musieť následne zásobovať na účely výroby elektrickej energie v tejto elektrárni len týmto palivom, a to počas celej životnosti elektrárne.

70      Dodávatelia hnedého uhlia nie sú v konkurenčnom vzťahu s inými dodávateľmi palív používaných na výrobu elektrickej energie v prípade predaja elektrárňam na hnedé uhlie, pretože tieto elektrárne tvoria trh vlastnej spotreby. Z odôvodnenia 12 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, pričom to žalobkyňa nespochybnila, že skoro všetko hnedé uhlie vyťažené v Grécku sa používa na výrobu elektrickej energie. Elektrárne, ktoré využívajú toto palivo, teda nepredstavujú len zanedbateľnú časť zákazníkov dodávateľov hnedého uhlia, ale ich hlavný, ba až výhradný trh. Okrem toho ide o dosť veľký trh, keďže z tabuliek č. 11 a 14 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že 43 % inštalovanej kapacity na výrobu elektrickej energie v rámci GPS a 59,7 % celkovej produkcie bolo v roku 2006 vyrobených v elektrárňach na hnedé uhlie.

71      Okrem toho, keďže investície potrebné na vybudovanie elektrárne na hnedé uhlie sú podľa samotnej žalobkyne veľmi vysoké, je opodstatnené domnievať sa, že nebude ľahké upustiť od prevádzkovania takejto elektrárne po jej uvedení do činnosti z dôvodu zvýšenia, a to aj významného, ceny hnedého uhlia, čo posilňuje trhovú silu dodávateľov tohto paliva a ich možnosť konať relatívne nezávisle od vývoja ceny ostatných palív používaných na výrobu elektrickej energie.

72      Tvrdenie žalobkyne a Helénskej republiky, podľa ktorého by všetky tieto ďalšie palivá mali patriť do trhu na vstupe, teda nemôže spochybniť vymedzenie uvedeného trhu, ku ktorému Komisia dospela. Konkurencia medzi elektrickou energiou vyrobenou z akéhokoľvek iného paliva a elektrickou energiou vyrobenou z hnedého uhlia sa prejavuje skôr na trhu na výstupe. Uvedené vymedzenie sa teda týka otázok týkajúcich sa tohto trhu, čo bude preskúmané ďalej.

73      Táto výhrada teda musí byť zamietnutá.

–       O druhej výhrade

74      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala v rámci vymedzenia trhu na vstupe zohľadniť konkurenčný nátlak vykonávaný dovezenou elektrickou energiou.

75      Komisia namieta voči tvrdeniu žalobkyne.

76      V tejto súvislosti stačí viesť, že bez ohľadu na možnosť doviezť elektrickú energiu z Talianska alebo z krajín na severe prevádzkovatelia elektrární na hnedé uhlie musia v praxi aj naďalej nakupovať palivo potrebné na fungovanie týchto elektrární od dodávateľov hnedého uhlia.

77      Vzhľadom na to skutočnosť, že je možné dovážať elektrickú energiu, neumožňuje dospieť k záveru, že vymedzenie trhu na vstupe uskutočnené Komisiou je nesprávne, a to bez ohľadu na to, či táto skutočnosť môže predstavovať významný konkurenčný nátlak na trhu na výstupe.

78      Túto výhradu treba preto zamietnuť.

–       O tretej výhrade

79      Žalobkyňa a Helénska republika uvádzajú, že Komisia nesprávne označila hnedé uhlie za „primárne palivo“, čo má vplyv na vymedzenie trhu na vstupe. Ak sa tento pojem týka paliva použitého na výrobu elektrickej energie v „základných elektrárňach“, ktoré nepretržite dodávajú elektrickú energiu do siete, trh na vstupe by mal zahŕňať čierne uhlie a plyn, ktoré sa tiež používajú ako palivo pre „základné elektrárne“.

80      Komisia namieta proti tvrdeniam žalobkyne a Helénskej republiky.

81      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odôvodnení 189 a článku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že zachovanie práv na ťažbu hnedého uhlia v prospech žalobkyne vytvára situáciu nerovnosti príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o prístup k „primárnym palivám“ na výrobu elektrickej energie (pozri bod 34 vyššie). Použitím výrazu „primárne palivá“, ktorý nemá v kontexte napadnutého rozhodnutia technický význam, sa Komisia snažila len pripomenúť význam a základnú úlohu hnedého uhlia na trhu na výstupe, a nie vymedziť trh na vstupe.

82      To isté platí, aj pokiaľ ide o použitie výrazu „základné elektrárne“ v napadnutom rozhodnutí. Ak tieto elektrárne, ako potvrdzuje aj žalobkyňa, nepretržite dodávajú elektrickú energiu do sústavy, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia analyzovala všetky zdroje výroby elektrickej energie, ako aj všetky použité technológie, a na tomto základe dospela k záveru, že na účely umožnenia skutočnej alebo potenciálnej súťaže na trhu na výstupe je v Grécku zásadný prístup k hnedému uhliu, a nedomnievala sa, že trh na vstupe je trh s hnedým uhlím, pretože len toto palivo môže byť používané v elektrárňach, ktoré nepretržite dodávajú elektrickú energiu do sústavy.

83      Túto výhradu je teda potrebné zamietnuť.

–       O štvrtej výhrade

84      Žalobkyňa tvrdí, že vymedzenie trhu na vstupe je nesprávne, pretože zo zemepisného hľadiska by tento trh nemal byť obmedzený na hnedé uhlie vyrobené v Grécku, ale mal by zahŕňať aj hnedé uhlie vyťažené v ložiskách nachádzajúcich sa v niektorých susedných krajinách. Helénska republika dodáva, že záver Komisie, že dovoz hnedého uhla do Grécka je nepravdepodobný, nie je správny, pretože na začiatku roku 2009 udelila povolenie na výrobu elektrickej energie z hnedého uhlia konkurentovi žalobkyne, ktorý si dokázal zabezpečiť dlhodobé zásobovanie prostredníctvom dovezeného hnedého uhlia.

85      Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.

86      Je potrebné uviesť, že Komisia v odôvodnení 13 napadnutého rozhodnutia uviedla, že vzhľadom na to, že hnedé uhlie má najnižšiu výhrevnú hodnotu zo všetkých druhov uhlia, nie je možné ho prepravovať na dlhé vzdialenosti, takže obchod s hnedým uhlím nad rámec priamych dodávok z ložísk nachádzajúcich sa v blízkosti elektrární, ktoré ho spaľujú, do týchto elektrární, prakticky neexistuje. Komisia tiež uviedla, pričom žalobkyňa a Helénska republika toto vyjadrenie nespochybnili, že všetky elektrárne na hnedé uhlie v Únii sa nachádzajú v blízkosti ložísk hnedého uhlia, a ďalej, že spotreba dovezeného hnedého uhlia predstavuje vo všetkých členských štátoch 0,1 % a v Grécku je nulová.

87      Okrem toho, pokiaľ ide o hnedé uhlie zo susedných území Grécka, Komisia v odôvodnení 16 napadnutého rozhodnutia uviedla, že ložiská nachádzajúce sa na týchto územiach sú vzdialené viac než 100 km od gréckej hranice, a teda príliš ďaleko na to, aby mohli predstavovať prípadný zdroj zásobovania pre elektrárne na hnedé uhlie nachádzajúce sa v GPS, a navyše ich už miestne podniky využívajú na výrobu elektrickej energie pre miestne sústavy. V dôsledku toho, hoci v odôvodnení 161 napadnutého rozhodnutia teoreticky pripúšťa, že hnedé uhlie možno na účely zásobovania elektrární nachádzajúcich sa v GPS dovážať z ložísk, ktoré existujú na týchto územiach, v odôvodnení 169 napadnutého rozhodnutia vylúčila, že by táto možnosť mohla realisticky nahradiť grécke hnedé uhlie.

88      Žalobkyňa v každom prípade tvrdí, že ťažkosti pri preprave hnedého uhlia a cena prepravy sú značne zmiernené, pokiaľ ide o ponuky hnedého uhlia z niektorých susedných území Grécka, z dôvodu vyššej výhrevnej hodnoty a ceny produktu. Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa odkazuje na mail adresovaný Komisii 8. februára 2008. Tento mail však neobsahuje žiadnu analýzu týkajúcu sa ekonomickej výnosnosti dovozu hnedého uhlia z týchto oblastí. V uvedenom maile žalobkyňa len potvrdzuje, že trh na vstupe má väčší rozsah, než Komisia stanovila v napadnutom rozhodnutí, a ako dôkaz tohto tvrdenia predkladá tri ponuky týkajúce sa dodávok hnedého uhlia z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a z Kosova, ktoré dostala.

89      Po prvé, pokiaľ ide o prvé dve ponuky týkajúce sa dodávky jednak 300 000 ton hnedého uhlia z Kosova s výhrevnou hodnotou 1 800 kcal/kg, ako aj 600 000 ton z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko s výhrevnou hodnotou medzi 2 800 a 3 000 kcal/kg, a, ďalej, 1 000 000 ton z Kosova, ktorého výhrevná hodnota nie je uvedená, s dátumom dodania v roku 2007, treba uviesť, že zo spisu nevyplýva cena, ktorá sa má za tieto dodávky hnedého uhlia zaplatiť. Existencia týchto ponúk teda nestačí na preukázanie skutočnosti, že dodávky tohto hnedého uhlia sú ekonomicky výnosné.

90      Pokiaľ ide o tretiu ponuku týkajúcu sa dodávok 300 000 ton xylitu ročne s výhrevnou hodnotou 2 700 kcal/kg z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko dvom elektrárňam nachádzajúcim sa v blízkosti hraníc s touto krajinou, táto ponuka uvádza cenu, ktorú má žalobkyňa zaplatiť, a to 37,5 eura za tonu, pričom táto cena sa môže líšiť v závislosti od kvality skutočne dodaného produktu podľa vopred stanoveného vzorca. Žalobkyňa však nevysvetľuje, či vzhľadom na túto cenu bude dovoz xylitu, za predpokladu, že bude použiteľný v elektrárňach na hnedé uhlie, výnosný. Okrem toho treba uviesť, že list obsahujúci túto tretiu ponuku opisuje ťažkosti, ktoré by dovoz v takýchto množstvách spôsoboval na hraniciach, pretože dovoz by zaisťovalo 60 kamiónov denne, čo by vyčerpalo odbavovaciu kapacitu colného orgánu nachádzajúceho sa najbližšie pri zásobovaných elektrárňach.

91      Po druhé je potrebné uviesť, že podniky, ktoré žalobkyni predložili ponuky, sa v týchto ponukách nezaviazali, že zabezpečia dlhodobú dodávku paliva. Žalobkyňa však nespochybňuje pripomienku Komisie uvedenú v odôvodnení 203 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej spotrebuje elektráreň na toto palivo počas celého obdobia svojej životnosti, teda 40 až 45 rokov, niekoľko miliónov ton. Komisia napríklad uviedla, že zásoby ložiska Vevi, ktoré predstavujú 90 miliónov ton, mali zásobovať elektráreň s výkonom 400 MW počas celého obdobia jej životnosti vo výške približne 2 000 000 ton ročne.

92      Nie je preto realistické, že priemerne informovaný investor uskutoční významné finančné investície, ktoré sú podľa samotnej žalobkyne potrebné na výstavbu hnedouhoľnej elektrárne na výrobu elektrickej energie v GPS, bez toho, aby si zabezpečil dlhodobé zásobovanie.

93      Po tretie treba uviesť, že žalobkyňa neuvádza, že prijala niektorú z predložených ponúk, čo skôr znamená, že v relevantnom čase ich nevyhodnotila ako dostatočne konkurencieschopné. Ďalším dodatočným nepriamym dôkazom v tomto zmysle je neexistencia dovozu hnedého uhlia do Grécka (pozri bod 86 vyššie). Keďže hnedé uhlie je najpoužívanejším palivom na výrobu elektrickej energie v GPS, neexistencia dovozu je ťažko vysvetliteľná, ak, ako v podstate tvrdí žalobkyňa, je preprava hnedého uhlia zo susedných krajín Grécka ekonomicky výnosná.

94      V dôsledku toho, hoci nemožno vylúčiť, že príležitostne dochádza k dovozu hnedého uhlia z niektorých susedných štátov Grécka do elektrární nachádzajúcich sa v blízkosti hranice medzi Gréckom a krajinami na severe, možno dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že takýto dovoz predstavoval reálny alternatívny zdroj zásobovania vo vzťahu k ložiskám hnedého uhlia nachádzajúcich sa v GPS.

95      Tento záver nemožno vyvrátiť tvrdením Helénskej republiky, že 7. januára 2009 bola spoločnosti Heron udelená na základe žiadosti z 26. marca 2007 licencia na výstavbu elektrárne na hnedé uhlie (pozri bod 16 vyššie), pričom táto spoločnosť uviedla ako zdroj paliva ložiská nachádzajúce sa mimo územia Grécka.

96      Ako Komisia správne uviedla, licencia udelená spoločnosti Heron 7. januára 2009 detailne neuvádza spôsob, akým sa bude táto spoločnosť zásobovať hnedým uhlím. Ako zdôrazňuje Komisia, podrobnejšie vysvetlenie je uvedené v stanovisku predloženom RAE v rámci konania, v ktorom bola vydaná táto licencia. Z tohto stanoviska vyplýva, že Heron uviedla ako hlavný zdroj hnedého uhlia pre plánovanú elektráreň dve ložiská nachádzajúce sa v rámci GPS, z ktorých ložisko Vevi sa nachádzalo 20 km od plánovaného umiestnenia elektrárne. RAE uviedla informáciu o výstavbe železnice medzi týmto ložiskom a novou elektrárňou. Je pravda, že dovoz 3 000 000 ton z územia Kosova je uvedený ako alternatívny zdroj hnedého uhlia pre plánovanú elektráreň, ale táto skutočnosť neumožňuje usudzovať, že Heron by požiadala o licenciu a licencia na výstavbu hnedouhoľnej elektrárne by jej bola udelená, ak by nemala legitímnu dôveru, že sa bude zásobovať z ložiska, ako je ložisko Vevi, ktoré sa nachádza v blízkosti.

97      Okrem toho Helénska republika vo svojej odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania 26. januára 2016, ako aj na pojednávaní, potvrdila, že Heron nemala zákonnú povinnosť postaviť plánovanú elektráreň. Jediným možným dôsledkom jej prípadného rozhodnutia neuskutočniť svoj zámer bolo odňatie licencie na výstavbu. V dôsledku toho samotné udelenie tejto licencie spoločnosti Heron nedokazuje, že usudzovala, že výstavba plánovanej elektrárne je možná, ak jej nebudú udelené práva na ťažbu v ložisku Vevi.

98      Existencia licencie udelenej spoločnosti Heron teda nestačí na preukázanie, že výstavba hnedouhoľnej elektrárne v GPS môže byť ekonomicky výnosná bez prístupu k existujúcim ložiskám hnedého uhlia nachádzajúcich sa na tomto území. Skutočnosť, že jediný prípad uvedený v spise, v ktorom podnik uviedol dovezené uhlie ako možný zdroj zásobovania plánovanej elektrárne na hnedé uhlie, je prípad, v ktorom tento istý podnik požiadal o udelenie práv na ťažbu v ložisku nachádzajúcom sa 20 km od tejto elektrárne, svedčí skôr o ekonomickej nevyhnutnosti ložísk nachádzajúcich sa v blízkosti elektrární na hnedé uhlie. Doplňujúcim nepriamym dôkazom, ktorý Komisia uviedla na pojednávaní a žalobkyňa a Helénska republika ho nespochybnili, je skutočnosť, že Heron, ktorá nakoniec nezískala práva na ťažbu v ložisku Vevi, k dnešnému dňu nezahájila výstavbu plánovanej elektrárne.

99      Napokon, ako na jednej strane uviedla Komisia, žiadna skutočnosť v licencii udelenej spoločnosti Heron alebo v stanovisku RAE týkajúcom sa tejto licencie, nenaznačuje, že dovoz hnedého uhlia by bol zaručený počas celého obdobia životnosti plánovanej elektrárne, a na druhej strane Helénska republika nepredkladá žiaden dôkaz týkajúci sa ceny hnedého uhlia, ktoré mala Heron dovážať, ktorý by umožňoval porovnať výnosnosť používania tohto uhlia na účely výroby elektrickej energie v GPS v porovnaní s hnedým uhlím nachádzajúcim sa v gréckych ložiskách.

100    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba túto výhradu zamietnuť.

101    V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že Komisia pri vymedzení trhu na vstupe v napadnutom rozhodnutí pochybila. Z týchto dôvodov je prvá podčasť nedôvodná.

 O druhej podčasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na výstupe

102    Treba pripomenúť, že Komisia v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia vymedzila trh na výstupe ako trh s elektrickou energiou vyrobenou v elektrárňach v GPS a elektrickou energiou dovezenou prostredníctvom prepojovacích zariadení na účely ďalšieho predaja.

103    Žalobkyňa namieta proti tomuto vymedzeniu trhu na výstupe a na tieto účely v podstate uplatňuje dve výhrady, s ktorými Komisia nesúhlasí.

–       O prvej výhrade

104    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia na účely vymedzenia trhu na výstupe nesprávne vychádzala z údajov, ktoré predchádzali vytvoreniu povinného denného trhu, a nezohľadnila stupeň liberalizácie tohto trhu.

105    Komisia namieta voči tvrdeniu žalobkyne.

106    Na úvod treba uviesť, že aj ak by sa toto tvrdenie preukázalo, neumožňuje to usudzovať, že Komisia nesprávne vymedzila trh na výstupe. Samotná žalobkyňa neuvádza, či by Komisia vymedzila tento trh odlišne, keby vychádzala z relevantnejších údajov.

107    Z napadnutého rozhodnutia ako celku v každom prípade vyplýva, že Komisia založila svoju analýzu trhu na výstupe na súbore skutočností, ktoré jej boli predložené pred prijatím tohto rozhodnutia. Z tohto rozhodnutia v žiadnom prípade nevyplýva, ako je potvrdené v bodoch 201 až 203 nižšie, že Komisia sa pri svojom posúdení obmedzila na skutočnosti, ktoré jej boli predložené do 18. októbra 2006. Práve naopak, Komisia v odôvodneniach 103 až 106 napadnutého rozhodnutia opísala pravidlá, ktorými sa riadi tento trh, a ktoré preskúmala aj v odôvodneniach 164 až 166 tohto rozhodnutia, a v odôvodnení 222 uvedeného rozhodnutia zohľadnila niektoré osobitnosti relevantného trhu, aby mohla konštatovať, že na účely výroby elektrickej energie v GPS predstavuje hnedé uhlie najvýhodnejšie palivo.

108    Táto výhrada teda musí byť zamietnutá.

–       O druhej výhrade

109    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne opomenula rozlíšiť konkurenčný nátlak vykonávaný dovezenou elektrickou energiou podľa jednotlivých typov paliva. Napríklad dovezená elektrická energia z vodných a jadrových elektrární je podstatne lacnejšia než elektrina vyrobená v Grécku, a vstupuje do sústavy pred ňou, čím vytláča ostatné elektrárne, vrátane elektrární na hnedé uhlie.

110    Toto tvrdenie, s ktorým Komisia nesúhlasí, nie je dostatočne skutkovo podložené. Komisia totiž zahrnula dovezenú elektrickú energiu do trhu na výstupe, ako vyplýva z definície tohto trhu uvedenej v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia a pripomenutej v bode 102 vyššie. Konštatovala však, že skutočná kapacita dovozu predstavovala v čase skutkových okolností veci samej len približne 7 % inštalovanej kapacity trhu na výstupe, proti čomu žalobkyňa nenamietala. Komisia teda neopomenula zohľadniť konkurenčný tlak dovezenej elektrickej energie, ale vzhľadom na relatívne malé množstvo tejto elektrickej energie v porovnaní s celkovou inštalovanou produkčnou kapacitou v GPS a spotrebou dospela k záveru, že v čase skutkových okolností ostávalo hnedé uhlie veľmi atraktívnym palivom na účely výroby elektrickej energie na tomto trhu.

111    Druhú výhradu preto treba zamietnuť.

112    V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu pochybenia pri vymedzení trhu na výstupe, ktoré Komisia použila v napadnutom rozhodnutí. Druhá podčasť teda nie je dôvodná.

113    Keďže nebolo konštatované nijaké pochybenie, pokiaľ ide o vymedzenie trhov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, prvú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť.

 O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na neexistencii nerovnosti príležitostí v neprospech nových konkurentov

114    Podľa judikatúry Súdneho dvora systém nenarušenej hospodárskej súťaže možno zaručiť len vtedy, keď je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpečená rovnosť príležitostí. Z toho vyplýva, že štátne opatrenie predstavuje porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnosť príležitostí medzi týmito hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej súťaže (pozri rozsudok o odvolaní, body 43 a 44 a citovanú judikatúru).

115    Je potrebné pripomenúť, že Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, že sporné opatrenia mohli spôsobovať nerovnosť príležitostí v prospech žalobkyne, pretože jej priznávali skoro výhradný prístup k hnedému uhliu určenému na výrobu elektrickej energie v GPS, pričom ide o najvýhodnejšie palivo na tento účel.

116    Žalobkyňa na účely vyvrátenia tohto záveru uvádza v podstate päť výhrad.

117    Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

 O prvej výhrade

118    Žalobkyňa uvádza, že v čase skutkových okolností ešte neboli udelené práva na ťažbu približne 2 000 miliónov ton zásob hnedého uhlia, z čoho 1 230 miliónov ton tvorili zásoby využiteľné na účely výroby elektrickej energie. Jej konkurenti sa teda mohli zásobiť hnedým uhlím podaním žiadosti o udelenie týchto práv. Pravidlá, ktoré sa v tejto oblasti uplatňovali, boli fakticky rovnaké ako v roku 1994, keď boli žalobkyni naposledy udelené tieto práva. Taktiež bolo začaté a skoro skončené verejné obstarávanie týkajúce sa ložiska Vevi.

119    Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.

120    Po prvé treba uviesť, že z bodov 5 až 12 vyššie vyplýva, že v čase skutkových okolností boli žalobkyni udelené práva na prieskum a ťažbu hnedého uhlia v skoro všetkých verejných ložiskách hnedého uhlia, pre ktoré boli takéto práva v Grécku udelené. Konkrétne práva udelené žalobkyni dosahovali v januári 2007 približne 2 200 miliónov ton a predstavovali 91 % zásob verejných ložísk, pre ktoré boli udelené práva.

121    Z bodu 11 vyššie tiež vyplýva, že z približne 4 500 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku predstavovali práva na prieskum a ťažbu udelené tretím osobám, ktoré mohli byť použité na výrobu elektrickej energie v elektrárňach na hnedé uhlie, ktoré nepatrili žalobkyni, približne 85 miliónov ton.

122    Najväčšia časť práv na ťažbu priznaných žalobkyni jej bola udelená buď ministerskými rozhodnutiami prijatými v súlade s § 36 ods. 3 zákona č. 3734/2009, alebo osobitným legislatívnym nástrojom, akým je zákon č. 134/1975, pričom takéto nástroje neboli prijaté v prospech jej konkurentov.

123    Samozrejme platí, že § 36 ods. 3 zákona č. 3734/2009 zrušil § 3 ods. 3 zákona č. 134/1975, ktorý bol spochybnený v článku 1 napadnutého rozhodnutia. K tomuto zrušeniu však došlo po prijatí napadnutého rozhodnutia a ide len o jednoduché opatrenie na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Nemôže teda preukázať, že analýza vykonaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí bola nesprávna.

124    Navyše, ako pripúšťajú žalobkyňa a Helénska republika, v každom prípade boli práva na ťažbu vo verejných ložiskách hnedého uhlia v Grécku poslednýkrát udelené na základe zákona č. 134/1975 v roku 1994, a to rozhodnutím ministra priamo žalobkyni. Hoci banský zákon formálne nevylučuje možnosť udeliť iným podnikom, ktoré prejavili záujem, než je žalobkyňa, práva na ťažbu vo verejných ložiskách, ktoré ešte neboli pridelené, žiadne významné ložisko nebolo udelené týmto podnikom, napriek záujmu, ktorý tieto podniky demonštrovali počas prijímania sporného rozhodnutia. Žalobkyňa bola teda jediným podnikom, ktorý mohol na trhu na vstupe ťažiť významné množstvá hnedého uhlia.

125    V dôsledku toho zrušenie zákona č. 134/1975 nestačí na odstránenie nerovnosti príležitostí na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou spôsobenej zachovaním zvýhodneného prístupu žalobkyne k právam na ťažbu hnedého uhlia.

126    V tejto súvislosti treba dodať, že Helénska republika ani počas správneho konania, ani počas konania pred Všeobecným súdom neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo neexistenciu udelenia práv na ťažbu v ložiskách, ktoré neboli pridelené, a to najmä v takých významných ložiskách ako Dráma a Elassona.

127    Okrem toho ani banský zákon nebráni tomu, aby žalobkyňa požiadala o udelenie práv na ťažbu v ložiskách, ktoré ešte neboli pridelené, a aby jej boli tieto práva udelené. Preto ak by sa Helénska republika rozhodla udeliť práva na ťažbu v týchto ložiskách na základe konania stanoveného v banskom zákone, samo osebe by to nezaručovalo, že konkurentom žalobkyne na trhu na výstupe by bol zaručený dostatočný prístup k hnedému uhliu ako k palivu na výrobu elektrickej energie. Žalobkyňa by totiž mohla v rámci tohto konania získať tieto práva a v dôsledku toho zväčšiť svoje zásoby.

128    Po druhé je potrebné uviesť, že Helénska republika neprijala v súvislosti s udelením práv na ťažbu žiadne alternatívne opatrenie, ktoré by konkurentom žalobkyne zaručovalo dostatočný prístup k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie alebo ktoré by odstraňovalo prípadné výhody, ktoré žalobkyňa má vďaka skoro výhradnému prístupu k tomuto palivu.

129    Po tretie z odôvodnenia 80 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Helénska republika prijala po liberalizácii trhu na výstupe niektoré asymetrické opatrenia v neprospech žalobkyne. Keďže tieto opatrenia v podstate spočívajú vo vylúčení žalobkyne zo súťažných konaní na výstavbu elektrární na iné palivá ako hnedé uhlie, tieto opatrenia nie sú spôsobilé zaručiť konkurentom žalobkyne dostatočný prístup k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie.

130    Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v skutočnosti mala v čase prijímania napadnutého rozhodnutia zvýhodnený prístup k hnedému uhliu, ako palivu na výrobu elektrickej energie, a to napriek formálnej možnosti udeliť práva na ťažbu v ložiskách, ktoré zatiaľ neboli pridelené, jej konkurentom.

131    Táto výhrada teda musí byť zamietnutá.

 O druhej výhrade

132    Žalobkyňa podporovaná Helénskou republikou uvádza, že sama Komisia pripúšťa, že na trhu na výstupe môžu všetky podniky požiadať o udelenie licencie na výrobu elektrickej energie a licencia im môže byť udelená, a že celý rad podnikov v čase prijatia napadnutého rozhodnutia takúto licenciu získal. Skutočnosť, že k dátumu prijatia tohto rozhodnutia ešte neboli udelené licencie na výstavbu elektrární na hnedé uhlie, nevyplýva z nerovnosti príležitostí, ale z objektívnych dôvodov, ako nemožnosť zabezpečiť dostatočné zásobovanie palivom alebo požadovanú finančnú spôsobilosť. Príchod významných európskych podnikov do Grécka, ktorý bol po prijatí napadnutého rozhodnutia veľmi intenzívny, dokazuje otvorenie trhu na výstupe novým výrobcom, v dôsledku čoho už nebude existencia dotovaných verejných obstarávaní viac odôvodnená.

133    Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.

134    Na jednej strane treba uviesť, že skutočnosť, že konkurenti žalobkyne, vrátane veľkých podnikov, získali licencie na výrobu elektrickej energie v GPS, nedokazuje neexistenciu nerovnosti príležitostí na tomto trhu v ich neprospech. Dokazuje to len to, že vstupné prekážky už nie sú také významné, aby vylúčili akúkoľvek súťaž.

135    Okrem toho z tabuliek č. 12 a 14 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v roku 2006, teda päť rokov po čiastočnej liberalizácii trhu na výstupe, žalobkyňa jednak disponovala 90 % inštalovanej kapacity v GPS a jednak vyrábala 93,6 % z celkovej distribuovanej elektrickej energie. Stupeň preniknutia konkurentov žalobkyne na tento trh v čase skutkových okolností skôr svedčí o pretrvávaní nerovnosti medzi žalobkyňou a jej konkurentmi, čo platí tým skôr, že podľa samotnej žalobkyne GPS nemá dostatočnú kapacitu, čo by v zásade mal príchod nových konkurentov napraviť.

136    Na druhej strane z odôvodnení 77 a 211 napadnutého rozhodnutia vyplýva, pričom žalobkyňa a Helénska republika to nespochybnili, že všetky žiadosti o licencie na výstavbu elektrární na hnedé uhlie podané konkurentmi žalobkyne pred prijatím napadnutého rozhodnutia boli zamietnuté. Samotná žalobkyňa uznáva, že jedným z hlavných dôvodov týchto zamietnutí bola skutočnosť, že žiadatelia nedokázali zabezpečiť dostatočné zásobovanie hnedým uhlím, čo Komisia konštatovala aj v bode 211 napadnutého rozhodnutia. To skôr potvrdzuje, než vyvracia, ťažkosti, s ktorými sú ostatné hospodárske subjekty konfrontované pri výstavbe elektrární na hnedé uhlie, ak nemajú prístup k veľkým ložiskám.

137    Túto výhradu preto treba zamietnuť.

 O tretej výhrade

138    Žalobkyňa tvrdí, že jej konkurenti si môžu zabezpečiť dostatočný prístup k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie odkúpením alebo spoluprácou s podnikmi, ktoré už majú práva na ťažbu hnedého uhlia v Grécku. Žiadny podnik nikdy nepožiadal žalobkyňu o dodávky hnedého uhlia.

139    Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.

140    Pokiaľ ide o ložiská využívané inými podnikmi než žalobkyňou, je potrebné uviesť, že Komisia v odôvodnení 203 napadnutého rozhodnutia uviedla, pričom žalobkyňa a Helénska republika to nespochybnili, že veľmi malé a rozptýlené ložiská nachádzajúce sa na gréckom území nemôžu predstavovať realistický zdroj paliva pre elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že logistické náklady na zásobovanie elektrárne na hnedé uhlie, ktorej spotreba predstavuje počas jej životnosti v trvaní 40 až 45 rokov niekoľko desiatok miliónov ton, z množstva roztrúsených ložísk, by boli nadmerné.

141    Z odôvodnenia 51 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súkromné ložiská hnedého uhlia vlastnené inými podnikmi, ako je žalobkyňa, majú malú veľkosť, ich zásoby dosahujú približne 9 miliónov ton, a tieto ložiská už neboli, až na jednu výnimku, v roku 2003 využívané.

142    V súvislosti s verejnými ložiskami hnedého uhlia držanými inými podnikmi, ako je žalobkyňa, z odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že len tri z ložísk takéhoto typu na gréckom území obsahovali zásoby, ktoré neboli zanedbateľné, a boli v roku 2001 stále využívané, pričom žalobkyňa si okrem toho zmluvne zaistila dodávky väčšiny hnedého uhlia pre jednu zo svojich elektrární z týchto dvoch ložísk. Z odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že majitelia dvoch ložísk využívaných v roku 2001 prišli o svoje práva na ťažbu v roku 2003.

143    V dôsledku toho, vzhľadom na malé množstvo zásob držaných inými podnikmi, než je žalobkyňa, ktoré by mohli byť použité jej konkurentmi ako zdroj paliva na trhu na výstupe, teoretická možnosť zásobovať sa hnedým uhlím u týchto podnikov neodstraňuje nerovnosť príležitostí konštatovanú Komisiou medzi žalobkyňou a jej konkurentmi.

144    Pokiaľ ide o možnosť nakúpiť hnedé uhlie od žalobkyne, z listu adresovaného Helénskou republikou Komisii 5. júla 2004 vyplýva, že v čase skutkových okolností žalobkyňa použila všetko hnedé uhlie, čo vyrobila, vo svojich vlastných elektrárňach, a nepôsobila, ani reálne, ani potenciálne, ako predajca na trhu na vstupe. Preto by žiadny priemerne informovaný podnikateľ nevynaložil náklady na dlhodobé investície do výstavby elektrárne, ak by predpokladal, že sa bude zásobovať potrebným hnedým uhlím z ložísk žalobkyne.

145    Okrem toho, ak by sa konkurenti žalobkyne museli zásobovať palivom potrebným na prevádzkovanie ich elektrární u žalobkyne, žalobkyňa by nutne nemusela mať záujem dodávať im hnedé uhlie za konkurenčnú cenu alebo za primeraných podmienok, pretože by bola vystavená väčšej konkurencii na trhu na výstupe.

146    Ani možnosť kúpiť hnedé uhlie od žalobkyne by teda neodstraňovala nerovnosť príležitostí medzi žalobkyňou a jej konkurentmi konštatovanú Komisiou.

147    Táto výhrada teda musí byť zamietnutá.

 O štvrtej výhrade

148    Žalobkyňa uvádza, že Komisia nesprávne odvodila existenciu prekážky brániacej novým vstupom na trh na výstupe len z jej dominantného postavenia na trhu na vstupe, ktoré bolo spôsobené výlučne historickými dôvodmi. Žalobkyňa a Helénska republika dodávajú, že Komisia mala vedieť, že liberalizácia trhu bude progresívna, a nemohla použiť napadnuté rozhodnutie na zvýšenie tempa vstupu konkurentov na tento trh.

149    Tieto tvrdenia, proti ktorým Komisia namieta, nie sú skutkovo podložené. Na jednej strane Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala existenciu akejkoľvek prekážky vstupu na trh na výstupe vychádzajúcej len z dominantného postavenia žalobkyne na trhu na vstupe. Ako bolo uvedené v bode 34 vyššie, Komisia konštatovala existenciu nerovnosti príležitostí medzi žalobkyňou a jej konkurentmi z dôvodu zvýhodneného prístupu žalobkyne k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie. Skutočnosť, že túto nerovnosť príležitostí, za predpokladu, že bude preukázaná, možno vysvetliť historickými dôvodmi, neznamená, že neexistuje.

150    Na druhej strane jediný cieľ, ktorý Komisia v napadnutom rozhodnutí sleduje, je odstrániť nerovnosť príležitostí, ktorú konštatovala, a nie zaručiť konkurentom žalobkyne určité tempo začlenenia do trhu na výstupe alebo časť tohto trhu. Napadnuté rozhodnutie nestanovuje prahovú hodnotu preniknutia na trh, ktorá by bola považovaná za prijateľnú. Žalobkyňa teda nemôže kritizovať toto rozhodnutie z toho dôvodu, že bolo neoprávnene použité na zrýchlenie vstupu jej konkurentov na tento trh.

151    Túto výhradu je teda potrebné zamietnuť.

 O piatej výhrade

152    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že hnedé uhlie bolo v čase skutkových okolností najvýhodnejšie palivo na výrobu elektrickej energie v GPS a že bola jediná, ktorá k nemu mala prístup, s čím Komisia nesúhlasí. Žalobkyňa však nerozvinula v rámci tejto časti argumentáciu na podporu tohto tvrdenia, ale odkazuje len na rôzne časti žaloby, ktoré to podľa nej potvrdzujú.

153    V prvom rade žalobkyňa odkazuje na časť žaloby, v ktorej uvádza, že Helénska republika po liberalizácii trhu na výstupe oznámila, že udeľovanie práv na ťažbu v ložiskách hnedého uhlia bude naďalej prebiehať formou otvoreného verejného obstarávania. V bodoch 120 až 129 vyššie však už bolo v podstate vysvetlené, že aj napriek tejto teoretickej možnosti má žalobkyňa zvýhodnený prístup k verejným ložiskám hnedého uhlia.

154    Okrem toho žalobkyňa uvádza, že Helénska republika jej nepriznala nové práva na ťažbu, a to ani pokiaľ ide o ložiská, v ktorých už urobila prieskum. To je v podstate správne. Skutočnosť, že žalobkyni neboli udelené dodatočné práva na ťažbu však neumožňuje jej konkurentom získať hnedé uhlie potrebné na prevádzkovanie elektrární a neobmedzuje zvýhodnený prístup k zásobám hnedého uhlia, ku ktorým jej už boli udelené práva.

155    Ďalej žalobkyňa odkazuje na časť žaloby, v ktorej uvádza, že grécka právna úprava výrobcom elektrickej energie nezakazuje výstavbu nových elektrární na hnedé uhlie a spresňuje, že jej konkurenti uprednostňujú výstavbu elektrární na iné palivá, pretože hoci je cena hnedého uhlia ako paliva nízka, investície potrebné na výstavbu elektrárne na hnedé uhlie sú dvakrát také vysoké ako investície potrebné na výstavbu plynovej elektrárne.

156    V prvom rade treba uviesť, že skutočnosť, že elektrárne na hnedé uhlie majú relatívne nízke variabilné náklady, ale vyššie fixné náklady a náklady na amortizáciu, ako sú náklady na výstavbu plynovej elektrárne, Komisia výslovne potvrdila v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia, ako aj vo svojich vyjadreniach predložených Všeobecnému súdu.

157    Vzhľadom na regulačné zvláštnosti trhu na výstupe však táto skutočnosť nevyvracia, že v čase skutkových okolností bolo hnedé uhlie najvýhodnejším palivom na výrobu elektrickej energie v GPS.

158    Ako vyplýva z bodu 22 vyššie a z odpovedí účastníkov konania na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, na povinnom dennom trhu je elektrická energia vyrobená v elektrárňach, ktoré majú nízke variabilné náklady, vrátane elektrární na hnedé uhlie, integrovaná do povinného denného trhu vypracovaného HTSO pred elektrickou energiou vyrobenou v elektrárňach na iné palivá s vyššími variabilnými nákladmi, ako sú plyn, vykurovací olej a nafta.

159    V praxi elektrárne na hnedé uhlie, ktoré skoro každý deň ponúkajú svoju elektrickú energiu za cenu nižšiu ako je CSS, dodávajú elektrickú energiou na povinný denný trh vo veľmi vysokom percentuálnom podiele svojej kapacity a sú výnosné v akúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Počas nočných hodín, keď je dopyt po elektrickej energii nižší, pochádza predaná elektrická energia z hnedého uhlia, čo svedčí o tom, že ju možno predať na trhu bez toho, aby jej konkurovala elektrická energia vyrobená z iných palív. Akurát v denných hodinách, keď je dopyt vyšší, môže na grécky trh okrem elektrickej energie vyrobenej z hnedého uhlia prúdiť elektrická energie vyrobená v ostatných elektrárňach na iné palivá, pretože CSS je počas týchto hodín vo všeobecnosti vyššia než variabilné náklady uvedených elektrární.

160    V dôsledku toho, ako uvádza Komisia v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia, povinný denný trh je vytvorený takým spôsobom, že CSS umožňuje elektrárňam, ktoré majú nízke variabilné náklady a ktoré predkladajú ponuky za nižšiu cenu, než je CSS, predať elektrickú energiou v programe vypracovanom HTSO so ziskom a tým pokryť fixné náklady.

161    V druhom rade z odpovedí účastníkov konania na otázky Všeobecného súdu položené v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania 26. januára 2016 vyplýva, že náklady uvedené v tabuľke č. 15 napadnutého rozhodnutia pre rôzne technológie generovania elektrickej energie zahŕňajú súčasne variabilné a fixné náklady. Priemerné náklady na výrobu elektrickej energie v elektrárňach na hnedé uhlie uvedené v tejto tabuľke sú z hľadiska rôznych typov tepelných elektrární najnižšie.

162    Je preto potrebné dospieť k záveru, že tvrdenie žalobkyne založené na skutočnosti, že elektrárne na hnedé uhlie majú vysoké fixné náklady, neumožňuje vyvrátiť záver Komisie, podľa ktorého bolo v čase prijatia napadnutého rozhodnutia hnedé uhlie najatraktívnejším palivom na výrobu elektrickej energie v Grécku.

163    Žalobkyňa napokon odkazuje na niektoré časti žaloby, podľa ktorých vysoké fixné náklady elektrární na hnedé uhlie a veľký počet projektov na výstavbu elektrární na čierne uhlie alebo plynových elektrární svedčí o tom, že tieto palivá uvedené ako posledné sú rovnako konkurenčné ako hnedé uhlie.

164    Po prvé treba uviesť, že tvrdenia žalobkyne založené na menšej atraktívnosti hnedého uhlia ako paliva na výrobu elektrickej energie z dôvodu vysokých fixných nákladov elektrární na hnedé uhlie boli preskúmané a odmietnuté v bodoch 156 až 160 vyššie.

165    Po druhé existenciu niektorých projektov a žiadostí o výstavbu plynových elektrární treba dať do súvislosti so skutočnosťou, že aj keď konkurenti žalobkyne prejavili tiež záujem o výstavbu elektrární na hnedé uhlie a podali žiadosti o licencie, napriek liberalizácii trhu na výstupe od roku 2001 nezískali práva na ťažbu v ložiskách hnedého uhlia, ktoré by stačili na zásobovanie elektrárne počas jej priemernej životnosti, čo ich v praxi núti využívať iné palivá, hoci menej konkurencieschopné, ak chcú pôsobiť na trhu na výstupe.

166    Okrem toho, ak by boli iné palivá, ako je hnedé uhlie, schopné dostatočne konkurovať hnedému uhliu, bolo by ťažké vysvetliť nedostatočnú kapacitu trhu na výstupe, ktorú zdôraznila samotná žalobkyňa, a ktorú Helénska republika riešila dotovanými ponukami na podporu výstavby nových elektrární, aby zaistila bezpečnosť zásobovania.

167    Tak isto je ťažké vysvetliť, prečo percentuálny podiel elektrickej energie vyrobenej v elektrárňach na hnedé uhlie prevyšoval v GPS v rokoch 2004 až 2006 percentuálny podiel inštalovanej kapacity, ako vyplýva z porovnania tabuliek č. 11 a 14 napadnutého rozhodnutia, čo Komisia správne konštatovala v odôvodnení 86 tohto rozhodnutia.

168    Žalobkyňa tiež nepredložila presvedčivé dôkazy na vysvetlenie skutočnosti, prečo ona sama nevyužila príležitosť diverzifikovať svoje zdroje zásobovania palivom nahradením elektrární na hnedé uhlie na konci ich životnosti elektrárňami na iné palivá, čo by bolo rozumné, ak by tieto palivá boli skutočne schopné konkurovať hnedému uhliu, namiesto toho, aby požiadala o nahradenie svojich elektrární na hnedé uhlie ďalšími elektrárňami na hnedé uhlie, čo Komisia konštatovala v odôvodnení 79 napadnutého rozhodnutia.

169    Po tretie, pokiaľ ide konkrétnejšie o čierne uhlie, Komisia vo svojich vyjadreniach predložených Všeobecnému súdu, bez toho, aby to bolo spochybnené, uviedla, že do dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia nebola v Grécku udelená žiadna licencia pre elektrárne na čierne uhlie.

170    Po štvrté, pokiaľ ide o udelenie licencie na výstavbu elektrárne na hnedé uhlie spoločnosti Heron na jej žiadosť z 26. marca 2007 (pozri bod 16 vyššie), treba uviesť, že skutočnosť, že v Grécku bola udelená len jedna licencia napriek výhodám hnedého uhlia ako paliva na výrobu elektrickej energie, svedčí skôr o tom, že konkurenti žalobkyne sa stretávajú so skutočnými ťažkosťami z dôvodu obmedzeného prístupu k hnedému uhliu. Tieto ťažkosti sa zdajú ešte viac pravdepodobné, ak vezmeme do úvahy, ako účastníci konania uviedli na pojednávaní, že Heron plánovanú elektráreň nikdy nepostavila.

171    Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že hnedé uhlie bolo najatraktívnejším palivom na výrobu elektrickej energie v GPS.

172    Táto výhrada teda musí byť zamietnutá.

173    Keďže žiadna výhrada uvedená na podporu tretej časti prvého žalobného dôvodu nie je dôvodná, celú túto časť treba zamietnuť.

 O piatej časti prvého žalobného dôvodu založeného na údajne zjavne nesprávnom posúdení, pretože Komisia nezohľadnila vývoj trhu na výstupe

174    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala zo situácie existujúcej na začiatku jej vyšetrovania, teda v čase, keď trh na výstupe začal byť čiastočne otvorený hospodárskej súťaži. Medzi týmto dátumom a prijatím napadnutého rozhodnutia však došlo na trhu na výstupe k zásadným zmenám, ktoré Komisia nezohľadnila, čím sa dopustila nesprávneho posúdenia. To zakladá zjavne nesprávne posúdenie, ktoré by malo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

175    Na podporu tejto časti, proti ktorej Komisia namieta, žalobkyňa uvádza dve výhrady.

 O prvej výhrade

176    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí často odkazuje na neaktuálne údaje a posúdenia, ktoré už neodrážajú trh na výstupe, a to napriek skutočnosti, že jej boli predložené dôležité informácie týkajúce sa vývoja tohto trhu z hľadiska právnej úpravy a hospodárskej súťaže. Predovšetkým v prvom rade nezohľadnila rastúci význam plynu, pričom táto skutočnosť umožňuje, aby podniky konkurovali žalobkyni počas hodín nízkeho dopytu, ako aj uvedenie nových elektrární do prevádzky, v druhom rade skutočnosť, že čas špičky, počas ktorého žalobkyni konkurujú všetky elektrárne, pokrýva väčšinu dňa, s ohľadom na nedostatočnú kapacitu trhu na výstupe, v treťom rade rastúci význam čierneho uhlia a v štvrtom rade náklady hradené elektrárňami na hnedé uhlie z dôvodu ich znečisťujúcich emisií, v dôsledku ktorých sa toto palivo stáva menej výhodným.

177    Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.

178    Po prvé treba uviesť, že žalobkyňa v súvislosti s tvrdením, že Komisia odkazuje na neaktuálne údaje a posúdenia, ktoré už neodrážajú trh na výstupe, neuvádza žiadnu skutkovú okolnosť konštatovanú v tomto rozhodnutí, ktorá by sa v čase prijatia tohto rozhodnutia stala obsolentnou.

179    Po druhé, pokiaľ ide o význam plynu a uvedenie nových elektrární do prevádzky na trhu na výstupe, treba uviesť, že v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že na konci roku 2006 patrilo 90 % inštalovanej výrobnej kapacity elektrickej energie v GPS žalobkyni, pričom žalobkyňa to nespochybnila, a jej konkurenti disponovali len dvoma plynovými elektrárňami, niekoľkými malými kogeneračnými elektrárňami a elektrárňami vyrábajúcimi elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojom energie.

180    V odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež konštatovala, pričom Helénska republika alebo žalobkyňa proti tomu nenamietali, že žalobkyňa požiadala v decembri 2007 o licencie na výstavbu nových elektrární, z ktorých dve mali byť na hnedé uhlie, a predpokladala, že v roku 2011 bude aj naďalej disponovať 75 % inštalovanej kapacity v prepojenej sústave.

181    Komisia tiež v odôvodnení 76 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že na základe právnej úpravy upravujúcej konanie o udelení licencie na výrobu elektrickej energie po liberalizácii trhu žalobkyňa a jedenásť hospodárskych subjektov požiadali v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov spustenú RAE v roku 2001, z ktorej boli menovite vylúčené elektrárne na hnedé uhlie, o takéto licencie a boli im udelené licencie na výstavbu nových plynových elektrární. Komisia tiež uviedla, že od roku 2001 boli udelené ďalšie licencie na výstavbu elektrární s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie.

182    Komisia tiež v odôvodnení 77 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že konkurenti žalobkyne podali tri žiadosti o výstavbu elektrární na hnedé uhlie, ktoré boli všetky zamietnuté. V tomto istom odôvodnení Komisia uviedla, že Heron požiadala v roku 2007 o licenciu pre elektráreň na hnedé uhlie a biomasu a o udelenie práv na ťažbu v ložisku Vevi, pričom v čase prijatia napadnutého rozhodnutia ešte nebolo v tejto súvislosti rozhodnuté. Komisia dospela k záveru, že to svedčí na jednej strane o tom, že konkurenti žalobkyne mali záujem o výstavbu elektrární na hnedé uhlie, a na druhej strane o tom, že z dôvodu technických charakteristík týchto elektrární, ich životnosti a rozsahu investícií by bolo možné povoliť ich výstavbu, len ak by konkurentom boli poskytnuté významné ložiská, takže ak títo konkurenti mali záujem pôsobiť na trhu na výstupe, boli nútení využívať hlavne plyn.

183    Preto treba dospieť k záveru, že Komisia preskúmala trh na výstupe jednak z hľadiska udalostí, ku ktorým došlo na tomto trhu počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia, vrátane najmä existencie niektorých plynových elektrární, ktorých výroba mohla konkurovať žalobkyni, a jednak prognóz otvorenia nových elektrární využívajúcich nové technológie. Záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí, a to že hnedé uhlie bolo najatraktívnejším palivom na výrobu elektrickej energie na trhu na výstupe, a že takmer výhradný prístup žalobkyne k tomuto palivu mohol posilniť jej dominantné postavenie na uvedenom trhu, teda nevyplýva z nedostatočného zohľadnenia úlohy niektorých už funkčných elektrární alebo elektrární, ktoré mohli byť postavené, ale z posúdenia rôznych skutočností konštatovaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa líši od posúdenia navrhovaného žalobkyňou. Posúdenie navrhované žalobkyňou však nevysvetľuje, prečo je posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí nesprávne.

184    Po tretie, pokiaľ ide o údajnú skutočnosť, že špička pokrýva najväčšiu časť dňa, je potrebné na úvod uviesť, že ide o absolútne nepodložené tvrdenie. Žalobkyňa v súvislosti so svojím tvrdením odkazuje na dokumenty v spise, z ktorých vyplýva, že dopyt po elektrickej energii v rozmedzí rokov 1997 a 2000 ročne vzrástol priemerne o 5,4 %, ale nevyplýva z nich, že šlo väčšinou o čas špičky. Aj za predpokladu, že toto tvrdenie by sa potvrdilo, nestačilo by na odvodenie záveru, že hnedé uhlie nebolo v období, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, najvýhodnejším palivom na výrobu elektrickej energie na trhu na výstupe, pretože žalobkyňa nespochybňuje, že existuje čas mimo špičky, počas ktorých elektrárne na hnedé uhlie, na rozdiel od iných tepelných elektrární, vyrábajú elektrickú energiu, čo vysvetľuje skutočnosť, že percentuálny podiel elektrickej energie vyrobenej na trhu na výstupe v elektrárňach na hnedé uhlie je omnoho vyšší než percentuálny podiel inštalovanej kapacity uvedených elektrární (pozri body 70 a 167 vyššie).

185    Po štvrté, pokiaľ ide o rastúci význam čierneho uhlia, stačí pripomenúť, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebolo udelené žiadne povolenie pre elektrárne spaľujúce toto palivo (pozri bod 169 vyššie).

186    Napokon po piate, pokiaľ ide o náklady elektrární na hnedé uhlie z dôvodu ich znečisťujúcich emisií, je potrebné uviesť, že žalobkyňa jasne neuvádza skutočný význam týchto nákladov a nevysvetľuje, prečo by z tohto dôvodu malo byť hnedé uhlie neatraktívnym palivom na výrobu elektrickej energie. Žalobkyňa však ako podnik vyrábajúci elektrickú energiu v elektrárňach využívajúcich rôzne technológie môže predložiť Všeobecnému súdu údaje, ktoré preukazujú, že výroba elektrickej energie z hnedého uhlia nie je v GPS z ekonomického hľadiska lákavejšia, než výroba z iných palív.

187    Prvú výhradu teda treba zamietnuť.

 O druhej výhrade

188    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila opatrenia prijaté Helénskou republikou na účely obmedzenia jej podielu na trhu, ktorý sa od roku 2001 stále zmenšoval.

189    Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.

190    Je potrebné pripomenúť, že opatrenia prijaté na obmedzenie podielu žalobkyne na trhu na výstupe spočívajú najmä v jej vylúčení z niektorých verejných obstarávaní týkajúcich sa výstavby dotovaných elektrární na zabezpečenie rezervnej kapacity (pozri bod 13 vyššie). Hoci je samozrejme pravda, že úspešní uchádzači určení v týchto zadávacích konaniach môžu konkurovať žalobkyni na trhu na výstupe, je potrebné uviesť, že tieto opatrenia neumožňujú prístup k elektrárňam na hnedé uhlie a neumožňujú teda odstrániť nerovnosť príležitostí, ktorá existuje medzi žalobkyňou a jej konkurentmi.

191    Ďalej treba pripomenúť, že aj napriek tomu, že podiel žalobkyne na trhu na výstupe sa znižuje, toto zníženie nemá vplyv na jej dominantné postavenie, pretože sama žalobkyňa uznala, že do roku 2011 mala približne 70 % inštalovanej kapacity na výrobu elektrickej energie v Grécku (pozri bod 180 vyššie).

192    Okrem toho grécka právna úprava nestanovuje žiaden limit veľkosti celkového portfólia žalobkyne, takže je možné, aby boli žalobkyni udelené nové licencie.

193    Túto výhradu preto treba zamietnuť.

194    Za týchto podmienok treba zamietnuť piatu časť prvého žalobného dôvodu a v dôsledku toho prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

2.     O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

195    Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 253 ES má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonávať svoju kontrolnú právomoc. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, má byť posudzovaná s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T‑304/02, EU:T:2006:184, bod 58). Komisia nie je v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijať na zabezpečenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, povinná vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby uvádzajú na podporu ich žiadosti, stačí keď uvedie skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre jej rozhodnutia zásadný význam (rozsudky z 29. júna 1993, Asia Motor France a i./Komisia, T‑7/92, EU:T:1993:52, bod 31, a z 27. novembra 1997, Tremblay a i./Komisia, T‑224/95, EU:T:1997:187, bod 57).

196    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí porušila povinnosť odôvodnenia. Po prvé vychádzala z údajov pred zavedením systému povinného denného trhu a ďalších významných zmien na trhu na výstupe. Po druhé nevysvetlila, ako by jej práva na ťažbu hnedého uhlia mohli viesť k rozšíreniu jej dominantného postavenia na trhu na výstupe. Žalobkyňa kladie v tejto súvislosti otázku s ohľadom na pojem „primárne palivá“ uvedený v článku 1 napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že Komisia použila „segmenty len tých trhov, ktoré [vymedzila]“. Po tretie Komisia nevysvetlila ani povahu zneužitia, skutočného alebo potenciálneho, ktorého sa žalobkyňa dopustila, ani ako jej vysoký podiel na trhu na vstupe, keďže hnedé uhlie nie je absolútne nevyhnutným výrobným faktorom (essential facility) na výrobu elektrickej energie a jej konkurenti mali teda dostatočný prístup na tento trh, mohol viesť k porušeniu článku 82 ES, a nakoniec ani ako boli poškodené záujmy spotrebiteľov.

197    Hoci Helénska republika nevenuje osobitnú časť svojho vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania preskúmaniu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, uvádza viacero pripomienok týkajúcich sa tejto otázky. Tvrdí najmä, že článok 1 napadnutého rozhodnutia je nesprávne formulovaný a kontradiktórny, a to pokiaľ ide o pojem „primárne palivá“, ako aj pokiaľ ide o odkaz na článok 3 ods. 3 zákona č. 134/1975, ktorý sa nenachádza v texte napadnutého rozhodnutia, s výnimkou jeho odôvodnenia 23. Komisia tiež dostatočne neodôvodnila všeobecné tvrdenie s ohľadom na dôležitosť hnedého uhlia v Grécku a význam, ktorý z toho vyplýval pre konkurentov žalobkyne, hoci to podrobnejšie rozvinula v článku publikovanom zamestnancami jej riaditeľstva pre hospodársku súťaž.

198    Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami.

199    Po prvé treba uviesť, že časť tvrdení uvedených žalobkyňou sa netýka nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ide o tvrdenia, podľa ktorých Komisia vychádzala z údajov pred zavedením systému povinného denného trhu.

200    Takéto tvrdenia sa v skutočnosti prekrývajú s kritikou dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Okrem toho povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú je potrebné odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody postihnuté vadami, je nimi postihnutá materiálna zákonnosť dotknutého rozhodnutia, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 181 a citovanú judikatúru). Navyše je potrebné viesť, že takéto tvrdenia už boli predložené, preskúmané a zamietnuté v rámci prvého dôvodu.

201    Aj za predpokladu, že týmto tvrdeniam treba rozumieť v tom zmysle, že žalobkyňa Komisii vo všeobecnosti vytýka, že nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie, pretože neuviedla údaje spred roku 2005, sa zdá, že takáto výčitka je nedôvodná. Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate cituje údaje z rokov 2006 a 2007, ktoré jej boli z väčšej časti predložené v rámci správneho konania a ktoré vyplývajú z listov Helénskej republiky z 19. júna 2006 a 24. januára 2007, ako aj z listov žalobkyne z 19. januára a 4. apríla 2007.

202    Práve z tohto dôvodu Komisia odkazuje v odôvodneniach 32 a 34 napadnutého rozhodnutia na nové skutočnosti, ktoré sa dozvedela najmä z týchto listov a ktoré sa týkajú vyhlásenia verejných obstarávaní na udelenie práv na ťažbu v ložiskách Dráma, Elassona, Vevi a Vegora. V odôvodneniach 48 a 49 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala účinok nových pravidiel na trhu na výstupe, ako aj posledné informácie, ktoré dostala v súvislosti s právami žalobkyne na ťažbu hnedého uhlia. V odôvodneniach 53 a 54 napadnutého rozhodnutia Komisia zohľadnila vývoj používania hnedého uhlia ako paliva na výrobu elektrickej energie počas obdobia, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu tohto rozhodnutia. V odôvodnení 58 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala s ohľadom na informácie, ktoré jej boli oznámené, vývoj celkovej spotreby elektrickej energie, vrátane podielu dovozu. V odôvodneniach 68, 76, 77, 80 a 81 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala vo svetle uvedených informácií inštalovanú kapacitu na výrobu elektrickej energie v GPS, ako aj licencie udelené na výrobu elektrickej energie a výstavbu nových elektrární. Napokon v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala kapacitu pre výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie počas obdobia, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu tohto rozhodnutia.

203    Komisia použila tiež list Helénskej republiky z 24. januára 2007, a to na prípravu tabuliek č. 5 a 16 nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí, ktoré uvádzajú zoznam ložísk hnedého uhlia a zoznam elektrární na hnedé uhlie v Grécku. Okrem toho je nesporné, že Komisia zohľadnila vytvorenie povinného denného trhu zavedeného v roku 2005, ktorý priblížila v odôvodneniach 103 až 109 napadnutého rozhodnutia a na ktorý odkazovala v rámci svojho posúdenia, najmä v odôvodneniach 164 až 166 napadnutého rozhodnutia. Napokon v odôvodneniach 191 až 237 tohto rozhodnutia preskúmala rôzne tvrdenia vznesené v priebehu správneho konania žalobkyňou v jej listoch z 19. januára a 4. apríla 2007 a Helénskou republikou v jej liste z 24. januára 2007.

204    Po druhé tvrdenia rozvinuté žalobkyňou, ktoré sa týkajú výslovne nedostatku alebo neexistencie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, treba zamietnuť ako nedôvodné.

205    Žalobkyňa v prvom rade nemôže tvrdiť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, ako by mohli existujúce práva na ťažbu hnedého uhlia viesť k udržaniu jej dominantného postavenia na trhu na výstupe. Komisia najskôr v odôvodnení 157 napadnutého rozhodnutia pripomenula judikatúru týkajúcu sa porušenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES. Potom v odôvodneniach 158 až 188 tohto rozhodnutia vykonala kompletnú analýzu situácie v prejednávanej veci. Napokon v odôvodneniach 189 a 190 uvedeného rozhodnutia Komisia uplatnila na prejednávaný prípad uvedenú judikatúru. Týmto spôsobom vysvetlila dôvody, prečo Helénska republika tým, že zachovala takmer monopolné práva žalobkyne na ťažbu hnedého uhlia, žalobkyni, ktorá mala dominantné postavenie na trhu na vstupe, umožnila tiež zachovanie dominantného postavenia na trhu na výstupe, čo je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže vyplývajúcimi zo Zmluvy.

206    V druhom rade nemôže žalobkyňa tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie nie je, čo sa týka pojmu „primárne palivá“ uvedeného v článku 1 uvedeného rozhodnutia, odôvodnené. Najskôr odôvodnenie Komisie a záver, ku ktorému dospela v odôvodnení 238 napadnutého rozhodnutia, umožňujú bez problémov pochopiť predmetný článok, a predovšetkým to, že Komisia použitím výrazu „primárne palivá“, napriek nešťastnému použitiu množného čísla, odkazuje na hnedé uhlie. Komisia sa použitím tohto výrazu, ktorý nemá technický význam, snažila len poukázať význam a základnú úlohu hnedého uhlia na predmetných trhoch (pozri bod 81 vyššie).

207    Navyše, hoci je v napadnutom rozhodnutí pojem „palivo“ použitý konkrétne aj v súvislosti s ostatnými palivami, ako sú nafta alebo plyn, v uvedenom rozhodnutí je vo všeobecnosti spojený s hnedým uhlím, najmä v súvislosti s jeho definovaním, napríklad v odôvodneniach 12, 14, 41, 42, 88 a 161. V dôsledku toho tvrdenie žalobkyne týkajúce sa neexistencie odôvodnenia pojmu „primárne palivá“ treba zamietnuť.

208    Po tretie v súvislosti s údajnou neexistenciou odôvodnenia použitia „segmentov len tých trhov, ktoré [vymedzila] v [tomto] rozhodnutí“ Komisiou v napadnutom rozhodnutí treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila žiadne vysvetlenie na podporu tohto tvrdenia.

209    V každom prípade, v odôvodneniach 162 až 166 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, že až do vytvorenia povinného denného trhu segment výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie zodpovedal de facto segmentu dodávania elektrickej energie vyrobenej na vnútroštátnej úrovni a dovezenej oprávneným zákazníkom a tento segment bol spojený so segmentom maloobchodných dodávok. Spresnila, že od tohto vytvorenia došlo naopak k rozlíšeniu, pretože bol zavedený veľkoobchodný trh s elektrickou energiou, ktorý zodpovedal len pôvodnému trhu s výrobou a dodávkami elektrickej energie oprávneným zákazníkom.

210    Komisia aktualizovala svoju analýzu a odkázala na trh na výstupe, pričom dospela k záveru, že analýza trhu s výrobou a dodávkami elektrickej energie oprávneným zákazníkom uskutočnená v jej výzvach na základe údajov, ktoré jej boli dovtedy oznámené žalobkyňou a Helénskou republikou, viedli k rovnakým záverom, ako analýza týkajúca sa trhu na výstupe, ktorý bol k uvedenému dátumu potenciálnym trhom. Z toho vyplýva, že Komisia v každom prípade v tejto súvislosti predložila dostatočné odôvodnenie.

211    Po štvrté je potrebné zamietnuť ako nedôvodné aj tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie týkajúce sa skutočného alebo potenciálneho zneužitia vyvolaného údajným rozšírením dominantného postavenia. Z odôvodnení 185 až 189 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia vykonala analýzu sporných opatrení a vysvetlila dôvody, prečo Helénska republika tým, že žalobkyni poskytla zvýhodnený prístup k najatraktívnejšiemu výrobnému zdroju, žalobkyni umožnila udržať si alebo posilniť svoje dominantné postavenie na trhu na výstupe. Komisia tiež vysvetlila, že takéto opatrenia viedli k zabráneniu nových vstupov na trh, čím vznikala nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, a teda narušili hospodársku súťaž v rozpore s pravidlami Zmluvy. Okrem toho Komisia doplnila svoju analýzu v odôvodneniach 199, 223 a 238 napadnutého rozhodnutia. Komisia tak jasne vysvetlila povahu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v prejednávanej veci, teda porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES.

212    Po piate treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysvetlila, ako jej vysoký podiel na trhu s hnedým uhlím, ktoré nie je absolútne nevyhnutným výrobným faktorom na výrobu elektrickej energie, a konkurenti žalobkyne teda majú dostatočný prístup na tento trh, môže viesť k porušeniu článku 82 ES, a ani ako jej práva súvisiace s hnedým uhlím môžu poškodiť záujmy spotrebiteľov.

213    Komisia na jednej strane v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s konkurentmi žalobkyne na trhu na výstupe konštatovala, že prístup k významným množstvám hnedého uhlia nebol zaručený, a títo konkurenti a žalobkyňa sa teda nachádzali v situácii nerovnosti príležitostí, pretože hnedé uhlie bolo najatraktívnejším palivom na výrobu elektrickej energie na trhu na výstupe. Odôvodnenie Komisie bolo teda jasné a žalobkyňa mohla proti nemu namietať, čo tiež urobila.

214    Na druhej strane z judikatúry vyplýva, že Komisia nemusí na preukázanie porušenia ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES preukázať vplyv tohto porušenia na záujmy spotrebiteľov (rozsudok o odvolaní, bod 68).

215    V treťom rade, pokiaľ ide o pripomienky Helénskej republiky, automaticky treba zamietnuť pripomienku týkajúcu sa pojmu „primárne palivá“, na ktorú už bolo odpovedané vyššie (pozri bod 206 vyššie). Taktiež treba považovať za nedôvodnú pripomienku týkajúcu sa článku 3 ods. 3 zákona č. 134/1975. Na rozdiel od tvrdenia Helénskej republiky text tohto článku je citovaný dvakrát, a to v odôvodneniach 21 a 39 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho Komisia niekoľkokrát výslovne odkazuje na tieto ustanovenia, najmä v odôvodneniach 18, 22, 23, 30, 38, 41, 42, 117, 131, 184 a 237 napadnutého rozhodnutia.

216    Okrem toho možno tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie dostatočne vysvetľuje dôvody, ktoré Komisii umožňujú dospieť k záveru, že hnedé uhlie je v Grécku veľmi dôležité, ako to vyplýva z poznámky pod čiarou 255 a z odôvodnení 212 až 215 a 221 až 223 tohto rozhodnutia. Napokon skutočnosť, že zamestnanci Komisie publikovali v právnej revue článok venovaný napadnutému rozhodnutiu, nemožno, bez ohľadu na obsah tohto článku, zohľadniť v rámci posúdenia odôvodnenia tohto rozhodnutia.

217    Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné druhý žalobný dôvod zamietnuť.

3.     O treťom žalobnom dôvode založenom jednak na porušení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a ochrany súkromného vlastníctva, a jednak na zneužití právomoci

218    Tento žalobný dôvod sa člení na tri časti založené, po prvé na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, po druhé na porušení zásady ochrany súkromného vlastníctva a po tretie na zneužití právomoci.

219    Hoci v názve žalobného dôvodu je uvedené tiež porušenie zásady právnej istoty, žalobkyňa neuvádza tvrdenia, ktoré by osobitne konštatovali takéto porušenie. V dôsledku toho stačí v tejto súvislosti odpovedať na tvrdenia týkajúce sa údajného porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery.

 O prvej časti založenej na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

220    Žalobkyňa, podporovaná Helénskou republikou, tvrdí, že Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, s čím Komisia nesúhlasí.

221    Na podporu svojho tvrdenia žalobkyňa v prvom rade uvádza, že Komisia prvýkrát vytkla skutočnosť, že v rukách žalobkyne sú sústredené práva na ťažbu hnedého uhlia, až v napadnutom rozhodnutí. Dlhodobá nečinnosť Komisie žalobkyňu ubezpečovala o legálnosti jej situácie.

222    V tejto súvislosti treba uviesť, že keďže nik sa nemôže dovolávať porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ mu administratíva neposkytla konkrétne záruky (pozri rozsudok z 22. mája 2007, Mebrom/Komisia, T‑216/05, EU:T:2007:148, bod 105 a citovanú judikatúru), žalobkyňa sa nemôže odvolávať na svoju legitímnu dôveru len na základe nečinnosti Komisie.

223    Navyše treba uviesť, že hospodárske subjekty nemôžu legitímne očakávať, že bude zachovaný existujúci stav, ktorý môže byť zmenený v rámci voľnej úvahy inštitúcií Únie (rozsudok zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, EU:C:1990:71, bod 33) a taktiež, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy v súvislosti s možnosťou začať proti členskému štátu, ktorý porušil ustanovenia článku 86 ods. 1 ES, konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 1994, Ladbroke/Komisia, T‑32/93, EU:T:1994:261, body 37 a 38, a uznesenie z 23. januára 1995, Bilanzbuchhalter/Komisia, T‑84/94, EU:T:1995:9, bod 31 a citovanú judikatúru). Preto aj za predpokladu, že Komisia v súvislosti so spornými opatreniami nezačala konanie o uplatnení článku 86 ES v spojení s článkom 82 ES, hoci o nich vedela, nestačí to na to, aby žalobkyňa mohla legitímne očakávať, že takéto konanie nebude v budúcnosti začaté.

224    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia v rámci svojho rozhodnutia K(2002) 3729 v konečnom znení – Štátna pomoc N 133/2001 – Grécko, režim kompenzácie nadmerných nákladov v Grécku, schválila dotáciu, ktorú jej Helénska republika poskytla v súvislosti s liberalizáciou trhu na výstupe z dôvodu existencie určitých „uviaznutých nákladov“. V tomto kontexte sa Komisia domnievala, že väčšina investícií do elektrární na hnedé uhlie neobsahovala takéto náklady. Žalobkyňa sa teda mohla v dobrej viere domnievať, že môže pokračovať vo svojej činnosti, aby v celom rozsahu amortizovala tieto investície.

225    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že schválenie dotácie uvedenej v bode 224 vyššie Komisiou sa týkalo odškodnenia, ktoré Helénska republika vyplatila žalobkyni ako kompenzáciu za jej investície do elektrární v GPS, ktoré neboli dostatočne konkurencieschopné, a to do iných elektrární, ako elektrární na hnedé uhlie, s výnimkou niekoľkých malých elektrární. Komisia okrem toho uviedla, pričom toto jej tvrdenie nebolo spochybnené, že jej nebola oznámená žiadna dotácia, pokiaľ ide o elektrárne na hnedé uhlie žalobkyne, takže situácia týkajúca sa týchto elektrární nebola vyhodnotená. Legalita sporných opatrení teda nebola formálne preskúmaná a nepredstavovala predchádzajúcu tacitnú podmienku schválenia návrhu na vyplatenie predmetných dotácií.

226    Z toho vyplýva, že prijatie rozhodnutia uvedeného v bode 224 vyššie Komisiou nemohlo u žalobkyne vyvolať legitímnu dôveru, že Komisia neuplatní články 86 a 82 ES v súvislosti so spornými opatreniami.

227    V treťom rade žalobkyňa opakuje, že nikdy nedostala žiadosť o dodávanie hnedého uhlie konkurentom a tvrdí, že jej činnosť nemá negatívny vplyv na spotrebiteľov. Neexistuje však žiaden dôvod domnievať sa, že tieto skutočnosti, aj keby boli preukázané, by mohli u žalobkyne vyvolať legitímnu dôveru, pokiaľ ide o legalitu sporných opatrení.

228    Za týchto podmienok treba uvedenú časť zamietnuť.

 O druhej časti založenej na porušení zásady ochrany súkromného vlastníctva

229    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie zaväzuje Helénsku republiku, aby ju zbavila jej práv vlastniť majetok a predstavuje teda zásah do týchto práv a dotýka sa ich samotnej existencie, čo Komisia spochybňuje.

230    V tejto súvislosti stačí uviesť, že napadnuté rozhodnutie neukladá Helénskej republike povinnosť prijať nejaké konkrétne opatrenie. Komisia v odôvodnení 248 tohto rozhodnutia len uvádza, že by mali byť prijaté opatrenia zaručujúce dostatočný prístup konkurentov žalobkyne k hnedému uhliu. Komisia zdôrazňuje, že Helénskej republike prináleží vybrať opatrenia, ktoré sa majú v tejto súvislosti prijať, a Komisia len indikatívne uvádza dve možnosti. Medzi nimi Komisia samozrejme cituje prevod práv na ťažbu v niektorých ložiskách hnedého uhlia zo žalobkyne na jej konkurentov, ako aj prevod elektrární v blízkosti týchto ložísk. Z rovnakého dôvodu však Komisia uvádza aj udelenie práv na ťažbu v ložiskách, ktoré zatiaľ neboli pridelené, konkurentom žalobkyne. Toto opatrenie však nepredpokladá žiaden zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, hoci Komisia v odôvodnení 250 napadnutého rozhodnutia uvádza, že toto opatrenie by mali sprevádzať prechodné opatrenia umožňujúce ukončiť porušenie rýchlejšie, než v prípade ťažby v zatiaľ nepridelenom ložisku a výstavby elektrárne spojenej s týmto ložiskom.

231    Okrem toho, aj za predpokladu, že Helénska republika by sa nakoniec rozhodla prijať opatrenia, ktoré by sa mohli považovať za opatrenia dotýkajúce sa práva žalobkyne vlastniť majetok, takéto rozhodnutie by nutne nebolo nezákonné. Právo vlastniť majetok, ktoré je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, totiž nie je absolútnym privilégiom, takže výkon tohto práva môže byť obmedzený pod podmienkou, že toto obmedzenie skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu sledovaným Úniou a nepredstavuje vzhľadom na sledovaný cieľ neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaručeného práva (rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T‑65/98, EU:T:2003:281, bod 170).

232    Táto časť sa teda musí zamietnuť.

 O tretej časti založenej na zneužití právomoci

233    Podľa ustálenej judikatúry je akt postihnutý vadou spočívajúcou v zneužití právomoci, len ak možno na základe objektívnych, relevantných a súhlasných indícií predpokladať, že bol prijatý s výlučným, alebo prinajmenšom rozhodujúcim účelom dosiahnuť iné ciele ako tie, na ktoré sa odvolával (pozri rozsudok zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T‑143/89, EU:T:1995:64, bod 68 a citovanú judikatúru).

234    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zneužitia právomoci tým, že sa pokúsila oddeliť jej činnosti spočívajúce vo výrobe elektrickej energie a jej ostatné činnosti, hoci jej legislatívne návrhy, ktorých cieľom bolo dospieť k takémuto výsledku, pokiaľ ide o historické elektrárenské monopoly, stroskotali z dôvodu opozície členských štátov. Naopak, Komisia týmto spôsobom nereagovala, pokiaľ ide o iné podobné situácie v ďalších členských štátoch.

235    Tvrdenie žalobkyne, voči ktorému Komisia namieta, nemá skutkový základ.

236    Komisia v napadnutom rozhodnutí nežiadala oddelenie činností žalobkyne v oblasti ťažby v ložiskách hnedého uhlia a výroby elektrickej energie. Konštatovala len existenciu nerovnosti príležitostí v neprospech konkurentov žalobkyne na trhu na výstupe z dôvodu skutkovej situácie vytvorenej Helénskou republikou a požiadala ju, aby túto situáciu napravila tým, že uvedeným konkurentom zaistí dostatočný prístup k verejným ložiskám hnedého uhlia.

237    Okolnosť, že v oblasti energie si ďalšie členské štáty nesplnili svoje povinnosti v súvislosti s pravidlami hospodárskej súťaže upravenými v Zmluve, neoslobodzuje Helénsku republiku od povinnosti dodržiavať uvedené povinnosti. V každom prípade údajnú nečinnosť Komisie proti týmto členským štátom nemožno považovať za nepriamy dôkaz toho, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na účely dosiahnutia iných cieľov, než na ktoré sa odvolávalo.

238    Túto časť teda treba zamietnuť.

239    Za týchto okolností treba tretí žalobný dôvod v celom rozsahu zamietnuť.

4.     O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

240    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby dotknuté opatrenia neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu (rozsudky zo 16. decembra 1999, UDL, C‑101/98, EU:C:1999:615, bod 30, a z 12. marca 2002, Omega Air a i., C‑27/00 a C‑122/00, EU:C:2002:161, bod 62).

241    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila túto zásadu tým, že na účely nápravy protisúťažných účinkov zisteného porušenia navrhla prijatie opatrení uvedených v bode 230 vyššie. Okrem toho Komisia mala zohľadniť nepriaznivé opatrenia, ktoré už znáša, ako je povinnosť predávať na maloobchodnom trhu elektrickú energiou za regulované ceny alebo obmedzenia výstavby nových elektrární. Žalobkyňa spresňuje, že počas správneho konania sa neodvolala na článok 86 ods. 2 ES, pretože sa domnievala a stále sa domnieva, že nedošlo k žiadnemu porušeniu článku 86 ods. 1 ES.

242    Helénska republika dodáva, jednak že Komisia navrhuje pridelenie 40 % zásob v ložiskách hnedého uhlia konkurentom žalobkyne, pričom neberie do úvahy skutočnosť, že niektoré ložiská žalobkyne majú pochybnú výnosnosť, a jednak že opatrenia uvedené Komisia sú „darom“ pre konkurentov žalobkyne, ktorý bude znamenať obmedzenie, prípadne až zneplatnenie, vlastníckych práv žalobkyne, čím sa znemožní amortizácia jej investícií do prieskumu a ťažby v ložiskách hnedého uhlia, pretože toto palivo nie je nevyhnutné na výrobu elektrickej energie.

243    Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne a Helénskej republiky.

244    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie neukladá Helénskej republike povinnosť prijať nejaké konkrétne opatrenie, pretože opatrenia uvedené v odôvodnení 248 tohto rozhodnutia sú uvedené len indikatívne (pozri bod 230 vyššie). Toto rozhodnutie ju naopak zaväzuje prijať opatrenia na dosiahnutie výsledku, ako vyplýva z článku 2 tohto rozhodnutia, podľa ktorého musí Helénska republika vykonať opatrenia spôsobilé napraviť protisúťažné účinky sporných opatrení, v spojení s informáciami uvedenými v odôvodneniach 246 a 247 tohto rozhodnutia, podľa ktorých musia tieto opatrenia zaručiť konkurentom žalobkyne na trhu na výstupe dostatočný prístup k hnedému uhliu nachádzajúcemu sa na gréckom území, pričom je spresnené, že Komisia v zásade rozumie pod pojmom dostatočné percento využiteľných zásob, ktoré je väčšie ako 40 %.

245    Aj za predpokladu, že Komisia by v napadnutom rozhodnutí definitívne stanovila číslo 40 % uvedené v bodoch 242 a 243 vyššie, treba zdôrazniť, že ani žalobkyňa, ani Helénska republika neuvádzajú tvrdenia, ktoré by dokazovali, že nižší prístup konkurentov žalobkyne k týmto využiteľným zásobám by stačil na zabezpečenie nápravy protisúťažných účinkov sporných opatrení. Nepredkladajú najmä žiadne tvrdenie, ktoré by spochybňovalo odôvodnenie uvedené Komisiou v poznámke pod čiarou 255 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého určila, že je potrebný prístup k 40 % zásob.

246    Ani žalobkyňa, ani Helénska republika tak isto neuvádzajú alternatívne opatrenia k opatreniam navrhovaným Komisiou, ktoré by boli menej prísne a zároveň dostatočné na napravenie protisúťažných účinkov sporných opatrení.

247    Osobitne žiadne z tvrdení žalobkyne neumožňuje dospieť k záveru, že nepriaznivé opatrenia, ktoré údajne znáša, môžu napraviť nerovnosť príležitostí v neprospech jej konkurentov na trhu na výstupe konštatovanú Komisiou.

248    Helénska republika tiež nevysvetľuje, prečo by nízka výnosnosť niektorých ložísk pridelených žalobkyni mala odôvodňovať neprijatie opatrení na nápravu nerovnosti príležitostí konštatovanú v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti treba spresniť, že samotná Helénska republika netvrdí, že žiadne z využiteľných ložísk, ktoré by mohli byť pridelené konkurentom žalobkyne, nemôže byť neisté z hľadiska rentability. V každom prípade Helénska republika nevysvetľuje dôvody, prečo by sa malo pridelenie práva na ťažbu v uvedených ložiskách týmto konkurentom vo verejnom obstarávaní považovať za „dar“ týmto konkurentom alebo brániť žalobkyni v amortizácii jej investícií.

249    Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba konštatovať, že žiadne porušenie zásady proporcionality nebolo preukázané.

250    Tento žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť.

251    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá v celom rozsahu.

 O trovách

252    V súlade s článkom 219 rokovacieho poriadku v rozhodnutiach Všeobecného súdu vydaných po zrušení a vrátení veci Všeobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Všeobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore.

253    Okrem toho podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania Komisie, podnikov ako vedľajších účastníkov konania a vedľajších účastníkov v odvolacom konaní, v súlade s ich návrhmi, a to vrátane trov odvolacieho konania na Súdnom dvore.

254    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania. Helénska republika preto znáša svoje vlastné trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania na Súdnom dvore.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) je povinná okrem svojich vlastných trov konania nahradiť trovy konania Európskej komisie, spoločnosti Elpedison Paragogi Ilektrikis Energeias AE (Elpedison Energeiaki), spoločnosti Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & D SA), spoločnosti Mytilinaios AE, spoločnosti Protergia AE a spoločnosti Alouminion tis Ellados VEAE.

3.      Helénska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

Kanninen Pelikánová Buttigieg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. decembra 2016.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

1.  O žalobkyni

2.  O trhu s hnedým uhlím v Grécku

3.  O trhu s elektrickou energiou v Grécku

Licencie na výrobu elektrickej energie a výstavbu elektrární

Dovoz elektrickej energie

Povinný denný trh

Správne konanie

Napadnuté rozhodnutie

Konanie pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom

Konanie a závery po vrátení veci

Právny stav

1.  O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatňovaní článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení

O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení relevantných trhov

Úvodné pripomienky

O prvej podčasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na vstupe

–  O prvej výhrade

–  O druhej výhrade

–  O tretej výhrade

–  O štvrtej výhrade

O druhej podčasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na výstupe

–  O prvej výhrade

–  O druhej výhrade

O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na neexistencii nerovnosti príležitostí v neprospech nových konkurentov

O prvej výhrade

O druhej výhrade

O tretej výhrade

O štvrtej výhrade

O piatej výhrade

O piatej časti prvého žalobného dôvodu založeného na údajne zjavne nesprávnom posúdení, pretože Komisia nezohľadnila vývoj trhu na výstupe

O prvej výhrade

O druhej výhrade

2.  O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

3.  O treťom žalobnom dôvode založenom jednak na porušení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a ochrany súkromného vlastníctva, a jednak na zneužití právomoci

O prvej časti založenej na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

O druhej časti založenej na porušení zásady ochrany súkromného vlastníctva

O tretej časti založenej na zneužití právomoci

4.  O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

O trovách

* Jazyk konania: gréčtina.