Language of document : ECLI:EU:T:2015:653

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 18. septembra 2015 (*)

„Konanie – Výklad rozsudku“

Vo veci T‑1/08 INTP,

ktorej predmetom je návrh na výklad rozsudku zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia (T‑1/08, Zb., EU:T:2011:216),

Buczek Automotive sp. z o.o., so sídlom v Sosnowieci (Poľsko), v zastúpení: J. Jurczyk, advokát,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Poľská republika, v zastúpení: A. Jasser, splnomocnený zástupca,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: K. Herrmann, A. Stobiecka‑Kuik a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyňa) a E. Buttigieg,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. augusta 2014, Poľská republika, vedľajší účastník vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia (T‑1/08, Zb., ďalej len „rozsudok vo veci samej“, EU:T:2011:216), podala na základe článku 129 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 návrh na výklad bodu 1 výroku uvedeného rozsudku.

2        Všeobecný súd rozsudkom vo veci samej okrem iného zrušil článok rozhodnutia Komisie 2008/344/ES z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci C 23/2006 (ex NN 35/2006) poskytnutej Poľskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek (Ú. v. EÚ L 116, 2008, s. 26). Keďže odvolanie, ktoré podala Európska komisia, bolo zamietnuté rozsudkom z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive (C‑405/11 P, EU:C:2013:186), rozsudok vo veci samej sa stal právoplatným.

3        Poľská republika svojím návrhom na výklad rozsudku vo veci samej v podstate žiada, aby bolo spresnené, že článok 1 rozhodnutia 2008/344 bol zrušený s účinkom erga omnes. Tvrdí, že zo znenia bodu 1 výroku rozsudku vo veci samej, ako aj z bodu 35 tohto rozsudku vyplýva, že zrušenie, o ktorom bolo rozhodnuté, sa týka článku 1 rozhodnutia 2008/344 v celom rozsahu a má účinok erga omnes. Tento záver potvrdzuje judikatúra súdov Európskej únie.

4        Komisia vo svojich vyjadreniach doručených do kancelárie Všeobecného súdu 25. septembra 2014 tvrdí, že návrh na výklad je neprípustný. Tvrdí najmä, že cieľom Poľskej republiky je získať stanovisko Všeobecného súdu k vykonávaniu a dôsledkom rozsudku vo veci samej, pokiaľ ide o spoločnosť, ktorá nebola účastníčkou konania, a nie objasnenie bodu 1 výroku uvedeného rozsudku.

5        Subsidiárne za predpokladu, že návrh na výklad bude vyhlásený za prípustný, Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd vyložil bod 1 výroku rozsudku vo veci samej v tom zmysle, že zrušenie, o ktorom bolo rozhodnuté, má účinok len inter partes.

6        Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa návrh na výklad rozsudku musí na to, aby bol prípustný, týkať výroku predmetného rozsudku v spojení s podstatnými časťami jeho odôvodnenia a smerovať k vyriešeniu nejasnosti alebo nejednoznačnosti, ktorá môže ovplyvniť zmysel a účinky samotného rozsudku v rozsahu, v akom bolo cieľom uvedeného rozsudku vyriešiť konkrétnu vec predloženú dotknutému súdu. V súlade s tou istou judikatúrou je preto návrh na výklad rozsudku neprípustný vtedy, keď sa vzťahuje na záležitosti, o ktorých dotknutý rozsudok nerozhodoval, alebo sa usiluje získať od Súdneho dvora stanovisko k uplatňovaniu, vykonávaniu alebo dôsledkom jeho rozsudku (pozri uznesenia zo 14. júla 1993, Raiola‑Denti a i./Rada, T‑22/91 INTP, Zb., EU:T:1993:64, bod 6 a citovanú judikatúru, a z 24. júla 1997, Caballero Montoya/Komisia, T‑573/93 INTP, Zb. VS, EU:T:1997:126, bod 27 a citovanú judikatúru).

7        Okrem toho v súlade s judikatúrou musí byť vedľajší účastník konania oprávnený podať návrh na výklad, aj keď účastník konania, ktorého v konaní podporuje, tak neurobil (uznesenie z 20. apríla 1988, Diezler a i./CES, 146/85‑ITRP a 431/85‑ITRP, EU:C:1988:189, bod 4, a rozsudok z 19. januára 1999, Komisia/NTN a Koyo Seiko, C‑245/95 P‑INT, Zb., EU:C:1999:4, bod 15). Poľská republika, ako vedľajší účastník konania vo veci T‑1/08, je teda oprávnená podať návrh na výklad v tejto veci, hoci spoločnosť Buczek Automotive sp. z o.o., ako žalobkyňa vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok vo veci samej, bola medzičasom vymazaná z obchodného registra.

8        Poľská republika a Komisia sa nezhodujú, pokiaľ ide o rozsah bodu 1 výroku rozsudku vo veci samej, presnejšie o otázku, či má účinok erga omnes alebo len inter partes.

9        Náročnosť výkladu rozsahu tohto bodu môže vyplývať z okolnosti, že podľa bodu 2 výroku rozsudku vo veci samej, článok 3 ods. 1 a 3 a články 4 a 5 rozhodnutia 2008/344 boli zrušené, keďže sa týkali žalobkyne vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok vo veci samej, t. j. Buczek Automotive, kým bod 1 výroku toho istého rozsudku uvádza len to, že „článok 1 rozhodnutia 2008/344… sa zrušuje“.

10      Článok 1 rozhodnutia 2008/344 tvoril v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, neoddeliteľnú súčasť predmetu sporu vo veci samej. To vyplýva z bodu 35 rozsudku vo veci samej, v ktorej Všeobecný súd konštatoval, že Buczek Automotive mala právny záujem dosiahnuť zrušenie tohto ustanovenia v celom rozsahu. V dôsledku toho sa návrh na výklad týka otázky, ktorá bola podaná na Všeobecný súd vo veci, ktorá viedla k rozsudku vo veci samej. Okrem toho sa nezdá, že Poľská republika chce získať stanovisko Všeobecného súdu o uplatňovaní, vykladaní a dôsledkoch jeho rozsudku.

11      Z toho vyplýva, že návrh na výklad treba vyhlásiť za prípustný.

12      Pokiaľ ide o meritum veci, zo znenia výroku rozsudku vo veci samej vyplýva, že jeho bod 1 zrušuje bez výslovných obmedzení článok 1 rozhodnutia 2008/344, ktorým Komisia vyhlásila nezlučiteľnosť štátnej pomoci, ktorú Poľská republika poskytla skupine Technologie Buczek, s vnútorným trhom, zatiaľ čo jeho bod 2 zrušuje ustanovenia tohto rozhodnutia o povinnosti vymáhania predmetnej pomoci len „v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Buczek Automotive“. Z toho vyplýva, že zrušenie vyhlásené v bode 1 výroku rozsudku nepodlieha obmedzeniu vzťahujúcemu sa na bod 2 tohto výroku.

13      Tento výklad navyše potvrdzuje bod 35 rozsudku vo veci samej (pozri bod 10 vyššie).

14      Z vyššie uvedeného vyplýva, že bod 1 výroku rozsudku vo veci samej sa má vykladať v tom zmysle, že zrušil článok 1 rozhodnutia 2008/344 s účinkom erga omnes.

15      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu každý účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Poľskej republiky.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Bod 1 výroku rozsudku zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia (T‑1/08, Zb., EU:T:2011:216), sa má vykladať v tom zmysle, že článok 1 rozhodnutia Komisie 2008/344/ES z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci C 23/2006 (ex NN 35/2006) poskytnutej Poľskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek sa zrušuje s účinkom erga omnes.

2.      Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.      Originál tohto rozsudku bude prílohou originálu rozsudku, ktorý bol predmetom výkladu, pričom odkaz na tento rozsudok bude uvedený v margináliách vykladaného rozsudku.

Kanninen

Pelikánová

Buttigieg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. septembra 2015.

Podpisy


* Jazyk konania: poľština.