Language of document :

Odvolanie podané 4. januára 2017 Česká republika proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 20. októbra 2016 vo veci T-141/15, Česká republika/Komisia

(vec C-4/17 P)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Odvolateľka: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a J. Pavliš, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 20. októbra 2016 vo veci T-141/15, Česká republika/Komisia (ďalej len „napadnutý rozsudok“), v ktorej s Česká republika domáhala zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1031 zo 16. januára 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2015) 53] (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v časti, ktorou sa vylučujú výdavky vynaložené Českou republikou v rokoch 2010 až 2012 v celkovej výške 2 123 199,04 eura

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok,

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vylučuje výdavky v celkovej výške 2 123 199,04 eura vynaložené Českou republikou, a

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania predkladá odvolateľka tri odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 479/20082 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom (ďalej len „nariadenie č. 479/2008“). Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že článok 11 uvedeného nariadenia sa nevzťahuje na opatrenie spočívajúce v ochrane viniča proti poškodeniu spôsobovanému zverou a/alebo vtáctvom.

Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článku 5 ods. 2 nariadenia č. 479/2008 a zásad právnej istoty a legitímneho dôvery. Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Európska komisia môže určité opatrenia vyhlásiť za úplne nespôsobilé pre financovanie Úniou a z tohto dôvodu vylúčiť z financovania všetky výdavky vynaložené na tieto opatrenia, hoci sama Európska komisia spôsobilosť týchto opatrení skúmala pri posudzovaní návrhu programu pomoci a nevzniesla žiadne námietky.

Tretí odvolací dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 31 nariadenia Rady (ES) č. 1290/20053 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky, resp. s článkom 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1306/20134 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, a s článkami 11 a 16 nariadenia Komisie (ES) č. 885/20065 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV. Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Európska komisia mohla z financovania Úniou vylúčiť výdavky za obdobie, voči ktorému sa Česká republika nemohla vyjadriť podľa konania stanoveného pre opravy v oblasti poľnohospodárstva.

____________

1 Ú. v. EÚ L 16, 2015, s. 33.

2 Ú. v. EÚ L 148, 2008, s. 1.

3 Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1.

4 Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549.

5 Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90.