Vec C‑466/12

Nils Svensson a i.

proti

Retriever Sverige AB

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Svea hovrätt)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Informačná spoločnosť – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv – Článok 3 ods. 1 – Verejný prenos – Pojem – Internetové odkazy (‚hypertextové odkazy‘) umožňujúce prístup ku chráneným dielam“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 13. februára 2014

1.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Verejný prenos – Pojem – Skutočnosť, že na internetovej stránke sú pre verejnosť sprístupnené hypertextové odkazy na diela, ktoré sú voľne dostupné na inej internetovej stránke – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Verejný prenos – Pojem – Možnosť členských štátov poskytnúť väčšiu ochranu nositeľom autorského práva prostredníctvom stanovenia, že pojem verejný prenos zahŕňa viac úkonov, než je uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1)

3.        Medzinárodné dohovory – Dohody členských štátov – Dohovory uzatvorené pred pristúpením členského štátu k Únii – Dohovor umožňujúci členskému štátu prijať opatrenie, ktoré je v rozpore s právom Únie – Povinnosť členského štátu zdržať sa prijatia takéhoto opatrenia

(Článok 351 ZFEÚ)

1.        Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že sú na internetovej stránke poskytnuté hypertextové odkazy na diela, ktoré sú voľne dostupné na inej internetovej stránke, nepredstavuje verejný prenos podľa tohto ustanovenia.

V tejto súvislosti pojem verejný prenos zahrňuje dva kumulatívne prvky, a to samotný „prenos“ diela a jeho „verejný“ prenos.

Skutočnosť, že na jednej internetovej stránke sú poskytnuté hypertextové odkazy na chránené diela, ktoré sú bez akéhokoľvek obmedzenia prístupu uverejnené na inej stránke, ponúka užívateľom prvej stránky priamy prístup k uvedeným dielam a musí sa kvalifikovať ako „sprístupnenie“, a teda ako „prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Takýto prenos sa pritom týka všetkých potenciálnych užívateľov internetovej stránky, teda neurčitého a dosť významného počtu adresátov.

Vzhľadom na uvedené platí, že na to, aby sa na prenos, ktorý sa týka rovnakých diel ako prvotný prenos a ktorý bol rovnako ako prvotný prenos uskutočnený na internete, teda podľa rovnakej technológie, vzťahoval pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, je takisto nevyhnutné, aby bol určený novej verejnosti, to znamená verejnosti, ktorú nositelia autorského práva pri udeľovaní súhlasu s prvotným prenosom nebrali do úvahy. Sprístupnenie dotknutých diel prostredníctvom hypertextového odkazu však nevedie k prenosu predmetných diel novej verejnosti.

Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že ak všetci užívatelia inej stránky, ktorým boli dotknuté diela sprostredkované prostredníctvom hypertextového odkazu, mohli mať prístup k týmto dielam na stránke, na ktorej došlo k prvotnému prenosu diela, a to bez zásahu prevádzkovateľa tejto inej stránky, treba užívateľov stránky spravovanej týmto správcom považovať za potenciálnych adresátov prvotného prenosu, a teda za súčasť verejnosti, ktorú nositelia autorského práva brali do úvahy pri udelení súhlasu s prvotným prenosom.

Súhlas nositeľov autorského práva s takýmto verejným prenosom sa teda v prípade neexistencie novej verejnosti nevyžaduje.

(pozri body 16, 18, 20, 22, 24, 25, 27, 28, 32, bod 1 výroku)

2.        Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát mohol poskytnúť väčšiu ochranu nositeľom autorského práva prostredníctvom stanovenia, že pojem verejný prenos zahŕňa viac úkonov, než je uvedené v tomto ustanovení.

Z odôvodnení 1, 6, a 7 smernice 2001/29 totiž predovšetkým vyplýva, že cieľom tejto smernice je odstrániť najmä rozdiely v právnych predpisoch a právnu neistotu súvisiacu s ochranou autorských práv. Ak by sa pripustilo, že členský štát môže poskytnúť nositeľom autorského práva väčšiu ochranu stanovením, že pojem verejný prenos zahŕňa aj iné úkony než tie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, malo by to za následok vytváranie rozdielov v právnych predpisoch, a teda právnu neistotu pre tretie osoby. V dôsledku toho by bol cieľ sledovaný smernicou 2001/29 nevyhnutne narušený, ak by pojem verejný prenos jednotlivé členské štáty chápali tak, že zahŕňa viac úkonov, než je uvedené v článku 3 ods. 1 tejto smernice.

Okrem toho treba konštatovať, že ak by členské štáty mali mať možnosť stanoviť, že pojem verejný prenos zahŕňa viac úkonov, než je uvedené v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, nevyhnutne by z toho vyplývalo nepriaznivé ovplyvnenie fungovania vnútorného trhu.

(pozri body 34 – 36, 41, bod 2 výroku)

3.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 39)