ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
zo 6. septembra 2011 (*)
„Geneticky modifikované potraviny – Nariadenie (ES) č. 1829/2003 – Články 2 až 4 a 12 – Smernica 2001/18/ES – Článok 2 – Smernica 2000/13/ES – Článok 6 – Nariadenie (ES) č. 178/2002 – Článok 2 – Včelárske produkty – Prítomnosť peľu geneticky modifikovaných rastlín – Dôsledky – Uvedenie na trh – Pojmy ‚organizmus‘ a ‚potraviny obsahujúce zložky vyrobené z geneticky modifikovaných organizmov‘“
Vo veci C‑442/09,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Nemecko) z 26. októbra 2009 a doručený Súdnemu dvoru 13. novembra 2009, ktorý súvisí s konaním:
Karl Heinz Bablok,
Stefan Egeter,
Josef Stegmeier,
Karlhans Müller,
Barbara Klimesch
proti
Freistaat Bayern,
za účasti:
Monsanto Technology LLC,
Monsanto Agrar Deutschland GmbH,
Monsanto Europe SA/NV,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.‑C. Bonichot a J.‑J. Kasel, sudcovia G. Arestis, A. Borg Barthet, M. Ilešič, J. Malenovský, L. Bay Larsen (spravodajca), C. Toader a M. Safjan,
generálny advokát: Y. Bot,
tajomník: B. Fülöp, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. decembra 2010,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– K. H. Bablok, S. Egeter, J. Stegmeier, K. Müller a B. Klimesch, v zastúpení: A. Willand a G. Buchholz, Rechtsanwälte,
– Monsanto Technology LLC, Monsanto Agrar Deutschland GmbH a Monsanto Europe SA/NV, v zastúpení: M. Kaufmann, J. Dietrich a P. Brodbeck, Rechtsanwälte,
– grécka vláda, v zastúpení: I. Chalkias a K. Marinou, splnomocnení zástupcovia,
– poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: L. Pignataro‑Nolin a B. Schima, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. februára 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodov 5 a 10, článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 2 a článku 12 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 432).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi K. H. Bablok, S. Egeter, J. Stegmeier a K. Müller a B. Klimesch, včelármi, na jednej strane a Freistaat Bayern na druhej strane za účasti Monsanto Technology LLC, Monsanto Agrar Deutschland GmbH a Monsanto Europe SA/NV (ďalej len „Monsanto Technology“, „Monsanto Agrar Deutschland“ a „Monsanto Europe“ alebo spolu „Monsanto“), vedľajších účastníkov konania, týkajúceho sa prítomnosti peľu geneticky modifikovanej kukurice vo včelárskych produktoch.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2001/18/ES
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 77), zmenená a doplnená nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 268, s. 24; Mim. vyd. 13/032, s. 455, ďalej len „smernica 2001/18“), upravuje okrem zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) do životného prostredia aj umiestnenie GMO na trh ako také alebo vo výrobkoch, keď zamýšľané použitie výrobkov zahŕňa zámerné uvoľnenie organizmov do životného prostredia.
4 Odôvodnenie č. 4 tejto smernice znie:
„Živé organizmy, či už uvoľnené do životného prostredia vo veľkých alebo malých množstvách na pokusné účely, alebo ako komerčné výrobky, sa môžu rozmnožiť a rozšíriť cez hranice štátov a tým pôsobiť v iných členských štátoch. Účinky takýchto uvoľnení na životné prostredie môžu byť nezvratné.“
5 Odôvodnenie č. 5 uvedenej smernice stanovuje, že ochrana ľudského zdravia vyžaduje, aby sa venovala náležitá pozornosť kontrole rizík vyplývajúcich zo zámerného uvoľnenia GMO do životného prostredia.
6 Odôvodnenie č. 8 tej istej smernice uvádza, že pri navrhovaní tejto smernice sa bral do úvahy princíp prevencie a musí sa zohľadniť aj pri jej vykonávaní.
7 Článok 4 ods. 1 smernice 2001/18 stanovuje, že GMO môžu byť zámerne uvoľňované do životného prostredia alebo umiestnené na trh iba v súlade s ustanoveniami stanovenými v časti B alebo C tejto smernice, teda v zásade po doručení žiadosti v tomto zmysle, posúdení rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, a následne povolení príslušného orgánu.
8 Článok 4 ods. 3 stanovuje, že posúdenie sa týka potenciálne nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré sa môžu vyskytnúť priamo alebo nepriamo prostredníctvom prenosu génov z GMO do iných organizmov.
Nariadenie č. 1829/2003
9 Nariadenie č. 1829/2003 upravuje povoľovanie a dohľad nad geneticky modifikovanými potravinami a krmivami, ako aj nad ich označovaním.
10 Odôvodnenie č. 1 tohto nariadenia stanovuje, že voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín a krmív je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a duševnej pohode občanov a k ich sociálnym a hospodárskym záujmom.
11 Odôvodnenie č. 2 toho istého nariadenia zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť vysoký stupeň ochrany ľudského života a zdravia pri výkone politík Spoločenstva.
12 Odôvodnenie č. 3 v dôsledku toho stanovuje, že geneticky modifikované potraviny by mali podliehať posúdeniu bezpečnosti vo forme postupu Spoločenstva pred ich umiestnením na trh.
13 Odôvodnenie č. 16 stanovuje:
„Toto nariadenie by malo upravovať potraviny a krmivá, ktoré sú vyrobené ,z‘ GMO, ale nie potraviny a krmivá ,s‘ GMO. Určujúcim kritériom je, či materiál pochádzajúci z geneticky modifikovaného východiskového materiálu je alebo nie je prítomný v potravinách, alebo krmivách. Spracovanie len s pomocou použitia GMO počas výrobného procesu potravín a krmív nie je zahrnuté pod pojem potravín a krmív a preto nie je zahrnuté pod rámec tohto nariadenia. Ani potraviny ani krmivá, ktoré sú vyrobené pomocou geneticky modifikovaných spracovaní nie sú zahrnuté do predmetu úpravy tohto nariadenia. Teda produkty získané zo zvierat, kŕmených geneticky modifikovaným krmivom alebo ošetrených geneticky modifikovanými liekmi nepodliehajú požiadavkám na povolenie ani požiadavkám na označovanie, ktoré sú uvedené v tomto nariadení.“
14 Článok 1 nariadenia č. 1829/2003 uvádza cieľ „zaistiť vysoký stupeň ochrany ľudského života a zdravia…“.
15 Článok 2 toho istého nariadenia stanovuje zoznam definícií pojmov relevantných na účely uplatnenia uvedeného nariadenia, prípadne odkazuje na definície týchto pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75), smernici 2001/18 alebo v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463).
16 Tento zoznam obsahuje najmä nasledujúce definície:
– „potraviny“ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené (článok 2 prvý odsek nariadenia č. 178/2002),
– „organizmus“ je akákoľvek biologická jednotka schopná rozmnožovania alebo prenosu genetického materiálu (článok 2 bod 1 smernice 2001/18),
– „[GMO]“ označuje organizmus s výnimkou ľudských bytostí, ktorého genetický materiál bol pozmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene počas pohlavného rozmnožovania a/alebo prirodzenej rekombinácie nevyskytuje (článok 2 bod 2 smernice 2001/18),
– „zámerné uvoľnenie“ znamená akékoľvek úmyselné zavedenie GMO alebo kombinácie GMO, pre ktoré sa nepoužili žiadne kontrolné opatrenia na ohraničenie ich kontaktu s obyvateľstvom a životným prostredím s cieľom poskytnúť im vysokú úroveň bezpečnosti (článok 2 bod 3 smernice 2001/18),
– „posudzovanie environmentálnych rizík“ znamená posúdenie rizík ľudského zdravia a životného prostredia, či už priame alebo nepriame, bezprostredné alebo oneskorené, ktoré môže predstavovať zámerné uvoľnenie GMO alebo umiestnenie GMO na trh (článok 2 bod 8 smernice 2001/18),
– „geneticky modifikované potraviny“ znamenajú potraviny, ktoré obsahujú, skladajú sa alebo sú vyrobené z GMO (článok 2 bod 6 nariadenia č. 1829/2003),
– „vyrobený z GMO“ znamená odvodený úplne alebo čiastočne z GMO, ale neobsahujúci, ani neskladajúci sa z GMO (článok 2 bod 10 nariadenia č. 1829/2003),
– „zložka“ je akákoľvek látka vrátane prísad, ktoré sa používajú pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku, dokonca aj v prípade, že je v pozmenenej forme (článok 6 ods. 4 smernice 2000/13).
17 Článok 3 toho istého nariadenia č. 1829/2003, nazvaný „Predmet úpravy“, ktorý je súčasťou prvého oddielu s názvom „Povolenie a dohľad“ kapitoly II, nazvanej „Geneticky modifikované potraviny“, stanovuje v odseku 1:
„Tento oddiel sa vzťahuje na:
a) GMO na použitie ako potravina,
b) potraviny, ktoré obsahujú alebo sa skladajú z GMO,
c) potraviny, ktoré sú vyrobené z GMO alebo obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z GMO.“
18 Článok 4 ods. 2 uvedeného nariadenia zakazuje umiestniť na trh GMO určený na výživu ľudí potravinu obsahujúcu GMO alebo zloženú z takýchto organizmov, alebo vyrobenú zo zložiek, ktoré sú vyrobené z GMO alebo obsahujú takéto zložky, bez toho, aby na predmetný produkt bolo vydané povolenie v súlade s týmto nariadením.
19 Článok 4 ods. 3 podriaďuje vydanie povolenia najmä preukázaniu skutočnosti, že GMO alebo potravina nemajú negatívne účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie.
20 Článok 13 obsahuje požiadavky týkajúce sa označovania, ktoré sa na základe článku 12 ods. 1 uplatňujú na potraviny, ktoré:
– obsahujú alebo sa skladajú z GMO,
– sú vyrobené z GMO alebo obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z GMO.
21 Na základe článku 12 ods. 2 sa však tieto požiadavky neuplatňujú na potraviny, ktoré obsahujú materiál, ktorý obsahuje, skladá sa alebo je vyrobený z GMO v množstve nie vyššom ako 0,9 % zložiek potraviny, za predpokladu, že ich prítomnosť je náhodná a technologicky nevyhnutná.
22 Článok 47 nariadenia č. 1829/2003 stanovuje ako trojročné prechodné opatrenie, že prítomnosť materiálu v potravinách alebo krmivách, ktorý obsahuje, skladá sa alebo pochádza z GMO v množstve nie vyššom ako 0,5 %, sa nepovažuje za porušenie článku 4 ods. 2 za predpokladu, že táto prítomnosť je náhodná a technologicky nevyhnutná.
Smernica 2001/110/ES
23 Článok 1 smernice Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede (Ú. v. ES L 10, 2002, s. 47; Mim. vyd. 13/027, s. 179) stanovuje:
„Táto smernica sa uplatňuje na produkty definované v prílohe I. Tieto produkty musia vyhovovať požiadavkám uvedeným v prílohe II.“
24 Príloha I bod 1 tejto smernice obsahuje túto definíciu:
„Med je prírodná sladká látka produkovaná včelami (Apis mellifera) z nektáru rastlín, zo sekrétov živých častí rastlín, alebo z výlučkov hmyzu cucajúceho rastliny na živých častiach rastlín, ktorý včely zberajú, pretvárajú a obohacujú vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, zahusťujú, uskladňujú a ponechávajú v plástoch aby dozrel a vyzrel.“
25 Príloha II prvý až tretí odsek tej istej smernice stanovuje:
„Med pozostáva z rôznych cukrov, predovšetkým z fruktózy a glukózy, ako aj z iných látok, ako sú organické kyseliny, enzýmy a tuhé čiastočky pochádzajúce zo zberu medu. …
Ak sa uvádza na trh ako med, alebo med použitý v akomkoľvek produkte určenom na ľudskú spotrebu, tak k medu nesmú byť pridané žiadne potravinárske zložky, vrátane potravinárskych prísad a nesmú sa pridať ani žiadne iné prísady okrem medu. Med, pokiaľ je to možné, nesmie obsahovať žiadne organické a ani anorganické látky, netypické pre jeho zloženie. …
Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia prílohy I, bod[u] 2 b) viii) [ktorý definuje filtrovaný med], žiadny peľ, ani zložka tvoriaca med sa nesmie odstrániť. Výnimkou sú prípady, keď je to nevyhnutné v rámci odstraňovania cudzorodých anorganických alebo organických látok.“
Vnútroštátne právo
26 § 36a zákona o genetickom inžinierstve (Gentechnikgesetz, ďalej len „GenTG“), zavedený zákonom z 21. decembra 2004 (BGBl. 2005 I, s. 186) znie:
„Prenos vlastností organizmu založený na činnostiach genetického inžinierstva alebo iné pridanie geneticky modifikovaných organizmov predstavuje podstatný zásah v zmysle § 906 Občianskeho zákonníka [Bürgerliches Gesetzbuch, ďalej len ,BGB‘], pokiaľ produkty v rozpore so zámerom oprávneného používateľa z dôvodu prenosu alebo iného prídavku najmä
(1) nemôžu byť uvádzané na trh, alebo
(2) na základe ustanovení tohto zákona alebo na základe iných ustanovení môžu byť produkty uvádzané na trh iba s uvedením informácie o genetickej modifikácii…“
27 § 906 ods. 2 BGB v znení uverejnenom 2. januára 2002 (BGBl. 2002 I, s. 42) znie:
„To isté platí, ak dôjde miestne obvyklým využívaním iného pozemku k podstatnému zásahu, ktorému sa nedá zabrániť opatreniami, ktorých prijatie možno z hospodárskeho hľadiska od používateľov spravodlivo požadovať. Ak musí vlastník taký zásah strpieť, môže od vlastníka druhého pozemku požadovať primeranú peňažnú náhradu, pokiaľ tento zásah neprimerane zasahuje do miestne obvyklého využívania pozemku alebo do jeho výnosu.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
28 V roku 1998 Monsanto Europe získal na základe rozhodnutia Komisie 98/294/ES z 22. apríla 1998 o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia MON 810) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 131, s. 32; Mim. vyd. 03/023, s. 77) povolenie umiestniť na trh geneticky modifikovanú kukuricu MON 810 (ďalej len „kukurica MON 810“).
29 Pestovanie kukurice MON 810 bolo v Nemecku zakázané rozhodnutím Bundesamt für Verbraucherschutz und Lebensmittelsicherheit (Spolkový úrad pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť potravín) zo 17. apríla 2009, ktorý nariadil dočasné pozastavenie povolenia na umiestnenie na trh.
30 Monsanto Technology je držiteľom povolenia odrôd podľa právnych predpisov o osive. Monsanto Agrar Deutschland je príslušný pre distribúciu osiva na báze kukurice línie MON 810 v Nemecku.
31 Kukurica MON 810 obsahuje gén pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt), ktorý v rastline kukurice vedie k vzniku Bt‑toxínov. Tieto toxíny pôsobia proti húseniciam vijačky kukuričnej, pre kukuricu škodlivého druhu motýľa, ktorého larvy napádajú rastliny kukurice a oslabujú ich vo vývoji. Bt‑toxíny ničia bunky v tráviacom trakte lariev hmyzu a spôsobujú tak ich smrť.
32 Freistaat Bayern je vlastníkom rôznych pozemkov, na ktorých sa v uplynulých rokoch pestovala na výskumné účely kukurica MON 810. Nevylučuje, že v tomto pestovaní bude opäť pokračovať, keď vydanému zákazu pestovania platnému pre spolkové územie uplynie účinnosť.
33 K. H. Bablok je amatérsky včelár. V blízkosti pozemkov Freistaat Bayern vyrába med určený na predaj alebo na vlastnú spotrebu. Až do roku 2005 vyrábal aj peľ, ktorý bol určený na predaj ako potravina vo forme potravinového doplnku. Má v úmysle v produkcii peľu pokračovať, len čo pominie riziko prídavku geneticky modifikovaného peľu.
34 S. Egeter, J. Stegmeier a K. Müller, ako aj B. Klimesch vstúpili do vnútroštátneho konania až v odvolacom konaní. Tiež sú amatérski včelári, niektorí iba pre vlastnú spotrebu. Ich úle sú od pozemkov Freistaat Bayern vzdialené od jedného do troch kilometrov.
35 Peľ nazbieraný včelami a ukladaný v určitých častiach úľa na účely potravy sa môže dostať do medu buď náhodne prostredníctvom samotných včiel pri výrobe medu, alebo technicky pri odstreďovaní medu z plástov pri jeho zbere, ktoré môže viesť k tomu, že okrem obsahu alveol obsahujúcich med sa extrahuje aj obsah susedných alveol určených na peľ.
36 V roku 2005 bola v kukuričnom peli zozbieranom K. H. Bablokom v úľoch, ktoré sa nachádzajú 500 metrov od pozemkov Freistaat Bayern, zistená jednak prítomnosť DNA kukurice MON 810 v pomere 4,1 % k celkovému obsahu kukuričnej DNA a jednak transgénne bielkoviny (Bt‑toxín).
37 Okrem toho v niektorých vzorkách medu K. H. Babloka bola preukázaná prítomnosť veľmi malých množstiev DNA kukurice MON 810 pochádzajúcej z primiešania peľu tejto kukurice.
38 V čase vydania návrhu na začatie prejudiciálneho konania nebola vo včelárskych produktoch S. Egeter, J. Stegmeier a K. Müller, ako aj B. Klimesch preukázaná nijaká prítomnosť DNA kukurice MON 810.
39 V rámci konania vo veci samej musí vnútroštátny súd rozhodnúť o návrhu na konštatovanie, že z dôvodu prítomnosti peľu kukurice MON 810 v predmetných včelárskych produktoch sa stali tieto produkty nevhodnými na umiestnenie na trh alebo na spotrebu, a teda či boli „podstatne zasiahnuté“ v zmysle § 36a GenTG a § 906 ods. 2 BGB.
40 Bayerisches Verwaltungsgericht Augsburg na prvom stupni rozsudkom z 30. mája 2008 tomuto návrhu vyhovel. Vyslovil názor, že prídavkom kukuričného peľu MON 810 sa z medu a potravinových doplnkov na báze peľu vytvorili potraviny, ktoré podliehajú povoleniu, čiže na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1829/2003 nemôžu byť tieto produkty umiestnené na trh bez takéhoto povolenia.
41 Podľa Bayerisches Verwaltungsgericht Augsburg došlo k podstatnému zásahu vo vzťahu k medu a potravinovým doplnkom na báze peľu vyrábaným K. H. Bablokom, a to z dôvodu prítomnosti peľu kukurice MON 810.
42 Monsanto Technology, Monsanto Agrar Deutschland a Freistaat Bayern nesúhlasili s týmto posúdením a podali odvolanie proti uvedenému rozsudku na Bayerischer Verwaltungsgerichtshof.
43 V konaní na Bayerischer Verwaltungsgerichtshof tvrdia, že nariadenie č. 1829/2003 nemožno uplatniť na peľ kukurice línie MON 810 prítomný v mede alebo použitý ako potravinový doplnok. V rozhodnutí 98/294 boli totiž skúmané a následne povolené účinky jeho prirodzeného prídavku do potravín.
44 Okrem toho peľ prítomný v mede alebo používaný ako potravinový doplnok nie je „GMO“ v zmysle nariadenia č. 1829/2003, pretože v okamihu, keď sa dostal do medu alebo bol určený na spotrebu, najmä vo forme potravinového doplnku, už nemal konkrétnu individuálnu reprodukčnú schopnosť, a obyčajná prítomnosť transgénnej DNA a/alebo transgénnych bielkovín na to nepostačuje.
45 V prípade, že by sa nariadenie č. 1829/2003 považovalo za uplatniteľné, malo by sa pristúpiť k reštriktívnemu výkladu pravidiel o povolení, ktoré obsahuje. V prípade náhodného prídavku peľu kukurice MON 810, ktorý sa v prírode bežne vyskytuje, by bolo nutné povoliť umiestnenie medu na trh až od prahovej hodnoty 0,9 %, tak, ako ju stanovuje v oblasti označovania článok 12 ods. 2 tohto nariadenia č. 1829/2003.
46 Bayerischer Verwaltungsgerichtshof zdôrazňuje, že doterajšie a výhľadovo tiež budúce pestovanie kukurice MON 810 je, ak dôjde k obnoveniu povolenia na umiestnenie na trh, právne prípustné, a že žalobcovia ho preto musia strpieť na základe § 906 ods. 2 BGB.
47 Pokiaľ ide o toto posledné uvedené ustanovenie, vysvetľuje, že posúdenie otázky, či ide o podstatný zásah do včelárskych produktov, ktorá je rozhodujúca pre vyriešenie sporu vo veci samej, závisí od toho, či tieto produkty, keďže neboli povolené ako geneticky modifikované potraviny, už nesmú byť z dôvodu prídavku peľu kukurice MON 810 na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1829/2003 umiestnené na trh, alebo v každom prípade môžu byť umiestené na trh iba s označením uvádzajúcim informáciu o genetickej modifikácii podľa § 36a GenTG.
48 Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že prítomnosť peľu kukurice MON 810 môže mať také následky iba vtedy, ak včelárske produkty obsahujúce tento peľ patria do pôsobnosti nariadenia č. 1829/2003.
49 Konštatuje, že táto otázka závisí predovšetkým od toho, či kukuričný peľ, o ktorý ide vo veci samej, je „organizmom“ v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 1829/2003 a „GMO“ v zmysle článku 2 bodu 5 toho istého nariadenia, pričom tieto dve ustanovenia odkazujú na definície uvedených dvoch pojmov, ktoré poskytuje smernica 2001/18.
50 Kukuričný peľ je podľa neho „organizmom“, pretože sa síce nemôže sám rozmnožovať, ale v prirodzených podmienkach môže prenášať genetický materiál ako samčia pohlavná bunka na samičie pohlavné bunky.
51 Bayerischer Verwaltungsgerichtshof však poznamenáva, že kukuričný peľ stráca v pomerne krátkom čase v dôsledku vyschnutia schopnosť oplodniť samičí kvet kukurice, čiže už nie je funkčným živým organizmom, ktorý by mohol fungovať po celé obdobie zretia medu, teda od okamihu, keď sa med obsahujúci peľ uloží do plástov a uzavrie viečkom. Dodáva, že to isté platí pre peľ v produktoch na báze peľu od okamihu, keď sú tieto produkty určené na spotrebu, najmä vo forme potravinových doplnkov.
52 V zásade sa teda pýta, aké sú dôsledky toho, že predmetný peľ stratil reprodukčnú schopnosť.
53 V tomto kontexte Bayerischer Verwaltungsgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa pojem ,[GMO]‘ podľa článku 2 bodu 5 nariadenia [č. 1829/2003] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa tiež materiál geneticky modifikovaných rastlín (v prejednávanej veci peľ geneticky modifikovanej kukurice línie MON 810), ktorý síce obsahuje geneticky modifikovanú DNA a geneticky modifikované bielkoviny (v prejednávanej veci Bt‑toxín), ale ktorý v okamihu, keď sa dostane do potraviny (v prejednávanej veci do medu) alebo keď je určený na použitie ako potravina, (už) nemá nijakú konkrétnu individuálnu reprodukčnú schopnosť?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
a) Postačuje v každom prípade na to, aby sa potravina považovala v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia [č. 1829/2003] za ,vyrobenú z GMO‘, že táto potravina obsahuje materiál z geneticky modifikovaných rastlín, ktorý mal predtým konkrétnu individuálnu reprodukčnú schopnosť?
b) V prípade kladnej odpovede na túto otázku:
Má sa pojem ,vyrobený z GMO‘ v zmysle článku 2 bodu 10 a článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia [č. 1829/2003] vykladať v tom zmysle, že vo vzťahu ku GMO nevyžaduje cielený výrobný postup a že zahŕňa tiež neúmyselný a náhodný prídavok (skorších) GMO do potraviny (v prejednávanej veci do medu, resp. peľu ako potravinového doplnku)?
3. V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku:
Má sa článok 3 ods. 1 v spojení s článkom 4 ods. 2 nariadenia [č. 1829/2003] vykladať v tom zmysle, že akýkoľvek prídavok geneticky modifikovaného materiálu, ktorý sa v prírode bežne vyskytuje, v potravinách živočíšneho pôvodu, ako je med, vedie k vzniku povinnosti povolenia a dohľadu stanoveného týmito ustanoveniami alebo je možné sa odvolať na inak platné prahové hodnoty (napr. podľa článku 12 ods. 2 nariadenia) na základe analógie?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
54 Vo svojej prvej otázke sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa pojem GMO v zmysle článku 2 bodu 5 nariadenia č. 1829/2003 má vykladať v tom zmysle, že sa na látku, akou je peľ pochádzajúci z odrody geneticky modifikovanej kukurice, keďže stratila akúkoľvek konkrétnu individuálnu reprodukčnú schopnosť, vzťahuje tento pojem alebo nie, hoci naďalej obsahuje geneticky modifikovaný materiál.
55 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že na základe jedného možného výkladu pojmu GMO sa uvedený pojem týka len funkčnej jednotky, teda žijúcej biologickej jednotky. Nepostačuje, že peľ odumretej kukurice obsahuje transgénnu DNA alebo transgénne bielkoviny. Definície organizmu a GMO uvedené v smernici 2001/18 nevyhnutne implikujú, že obsiahnutá dedičná informácia musí byť konkrétne odovzdaná relevantnému príjemcovi na rekombináciu. Odôvodnenie č. 4 smernice 2001/18 potvrdzuje takúto analýzu. Zdá sa, že táto smernica si rozhodujúcim spôsobom zvolila súčasné uplatnenie dvoch kritérií, a to kritéria životaschopnosti a kritéria reprodukčnej schopnosti, a nie obyčajný prenos DNA, ktorá už nemôže mať nijakú úlohu pri rozmnožovaní.
56 Vnútroštátny súd si však kladie otázku, či výklad v tomto zmysle nie je v rozpore s cieľom ochrany, ktorý má nariadenie č. 1829/2003. Vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia potraviny obsahujúce DNA alebo geneticky modifikované bielkoviny v neobmedzených množstvách by sa mohlo javiť ako nezlučiteľné s týmto cieľom. Relevantný prvok pre potravinovú bezpečnosť by potom mohol spočívať menej v schopnosti GMO sa rozmnožovať ako v tom, či je prítomný geneticky modifikovaný materiál.
57 Článok 2 bod 5 nariadenia č. 1829/2003 definuje GMO odkazom na definíciu tohto pojmu v článku 2 bode 2 smernice 2001/18, teda ako „organizmus…, ktorého genetický materiál bol pozmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene počas pohlavného rozmnožovania a/alebo prirodzenej rekombinácie nevyskytuje“.
58 Je nesporné, že genetický materiál peľu, o ktorý ide vo veci samej, bol modifikovaný za podmienok uvedených v definícii GMO.
59 Vnútroštátny súd teda môže považovať tento peľ za GMO, len ak táto látka predstavuje ešte „organizmus“ v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 1829/2003, ktorý odkazom na článok 2 bod 1 smernice 2001/18 určuje, že „organizmus“ je „biologická jednotka schopná“ buď „rozmnožovania“, alebo „prenosu genetického materiálu“.
60 Keďže diskusia sa sústreďuje na druhú časť tejto definície založenej na schopnosti rozmnožovať sa alebo prenosu genetického materiálu a je nesporné, že peľ, o ktorý ide vo veci samej, stratil akúkoľvek konkrétnu individuálnu reprodukčnú schopnosť, prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či tento peľ je schopný aj „prenosu genetického materiálu“, tak, že sa zohľadnia disponibilné vedecké údaje a zvážia sa všetky vedecky overené formy prenosu genetického materiálu.
61 Ak na základe tohto posúdenia vnútroštátny súd skonštatuje, že peľ, o ktorý ide vo veci samej, nie je alebo už nie je schopný prenosu genetického materiálu, takže nemôže byť považovaný za organizmus, a preto za GMO v zmysle nariadenia č. 1829/2003, nebude to mať nevyhnutne taký dôsledok, že by tento peľ nepatril do pôsobnosti tohto nariadenia. Ak sa totiž v takomto prípade na peľ nevzťahuje článok 3 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 1829/2003, môže sa na neho vzťahovať článok 3 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, čo je možnosť, ktorú vnútroštátny súd sám uvádza v druhej prejudiciálnej otázke.
62 Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že pojem GMO v zmysle článku 2 bodu 5 nariadenia č. 1829/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na látku, akou je peľ pochádzajúci z odrody geneticky modifikovanej kukurice, ktorý stratil svoju reprodukčnú schopnosť a nemá schopnosť prenosu genetického materiálu, ktorý obsahuje.
O druhej otázke
63 V druhej otázke vnútroštátny súd, ktorý by chcel, aby sa upresnila pôsobnosť nariadenia č. 1829/2003, odkazuje na článok 2 bod 10 tohto nariadenia, ktorý definuje pojem „vyrobený z GMO“.
64 Pokiaľ ide o potraviny, pôsobnosť nariadenia č. 1829/2003 je vymedzená jeho článkom 3 ods. 1, ktorý stanovuje:
„a) GMO na použitie ako potravina,
b) potraviny, ktoré obsahujú alebo sa skladajú z GMO,
c) potraviny, ktoré sú vyrobené z GMO alebo obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z GMO.“
65 Rozsah článku 3 ods. 1 písm. a) a b) závisí v podstate od pojmu „GMO“.
66 Ak v spore vo veci samej vnútroštátny súd konštatuje, že peľ, akým je peľ, o ktorý ide vo veci samej, nie je alebo už nie je schopný prenosu genetického materiálu, takže ho už nemožno považovať za GMO, na tento spor sa môže vzťahovať nariadenie č. 1829/2003, len ak sú splnené podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.
67 Za okolností, o aké ide vo veci samej, ktoré sa týkajú výrobkov „obsahujúcich“ sporný peľ, rozsah článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003 závisí od pojmu „potravina“ definovaného v článku 2 bode 1 tohto nariadenia odkazom na článok 2 nariadenia č. 178/2002, ako aj od pojmov „zložky“, ktorý je definovaný v článku 2 bode 13 nariadenia č. 1829/2003 odkazom na článok 6 ods. 4 smernice 2000/13, a „vyrobený z GMO“, ktorý je definovaný v článku 2 bode 10 nariadenia č. 1829/2003.
68 Druhou otázkou sa vnútroštátny súd teda v podstate pýta, či:
– sa článok 2 body 1, 10 a 13, ako aj článok 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003, článok 2 nariadenia č. 178/2002 a článok 6 ods. 4 písm. a) smernice 2000/13 majú vykladať v tom zmysle, že keď sa látka, akou je peľ obsahujúci DNA a geneticky modifikované bielkoviny, nemôže považovať za GMO, výrobky ako med a potravinové doplnky obsahujúce takúto látku predstavujú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003 „potraviny… obsahujú[ce] zložky, ktoré sú vyrobené z GMO“,
– takáto kvalifikácia platí nezávisle od toho, či pridanie predmetnej látky bolo úmyselné, alebo náhodné.
69 Výrobky ako med a potravinové doplnky na báze peľu, o ktoré ide vo veci samej, sú určené na ľudskú spotrebu. Sú teda „potravinami“ v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia č. 1829/2003 a článku 2 nariadenia č. 178/2002.
70 Peľ, o ktorý ide vo veci samej, pochádza z kukurice MON 810, teda z GMO.
71 Tento peľ sa musí považovať za „vyrobený z GMO“ v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia č. 1829/2003, ak ho už nemožno považovať za GMO, lebo v takomto prípade sa už neskladá z GMO a ani ich už neobsahuje.
72 Na účely odpovede na druhú otázku je teda potrebné preskúmať v zásade to, či uvedený peľ možno považovať za „zložku“.
73 Podľa článku 2 bodu 13 nariadenia č. 1829/2003 a článku 6 ods. 4 písm. a) smernice 2000/13 je zložkou „akákoľvek látka…, ktor[á] sa použív[a] pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku, dokonca aj v prípade, že je v pozmenenej forme“.
74 O „zložku“ pôjde, čo sa týka peľu obsiahnutého v potravinových doplnkoch na báze peľu, vtedy, keď sa tam dostane počas ich výroby alebo ich prípravy.
75 Pokiaľ ide o peľ obsiahnutý v mede, je potrebné konštatovať, že podľa prílohy II prvého odseku smernice 2001/110 sa med skladá nielen z rôznych cukrov, ale takisto z iných látok, akými sú aj „tuhé čiastočky pochádzajúce zo zberu medu“.
76 Peľ sú teda tuhé čiastočky pochádzajúce naozaj zo zberu medu, čiastočne od včiel a hlavne v dôsledku odstreďovania medu z plástov, ktoré vykonáva včelár. Okrem toho sa v súlade s tretím odsekom prílohy II k smernici 2001/110 „žiadny peľ… nesmie odstrániť[,] výnimkou sú prípady, keď je to nevyhnutné v rámci odstraňovania cudzorodých anorganických alebo organických látok“.
77 Peľ teda nie je cudzie teleso, nečistota medu, ale jeho obvyklá zložka, ktorá v zmysle vôle normotvorcu Únie v zásade nemôže byť odstránená, aj keď periodicita jeho inkorporácie do medu a množstvo, v akom sa v mede nachádza, závisia od určitých náhod v priebehu výroby.
78 V tomto kontexte v zmysle článku 6 ods. 4 písm. a) smernice 2000/13 peľ, ktorý patrí do samotnej definície medu uvedenej v smernici 2001/110, sa musí považovať za látku, ktorá sa „použív[a] pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku“.
79 Je teda potrebné považovať ho za „zložku“ v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia č. 1829/2003 a článku 6 ods. 4 písm. a) smernice 2000/13.
80 Európska komisia namieta proti takémuto záveru a tvrdí, že by sa malo rozlišovať medzi pojmom „zložka“ a pojmom „prirodzená súčasť“. Podľa nej je peľ prirodzenou súčasťou medu a nie jeho zložkou, takže med obsahujúci peľ nepatrí pod článok 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003. Tento výsledok je navyše v súlade so znením odôvodnenia č. 16 tohto nariadenia, z ktorého treba vyvodiť, že potraviny živočíšneho pôvodu možno považovať za vyrobené z GMO, iba ak zviera bolo samo geneticky modifikované.
81 Navrhované rozlišovanie však nezohľadňuje konkrétne podmienky pridania peľu do medu, ako ani úmyselné ponechanie tohto peľu v zložení konečného výrobku.
82 Navrhovaný výklad by narušil cieľ ochrany zdravia ľudí, lebo potravina ako med by unikla akejkoľvek kontrole, pokiaľ ide o neškodnosť, hoci by mohla obsahovať vysoké množstvá geneticky modifikovaného materiálu.
83 Tento výklad by bol v rozpore s rozhodujúcim kritériom uplatnenia nariadenia č. 1829/2003, uvedeným v odôvodnení č. 16, ktorým je kritérium založené na tom, či „materiál pochádzajúci z geneticky modifikovaného východiskového materiálu je alebo nie je prítomný v potravinách…“.
84 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že analýzu Komisie nepotvrdzuje uvedené odôvodnenie č. 16, ktoré vysvetľuje, že z pôsobnosti uvedeného nariadenia sú vylúčené potraviny vyrobené nie „z“ GMO, ale „pomocou“ geneticky modifikovaných spracovaní.
85 Cieľom príkladov citovaných v tomto odôvodnení, pokiaľ ide o potraviny vyrobené zo zvierat kŕmených geneticky modifikovanými potravinami, je výlučne ilustrovať kategóriu potravín vyrobených „pomocou“ GMO, v ktorých prítomnosť materiálu vyrobeného z geneticky modifikovanej látky nemožno konštatovať.
86 Nemôžu v dôsledku toho slúžiť ako základ pre vylúčenie potraviny ako med, o ktorý ide vo veci samej, ktorý naozaj obsahuje takýto materiál, z pôsobnosti nariadenia č. 1829/2003.
87 Napokon sa nemožno domnievať, ako to navrhuje Monsanto takisto na účely vylúčenia medu z pôsobnosti tohto nariadenia, že prítomnosť peľu nie je výsledkom zámerného výrobného procesu.
88 Táto prítomnosť je naopak samotným dôsledkom vedomého a zámerného výrobného procesu včelára, ktorý chce vyrobiť potravinu kvalifikovanú právnou úpravou Únie ako med. Navyše vyplýva v podstate zo samotného konania včelára, ktorý vykonáva dôležitú činnosť odstreďovania na účely zberu medu.
89 V každom prípade zámerné pridanie látky, akou je peľ, o ktorý ide vo veci samej, do potraviny nemožno povýšiť na podmienku uplatnenia režimu povolenia upraveného nariadením č. 1829/2003, lebo riziko pre zdravie ľudí, ktorému chce toto nariadenie predchádzať, je nezávislé od toho, či je predmetná látka pridaná úmyselne, alebo náhodne.
90 Navyše výklad v zmysle navrhovanom Monsanto by spôsobil bezpredmetnosť článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1829/2003, ktorý upravuje výnimku z povinnosti označovania uvedenej v článku 13 tohto nariadenia, keď prítomnosť dotknutého materiálu je v množstve nie vyššom ako 0,9 % zložiek potraviny „za predpokladu, že ich prítomnosť je náhodná a technologicky nevyhnutná“.
91 Zohľadnenie toho, že táto prítomnosť je náhodná a technologicky nevyhnutná, by samo osebe spôsobilo, že by potravina nepatrila do pôsobnosti nariadenia č. 1829/2003, čiže by sa na ňu nevzťahovala ani povinnosť označovania.
92 V dôsledku toho je potrebné na druhú otázku odpovedať:
– článok 2 body 1, 10 a 13, ako aj článok 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003, článok 2 nariadenia č. 178/2002 a článok 6 ods. 4 písm. a) smernice 2000/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že keď sa látka, akou je peľ obsahujúci DNA a geneticky modifikované bielkoviny, nemôže považovať za GMO, výrobky ako med a potravinové doplnky obsahujúce takúto látku predstavujú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003 „potraviny… obsahujú[ce] zložky, ktoré sú vyrobené z GMO“,
– takáto kvalifikácia platí nezávisle od toho, či bolo pridanie predmetnej látky úmyselné alebo náhodné.
O tretej otázke
93 Vnútroštátny súd sa vo svojej tretej otázke v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1829/2003 musia vykladať v tom zmysle, že keď implikuje povinnosť povolenia a dohľadu nad potravinou, je možné analogicky uplatniť na túto povinnosť prah tolerancie, ktorý platí pre označovanie podľa článku 12 ods. 2 tohto nariadenia.
94 Monsanto a poľská vláda sa domnievajú, že v prípade, že GMO bol povolený podľa smernice 2001/18 alebo tak ako v spore vo veci samej, podľa smernice Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 117, s. 15), zrušenej a nahradenej smernicou 2001/18, vydané povolenie zahŕňa náhodný prídavok nepatrného množstva geneticky modifikovaného materiálu do iných produktov, čo je iba dôsledkom realizácie tohto povolenia, lebo tento dôsledok bol podľa ich názoru zohľadnený už v rámci vyhodnotenia dosahu GMO.
95 Takéto posúdenie nemožno uznať.
96 Smernice 90/220 a 2001/18 boli prijaté postupne, aby upravili zámerné uvoľnenie GMO do životného prostredia a umiestnenie GMO na trh ako produktov, pričom sledovaným cieľom bolo vyhnúť sa negatívnym účinkom, ktoré by mohli vyplývať z týchto GMO na ľudské zdravie a životné prostredie.
97 Nariadenie č. 1829/2003 sa uplatňuje na konkrétnu oblasť potravín a krmív pre zvieratá. Pokiaľ ide o potraviny, jeho prvým cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 je takisto vyhnúť sa negatívnym účinkom na ľudské zdravie a životné prostredie.
98 Prístup smerníc 90/220 a 2001/18 je však koncipovaný tak, že prevláda pojem „zámerné uvoľnenie“, ktorý je definovaný v článku 2 bode 3 každej z týchto smerníc ako zámerné uvoľnenie GMO do životného prostredia bez konkrétneho obmedzenia určeného na ohraničenie ich „kontaktu“ s „obyvateľstvom a životným prostredím“.
99 Tento prístup sa teda javí ako všeobecnejší vrátane umiestnenia GMO ako produktu na trh. Pokiaľ ide totiž o tento aspekt, odôvodnenia č. 12, 13 a 14 smernice 90/220, ako aj odôvodnenia č. 25, 28 a 32 smernice 2001/18 spájajú potrebu zriadiť postup posudzovania a povoľovania s predpokladom, že umiestnenie na trh implikuje zámerné uvoľnenie do životného prostredia.
100 Nariadenie č. 1829/2003, hoci obsahuje, najmä v článku 5 ods. 5 a článku 6 ods. 4, aj aspekty posúdenia rizík potravín pre životné prostredie, je založené prevažne, pokiaľ ide o tieto potraviny, na prístupe ochrany zdravia ľudí, spojeného s konkrétnou skutočnosťou, že tieto potraviny sú určené z hľadiska svojej definície na to, aby ich skonzumovala ľudská bytosť. Teda, v súlade s odôvodnením č. 3 na ochranu zdravia ľudí potraviny obsahujúce GMO, zložené z takýchto organizmov alebo vyrobené na základe nich musia byť predmetom posúdenia ich „neškodnosti“.
101 Nariadenie č. 1829/2003 zriaďuje dodatočnú úroveň kontroly.
102 Toto nariadenie by sa stalo bezpredmetným, keby platilo, že vykonané posúdenie a vydané povolenie na základe smernice 90/220 alebo 2001/18 zahŕňajú všetky následné potenciálne riziká pre zdravie človeka a životné prostredie.
103 Ak dôjde k splneniu podmienok uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1829/2003, povinnosť povolenia a dohľadu existuje bez ohľadu na to, aký je podiel geneticky modifikovaného materiálu v predmetnom produkte.
104 Pokiaľ ide o túto povinnosť, prah tolerancie 0,5 % bol stanovený až v článku 47 nariadenia č. 1829/2003. Tento prah sa však prestal uplatňovať tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a to v súlade s odsekom 5 uvedeného článku 47.
105 Pokiaľ ide o prah tolerancie 0,9 % na zložku uvedenú v článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1829/2003, týka sa povinnosti označovania a nie povinnosti povolenia a dohľadu.
106 Jeho analogické uplatnenie na poslednú uvedenú povinnosť by zbavilo ustanovenie, ktoré ju upravuje, akéhokoľvek účinku, pretože by to vylúčilo predmetnú potravinu z pôsobnosti nariadenia č. 1829/2003.
107 V každom prípade by to bolo v rozpore s cieľom „zaistiť vysoký stupeň ochrany ľudského života a zdravia“ stanoveným v článku 1 tohto nariadenia.
108 Na tretiu otázku je teda potrebné odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1829/2003 sa musia vykladať v tom zmysle, že keď implikujú povinnosť povolenia na potravinu a dohľadu nad ňou, na túto povinnosť nemožno analogicky uplatniť prah tolerancie, ktorý vo vzťahu k označovaniu stanovuje článok 12 ods. 2 toho istého nariadenia.
O trovách
109 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Pojem geneticky modifikovaný organizmus v zmysle článku 2 bodu 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na látku, akou je peľ pochádzajúci z odrody geneticky modifikovanej kukurice, ktorý stratil svoju reprodukčnú schopnosť a nemá schopnosť prenosu genetického materiálu, ktorý obsahuje.
2. Článok 2 body 1, 10 a 13, ako aj článok 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003, článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, a článok 6 ods. 4 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín, sa majú vykladať v tom zmysle, že keď sa látka, akou je peľ obsahujúci DNA a geneticky modifikované bielkoviny, nemôže považovať za geneticky modifikovaný organizmus, výrobky ako med a potravinové doplnky obsahujúce takúto látku predstavujú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1829/2003 „potraviny… obsahujú[ce] zložky, ktoré sú vyrobené z GMO“. Takáto kvalifikácia platí nezávisle od toho, či bolo pridanie predmetnej látky úmyselné alebo náhodné.
3. Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1829/2003 sa musia vykladať v tom zmysle, že keď implikujú povinnosť povolenia na potravinu a dohľadu nad ňou, na túto povinnosť nemožno analogicky uplatniť prah tolerancie, ktorý vo vzťahu k označovaniu stanovuje článok 12 ods. 2 toho istého nariadenia.
Podpisy