Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 27. februára 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidshof te Brussel – Belgicko) – Federaal agentschap voor de opvang van asielzoekers/Selver Saciri, Danijela Dordevic, Danjel Saciri, v zastúpení: Selver Saciri a Danijela Dordevic, Sanela Saciri, v zastúpení: Selver Saciri, a Danijela Dordevic, Denis Saciri, v zastúpení: Selver Saciri a Danijela Dordevic, Openbaar Centrum voor Maatschappelijk Welzijn van Diest
(vec C-79/13)1
(Smernica 2003/9/ES – Minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch – Článok 13 ods. 1 – Lehoty pre poskytnutie materiálnych podmienok prijímania – Článok 13 ods. 2 – Ustanovenia o materiálnych podmienkach prijímania – Záruky – Článok 13 ods. 5 – Stanovenie a poskytnutie minimálnych podmienok prijímania pre žiadateľov o azyl – Výška poskytnutej pomoci – Článok 14 – Ďalšie ustanovenia o materiálnych podmienkach prijímania – Naplnenie prijímacích zariadení – Odkaz na vnútroštátne systémy sociálnej ochrany – Poskytovanie materiálnych podmienok prijímania vo forme finančných príspevkov)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Arbeidshof te Brussel
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Federaal agentschap voor de opvang van asielzoekers
Žalovaní: Selver Saciri, Danijela Dordevic, Danjel Saciri, v zastúpení: Selver Saciri a Danijela Dordevic, Sanela Saciri, v zastúpení: Selver Saciri a Danijela Dordevic, Denis Saciri, v zastúpení: Selver Saciri a Danijela Dordevic, Openbaar Centrum voor Maatschappelijk Welzijn van Diest
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Arbeidshof te Brussel – Výklad článku 13 ods. 1, 2 a 5 a článku 14 ods. 1, 3, 5 a 8 smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Ú. v. EÚ L 31, s. 18; Mim. vyd. 19/006, s. 101) – Poskytovanie finančných príspevkov – Povinnosti členských štátov – Naplnenie vnútroštátnych prijímacích zariadení určených na ubytovanie žiadateľov o azyl
Výrok rozsudku
Článok 13 ods. 5 smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ si členský štát zvolil možnosť poskytovať materiálne podmienky prijímania vo forme finančných príspevkov alebo poukážok, tieto príspevky sa musia poskytovať od okamihu podania žiadosti o azyl v súlade s ustanoveniami článku 13 ods. 1 tejto smernice a musia zodpovedať minimálnym normám zakotveným v ustanovení článku 13 ods. 2 uvedenej smernice. Tento členský štát musí dbať na to, aby celková výška finančných príspevkov pokrývajúcich materiálne podmienky prijímania bola postačujúca na zabezpečenie životnej úrovne, ktorá je dôstojná a adekvátna zdraviu, ako aj zabezpečeniu živobytia žiadateľov o azyl, a najmä aby im umožnila mať k dispozícii ubytovanie, a to prípadne vzhľadom na ochranu záujmov osôb s osobitnými potrebami podľa ustanovenia článku 17 tej istej smernice. Materiálne podmienky prijímania stanovené v článku 14 ods. 1, 3, 5 a 8 smernice 2003/9 nie sú pre členské štáty záväzné, pokiaľ si zvolili možnosť poskytovať tieto podmienky výlučne vo forme finančných príspevkov. Výška týchto príspevkov však musí byť postačujúca na to, aby umožnila neplnoletým deťom ubytovanie s rodičmi, aby tak mohla byť zachovaná jednotnosť rodiny žiadateľov o azyl.
Smernica 2003/9 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v prípade naplnenia ubytovacích zariadení pre žiadateľov o azyl členské štáty týchto žiadateľov odkazovali na subjekty všeobecného systému verejnej pomoci, pokiaľ tento systém žiadateľom o azyl zaručuje dodržiavanie minimálnych noriem stanovených touto smernicou.
____________1 Ú. v. EÚ C 114, 20.4.2013.