Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 6. septembra 2016 – Zsolt Sziber/ERSTE Bank Hungary Zrt.
(vec C-483/16)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Zsolt Sziber
Žalovaná: ERSTE Bank Hungary Zrt.
Ďalší účastník konania: Mónika Szeder
Prejudiciálne otázky
Majú sa nasledujúce ustanovenia práva Únie, konkrétne článok 129a ods. 1 a 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Rímske zmluvy) v spojení s odsekom 3 toho istého článku Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 362, s. 2), s článkom 7 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách1 v spojení s článkom 8 tej istej smernice, ako aj s odôvodnením 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2 , vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave (a jej uplatneniu), ktorá stanovuje dodatočné požiadavky v neprospech toho účastníka konania (žalobca alebo žalovaná), ktorý medzi 1. májom 2004 a 26. júlom 2014 uzavrel v postavení spotrebiteľa zmluvu o úvere obsahujúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje jednostranné zvýšenie úrokov, nákladov alebo poplatkov, alebo ktorá zahŕňa rozpätie medzi cenami pre nákup a predaj, pretože podľa uvedených dodatočných požiadaviek možno pred súdmi uplatňovať nároky vyplývajúce z neplatnosti uvedených zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi a predovšetkým súd môže konať vo veci samej len vtedy, ak bolo predložené podanie v občianskoprávnom konaní (najmä žaloba, zmena žaloby alebo námietka neplatnosti uplatňovaná žalovaným – proti odsúdeniu spotrebiteľa – alebo zmena tejto námietky, vzájomný návrh podaný žalovaným alebo zmena tohto vzájomného návrhu) s povinným obsahom, kým iný účastník konania, ktorý zmluvu o úvere neuzavrel v postavení spotrebiteľa, alebo ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel v tomto období zmluvu o úvere iného ako hore uvedeného typu, nemusí podanie s takto určeným obsahom predložiť?
Bez ohľadu na to, či bude odpoveď Súdneho dvora na prvú položenú otázku, formulovanú všeobecnejšie ako je táto druhú otázka, kladná alebo záporná, majú sa ustanovenia práva Únie vymenované v prvej otázke vykladať v tom zmysle, že bránia uplatňovaniu nasledujúcich obligatórnych dodatočných požiadaviek [a) až c)] voči účastníkovi konania, ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel zmluvu o úvere v zmysle prvej otázky:
v súdnom konaní je žaloba, zmena žaloby alebo námietka neplatnosti uplatňovaná žalovaným – proti odsúdeniu spotrebiteľa – alebo zmena tejto námietky, vzájomný návrh podaný žalovaným alebo zmena tohto vzájomného návrhu, ktorý musí predložiť účastník konania (žalobca alebo žalovaný), ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel zmluvu o úvere v zmysle prvej otázky, prípustná – to znamená, že je možné ju prejednať vo veci samej – len vtedy, ak účastník konania v takomto podaní nenavrhuje len to, aby súd vyhlásil zmluvu o úvere uzavretú so spotrebiteľom v zmysle prvej otázky za úplne alebo čiastočne neplatnú, ale tiež, aby uplatnil právne následky spojené s úplnou neplatnosťou, kým iný účastník konania, ktorý zmluvu o úvere neuzavrel v postavení spotrebiteľa, alebo ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel v tomto období zmluvu o úvere iného ako hore uvedeného typu, nemusí podanie s takto určeným obsahom predložiť;
v súdnom konaní je žaloba, zmena žaloby alebo námietka neplatnosti uplatňovaná žalovaným – proti odsúdeniu spotrebiteľa – alebo zmena tejto námietky, vzájomný návrh podaný žalovaným alebo zmena tohto vzájomného návrhu, ktorý musí predložiť účastník konania (žalobca alebo žalovaný), ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel zmluvu o úvere v zmysle prvej otázky, prípustná – to znamená, že je možné ju prejednať vo veci samej – len vtedy, ak popri vyhlásení súdu úplnej neplatnosti zmluvy uzavretej so spotrebiteľom v zmysle prvej otázky nie je v takomto podaní medzi právnymi následkami spojenými s úplnou neplatnosťou navrhované, aby súd obnovil stav existujúci pred uzavretím zmluvy, kým iný účastník konania, ktorý zmluvu o úvere neuzavrel v postavení spotrebiteľa, alebo ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel v tomto období zmluvu o úvere iného ako hore uvedeného typu, nemusí podanie s takto určeným obsahom predložiť;
v súdnom konaní je žaloba, zmena žaloby alebo námietka neplatnosti uplatňovaná žalovaným – proti odsúdeniu spotrebiteľa – alebo zmena tejto námietky, vzájomný návrh podaný žalovaným alebo zmena tohto vzájomného návrhu, ktorý musí predložiť účastník konania (žalobca alebo žalovaný), ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel zmluvu o úvere v zmysle prvej otázky, prípustná – to znamená, že je možné ju prejednať vo veci samej – len vtedy, ak takéto podanie obsahuje za obdobie od začiatku zmluvného vzťahu do podania žaloby účtovnú závierku, ktorá je (v podobe upravenej vnútroštátnymi ustanoveniami) z matematického hľadiska mimoriadne zložitou záležitosťou a ktorá musí byť vyhotovená aj s prihliadnutím k predpisom upravujúcim výmenu za forinty a musí obsahovať podobný priebeh (splácania) rozčlenený tak, aby bola prevoditeľná aritmetická kontrola, a v ktorom sú uvedené splátky, ktorých splatnosť už nastala a ktoré je potrebné uhradiť podľa zmluvy; splátky už uhradené žalobcom; splátky, ktorých splatnosť už nastala a ktoré treba uhradiť, vypočítané bez prihliadnutia k neplatnému zmluvnému ustanoveniu, ako aj výšku sumy rozdielu medzi nimi, a v podobe celkového súčtu sumy vo výške dlhu, prípadne preplatku, ktorý má voči úverovej inštitúcii účastník konania, ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel zmluvu o úvere v zmysle prvej otázky, kým iný účastník konania, ktorý zmluvu o úvere neuzavrel v postavení spotrebiteľa, alebo ktorý v postavení spotrebiteľa uzavrel v tomto období zmluvu o úvere iného ako hore uvedeného typu, nemusí podanie s takto určeným obsahom predložiť?
Majú sa ustanovenia práva Únie vymenované v prvej otázke vykladať v tom zmysle, že porušenie takýchto noriem stanovením dodatočných požiadaviek uvedených vyššie (v rámci prvej a druhej otázky) znamená zároveň porušenie článku 20, 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, s. 2), pričom treba tiež zohľadniť (čiastočne a v rámci prvej a druhej otázky), že súdy členských štátov majú povinnosť uplatňovať právo Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa aj na skutkové okolnosti, ktoré nemajú cezhraničný charakter, teda ktoré sú čisto vnútroštátne, ako je stanovené v rozsudkoch Súdneho dvora z 5. decembra 2000, Guimont (C‑448/98, EU:C:2000:663, bod 23) a z 10. mája 2012, Duomo Gpa a i. (C‑357/10 až C‑359/10, EU:C:2012:283, bod 28) a v uznesení z 3. júla 2014, Tudoran (C‑92/14, EU:C:2014:2051, bod 39)? Alebo je potrebné vzhľadom na to, že zmluvami o úvere uvedenými v prvej otázke sú „zmluvy o úvere založené na cudzej mene“, domnievať sa, že z dôvodu tejto samotnej okolnosti ide o vec s cezhraničným prvkom?
____________1 Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. EÚ L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. EÚ L 133, s. 66).