ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 22. januára 2015 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 5 bod 3 – Osobitná právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti – Autorské práva – Obsah v elektronickej forme – Zverejnenie na internete – Určenie miesta, kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Kritériá“
Vo veci C‑441/13,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Handelsgericht Wien (Rakúsko) z 3. júla 2013 a doručený Súdnemu dvoru 5. augusta 2013, ktorý súvisí s konaním:
Pez Hejduk
proti
EnergieAgentur.NRW GmbH,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia K. Jürimäe, J. Malenovský, M. Safjan (spravodajca) a A. Prechal,
generálny advokát: P. Cruz Villalón,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– P. Hejduk, v zastúpení: M. Pilz, Rechtsanwalt,
– EnergieAgentur.NRW GmbH, v zastúpení: M. Wukoschitz, Rechtsanwalt,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a E. Pedrosa, splnomocnení zástupcovia,
– švajčiarska vláda, v zastúpení: M. Jametti, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: A.‑M. Rouchaud‑Joët a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. septembra 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 bodu 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Hejdukovou s bydliskom vo Viedni (Rakúsko) a spoločnosťou EnergieAgentur.NRW GmbH (ďalej len „EnergieAgentur“) so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), ktorého predmetom je určenie porušenia autorských práv v dôsledku sprístupnenia fotografií vyhotovených pani Hejdukovou na internetovej stránke EnergieAgentur bez jej súhlasu.
Právny rámec
Nariadenie č. 44/2001
3 Z odôvodnenia 2 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je prijať v záujme riadneho fungovaniu vnútorného trhu „ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením“.
4 V odôvodneniach 11, 12 a 15 tohto nariadenia sa uvádza:
„(11) Normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. Bydlisko (sídlo) právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.
(12) Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva.
…
(15) V záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky. …“
5 Pravidlá upravujúce právomoc sa nachádzajú v kapitole II uvedeného nariadenia.
6 Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý je súčasťou oddielu 1 kapitoly II, nazvaného „Všeobecné ustanovenia“, znie:
„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“
7 Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v uvedenom oddiele 1, stanovuje:
„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“
8 Článok 5 bod 3 uvedeného nariadenia, ktorý je súčasťou oddielu 2 kapitoly II, nazvaného „Osobitná právomoc“, stanovuje:
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:
…
3. vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody;“
Smernica 2001/29/ES
9 Podľa článku 1 ods. 1 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230):
„Táto smernica sa týka právnej ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv v rámci vnútorného trhu s osobitným dôrazom na informačnú spoločnosť.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že pani Hejduk je profesionálna architektonická fotografka a autorka najmä fotografií zobrazujúcich diela rakúskeho architekta Georga W. Reinberga. V rámci kolokvia organizovaného 16. septembra 2004 spoločnosťou EnergieAgentur tento architekt použil na účely prezentácie svojich diel fotografie pani Hejdukovej s jej súhlasom.
11 EnergieAgentur následne, bez súhlasu pani Hejdukovej a bez označenia držiteľa autorských práv, tieto fotografie sprístupnila na svojej internetovej stránke na účely prezerania a stiahnutia.
12 Keďže pani Hejduk sa domnievala, že EnergieAgentur porušila jej autorské práva, podala na Handelsgericht Wien (Obchodný súd vo Viedni) žalobu, v ktorej požadovala náhradu škody vo výške 4 050 eur, ako aj povolenie uverejniť rozsudok na náklady tejto spoločnosti.
13 Vnútroštátny súd uvádza, že na odôvodnenie voľby tohto súdu sa pani Hejduk odvoláva na článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001. EnergieAgentur vzniesla námietku medzinárodnej a miestnej nepríslušnosti Handelsgericht Wien, pričom tvrdí, že jej internetová stránka sa nezameriava na Rakúsko a že iba možnosť prezerať si ju z tohto členského štátu nepostačuje na založenie právomoci uvedeného súdu.
14 Za týchto podmienok Handelsgericht Wien rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 5 bod 3 nariadenia [č. 44/2001] vykladať v tom zmysle, že v právnom spore vo veci porušenia chránených práv súvisiacich s autorskými právami, ku ktorému malo dôjsť sprístupnením fotografií na internetovej stránke, pričom táto internetová stránka sa prevádzkuje na doméne najvyššej úrovne iného členského štátu než toho, v ktorom má držiteľ práva bydlisko, je právomoc založená iba
– v tom členskom štáte, kde má subjekt, ktorý sa porušenia údajne dopustil, sídlo, ako aj
– v tom členskom štáte (v tých členských štátoch), na ktorý (ktoré) sa internetová stránka zameriava svojím obsahom?“
O prejudiciálnej otázke
15 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia práv súvisiacich s autorskými právami zaručenými členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý spor prejednáva, má tento súd právomoc rozhodovať o žalobe o zodpovednosti za porušenie týchto práv elektronickým zverejnením chránených fotografií na internetovej stránke prístupnej v obvode tohto súdu.
16 Na úvod je potrebné jednak pripomenúť, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať autonómne a reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok Coty Germany, C‑360/12, EU:C:2014:1318, body 43 až 45).
17 V kapitole II oddiele 2 nariadenia č. 44/2001 je upravených niekoľko prípadov založenia osobitnej právomoci, medzi ktorými sa nachádza založenie právomoci podľa článku 5 bodu 3 tohto nariadenia, pričom ide iba o výnimku zo základnej zásady uvedenej v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, ktorá priznáva právomoc súdom členského štátu, na ktorého území má žalovaný bydlisko (rozsudok Coty Germany, EU:C:2014:1318, bod 44).
18 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že formulácia „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, uvedená v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001, sa týka tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode, takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest (rozsudok Coty Germany, EU:C:2014:1318, bod 46).
19 V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry platí, že pravidlo právomoci stanovené v článku 5 bode 3 uvedeného nariadenia je založené na existencii osobitne úzkej väzby medzi sporom a súdmi miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, čo odôvodňuje priznanie právomoci týmto súdom z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácie konania (rozsudok Coty Germany, EU:C:2014:1318, bod 47).
20 Keďže identifikácia jedného z faktorov väzby uznaných judikatúrou uvedenou v bode 18 tohto rozsudku musí umožniť založiť právomoc súdu, ktorý má byť objektívne najspôsobilejší posúdiť, či sú skutočnosti zakladajúce zodpovednosť žalovaného splnené, vyplýva z toho, že o žalobe môže platne rozhodovať iba súd, v ktorého obvode sa nachádza faktor relevantnej väzby (rozsudok Coty Germany, EU:C:2014:1318, bod 48 a citovanú judikatúru).
21 Na druhej strane treba konštatovať, že hoci sa v prejednávanej veci pani Hejduk odvoláva na porušenie svojich autorských práv elektronickým zverejnením fotografií na internetovej stránke bez jej súhlasu, jej tvrdenie sa podľa názoru vnútroštátneho súdu týka špecifického porušenia práv súvisiacich s autorskými právami.
22 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že aj keď autorské práva musia byť automaticky chránené, najmä na základe smernice 2001/29, vo všetkých členských štátoch, podliehajú zásade teritoriality. K ich porušeniu môže dôjsť v každom z členských štátov v závislosti od uplatniteľných hmotnoprávnych predpisov (pozri rozsudok Pinckney, C‑170/12, EU:C:2013:635, bod 39).
23 Po prvé je potrebné konštatovať, že príčinná udalosť, definovaná ako skutočnosť, ktorá viedla k údajnej škode (pozri rozsudok Zuid‑Chemie, C‑189/08, EU:C:2009:475, bod 28), nie je relevantná na účely založenia právomoci súdu prejednávajúceho predmetnú vec.
24 V situácii, akou je situácia vo veci samej, kde údajné protiprávne konanie spočíva v porušení autorských práv a s nimi súvisiacich práv elektronickým zverejnením fotografií na určitej internetovej stránke bez súhlasu ich držiteľa, totiž treba za príčinnú udalosť považovať začatie technického procesu ukladania fotografií na uvedenej internetovej stránke. Skutočnosťou, ktorou prípadne došlo k porušeniu autorských práv, je teda správanie vlastníka tejto stránky (pozri analogicky rozsudok Wintersteiger, C‑523/10, EU:C:2012:220, body 34 a 35).
25 V prejednávanej veci môže ku konaniu alebo opomenutiam konaní, ktoré by mohli predstavovať takéto porušenie práv, dochádzať iba v mieste sídla spoločnosti EnergieAgentur, keďže v tomto mieste uvedená spoločnosť prijala a realizovala rozhodnutie elektronicky zverejniť fotografie na určitej internetovej stránke. Pritom je nesporné, že toto sídlo sa nenachádza v členskom štáte, v ktorom sa nachádza vnútroštátny súd.
26 Z toho vyplýva, že za okolností veci samej sa príčinná udalosť nachádza v mieste sídla tejto spoločnosti, a teda neumožňuje založenie pôsobnosti súdu prejednávajúceho vec.
27 Po druhé treba preskúmať, či tento súd môže mať právomoc na základe miesta, kde údajná škoda vznikla.
28 Je teda potrebné určiť podmienky na účely článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, za ktorých škoda vyplývajúca z údajného porušenia autorských práv vznikla alebo môže vzniknúť v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom žalovaná prijala a realizovala rozhodnutie elektronicky zverejniť fotografie na určitej internetovej stránke.
29 V tejto súvislosti už Súdny dvor konštatoval nielen to, že miesto, kde vznikla škoda v zmysle tohto ustanovenia, sa môže meniť v závislosti od povahy údajne porušeného práva, ale aj to, že riziko, že škoda vznikne v určitom členskom štáte, podlieha podmienke, že právo, ktorého porušenie sa uvádza, je chránené v tomto členskom štáte (pozri rozsudok Pinckney, EU:C:2013:635, body 32 a 33).
30 Pokiaľ ide o tento druhý aspekt v prejednávanej veci, pani Hejduk odkazuje na porušenie svojich autorských práv v dôsledku zverejnenia svojich fotografií na internetovej stránke EnergieAgentur. Je nesporné, ako to vyplýva najmä z bodu 22 tohto rozsudku, že práva, ktorých sa dovoláva, sú v Rakúsku chránené.
31 Pokiaľ ide o riziko vzniku škody v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom má EnergieAgentur svoje sídlo, táto spoločnosť zdôrazňuje, že jej internetová stránka, na ktorej boli sporné fotografie zverejnené a ktorá je prevádzkovaná na nemeckej doméne najvyššej úrovne, t. j. „.de“, sa nezameriava na Rakúsko, a teda že škoda v tomto členskom štáte nevznikla.
32 V tejto súvislosti, v rozpore s článkom 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001, ktorého výklad bol poskytnutý v rozsudku Pammer a Hotel Alpenhof (C‑585/08 a C‑144/09, EU:C:2010:740), z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 5 bod 3 tohto nariadenia nevyžaduje, aby predmetná stránka „smerovala“ do členského štátu, v ktorom bola podaná žaloba (pozri rozsudok Pinckney, EU:C:2013:635, bod 42).
33 Na účely určenia miesta vzniku škody v súvislosti so založením právomoci súdu na základe článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 nie je relevantné to, že internetová stránka dotknutá vo veci samej nie je zameraná na členský štát, v ktorom sa nachádza súd prejednávajúci spor.
34 Za okolností veci samej je teda potrebné predpokladať, že vznik škody a/alebo riziko vzniku tejto škody vyplýva z toho, že v členskom štáte súdu, ktorý vec prejednáva, sú prostredníctvom internetovej stránky EnergieAgentur prístupné fotografie, na ktoré sa viažu práva, ktorých sa pani Hejduk dovoláva.
35 Je potrebné uviesť, že otázka rozsahu údajnej škody spôsobenej pani Hejdukovej spadá do preskúmania samotnej žaloby vo veci a nie je teda relevantná v štádiu skúmania právomoci súdu.
36 Treba však pripomenúť, že vzhľadom na to, že ochrana autorských práv a s nimi súvisiacich práv priznaná zo strany členského štátu súdu, ktorý začal konanie, platí len pre územie uvedeného členského štátu, súd, ktorý začal konanie na základe miesta vzniku údajnej škody, má právomoc rozhodnúť iba o škode spôsobenej na území tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok Pinckney, EU:C:2013:635, bod 45).
37 Súdy iných štátov majú totiž v zásade právomoc vzhľadom na článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 a zásadu teritoriality rozhodovať o škode spôsobenej na autorských právach a s nimi súvisiacich právach na území ich vlastného členského štátu, keďže najlepšie vedia jednak posúdiť, či naozaj došlo k zásahu do uvedených práv zaručených dotknutým členským štátom, a jednak zistiť povahu škody, ktorá vznikla (pozri v tomto zmysle rozsudok Pinckney, EU:C:2013:635, bod 46).
38 S ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na položenú otázku potrebné odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia autorských práv a s nimi súvisiacich práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vec prejednáva, má tento súd právomoc na základe miesta vzniku škody rozhodovať o žalobe o zodpovednosti za porušenie týchto práv elektronickým zverejnením chránených fotografií na internetovej stránke prístupnej v obvode tohto súdu. Tento súd má právomoc rozhodovať iba o škode spôsobenej na území členského štátu, v ktorom sa nachádza.
O trovách
39 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia autorských práv a s nimi súvisiacich práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vec prejednáva, má tento súd právomoc na základe miesta vzniku škody rozhodovať o žalobe o zodpovednosti za porušenie týchto práv elektronickým zverejnením chránených fotografií na internetovej stránke prístupnej v obvode tohto súdu. Tento súd má právomoc rozhodovať iba o škode spôsobenej na území členského štátu, v ktorom sa nachádza.
Podpisy