ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 30. júna 2009 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Dr. No – Námietka majiteľa nezapísaných slovných ochranných známok a označení Dr. No a Dr. NO – Nesplnenie podmienky skorších ochranných známok – Nepoužívanie rozlišujúceho označenia v obchodnom styku – Článok 8 ods. 1 písm. a) a b), článok 8 ods. 2 písm. c) a článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. a) a b), článok 8 ods. 2 písm. c) a článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 207/2009] – Povinnosť odôvodnenia – Článok 73 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 75 nariadenia (ES) č. 207/2009]“
Vo veci T‑435/05,
Danjaq, LLC, so sídlom v Santa Monica, Kalifornia (Spojené štáty americké), v zastúpení: G. Hobbs, QC, G. Hollingworth, barrister, S. Skrein a L. Berg, solicitors,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Mission Productions Gesellschaft für Film-, Fernseh- und Veranstaltungsproduktion mbH, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: K. Lewinsky, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 21. septembra 2005 (vec R 1118/2004‑1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Danjaq, LLC, a Mission Productions Gesellschaft für Film‑, Fernseh‑ und Veranstaltungsproduktion mbH,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso (spravodajca),
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. decembra 2005,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. marca 2006,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. júla 2006,
so zreteľom na dupliku ÚHVT podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. septembra 2006,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe vedľajšieho účastníka konania podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. októbra 2006,
so zreteľom na listy žalobcu, vedľajšieho účastníka konania a ÚHVT zo 16., 23. a 24. októbra 2008, v ktorých uviedli, že sa nezúčastnia na pojednávaní,
so zreteľom na zmenu zloženia komôr Súdu prvého stupňa,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Vedľajší účastník konania, Mission Productions Gesellschaft für Film-, Fernseh- und Veranstaltungsproduktion mbH, podal 13. júna 2001 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)]. Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia Dr. No.
2 Tovary uvedené v prihláške sú zaradené do tried 9, 12, 18, 25 a 32 v zmysle Niceskej dohody z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok v revidovanom a doplnenom znení a v jednotlivých týchto triedach zodpovedajú tomuto opisu:
– „vedecké, plavebné, zememeračské, fotografické, kinematografické, optické, vážiace, meracie, signalizačné, kontrolné (dozorné), bezpečnostné (záchranné) a učebné prístroje a nástroje; elektrické a/alebo elektronické prístroje a nástroje (zahrnuté do triedy 9); prístroje pre nahrávanie, prenos a reprodukciu zvuku a/alebo obrazu a/alebo elektronických údajov; magnetické nosiče záznamu, zvukové disky; predajné automaty a mechanizmy uvádzané do činnosti vhodením mince; registračné pokladnice, počítacie stroje, zariadenia na spracovanie údajov a počítače; hasiace prístroje; všetky druhy nahratých nosičov záznamu, softvérové programy, nahraté zvukové nosiče záznamu, nahraté audiovizuálne nosiče“ zaradené do triedy 9,
– „dopravné prostriedky; zariadenia na pohyb po zemi, vzduchu alebo vode“ zaradené do triedy 12,
– „usne, koženky a výrobky z týchto materiálov (zahrnuté do triedy 18); koža, surové kože; kufre a cestovné tašky; dáždniky, slnečníky, a vychádzkové palice; biče a sedlárske výrobky“ zaradené do triedy 18,
– „odevy, obuv a pokrývky hlavy“ zaradené do triedy 25,
– „pivá; minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; ovocné a zeleninové nápoje a ovocné šťavy; sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov“ zaradené do triedy 32.
3 Dňa 26. apríla 2002 podal žalobca, Danjaq, LLC, námietky proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky, pričom jednak tvrdil, že existuje pravdepodobnosť zámeny so skoršími všeobecne známymi ochrannými známkami Dr. No a Dr. NO v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) nariadenia č. 207/2009], a jednak sa odvolával na základe článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009) na skoršie nezapísané ochranné známky, ako aj skoršie označenia Dr. No a Dr. NO používané v obchodnom styku na označenie filmov, DVD, videí, komiksov, hudobných nahrávok, kníh, plagátov a figurín filmových hrdinov.
4 ÚHVT rozhodnutím z 28. septembra 2004 námietku zamietol a uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz o všeobecnej známosti predmetných ochranných známok ani dôkaz o skoršom používaní nezapísaných ochranných známok a iných označení v obchodnom styku.
5 Dňa 29. novembra 2004 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, ktoré odvolací senát zamietol rozhodnutím z 21. septembra 2005, pričom potvrdil argumentáciu ÚHVT (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Návrhy účastníkov konania
6 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vyhovel námietke proti prihláške ochrannej známky Spoločenstva,
– subsidiárne vrátil námietku ÚHVT na opätovné preskúmanie v súlade s rozsudkom Súdu prvého stupňa,
– priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
7 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobcove návrhy, ktorými sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
8 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti dôkazov predložených v štádiu repliky
Tvrdenia účastníkov konania
9 V štádiu repliky žalobca predložil dokument preukazujúci existenciu internetovej stránky, ktorá naznačovala spojitosť medzi ochrannou známkou, ktorej zápis žiada vedľajší účastník konania, a fotografiami Jamesa Bonda, ako aj list, v ktorom vedľajší účastník konania tvrdí, že túto stránku nevytvoril a nie je s ním spojená. Žalobca vysvetľuje, že dokumenty predložil v tomto štádiu písomnej časti konania z toho dôvodu, že predtým o existencii uvedenej stránky nevedel.
10 ÚHVT tvrdí, že uvedené dôkazy sú neprípustné a skutočnosť, že žalobca objavil uvedenú internetovú stránku len nedávno, nemá nijaký vplyv na ich prípustnosť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
11 Predmetom tejto žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prijatého odvolacím senátom, ktoré v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 65 nariadenia č. 207/2009) vykonáva Súd prvého stupňa, pričom toto preskúmanie nemôže prekročiť skutkový a právny rámec sporu, ktorý bol predložený odvolaciemu senátu. Preto úlohou Súdu prvého stupňa nie je preskúmať skutkové okolnosti vzhľadom na dôkazy predložené po prvýkrát v konaní pred ním. Pripustenie takýchto dôkazov je totiž v rozpore s článkom 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, podľa ktorého účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom. V prejednávanej veci neboli okolnosti používania ochrannej známky, ktorej zápis sa žiada, predmetom námietkového konania pred ÚHVT, a teda ich nie je možné predložiť na Súde prvého stupňa [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, DaimlerChrysler/ÚHVT (Calandre), T‑128/01, Zb. s. II‑701, bod 18, a z 13. júla 2004, Samar/ÚHVT – Grotto (GAS STATION), T‑115/03, Zb. s. II‑2939, bod 13].
12 Žalobca sa okrem toho nemôže odvolávať na článok 48 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku s cieľom odôvodniť svoje omeškané predloženie týchto dokumentov. Skutočnosť, že žalobca objavil internetovú stránku až po podaní žaloby, nie je dostatočným dôvodom, ktorý by odôvodňoval predloženie nových dôkazov v štádiu repliky [pozri v tomto zmysle rozsudok GAS STATION, už citovaný, bod 15]. Preto treba uvedené dokumenty vyhlásiť za neprípustné.
O prípustnosti niektorých tvrdení ÚHVT
Tvrdenia účastníkov konania
13 Žalobca uvádza, že tvrdenia ÚHVT, ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe a týkajú sa všeobecnej známosti označení Dr. No a Dr. NO, ako aj potrebnosti rozlišovať medzi umeleckým a obchodným pôvodom filmu na jednej strane a dielom a jeho nosičom na druhej strane, sa snažia nahradiť dôvody, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, a sú teda neprípustné.
14 ÚHVT sa domnieva, že len rozvinul odôvodnenie odvolacieho senátu, a nenastolil teda nijakú novú otázku.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
15 Podľa článku 135 ods. 4 rokovacieho poriadku nemôže ÚHVT ani žiaden iný účastník konania meniť predmet konania, tak ako bol definovaný pred odvolacím senátom.
16 V rozpore s tým, čo uvádza žalobca, sa však ÚHVT nesnaží svojimi tvrdeniami meniť predmet konania ani dôvody, ktoré sú základom rozhodnutia odvolacieho senátu. ÚHVT len rozvinul tvrdenia odvolacieho senátu, ktoré sa týkajú populárnosti filmu Dr. No a skutočnosti, že žalobca uvádza na trh nosiče, na ktorých je tento film nahraný (bod 21 napadnutého rozhodnutia), ako aj prípadného používania označení Dr. No a Dr. NO ako údajov o obchodnom pôvode (body 18, 19, 22 až 30 napadnutého rozhodnutia), aby tak posilnil svoje postavenie. ÚHVT danými tvrdeniami preto nezmenil predmet konania a sú teda prípustné.
O veci samej
17 Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza tri dôvody. Prvý sa zakladá na porušení článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94 [článok 8 ods. 1 písm. a) je teraz článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009]. Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 73 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 75 nariadenia č. 207/2009), ako aj pravidla 50 ods. 2 písm. f) a pravidla 52 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189). Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
18 Po prvé žalobca tvrdí, že označenia Dr. No a Dr. NO sú všeobecne známe ochranné známky a že ustanovenia nariadenia č. 40/94 ani Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Parížsky dohovor“) neupravujú na preukázanie všeobecnej známosti nič, z čoho by vyplývala povinnosť preukázať ich používanie na území Spoločenstva predtým, ako bola podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva. Naopak tvrdí, že posúdenie, či určitá ochranná známka je všeobecne známa, sa má zamerať na preskúmanie stupňa známosti ochrannej známky verejnosťou, a dôkaz o používaní predstavuje len doplňujúci a fakultatívny prvok.
19 Po druhé sa žalobca opiera o judikatúru, pričom sa domnieva, že odvolací senát nesprávne vyložil pojem „používanie ako obchodnej známky“, keďže žalobca používal uvedené označenia na odlíšenie svojich tovarov a tovarov, ktoré boli rozširované a uvádzané na trh s jeho súhlasom.
20 Po tretie sa žalobca domnieva, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, pretože prihlasovaná ochranná známka je zhodná so všeobecne známymi ochrannými známkami, ktorých majiteľom je žalobca, ako aj tovary, pre ktoré sa prihlasuje, sú zhodné alebo podobné s tými, ktoré sú uvedenými ochrannými známkami označené. Tento dojem ešte umocňuje internetová stránka, ktorá naznačuje spojitosť medzi ochrannou známkou, ktorej zápis žiada vedľajší účastník konania, a fotografiami Jamesa Bonda.
21 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú zamietnuť tieto tvrdenia.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
22 Pri preskúmaní tohto žalobného dôvodu sa otvárajú tri rôzne právne otázky. Prvou je určenie, či označenia Dr. No a Dr. NO boli používané žalobcom ako ochranné známky predtým, ako bola podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva. Druhou otázkou je určenie, či označenia Dr. No a Dr. NO sú všeobecne známe v členskom štáte v zmysle článku 6a Parížskeho dohovoru a členskom štáte v zmysle článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94. Napokon, treťou otázkou je určenie existencie pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a označeniami Dr. No a Dr. NO v zmysle článku 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 40/94.
23 Čo sa týka prvej otázky, treba najskôr pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je základnou funkciou ochrannej známky určiť obchodný pôvod tovarov alebo služieb s cieľom umožniť spotrebiteľovi, ktorý nadobúda tovary alebo služby označené ochrannou známkou, aby pri ďalšej príležitosti zopakoval svoju voľbu, ak sa ukázala pozitívna, alebo sa jej vyhol, ak sa ukázala negatívna [rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, Dart Industries/ÚHVT (UltraPlus), T‑360/00, Zb. s. II‑3867, bod 42, a z 13. júla 2005, Sunrider/ÚHVT (TOP), T‑242/02, Zb. s. II‑2793, bod 88].
24 Ďalej treba uviesť, že Dr. No je jednak názov prvého filmu zo série filmov „James Bond“ a jednak predstavuje jednu z hlavných postáv v tomto filme. V zásade tieto skutočnosti nemôžu byť prekážkou používania označení Dr. No a Dr. NO ako ochranných známok na odlíšenie obchodného pôvodu filmov alebo DVD.
25 V prejednávanej veci z preskúmania dokumentov predložených žalobcom však vyplýva, že označenia Dr. No a Dr. NO neoznačujú obchodný pôvod filmov, ale ich umelecký pôvod. Pre priemerného spotrebiteľa slúžia dotknuté označenia uvedené na obaloch DVD na odlíšenie tohto filmu od iných filmov zo série „James Bond“. Obchodný pôvod filmu naznačujú iné označenia, akými sú „007“ alebo „James Bond“, ktoré sú uvedené na obaloch videokaziet alebo DVD a oznamujú, že ich obchodný pôvod sa nachádza v produkčnej spoločnosti filmov zo série „James Bond“. Okrem toho, zisk, ktorý film Dr. No dosiahol na území Spoločenstva síce môže svedčiť o obchodnom úspechu uvedeného filmu na tomto území, neznamená to však, že tento zisk neumožňuje používanie dotknutých označení ako označení obchodného pôvodu.
26 Navyše v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, nie je rozlišovanie medzi názvom a ochrannou známkou „nereálne a umelé“. To isté označenie môže byť totiž chránené ako výsledok originálnej duševnej činnosti autorským právom, aj ako označenie obchodného pôvodu, chránené podľa práva o ochranných známkach. Ide teda o výlučné práva založené na rôznych vlastnostiach, t. j. na jednej strane originalite výtvoru a na druhej strane spôsobilosti označenia rozlíšiť obchodný pôvod tovaru alebo služieb [rozsudok Súdu prvého stupňa 21. októbra 2008, Cassegrain/ÚHVT (Tvar vreca), T‑73/06, neuverejnený v Zbierke, bod 32]. Hoci názov filmu môže byť podľa niektorých vnútroštátnych právnych úprav chránený ako umelecký výtvor, nezávislý od samotného filmu, nemôže mu byť automaticky priznaná ochrana ako označeniam obchodného pôvodu, lebo len označenia, ktoré majú funkcie typické pre ochranné známky, môžu byť takto chránené.
27 V prípade komiksov, hudobných nahrávok, kníh a plagátov nie sú označenia Dr. No a Dr. NO takisto použité ako ochranné známky, ale ako opisné označenie výrobkov, oznamujúce spotrebiteľom, že ide o hudbu z filmu Dr. No, o knihu či komiks týkajúci sa postavy „Dr. No“ alebo o plagát k danému filmu či postave. Ako z preskúmania dokumentov predložených žalobcom vyplýva, niektoré tovary sú predstavené verejnosti s inými údajmi o pôvode, konkrétne „007“ a „James Bond“, ktoré spotrebiteľom oznamujú, že obchodný pôvod uvedených tovarov týkajúcich sa filmu či postavy „Dr. No“ je rovnaký ako séria filmov „James Bond“.
28 V prípade áut či hodiniek vyrobených podnikmi, ktoré majú licenciu na používanie označení Dr. No a Dr. NO na týchto výrobkoch, sa uplatní rovnaký záver. V oboch prípadoch je používanie týchto označení len opisné, oznamujúce spotrebiteľom, že dané vozidlo je rovnaké, ako bolo použité vo filme Dr. No, alebo že hodinky zodpovedajú hodinkám použitým vo filme Dr. No v rámci kolekcie hodiniek vyrobených na oslavu štyridsiateho výročia filmov série „James Bond“. Okrem toho z preskúmania dokumentácie týkajúcej sa automobilov vyplýva, že žalobca na označenie obchodného pôvodu tovarov používa označenia „James Bond“, „007“ a „Gun Symbol“. Tak ako v prípadoch uvedených v bode 27 tohto rozsudku, tieto označenia oznamujú, že obchodný pôvod tovarov je rovnaký ako pôvod ostatných tovarov „Bond“.
29 Aj v prípade, že označenia Dr. No a Dr. NO boli použité ako údaj o obchodnom pôvode pre figuríny postáv filmových hrdinov, vyrábaných podnikom, ktorý má na ich používanie licenciu, najmä používaním dotknutých označení spolu so symbolom „™“, žalobca však nepreukázal, že označenia Dr. No a Dr. NO boli používané ako ochranné známky predo dňom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva. Z preskúmania predloženej dokumentácie totiž vyplýva, že figuríny „Dr. No“ sa objavili na trhu až v auguste alebo v septembri 2002, t. j. po tom, ako bola 13. júna 2001 podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva.
30 Napokon rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1999, BMW (C‑63/97, Zb. s. I‑905, bod 38), a z 12. novembra 2002, Arsenal Football Club (C‑206/01, Zb. s. I‑10273, bod 53), ktoré uviedol žalobca v súvislosti s používaním označení ako ochranných známok, nie sú v prejednávanom prípade uplatniteľné. Nejde totiž o otázku spojenú s používaním zapísanej ochrannej známky v obchodnom styku s čisto opisným cieľom alebo na iné účely ako odlíšenie na trhu tovarov či služieb. Naopak ide o preukázanie toho, či dotknuté označenia, ktoré zodpovedajú názvu filmu, boli použité ako ochranné známky predtým, ako bola podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva, čo však žalobca nepreukázal.
31 Keďže žalobca nepreukázal, že by označenia Dr. No a Dr. NO boli použité ako údaje o obchodnom pôvode predtým, ako bola podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva, nie je možné ich považovať za všeobecne známe ochranné známky v zmysle článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94 a článku 6a Parížskeho dohovoru bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či sú dotknuté označenia všeobecne známe v členskom štáte v zmysle Parížskeho dohovoru. Vyššie uvedené označenia nie sú skoršími ochrannými známkami v zmysle článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94, a teda nie je potrebné skúmať existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými označeniami. V dôsledku toho musí byť prvý žalobný dôvod zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 73 nariadenia č. 40/94, ako aj pravidla 50 ods. 2 písm. f) a pravidla 52 ods. 1 nariadenia č. 2868/95
Tvrdenia účastníkov konania
32 Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, čo sa týka zamietnutia dôvodu založeného na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, a že neexistencia dôkazu o používaní označení neodôvodňuje odmlčanie sa odvolacieho senátu v týchto otázkach.
33 ÚHVT navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
34 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že z odôvodnenia, ktoré sa vyžaduje podľa článku 73 nariadenia č. 40/94, musí jasne a jednoznačne vyplývať uvažovanie autora daného aktu. Povinnosť odôvodnenia, ktorou je viazaný odvolací senát, má tiež dvojaký cieľ, na jednej strane oboznámiť dotknuté osoby s dôvodmi prijatých opatrení, aby mohli chrániť svoje práva, a na druhej strane umožniť súdu Spoločenstva preskúmať zákonnosť týchto rozhodnutí [rozsudky Súdu prvého stupňa z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), T‑16/02, Zb. s. II‑5167, body 87 a 88, a z 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 43].
35 Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 môže byť existencia skoršej nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia dôvodom námietky, ak spĺňajú tieto podmienky: sú používané v obchodnom styku; majú väčší ako iba miestny dosah; dávajú majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky, práva k týmto označeniam boli nadobudnuté podľa práva členského štátu alebo označenia boli použité predtým, ako bola podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júna 2007, Budějovický Budvar/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUDWEISER), T‑53/04 až T‑56/04, T‑58/04 a T‑59/04, Zb. s. II‑57, bod 71; Budějovický Budvar/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUD), T‑60/04 až T‑64/04, Zb. s. II‑58, bod 69, a Budějovický Budvar/ÚHVT – Anheuser-Busch (BUDWEISER), T‑57/04 a T‑71/04, Zb. s. II‑1829, bod 86]. Tieto podmienky sú kumulatívne. Ak teda označenie nespĺňa niektorú z týchto podmienok, nie je prípustná námietka, ktorá by sa zakladala na existencii nezapísanej ochrannej známky alebo iných označení používaných v obchodnom styku v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94.
36 V prejednávanej veci tvrdenia predložené odvolacím senátom v bodoch 29 a 30 napadnutého rozhodnutia dokazujú, že žalobca nepreukázal, že používal označenia Dr. No a Dr. NO v obchodnom styku, čo stačí na odôvodnenie zamietnutia tohto dôvodu.
37 Ako ÚHVT zdôrazňuje, skutočnosť, že tvrdenia odvolacieho senátu sú v tejto otázke krátke, neznamená, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Tieto tvrdenia totiž umožnili žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby tak mohol chrániť svoje práva, a umožňujú súdu Spoločenstva, aby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia [rozsudok Mozart, už citovaný, bod 47]. V dôsledku toho treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
38 Žalobca tvrdí, že článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 nestanovuje používanie v obchodnom styku ako predbežnú podmienku na ochranu označení uvedených v tomto článku a že odvolací senát mal zohľadniť príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré bránia privlastneniu si týchto označení tretími osobami. Tiež tvrdí, že dosah označenia nie je iba miestny.
39 ÚHVT navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
40 Ako už bolo uvedené v bodoch 24 až 29 vyššie, používanie označenia Dr. No na obaloch videokaziet, DVD, hudobných nahrávok, kníh, komiksov, plagátov, modelov automobilov a hodiniek nepredstavuje používanie ako ochrannej známky. Preto nemôžu byť označenia Dr. No a Dr. NO považované za nezapísané ochranné známky. Okrem toho, pokiaľ ide o postavy filmových hrdinov, žalobca nepreukázal, že uvedené označenia boli používané predo dňom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva. Námietke založenej na existencii nezapísanej skoršej ochrannej známky, ako bola podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva, nie je teda možné vyhovieť.
41 Navyše zo znenia článku 8 ods. 4 v spojení s článkom 52 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 53 ods. 2 nariadenia č. 207/2009) vyplýva, že ochrany podľa autorského práva sa nemožno dovolávať v rámci námietkového konania, ale len v rámci konania o vyhlásení neplatnosti dotknutej ochrannej známky Spoločenstva.
42 Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že označenia Dr. No a Dr. NO sú ako rozlišujúce označenia filmu chránené podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, je potrebné spresniť, že názvy umeleckých diel sú chránené niektorými vnútroštátnymi právnymi úpravami proti používaniu neskoršej ochrannej známky, pričom tieto názvy sú chránené ako rozlišujúce označenia, ktoré sa nachádzajú mimo pôsobnosti autorského práva. V týchto prípadoch môžu byť názvy umeleckých diel považované za iné označenia v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94.
43 Podľa usmernení týkajúcich sa konaní pred ÚHVT (časť C nazvaná „Námietka“), na ktoré sa žalobca odvoláva, spomedzi rôznych uvedených právnych úprav členských štátov priznáva Markengesetz (nemecký zákon o ochranných známkach) túto ochranu pred neskoršou ochrannou známkou, ktorá môže spôsobiť pravdepodobnosť zámeny s dotknutými názvami, ak tieto názvy majú rozlišovaciu spôsobilosť a sú používané v obchodnom styku. Podobnú ochranu poskytuje aj švédske právo názvom, ktoré majú rozlišovaciu spôsobilosť, pre literárne a umelecké diela. V rozpore s tvrdeniami žalobcu a v súlade s uvedenými usmerneniami, ktoré predložil ako dôkaz o vnútroštátnych právnych úpravách, grécky právny poriadok priznáva podobnú ochranu len názvom periodickej tlače a španielsky, francúzsky, taliansky i holandský právny poriadok priznávajú názvom umeleckých diel ochranu len v rozsahu a podľa autorského práva. Navyše z týchto usmernení ani z predložených dokumentov nie je možné určiť podmienky, za ktorých úprava „passing off“ priznáva podľa právneho poriadku Spojeného kráľovstva inú ochranu označeniam Dr. No a Dr. NO, ako je ochrana priznaná autorským právom. Na uvedené právne poriadky sa teda nie je možné odvolávať v rámci námietkového konania.
44 Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 môže byť existencia iného skoršieho označenia dôvodom námietky proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva, ak kumulatívne spĺňa štyri podmienky uvedené vyššie v bode 35. Podľa ustanovení daného článku je podmienka používania v obchodnom styku základnou podmienkou, pričom ak ju dotknuté označenie nespĺňa, nevzťahuje sa naň ani nijaká ochrana pred zápisom ochrannej známky Spoločenstva, a táto podmienka nezávisí od podmienok, ktoré stanovuje vnútroštátny právny poriadok na nadobudnutie výlučného práva. V konkrétnom prípade názvov diel používanie názvu predpokladá, že dotknuté dielo bolo uvedené na relevantný trh, t. j. v tomto prípade v Nemecku a vo Švédsku, čo sú územia, na ktorých sú názvy filmov chránené ako iné označenia.
45 Žalobca tvrdí, že od roku 1962 sa film Dr. No často vysielal na území Európskej únie a že pripravil aj novú sériu videí a DVD. Tiež uvádza, že v Európskej únii dosiahol zisk viac ako 26 miliónov dolárov. Dokumenty predložené žalobcom však nie sú dostatočné na preukázanie používania názvu tohto filmu v obchodnom styku predtým, ako bola podaná prihláška ochrannej známky Spoločenstva na územiach, na ktorých je tento názov chránený. Po prvé žalobca totiž nespresnil rozsah používania uvedeného názvu na relevantných trhoch, čo mohol urobiť bez väčších ťažkostí tým, že by napríklad predložil údaje, z ktorých by vyplýval program premietania filmu v kinách alebo vysielania v televízii, alebo uviedol dobu, kedy bol film distribuovaný. Žalobca však len predložil výňatok z internetovej stránky, ktorý uvádzal, že film Dr. No bol vysielaný v Spojenom kráľovstve 2. júna 1999. Po druhé vyhlásenie generálneho riaditeľa žalobcu a závery znalca, ktorého si zvolil, predstavujú dôkazy, ktoré pochádzajú od subjektov, ktoré nie sú nezávislé od žalobcu a teda nemôžu byť dostatočné na preukázanie používania názvu [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa 7. júna 2005, Lidl Stiftung/ÚHVT – REWE‑Zentral (Salvita), T‑303/03, Zb. s. II‑1917, body 42 až 45]. Po tretie údaje o obrate uvedené na inej internetovej stránke takisto nie sú dostatočné, lebo predstavujú iba veľmi všeobecný obraz o činnostiach, ktoré žalobca vykonáva mimo Spojených štátov, a nespresňujú ani povahu činností, ani dotknuté územia. Z rovnakého dôvodu nemajú údaje z časopisu týkajúce sa pokladničných príjmov z filmu nijaký vplyv na používanie označenia. Napokon, po štvrté ostatné články z tlače, ktoré predložil žalobca, sa týkajú vecí, ktoré nemôžu potvrdiť používanie označenia v uvedených členských štátoch.
46 Keďže žalobca nepreukázal používanie názvu filmu Dr. No v členských štátoch, v ktorých je chránený proti používaniu neskoršej ochrannej známky, nie je potrebné skúmať, či uvedený názov spĺňa ostatné podmienky, aby mu bola priznaná ochrana, aká sa takým označeniam priznáva podľa vnútroštátnych právnych úprav. Preto je potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod, a teda aj žalobu v celom jej rozsahu.
O trovách
47 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Danjaq, LLC, je povinný nahradiť trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. júna 2009.
Podpisy