NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 13. decembra 2012 (1)
Vec C‑358/11
Lapin elinkeino-, liikenne- ja ympäristökeskuksen liikenne ja infrastruktuuri -vastuualue
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto‑oikeus (Fínsko)]
„Smernica 2008/98/ES – Nebezpečný odpad – Koniec stavu odpadu – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 – Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemických látok (REACH) – Látka, pre ktorú platí obmedzenie podľa prílohy XVII nariadenia REACH – Používanie starých telefónnych stĺpov ošetrených roztokom medi, chrómu a arzénu“
I – Úvod
1. V divočine na ďalekom severe Európy sa na opravu chodníka používali už nepotrebné telefónne stĺpy. Z toho vznikol spor, keďže tieto stĺpy boli pôvodne ošetrené prostriedkami na konzerváciu dreva, ktoré obsahovali arzén. Teraz treba objasniť, či je používanie takýchto stĺpov zlučiteľné s novým znením smernice o odpade(2) a s nariadením REACH(3).
2. Na jednej strane ide pritom o to, či stĺpy, ktoré sa po svojej demontáži prípadne stali odpadom, použitím na opravu chodníka eventuálne stratili charakter odpadu. Nová smernica o odpade prvýkrát obsahuje ustanovenia, ktoré sa doslovne týkajú otázky, za akých podmienok nemožno odpad považovať za skutočný odpad.
3. Na druhej strane je potrebné zohľadniť nariadenie REACH, keďže upravuje manipuláciu s konzervačnými prostriedkami na drevo s obsahom arzénu a s ošetreným drevom.
4. Význam tohto konania spočíva prevažne v prvom výklade príslušných ustanovení, najmä pokiaľ ide o vzťah smernice o odpade k nariadeniu REACH. Toto nariadenie sa síce nevzťahuje na odpady, obsahuje však jediné výslovné pravidlá Únie týkajúce sa manipulácie s drevom ošetreným konzervačnými prostriedkami s obsahom arzénu.
II – Právny rámec
A – Právo o odpadoch
5. Článok 3 smernice o odpade obsahuje viaceré vymedzenia pojmov:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. ,odpad‘ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť;
…
13. ,opätovné použitie‘ je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo zložky, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na aký boli určené;
14. …
15. ,zhodnocovanie‘ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve. Príloha II stanovuje neúplný zoznam činností zhodnocovania;
16. ,príprava na opätovné použitie‘ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;
…“
6. Článok 6 smernice o odpade obsahuje ustanovenia týkajúce sa stavu konca odpadu:
„1. Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom v zmysle článku 3 bodu 1, ak prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami:
a) látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;
b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;
c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a
d) použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Kritériá v potrebných prípadoch zahŕňajú aj limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a zohľadnia všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo predmetu na životné prostredie.
2. Opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, týkajúce sa prijatia kritérií stanovených v odseku 1 a špecifikujúcich druh odpadu, na ktorý sa tieto kritériá uplatňujú, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2. Mali by sa zvážiť osobitné kritériá na určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom, a to okrem iného aspoň v prípade agregátov, papiera, skla, kovov, pneumatík a textílií.
3. …
4. Ak neboli podľa postupu stanoveného v odsekoch 1 a 2 určené kritériá na úrovni Spoločenstva, členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či určitý odpad prestal byť odpadom, pričom zohľadnia uplatniteľnú judikatúru. …“
7. Druhá zarážka odôvodnenia 22 smernice o odpade konkretizuje vykonávanie článku 6:
„[V tejto smernici by sa malo objasniť,] kedy určitý odpad prestáva byť odpadom, prostredníctvom ustanovenia kritérií stavu konca odpadu, ktoré poskytujú vysokú úroveň ochrany životného prostredia a majú prínos pre životné prostredie a hospodárstvo; možné kategórie odpadu, pre ktoré by sa mali vypracovať špecifikácie a kritériá stavu konca odpadu, sú okrem iného stavebný a demolačný odpad, niektoré druhy popola a trosky, kovový šrot, agregáty, pneumatiky, textílie, kompost, odpadový papier a sklo. Na účely dosiahnutia stavu konca odpadu môže ísť pri činnosti zhodnocovania napríklad len o kontrolu odpadu, aby sa overilo, či spĺňa kritériá pre stav konca odpadu.“
8. Základné požiadavky týkajúce sa nakladania s odpadom sú uvedené v článku 13 smernice o odpade:
„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nakladanie s odpadom vykonávalo bez ohrozovania zdravia ľudí, poškodzovania životného prostredia…“
B – Nariadenie REACH
9. V článku 2 ods. 2 nariadenia REACH sa upravuje vzťah k právu o odpadoch:
„Odpad, ako je vymedzený v smernici… [o odpade], nie je látkou, zmesou alebo výrobkom v zmysle článku 3 tohto nariadenia.“
10. Podľa článku 67 ods. 1 nariadenia REACH sa určitá látka nesmie vyrábať, uvádzať na trh ani používať, pokiaľ nespĺňa podmienky daného obmedzenia:
„Látka ako taká, látka v zmesi alebo vo výrobku, pre ktorú sa v prílohe XVII uvádza obmedzenie, sa nesmie vyrábať, uvádzať na trh ani používať, pokiaľ nespĺňa podmienky daného obmedzenia. …“
11. Článok 67 ods. 3 nariadenia REACH umožňuje členským štátom dočasne sa vyhnúť týmto obmedzeniam:
„Členský štát si môže ponechať existujúce prísnejšie obmedzenia v súvislosti s prílohou XVII pre výrobu, uvádzanie na trh alebo používanie látky až do 1. júna 2013 za predpokladu, že tieto obmedzenia boli oznámené podľa zmluvy. Komisia zostaví a zverejní zoznam týchto obmedzení do 1. júna 2009.“
12. Článok 68 ods. 1 nariadenia REACH upravuje zavádzanie obmedzení:
„Ak existuje neprijateľné riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie vyplývajúce z výroby, používania alebo uvedenia látky na trh, ktoré sa musí riešiť na úrovni Spoločenstva, príloha XVII sa zmení a doplní (…) prijatím nových obmedzení alebo zmenou a doplnením súčasných obmedzení z prílohy XVII pre výrobu, používanie alebo uvádzanie na trh látok ako takých, látok v zmesiach alebo vo výrobkoch…“
13. Článok 128 nariadenia REACH upravuje voľný pohyb látky, látky v zmesi alebo vo výrobku, ako aj právomoci členských štátov v oblasti vydávania obmedzení:
„1. S výhradou odseku 2 členské štáty nezakážu, neobmedzia ani nebudú brániť výrobe, dovozu, uvedeniu na trh alebo použitiu látky ako takej, látky v zmesi alebo vo výrobku, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie a ktorá je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, a kde je to vhodné, aj s aktmi Spoločenstva prijatými na vykonávanie tohto nariadenia.
2. Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom zachovať si alebo ustanoviť vnútroštátne predpisy na ochranu pracovníkov, zdravia ľudí a životného prostredia, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď toto nariadenie nezosúlaďuje požiadavky na výrobu, uvádzanie na trh alebo použitie.“
14. V tomto prípade sú však dôležité obmedzenia pre zlúčeniny arzénu podľa prílohy XVII bodu 19, ktoré boli prevzaté zo smernice 76/769/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov(4):
„Zlúčeniny arzénu
…
3. Nesmú sa použiť na konzerváciu dreva. Navyše drevo, ktoré je takto ošetrené, sa nesmie uviesť na trh.
4. Odchylne od odseku 3:
a) …
b) Drevo ošetrené roztokmi CCA [CCA označuje meď, chróm a arzén] v súlade s písmenom a) sa môže uviesť na trh na odborné a priemyselné použitie za predpokladu, že z dôvodu ochrany bezpečnosti ľudí a zvierat sa vyžaduje štrukturálna integrita dreva a nie je pravdepodobné, že by sa počas svojej životnosti dostalo do priameho kožného kontaktu s osobami širokej verejnosti:
– …
– na mostoch a mostových konštrukciách,
– ako stavebné drevo v sladkovodných oblastiach a brakických vodách, napr. prístavné hrádze a mosty,
– …
c) …
d) Ošetrené drevo uvedené v písmene a) sa nesmie použiť:
– …
– pri akomkoľvek použití, kde hrozí riziko opakovaného styku s pokožkou,
– …
5. …
6. Drevo ošetrené roztokmi CCA typu C, ktoré sa v Spoločenstve používalo pred 30. septembrom 2007 alebo ktoré sa uviedlo na trh v súlade s odsekom 4:
– sa môže použiť, príp. opätovne použiť za podmienok týkajúcich sa jeho použitia, ktoré sú uvedené v [odseku] 4 písm. b), c) a d),
– …
7. Členské štáty môžu povoliť, aby sa drevo ošetrené inými typmi roztokov CCA, ktoré sa v Spoločenstve používalo pred 30. septembrom 2007:
– používalo, príp. opätovne použilo za podmienok týkajúcich sa jeho použitia, ktoré sú uvedené v [odseku] 4 písm. b), c) a d),
– …“
III – Skutkové okolnosti a návrh na začatie prejudiciálneho konania
15. Chodník Raittijärvi vedie približne 35 km cez územie obce Enontekiö ležiacej na severe Fínska. Jeho prvý úsek v dĺžke asi 4,4 km prechádza územím, ktoré nepatrí do sústavy Natura 2000. Zvyšok chodníka vedie cez oblasť „Käsivarren erämaa“, ktorá patrí do sústavy Natura 2000 s celkovou rozlohou 264 892 hektárov.
16. Lapin elinkeino‑, liikenne‑ ja ympäristökeskuksen liikenne ja infrastruktuuri‑vastuualue (Ústredný úrad pre živnosti, dopravu a životné prostredie Laponska, oblasť právomoci: doprava a infraštruktúra, ďalej len „správa ciest a chodníkov“) dal v rokoch 2008 až 2009 vykonať rekonštrukčné práce na chodníku Raittijärvi. Súhlasil s tým, aby sa v základoch chodníka použilo drevo ošetrené roztokom CCA.
17. Podľa zistení ústredného úradu Fínska pre životné prostredie impregnačný roztok CCA obsahuje ako účinné látky chróm, meď a arzén. Do roku 1985 sa používal predovšetkým impregnačný roztok typu B. Potom sa začal používať impregnačný roztok typu C.
18. Takto ošetrené drevo sa do roku 2007 používalo ako telefónne stĺpy. V rokoch 2008 a 2009 sa na úseku dlhom zhruba 3,9 km použilo ako základ dreveného chodníka. Podľa – vierohodných – informácií správy ciest a chodníkov ide pritom o úseky ciest, ktoré sa nachádzajú v močaristých oblastiach. Ošetrené drevo však podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania nebolo použité pri studničkách a potokoch, resp. v ich bezprostrednej blízkosti, ani v oblasti, ktorá je rezervoárom pitnej vody. Ústredný úrad pre životné prostredie vychádza z toho, že z konštrukcie drevených chodníkov sa do životného prostredia pravdepodobne dostali účinné látky, aj keď pomaly.
19. V žiadosti zo 17. októbra 2008 environmentálna organizácia Lapinluonnonsuojelupiiri ry, Okresný zväz ochrany životného prostredia Laponska (ďalej len „zväz ochrany životného prostredia“) navrhla, aby úrad ochrany životného prostredia zakázal správe ciest a chodníkov používať pri rekonštrukcii chodníka Raittijärvi ako materiál drevo ošetrené zlúčeninou arzénu alebo inou jedovatou látkou.
20. Úrad životného prostredia síce túto žiadosť zamietol, ale na základe žaloby podanej zväzom ochrany životného prostredia Vaasan hallinto‑oikeus, Správny súd Vaasa, rozhodnutie úradu životného prostredia zrušil. Proti tomu namietala správa ciest a chodníkov a obrátila sa na Korkein hallinto‑oikeus, najvyšší fínsky správny súd. Ten teraz kladie Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Možno zo skutočnosti, že odpad bol klasifikovaný ako nebezpečný odpad, priamo usudzovať, že použitie látky alebo výrobku povedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí v zmysle článku 6 ods. 1 písm. d) smernice o odpade? Môže nebezpečný odpad prestať byť odpadom, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 písm. d) smernice o odpade?
2. Treba pri výklade pojmu odpad, najmä pri posudzovaní povinnosti zneškodňovať látku alebo výrobok, zohľadniť skutočnosť, že opätovné použitie výrobku, ktorý je predmetom posudzovania, je v súlade s prílohou XVII uvedenou v článku 67 nariadenia REACH povolené za určitých podmienok? V prípade kladnej odpovede, aký význam má mať táto skutočnosť pri posudzovaní?
3. Došlo článkom 67 nariadenia REACH k harmonizácii požiadaviek na výrobu, uvádzanie na trh alebo použitie v zmysle článku 128 ods. 2 nariadenia REACH, v dôsledku čoho nemožno použitiu prípravkov a výrobkov uvedených v prílohe XVII zabrániť na základe vnútroštátnych environmentálnych predpisov v prípade, ak uvedené obmedzenia neboli uverejnené v zozname, ktorý v súlade s článkom 67 ods. 3 nariadenia REACH zverejnila Komisia?
4. Má sa výpočet účelov použitia dreva, ktoré bolo ošetrené roztokom CCA, uvedený v prílohe XVII bode 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH vykladať v tom zmysle, že ide o konečný taxatívny výpočet všetkých účelov používania?
5. Môže sa použitie dreva v základoch dreveného chodníka, o ktoré ide v predmetnom prípade, zrovnoprávniť s účelmi použitia vymenovanými v citovanom zozname, ktoré sú uvedené v otázke 4, v dôsledku čoho je tento spôsob používania možné povoliť na základe prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH v prípade, ak sú splnené ostatné nevyhnutné podmienky?
6. Aké kritériá treba vziať do úvahy pri posudzovaní toho, či existuje riziko opakovaného styku s pokožkou v zmysle prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. d) nariadenia REACH?
7. Myslí sa výrazom ‚hrozí‘, ktorý sa nachádza v ustanovení uvedenom v šiestej otázke, teoretická možnosť opakovaného styku s pokožkou, alebo musí byť uvedený kontakt s pokožkou prinajmenšom do istej miery pravdepodobný?“
21. Na tomto konaní sa zúčastnili správa ciest a chodníkov, zväz ochrany životného prostredia, Rakúska republika, Fínska republika a Európska komisia prostredníctvom písomného podania. Ústna časť konania sa neuskutočnila.
IV – Právne posúdenie
A – O prípustnosti a dosahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania
22. Na prvý pohľad by bolo možné spochybniť časovú uplatniteľnosť ustanovení uvedených v otázkach Korkein hallinto‑oikeus. Podľa neho boli sporné práce uskutočnené v rokoch 2008 až 2009 a žiadosť okresného zväzu je zo 17. októbra 2008. Nová smernica o odpade sa podľa článku 40 ods. 1 mala uplatniť až k 12. decembru 2010; dovtedy podľa článku 41 novej smernice platila ešte pôvodná smernica o odpadoch(5). Článok 67, ako aj príloha XVII nariadenia REACH platia podľa článku 141 ods. 4 nariadenia až od 1. júna 2009.
23. Na žiadosť Súdneho dvora však Korkein hallinto‑oikeus oznámil, že podľa neho je relevantný právny stav platný v čase jeho rozhodnutia. Na zodpovedanie žiadosti preto treba zohľadniť právo, ktoré je v súčasnosti platné a účinné, najmä už spomenuté znenie nariadenia REACH.(6)
24. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že Korkein hallinto‑oikeus ešte nestanovil, či v prípade sporných telefónnych stĺpov ide o odpad, avšak Súdnemu dvoru nepoložil žiadne s tým súvisiace otázky.
25. Pokiaľ ide o zodpovedanie prvej a druhej otázky, predpokladá sa, že stĺpy by sa v prvom rade mali považovať za odpad, keďže v opačnom prípade by smernica o odpadoch nebola uplatniteľná. Pokiaľ ide o zodpovedanie ostatných otázok k nariadeniu REACH, predpokladá sa, že v prípade stĺpov nejde o odpad. Podľa článku 2 ods. 2 toto nariadenie sa na odpad nevzťahuje. Pri zodpovedaní prvých dvoch otázok je tak potrebné stanoviť, že v prípade stĺpov ide najprv o odpad, a pri zodpovedaní ostatných otázok, že nejde o žiadny odpad, resp. že už nejde o odpad.
B – O štvrtej až siedmej otázke – podmienky používania
26. V prvom rade by som chcela preskúmať, za akých podmienok je používanie dreva ošetreného roztokom CCA pri výstavbe dreveného chodníka podľa článku 67 ods. 1 prvej vety a podľa prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH prípustné, ako sa uvádza vo štvrtej, v piatej, šiestej a siedmej otázke.
27. Podľa článku 67 ods. 1 prvej vety a prílohy XVII bodu 19 ods. 3 nariadenia REACH sa ako konzervačný prostriedok na drevo nesmú používať zlúčeniny arzénu. Navyše drevo, ktoré je takto ošetrené, sa nesmie uviesť na trh.
28. V rámci tohto zákazu však existujú rôzne výnimky. V tomto prípade by sa mohla uplatniť príloha XVII bodu 19 ods. 6 a 7, vždy ich prvá zarážka, nariadenia REACH. Podľa ods. 6 možno drevo ošetrené roztokmi CCA typu C, ktoré sa v Spoločenstve používalo pred 30. septembrom 2007, použiť, resp. opätovne použiť za podmienok týkajúcich sa jeho použitia, ktoré sú uvedené v ods. 4 písm. b), c) a d). Podľa ods. 7 môžu členské štáty povoliť používanie dreva ošetreného inými typmi roztokov CCA za rovnakých podmienok. Podľa údajov Fínska(7) existuje takéto povolenie pre roztoky CCA typu B.
29. Drevo sa podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania využívalo do roku 2007 ako telefónne stĺpy a v súčasnosti sa už síce nepoužíva v rovnakej podobe, ale opätovne sa využíva. Toto využitie je teda prípustné, resp. možno ho schváliť v prípade, že budú splnené podmienky prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b), c) a d) nariadenia REACH.
30. Vnútroštátny súd žiada o výklad prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) a d).
31. Podľa prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) sa ošetrené drevo môže uviesť na trh na odborné a priemyselné použitie, okrem iného na mostoch a mostových konštrukciách (druhá zarážka), ako stavebné drevo v sladkovodných oblastiach (tretia zarážka) a v konštrukciách zabraňujúcich zosuvu pôdy (ôsma zarážka) za predpokladu, že z dôvodu ochrany bezpečnosti ľudí a zvierat sa vyžaduje štrukturálna integrita dreva a nie je pravdepodobné, že by sa počas svojej životnosti dostalo do priameho kožného kontaktu so širokou verejnosťou.
32. Otázkou kožného kontaktu sa opätovne zaoberá druhá zarážka v prílohe XVII bode 19 ods. 4 písm. d), podľa ktorej je používanie ošetreného dreva pri akomkoľvek použití, kde hrozí riziko opakovaného styku s pokožkou, zakázané.
1. O štvrtej otázke – taxatívny charakter prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH
33. Keďže použitie v základoch dreveného chodníka nebolo výslovne uvedené, štvrtou otázkou sa má objasniť, či sa v prílohe XVII bode 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH taxatívne uviedli možné spôsoby používania.
34. Ako sa uvádza v článku 68 nariadenia REACH, všeobecný zákaz používania zlúčenín arzénu na konzerváciu dreva vychádza z odhadu zákonodarcu, že tieto zlúčeniny predstavujú pre zdravie človeka neprijateľné riziko. Preto sa zakazuje širší výklad výnimiek z tohto zákazu. Všetky zúčastnené strany náležite uvádzajú, že použitia uvedené v tomto ustanovení neboli uvedené ako príklady, ale ako taxatívny zoznam.
35. Výpočet účelov použitia dreva, ktoré bolo ošetrené roztokom CCA, uvedený v prílohe XVII bode 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH sa má vykladať v tom zmysle, že ide o konečný taxatívny výpočet všetkých schválených účelov používania.
2. O piatej otázke – drevený chodník ako prípustné využitie
36. Tým vzniká piata otázka, konkrétne, či je použitie ošetreného dreva v základoch dreveného chodníka podľa prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH prípustným účelom použitia. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zasadzuje najmä za prípustné použitie na mostoch.
37. V prípade pochybností týkajúcich sa výkladu obmedzení podľa prílohy XVII nariadenia REACH by v bežnom prípade mala poskytovať užitočné informácie história vzniku obmedzenia v postupe podľa článkov 69 až 73. V tomto konaní budú vypracované vedecké základy takéhoto obmedzenia.(8)
38. Obmedzenia pri používaní zlúčenín arzénu podľa prílohy XVII bodu 19 nariadenia REACH však nie sú založené na tomto postupe, ale pri pôvodnom vydaní nariadenia boli prevzaté zo smernice 76/769(9). Do tejto smernice boli zahrnuté súčasné ustanovenia prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH prostredníctvom smernice 2003/2/EG(10). Táto smernica spolu s uvedenými stanoviskami vedeckého výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie(11) však neuvádza, čo je dôležité pri povolení používania ošetreného dreva práve na výstavbu mostov.
39. Drevený chodník má na základe svojej štruktúry a funkcie veľa spoločných znakov s budovaním mostov. Ako to dokazujú fotografie priložené k spisom, slúži najmä na preklenutie mimoriadne močaristých oblastí, kde dokonca možno vidieť stojaté vody. Nemožno však vylúčiť ani to, že na iných miestach má charakter spevneného chodníka bez jednoznačnej preklenovacej funkcie.
40. Rozhodujúce by však malo byť to, že používanie dreva na výstavbu dreveného chodníka z hľadiska environmentálnych rizík potreby používania ošetreného dreva je porovnateľné s použitím na typický most. V oboch prípadoch sa drevo použije vo vlhkom prostredí, takže kým na jednej strane je mimoriadne potrebná ochrana dreva, na strane druhej hrozí riziko, že roztok CCA sa vylúči do okolitých vôd.
41. V dôsledku toho možno uvedené používanie dreva ošetreného roztokom CCA v základoch chodníka, o aké ide vo veci samej, považovať za použitie na „mosty“ v zmysle prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) druhej zarážky nariadenia REACH.
3. O šiestej a siedmej otázke – styk s pokožkou
42. Šiesta a siedma otázka sa týkajú výkladu zákazu používania ošetreného dreva pri akomkoľvek použití, kde podľa prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. d) druhej zarážky nariadenia REACH hrozí riziko opakovaného styku s pokožkou.
43. V podstate ide o pochopenie pojmu riziko.
44. Znenie je jasné: riziko opakovaného styku ošetreného dreva s pokožkou je neprijateľné.
45. Keby sa tým myslelo každé riziko, prípustné účely použitia by boli prakticky nemožné. Takéto riziko však nemožno úplne vylúčiť.
46. V treťom odôvodnení uvedenej smernice 2003/2 sa uvádzajú najmä riziká na zdravie detí pri používaní dreva ošetreného roztokom CCA na detských ihriskách. Z toho možno vyvodiť, že riziko opakovaného styku s pokožkou musí dosiahnuť porovnateľnú kvalitu. Ôsme odôvodnenie tejto smernice sa vzťahuje na zásadu prevencie, takže sa možno domnievať, že zákonodarný orgán sa snažil zabezpečiť lepšiu ochranu.
47. Potvrdzuje to aj porovnanie s podmienkou používania ošetreného dreva podľa prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH. Podľa nej je nepravdepodobné, aby sa drevo počas svojej životnosti dostalo do styku s pokožkou širokej verejnosti. Je to kritérium, ktoré chcú správy ciest a chodníkov zaviesť spolu s Fínskom.
48. Riziko poškodenia v dôsledku jednoduchého styku s pokožkou je však očividne nižšie ako pri opakovanom styku s pokožkou. Zostatkové riziko opakovaného styku s pokožkou, ktoré je nutné zohľadniť, tak musí byť menšie ako nepravdepodobný styk s pokožkou.
49. Inšpiráciou na určenie úrovne tohto prípustného, veľmi nízkeho zostatkového rizika môže byť ďalšia formulácia obsiahnutá v nariadení REACH, konkrétne pravdepodobnosť, ktorá je za bežných alebo odôvodnene predvídateľných podmienok použitia zanedbateľná,(12) čo v podstate zodpovedá prístupu Komisie.
50. Zostatkové prijateľné riziko je charakterizované dvoma aspektmi. Po prvé, môže existovať len jedna zanedbateľná pravdepodobnosť, že k tomuto riziku dôjde. Takáto nízka miera pravdepodobnosti sa musí spravidla prijať. K tomu sa, po druhé, pridružujú okolnosti, za ktorých je túto pravdepodobnosť potrebné akceptovať, a to bežné alebo odôvodnene predvídateľné podmienky použitia. Nemožno síce vylúčiť, že za iných podmienok, ktoré nemusia byť bežné alebo odôvodnene predvídateľné, vznikne vyššia pravdepodobnosť. Toto riziko by však bolo hypotetické a nemohlo by pravidelne odôvodňovať nijaké preventívne opatrenia.(13)
51. V dôsledku toho možno v prípade šiestej a siedmej otázky uviesť, že používanie dreva ošetreného roztokom CCA typu C podľa prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. d) druhej zarážky nariadenia REACH je zakázané, ak pravdepodobnosť opakovaného styku s pokožkou za bežných alebo odôvodnene predvídateľných podmienok používania nie je zanedbateľná.
52. V konaní vo veci samej treba preskúmať, ako sa tieto drevené chodníky budú využívať a či pritom možno zanedbať pravdepodobnosť opakovaného styku s pokožkou. Prípadne môže byť nevyhnutné preskúmať eventuálne zmeny v súvislosti s jeho využívaním na základe toho, či bola táto pravdepodobnosť dostatočne zmiernená. Ak to nebude možné dosiahnuť, potom príloha XVII bod 19 ods. 4 písm. d) druhá zarážka nariadenia REACH bráni používaniu ošetreného dreva na chodníky.
53. Z praktického hľadiska je dôležité, či drevené chodníky vôbec využívajú chodci alebo či bezprostredne pri chodníkoch existujú miesta, ktoré môžu používatelia vozidiel s povoleným prístupom – pravdepodobne ide o malé terénne vozidlá – využívať ako miesto na oddych. V záujme zaistenia bezpečnosti by sa za istých okolností mohlo uvažovať o výstražných upozorneniach alebo o odstránení či zakrytí vyčnievajúcich koncov telefónnych stĺpov nachádzajúcich sa pod vozovkou, aby nebolo možné vstupovať na ne zhora.
C – O tretej otázke – prísnejšie vnútroštátne ustanovenia o ochrane
54. Úlohou tretej otázky je objasniť, či okrem preskúmaných požiadaviek článku 67 a prílohy XVII bodu 19 nariadenia REACH existuje dostatočný priestor na vnútroštátnu úpravu. Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné vychádzať z predpokladu, že ošetrené telefónne stĺpy nie sú odpadom, aby bolo možné uplatňovať nariadenie REACH.
55. Účelom nariadenia REACH je podľa článku 1 „zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia… ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie“(14).Voľný pohyb na vnútornom trhu sa zabezpečí najmä tým, že členské štáty podľa článku 128 ods. 1 nariadenia REACH nezakážu ani neobmedzia použitie látky samej osebe alebo vo výrobku, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie a ktorá je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, prípadne aj s aktmi Spoločenstva prijatými na jeho vykonávanie, ani mu nebudú brániť.
56. Podľa článku 128 ods. 2 nariadenia REACH žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom zachovať si alebo ustanoviť vnútroštátne predpisy na ochranu pracovníkov, zdravia ľudí a životného prostredia, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď toto nariadenie neharmonizuje požiadavky na použitie.
57. V takom prípade je dôležité, či bolo použitie ošetreného dreva na výstavbu drevených chodníkov harmonizované podľa článku 67 a prílohy XVII bodu 19 nariadenia REACH.
58. Podľa článku 67 ods. 1 prvej vety nariadenia REACH sa látka sama osebe alebo vo výrobku, pre ktorú sa v prílohe XVII uvádza obmedzenie, môže používať, (len) ak spĺňa podmienky daného obmedzenia.
59. Znenie stanovených obmedzení je taxatívne. Uvádza sa v nich, že drevo ošetrené roztokom obsahujúcim arzén možno použiť v prípade, že boli stanovené podmienky uvedených výnimiek z tohto zásadného zákazu jeho použitia. Tieto ustanovenia tak nenechávajú priestor na ďalšie požiadavky podľa vnútroštátneho práva v zmysle článku 128 ods. 2 nariadenia REACH.
60. Tento záver zodpovedá výkladu smernice 76/769, z ktorej boli prevzaté obmedzenia v súvislosti s používaním roztokov s obsahom arzénu, zo strany Súdneho dvora. Podľa tohto výkladu nemôže členský štát v súvislosti s používaním výrobku, ktorého účinná látka – v tomto prípade roztok s obsahom arzénu – bola zaradená do prílohy I tejto smernice, uviesť iné ako stanovené podmienky.(15)
61. Podľa formulácie tejto prejudiciálnej otázky vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že v prípade harmonizácie v zmysle článku 128 ods. 2 nariadenia REACH sa vnútroštátne ustanovenia môžu uplatniť len podľa článku 67 ods. 3. Toto ustanovenie síce členským štátom predbežne umožňuje zachovať do 1. júna 2013 platné prísnejšie ustanovenia, ktoré však bolo potrebné oznámiť Komisii. Fínsko však podľa vlastných informácií neohlásilo žiadnu s tým súvisiacu úpravu.(16)
62. Takýmito prísnejšími ustanoveniami boli na základe svojej povahy technické predpisy v zmysle smernice 98/34(17), ktoré by mohli mať vplyv na voľný pohyb tovaru. Na rozdiel od prísnejších ustanovení o ochrane životného prostredia podľa článku 193 ZFEÚ(18) je oznámenie Komisii predpokladom uplatňovania ustanovení v zmysle článku 67 ods. 3 nariadenia REACH.(19)
63. Komisia okrem toho poukazuje aj na ochrannú doložku článku 129 nariadenia REACH, ktorá členskému štátu za určitých podmienok umožňuje prijať dočasné opatrenia, ako aj na článok 114 ods. 5 ZFEÚ, podľa ktorého môžu členské štáty na základe nových vedeckých poznatkov požiadať o zavedenie prísnejších predpisov. Obe možnosti sa dosiaľ nevyužili.
64. V tejto súvislosti treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 67 a príloha XVII nariadenia REACH harmonizujú požiadavky na výrobu, uvádzanie na trh alebo použitie zlúčenín a výrobkov uvedených v tejto prílohe v zmysle článku 128 ods. 2 nariadenia s cieľom umožniť prísnejšie vnútroštátne požiadavky týkajúce sa ich používania iba na základe tohto nariadenia, napríklad podľa článku 129, ako aj podľa článku 114 ods. 5 ZFEÚ.
D – O prvých dvoch otázkach
65. Na zodpovedanie prvých dvoch otázok je potrebné uviesť, že demontované telefónne stĺpy boli najprv nebezpečným odpadom. Korkein hallinto‑oikeus chce prvou otázkou zistiť, či stĺpy prestali byť odpadom po stanovení podmienok článku 6 ods. 1 novej smernice o odpade a konkrétne, či to platí aj v prípade, ak by sa z dôvodu svojho ošetrenia impregnačným prostriedkom považovali za nebezpečný odpad. Druhá otázka sa týka významu ustanovení nariadenia REACH týkajúcich sa s tým súvisiaceho používania ošetreného dreva.
66. Ako ďalej ukážem, v prípade, že takto ošetrené drevo prestane byť odpadom, v súčasnosti nie je možné ho posudzovať podľa článku 6 ods. 1 smernice o odpade (pozri nižšie 1.), ale iba podľa článku 6 ods. 4 prvej vety (pozri nižšie 2.). S cieľom poskytnúť na návrh na začatie prejudiciálneho konania užitočnú odpoveď,(20) preskúmam obe otázky so zreteľom na posledné ustanovenie, t. j. na základe judikatúry Súdneho dvora (pozri nižšie 3.).
1. O článku 6 ods. 1 smernice o odpade
67. Podľa článku 6 ods. 1 smernice o odpade niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom, ak prejde činnosťou zhodnocovania a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade so štyrmi jednotlivo uvedenými podmienkami. Toto ustanovenie tak neurčuje priamo, za akých podmienok už odpad nie je odpadom, ale stanovuje rámcové podmienky, v rámci ktorých sa možno touto otázkou zaoberať v prípade konkrétnych odpadov.(21)
68. Potrebu osobitných pravidiel týkajúcich sa skončenia stavu odpadu potvrdzuje druhá zarážka odôvodnenia 22 smernice o odpade. Okrem iného uvádza možné kategórie odpadov, pri ktorých by sa mohli vydať príslušné pravidlá.
69. Článok 6 ods. 1 smernice o odpade tak bez konkretizujúcich vykonávacích predpisov nie je základom konštatovania, že určitý odpad už nemožno považovať za odpad.
70. Podľa článku 6 ods. 2 smernice o odpade vydá tieto vykonávacie predpisy Únia na základe regulačného postupu. V súčasnosti existujú pravidlá týkajúce sa určitých druhov odpadu(22) a štúdie na ďalšie ustanovenia.(23) Pre drevo vrátane chemicky ošetreného dreva nie sú k dispozícii žiadne pravidlá, a to najmä preto, lebo efekt jeho recyklácie a opätovného využitia v porovnaní s jeho spaľovaním na účely získania energie je obmedzený.(24)
71. Preto článok 6 ods. 1 smernice o odpade v konaní vo veci samej nie je uplatniteľný.
2. O článku 6 ods. 4 prvej vete smernice o odpade
72. V článku 6 ods. 4 prvej vete smernice o odpade sa uvádza, že členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či určitý odpad prestal byť odpadom, pričom zohľadnia uplatniteľnú judikatúru.
73. Pokiaľ ide o vecné podmienky rozhodnutia podľa článku 6 ods. 4 prvej vety smernice o odpade, Komisia zastáva názor, že členské štáty pritom musia rešpektovať kritériá článku 6 ods. 1. Dáva to síce zmysel, ale podľa znenia odseku 4 postačuje, keď členské štáty zohľadnia platnú judikatúru.
74. Prečo sa v novej smernici o odpade uvádza tento odkaz na judikatúru a žiadny odkaz na článok 6 ods. 1, nie je zrejmé. Návrh Komisie neobsahoval v tejto oblasti žiadne výslovné kompetencie pre členské štáty.(25) Zaviedla ich Rada a mali by sa v prvom rade vykonávať na základe súčasného právneho stavu.(26) Do tohto odkazu mohli byť zahrnuté ustanovenia článku 6 ods. 1 smernice o odpade. Odkaz na právny stav bol neskôr nahradený odkazom na judikatúru.(27) Mohlo by ísť o reakciu na obavy, že judikatúra týkajúca sa pojmu odpad by mohla byť spochybnená na základe ustanovení o tom, že odpad prestal byť odpadom.(28) Dôvody na uplatňovanie kritérií ods. 1 však naproti tomu nie sú zjavné.
75. Preto je potrebné uviesť, že členské štáty podľa článku 6 ods. 4 prvej vety novej smernice o odpade musia zohľadňovať judikatúru týkajúcu sa skončenia stavu odpadu. V tejto súvislosti musí byť smerodajná rozhodujúca prax Súdneho dvora, pretože v opačnom prípade nemožno očakávať jednotné uplatňovanie práva o odpadoch.
3. Judikatúra o skončení stavu odpadu
76. Súdny dvor vychádza z toho, že odpad je dovtedy odpadom, pokiaľ sa ho držiteľ príslušnej látky podľa definície článku 3 bodu 1 smernice o odpade zbavuje, chce sa ho zbaviť alebo je povinný sa ho zbaviť.(29) Táto definícia odpadu sa vykladá na základe cieľov stanovených v tejto smernici o odpade, ktorej účelom je podľa jej šiesteho odôvodnenia minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj na základe článku 191 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorého sa politika životného prostredia Únie zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie. Na základe toho sa pojem odpad môže vykladať rôznym spôsobom.(30)
77. Relevantné rozhodnutia sa týkajú recyklácie odpadu. Skutočnosť, že látka je výsledkom kompletného recyklačného procesu, je v zásade len jednou z okolností, ktoré treba zohľadniť pri určovaní, či ide o odpad. Neumožňuje však okamžite vyvodiť konečný záver.(31)
78. Nezávisle od prípadného trvalého zaradenia ako odpad sa v tejto súvislosti okrem iného kladú vysoké požiadavky na kompletný proces recyklácie. Látka prejde takýmto procesom vtedy, keď tým získa rovnaké vlastnosti a znaky ako surovina a keď ju bude možné použiť za rovnakých bezpečnostných opatrení pre životné prostredie.(32)
79. Súdny dvor uznal, že výsledné látky nie sú nutne odpadom iba v prípade určitých foriem recyklácie. Platí to pre recykláciu odpadu z obalov(33) a spracovanie železného odpadu na výrobky zo železa alebo z ocele, ktoré sú také podobné iným výrobkom zo železa alebo z ocele získaným z primárnych surovín, že ich možno len ťažko rozlíšiť.(34) Zhodnotenie odpadu na vyčistený plyn, ktorý sa používa ako palivo, dosiahne podobnú kvalitu.(35)
80. V tomto prípade prichádzajú ako recyklácia do úvahy dva postupy: po prvé preskúmanie a vybratie demontovaných telefónnych stĺpov ako stavebného materiálu a po druhé ich skutočné použitie ako podklad drevených chodníkov.
a) Kontrola drevených stĺpov
81. Pri prvom kroku, teda kontrole drevených stĺpov, chýba dostatočne intenzívne spracovanie ošetrených telefónnych stĺpov.
82. Podľa článku 3 bodu 16 smernice o odpade možno aj jednoduchú kontrolu materiálu na prípravu na opätovné použitie považovať za činnosti zhodnocovania. Podľa poslednej vety 22. odôvodnenia pri činnosti zhodnocovania môže ísť napríklad len o kontrolu odpadu, aby sa overilo, či spĺňa kritériá na koniec stavu odpadu. Kontrola, ktorá sa má v danom prípade vykonať, však nemôže stačiť na zrovnoprávnenie kontrolovaných odpadov so surovinami a s výrobkami.
83. Po prvé cieľom tejto kontroly a výberu stĺpov nebolo ich opätovné použitie v zmysle definície článku 3 bod 16 smernice o odpade na ten istý účel, konkrétne ako telefónne stĺpy, ale ich použitie ako stavebný materiál na drevené chodníky.
84. Po druhé použitie materiálu aj napriek kontrole je ešte stále neisté. Už len z tohto dôvodu nemožno vylúčiť, že sa ho držiteľ zbaví.(36)
85. Po tretie a nakoniec Súdny dvor opätovne zdôraznil, že neustále znečisťovanie látok okolitými jedmi, najmä konzervačnými prostriedkami na drevo,(37) potvrdzuje, že ich možno aj naďalej považovať za odpad.(38) Telefónne stĺpy sú však stále zaťažené konzervačnými prostriedkami.
86. Dôležitý dôvod predpokladu, že zaťažený materiál je aj naďalej odpadom, spočíva v článku 13 smernice o odpade. Podľa tohto článku sa nakladanie s odpadom musí vykonávať bez ohrozovania zdravia ľudí alebo poškodzovania životného prostredia. Recyklácia nebezpečného odpadu preto v prípade pochybností nemôže viesť k tomu, že sa na ňu nebude vzťahovať právo o odpadoch, pokiaľ existujú obavy z takéhoto ohrozenia alebo poškodenia.
b) O použití stĺpov pri výstavbe drevených chodníkov
87. Ako vnútroštátny súd výstižne uviedol, druhý postup vylučuje použitie ošetrených telefónnych stĺpov pri výstavbe drevených chodníkov, aby sa ich držiteľ zbavil alebo chcel zbaviť. Zo spisov vyplýva, že stĺpy použité v základoch chodníkov majú nosnú funkciu. Bez nich by bola ohrozená stabilita a funkcia týchto chodníkov, čo určite nie je v záujme vlastníka dreva.
88. Strate stavu odpadu by však aj pri tejto recyklácii mohlo odporovať to, že drevo je stále zaťažené impregnačným prostriedkom, a preto nestratilo vlastnosti, ktoré odôvodňovali jeho kategorizáciu ako nebezpečný odpad. To by mohlo mať za následok záväzok jeho odstránenia, ktorý by podľa definície odpadu v článku 3 bode 1 smernice o odpade takisto viedol k tomu, že by sa drevo považovalo za odpad.
89. Tento záväzok by bol daný vtedy, keby používanie dreva pri výstavbe drevených chodníkov bolo takým recyklačným postupom, ktorý by nebol zlučiteľný so smernicou o odpade. V tejto súvislosti preto opätovne treba poukázať na článok 13 tejto smernice, teda na zákaz ohrozovania zdravia ľudí a poškodzovania životného prostredia. Rakúsko z toho vyvodzuje, že nebezpečný odpad, ako napr. ošetrované drevo, nemôže stratiť svoj stav ako odpad.
90. Toto stanovisko správne pripomína, že osobitné ustanovenia smernice o odpade týkajúce sa nebezpečného odpadu, napríklad sledovateľnosť odpadu až po jeho konečné použitie podľa článku 17 alebo zákaz miešania podľa článku 18, sa musia v každom prípade rešpektovať.
91. Na rozdiel od článku 13 však smernica o odpade neobsahuje nijaké pravidlo týkajúce sa použitia nebezpečného odpadu z dreva. Preto je otázne, či uvedené ustanovenia nariadenia REACH môžu byť v tejto súvislosti užitočné.
92. Nariadenie REACH sa podľa svojho článku 2 ods. 2 nevzťahuje na všetok odpad. Nebolo by však vhodné vyvodzovať z článku 13 smernice o odpade prísnejšie požiadavky v súvislosti s recykláciou odpadu, ktorého sa jeho držiteľ (ešte) nezbavil alebo nechce zbaviť, ako je to v prípade identických látok, ktoré nie sú odpadom. Takémuto rozporu však treba predísť v prípade existencie pravidiel pre takéto látky, ktoré majú vytýčené podobné ciele ako článok 13.
93. V tejto súvislosti poukazuje nariadenie REACH podľa svojho článku 1 ods. 1 aj na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany pre zdravie ľudí a životné prostredie.(39)
94. Napriek stanoveniu tohto cieľa nie je nevyhnutné každé používanie látok, zmesí alebo výrobkov prípustné podľa tohto nariadenia považovať aj za prípustnú recykláciu odpadu, najmä nebezpečného odpadu. Nariadenie REACH síce zahŕňa veľmi veľké množstvo látok, zmesí alebo výrobkov, ich recykláciu však konkrétne upravuje len vo veľmi malom počte prípadov. Vyznačujú sa najmä mimoriadne veľkým rizikom pre zdravie ľudí alebo životné prostredie. Kým článok 128 ods. 1 nariadenia umožňuje použiť získaný materiál, podľa článku 2 ho členské štáty môžu okrem iného obmedziť s cieľom ochrany zdravia a životného prostredia, pokiaľ nebude v súlade s nariadením.
95. Ako už bolo uvedené, v súvislosti s používaním dreva ošetreného roztokmi CCA existuje takéto harmonizované pravidlo podľa nariadenia REACH.(40)
96. Tento prístup zákonodarného orgánu sa preto musí zohľadniť ako oporný bod na určenie, akým spôsobom sa môže použiť porovnateľný odpad.
97. Na prvé dve otázky preto možno odpovedať tak, že podľa článku 6 ods. 4 smernice o odpade prestane byť nebezpečný odpad odpadom, keď sa usudzuje, že sa ho jeho držiteľ nezbaví, nechce zbaviť alebo nemusí zbaviť, pretože jeho recyklácia zodpovedá jeho použitiu, ktoré výslovne povoľujú harmonizované pravidlá v zmysle článku 128 ods. 2 nariadenia REACH pre identické látky, ktoré nie sú odpadom.
V – Návrh
98. Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:
1. Výpočet účelov používania dreva, ktoré bolo ošetrené roztokom CCA, uvedený v prílohe XVII bode 19 ods. 4 písm. b) nariadenia (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) v znení nariadenia (EÚ) č. 836/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že ide o taxatívny výpočet všetkých povolených účelov používania.
2. Používanie predmetného dreva ošetreného roztokom CCA ako podklad dreveného chodníka možno považovať za použitie pre „mosty“ v zmysle prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. b) druhej zarážky nariadenia (ES) č. 1907/2006.
3. Používanie dreva ošetreného roztokom CCA typu C je podľa prílohy XVII bodu 19 ods. 4 písm. d) druhej zarážky nariadenia (ES) č. 1907/2006 zakázané, ak pravdepodobnosť opakovaného styku s pokožkou za bežných alebo odôvodnene predvídateľných podmienok používania nie je zanedbateľná.
4. Článok 67 a príloha XVII nariadenia (ES) č. 1907/2006 harmonizujú požiadavky týkajúce sa výroby, uvedenia na trh alebo používania zlúčenín a výrobkov uvedených v tejto prílohe v zmysle článku 128 ods. 2 nariadenia, takže prísnejšie vnútroštátne požiadavky na ich používanie sú možné iba na základe tohto nariadenia, napríklad podľa článku 129, ako aj podľa článku 114 ods. 5 ZFEÚ.
5. Podľa článku 6 ods. 4 smernice 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade prestáva byť nebezpečný odpad odpadom, keď sa ho jeho držiteľ nezbaví, nechce zbaviť alebo nemusí zbaviť, pretože jeho zhodnocovanie zodpovedá použitiu, ktoré výslovne povoľujú harmonizované pravidlá v zmysle článku 128 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006 pre identické látky, ktoré nie sú odpadom.