NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 19. septembra 2013 (1)
Vec C‑355/12
Nintendo Co. Ltd,
Nintendo of America Inc.,
Nintendo of Europe GmbH
proti
PC Box Srl,
9Net Srl
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Milano (Taliansko)]
„Autorské práva a s nimi súvisiace práva v informačnej spoločnosti – Ochrana technologických opatrení určených na to, aby predchádzali konaniu, ktoré nie je povolené nositeľom práva, alebo aby toto konanie obmedzovali – Herné konzoly zostavené na predchádzanie použitiu iných hier, než povolil výrobca konzoly – Zariadenia schopné obchádzať také opatrenia – Relevantnosť zamýšľaného použitia konzol – Relevantnosť rozsahu, povahy a významu rôznych možných použití zariadenia“
1. Článok 6 smernice 2001/29(2) od členských štátov vyžaduje, aby poskytli primeranú právnu ochranu proti rôznym konaniam alebo činnostiam, ktoré obchádzajú alebo ktorých účelom je obchádzať účinné technologické opatrenia určené na to, aby predchádzali konaniu, ktoré nie je povolené nositeľom autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva, alebo aby toto konanie obmedzovali.
2. Výrobca videohier a konzol, na ktorých sa hrajú, zostavuje obidva predmety tak, že sa musia navzájom rozpoznať výmenou zašifrovaných informácií, aby sa na konzolách dali hrať hry. Uvádzaným úmyslom je zabezpečiť, že iba hry vyrábané výrobcom alebo s jeho licenciou (ktoré sú chránené podľa smernice 2001/29) možno hrať na týchto konzolách (o ktorých sa netvrdí, že sú chránené podľa tejto smernice), a tým predchádzať použitiu konzol na hranie nepovolených rozmnoženín chránených hier.
3. Iný subjekt obchoduje so zariadeniami, ktoré možno použiť, aby sa umožnilo, že iné hry vrátane hier, ktoré nie sú rozmnoženinami hier vyrobených alebo povolených výrobcom konzoly, sa dajú hrať na konzolách. Uvádza, že cieľom výrobcu – ktorý chce zamedziť obchodovaniu s takými zariadeniami – nie je predchádzať nepovolenému rozmnožovaniu svojich hier (čo je cieľ, ktorý musí byť podľa článku 6 smernice 2001/29 chránený proti obchádzaniu), ale zvýšiť predaj týchto hier (čo je cieľ, pre ktorý sa taká ochrana nevyžaduje).
4. Za týchto okolností sa Tribunale di Milano (Okresný súd v Miláne) v podstate pýta, (i) či článok 6 smernice 2001/29 zahŕňa rozpoznávacie zariadenia inštalované v hardvéri (konzoly), ako aj zašifrované kódy v samotnom diele chránenom autorským právom, aj keď je tým obmedzená interoperabilita medzi zariadeniami a výrobkami, a (ii) akú váhu má pri určení, či iné zariadenia majú iné komerčne významné účely alebo použitia než obchádzanie, priznať zamýšľanému použitiu konzoly a ako má hodnotiť rôzne možné použitia iných zariadení.
5. Vnútroštátny súd obmedzuje svoje otázky na výklad smernice 2001/29. Videohra je však do značnej miery druh počítačového programu (hoci môže zahŕňať aj iné druhy výsledkov tvorivej duševnej činnosti, slovné i grafické) a počítačové programy patria do pôsobnosti smernice 2009/24(3).
Zhrnutie relevantnej právnej úpravy EÚ
6. Zásadné relevantné ustanovenia smernice 2001/29 a smernice 2009/24 možno zhrnúť takto.
Smernica 2001/29
7. Preambula smernice 2001/29 uznáva, že technologické opatrenia umožnia nositeľom práv čoraz viac predchádzať zásahom, ktoré nepovolili, alebo ich obmedzovať, ale vyjadruje obavu, že spôsoby nelegálneho obchádzania takých opatrení sa budú vyvíjať podobným tempom. Opatreniam, ktoré zaviedli nositelia práv, treba preto poskytnúť právnu ochranu.(4) Táto právna ochrana sa zabezpečí vo vzťahu k technologickým opatreniam, ktoré účinne obmedzujú činnosť nepovolenú nositeľom autorských práv, práv súvisiacich s autorským právom alebo práv sui generis k databázam, ale nesmie brániť normálnej činnosti alebo technologickému vývoju elektronického zariadenia. Má rešpektovať proporcionalitu a nesmie zakazovať pomôcky alebo činnosti, ktoré majú komerčne významný účel alebo iné použitie než obchádzanie technickej ochrany.(5) Navyše právna ochrana poskytnutá smernicou 2001/29 sa neprekrýva s ochranou technologických opatrení používaných v súvislosti s počítačovými programami podľa smernice 2009/24.(6)
8. Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 tak spresňuje, že touto smernicou nie sú dotknuté a nijakým spôsobom nie sú ovplyvnené existujúce predpisy EÚ súvisiace s právnou ochranou počítačových programov.
9. Článok 6 tejto smernice má nadpis „Povinnosti týkajúce sa technologických opatrení“.
10. Článok 6 ods. 1 od členských štátov vyžaduje, aby poskytli primeranú právnu ochranu proti obchádzaniu akýchkoľvek účinných technologických opatrení, ktoré dotknutá osoba vykonáva s vedomím alebo opodstatneným dôvodom znalosti, že sleduje daný cieľ.
11. Článok 6 ods. 2 od členských štátov vyžaduje, aby poskytli primeranú právnu ochranu proti výrobe, dovozu, šíreniu, predaju, nájmu, propagovaniu predaja alebo nájmu, alebo vlastneniu na komerčné účely zariadení, výrobkov alebo súčiastok alebo poskytovaniu služieb, ktoré a) sa ponúkajú, propagujú alebo predávajú na účel obchádzania akýchkoľvek účinných technologických opatrení alebo b) majú iba obmedzený komerčne významný účel alebo iné použitie než obchádzanie takých opatrení, alebo c) sú prvotne navrhnuté, vyrobené, prispôsobené alebo prevádzkované na taký účel, aby umožnili alebo uľahčili ich obchádzanie.
12. V článku 6 ods. 3 sú „technologické opatrenia“ definované ako „akákoľvek technológia, zariadenie alebo súčiastka, ktorá pri bežnom spôsobe použitia je navrhnutá na to, aby predchádzala konaniu alebo obmedzovala konanie vo vzťahu k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nie je povolené nositeľom… práva…“. Pokladajú sa za „účinné“, keď je použitie predmetu ochrany kontrolované nositeľom práv uplatnením kontroly prístupu alebo ochranným procesom, akým je šifrovanie, kódovanie alebo iný prenos predmetu ochrany, alebo kopírovací kontrolný mechanizmus, ktorý dosahuje cieľ ochrany.
Smernica 2009/24
13. Preambula smernice 2009/24 zrejme definuje pojem „počítačový program“ tak, že zahŕňa programy včlenené do hardvéru,(7) a objasňuje, že chrániť sa má len „vyjadrenie počítačového programu“, nie samotné myšlienky a princípy, na ktorých je založený.(8) Uvádza, že „neoprávnené rozmnožovanie, preklad, úprava alebo zmena formy kódu, v ktorej bola rozmnoženina počítačového programu dodaná“, porušuje výlučné práva autora, ale uznáva, že také rozmnožovanie a preklad môžu byť nevyhnutné napríklad na dosiahnutie interoperability s inými programami alebo na to, aby mohli spoločne fungovať všetky prvky počítačového systému vrátane tých, ktoré vytvorili rôzni výrobcovia. V tomto obmedzenom rozsahu sa od „[osoby], ktorá má právo používať rozmnoženinu programu“, nevyžaduje, aby získala povolenie majiteľa práv.(9) Autorskoprávna ochrana počítačových programov nesmie byť v prípade potreby na prekážku iným formám ochrany. Zmluvné dojednania v rozpore s ustanoveniami smernice týkajúcimi sa okrem iného spätného prekladu však musia byť od počiatku neplatné.(10)
14. Článok 1 ods. 1 a 2 preto od členských štátov vyžaduje, aby počítačové programy (vrátane ich vyjadrenia v akejkoľvek forme, ale nie myšlienky a princípy, na ktorých sú založené) chránili podľa autorského práva ako literárne diela v zmysle Bernského dohovoru.(11)
15. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) a c) musia výlučné práva majiteľa práv okrem iného zahŕňať „právo robiť alebo povoľovať“ a) „trvalé alebo dočasné rozmnoženiny počítačového programu akýmikoľvek prostriedkami a v akejkoľvek forme, čiastočne alebo v celku“ a c) „akúkoľvek formu verejného rozširovania originálu alebo rozmnoženiny počítačového programu vrátane nájmu“.
16. Článok 5 však stanovuje početné výnimky z týchto výlučných práv. Konkrétne pre každého, kto je oprávneným majiteľom počítačového programu a má právo ho používať, sa povolenie nevyžaduje na: rozmnožovanie, ak je potrebné na používanie programu v súlade so zamýšľaným účelom, vrátane opravy chýb; vyhotovenie záložnej rozmnoženiny, pokiaľ je potrebná na používanie programu; alebo skúmanie, študovanie alebo skúšanie fungovania programu na účely zistenia myšlienok a princípov, na ktorých je založený ktorýkoľvek z jeho prvkov, ak sa vykonáva pri niektorom z úkonov, ktoré je dotknutá osoba oprávnená vykonávať.
17. Článok 6 smernice 2009/24 má nadpis „Spätný preklad“, pričom tento pojem nie je ďalej definovaný. Podľa článku 6 ods. 1 sa povolenie majiteľa práv nevyžaduje, keď reprodukcia kódu alebo preklad jeho formy sú nevyhnutné na dosiahnutie interoperability medzi počítačovými programami, pod podmienkou, že a) úkon je uskutočnený osobou, ktorá je oprávnená používať program, alebo v jej mene, b) osoba, ktorá ho uskutočňuje, nemala predtým informácie potrebné na dosiahnutie interoperability a c) úkon je obmedzený na tie časti pôvodného programu, ktoré sú potrebné na tento účel. Článok 6 ods. 2 dodáva, že informácie získané uplatnením odseku 1 sa musia použiť iba na také účely, a v článku 6 ods. 3 sa uvádza, že oprávneným záujmom majiteľa práv nesmie byť neodôvodnene spôsobená ujma.
18. Článok 7 smernice 2009/24 sa týka osobitných ochranných opatrení. Vyžaduje, aby členské štáty zaviedli primerané prostriedky nápravy najmä voči osobám, ktoré vedome uvedú do obehu alebo prechovávajú na obchodné účely nedovolenú rozmnoženinu počítačového programu alebo akékoľvek prostriedky, ktorých jediným zamýšľaným účelom je uľahčiť neoprávnené odstránenie alebo obchádzanie technického zariadenia použitého na ochranu počítačového programu.
Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
19. Konanie na vnútroštátnom súde začali tri spoločnosti skupiny Nintendo (ďalej len „Nintendo“), ktoré vyrábajú videohry a konzoly, proti PC Box Srl (ďalej len „PC Box“), spoločnosti, ktorá obchoduje s „mod chips“ a „game copiers“ (ďalej len „zariadenia PC Box“) cez svoju webovú stránku. Obidva druhy zariadení umožňujú, aby sa iné videohry, než vyrobil Nintendo alebo nezávislí výrobcovia s licenciou od Nintenda („hry Nintendo a s licenciou Nintendo“), hrali na konzolách Nintendo. Poskytovateľ internetu, ktorý prenajíma miesto pre webovú stránku PC Box, je tiež žalovaný.(12) Nintendo chce zamedziť tomu, aby sa zariadenia PC Box ponúkali na predaj.
20. Vnútroštátny súd uvádza isté množstvo technických detailov (a Nintendo ich uviedol ešte viac), ako zariadenia PC Box umožňujú, aby sa iné hry než hry Nintendo a s licenciou Nintendo hrali na konzolách Nintendo. Mnohé z týchto detailov sa mi nezdajú byť relevantné pre nastolené právne otázky. Postačujú nasledujúce poznámky.
21. Konanie vo veci samej sa týka dvoch druhov konzol, ktoré vyrába Nintendo (konzoly „DS“ a konzoly „Wii“), a hier Nintendo a s licenciou Nintendo, ktoré sú pre ne vytvorené. Nintendo uvádza, že poskytuje bezplatnú podporu výrobcom hier, ktorým poskytuje licenciu, a predáva svoje hry v súťaži s nimi, pričom nepožaduje licenčné poplatky, ale spoplatňuje dodanie kartridží alebo DVD, na ktorých sú hry zaznamenané a ktoré už obsahujú relevantné zašifrované informácie. Hry pre konzoly „DS“ sú zaznamenané na kartridžiach, ktoré sa zasúvajú do konzoly; hry pre konzoly „Wii“ sú zaznamenané na DVD, ktoré sa vkladajú do konzoly. Kartridže a DVD obsahujú zašifrované informácie, ktoré musia byť vymenené s inými zašifrovanými informáciami, ktoré sa nachádzajú v konzolách, aby sa na týchto konzolách dali hrať hry.
22. Je nesporné, že zariadenia PC Box možno použiť na obchádzanie blokovacieho účinku vyžadovanej výmeny zašifrovaných informácií medzi hrami Nintendo a s licenciou Nintendo na jednej strane a konzolami Nintendo na druhej strane. Takisto je nesporné, že blokovací účinok opatrení Nintenda predchádza tomu, aby sa iné hry než hry Nintendo a s licenciou Nintendo hrali na konzolách Nintendo, a že zariadenia PC Box obídu aj tento účinok.
23. Podľa vnútroštátneho súdu Nintendo tvrdí, že vybavil svoje konzoly a hry technologickými opatreniami v súlade s právom, aby zabezpečil, že na jeho konzolách nemožno používať nepovolené rozmnoženiny hier Nintendo a s licenciou Nintendo. Takisto uvádza, že hlavným účelom alebo použitím zariadení PC Box je obchádzanie týchto opatrení.
24. PC Box má pochybnosti, či sa videohry majú považovať za počítačové programy alebo výsledok tvorivej duševnej činnosti. V každom prípade tvrdí, že obchoduje s originálnymi konzolami Nintendo so softvérovým balíčkom, ktorý obsahuje aplikácie vytvorené nezávislými výrobcami špeciálne na použitie na takých konzolách(13) spolu s „mod chips“ alebo „game copiers“ určenými na znefunkčnenie blokovacieho mechanizmu zabudovaného do konzoly. PC Box sa tiež domnieva, že skutočným úmyslom Nintenda je (i) zamedziť použitiu nezávislého softvéru, ktorý nie je spojený s odvetvím nelegálnych rozmnoženín videohier, a (ii) rozčleniť trhy tým, že hry kúpené v jednej zemepisnej oblasti budú nekompatibilné s konzolami kúpenými v inej. Preto namieta proti tomu, že Nintendo uplatňuje technologické opatrenia nielen na svoje videohry, ale aj na hardvér, čo považuje za odporujúce článku 6 ods. 3 smernice 2001/29.
25. Vnútroštátny súd uvádza, že v súlade s judikatúrou talianskych súdov nemožno videohry, o aké ide v tejto veci, považovať iba za počítačové programy, ale sú to komplexné multimediálne diela, ktoré vyjadrujú koncepčne autonómne slovné a grafické výtvory. Také hry preto musia byť považované za výsledky tvorivej duševnej činnosti chránené autorským právom. Takisto poznamenáva, že technologické opatrenia, ktoré Nintendo zavádza vo svojich konzolách, prispievajú iba nepriamo k predchádzaniu nepovolených rozmnoženín hier a že potreba výmeny informácií medzi hrou a konzolou má za následok nielen to, že na konzolách Nintendo umožňuje hrať iba hry Nintendo a s licenciou Nintendo, ale predchádza aj tomu, aby sa také hry hrali na akejkoľvek inej konzole, čím obmedzuje interoperabilitu a výber spotrebiteľa.
26. Tribunale di Milano preto podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:
„1. Má sa článok 6 smernice 2001/29/ES, a to aj s ohľadom na odôvodnenie 48 tejto smernice, vykladať tak, že ochrana technologických ochranných opatrení týkajúcich sa diel alebo predmetov ochrany, ktoré sú chránené autorskými právami, môže zahŕňať aj systém vyrábaný a predávaný rovnakou spoločnosťou, v ktorého hardvéri je nainštalované zariadenie určené na detekciu spúšťacieho kódu, bez ktorého nie je možné z nosiča obsahujúceho chránené dielo (videohra vyrábaná rovnakou spoločnosťou, ako aj tretími subjektmi, nositeľmi autorských práv) toto dielo zobraziť a použiť v rámci predmetného systému s tým dôsledkom, že uvedené zariadenie vytvára uzavretý celok bez interoperačnej schopnosti vo vzťahu k zariadeniam a doplnkovým výrobkom, ktoré nepochádzajú od výrobcu samotného systému?
2. Môže sa článok 6 smernice 2001/29/ES, a to aj s ohľadom na odôvodnenie 48 tejto smernice, v prípade, že je potrebné posúdiť, či použitie výrobku alebo súčiastky na účely obchádzania technologických ochranných opatrení prevažuje, alebo nie nad iným účelom alebo komerčne významným využitím, vykladať tak, že vnútroštátny súd má použiť hodnotiace kritériá takého druhu, ktoré zdôrazňujú osobitné určenie stanovené nositeľom práv vo vzťahu k výrobku, do ktorého je vložený chránený obsah, alebo, alternatívne či súbežne, kvantitatívne kritériá týkajúce sa porovnávaného rozsahu použitia alebo kvalitatívne kritériá, čiže kritériá vzťahujúce sa na povahu a význam samotného použitia?“(14)
27. Písomné pripomienky predložili Nintendo, PC Box, poľská vláda a Európska komisia. Na pojednávaní 30. mája 2013 predniesli ústne pripomienky Nintendo, PC Box a Komisia.
Posúdenie
Úvodné poznámky
28. Po prvé, je zjavné, že spor medzi účastníkmi konania vo veci samej sa netýka iba autorského práva, ale aj otázky, či opatrenia, ktoré Nintendo zaviedol, sú v súlade s pravidlami práva hospodárskej súťaže. Keďže otázky vnútroštátneho súdu sa obmedzujú na oblasť autorského práva, nezdá sa mi byť vhodné vyslovovať názor na uvedený aspekt v kontexte tohto návrhu.
29. Po druhé, zdá sa, že technologické opatrenia, ktoré Nintendo zaviedol, sa snažia predchádzať nepovolenému konaniu alebo ho obmedzovať nielen vo vzťahu k vlastným dielam Nintenda chráneným autorským právom (jeho vlastným hrám), ale aj vo vzťahu k dielam chráneným autorským právom, ktoré patria nezávislým výrobcom s licenciou.(15) Otázku, či technologické opatrenia musia byť na to, aby boli chránené podľa článku 6 smernice 2001/29, zavedené samotným nositeľom práv, naznačuje vnútroštátny súd v prvej otázke, ale sa nespomína v jeho argumentácii, ani sa jej nevenujú pripomienky predložené Súdnemu dvoru. Ani ja sa jej nebudem venovať.
30. Po tretie, výsledok konania vo veci samej bude záležať na skutkových zisteniach, ktoré môže urobiť iba vnútroštátny súd (a tu súhlasím s Komisiou, že takéto zistenia sa musia urobiť oddelene pre každé zo zariadení PC Box a každý druh konzoly Nintendo). Súdny dvor napríklad nemôže dospieť k záveru alebo vysloviť názor o relatívnom rozsahu, v akom je úmyslom alebo zámerom Nintenda v skutočnosti predchádzať nepovolenému rozmnožovaniu svojich hier a/alebo získať komerčnú výhodu tým, že vylúči interoperabilitu s inými výrobkami. Nemôže ani rozhodnúť o tom, či zariadenia PC Box v skutočnosti spĺňajú jedno alebo viaceré z kritérií uvedených v článku 6 ods. 2 smernice 2001/29. Môže iba poskytnúť odpoveď, pokiaľ ide o druhy skutočností, ktoré môžu byť relevantné pri uplatňovaní vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej tento článok.
Relevantnosť smernice 2009/24
31. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že vnútroštátny súd urobil určité skutkové zistenia o povahe hier Nintendo a s licenciou Nintendo a dospel k záveru, že v rozpore s tvrdením, ktoré uviedol PC Box, sa tieto hry nemajú považovať za počítačové programy v zmysle smernice 2009/24, ale za komplexné multimediálne diela patriace do pôsobnosti smernice 2001/29.
32. Vo svojich písomných pripomienkach Poľsko uviedlo, že tieto zistenia by bolo možné spochybniť, hoci sa zdá, že jeho vlastná, nie celkom presvedčivá, analýza ho vedie v rovnakom smere. Súdny dvor preto vyzval účastníkov konania, ktorí sa zúčastnili na pojednávaní (Nintendo, PC Box a Komisia), aby sa vyjadrili k otázke uplatniteľnosti smernice 2001/29 za okolností, o aké ide vo veci samej. Nintendo a Komisia súhlasili s prístupom, ktorý zaujal vnútroštátny súd. PC Box naproti tomu tvrdil, že na predmetné okolnosti je relevantná smernica 2009/24, a nie smernica 2001/29; uvádzal, že spätný preklad, ktorý PC Box uskutočňuje, sa obmedzuje na časti programu, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie interoperability medzi konzolami Nintendo a „homebrew“ hrami, ktoré neporušujú nijaké autorské právo ani s ním súvisiace právo.
33. Zdá sa mi, že Súdny dvor nemá dôvod ani právomoc, aby opätovne posúdil skutkové okolnosti, ktoré zistil vnútroštátny súd, a že záver, ktorý uvedený súd vyvodzuje zo svojich zistení v tomto ohľade, je ťažké spochybniť z hľadiska práva EÚ.
34. Smernica 2009/24 sa týka iba počítačových programov, zatiaľ čo smernica 2001/29 sa týka autorského práva a s ním súvisiacich práv na výsledky tvorivej duševnej činnosti vo všeobecnosti. Touto smernicou nie sú dotknuté a nijakým spôsobom nie sú ovplyvnené existujúce predpisy EÚ súvisiace okrem iného s právnou ochranou počítačových programov. Súdny dvor preto uviedol, že smernica 2009/24 predstavuje lex specialis k ustanoveniam smernice 2001/29.(16) Podľa mňa sa toto tvrdenie musí chápať tak, že ustanovenia smernice 2009/24 majú prednosť pred ustanoveniami smernice 2001/29, ale iba vtedy, keď predmet ochrany patrí úplne do pôsobnosti smernice 2009/24. Ak by hry Nintendo a s licenciou Nintendo boli počítačovými programami a ničím viac, uplatnila by sa smernica 2009/24, čím by vytlačila smernicu 2001/29. Ak by pritom Nintendo uplatnil oddelené technologické opatrenia na ochranu počítačových programov a zvyšných diel, smernica 2009/24 by sa mohla uplatniť na programy a smernica 2001/29 na zvyšok.
35. Vnútroštátny súd však zistil, že hry Nintendo a s licenciou Nintendo nemožno obmedziť iba na funkciu počítačových programov. Zahŕňajú aj výsledky tvorivej duševnej činnosti v slovnej a grafickej forme, ktoré sú podľa všetkého neoddeliteľné od samotných programov. Opatrenia Nintenda ovplyvňujú prístup ku hrám a ich používanie ako celok, nielen ich zložku počítačového programu. Ochrana, ktorú smernica 2009/24 priznáva proti nepovolenému konaniu vo vzťahu k počítačovým programom, je o niečo menej výhodná (z dôvodu výnimiek stanovených v článkoch 5 a 6(17)) než ochrana, ktorú smernica 2001/29 priznáva proti obchádzaniu technologických opatrení určených na to, aby predchádzali nepovolenému konaniu alebo ho obmedzovali, vo vzťahu k výsledkom tvorivej duševnej činnosti vo všeobecnosti. Keď ide o komplexné výsledky tvorivej duševnej činnosti, ktoré zahŕňajú počítačové programy i iné diela, a keď obidve zložky nemožno oddeliť, tak sa mi zdá, že by mala byť poskytnutá väčšia a nie menšia ochrana. Ak by to tak nebolo, nositeľom práv by nebol vo vzťahu k týmto iným dielam poskytnutý stupeň ochrany, na ktorý sú oprávnení podľa smernice 2001/29.
36. V každom prípade sa nezdá, že by konanie, ktoré použitie zariadení PC Box umožňuje a o ktoré ide v konaní vo veci samej, patrilo do ktorejkoľvek z výnimiek uvedených v článkoch 5 a 6 smernice 2009/24, hoci to opäť patrí do posúdenia skutkového stavu vnútroštátnym súdom.
37. Napokon som si vedomá toho, že nemecký Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) položil Súdnemu dvoru konkrétnu otázku na uplatniteľnosť smernice 2009/24 na videohry, o aké ide v tejto veci.(18) Myslím si, že je vhodnejšie, aby Súdny dvor rozhodol takú otázku so zreteľom na úplnejšie pripomienky, ktoré mu budú predložené v onej veci, a obmedzil svoje posúdenie v tejto veci na konkrétne otázky výkladu, ktoré položil vnútroštátny súd.
38. Preto sa k otázkam vyjadrím iba s odkazom na smernicu 2001/29.
Prejudiciálne otázky
39. Tribunale di Milano kladie dve otázky, hoci možno nie až tak jasne, ako by si bolo možné želať.(19)
40. Ako ju chápem ja, prvá otázka obsahuje dve časti. Po prvé, zahŕňajú „technologické opatrenia“ v zmysle článku 6 smernice 2001/29 nielen tie opatrenia, ktoré sú fyzicky spojené so samotným dielom chráneným autorským právom (tu včlenením do kartridží alebo DVD, na ktorých sú hry zaznamenané), ale aj tie opatrenia, ktoré sú fyzicky spojené so zariadeniami potrebnými na použitie alebo využitie tohto diela (tu včlenením do konzol, na ktorých sa hry hrajú)? Po druhé, vzťahuje sa na také opatrenia ochrana, ktorá sa má poskytnúť podľa tohto ustanovenia, keď (alebo aj keď) ich účinkom nie je iba obmedzenie nedovoleného rozmnožovania diel chránených autorským právom, ale aj zamedzenie akéhokoľvek používania týchto diel s inými zariadeniami alebo iných diel s týmito zariadeniami?
41. Zdá sa, že druhá otázka sa týka v zásade kritérií, ktoré sa majú uplatniť, keď sa v kontexte článku 6 ods. 2 smernice 2001/29 posudzuje účel alebo použitie zariadení, akými sú zariadenia PC Box, ktoré v skutočnosti obchádzajú technologické opatrenia, na ktoré sa vzťahuje ochrana, alebo tak môžu robiť. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti odkazuje jednak na „osobitné určenie stanovené nositeľom práv vo vzťahu k výrobku, do ktorého je vložený chránený obsah“ (tu konzoly Nintendo), a jednak na rozsah, povahu a význam samotných použití zariadenia, výrobku alebo súčiastky (tu zariadenia PC Box).
42. Usudzujem, že vnútroštátny súd chce po prvé zistiť, či sa na technologické opatrenia Nintenda vzťahuje ochrana, lebo sú určené na to, aby predchádzali konaniu, ktoré nie je povolené nositeľom práva, alebo toto konanie obmedzovali, aj keď tiež obmedzujú interoperabilitu; ak áno, tak potom po druhé a oddelene chce zistiť, či táto ochrana musí byť poskytnutá proti dodávaniu zariadení PC Box, lebo umožňujú alebo uľahčujú uskutočňovanie takého nepovoleného konania. Domnievam sa však, že tieto dva problémy nemôžu byť úplne oddelené a že faktory spomenuté vo vzťahu k jednému môžu byť relevantné pri riešení druhého.
Prvá otázka
43. Prvá časť otázky môže byť podľa môjho názoru rozobratá samostatne a zdá sa, že nespôsobuje veľké ťažkosti. Nič v znení článku 6 smernice 2001/29 nevylučuje opatrenia, o aké ide v tejto veci, ktoré sú čiastočne včlenené do nosičov hier a čiastočne do konzol a ktoré zahŕňajú vzájomnú súčinnosť medzi nimi. Definícia v článku 6 ods. 3 – „akákoľvek technológia, zariadenie alebo súčiastka, ktorá pri bežnom spôsobe použitia je navrhnutá na to, aby predchádzala konaniu alebo obmedzovala konanie vo vzťahu k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nie je povolené nositeľom… práva“ – je široká a zahŕňa „[uplatnenie] kontroly prístupu alebo ochranný… proces…, ako je šifrovanie, kódovanie alebo iný prenos diela alebo iného predmetu ochrany, alebo kopírovací kontrolný mechanizmus“. Vylúčiť opatrenia, ktoré sú sčasti včlenené do iných zariadení než tých, v ktorých sú umiestnené samotné diela chránené autorským právom, by pravdepodobne viedlo k tomu, že širokému spektru technologických opatrení by sa nepriznala ochrana, ktorú smernica chce zabezpečiť.
44. Druhá časť otázky je komplikovanejšia.
45. Nintendo i Komisia správne poznamenávajú, že na to, aby mu bola priznaná právna ochrana podľa článku 6 smernice 2001/29, musí byť technologické opatrenie účinné. V súlade s článkom 6 ods. 3 teda musí byť nielen určené pri bežnom spôsobe použitia na to, aby predchádzalo nepovolenému konaniu alebo ho obmedzovalo, ale takisto musí umožniť, aby nositeľ práv kontroloval použitie diela. Okrem toho, ako Komisia správne uvádza, konanie, na ktorého predchádzanie alebo obmedzovanie musí byť opatrenie určené, je konaním, na ktoré sa podľa smernice vyžaduje súhlas nositeľa práv – konkrétne rozmnožovanie (článok 2), verejný prenos alebo sprístupňovanie verejnosti (článok 3) alebo šírenie (článok 4) diela nositeľa práv.
46. Komisia sa domnieva, že konanie, o ktoré osobitne ide vo veci samej, je v prvom rade rozmnožovanie a v druhom rade (lebo rozmnoženiny môžu byť následne šírené) šírenie hier Nintendo a s licenciou Nintendo. Nevidím dôvod nesúhlasiť s týmto názorom.
47. Ako som zdôraznila, skutkové zistenia sú vecou vnútroštátneho súdu, ale zdá sa mi pravdepodobné, že technologické opatrenia Nintenda sú účinné, ak aj nie v predchádzaní nepovolenému rozmnožovaniu hier Nintendo a s licenciou Nintendo, tak prinajmenšom v jeho obmedzovaní. Je pravda, že vnútroštátny súd zistil, že ich účinok je v tomto ohľade zväčša nepriamy (bezprostredným účinkom je zamedzenie použitia nepovolených rozmnoženín na konzolách Nintendo), ale nemyslím si, že článok 6 smernice 2001/29 obsahuje nejakú podmienku alebo robí nejaký rozdiel podľa priamosti účinku. Ak sú nepovolené rozmnoženiny nepoužiteľné (prinajmenšom na konzolách Nintendo), pravdepodobne to bude mať významný obmedzujúci účinok na ich výrobu, a teda ich následné šírenie. Takisto sa zdá pravdepodobné, že opatrenia budú mať tento účinok „pri bežnom spôsobe použitia“. Na účely nasledujúcich úvah preto predpokladám, že to tak je.
48. Ak by to boli ich jediné účinky, predmetné technologické opatrenia by jasne patrili do pôsobnosti článku 6 smernice 2001/29 a mali by nárok na priznanie požadovanej právnej ochrany.
49. Predpokladom otázky vnútroštátneho súdu však je to, že tieto opatrenia predchádzajú konaniu, ktoré nevyžaduje povolenie nositeľa práv podľa smernice 2001/29, alebo ho obmedzujú – ide napríklad o použitie konzol Nintendo na hranie iných hier než hier Nintendo a s licenciou Nintendo alebo ich rozmnoženín, alebo hranie hier Nintendo a s licenciou Nintendo na iných konzolách než tých, ktoré vyrobil Nintendo.
50. V rozsahu, v akom dochádza k takým iným účinkom, smernica 2001/29 nevyžaduje, aby sa predmetným technologickým opatreniam poskytla akákoľvek právna ochrana. Ak by totiž taká ochrana bola poskytnutá, nezdá sa, že by bola akokoľvek odôvodnená.
51. Ťažkosť spočíva v skutočnosti, že rovnaké opatrenia predchádzajú konaniu alebo obmedzujú konanie, ktoré vyžaduje povolenie, i konanie, ktoré ho nevyžaduje.
52. Nintendo tvrdí, že skutočnosť, že technologické opatrenie predchádza konaniu, ktoré nevyžaduje povolenie, alebo ho obmedzuje, je nepodstatná za predpokladu, že taký účinok je iba občasný alebo vedľajší k hlavnému cieľu a účinku predchádzať konaniu, ktoré vyžaduje povolenie, alebo ho obmedzovať. PC Box naopak zdôrazňuje zásady proporcionality a interoperability uvedené v odôvodneniach 48 a 54 smernice 2001/29: technologickým opatreniam, ktoré idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu samotného diela chráneného autorským právom, alebo ktoré vylučujú interoperabilitu, preto nemá byť priznaná ochrana. Komisia usudzuje, že ak také opatrenia predchádzajú aj konaniu, ktoré nevyžaduje povolenie, a ak by mohli byť navrhnuté tak, aby predchádzali len konaniu, ktoré vyžaduje povolenie, sú neproporcionálne a nevzťahuje sa na ne ochrana; ak sa však nedá vyhnúť tomu, že predchádzajú aj konaniu, ktoré nevyžaduje povolenie, nemôžu byť neproporcionálne, a teda sa na ne môže vzťahovať ochrana; hodnotenie vyžaduje, aby sa zohľadnil súčasný stav technológie. Nintendo i poľská vláda tvrdia, že konzoly Nintendo nie sú výpočtovými zariadeniami so všeobecným účelom; sú navrhnuté a predávané na jediný a výslovný účel, a to umožniť na nich hranie hier Nintendo a s licenciou Nintendo.
53. Medzi subjektmi, ktoré predložili pripomienky, teda v skutočnosti existuje široká zhoda (a ja tiež súhlasím), že sa musí uplatniť test proporcionality, čo je zásada, na ktorú odkazuje odôvodnenie 48 smernice 2001/29. Nintendo a PC Box však pristupujú k tomuto testu z opačných východiskových bodov a uvádzajú dôvody pre opačné výsledky.
54. Súhlasím s Komisiou, že je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd preskúmal, či za súčasného stavu technológie možno želaný účinok, teda predchádzať konaniu, ktoré vyžaduje povolenie nositeľa práv, alebo toto konanie obmedziť, dosiahnuť aj bez predchádzania konaniu, ktoré také povolenie nevyžaduje, alebo jeho obmedzenia. Inými slovami, mohol Nintendo chrániť svoje vlastné hry alebo hry s licenciou bez toho, aby predchádzal použitiu svojich konzol na hranie „homebrew“ hier alebo také použitie obmedzil?
55. Súhlasím tiež s opatrným a citlivým spôsobom, akým Komisia vyjadruje svoje stanovisko. Test proporcionality nemožno obmedziť iba na tvrdenie, že zásah do legitímnej činnosti je nepodstatný za predpokladu, že má iba vedľajší charakter (Nintendo), alebo že akékoľvek obmedzenie interoperability je nevyhnutne neproporcionálne (PC Box).
56. Tento test vo svojej klasickej forme, ako ho uplatňuje Súdny dvor, zahŕňa určenie, či opatrenie sleduje legitímny cieľ, či je vhodné na dosiahnutie tohto cieľa a či nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.
57. Pokiaľ ide o prvú zložku testu, cieľ predchádzať konaniu, ktoré nositeľ práv nepovolil, alebo toto konanie obmedzovať je neodmysliteľný v akomkoľvek systéme autorského práva a osobitne ho podporuje právna ochrana vyžadovaná podľa článku 6 smernice 2001/29.
58. V rozsahu, v akom technologické opatrenia Nintenda sledujú iba tento legitímny cieľ, je otázka ich vhodnosti na jeho dosiahnutie spojená s otázkou ich účinnosti, ku ktorej som sa vyjadrila v bodoch 45 až 47 vyššie. Vnútroštátny súd musí na základe predložených dôkazov rozhodnúť, ktoré technologické opatrenia spomedzi v súčasnosti dostupných môžu účinne chrániť proti nepovolenému rozmnožovaniu hier Nintendo a s licenciou Nintendo. Pravdepodobne neexistujú nijaké opatrenia, ktoré môžu zabezpečiť, že takému konaniu sa úplne predíde. Rôzne opatrenia však môžu viesť k rôznym stupňom obmedzenia. Vnútroštátny súd musí určiť, či stupeň obmedzenia, ktorý dosiahne predmetné technologické opatrenie, poskytuje účinnú ochranu proti nepovolenému konaniu.
59. Ak by naopak vnútroštátny súd zistil, že Nintendo sledoval navyše nejaký iný cieľ neodôvodnený v kontexte tejto smernice, bolo by treba zohľadniť rozsah, v akom je povaha technologických opatrení určená takým iným cieľom, pri skúmaní toho, či tieto opatrenia sú vhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa predchádzať nepovolenému konaniu alebo ho obmedzovať.
60. Zostáva otázka, či opatrenia nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa predchádzať nepovolenému rozmnožovaniu hier Nintendo a s licenciou Nintendo alebo ho obmedzovať.
61. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd prihliadať na stupeň obmedzenia konania, ktoré nevyžaduje súhlas nositeľa práv. Ktorým kategóriám konania sa v skutočnosti predchádza alebo sú obmedzené, keď sa predmetné technologické opatrenia uplatnia a nie sú obchádzané? Ako je dôležité, aby sa takému konaniu nepredchádzalo alebo aby nebolo obmedzené?
62. Akékoľvek by bolo posúdenie stupňa zásahu, ktorý spôsobujú predmetné technologické opatrenia, bude potrebné rozhodnúť, či by iné opatrenia mohli spôsobiť menší zásah a pritom stále poskytnúť porovnateľnú ochranu práv nositeľa práv. V tejto súvislosti môže byť relevantné zohľadniť pomerné náklady rôznych druhov technologických opatrení spolu s akýmikoľvek inými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť výber medzi nimi alebo o ňom rozhodnúť.
63. Vnútroštátny súd musí na základe úvah, aké som (bez nároku na úplnosť) naznačila vyššie, rozhodnúť, či technologické opatrenia, o aké ide v konaní vo veci samej, sú proporcionálne k dosiahnutiu cieľa ochrany proti nepovolenému konaniu, ako sa predpokladá v článku 6 smernice 2001/29, a teda sa na ne vzťahuje právna ochrana vyžadovaná týmto ustanovením, alebo či idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel, a teda sa na ne taká ochrana nevzťahuje.
64. Analýza však nemôže byť úplná bez posúdenia ochrany aj so zreteľom na zariadenia, výrobky, súčiastky alebo služby, proti ktorým sa požaduje, čoho sa týka druhá otázka.
Druhá otázka
65. Vnútroštátny súd sa pýta, ako je relevantné „osobitné určenie stanovené nositeľom práv vo vzťahu k výrobku, do ktorého je vložený chránený obsah“ (konzoly Nintendo), a rozsah, povaha a význam použití zariadení, proti ktorých použitiu sa požaduje ochrana („mod chips“ a „game copiers“ PC Box).
66. Pokiaľ ide o prvý aspekt, vnútroštátny súd odkazuje na judikatúru talianskych trestných súdov, podľa ktorej zrejme spôsob, akým sú konzoly predstavované verejnosti, a skutočnosť, že sú určené na hranie videohier, môžu viesť k záveru, že prvoradým účelom použitia „mod chips“ je obchádzanie zavedených technologických opatrení. Vnútroštátny súd však pochybuje o tom, či je táto argumentácia primeraná, osobitne v takom konaní, aké pred ním prebieha. Vo svojich pripomienkach Nintendo i Komisia usudzujú, že úmysel výrobcu, čo sa týka použitia konzol, nie je relevantným kritériom pri posúdení účelu „mod chips“ alebo „game copiers“. Zdá sa, že PC Box vo svojich veľmi stručných pripomienkach k tejto otázke implicitne zastáva rovnaký názor, zatiaľ čo poľská vláda považuje zamýšľané použitie za faktor, ktorý možno zohľadniť, avšak nie je rozhodujúci.
67. Ja sa takisto domnievam, že osobitné použitie, ktoré Nintendo zamýšľal pre svoje konzoly, nie je relevantné na posúdenie toho, či sa má poskytnúť ochrana proti dodávaniu zariadení PC Box. Záleží na tom, či patria do pôsobnosti článku 6 ods. 2 smernice 2001/29, a preto sa treba vyjadriť k druhému aspektu otázky – rozsahu, povahe a významu použití zariadení PC Box.
68. Ako uviedla Komisia, keď sa na technologické opatrenie vzťahuje ochrana podľa článku 6 ods. 2 smernice 2001/29, táto ochrana musí byť poskytnutá proti výrobe, dovozu, šíreniu, predaju, nájmu, propagovaniu predaja alebo nájmu, alebo vlastneniu na komerčné účely zariadení, ktoré a) sa ponúkajú, propagujú alebo predávajú na účel obchádzania predmetného technologického opatrenia alebo b) majú iba obmedzený komerčne významný účel alebo iné použitie než jeho obchádzanie, alebo c) sú prvotne navrhnuté, vyrobené alebo prispôsobené na taký účel, aby umožnili alebo uľahčili jeho obchádzanie. Keď nie je splnené ani jedno z týchto kritérií, nedochádza k ochrane podľa týchto ustanovení; naopak na to, aby sa ochrana vyžadovala, postačuje, že je splnené jediné kritérium.
69. Vnútroštátny súd sa vo svojej otázke zrejme ani tak nezaoberá bodmi a) alebo c), teda s účelmi, na ktoré sú zariadenia predávané alebo navrhnuté, ako bodom b), teda s komerčne významnými použitiami predmetných zariadení. Chce vedieť, o ktoré druhy kritérií – kvantitatívne a/alebo kvalitatívne – sa má opierať pri posúdení toho, či „mod chips“ alebo „game copiers“ PC Box „majú iba obmedzený komerčne významný účel alebo iné použitie než obchádzanie“ technologických opatrení, ktoré Nintendo zaviedol?
70. Zdá sa, že odkaz na kvantitatívne kritériá v otázke naznačuje, že vnútroštátny súd chce skúmať dôkazy napríklad o tom, ako často sú zariadenia PC Box v skutočnosti používané na to, aby umožnili hranie nepovolených rozmnoženín hier Nintendo a s licenciou Nintendo na konzolách Nintendo, a ako často sú používané na to, aby umožnili hranie hier, ktoré neporušujú autorské právo k hrám Nintendo a s licenciou Nintendo.
71. Nintendo tvrdí, že ide o nesprávne pochopenie: dôležité nie je to, či existujú iné komerčne významné účely alebo použitia než uľahčenie porušovania výlučných práv, ktoré sú chránené technologickými opatreniami, ale iba to, či existujú iné komerčne významné účely alebo použitia než obchádzanie týchto opatrení bez ohľadu na druh konania alebo činnosti, ktoré sa tým uľahčujú.
72. Komisia však na pojednávaní zdôraznila, že smernica 2001/29 nemá vytvárať iné práva, než sú vymedzené v článkoch 2, 3 a 4 (v podstate právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na rozmnožovanie, prenos alebo šírenie chráneného diela). Právna ochrana podľa článku 6 sa vyžaduje len proti obchádzaniu, ktoré by porušovalo tieto konkrétne práva.(20) V dôsledku toho je relevantné posúdiť hlavné účely alebo použitia zariadení PC Box a nie iba otázku, či existujú iné komerčne významné účely alebo použitia než obchádzanie technologických opatrení Nintenda.
73. V tomto súhlasím s Komisiou a dodávam, že rovnaké faktory sú relevantné na posúdenie samotných technologických opatrení Nintenda.
74. Je nesporné, že technologické opatrenia Nintenda blokujú nepovolené konanie (použitie nepovolených rozmnoženín hier Nintendo a s licenciou Nintendo) i konanie, ktoré nevyžaduje povolenie (použitie iných hier), a že zariadenia PC Box obchádzajú toto blokovanie v obidvoch prípadoch. Blokovanie a obchádzanie sa teda prekrývajú; sú to dve strany jednej mince.
75. Rozsah, v ktorom sa zariadenia PC Box v skutočnosti môžu používať na iné účely než umožnenie porušovania výlučných práv, teda bude faktorom, ktorý treba zohľadniť pri rozhodovaní nielen o tom, či sa na tieto zariadenia vzťahuje článok 6 ods. 2 smernice 2001/29, ale aj o tom, či technologické opatrenia Nintenda spĺňajú test proporcionality. Ak možno preukázať, že sa používajú predovšetkým na také iné účely (a či také tvrdenie možno preukázať, je vecou vnútroštátneho súdu), nielenže sa používajú spôsobmi, ktoré neporušujú žiadne z výlučných práv zaručených smernicou 2001/29, ale pôjde o silný náznak toho, že technologické opatrenia nie sú proporcionálne. Naopak, ak možno preukázať, že zariadenia sa používajú predovšetkým spôsobom, ktorý porušuje výlučné práva, pôjde o silný náznak toho, že opatrenia sú proporcionálne. V dôsledku toho, ak je možné kvantitatívne posúdenie hlavných účelov, pre ktoré sú technologické opatrenia obchádzané prostredníctvom zariadení, bude relevantné pri určení toho, či sa na technologické opatrenia Nintenda vo všeobecnosti vzťahuje právna ochrana, i toho, či sa ochrana má poskytnúť proti obchodovaniu so zariadeniami PC Box.
76. Otázke kvalitatívnych kritérií, ktorú položil vnútroštátny súd, sa pripomienky predložené Súdnemu dvoru takmer nevenovali. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že vnútroštátny súd zvažoval, že význam možnosti, aby sa konzoly Nintendo používali na účely, ktoré neporušujú žiadne výlučné práva, môže prevážiť význam predchádzania nepovolenému konaniu alebo jeho obmedzenia.
77. Vyššie(21) som uviedla, že také úvahy môžu byť relevantné pri uplatnení testu proporcionality na technologické opatrenia Nintenda. Podľa mňa môžu byť relevantné aj pri otázke, či sa musí poskytnúť ochrana proti obchodovaniu so zariadeniami PC Box.
78. Súhlasím, že v niektorých prípadoch môže byť dôležité (aj keď menej dôležité v iných prípadoch), aby zavedenie technologických opatrení, ktoré chránia výlučné práva, nezasahovalo do práv používateľov na uskutočňovanie úkonov, ktoré nevyžadujú povolenie. No v rozsahu, v akom práva používateľov nie sú základnými právami, sa musí riadne zohľadniť aj význam ochrany autorského práva a s ním súvisiacich práv. Také kvalitatívne kritériá však treba posudzovať so zreteľom na už rozoberané kvantitatívne kritériá, konkrétne relatívny rozsah a početnosť používania, ktoré porušuje výlučné práva a ktoré ich neporušuje.
Návrh
79. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy zastávam názor, že Súdny dvor má na otázky, ktoré položil Tribunale di Milano, odpovedať takto:
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že „technologické opatrenia“ v zmysle článku 6 tejto smernice môžu zahŕňať opatrenia včlenené nie iba do samotných chránených diel, ale aj do zariadení, ktoré slúžia na umožnenie prístupu k týmto dielam.
2. Pri rozhodovaní o tom, či sa na opatrenia tohto druhu vzťahuje ochrana podľa článku 6 smernice 2001/29/ES, keď ich následkom je nielen predchádzanie konaniu alebo obmedzenie konania, ktoré podľa tejto smernice vyžaduje povolenie nositeľa práv, ale aj konania, ktoré také povolenie nevyžaduje, musí vnútroštátny súd overiť, či je uplatnenie opatrení v súlade so zásadou proporcionality, a najmä musí posúdiť, či by za súčasného stavu technológie mohol byť prvý následok dosiahnutý bez vyvolania druhého následku alebo s jeho vyvolaním v menšom rozsahu.
3. Pri rozhodovaní o tom, či sa musí poskytnúť ochrana proti akémukoľvek dodávaniu zariadení, výrobkov, súčiastok alebo služieb podľa článku 6 ods. 2 smernice 2001/29, nie je potrebné posúdiť osobitné určenie stanovené nositeľom práv vo vzťahu k zariadeniu, ktoré slúži na umožnenie prístupu k chráneným dielam. Naopak rozsah, v ktorom zariadenia, výrobky, súčiastky alebo služby, proti ktorým sa ochrana požaduje, sú alebo môžu byť používané na iné legitímne účely než umožnenie konania, ktoré vyžaduje povolenie nositeľa práv, je relevantným faktorom.