Odvolanie podané 16. septembra 2010: AstraZeneca AB, AstraZeneca plc proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) z 1. júla 2010 vo veci T-321/05, AstraZeneca AB, AstraZeneca plc/Európska komisia

(vec C-457/10 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: AstraZeneca AB, AstraZeneca plc (v zastúpení: M. Brealey, QC, M. Hoskins, QC, D. Jowell, barristers, F. Murphy, solicitor)

Ďalší účastníci konania: European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA), Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 vo veci T-321/05,

zrušil rozhodnutie Komisie K(2005) 1757 v konečnom znení z 15. júna 2005 (vec COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca),

subsidiárne, ak tak uzná za vhodné, znížil pokutu uloženú odvolateľkám v článku 2 sporného rozhodnutia Komisie,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky zakladajú svoje odvolanie na určitých nesprávnych právnych posúdeniach v rozsudku Všeobecného súdu. Tieto sú zhrnuté v nasledujúcich samostatných odsekoch:

Definícia relevantného trhu výrobkov. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že potvrdil záver obsiahnutý v rozhodnutí Komisie o relevantnom trhu výrobkov, podľa ktorého inhibítory protónových púmp (ďalej len "IPP") v období rokov 1993 - 2000 tvorili vlastný trh. K tomu sú uvedené dva odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod sa skladá z dvoch hlavných častí. Po prvé, Všeobecný súd pochybil tým, že nevykonal časovú analýzu dôkazov a dospel tak k záveru vzhľadom na relevantný trh výrobkov na základe situácie hospodárskej súťaže medzi IPP a H2 blokátormi v roku 2000. Po druhé, Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď pri odôvodnení, že prax lekárov pri predpisovaní, charakteristická svojou "zotrvačnosťou", nie je pre stanovenie relevantného trhu významná, nezohľadnil skutočnosť, že používanie IPP sa postupne zvýšilo.

Druhý odvolací dôvod spočíva v tom, že otázka celkových nákladov na liečbu blokátormi H2 v porovnaní s IPP je zásadná pre akékoľvek odvolávanie sa na cenové rozdiely pri stanovení definície relevantného trhu a Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil celkové náklady na liečbu blokátormi H2.

Prvé zneužitie dominantného postavenia týkajúce sa dodatkových ochranných osvedčení. Odvolacie dôvody vzťahujúce sa na prvé zneužitie pozostávajú z dvoch hlavných častí. Po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení, z čoho pozostáva hospodárska súťaž na základe kvality. Všeobecný súd pochybil pri posúdení, či vyjadrenia odvolateľky voči patentovým úradom boli objektívne zavádzajúce, nesprávne zamietol ako irelevantnú primeranosť názoru odvolateľky a jej dobrú vieru vzhľadom na jej zákonné nároky na doplňujúce ochranné osvedčenie. Chýbajúca transparentnosť nepostačuje na vyvodenie záveru o zneužití práva, na ktoré je potrebná existencia úmyselnej sprenevery alebo úmyselného podvodu. Po druhé Všeobecný súd nesprávne právne posúdil, čo predstavuje konanie vedúce k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Nesprávne rozhodol, že samotná žiadosť o priznanie práva duševného vlastníctva, ktoré sa môže stať účinným až o 5 alebo 6 rokov neskôr, bez ohľadu na to, či je to právo nakoniec poskytnuté alebo vykonané, predstavuje konanie, ktoré smeruje k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Je to tak preto, že konanie je príliš oddelené alebo vzdialené od údajne postihnutého trhu.

Druhé zneužitie dominantného postavenia: odňatie povolenia na uvedenie na trh. Odvolacie dôvody týkajúce sa druhého zneužitia sú rozdelené do dvoch hlavných častí. Po prvé Všeobecný súd nesprávne právne posúdil, v čom spočíva hospodárska súťaž na základe kvality. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že výkon neobmedzeného práva podľa práva Spoločenstva porušuje hospodársku súťaž na základe kvality.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení toho, čo predstavuje konanie smerujúce k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že samotný výkon práva priznaného právom Spoločenstva vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Subsidiárne, ak Súdny dvor usúdi, že výkon práva priznaného právom Spoločenstva by v podstate mohol viesť k zneužitiu, na vyvodenie záveru o zneužití nepostačuje len samotná tendencia k narušeniu hospodárskej súťaže. Odvolateľky tvrdia, že Komisia musí byť vyzvaná, aby preukázala, že výkon práva, ktoré im právoplatne patrí, smeroval k vylúčeniu účinnej hospodárskej súťaže. To by zodpovedalo podmienkam v prípadoch nútených licencií, ktorých sa druhé zneužitie skutočne týka.

Pokuty. Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17¹, keď nevzniesol námietky proti výpočtu pokuty, ako ho uskutočnila Komisia, a riadne nezohľadnil skutočnosť, že ide o nové údajné zneužitia, že chýbajú akékoľvek hmotné dôsledky pre hospodársku súťaž a poľahčujúce okolnosti.

____________

¹ - Nariadenie Rady (EHS) č. 17 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).