Odvolanie podané 16. apríla 2018: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 5. februára 2018 vo veci T-216/15, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s./Európska komisia

(vec C-262/18 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P.J. Loewenthal, F. Tomat, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Slovenská republika, Union zdravotná poisťovňa a.s.

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 5. februára 2018 vo veci Dôvera/Komisia (T-216/15), a

vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie; alebo

využil svoju právomoc podľa článku 61 prvého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie na vydanie konečného rozsudku v tejto veci, a

ak vráti vec Všeobecnému súdu, rozhodol, že o trovách tohto konania sa rozhodne neskôr, alebo ak vydá konečný rozsudok vo veci, uložil Dôvere zdravotnej poisťovni a.s. a Union zdravotnej poisťovni a.s. povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/248 z 15. októbra 2014 o opatreniach SA.23008 (2013/C) (ex 2013/NN), ktoré poskytla Slovenská republika v prospech Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. (SZP) a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (VšZP) (Ú. v. EÚ L 2015, s. 41, s. 25).

Komisia na podporu svojho odvolania proti napadnutému rozsudku uvádza tri dôvody.

Po prvé Komisia tvrdí, že Všeobecný súd si nesplnil povinnosť odôvodnenia podľa článku 36 a článku 53 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd uvádza, že zrušuje napadnuté rozhodnutie na základe toho, že vyhovel druhému žalobnému dôvodu, konkrétne že Komisia nesprávne dospela k záveru, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia je prevažne založený na solidarite. Právny štandard, ktorý v skutočnosti uplatnil na zrušenie tohto rozhodnutia, však žalobkyňa navrhla v rámci prvého žalobného dôvodu, konkrétne že samotná prítomnosť akýchkoľvek hospodárskych prvkov znamená, že poskytovanie zdravotného poistenia je hospodárska činnosť. Vzhľadom na to, že právne štandardy podľa prvého a druhého žalobného dôvodu sa navzájom vylučujú, Komisia nie je schopná pochopiť, na základe čoho bolo zrušené napadnuté rozhodnutie.

Po druhé sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pojmu podnik v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd potvrdil záver Komisie, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia bol prevažne založený na solidarite, ako aj jej vysvetlenie, že jeho hospodárske prvky boli zavedené s cieľom zabezpečiť dosiahnutie sociálnych cieľov a cieľov solidarity. Napriek tomu uviedol, že Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že činnosť vykonávaná zdravotnými poisťovňami v rámci slovenského systému povinného zdravotného poistenia nemá hospodársku povahu. Dospel k tomuto záveru tým, že poznamenal schopnosť poisťovateľov vytvárať, používať a rozdeľovať časť svojich ziskov, ako aj konkurenciu medzi poisťovateľmi, pokiaľ ide o poistencov a kvalitu služieb. Následne uviedol, že samotná prítomnosť poisťovateľov dosahujúcich zisk na Slovensku znamená, že SZP a VšZP sú podnikmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pri tomto závere Všeobecný súd nezohľadnil judikatúru, podľa ktorej systém zdravotného poistenia, ktorý je prevažne založený na solidarite a ktorého hospodárske prvky boli zavedené na zabezpečenie kontinuity systému a dosiahnutie sociálnych cieľov a cieľov solidarity, ktoré sú jeho základom, je systémom, ktorý nemá hospodársku povahu, v dôsledku čoho poskytovatelia zdravotného poistenia pôsobiaci v rámci tohto systému nie sú podnikmi.

Po tretie sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené v prvostupňovom konaní, keď dospel k záveru, že medzi poskytovateľmi zdravotného poistenia na Slovensku prebieha „intenzívna a komplexná súťaž“, hoci spis poukazoval len na veľmi obmedzenú hospodársku súťaž pri poskytovaní nepovinných bezodplatných výhod.

____________