NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE
prednesené 22. februára 2018 (1)
Vec C‑44/17
The Scotch Whisky Association, The Registered Office,
proti
Michaelovi Klotzovi
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zemepisných označení liehovín – Nariadenie (ES) č. 110/2008 – Článok 16 písm. a), b) a c) – Príloha III – Registrované zemepisné označenie ‚Scotch Whisky‘ – Whisky vyrábaná v Nemecku a predávaná pod názvom ‚Glen Buchenbach‘ – Pojem ‚nepriame použitie‘ registrovaného zemepisného označenia – Pojem ‚pripodobenie‘ takému označeniu – Pojem ‚nepravé alebo zavádzajúce označenie‘ – Nevyhnutnosť totožnosti s označením, zvukovej a/alebo vizuálnej podobnosti s označením alebo akejkoľvek myšlienkovej asociácie u cieľových skupín spotrebiteľov – Prípadné zohľadnenie kontextu, do ktorého patrí sporné označenie“
I. Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko) sa týka výkladu článku 16 nariadenia (ES) č. 110/2008 Európskeho parlamentu a Rady z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89(2). Tento článok 16 chráni všetky zemepisné označenia(3), ktoré sú zapísané v prílohe III nariadenia č. 110/2008 proti praktikám, ktoré môžu zavádzať spotrebiteľov, pokiaľ ide o pôvod takýchto výrobkov.
2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi organizáciou pôsobiacou v Spojenom kráľovstve, ktorej cieľom je presadzovať záujmy priemyslu škótskej whisky a nemeckým predajcom, ktorého predmetom je žaloba o ukončenie predaja whisky vyrábanej v Nemecku a nazvanej „Glen Buchenbach“ uvedeným nemeckým predajcom. Žalobkyňa vo veci samej tvrdí, že používanie pojmu „Glen“ poškodzuje registrované zemepisné označenie „Scotch Whisky“ tým, že predstavuje zároveň nepriame komerčné použitie a pripodobenie uvedenému registrovanému zemepisnému označeniu, rovnako ako aj nepravé alebo zavádzajúce označenie, ktoré sú zakázané podľa článku 16 písm. a), b) a c) nariadenia č. 110/2008.
3. Vnútroštátny súd Súdny dvor predovšetkým žiada, aby uviedol, či pojem „nepriam[e]… použit[ie]“ v zmysle článku 16 písm. a) tohto nariadenia predpokladá použitie chráneného zemepisného označenia v rovnakej forme a/alebo vo zvukovo a vizuálne podobnej forme, alebo či stačí, aby sporný pojem vyvolával u cieľových skupín spotrebiteľov akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením. Okrem toho sa pýta, či v prípade, že stačí jednoduchá myšlienková asociácia, treba pri uplatňovaní tohto ustanovenia zohľadniť kontext pojmu používaného na označenie dotknutého výrobku a najmä skutočnosť, že skutočný pôvod tohto výrobku je tiež uvedený na etikete.
4. Následne sa tento súd pýta Súdneho dvora na to, či z pojmu „pripodoben[ie]“ uvedeného v článku 16 písm. b) uvedeného nariadenia vyplýva, že existuje zvuková a/alebo vizuálna príbuznosť medzi chráneným zemepisným označením a predmetným pojmom, alebo či stačí, aby predmetný pojem vyvolával u cieľových skupín verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením. Rovnako sa pýta, či by v prípade, že taká asociácia je dostatočná, mal byť na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia zohľadnený kontext, v ktorom je tento pojem používaný.
5. Napokon sa pýta, či zisťovanie existencie „ďalš[ieho] neprav[ého] alebo zavádzajúc[eho] označen[ia]“ v zmysle článku 16 písm. c) toho istého nariadenia vyžaduje tiež zohľadnenie kontextu sporného pojmu.
6. Prejednávaná vec sa líši od vecí, v ktorých Súdny dvor už vyložil ustanovenia článku 16 nariadenia č. 110/2008(4) tou osobitosťou, že jej predmetom je nebývalá situácia, keď – ako to ukazujú tu položené otázky – sporné označenie nevykazuje žiadnu podobnosť, ani zvukovú ani vizuálnu, s chráneným zemepisným označením, ale by údajne mohlo viesť spotrebiteľov k tomu, aby si s chráneným zemepisným označením vytvorili nenáležitú spojitosť. Navyše sa od Súdneho dvora nepriamo požaduje spresnenie spôsobu, akým sú štruktúrované pravidlá uvedené v písmenách a) až c) článku 16 pri rôznych tam uvedených predpokladoch.
II. Právny rámec
7. Nariadenie č. 110/2008 stanovuje v článku 16, nazvanom „Ochrana zemepisných označení“, že „zemepisné označenia zapísané do prílohy III sú chránené pred:
a) každým priamym alebo nepriamym komerčným použitím, ak ide o produkty, ktoré nie sú zahrnuté do registrácie, ak sú tieto produkty porovnateľné s liehovinou registrovanou pod zemepisným označením alebo ak toto použitie využíva povesť registrovaného zemepisného označenia;
b) každým zneužitím, imitáciou alebo pripodobením, hoci je uvedený skutočný pôvod produktu alebo je použité zemepisné označenie v preklade, alebo sprevádzané výrazmi, ako napríklad ‚ako‘, ‚typ‘, ‚štýl‘, ‚výrobok‘, ‚príchuť‘, alebo iným podobným výrazom;
c) každým ďalším nepravým alebo zavádzajúcim označením, ak ide o provenienciu, pôvod, povahu alebo základné vlastnosti v oblasti popisu, prezentácie a označovania produktu, pri ktorom existuje pravdepodobnosť, že bude vyjadrovať falošný dojem týkajúci sa jeho pôvodu;
d) každým ďalším postupom, pri ktorom existuje pravdepodobnosť, že bude zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.“
8. Príloha III nariadenia č. 110/2008, nazvaná „Zemepisné označenia“, uvádza, že „Scotch Whisky“ bola zapísaná ako zemepisné označenie patriace do kategórie výrobkov č. 2, konkrétne do kategórie výrobkov „Whisky/Whiskey“, ktorých krajinou pôvodu je „Spojené kráľovstvo (Škótsko)“.
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
9. The Scotch Whisky Association, The Registered Office (ďalej len „TSWA“), je organizáciou založenou podľa škótskeho práva, ktorá má najmä za cieľ zabezpečiť ochranu obchodu so škótskou whisky tak v Škótsku, ako aj v zahraničí.
10. Michael Klotz predáva cez webovú stránku whisky nazvanú „Glen Buchenbach“, ktorá je vyrábaná liehovarom Waldhorn, nachádzajúcim sa v Berglene, v údolí Buchenbach, vo Švábsku (Bádensko‑Württembersko, Nemecko).
11. Etiketa nalepená na fľašiach s predmetnou whisky obsahuje okrem úplnej adresy nemeckého výrobcu a štylizovaného obrázku lesného rohu (nazývaného „Waldhorn“ v nemeckom jazyku) tieto informácie: „Waldhornbrennerei [liehovar Waldhorn], Glen Buchenbach, Swabian Single Malt Whisky [švábska whisky single malt (jednosladová)], 500 ml, 40 % obj., Deutsches Erzeugnis [nemecký výrobok], Hergestellt in den Berglen [vyrobené v Berglene]“.
12. TSWA podala na Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) žalobu s cieľom dosiahnuť zastavenie používania označenia „Glen Buchenbach“ pre predmetnú whisky predávanú pánom Klotzom z toho dôvodu, že toto používanie je v rozpore najmä s článkom 16 písm. a) až c) nariadenia č. 110/2008,(5) ktoré chráni zemepisné označenia zapísané v prílohe III tohto nariadenia, medzi ktorými sa nachádza označenie „Scotch Whisky“. TSWA najmä na jednej strane uvádza, že tieto ustanovenia pokrývajú nielen použitie takého označenia samého osebe, ale tiež akúkoľvek informáciu naznačujúcu chránený zemepisný pôvod, a na druhej strane konštatuje, že označenie „Glen“ u cieľových skupín verejnosti vyvoláva myšlienkovú asociáciu so Škótskom a so Scotch Whisky bez ohľadu na pridanie ďalších údajov týkajúcich sa nemeckého pôvodu výrobku. Pán Klotz navrhol žalobu zamietnuť.
13. V tomto kontexte rozhodnutím z 19. januára 2017, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru 27. januára 2017, Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Vyžaduje si ,nepriam[e] komerčn[é] použit[ie]… liehovin[y] registrovan[ej] pod zemepisným označením‘ podľa článku 16 písm. a) nariadenia (ES) č. 110/2008, aby sa registrované zemepisné označenie použilo v rovnakej alebo zvukovo a/alebo vizuálne podobnej forme[(6)], alebo postačuje, že sporná zložka označenia vyvoláva u cieľových skupín verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s registrovaným zemepisným označením alebo so zemepisnou oblasťou?
V prípade, že postačuje druhá alternatíva: zohráva rolu pri preskúmaní, či ide o ‚nepriam[e] komerčn[é] použit[ie]‘, do akého prostredia je zasadená sporná zložka označenia, alebo to nemôže ovplyvniť nepriame komerčné použitie registrovaného zemepisného označenia ani vtedy, ak je popri spornej zložke označenia uvedený aj údaj o skutočnom mieste pôvodu?
2. Vyžaduje si ‚pripodobenie‘ registrovanému zemepisnému označeniu podľa článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, aby medzi registrovaným zemepisným označením a spornou zložkou označenia existovala zvuková a/alebo vizuálna podobnosť, alebo postačuje, ak sporná zložka označenia vyvoláva u cieľových skupín verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s registrovaným zemepisným označením alebo so zemepisnou oblasťou?
V prípade, že postačuje druhá alternatíva: Zohráva rolu pri preskúmaní, či ide o ‚pripodobenie‘, do akého prostredia je zasadená sporná zložka označenia, alebo to nemôže ovplyvniť protiprávne pripodobenie registrovanému zemepisnému označeniu ani vtedy, ak je popri spornej zložke označenia uvedený aj údaj o skutočnom mieste pôvodu?
3. Zohráva rolu pri preskúmaní, či ide o ‚ďalš[ie] neprav[é] alebo zavádzajúc[e] označen[ie]‘ podľa článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008, do akého prostredia je zasadená sporná zložka označenia, alebo to nemôže ovplyvniť zavádzajúce označenie registrovaného zemepisného označenia ani vtedy, ak je popri spornej zložke označenia uvedený aj údaj o skutočnom mieste pôvodu?“
14. Písomné pripomienky predložili TSWA, pán Klotz, grécka, francúzska, talianska a holandská vláda, ako aj Európska komisia. Vo veci sa nekonalo pojednávanie.
IV. Analýza
A. Úvodné pripomienky
15. Najprv uvádzam, že obaja účastníci konania vo veci samej majú výhrady voči zneniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
16. Na jednej strane pán Klotz uvádza, že vnútroštátny súd tak skrátil výklad skutkových okolností sporu vo veci samej, až je tento výklad neúplný a sám poskytuje informácie na doplnenie tohto výkladu.(7)
17. V tejto súvislosti pripomínam, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc ani preskúmať, ani posúdiť skutkové okolnosti týkajúce sa veci samej a prináleží výlučne vnútroštátnym súdom zistiť skutkové okolnosti, ktoré viedli k sporu, a vyvodiť z nich dôsledky pre rozhodnutie, ktoré majú vydať.(8) Súdny dvor však môže v duchu spolupráce poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné, aby bolo možné vnútroštátnemu súdu poskytnúť užitočnú odpoveď.(9)
18. Na druhej strane TSWA vytýka vnútroštátnemu súdu, že nesprávne formuloval prejudiciálne otázky.(10) Vo svojich pripomienkach prednesených Súdnemu dvoru prednáša ňou preformulované otázky a dáva na ne odpovede.(11)
19. Prináleží výlučne vnútroštátnym súdom, ktoré rozhodujú o spore a ktoré musia niesť zodpovednosť za prijatie súdneho rozhodnutia, posúdiť tak nevyhnutnosť prejudiciálneho konania pre vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladú Súdnemu dvoru. Preto nemožno vyhovieť návrhu jedného z účastníkov sporu vo veci samej, ktorý smeruje k tomu, aby položená otázka bola formulovaná v zmysle, ktorý sa v jeho návrhu uvádza.(12) Súdny dvor však musí poskytnúť týmto súdom užitočnú odpoveď, ktorá im umožní rozhodnúť spor vo veci samej, a preto mu prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré mu boli položené.(13)
20. Ďalej, pokiaľ ide o vzájomné pôsobenie písmen a), b) a c) článku 16 nariadenia č. 110/2008, predovšetkým zdôrazňujem, že obdobne ako francúzskej vláde sa mi zdá, že tieto ustanovenia chránia zemepisné označenia zapísané v prílohe III uvedeného nariadenia tým, že uvádzajú viacero prípadov, ktoré postupne viac a viac nepriamo odkazujú na tieto zemepisné označenia.
21. Domnievam sa totiž, že písmeno a) sa vzťahuje na prípady, kedy sa odkazuje na samotné registrované zemepisné označenie; písmeno. b) zakazuje akékoľvek zneužitie, imitáciu alebo pripodobenie tohto označenia, aj keď sporné označenie na registrované zemepisné označenie výslovne neodkazuje; písmeno c) zakazuje akúkoľvek ďalšiu klamlivú informáciu, pokiaľ ide o pôvod výrobku, zatiaľ čo písmeno d) sa týka akejkoľvek ďalšej komerčnej praktiky, pri ktorej existuje pravdepodobnosť, že bude zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o tento pôvod. V nasledujúcej analýze sa budem venovať osobitostiam odlišujúcim navzájom tieto písmená a) až c) spomenuté v týchto návrhoch na začatie prejudiciálneho konania a výkladu, ktorý z týchto odlišností podľa môjho názoru vyplýva.(14)
B. O pojme „nepriam[e]… použit[ie]“ registrovaného zemepisného označenia v zmysle článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 (prvá otázka)
1. O požadovanej forme „nepriam[eho]… použit[ia]“ registrovaného zemepisného označenia z hľadiska článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 (prvá časť prvej otázky)
22. Prvá otázka vyzýva Súdny dvor, aby rozhodol o tom, čo treba rozumieť pod pojmom „nepriam[e] komerčn[é] použit[ie]… registrovaného zemepisného označenia“ týkajúceho sa liehoviny, v zmysle článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008.
23. Prvá časť tejto otázky sa v zásade týka toho, či na to, aby bolo možné konštatovať existenciu takého použitia zakázaného uvedeným písmenom a) musí mať sporná informácia formu, ktorá je buď rovnaká ako chránené zemepisné označenie, alebo zvukovo a/alebo vizuálne podobná, alebo či stačí, aby táto informácia vyvolávala u cieľových spotrebiteľov akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.
24. Vnútroštátny súd uvádza, že prichádzajú do úvahy dva výklady článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008. V zmysle prvého prístupu, ktorý presadzuje časť nemeckej právnej vedy,(15) z „nepriam[eho]… použit[ia]“ v zmysle tohto ustanovenia vyplýva, že registrované zemepisné označenie je použité v rovnakej forme alebo prinajmenšom vo forme podobnej zo zvukového a/alebo vizuálneho hľadiska, pričom však nie je použité na výrobku alebo jeho obale, ako je to v prípade „priam[eho] použit[ia]“, ale v akomkoľvek inom rámci, ako napríklad v reklame alebo v sprievodných dokladoch. Tento súd uvádza, že takýto výklad by ho viedol k prijatiu rozhodnutia, že uvedené písmeno a) nie je v prejednávanej veci uplatniteľné, pretože označenia „Glen“ a „Scotch Whisky“ nie sú ani rovnaké a ani podobné. Naopak, v zmysle druhého prístupu stačí, aby sporný prvok označenia vzbudzoval u cieľových skupín verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu so zemepisným označením alebo predmetnou zemepisnou oblasťou.(16)
25. TSWA, ako aj grécka a talianska vláda zastávajú tento druhý výklad. Naopak, pán Klotz, francúzska a holandská vláda, ako aj Komisia sa v podstate domnievajú, že nemôže ísť o „nepriame… použitie“ v zmysle uvedeného článku 16 písm. a) vtedy, keď je použité označenie v akejkoľvek inej forme, ako je predmetné registrované zemepisné označenie.(17) Stotožňujem sa s týmto posledným názorom z dôvodov, ktoré uvediem nižšie.
26. V prvom rade pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na účely výkladu ustanovenia práva Únie treba zohľadniť jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.(18)
27. Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008, TSWA podľa môjho názoru nesprávne tvrdí, že toto ustanovenie treba vykladať široko v tom zmysle, že „nepriame“ komerčné použitie registrovaného zemepisného označenia nepredpokladá použitie uvedeného označenia ako takého, v celosti alebo sčasti, ale implicitný odkaz na uvedené označenie, pokiaľ sa toto použitie týka „produkt[ov] porovnateľn[ých]“ alebo „využíva povesť registrovaného zemepisného označenia“, o ktoré ide.(19)
28. V tejto súvislosti zastávam názor, že použitie výrazu „priam[e] alebo nepriam[e] komerčn[é] použit[ie]… registrovaného zemepisného označenia“ v písmene a) uvedeného článku 16(20) vyžaduje použitie dotknutého označenia vo forme, v ktorej bolo zapísané, alebo prinajmenšom vo forme, ktorá má tak úzku súvislosť s registrovaným zemepisným označením, že sporné označenie je od neho očividne neoddeliteľné.(21) Zdá sa totiž, že pojem „použitie“ už z hľadiska svojej definície vyžaduje použitie samotného chráneného zemepisného označenia, ktoré sa teda v rovnakej forme alebo prinajmenšom zvukovo a/alebo vizuálne podobne musí nachádzať(22) v spornom označení.(23)
29. Uvádzam, že Súdny dvor už poskytol prvky definície vo vzťahu k pojmu „priame“ použitie v zmysle uvedeného článku 16 písm. a), keď pripustil, že môže ísť o použitie ochrannej známky obsahujúcej zemepisné označenie alebo výraz zodpovedajúci tomuto označeniu a jeho prekladu pre liehoviny, ktoré nespĺňajú príslušné špecifikácie, ako to bolo v prípade obrazových ochranných známok, o ktoré išlo v spore vo veci samej. Na druhej strane Súdny dvor ešte nerozhodol o tom, čo treba rozumieť pod „nepriamym“ použitím v zmysle toho istého ustanovenia.
30. Zastávam názor, že tento nepriamy charakter neodkazuje na prípady, keď posudzované označenie výslovne neodkazuje na jedno zo zemepisných označení registrovaných v prílohe III nariadenia č. 110/2008, ako to tvrdí TSWA, ale na prípady, keď sa také označenie použije akosi s obídením pravidiel. Podobne ako pán Klotz, holandská vláda a Komisia sa totiž domnievam, že na rozdiel od „priameho“ použitia, z ktorého vyplýva to, že chránené zemepisné označenie je umiestnené priamo na dotknutý výrobok alebo na jeho vlastný obal, „nepriame“ použitie predpokladá, že toto označenie sa objavuje na doplňujúcich informačných alebo marketingových nosičoch, ako je reklama týkajúca sa tohto výrobku(24) alebo na neho sa vzťahujúce doklady.(25)
31. Po druhé, pokiaľ ide o kontext predmetného ustanovenia, zdôrazňujem, že písmeno a) uvedeného článku 16 má nevyhnutne inú pôsobnosť ako pravidlá, ktoré ho nasledujú v tom istom článku. Toto prvé uvedené ustanovenie musí byť najmä dôsledne odlíšené od písmena b), ktoré sa týka prípadu „zneužit[ia], imitác[ie] alebo pripodoben[ia]“, teda prípadov, v ktorých nie je zemepisné označenie použité ako také, ale je cieľovým skupinám spotrebiteľov naznačené menej nápadným odkazom, ako je odkaz v zmysle písmena a).
32. Písmeno b) uvedeného článku 16 by stratilo svoj potrebný účinok, ak by bolo písmeno a) článku 16 vykladané extenzívne, ako to predpokladá prvá prejudiciálna otázka, v tom zmysle, že sa uplatní vtedy, keď sporné označenie jednoducho vyvoláva akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s registrovaným zemepisným označením alebo s príslušnou zemepisnou oblasťou. Preto zo všeobecnej štruktúry tohto článku vyplýva, ako to zdôrazňujú francúzska vláda a Komisia, že pojem „priam[e] alebo nepriam[e] komerčn[é] použit[ie]… registrovaného zemepisného označenia“ v zmysle uvedeného písmena a) by sa nemal na také prípady vzťahovať.
33. Zdá sa mi, že tento záver je podporený judikatúrou Súdneho dvora,(26) podľa ktorej sa vyžaduje dostatočná väzba blízkosti na chránené zemepisné označenie, dokonca aj pokiaľ ide o pojem jednoduchého „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b)(27), čo je požiadavka, ktorá podľa môjho názoru a fortiori platí pre pojem „použitie“ v zmysle písmena a) tohto článku.
34. Po tretie, pokiaľ ide o ciele nariadenia č. 110/2008, podotýkam najprv, že jeho odôvodnenie 4 zdôrazňuje, že normotvorca Európskej únie sa snažil „zabezpeč[iť] systematickejš[í] prístup… v právnych predpisoch, ktoré upravujú oblasť liehovín“ stanovením „jasn[ých]… kritéri[í]“ najmä „na ochranu zemepisných označení“(28).
35. Pochybujem, že by bolo v súlade s touto výslovnou požiadavkou právnej istoty uznať relevantnosť takého kritéria, ako je kritérium uvedené vnútroštátnym súdom, konkrétne skutočnosti „vyvol[ania] u cieľových skupín verejnosti ak[ejkoľvek] myšlienkov[ej] asociáci[e] s registrovaným zemepisným označením alebo so zemepisnou oblasťou“(29), pričom treba poznamenať, že tu ide o kritérium, ktoré nebolo nijako zavedené normotvorcom a ktorého obrysy sa mi zdajú príliš neisté. Ja pravda, že Súdny dvor už v súvislosti s ustanoveniami článku 16 tohto nariadenia spomenul riziko „vyvol[ania]… myšlienkov[ej] asociáci[e] týkajúc[ej] sa pôvodu výrobku [u verejnosti]“(30), ale zdá sa mi, že napriek tomu nemal v úmysle povýšiť toto všeobecné hľadisko na rozhodujúci faktor posudzovania na účely uplatnenia jedného z uvedených ustanovení.
36. Ďalej, zohľadniac viac podstatu veci, zdôrazňujem, že odôvodnenie 2 nariadenia č. 110/2008 uvádza, že opatrenia predpokladané nariadením „by mali prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, predchádzaniu klamlivým praktikám, transparentnosti trhu a spravodlivej hospodárskej súťaži“. Jeho odôvodnenie 9 dodáva, že tieto opatrenia „by mali tiež zabrániť zneužívaniu… názvov liehovín pre výrobky, ktoré nespĺňajú definície stanovené v tomto nariadení“. Jeho odôvodnenie 14 pripomína osobitnú ochranu, ktorú využívajú zemepisné označenia, ktoré sú zapísané v prílohe III uvedeného nariadenia, „ak možno danú kvalitu, povesť alebo inú vlastnosť liehoviny zásadne pripísať [danému] zemepisnému pôvodu“.
37. Pokiaľ ide o ciele sledované konkrétne článkom 16 nariadenia č. 110/2008, najmä z jeho nadpisu vyplýva, že cieľom tohto článku je zabezpečiť „ochran[u] zemepisných označení“ ich zápisom, ktorý na jednej strane umožňuje označiť liehoviny ako liehoviny pochádzajúce z určeného územia v prípadoch spomenutých v uvedenom odôvodnení 14 a na druhej strane prispieva k uskutočneniu všeobecnejších cieľov vyjadrených v odôvodnení 2.(31)
38. Preto sa mi zdá, že ustanovenia nariadenia č. 110/2008, a najmä jeho článku 16, majú zabrániť zneužívajúcemu použitiu chránených zemepisných označení nielen v záujme kupujúcich, ale tiež v záujme výrobcov, ktorí vyvinuli úsilie na zabezpečenie očakávanej kvality výrobkov, ktoré oprávnene nesú také označenia, ako to už Súdny dvor zdôraznil v záležitosti ustanovenia práva Únie(32), ktorého znenie je analogické(33) k zneniu článku 16 tohto nariadenia.(34) Z tohto hľadiska písmeno a) článku 16 výslovne zakazuje ostatným hospodárskym subjektom komerčné použitie registrovaného zemepisného označenia pre výrobky nezodpovedajúce všetkým požadovaným špecifikáciám,(35) najmä s cieľom neoprávnene ťažiť z povesti daného zemepisného označenia.(36)
39. Podľa môjho názoru z vyššie uvedeného vyplýva, že ochrana spotrebiteľov na vysokej úrovni je samozrejme jedným z cieľov vykladaných ustanovení, nemožno však z toho vyvodiť, ako to navrhuje grécka a talianska vláda, že na to, aby platil zákaz stanovený v uvedenom písmene a), stačí, aby bolo sporné označenie takej povahy, že uvedie spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom do omylu, pokiaľ ide o pôvod výrobku, a aby tak vyvolávalo rovnaký účinok, ako keby bolo zemepisné označenie použité tak, ako bolo zapísané, alebo bolo použité v podobnej forme. Netreba totiž zabudnúť, že cieľom týchto ustanovení je tiež ochrana uznávanej kvality výrobkov, ktoré oprávnene nesú také označenie, a teda ochrana ekonomických záujmov hospodárskych subjektov, ktoré investovali do zabezpečenia tejto kvality, rovnako ako aj, všeobecnejšie, podpora transparentnosti trhu a spravodlivej hospodárskej súťaže.
40. Navrhujem teda odpovedať na prvú časť prvej prejudiciálnej otázky tak, že článok 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 treba vykladať v tom zmysle, že „nepriame… použitie“ registrovaného zemepisného označenia zakázané týmto ustanovením vyžaduje, aby bolo sporné označenie zhodné s dotknutým označením alebo aby bolo zvukovo a/alebo vizuálne podobné. Nestačí preto, aby tento názov mohol vyvolať vo vedomí cieľovej skupiny spotrebiteľov akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.
2. O dosahu prípadných informácií vyskytujúcich sa popri spornom označení z hľadiska článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 (druhá časť prvej prejudiciálnej otázky)
41. Druhá časť prvej prejudiciálnej otázky je Súdnemu dvoru predložená na posúdenie výlučne za predpokladu, že Súdny dvor by rozhodol, že jednoduchá myšlienková asociácia s registrovaným zemepisným označením alebo predmetnou zemepisnou oblasťou môže stačiť na konštatovanie existencie „nepriam[eho] komerčn[ého] použit[ia]“ tohto označenia v zmysle článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008.
42. Vzhľadom na to, že ako odpoveď na prvú časť tejto otázky navrhujem prijať opačný výklad, domnievam sa, že nie je potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril k jej druhej časti. Predsa však uvediem niekoľko pripomienok k druhej časti prvej otázky.
43. Vnútroštátny súd sa pýta, či na účely preukázania existencie takéhoto použitia treba zohľadniť kontext spornej informácie a najmä skutočnosť, že sporná informácia je doplnená o spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu výrobku, čiže informácie poskytnuté týmto kontextom by umožnili vyvrátiť tvrdenie, podľa ktorého boli porušené požiadavky stanovené v uvedenom článku 16 písm. a). Konkrétnejšie sa pýta, či sa sporný prvok „Glen“ musí posudzovať izolovane alebo treba vziať do úvahy tiež rozličné informácie na etikete, ktoré uvádzajú, že predmetný výrobok pochádza z Nemecka.(37) Domnieva sa, že úplný zákaz navrhovaný zo strany TSWA v spore vo veci samej by mohol nariadiť len vtedy, ak by bolo uvedené písmeno a) vyložené Súdnym dvorom v tom zmysle, že zakazuje použitie pojmu, ktorý vyvoláva akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s registrovaným zemepisným označením, a to bez ohľadu na kontext tohto použitia.
44. TSWA a grécka vláda tvrdia, že dodatočné informácie uvedené na etikete a balení výrobku(38) sú na vylúčenie uplatnenia článku 16 písm. a) irelevantné. Podľa talianskej vlády kontext sporného prvku môže zohrávať rolu, ale existenciu nepriameho použitia v zmysle tohto ustanovenia nemožno vylúčiť, vrátane prípadu, keď je uvedený prvok doplnený informáciami o pôvode. Holandská vláda sa domnieva, že k takému použitiu nemôže dôjsť vtedy, keď sa neuvádza odkaz na chránené zemepisné označenie a keď etiketa okrem toho jasne uvádza miesto, na ktorom bol nápoj vyrobený.(39)
45. Z mojej strany by som chcel len subsidiárne zdôrazniť,(40) že článok 16 nariadenia č. 110/2008 neobsahuje vo svojom písmene a) takú výslovnú zmienku, ako je uvedená v jeho písmene b), podľa ktorého „zneužit[ie], imitáci[u] alebo pripodoben[ie]“ registrovaného zemepisného označenia možno konštatovať „hoci je uvedený skutočný pôvod produktu“.
46. Tento rozdiel v znení treba podľa môjho názoru vysvetliť tým, že ak ide o možné „priam[e] alebo nepriam[e] komerčn[é] použit[ie]“ chráneného zemepisného označenia v zmysle uvedeného článku 16 písm. a), taká situácia predpokladá použitie takéhoto označenia ako takého alebo jeho použitie v porovnateľnej forme, a nie označenie akéhokoľvek iného druhu.(41) Neexistuje teda nijaký priestor pre nejasnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že analýzu predmetnej situácie treba sústrediť na konštatovanie, či došlo alebo nedošlo k použitiu jedného zo zemepisných označení, ktoré sú zapísané v prílohe III toho istého nariadenia.
47. Naopak, v prípade vymedzenom v uvedenom článku 16 písm. b), v ktorom ide o „zneužit[ie], imitáci[u] alebo pripodoben[ie]“, musí ísť hodnotenie situácie očividne za rámec takého objektívneho konštatovania a vyžaduje si zohľadnenie okolností situácie, pre ktoré normotvorca Únie musel výslovne uviesť, že určité faktory možného posudzovania, konkrétne skutočnosť, že je uvedený „skutočný pôvod produktu“(42), nemôžu umožniť vylúčenie niektorej z týchto troch právnych kvalifikácií.(43) Podľa môjho názoru by to isté malo a fortiori platiť v jednoduchšom prípade uvedenom v písmene a) toho istého článku 16 za predpokladu, že sa Súdny dvor domnieva, že je na uplatnenie tohto ustanovenia nevyhnutné preskúmať kontext sporného označenia.
C. O pojme „pripodobenie“ registrovaného zemepisného označenia v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 (druhá otázka)
1. O požadovanej forme „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia z hľadiska článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 (prvá časť druhej prejudiciálnej otázky)
48. Druhá prejudiciálna otázka vyzýva Súdny dvor, aby sa vyjadril k pojmu „pripodobenie“ registrovanému zemepisnému označeniu vzťahujúcemu sa na liehovinu, v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008.
49. V prvej časti tejto otázky sa vnútroštátny súd pýta, či pre konštatovanie existencie takého pripodobenia zakázaného uvedeným písmenom b) musí mať sporná informácia rovnakú formu ako chránené zemepisné označenie alebo zvukovo a/alebo vizuálne podobnú formu, alebo či stačí, že táto informácia vyvoláva u cieľových skupín spotrebiteľov akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.
50. Na podporu svojho návrhu tento súd uvádza, že Súdny dvor sústavne vykladal pojem „pripodobenie“, ktorý je uvedený v článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, rovnako ako aj v analogických úpravách práva Únie, ktoré nariadeniu predchádzali v tom zmysle, že „zahŕňa situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené“(44). Dodáva, že podľa jeho vedomostí sa ešte Súdny dvor nevyjadril k otázke, či je zvuková a/alebo vizuálna podobnosť medzi predmetnými označeniami(45) nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo možné konštatovať zakázané pripodobenie. Domnieva sa, že odpoveď na túto otázku má v prejednávanom prípade zásadný význam, keďže taká podobnosť v tejto veci neexistuje.(46)
51. TSWA, ako aj grécka, francúzska a talianska vláda navrhujú odpovedať tak, že „pripodobenie“ registrovanému zemepisnému označeniu v zmysle uvedeného článku 16 písm. b) nevyžaduje, aby sporný pojem vykazoval zvukovú a/alebo vizuálnu podobnosť s dotknutým označením, a že stačí, aby tento pojem vyvolával u cieľových skupín verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s označením alebo zemepisnou oblasťou. Pán Klotz a holandská vláda podporujú opačný záver.
52. Komisia zaujíma stanovisko, ktoré je v určitom zmysle prienikom uvedených stanovísk a podľa ktorého uvedený pojem „pripodobenie“ nevyhnutne nevyžaduje zvukovú a/alebo vizuálnu príbuznosť alebo jednoducho myšlienkovú asociáciu, ale v tejto situácii skôr „existenciu pojmovej blízkosti medzi registrovaným zemepisným označením a sporným označením, v rámci ktorej by si riadne informovaný spotrebiteľ vytvoril priamu a jednoznačnú súvislosť medzi sporným názvom a [týmto] označením“(47). Prikláňam sa k výkladu, ktorý je blízky tomuto poslednému názoru a to z nasledujúcich dôvodov.
53. V prvom rade poznamenávam, že znenie dotknutého písmena b) neobsahuje prvky umožňujúce presne definovať, čo treba chápať „pripodobením“ chránenému zemepisnému označeniu. Prinajmenšom pohľad aj na ďalšie dva prípady predtým spomenuté v uvedenom ustanovení, konkrétne „zneužitie“ a „imitácia“ umožňuje dospieť k záveru, že z pojmu „pripodobenie“ vyplýva určitý stupeň podobnosti s dotknutým zemepisným označením, hoci sa zdá, že vyžaduje najslabší stupeň podobnosti spomedzi uvedených troch pojmov.
54. Okrem toho treba niektoré poznatky podľa môjho názoru vyvodiť z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 alebo iných ustanovení práva Únie, ktorých znenie je analogické tomuto ustanoveniu.
55. Ako uviedol vnútroštátny súd, Súdny dvor rozhodol, že o „pripodobenie“ konkrétne v zmysle uvedeného písmena b) ide vtedy, keď sporné označenie „zahŕňa časť chráneného označenia“(48). Zdá sa mi, že také čiastočné zahrnutie,(49) ku ktorému došlo v sporoch vo veci samej, ktoré viedli k predmetným rozsudkom Súdneho dvora(50), však nie je podmienkou sine qua non na uplatnenie tohto ustanovenia.
56. Ako uviedla francúzska vláda, z výrazu „takým spôsobom“, ktorý nasleduje po vyššie uvedenej formulácii, totiž vyplýva, že ústredným a rozhodujúcim kritériom na posúdenie existencie takého „pripodobenia“ je kritérium overenia toho, či „pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené“(51). Súdny dvor už okrem toho zdôraznil, že „vnútroštátny súd [sa] v podstate musí oprieť o predpokladanú reakciu spotrebiteľa, pričom je podstatné to, či si spotrebiteľ vytvoril vzťah medzi týmto výrazom a chráneným označením“(52). Okrem toho Súdny dvor uviedol, že tento súd musí „vychádzať z konceptu vnímania riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného európskeho spotrebiteľa“(53). V skutočnosti je možné, že hoci aj predmetné chránené označenie bude neoddeliteľnou súčasťou spornej ochrannej známky, priemerný spotrebiteľ v prítomnosti výrobku s uvedenou ochrannou známkou nebude nevyhnutne tento výrobok spájať s výrobkom chráneným uvedeným označením.(54)
57. Súdny dvor tiež opakovane rozhodol, „že je legitímne sa domnievať, že ide o napodobenie chráneného názvu, ak sú pri výrobkoch podobných svojím vzhľadom ich predajné názvy foneticky a vizuálne podobné“, pričom táto podobnosť „nie je len náhodná“, a spresnil, „že taká podobnosť je zjavná, ak sa výraz použitý na označenie dotknutého výrobku končí dvoma rovnakými slabikami ako chránené označenie a obsahuje rovnaký počet slabík“(55).
58. Domnievam sa však, rovnako ako väčšina účastníkov konania, ktorí predložili pripomienky v prejednávanej veci,(56) že zisťovanie zvukovej a vizuálnej príbuznosti nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na overenie existencie „pripodobenia“, ale skôr jeden z testov, spomedzi ďalších uvedených Súdnym dvorom, ktoré umožnia vykonať toto overenie. Zdá sa mi, že zmienka o zvukovej a vizuálnej „príbuznosti“ alebo „podobnosti“ zo strany Súdneho dvora sa viazala na konkrétne skutkové okolnosti vecí, ktoré viedli k rozsudkom, v ktorých sa táto zmienka objavuje,(57) a že teda nie je vylúčené, že „pripodobenie“ môže byť konštatované dokonca aj pri neprítomnosti takej príbuznosti.
59. Okrem kritéria čiastočného zahrnutia vyššie uvedeného chráneného označenia(58) je ďalším z faktorov posúdenia považovaných za relevantné faktor „‚pojmovej blízkosti‘ existujúcej medzi týmito dvomi výrazmi v rôznych jazykoch“. Spresňujem, že toto kritérium bolo Súdnym dvorom odlíšené od kritéria „zvukovej a vizuálnej príbuznosti“ a že bolo, rovnako ako ďalšie kritériá, spojené so zisťovaním vnímania spotrebiteľa, ktoré sa zdá byť ústrednou a nevyhnutnou podmienkou existencie „pripodobenia“(59).
60. Domnievam sa teda, že pre konštatovanie „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 je jediným rozhodujúcim kritériom to, či „sa spotrebiteľovi pri názve výrobku vybaví v mysli ako referenčná predstava výrobok chránený zemepisným označením“(60), čo musí posúdiť vnútroštátny súd pri prípadnom zohľadnení buď čiastočného zahrnutia chráneného označenia do sporného označenia, alebo zvukovej a vizuálnej príbuznosti alebo pojmovej blízkosti.
61. Naopak, podľa môjho názoru by nebolo v súlade s vyššie uvedenými účelmi tu vykladaných ustanovení(61) pripustiť tak nepresné a široké kritérium, ako je kritérium uvedené v druhej prejudiciálnej otázke, konkrétne že „sporná zložka označenia vyvoláva u cieľových skupín verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s registrovaným zemepisným označením alebo so zemepisnou oblasťou“(62).
62. Okrem toho je vzhľadom na systematiku tohto článku 16 potrebné, ako som už uviedol vo vzťahu k jeho písmenu a)(63), dbať o to, aby sa neprijal taký výklad písmena b), ktorý by viedol k tomu, že toto ustanovenie zasiahne do pôsobnosti tých ustanovení, ktoré ho nasledujú v uvedenom článku, konkrétne písmená c) a d), ktoré sa týkajú prípadov, keď je odkaz na chránené zemepisné označenie ešte menej zreteľný, ako je „pripodobenie“.
63. Napokon, pokiaľ ide o širší kontext nariadenia č. 110/2008 a konkrétne jeho článku 16, pán Klotz správne zdôrazňuje, že ak by Súdny dvor rozhodol, že pre konštatovanie „pripodobenia“ stačí, aby bola vyvolaná myšlienková asociácia akejkoľvek povahy, viedlo by to k nepredvídateľnému rozšíreniu pôsobnosti tohto nariadenia a vyvolalo by to závažné ohrozenie voľného pohybu tovaru, keďže ochrana priemyselného a obchodného vlastníctva, ako je napríklad ochrana poskytovaná uvedeným nariadením,(64) predstavuje jedno z možných odôvodnení obmedzení tejto slobody.(65)
64. Konkrétnejšie, ak by sa ochrana zemepisného označenia, v tomto prípade „Scotch whisky“, ktorá je priznaná písmenom b) uvedeného článku 16, mala rozšíriť na použitie pojmu, ktorý s ním vôbec nie je podobný, zákaz uvedený v tomto ustanovení by sa tiež vzťahoval na výrobky alebo ochranné známky, ktoré nijako neodkazujú na znenie uvedeného označenia. Z toho by vyplynulo, ako to uvádza holandská vláda, že by tak boli podstatným spôsobom obmedzené možnosti výrobcov whisky pochádzajúcich z iných krajín ako „Spojené kráľovstvo (Škótsko)“(66) odlíšiť sa prostredníctvom svojich vlastných výrobkov alebo ochranných známok.(67)
65. Preto navrhujem odpovedať na prvú časť druhej prejudiciálnej otázky tak, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že „pripodobenie“ registrovanému zemepisnému označenia zakázané týmto ustanovením nevyžaduje, aby sporné označenie nevyhnutne vykazovalo zvukovú a vizuálnu príbuznosť s dotknutým označením ale že napriek tomu nestačí, ak označenie môže vyvolať u spotrebiteľa akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s chráneným označením alebo so súvisiacou zemepisnou oblasťou. Ak taká príbuznosť neexistuje, treba vziať do úvahy pojmovú blízkosť existujúcu prípadne medzi dotknutým označením a sporným označením pokiaľ je táto blízkosť takej povahy, že v mysli spotrebiteľa sa vybaví obraz výrobku chráneného týmto označením.
66. Pokiaľ ide o uplatnenie tohto záveru v rámci sporu vo veci samej, pripomínam, že iba vnútroštátnemu súdu a nie Súdnemu dvoru prináleží posúdiť, či v danom prípade existuje „pripodobenie“ v zmysle uvedeného článku 16 písm. b)(68), hoci Súdny dvor môže napriek tomu poskytnúť spresnenia s cieľom usmerniť vnútroštátne súdy pri ich rozhodovaní.(69)
67. V tejto súvislosti poukazujem na to, že po tom, čo pripomenul tvrdenia účastníkov konania v spore vo veci samej,(70) vnútroštátny súd uvádza, že pojem „glen“ je slovom galského pôvodu, ktoré znamená „úzke údolie“ a že 31 zo 116 liehovarov vyrábajúcich „Scotch Whisky“, teda whisky škótskeho pôvodu, nesie názov glen, v ktorom sa nachádzajú. Tento súd však zdôrazňuje, že existujú tiež whisky vyrábané mimo Škótska, ktoré obsahujú slovo „glen“ v ich názve, ako je napríklad whisky „Glen Breton“ pochádzajúca z Kanady(71), „Glendalough“ pochádzajúca z Írska a „Glen Els“ pochádzajúca z Nemecka.(72) Okrem toho spomína prieskum predložený TSWA, voči ktorému pán Klotz namietal, z ktorého najmä vyplýva, že 4,5 % opýtaných nemeckých spotrebiteľov whisky uviedlo, že pojem „glen“ im evokoval škótsku whisky alebo niečo škótske.
68. Vzhľadom na tieto skutočnosti súhlasím z názorom Komisie, podľa ktorého nie je isté, že za takých okolností, ako sú okolnosti sporu vo veci samej, existuje dostatočná pojmová blízkosť medzi chráneným zemepisným označením a sporným označením na to, aby mohlo byť sporné označenie považované za „pripodobenie“ chránenému zemepisnému označeniu v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008.(73) V tejto súvislosti prináleží jedine vnútroštátnemu súdu overiť, či má priemerný európsky spotrebiteľ(74) v prítomnosti porovnateľného výrobku s označením „Glen“ priamo na mysli „Scotch Whisky“ bez ohľadu na skutočnosť, že voľba označenia „Glen“ pre pomenovanie whisky nepochybne nie je čisto náhodná.(75) Aj za predpokladu, že by tento súd dospel k záveru, že spotrebitelia si systematicky spájajú pojem „Glen“ s whisky, môže napriek tomu chýbať nevyhnutná úzka spojitosť so škótskou whisky, a teda nevyhnutná blízkosť s označením „Scotch Whisky“.
2. O vplyve prípadných informácií vyskytujúcich sa popri spornom označení z hľadiska článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 (druhá časť druhej otázky)
69. Druhá časť druhej prejudiciálnej otázky sa Súdnemu dvoru predkladá iba pre prípad, že rozhodne, že nie je nevyhnutná zvuková a vizuálna príbuznosť a že pre konštatovanie existencie „pripodobenia“ registrovanému zemepisnému označeniu v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 môže stačiť akákoľvek jednoduchá myšlienková asociácia s registrovaným zemepisným označením alebo predmetnou zemepisnou oblasťou.
70. Vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhujem dať na prvú časť tejto otázky,(76) považujem za nevyhnutné zaujať stanovisko k druhej časti tejto otázky.
71. Vnútroštátny súd sa Súdneho dvora pýta, či na účely určenia, či existuje konkrétne „pripodobenie“ zakázané podľa uvedeného článku 16 písm. b), treba analyzovať sporný prvok označenia izolovane alebo aj so zohľadnením kontextu, v ktorom je tento prvok použitý, konkrétne, keď je tento prvok doplnený údajmi nazývanými „délocalisantes“, ktoré poukazujú na skutočný pôvod dotknutého výrobku.(77)
72. Tento súd uvádza, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 výslovne uvádza, že sa zakazuje „každé… pripodobenie“, „hoci je uvedený skutočný pôvod produktu“, čo je spresnenie, ktoré by mohlo odporovať zohľadneniu kontextu sporného prvku. Podľa jeho názoru to však nevyhnutne nevylučuje takéto zohľadnenie „pri predchádzajúcom preskúmaní skutočnosti, či vôbec ide o ‚pripodobenie‘“.
73. Holandská vláda sa domnieva, že nie je nevyhnutné zaoberať sa druhou časťou druhej prejudiciálnej otázky vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhuje pre jej prvú časť. Pán Klotz tvrdí, že kontext sporného údaja by mal mať rolu pri uplatnení uvedeného článku 16 písm. b).(78) Podľa talianskej vlády by to tak byť mohlo, nemožno však vylúčiť nezákonné „pripodobenie“ podľa tohto ustanovenia dokonca aj vtedy, keď je presný pôvod predmetného výrobku na ňom výslovne uvedený. TSWA, grécka a francúzska vláda, ako aj Komisia sa v podstate domnievajú, že pri posudzovaní existencie „pripodobenia“ nemôžu hrať dodatočné údaje uvedené na etikete a na obale(79) dotknutého výrobku žiadnu rolu, vrátane prípadu, keď je sporný prvok doplnený o údaje týkajúce sa skutočného pôvodu výrobku. Stotožňujem sa s týmto posledným názorom z dôvodov, ktoré uvediem nižšie.
74. Po prvé, z, podľa môjho názoru jednoznačného, znenia článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vyplýva, že skutočnosť, že „skutočný pôvod produktu“ je daný na známosť cieľovej skupine spotrebiteľov, nepredstavuje prvok umožňujúci napraviť klamlivý charakter sporného označenia, a teda vylúčiť jeho právnu kvalifikáciu „pripodobenia“ v zmysle tohto ustanovenia.
75. Ďalšie podrobnosti nachádzajúce sa v uvedenom písmene b), ktoré sa týkajú prípadov, keď je chránené zemepisné označenie použité vo forme prekladu alebo je sprevádzané výrazom, ktorý zmierňuje jednoznačnosť tohto zemepisného označenia,(80) potvrdzujú podľa môjho názoru výklad, podľa ktorého je vzhľadom na túto kvalifikáciu nepodstatné, že doplňujúce informácie o pôvode sú poskytnuté prostredníctvom popisu, prezentácie alebo označovania, či dokonca obalu(81) dotknutého výrobku.
76. Po druhé, rovnako ako TSWA, francúzska vláda a Komisia sa domnievam, že judikatúra Súdneho dvora prináša ponaučenia, ktoré podporujú uvedený výklad.
77. Súdny dvor totiž jasne uviedol, že prípadné použitie údajov výslovne citovaných v uvedenom článku 16 písm. b), najmä údajov týkajúcich sa skutočného pôvodu výrobku, „nemôže zmeniť kvalifikáciu“ „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008.(82)
78. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že neexistencia akéhokoľvek rizika zámeny medzi dotknutými výrobkami v predstavách cieľových skupín verejnosti nemôže brániť tejto právnej kvalifikácii „pripodobenia“(83).
79. Preto použitie označenia v zmysle tohto ustanovenia právne kvalifikovaného ako „pripodobenie“ zemepisnému označeniu zapísanému v prílohe III uvedeného nariadenia nemožno napriek tomu povoliť, a to aj pri zohľadnení konkrétnych okolností týkajúcich sa výrobku nesúceho toto protiprávne označenie alebo pri neexistencii rizika zámeny s výrobkom, ktorý oprávnene nesie toto zemepisné označenie.(84) Vnútroštátny súd teda z tohto dôvodu nedisponuje voľnou úvahou pri posúdení kontextu.(85)
80. Konkrétnejšie z tejto judikatúry vyplýva, že je z hľadiska uvedeného článku 16 písm. b) irelevantné, že sporné označenie zodpovedá názvu podniku a/alebo miesta, kde sa výrobok vyrába(86), ako to uvádza pán Klotz, ktorý tvrdí, že označenie „Glen Buchenbach“ predstavuje slovnú hru vytvorenú z názvu miesta pôvodu nápoja, o ktorý ide v spore vo veci samej (Berglen), a názvu miestnej rieky (Buchenbach).(87)
81. Súdny dvor tiež uviedol, že okolnosť, že sporné označenie odkazuje na miesto výroby, ktoré je známe spotrebiteľom v členskom štáte, v ktorom sa výrobok vyrába, nie je relevantným faktorom v rámci posúdenia pojmu „pripodobenie“ v zmysle uvedeného písmena b) vzhľadom na to, že toto ustanovenie chráni registrované zemepisné označenia proti akémukoľvek pripodobeniu na území celej Únie a že vzhľadom na potrebu zabezpečenia účinnej a jednotnej ochrany uvedených označení na celom území Únie sú posudzovaní všetci spotrebitelia na tomto území.(88)
82. Táto irelevantnosť sa podľa môjho názoru vzťahuje aj na prípad, keď je odkaz na miesto výroby príslušného výrobku obsiahnutý, ako je to, zdá sa, v spore vo veci samej, nielen v samotnom spornom označení, ale tiež v údajoch, ktoré ho dopĺňajú.(89)
83. Preto navrhujem odpovedať na druhú časť druhej prejudiciálnej otázky tak, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že pri konštatovaní existencie „pripodobenia“ zakázaného týmto ustanovením nie je potrebné vziať do úvahy doplňujúce informácie, najmä informácie o jeho skutočnom pôvode, ktoré sú uvedené na stranách sporného označenia v popise, prezentácii alebo označovaní dotknutého výrobku.
D. O vplyve možných informácií uvedených popri spornom označení z hľadiska článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 (tretia otázka)
84. Treťou prejudiciálnou otázkou sa od Súdneho dvora požaduje odpoveď na otázku, či pri určovaní toho, či ide o „neprav[é] alebo zavádzajúc[e] označen[ie]…, pri ktorom existuje pravdepodobnosť, že bude vyjadrovať falošný dojem týkajúci sa jeho pôvodu“ v zmysle článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008, treba zohľadniť kontext, v ktorom je sporný údaj použitý, najmä keď je sporný údaj doplnený o označenie vzťahujúce sa na skutočný pôvod príslušného výrobku.
85. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že sa pýta, či na účely určenia existencie zavádzajúceho označenia o pôvode výrobku v rámci sporu vo veci samej treba zohľadniť iba sporný prvok označenia, konkrétne „Glen“, alebo treba zohľadniť aj kontext tohto prvku. Tento kontext v prejednávanej veci zahŕňa najmä pojem „Buchenbach“, ktorý v spornom označení nasleduje po pojme „Glen“, rovnako ako aj ďalšie údaje uvedené na etikete, ktoré poukážu na skutočné miesto pôvodu výrobku.(90)
86. V tejto súvislosti pán Klotz a Komisia, ako aj holandská vláda v podstate(91) zastávajú názor, že na posúdenie toho, či došlo k „neprav[ému] alebo zavádzajúc[emu] označen[iu]“ v zmysle článku 16 písm. c), treba zohľadniť kontext sporného označenia a najmä vykonať analýzu celej etikety. Podľa talianskej vlády preskúmanie uvedeného kontextu nemôže vylúčiť zavádzajúce označenie, dokonca ak aj je prítomný údaj označujúci skutočný pôvod výrobku. TSWA, rovnako ako aj grécka a francúzska vláda tvrdia, že uvedený kontext je pre uplatnenie tohto ustanovenia irelevantný, dokonca ak je aj predmetný prvok doplnený o informáciu o skutočnom pôvode výrobku. Stotožňujem sa s týmto posledným názorom z týchto dôvodov.
87. Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008, predovšetkým zdôrazňujem, že toto ustanovenie nijako neodkazuje na prvky, ktoré by mohli byť uvedené popri spornom označení a dopĺňať ho, či dokonca ho opraviť.
88. Komisia ďalej tvrdí, podľa môjho názoru nesprávne, že „tak prídavné mená ‚každým ďalším‘, ako aj spoločná zmienka o ‚popis[e], prezentáci[i] a označovan[í] produktu‘ jednoznačne znamenajú, že treba posudzovať v celosti všetky informácie o pôvode a spoločne popis, prezentáciu a označovanie“ tak, že v spore vo veci samej sa posudzovanie musí týkať všetkých informácií uvedených na etikete.
89. V tejto súvislosti poukazujem na to, že je pravda, že v nemeckom znení(92) tohto článku 16 sú písmená a) a b), ktoré začínajú pojmom „jede [každý]“ nesledované jednotným číslom, formulované inak ako písmená c) a d) toho istého článku, kde sa používa pojem „alle [každý]“ nasledovaný množným číslom, čo je skladba, ktorá by možno pri písmenách c) a d) mohla vyvolávať predstavu všeobecnosti.
90. Táto odlišnosť pri opise rôznych prípadov uvedených v tomto článku 16 neexistuje v iných jazykových verziách, kde z pojmu, ktorý v zásade znamená „každým“ a ktorý je použitý na začiatku tak písmena c) ako aj písmen a), b) a d) uvedeného článku vôbec podľa môjho názoru nevyplýva, že treba preskúmať všetky údaje uvedené v tomto prípade na etikete na účely posúdenia toho, či taká situácia, o akú ide v spore vo veci samej, patrí osobitne do zákazu stanoveného v písmene c).(93)
91. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ustanovenia práva Únie sa majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Európskej únie, a že v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou,(94) pričom tieto kritériá ma vedú k uprednostneniu výkladu, ktorý je v rozpore s výkladom navrhovaným Komisiou.(95)
92. Čo sa týka výrazu „neprav[é] alebo zavádzajúc[e] označen[ie]… v oblasti popisu, prezentácie a označovania produktu“, navyše nechápem, čo v tomto zozname, v ktorom sa okrem iného nachádza priraďovacia spojka „alebo“(96) – ktorá zvyčajne označuje alternatívu –, vedie Komisiu k tomu, že zo zoznamu vyvodzuje, že treba vykonať posúdenie právne kvalifikované ako „kolektívne“, ktoré by spočívalo v tom, že na určenie toho, či sporné označenie skutočne predstavuje „neprav[é] alebo zavádzajúc[e] označen[ie]“ v zmysle článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 treba vziať do úvahy všetky informácie týkajúce sa dotknutého výrobku, ktoré dopĺňajú sporné označenie.(97)
93. Okrem toho pán Klotz uvádza pojmy „pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že budú vyjadrovať falošný dojem týkajúci sa… pôvodu [výrobku]“, ktoré sú použité na konci uvedeného článku 16 písm. c). Tvrdí, že ak by Súdny dvor rozhodol, že pre konštatovanie existencie „pripodobenia“ v zmysle písmena b) tohto článku je vhodné odkazovať na vnímanie konkrétneho celku riadne informovaným, primerane pozorným a obozretným priemerným spotrebiteľom,(98) platilo by to o to viac pre posúdenie existencie „neprav[ého] alebo zavádzajúc[eho] označen[ia]“ v zmysle uvedeného písmena c). Toto tvrdenie je však podľa môjho názoru bez významu vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhujem pre druhú časť druhej prejudiciálnej otázky.(99)
94. Osobne sa domnievam, že ak by mal normotvorca Únie skutočne v úmysle umožniť povolenie označenia napriek tomu, že je samo osebe nepravé alebo zavádzajúce v zmysle článku 16 písm. c) tohto nariadenia, a to z dôvodu dodatočných informácií sprevádzajúcich uvedené označenie, také obmedzenie pôsobnosti tohto ustanovenia by bolo výslovne upravené, osobitne vzhľadom na sledované ciele ochrany.(100)
95. Po druhé, pokiaľ ide o kontext písmena c) uvedeného článku 16, súhlasím s názorom vyjadreným Komisiou, keď poznamenáva, že prípad uvedený v tomto ustanovení sa musí odlíšiť od prípadov uvedených v písmenách a) a b) toho istého článku(101); domnievam sa ale, že zo všeobecnej štruktúry tohto písmena c) nevyplýva, že v ňom predpokladanom prípade by bolo nevyhnutné skúmať celú etiketu.
96. Rovnako ako zdôraznil generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona v záležitosti ustanovenia práva Únie, ktoré je analogické článku 16 nariadenia č. 110/2008(102), domnievam sa, že tento článok obsahuje odstupňovaný zoznam zakázaných konaní, v ktorom sa písmeno c) vskutku odlišuje od dvoch ustanovení, ktoré mu predchádzajú. Zatiaľ čo sa totiž písmeno a) uvedeného článku 16 obmedzuje na akty používania chráneného zemepisného označenia a jeho písmeno b) na akty zneužitia, imitácie alebo pripodobenia, písmeno c) rozširuje rozsah ochrany, keď do nej zahŕňa „označenie“ (teda informácie poskytnuté spotrebiteľom), ktoré je uvedené na popise, prezentácii alebo etikete dotknutého výrobku, ktoré, hoci v skutočnosti neevokuje chránené zemepisné označenie, je právne kvalifikované ako „neprav[é] alebo zavádzajúc[e]“ z hľadiska spojitosti výrobku s chráneným zemepisným označením.(103)
97. Podľa môjho názoru však z rozdielu tak v znení, ako aj dosahu, ktorý bol takto konštatovaný medzi písmenami a), b) a c) článku 16 nemožno vyvodiť, že písmeno c) treba nevyhnutne vykladať v tom zmysle, že sa na účely posúdenia toho, či sporné označenie predstavuje „neprav[é] alebo zavádzajúc[e] označen[ie]“ v zmysle tohto ustanovenia majú zohľadniť všetky ostatné informácie uvedené konkrétne na etikete príslušného výrobku. Zdá sa mi, že je naopak potrebné, aby sa toto posúdenie sústredilo na sporné označenie samo osebe, posudzované izolovane bez toho, aby mohli informácie uvedené v jeho blízkosti spochybniť takú právnu kvalifikáciu, pričom v opačnom prípade hrozí strata potrebného účinku písmena c), ktorého poslaním je podľa môjho názoru skôr široké uplatnenie, ako to ďalej vysvetlím.
98. Po tretie, zohľadnenie cieľov uvedených v nariadení č. 110/2008 vo všeobecnosti a najmä cieľov uvedených v analyzovaných ustanoveniach podľa môjho názoru umožňuje podporiť mnou navrhovaný výklad.
99. Ako som už uviedol,(104) zdá sa mi, že ustanovenia nariadenia č. 110/2008, a najmä jeho článku 16, majú za cieľ chrániť zemepisné označenia, ktoré sú zapísané v prílohe III tohto nariadenia, jednak v záujme spotrebiteľov, ktorí by nemali byť uvádzaní do omylu nesprávnymi označeniami, a jednak v záujme hospodárskych subjektov, ktoré znášajú vyššie náklady na zabezpečenie kvality výrobkov, ktoré si zaslúžia niesť tieto označenia a ktoré by mali byť chránené pred aktmi nekalej súťaže.
100. Pokiaľ ide konkrétnejšie o písmeno c) uvedeného článku 16, zdá sa mi, že normotvorca Únie zamýšľal priznať mu relatívne širokú pôsobnosť s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné uvedené ciele dosiahnuť. Rovnako ako francúzska vláda sa totiž domnievam, že výraz „každ[é] ďalš[ie]… označen[ie]“ použitý v tomto ustanovení môže zahŕňať akýkoľvek druh informácie alebo označenia, najmä text, obraz alebo balenie, ktoré môžu informovať o vlastnostiach výrobku. Okrem toho pružné vyjadrenie umiestnenia označenia uvedené v písmene c)(105) podľa môjho názoru umožňuje konštatovať, že ktorýkoľvek prvok z tam citovaných troch nosičov, v prejednávanej veci údaj uvedený na etikete dotknutého nápoja, by sám osebe mohol byť taký, „pri ktorom existuje pravdepodobnosť, že bude vyjadrovať falošný dojem týkajúci sa jeho pôvodu“ v zmysle tohto ustanovenia. Obsah zvyšnej časti etikety predmetného výrobku teda podľa môjho názoru nemôže vyvážiť prípadnú nepravú alebo zavádzajúcu povahu sporného označenia dokonca ani vtedy, ak je sporné označenie doplnené o informáciu o skutočnom pôvode výrobku.
101. Inými slovami, ako zdôrazňuje francúzska vláda, uskutočnenie týchto cieľov by bolo ohrozené, ak by mohla byť ochrana zemepisných označení obmedzená okolnosťou, že po stranách označenia, ktoré je samo osebe nepravé alebo zavádzajúce v zmysle článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 sa objavujú doplňujúce informácie, pretože prijatie tohto výkladu by znamenalo pripustiť používanie takého označenia, pokiaľ je doplnené o presné informácie, ktoré by mohli do určitej miery kompenzovať klamlivú povahu takého označenia.
102. Napokon, pokiaľ ide o prevzatie judikatúry týkajúcej sa smernice 2000/13/ES(106) zrušenej nariadením (EÚ) č. 1169/2011(107), ktoré, ako sa mi zdá, navrhuje Komisia,(108) pochybujem, že také prevzatie je pre zodpovedanie tretej prejudiciálnej otázky skutočne relevantné.
103. Nariadenie č. 110/2008, ktorého výklad sa tu požaduje, má totiž iný predmet ako smernica 2000/13 v tom, že smernica 2000/13 všeobecne a horizontálne upravuje(109) „označovani[ie] potravín… a určit[é] aspekt[y] týkajúc[e] sa prezentácie a reklamy potravín“(110), zatiaľ čo nariadenie č. 110/2008 prijaté neskôr upravuje konkrétne a vertikálne „definovan[ie], popis…, prezentáci[u] a označovan[ie] liehovín, ako aj o ochran[u] zemepisných označení liehovín“(111). Z toho vyplývajú rozdiely tak z hľadiska cieľov, ako aj z rozsahu ochrany, ktorú priznávajú tieto dva právne nástroje a ktoré treba podľa môjho názoru vziať do úvahy bez ohľadu na skutočnosť, že informácia o zemepisných označeniach na etikete takých nápojov môže niekedy patriť zároveň do pôsobnosti oboch predpisov.(112)
104. Konkrétnejšie, vzhľadom na znenie článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/13, ktorého sa týka judikatúra spomenutá v pripomienkach Komisie, sa domnievam, že podstatný obsah tohto ustanovenia, ktoré sa týka „čestných informačných postupov“(113), nie je v skutočnosti rovnocenný, prinajmenšom nie z hľadiska podstaty, ustanoveniu článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008, čo je článok, ktorý sa týka „ochran[y] zemepisných označení“(114) a ktorého sa týka tretia tu položená prejudiciálna otázka.
105. Navyše poznamenávam, že v tejto judikatúre sa Súdny dvor síce vyjadril v prospech preskúmania spornej situácie vrátane všetkých informácií v rámci etikety príslušného výrobku(115), a dokonca aj niektorých skutkových okolností mimo uvedeného rámca(116) na vyhodnotenie toho, či pomenovanie môže zavádzať spotrebiteľov,(117) Súdny dvor to však urobil výlučne vzhľadom na označenia, ktoré nie sú registrované ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ktoré sú chránené na úrovni Únie(118), čo je predpoklad, ktorý nezodpovedá okolnostiam tohto prípadu, v ktorom ide o ochranu práve tejto povahy. Zdá sa mi preto málo vhodné pristúpiť v takom kontexte k odôvodneniu s použitím analógie s uvedenou judikatúrou.
106. V dôsledku toho navrhujem odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 treba vykladať v tom zmysle, že na účely konštatovania existencie „neprav[ého] alebo zavádzajúc[eho] označen[ia]“ zakázaného týmto ustanovením nie je potrebné vziať do úvahy doplňujúce informácie, ktoré sú uvedené na stranách sporného označenia pri opise, prezentácii alebo označovaní dotknutého výrobku najmä informácie o jeho skutočnom pôvode.
107. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vzhľadom na už pripomenuté zásady rozdelenia právomoci medzi vnútroštátne súdy a Súdny dvor(119) len uvediem, že ak by Súdny dvor prijal vyššie navrhovaný výklad, pochybujem, že by bolo potrebné za takých okolností, ako sú okolnosti sporu vo veci samej, uplatniť uvedený zákaz, keďže sporný pojem „Glen“ nevykazuje dostatočne priamu a úzku spojitosť s predmetných chráneným zemepisným označením „Scotch Whisky“, a dokonca ani s krajinou, ku ktorej sa viaže, konkrétne so „Spojeným kráľovstvom (Škótskom)“ na to, aby bol tento pojem považovaný za pojem predstavujúci „neprav[é] alebo zavádzajúc[e] označen[ie]…, pri ktorom existuje pravdepodobnosť, že bude vyjadrovať falošný dojem týkajúci sa… pôvodu [výrobku]“(120).
108. Subsidiárne, pre prípad, že by uvedené písmeno c) Súdny dvor vykladal v tom zmysle, že treba pristúpiť k preskúmaniu zahŕňajúcemu všetky informácie týkajúce sa sporného označenia, domnievam sa, že toto preskúmanie by malo logicky viesť a fortiori k rovnakému konkrétnemu výsledku. Ak by sa totiž v prejednávanej veci mali vziať do úvahy všetky informácie na etikete, ktoré výslovne uvádzajú presný pôvod predmetného výrobku, ako to zdôrazňuje Komisia, len ťažko si možno predstaviť, že by použitie pojmu „Glen“ bolo považované za použitie, ktoré spadá pod zákaz uvedený v tomto ustanovení.(121)
V. Návrh
109. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko), takto:
1. Článok 16 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa má vykladať v tom zmysle, že „nepriam[e]… použit[ie]“ registrovaného zemepisného označenia zakázané týmto ustanovením vyžaduje, aby bolo sporné označenie zhodné s dotknutým označením, alebo aby bolo zvukovo a/alebo vizuálne podobné. Nestačí preto, aby tento názov mohol vyvolať vo vedomí cieľovej skupiny spotrebiteľov akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.
2. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že „pripodobenie“ registrovanému zemepisnému označenia zakázané týmto ustanovením nevyžaduje, aby sporné označenie nevyhnutne vykazovalo zvukovú a vizuálnu príbuznosť s dotknutým označením, ale že napriek tomu nestačí, ak označenie môže vyvolať u spotrebiteľa akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s chráneným označením alebo so súvisiacou zemepisnou oblasťou. Ak taká príbuznosť neexistuje, treba vziať do úvahy pojmovú blízkosť existujúcu prípadne medzi dotknutým označením a sporným označením, pokiaľ je táto blízkosť takej povahy, že v mysli spotrebiteľa sa vybaví obraz výrobku chráneného týmto označením.
Na účely konštatovania existencie „pripodobenia“ zakázaného podľa uvedeného článku 16 písm. b) netreba vziať do úvahy doplňujúce informácie uvedené na stranách sporného označenia pri opise, prezentácii alebo označovaní dotknutého výrobku, najmä informácie o jeho skutočnom pôvode.
3. Článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely konštatovania existencie „nepravým alebo zavádzajúcim označením“ zakázaného týmto ustanovením nie je potrebné vziať do úvahy doplňujúce informácie, ktoré sú uvedené na stranách sporného označenia pri opise, prezentácii alebo označovaní dotknutého výrobku najmä informácie o jeho skutočnom pôvode.