NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 29. novembra 2011 (1)
Vec C‑307/10
Chartered Institute of Patent Attorneys
proti
Registrar of Trade Marks
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný The Person Appointed by the Lord Chancellor under Section 76 of the Trade Marks Act 1994, on Appeal from the Registrar of Trade Marks, predložený High Court of Justice of England and Wales (Spojené kráľovstvo)]
„Ochranné známky – Smernica 2008/95/ES – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Rozsah ochrany ochrannej známky – Identifikácia výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa žiada ochrana ochrannej známky – Rozsah požadovanej jasnosti a presnosti – Použitie názvov tried niceského triedenia – Oznámenie predsedu ÚHVT č. 4/03“
1. Dvomi základnými zložkami zápisu ochrannej známky sú a) označenie a b) tovary a služby, ktoré toto označenie označuje. Každá z týchto zložiek umožňuje určiť presný predmet ochrany, ktorú zapísaná ochranná známka priznáva svojmu majiteľovi.
2. V rozsudku Sieckmann(2) Súdny dvor stanovil podmienky, ktoré musí označenie spĺňať, aby mohlo predstavovať ochrannú známku. Prejednávaná vec dáva Súdnemu dvoru príležitosť vymedziť pravidlá, ktorými sa riadi identifikácia výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa žiada ochrana ochrannej známky, a nepriamo posúdiť rozsah pravidiel, ktoré doteraz používa Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT). Táto otázka má osobitný význam, pretože národné úrady pre ochranné známky a ÚHVT vyvíjajú rozdielne praktiky, ktoré vedú k rôznym podmienkam zápisu, ktoré sú v rozpore s cieľmi sledovanými normotvorcom Únie.
I – Právny rámec
A – Niceská dohoda
3. Niceská dohoda o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957, v znení zmien a doplnení(3), bola prijatá v súlade s článkom 19 Dohody na ochranu priemyselného vlastníctva(4), ktorá upravuje právo ochranných známok na medzinárodnej úrovni. V súlade s jej článkom 1 predmetom Niceskej dohody je uľahčiť zápis ochranných známok pomocou niceského triedenia.
4. Článok 2 Niceskej dohody definuje právny dosah a uplatňovanie niceského triedenia. Znie takto:
„1. S výhradou záväzkov uložených touto dohodou je dosah triedenia taký, aký mu priznáva každý štát Osobitnej únie. Najmä medzinárodné triedenie nezaväzuje štáty Osobitnej únie, ani ak ide o posúdenie rozsahu ochrany známky, ani ak ide o uznanie známok služieb.
2. Každý zo štátov Osobitnej únie si vyhrádza možnosť použiť triedenie buď ako systém hlavného, alebo pomocného systému.
3. Príslušné úrady štátov Osobitnej únie uvádzajú v úradných listinách a úradných publikáciách o zápisoch známok čísla tried triedenia, do ktorých patria výrobky alebo služby, pre ktoré sa známka zapisuje.
…“
5. Niceské triedenie je spravované medzinárodným úradom WIPO. Obsahuje zoznam tried, ku ktorému sú v prípade potreby pripojené vysvetlivky, ako aj abecedný zoznam výrobkov a služieb s označením triedy, do ktorej sa zaraďuje každý výrobok alebo služba. V súčasnosti toto triedenie zahŕňa zoznam názvov 34 tried výrobkov a 11 tried služieb. Označenia výrobkov alebo služieb uvedených v názve tried predstavujú všeobecné označenia týkajúce sa oblastí, do ktorých dotknuté výrobky a služby v zásade spadajú.(5) Deviata verzia niceského triedenia, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2007, obsahuje abecedný zoznam 11 600 položiek.
6. Niceské triedenie sa používa pre prihlášky a na zápis ochranných známok Spoločenstva.
B – Smernica 2008/95/ES
7. Smernica 2008/95/ES(6) bola prijatá na účely odstránenia rozdielov medzi právnymi predpismi členských štátov, ktoré môžu brániť voľnému pohybu výrobkov a slobodnému poskytovaniu služieb a môžu deformovať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Smernica sa obmedzuje na aproximáciu vnútroštátnych predpisov, ktoré sa bezprostredne týkajú fungovania vnútorného trhu. K týmto predpisom patria aj tie, ktoré vymedzujú podmienky, ktorým podlieha zápis ochrannej známky a predpisy určujúce ochranu, ktorú požívajú riadne zapísané ochranné známky. V zmysle uzatvorených medzinárodných záväzkov musia byť uvedené predpisy úplne v súlade s ustanoveniami Parížskeho dohovoru a nesmú byť nimi dotknuté záväzky členských štátov, ktoré vyplývajú z tohto dohovoru.
8. Článok 2 smernice definuje označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, takto:
„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iného podniku.“
9. Článok 3 smernice obsahuje zoznam dôvodov na zamietnutie alebo neplatnosť, ktoré možno vzniesť proti zápisu ochrannej známky. Do registra nemôžu byť napríklad zapísané, a ak sú zapísané, môžu byť vyhlásené za neplatné, ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť, alebo ochranné známky tvorené výlučne z označení, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie účelu tovaru.
10. Článok 4 smernice obsahuje zoznam ďalších dôvodov zamietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti týkajúcich sa konfliktu so skôr podanou ochrannou známkou.
11. Napokon podľa článku 5 ods. 1 písm. a) smernice „zapísaná ochranná známka priznáva svojmu majiteľovi výlučné práva“ a napríklad umožňuje, aby majiteľ ochrannej známky zakázal tretej osobe používať v obchodnom styku označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre výrobky alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná.
C – Nariadenia (ES) č. 207/2009 a (ES) č. 2868/95
12. Na účely dokončenia vnútorného trhu sa nariadenie (ES) 207/2009(7) snaží zaviesť popri národných ochranných známkach ochrannú známku Spoločenstva, ktorá sa nadobúda na základe jednotného postupu, poskytuje sa jej jednotná ochrana a má účinky na území členských štátov ako celku. Ochranná známka Spoločenstva nenahrádza národné systémy ochrany, ktoré zostávajú zachované. Zápis a správa tejto ochrannej známky spadajú do právomoci ÚHVT.
13. Nariadenie obsahuje vo svojich článkoch 4 a 7 až 9 ustanovenia analogické článkom 2 až 5 smernice.
14. Článok 26 ods. 1 písm. c) nariadenia však stanovuje, že prihláška ochrannej známky Spoločenstva musí obsahovať zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada. Podľa pravidla 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2868/95(8) „[tento] zoznam… bude formulovaný takým spôsobom, aby bol jasne označený charakter tovarov a služieb a aby umožnil klasifikovať každú položku iba do jednej triedy niceského triedenia“.
15. Navyše podľa článku 28 nariadenia, vykladanom v spojení s pravidlom 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, sú výrobky a služby, pre ktoré sa zápis žiada, triedené podľa niceského triedenia. Pravidlo 2 ods. 4 vykonávacieho nariadenia nakoniec stanovuje:
„Zatriedenie tovarov a služieb bude slúžiť výhradne na administratívne účely. Z tohto dôvodu sa tovary a služby nemôžu považovať za vzájomne podobné na základe toho, že sa nachádzajú v tej istej triede podľa niceského triedenia, a tovary a služby sa nemôžu považovať za vzájomne nepodobné na základe toho, že budú uvedené v rôznych triedach podľa niceského triedenia.“
D – Oznámenie predsedu ÚHVT č. 4/03
16. Cieľom oznámenia predsedu ÚHVT č. 4/03(9) je v súlade s jeho bodom I vysvetliť a objasniť prax ÚHVT „týkajúcu sa používania názvov tried a dôsledkov tohto používania, ak sú prihlášky alebo zápisy ochrannej známky Spoločenstva predmetom obmedzenia alebo čiastočného späťvzatia alebo ak sú predmetom námietkového konania alebo konania o vyhlásenie neplatnosti“.
17. Z bodu III druhého odseku oznámenia č. 4/03 vyplýva, že používanie všeobecných označení alebo celých názvov tried stanovených v niceskom triedení predstavuje príslušnú špecifikáciu, triedenie a rozdelenie výrobkov a služieb v prihláške ochrannej známky Spoločenstva.
18. V tomto bode je predovšetkým uvedené, že „[ÚHVT] nebráni používaniu všeobecných označení a názvov tried z dôvodu, že by boli príliš neurčité alebo nejasné, na rozdiel od praxe niektorých národných úradov Európskej únie a tretích krajín, so zreteľom na určité názvy tried a určité všeobecné označenia“.
19. Navyše bod IV tohto oznámenia stanovuje:
„34 tried výrobkov a 11 tried služieb obsahuje všetky výrobky a služby. V dôsledku toho použitie všetkých všeobecných označení uvedených v názve triedy konkrétnej triedy predstavuje požiadavku so zreteľom na všetky výrobky alebo služby spadajúce do tejto konkrétnej triedy.
Podobne použitie určitého všeobecného označenia nachádzajúceho sa v názve triedy sa bude týkať všetkých výrobkov alebo služieb, ktoré spadajú pod toto všeobecné označenie a sú správne zaradené do tej istej triedy…“
20. Nakoniec bod V.2 tohto oznámenia stanovuje:
„Pokiaľ ide o konanie o námietkach a konanie o vyhlásenie neplatnosti, následkom pravidla, podľa ktorého použitie celého názvu triedy pre určitú triedu znamená, že sú zahrnuté všetky výrobky obsiahnuté v tejto triede, je, že ak neskoršia prihláška alebo zápis obsahuje výrobky alebo služby správne zaradené do tej istej triedy, výrobky alebo služby sú totožné s výrobkami alebo službami, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Ak špecifikácia nezahrňuje všetky všeobecné označenia uvedené v konkrétnom názve triedy, ale len jedno všeobecné označenie alebo niektoré z nich, pôjde o totožnosť len v prípade, že konkrétny prvok spadá pod všeobecné označenie…“
E – Vnútroštátna práva úprava
21. Zákon o ochranných známkach z roku 1994 (Trade Marks Act 1994, ďalej len „zákon z roku 1994“), ktorý smernicu prebral do vnútroštátneho práva Spojeného kráľovstva, vo svojom článku 32 ods. 2 písm. c) stanovuje, že prihláška ochrannej známky musí obsahovať označenie výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada.
22. V súlade s článkom 34 ods. 1 zákona z roku 1994 sú výrobky alebo služby zatriedené podľa stanoveného triedenia.
23. Tento zákon bol doplnený nariadením o ochranných známkach z roku 2008 (Trade Marks Rules 2008, ďalej len „nariadenie z roku 2008“), ktoré upravuje prax a konanie pred UK Intellectual Property Office (Úradom priemyselného vlastníctva v Spojenom kráľovstve). Podľa pravidla 8 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia musí prihlasovateľ špecifikovať výrobky a služby, pre ktoré sa žiada národná ochranná známka, tak, aby bola jasne označená ich povaha.
II – Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
24. Chartered Institute of Patent Attorneys (ďalej len „CIPA“) 16. októbra 2009 požiadal Registrar of Trade Marks (ďalej len „Registrar“) o zápis označenia „IP TRANSLATOR“ pre výrobky spadajúce do triedy 41 niceského triedenia pod názvom „Vzdelávanie; zabezpečovanie výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť“.
25. Registrar túto prihlášku preskúmal na základe oznámenia č. 4/03 a zamietol ju. Vzhľadom na to, že uvedená prihláška odkazuje na názov triedy 41 niceského triedenia, Registrar preskúmal existenciu absolútnych dôvodov na zamietnutie zápisu so zreteľom na všetky služby spadajúce do tejto triedy, ku ktorým patria prekladateľské služby. Registrar pritom zastával názor, že ochranná známka „IP TRANSLATOR“ je, pokiaľ ide o tieto služby, opisná, a preto zápis tejto ochrannej známky zamietol.
26. CIPA sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a tvrdil, že jeho žiadosť o zápis neoznačuje ani nemá v úmysle zahŕňať prekladateľské služby triedy 41 niceského triedenia. Podľa The Person Appointed by the Lord Chancellor under Section 76 of the Trade Marks Act 1994, on Appeal from the Registrar of Trade Marks, United Kingdom (osoba určená lordom kancelárom na základe článku 76 zákona o ochranných známkach z roku 1994 rozhodovať o rozhodnutiach registra ochranných známok v Spojenom kráľovstve na odvolacom stupni) tieto služby nie sú za obvyklých podmienok považované za podkategóriu služieb „vzdelávania“, „zabezpečovanie výcvikov, kurzov a školení“, „zábavy“, „športových a kultúrnych činností“.
27. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že okrem abecedného zoznamu 167 hesiel, ktoré podrobne opisujú služby spadajúce do triedy 41 niceského triedenia, databáza, ktorú na účely zákona z roku 1994 spravuje Registrar, obsahuje viac ako 2 000 hesiel podrobne opisujúcich služby, ktoré spadajú do uvedenej triedy 41, a databáza Euroace, spravovaná ÚHVT na účely nariadenia, ich obsahuje viac ako 3 000.
28. Vnútroštátny súd tvrdí, že ak by bol postoj, ktorý zastáva Registrar, správny, na všetky tieto heslá vrátane prekladateľských služieb by sa vzťahovala žiadosť CIPA o zápis. V takom prípade by sa prihláška vzťahovala na služby, ktoré v nej nie sú uvedené a nie sú uvedené ani v žiadosti o zápis, ktorá z nej vyplýva. Podľa jeho názoru tento prístup odporuje požiadavke, aby boli jednotlivé výrobky a služby, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky, označené jasne a presne.
29. Vnútroštátny súd tiež poukazuje na preskúmanie, ktoré v roku 2008 viedlo Association of European Trade Mark Owners (Marques), z ktorého vyplynulo, že prax je v rámci jednotlivých členských štátov rozdielna, pretože niektoré príslušné orgány uplatňujú prístup založený na výklade stanovenom v oznámení č. 4/03, zatiaľ čo iné orgány ho odmietajú.
30. Na účely odstránenia týchto pochybností sa The Person Appointed by the Lord Chancellor under section 76 of the Trade Marks Act 1994, on Appeal from the Registrar of Trade Marks rozhodol prerušiť konanie o položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„Je v kontexte smernice…:
1. nevyhnutné, aby boli jednotlivé výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky, označené s určitou mierou jasnosti a presnosti, a ak áno, aká je táto konkrétna miera jasnosti a presnosti?
2. prípustné použiť všeobecné pojmy uvedené v názvoch tried [niceského triedenia] na účely označenia jednotlivých výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky?
3. nevyhnutné alebo prípustné, aby sa takéto použitie všeobecných pojmov uvedených v názvoch tried [niceského triedenia] vykladalo v súlade s oznámením č. 4/03…?“
31. Pripomienky predniesli účastníci konania vo veci samej a vláda Spojeného kráľovstva, česká, dánska, nemecká, írska, francúzska, rakúska, poľská, portugalská, slovenská a fínska vláda, ÚHVT a Európska komisia.
III – Analýza
32. Podstatou prejudiciálnych otázok, ktoré položil vnútroštátny súd Súdnemu dvoru, je určiť požiadavky súvisiace s identifikáciou výrobkov alebo služieb, pre ktoré prihlasovateľ národnej ochrannej známky žiada ochranu.(10) V tomto zmysle si vnútroštátny súd kladie otázku relevantnosti všeobecných označení obsiahnutých v názvoch tried niceského triedenia, ako aj rozsahu výkladu uplatneného predsedom ÚHVT v rámci oznámenia č. 4/03.
A – Úvodné poznámky
33. Po prvé uvediem, že smernica neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa identifikácie výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa žiada zápis ochrannej známky. Dosiahnutie cieľov sledovaných smernicou v jej odôvodneniach preto vyžaduje uskutočniť v tomto zmysle harmonizáciou vnútroštátnych právnych predpisov.
34. Odôvodnenie č. 4 smernice totiž uvádza, že aproximácia právnych predpisov členských štátov sa týka „t[ých] ustanoven[í] vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu“. Podľa Súdneho dvora sa preto smernica týka harmonizácie ústredných základných pravidiel danej oblasti,(11) medzi ktoré podľa môjho názoru patria pravidlá umožňujúce stanoviť rozsah ochrany ochrannej známky.
35. Odôvodnenie č. 8 smernice okrem toho stanovuje, že „dosiahnutie cieľov, na ktoré je zameraná táto aproximácia právnych predpisov [členských štátov], si vyžaduje, aby boli podmienky dosiahnutia a udržania zapísanej ochrannej známky vo všetkých členských štátoch vo všeobecnosti zhodné“. Súdny dvor však rozhodol, že požiadavky týkajúce sa určenia výrobkov a služieb predstavujú skutočnú hmotnoprávnu podmienku na nadobudnutie práva z ochrannej známky.(12)
36. Nakoniec odôvodnenie č. 10 stanovuje, že „v záujme uľahčenia voľného pohybu tovaru a služieb je podstatné, aby sa zabezpečilo, aby zapísané ochranné známky požívali v právnych systémoch všetkých členských štátov tú istú ochranu“. Ochrana ochrannej známky je pritom zaručená predovšetkým prostredníctvom jej zápisu.(13) V dôsledku toho jednotná ochrana ochrannej známky na celom území Únie vylučuje rôzne podmienky zápisu a vyžaduje harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa identifikácie výrobkov alebo služieb.
37. Po druhé je nutné vymedziť spoločný postoj týkajúci sa identifikácie výrobkov alebo služieb podľa toho, či sa prihláška týka zápisu národnej ochrannej známky, alebo zápisu ochrannej známky Spoločenstva.
38. Je pravda, ako nedávno poznamenal Súdny dvor, že režim ochranných známok Spoločenstva predstavuje samostatný systém tvorený súborom právnych noriem a sledujúci ciele, ktoré sú preň špecifické.(14) Skutočnosťou však naďalej zostáva, že režimy národnej ochrannej známky a ochrannej známky Spoločenstva sú založené na spoločných základných zásadách, ako to vyplýva z rovnakej povahy cieľov a základných pravidiel. Pravidlá týkajúce sa definície a nadobúdania ochrannej známky, ako aj pravidlá stanovujúce jej účinky sú totiž v podstate totožné, či už sa týkajú národnej ochrannej známky, alebo ochrannej známky Spoločenstva, ako to vyplýva z porovnania znenia článkov 2, 3 a 5 až 7 smernice a 4, 7, 9, 12 a 13 nariadenia. Súdny dvor okrem toho neváhal použiť výklad určitých ustanovení smernice, najmä výklad jej článku 5, na článok 9 nariadenia.(15)
39. Navyše, aj napriek tomu, že režimy národnej ochrannej známky a ochrannej známky Spoločenstva sú navzájom nezávislé, skutočnosťou zostáva, že v praxi ochranných známok obidva tieto režimy pôsobia navzájom. Túto skutočnosť objasňuje niekoľko príkladov.
40. V súlade s článkom 16 ods. 1 písm. a) nariadenia sa napríklad ochranná známka Spoločenstva považuje za národnú ochrannú známku zapísanú v členskom štáte, v ktorom má majiteľ svoje sídlo. Ak príslušný orgán tohto členského štátu prijme reštriktívnejší prístup, akým je prístup ÚHVT týkajúci sa vecnej pôsobnosti ochrannej známky, je zrejmé, že majiteľ ochrannej známky má väčší záujem požiadať o zápis ochrannej známky Spoločenstva než o zápis národnej ochrannej známky.
41. Okrem toho na základe článku 34 nariadenia môže majiteľ skoršej národnej ochrannej známky uplatniť starší vek tejto ochrannej známky, ak podá rovnakú prihlášku ochrannej známky Spoločenstva pre výrobky alebo služby, ktoré sú zhodné s výrobkami alebo so službami, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná. Nakoniec podľa článkov 41 a 42 nariadenia môže majiteľ skoršej národnej ochrannej známky podať námietky proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva, pokiaľ je táto ochranná známka zhodná a tovary alebo služby, pre ktoré bola prihláška ochrannej známky podaná, sú zhodné s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je skoršia ochranná známky chránená. V obidvoch neskôr uvedených prípadoch preskúmanie opodstatnenosti týchto tvrdení závisí od zhodnosti dotknutých tovarov alebo služieb, čo od príslušného vnútroštátneho orgánu a ÚHVT predpokladá jednotný výklad pravidiel upravujúcich identifikáciu tovarov alebo služieb.
42. Tieto príklady dokazujú, že je teda nutné vymedziť jednotný prístup týkajúci sa identifikácie výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa žiada ochrana ochrannej známky, uplatniteľný vnútroštátnymi úradmi, ako aj ÚHVT. V opačnom prípade by systém zápisu ochranných známok v Únii mohol byť sťažený nejednotnosťou, veľkou právnou neistotou a okrem toho by mohol podporovať forum‑shopping. Predovšetkým v reakcii na tieto obavy Komisia na pojednávaní uviedla, že čoskoro dôjde k legislatívnej reforme smernice a nariadenia.
43. V zmysle všetkých týchto skutočností preto navrhujem, aby Súdny dvor prijal jednotný výklad požiadaviek týkajúcich sa identifikácie výrobkov alebo služieb, bez ohľadu na to, či sa prihláška týka zápisu národnej ochrannej známky, alebo zápisu ochrannej známky Spoločenstva, a na tieto účely vychádzal z pravidiel stanovených v rámci nariadenia.
B – O identifikácii výrobkov alebo služieb v rámci žiadosti o zápis
44. Podstatou prvej prejudiciálnej otázky položenej vnútroštátnym súdom Súdnemu dvoru je, či je v zmysle smernice prihlasovateľ povinný jasne a presne identifikovať výrobky alebo služby, pre ktoré žiada ochranu, a pokiaľ tomu tak je, žiada o názor Súdneho dvora týkajúci sa požadovanej úrovne jasnosti a presnosti.
45. Z dôvodov, ktoré som práve uviedol, založím svoju analýzu na prvých zásadách, ktoré mám v nariadení k dispozícii.
46. Identifikácia výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa žiada zápis ochrannej známky Spoločenstva, sa nesmie zamieňať s triedením týchto výrobkov alebo služieb. Identifikácia tovarov alebo služieb je upravená iba v článku 26 ods. 1 písm. c) nariadenia a pravidlom 2 ods. 2 vykonávajúceho nariadenia. V súlade s týmito ustanoveniami musí prihlasovateľ stanoviť zoznam tovarov a služieb, ktorý musí umožniť jasné označenie povahy týchto tovarov a služieb.
47. V dôsledku toho nijaká skutočnosť nenasvedčuje tomu, že by prihlasovateľ musel používať výrazy z názvov tried niceského triedenia. Toto spresnenie je dôležité, pretože predseda ÚHVT sa prostredníctvom oznámenia č. 4/03 snaží o to, aby bola niceskému triedeniu priznaná právna sila, ktorú na tento účel nemá.
48. V súlade s článkom 2 ods. 1 Niceskej dohody totiž niceské triedenie nemá žiadny právny dosah, pokiaľ ide o posúdenie rozsahu ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky, s výnimkou právneho dosahu, ktorý mu priznáva každý štát Osobitnej únie.(16)
49. V rámci režimu ochrannej známky Spoločenstva pritom klasifikácia tovarov a služieb v súlade s niceským triedením slúži výlučne na administratívne účely. Výslovne to vyplýva z výkladu článku 28 nariadenia vo vzájomnom spojení s výkladom pravidla 2 ods. 1 a 4 vykonávajúceho nariadenia.(17)
50. Niceské triedenie má teda podstatnú praktickú hodnotu.(18) Uľahčuje zápis ochranných známok, ako to uznal Súdny dvor v rozsudku Koninklijke KPN Nederland(19), ako aj vyhľadávanie skorších ochranných známok. Vzhľadom na to, že tovary a služby sú zatrieďované rovnakým spôsobom vo všetkých štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Niceskej dohody, niceské triedenie uľahčuje prípravu prihlášok. Navyše toto triedenie tým, že stanovuje systém jednotného triedenia, pomáha príslušným orgánom, ako aj hospodárskym subjektom pri vyhľadávaní skorších ochranných známok, ktoré by mohli prípadne brániť zápisu novej ochrannej známky. Nakoniec, v súlade s pravidlom 4 vykonávajúceho nariadenia, poplatok za zápis sa vypočítava so zreteľom na počet tried, do ktorých dotknuté výrobky a služby spadajú.
51. V dôsledku toho klasifikácia výrobkov a služieb v súlade s niceským triedením predstavuje len formálnu požiadavku, ktorej splnenie sa vyžaduje zo zjavných administratívnych dôvodov a z dôvodov vhodnosti.
52. Napriek tomu toto konanie nemá záväznú právnu silu, pokiaľ ide o posúdenie vecnej pôsobnosti ochrannej známky. Rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky totiž musí byť preskúmaný len so zreteľom na skutočnosti, ktoré normotvorca Únie uvádza výslovne v článku 26 ods. 1 nariadenia a v pravidle 1 ods. 1 vykonávajúceho nariadenia a ktoré sa týkajú podmienok, ktoré musí prihláška splniť. K týmto skutočnostiam patrí najmä zobrazenie ochrannej známky, ako aj zoznam výrobkov a služieb, pre ktoré sa zápis žiada, teda dve základné zložky zápisu ochrannej známky. Rovnako ako zobrazenie označenia, aj zoznam výrobkov a služieb vymedzuje predmet ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky. Podľa osobitného pravidla je teda zapísaná ochranná známka chránená, len pokiaľ ide o tovary a služby uvedené v žiadosti o zápis.
53. Po tomto spresnení je potrebné konkrétne vymedziť požiadavky týkajúce sa identifikácie výrobkov alebo služieb.
54. Na tieto účely je nutné vychádzať zo zásad stanovených v článku 26 ods. 1 písm. c) nariadenia a z pravidla 2 ods. 2 vykonávajúceho nariadenia, ktoré boli uvedené vyššie, a zohľadniť pravidlá upravujúce priznanie ochrannej známky.
55. Po prvé zápis ochrannej známky musí zaručiť jej základnú funkciu, ktorou je umožniť koncovému spotrebiteľovi alebo užívateľovi odlíšiť bez akejkoľvek možnej pochybnosti výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb ponúkaných iným podnikom.(20) V dôsledku toho musia byť výrobky alebo služby identifikovateľné.
56. Po druhé ochranná známka musí byť zapísaná v súlade s osobitnou zásadou. Účelom tejto zásady je, aby výlučné práva vyplývajúce z ochrannej známky pre jej majiteľa boli uvedené do súladu so zásadami voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb. Táto zásada predpokladá, že práva vyplývajúce z ochrannej známky môžu byť definované s presnosťou tak, aby boli výlučné práva obmedzené na samotnú funkciu ochrannej známky.
57. Po tretie opis výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, je nevyhnutný na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť existenciu dôvodov na zamietnutie, ktoré sú stanovené v článku 3 smernice a v článku 7 nariadenia.(21)
58. Podľa článku 3 ods. 1 písm. e) i) smernice a článku 7 ods. 1 písm. e) i) nariadenia sa označenia, ktoré sa skladajú výlučne z tvaru vyplývajúceho z povahy samotného tovaru, nezapíšu do registra alebo, ak boli zapísané, môžu byť vyhlásené za neplatné. Znamená to teda, že výrobok musí byť opísaný.
59. Výrobky a služby, pre ktoré sa podáva prihláška ochrannej známky, musia byť nevyhnutne brané do úvahy takisto pri posúdení, či sa má tento zápis zamietnuť podľa článku 4 smernice a článku 8 nariadenia z dôvodu, že uvedená ochranná známka je zhodná alebo by mohla existovať pravdepodobnosť zámeny so skoršou ochrannou známkou. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) smernice a článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia sa zápis ochrannej známky zamietne alebo ju treba vyhlásiť za neplatnú, ak už bola zapísaná, ak je táto ochranná známka zhodná so skoršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka prihlasovaná alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je chránená táto skoršia ochranná známka. Podľa článku 4 ods. 1 písm. b) smernice a článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia pochádza existencia pravdepodobnosti zámeny zo vzájomnej závislosti medzi podobnosťou ochranných známok medzi sebou a podobnosťou výrobkov a služieb, ktoré označujú.
60. Napokon vďaka uvedeniu výrobkov a služieb, ktoré ochranná známka pokrýva, možno takisto uplatniť dôvody na jej výmaz alebo neplatnosť a vnútroštátne orgány sú podľa článku 13 smernice a ÚHVT podľa článkov 51 až 53 nariadenia schopné obmedziť rozsah zamietnutia, výmazu alebo neplatnosti ochrannej známky iba na tovary alebo služby, na ktoré sa tieto dôvody musia uplatniť.
61. Po štvrté zápis musí prispievať, pokiaľ ide o právo Únie a vnútroštátne právo, k právnej istote a riadnej správe vecí verejných.(22)
62. V už citovanom rozsudku Sieckman, týkajúcom sa možnosti zápisu čuchovej ochrannej známky, Súdny dvor požadoval, aby grafické zobrazenie označenia požadované v článku 2 smernice 89/104 a v článku 4 nariadenia bolo jednoznačné, určité, ucelené, ľahko pochopiteľné, zrozumiteľné, stále, jasné a objektívne tak, aby mohlo byť s presnosťou identifikované.(23)
63. Tieto požiadavky zodpovedajú dvom presne stanoveným cieľom. Prvým cieľom je umožniť príslušným orgánom jasne a presne poznať povahu označení tvoriacich ochrannú známku, aby mohli plniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok o zápis ochranných známok, ako aj zverejnenia a vedenia vhodného a presného registra ochranných známok.
64. Súdny dvor totiž vyžaduje, aby vnútroštátne úrady a ÚHVT vykonávali prísnu, dôkladnú a úplnú kontrolu dôvodov, ktoré môžu predstavovať dôvody na zamietnutie zápisu, aby sa zaručilo, že ochranné známky nie sú zapisované neoprávnene.(24) Na účely posúdenia existencie alebo neexistencie rozlišovacej spôsobilosti Súdny dvor vyžaduje preskúmanie in concreto vo vzťahu ku každému z výrobkov alebo zo služieb, pre ktoré sa zápis žiada,(25) a ak príslušný orgán zápis ochrannej známky zamietne, rozhodnutie musí byť v zásade odôvodnené pre každý z predmetných výrobkov alebo predmetných služieb.(26) Tieto požiadavky sú odôvodnené so zreteľom na povahu kontroly, ktorá je predovšetkým povahou a priori, ako aj so zreteľom na počet a podrobný charakter prekážok zápisu uvedených v článkoch 2 a 3 smernice, ako aj v článkoch 4 a 7 nariadenia. Uvedené požiadavky sú okrem toho odôvodnené so zreteľom na široké spektrum opravných prostriedkov, ktoré môžu prihlasovatelia využiť, ak príslušné orgány odmietnu ochrannú známku zapísať. Ako nedávno Súdny dvor pripomenul, povinnosť uviesť odôvodnenie musí umožniť zaistiť účinnú súdnu ochranu práv priznaných prihlasovateľom.(27)
65. Druhým cieľom je umožniť hospodárskym subjektom, aby sa mohli jasne a presne dozvedieť o zápisoch alebo prihláškach ich súčasných, ako aj potenciálnych konkurentov a tak získať príslušné informácie o právach tretích osôb.
66. Tieto požiadavky následne Súdny dvor použil na zápisy farby, kombinácie farieb(28) a zvukov(29).
67. Je zrejmé, že tieto ciele by nebolo možné dosiahnuť a tieto požiadavky by boli zbavené užitočného účinku, ak by výrobky a služby, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, nemohli byť jasne identifikované. Ako totiž zdôraznil generálny advokát Léger v bode 63 svojich návrhov vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte, už citovaný, označenie na jednej strane a výrobky a služby, ktoré má označovať, na strane druhej totiž predstavujú dve neoddeliteľné zložky zápisu, ktoré umožňujú určiť presný predmet ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky.
68. Požiadavky stanovené na grafické zobrazenie čuchového alebo zvukového označenia však nie je možné uplatniť stricto sensu na identifikáciu výrobkov alebo služieb. Je zrejmé, že grafické zobrazenie označenia, ktoré nie je samo osebe možné vnímať vizuálne, nastoľuje problémy, ktoré sa veľmi líšia od problémov, s ktorými sa možno stretnúť v rámci slovného opisu výrobkov a služieb.
69. Je zrejmé, že tento opis musí byť jasný a presný, aby príslušné orgány a hospodárske subjekty mohli presne identifikovať výrobky alebo služby. Táto jasnosť a presnosť, samozrejme, predpokladá, že použité výrazy sú zrozumiteľné a jasné.
70. Nemôžeme však riskovať, že podstatne obmedzíme ochranu, ktorú ochranná známka poskytuje svojmu majiteľovi tým, že budeme vyžadovať, aby majiteľ podrobne opísal každý dotknutý výrobok a každú dotknutú službu.
71. Na účely splnenia týchto požiadaviek existujú podľa môjho názoru dve možnosti.
72. Prvá spočíva v konkrétnom výpočte každého výrobku a každej služby, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu. V súlade s judikatúrou treba túto definíciu, samozrejme, chápať tak, že zahrnuje výrobky alebo služby, ktoré sú súčasťou zloženia alebo štruktúry konkrétne označených výrobkov a služieb, akými sú súčiastky, alebo ktoré sa vzťahujú priamo na tieto výrobky alebo služby.(30)
73. Treba však pripustiť, že konkrétny výpočet sa môže javiť ako delikátny so zreteľom na mimoriadnu rôznorodosť spôsobov, akým môžu byť uvedené určité výrobky alebo služby, ba dokonca môže hroziť, že podstatne obmedzí ochranu, ktorú ochranná známka poskytuje svojmu majiteľovi. Nie je totiž možné od majiteľa zapísanej ochrannej známky požadovať, aby formuloval novú žiadosť o zápis vždy, keď uvádza výrobok, ku ktorému vlastní ochrannú známku, tak, že napríklad v minimálnej miere zmení jeho zloženie alebo ho určí pre iné kategórie osôb. Musí byť preto možné, aby majiteľ ochrannej známky zapísanej pre toaletné mlieko uviedol tento výrobok podľa toho, či je určený pre malé deti, alebo pre dospelých, bez toho, aby podával nové prihlášky.
74. Bez nutnosti uskutočniť individuálny výpočet všetkých dotknutých výrobkov a služieb druhá možnosť spočíva v identifikácii základných výrobkov alebo služieb, aby príslušné orgány a hospodárske subjekty mohli jasne identifikovať základné objektívne charakteristické črty a vlastnosti(31) dotknutých výrobkov a služieb.
75. Toto kritérium by malo umožniť objektívne identifikovať povahu výrobkov v súlade s pravidlom 2 ods. 2 vykonávajúceho nariadenia. Okrem toho by malo umožniť príslušným orgánom a hospodárskym subjektom určiť podobné výrobky, ktoré môžu byť chránené ochrannou známkou. Zastávam názor, že tento systém, ktorý už používame v oblasti colnej klasifikácie tovarov, zodpovedá cieľom jasnosti a presnosti bez obmedzenia ochrany, ktorú je potrebné poskytovať majiteľovi zapísanej ochrannej známky.
76. Žiadosť o zápis by mala napríklad spĺňať tieto požiadavky, ak prihlasovateľ žiada o ochranu pre „bougies d’éclairage“ („sviečky“). Musí byť umožnené, aby tento výraz pokrýval sviece, sviečky či podobné tovary, ktoré majú tie isté základné charakteristické črty ako základný výrobok, to znamená výrobky pozostávajúce z knôtu a z vosku. V tomto prípade je naopak nutné špecifikovať funkciu, na ktorú tento výrobok slúži, tak, aby príslušné orgány a hospodárske subjekty mohli odlíšiť „bougies d’éclairage“ od „bougies d’allumage“ („zapaľovacích sviečok“) používaných v automobilovom priemysle.
77. Tento výklad je v súlade s rozsudkom, ktorý Súdny dvor vydal v už citovanej veci Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte, týkajúcej sa zápisu ochrannej známky v oblasti maloobchodných služieb. V tejto veci totiž Súdny dvor vyžadoval, aby prihlasovateľ spresnil výrobky alebo typy výrobkov dotknutých službami, keď osobitne odkáže na „maloobchod so stavebnými, dielenskými a záhradkárskymi potrebami[(32)] a inými spotrebnými tovarmi v sektore ‚do‑it‑yoursef‘[(33)]“. Súdnemu dvoru by táto úroveň spresnenia umožnila uľahčiť posúdenie zhodnosti alebo podobnosti výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa ochranná známka žiadala alebo už bola zapísaná, bez toho, aby tieto údaje citeľne obmedzili ochranu udelenú ochrannej známke.(34)
78. V každom prípade požadovaná jasnosť a presnosť musia byť posudzované v každom jednotlivom prípade v závislosti od výrobkov alebo služieb, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, či už ide o národnú ochrannú známku, alebo o ochrannú známku Spoločenstva.
79. V zmysle všetkých týchto úvah preto zastávam názor, že smernica a nariadenie sa majú vykladať tak, že identifikácia výrobkov alebo služieb, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, musia zodpovedať požiadavkám dostatočnej jasnosti a presnosti, aby bolo príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnené presne stanoviť rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky.
80. Tieto požiadavky môžu byť splnené konkrétnym výpočtom každého výrobku a každej služby, pre ktoré žiada prihlasovateľ ochranu. Môžu byť splnené aj identifikáciou základných výrobkov alebo služieb, ktoré by príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnili stanoviť základné objektívne charakteristické črty a vlastnosti dotknutých výrobkov a služieb.
C – O používaní názvov tried niceského triedenia
81. Podstatou druhej otázky vnútroštátneho súdu položenej Súdnemu dvoru je, či smernica bráni tomu, aby prihlasovateľ národnej ochrannej známky odkazoval na všeobecné označenia názvov tried niceského triedenia na účely identifikácie výrobkov alebo služieb, pre ktoré žiada ochranu.
82. Ako som už uviedol, niceské triedenie je praktickým nástrojom a názvy triedy nemajú samy osebe nijakú podstatnú hodnotu. Nič však nebráni tomu, aby prihlasovateľ tieto výrobky alebo služby identifikoval tak, že použije všeobecné označenie z týchto tried. Je však nutné, aby táto identifikácia spĺňala požiadavky jasnosti a presnosti. Posúdenie musí byť vykonané v každom jednotlivom prípade.
83. Je potrebné uznať, že niektoré z týchto všeobecných označení sú samy osebe dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili príslušným orgánom a hospodárskym subjektom stanoviť rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky. Je to tak napríklad v prípade označenia „mydlá“ alebo „nožiarsky tovar“ vyňaté z názvu triedy 3 a 8 niceského triedenia.
84. Na druhej strane iné všeobecné označenia nespĺňajú tieto požiadavky a informujú len o oblasti, do ktorej výrobky alebo služby v zásade spadajú.(35) Všeobecné označenia uvedené napríklad v triede 37 („Stavebníctvo; opravy; montážne a inštalačné služby“) a v triede 45 („Osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“) niceského triedenia sú príliš všeobecné a pokrývajú priveľmi rozmanité výrobky a služby na to, aby boli zlučiteľné s funkciou ochrannej známky ako označenia pôvodu. Bez ďalších spresnení tieto všeobecné označenia neumožnia príslušným orgánom splniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok a hospodárskym subjektom neumožnia s istotou overiť si uskutočnené zápisy alebo prihlášky podané ich skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Súdny dvor preto v už citovanom rozsudku Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte vyžadoval, aby prihlasovateľ spresnil výrobky alebo typy výrobkov dotknutých službami prostredníctvom označení, ktoré nie sú uvedené v názvoch tried.
85. V zmysle týchto úvah preto zastávam názor, že smernica a nariadenie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby prihlasovateľ výrobky alebo služby, pre ktoré žiada ochranu, identifikoval tak, že použije všeobecné označenia z názvov tried niceského triedenia, za podmienky, že táto identifikácia spĺňa požiadavky jasnosti a presnosti.
D – O výklade uplatnenom predsedom ÚHVT v rámci oznámenia č. 4/03
86. V bode III druhom odseku oznámenia č. 4/03 je uvedené, že „[ÚHVT] nebráni používaniu všeobecných označení a názvov tried z dôvodu, že by boli príliš vágne alebo neurčité“. Okrem toho bod IV tohto oznámenia uvádza, že použitie všetkých všeobecných označení uvedených v názve triedy konkrétnej triedy predstavuje pre ÚHVT požiadavku týkajúcu sa všetkých výrobkov alebo služieb spadajúcich do tejto konkrétnej triedy.(36) Podobne sa bude použitie určitého všeobecného označenia nachádzajúceho sa v názve triedy týkať všetkých výrobkov alebo služieb, ktoré spadajú pod toto všeobecné označenie(37) a sú riadne zaradené do tej istej triedy.
87. Podstatou tretej otázky vnútroštátneho súdu je, či smernica bráni takému výkladu, akým je výklad uplatnený predsedom ÚHVT v rámci oznámenia č. 4/03.
88. Toto oznámenie prijal ÚHVT v súvislosti s úlohami, ktoré má v rámci právnej úpravy týkajúcej sa ochrannej známky Spoločenstva. Nie je legislatívnym predpisom a nemá žiadnu záväznú právnu hodnotu. Ide o interný organizačný akt, ktorého cieľom je v súlade s bodom I uvedeného oznámenia vysvetliť a objasniť administratívnu prax ÚHVT. Cieľom oznámenia č. 4/03 je zaručiť právnu istotu dotknutých osôb takým spôsobom, že je stanovený jasný a predvídateľný rámec týkajúci sa spôsobu, akým vykladá formulácie použité v rámci žiadosti o zápis. Toto oznámenie má teda informatívnu a vysvetľujúcu funkciu. Medzi vysvetľujúcou funkciou a vytvorením skutočných právnych pravidiel však niekedy neexistuje veľký rozdiel. Súdny dvor v dôsledku toho musí overiť, či tento predpis skutočne zaručuje dodržiavanie pravidiel stanovených nariadením, ako to vykladal aj Súdny dvor, a práv priznaných dotknutým osobám.
89. Zastávam názor, že v prejednávanej veci to tak nie je.
90. Po prvé výklad uplatnený v oznámení č. 4/03 je v rozpore so zásadami stanovenými v rámci nariadenia.
91. Pravidlo 2 ods. 2 vykonávajúceho nariadenia totiž vyžaduje, že „zoznam tovarov a služieb bude formulovaný takým spôsobom, aby bol jasne označený charakter tovarov a služieb a aby umožnil klasifikovať každú položku iba do jednej triedy niceského triedenia“. Uvediem dve poznámky. Jednak je zložité vyhovieť tejto požiadavke, ak ÚHVT v súlade so znením bodu III druhého odseku oznámenia č. 4/03 nebráni používať všeobecné označenia a názvy tried z dôvodu, že by boli príliš vágne alebo neurčité.(38) Jednak je potrebné odkázať na vysvetlivky týkajúce sa niceského triedenia, ktoré uvádzajú, že určité výrobky a služby môžu spadať pod niekoľko tried v prípade, že chýba akékoľvek vysvetlenie.
92. Po druhé výklad ÚHVT, ktorý právna doktrína kvalifikuje ako „,class‑heading‑covers-all‘ approach“,(39) nezaručuje dodržiavanie osobitného pravidla, pretože neumožňuje presne stanoviť vecnú pôsobnosť ochrannej známky.
93. Tento výklad totiž znamená, že prihlasovateľovi sú priznané takmer neobmedzené výlučné práva k výrobkom a službám určitej triedy. Ak napríklad prihlasovateľ odkazuje iba na všeobecné označenia v názve triedy 45 niceského triedenia a v dôsledku toho požiada o zápis ochrannej známky pre „osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“, zápis tejto ochrannej známky mu môže priznať výlučné používanie označení pre veľmi rozmanité služby, ktoré pokrývajú nielen „zoznamovacie služby“ a „zostavovania horoskopov“, ale aj „detektívne kancelárie“ a „kremačné služby“.(40) Inými slovami, množstvo služieb, ktoré nemajú, a priori, nijaké spoločné charakteristické vlastnosti. V takom prípade je rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky neurčiteľný, takmer neviditeľný, a to na úkor zásad voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb. V súlade s osobitným pravidlom pritom ochranná známka nesmie byť chránená absolútne.
94. Po tretie takýto výklad nezaručuje skutočné používanie ochrannej známky v zmysle článku 10 smernice a článku 15 nariadenia. Nie je totiž zjavné, že majiteľ ochrannej známky používa označenie vo vzťahu k všetkým výrobkom a službám, pre ktoré žiadal ochranu. Ako pritom zdôraznil generálny advokát Léger v bode 80 svojich návrhov vo veci Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte, už citovanej, podanie žaloby o zrušenie práv majiteľa nie je primerané v prípade, ak je už od začiatku stanovené, že ochranná známka sa bude používať len pre určité výrobky alebo služby. Navyše sa zdá, že tento systém je v rozpore s cieľmi stanovenými v odôvodnení č. 9 smernice a v odôvodnení č. 10 nariadenia, podľa ktorých normotvorca Únie vyžaduje, aby sa zapísané ochranné známky skutočne používali, inak budú zrušené. Ako správne pripomenul generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer v bode 42 svojich návrhov vo veci Ansul, už citovanej, úrady ochranných známok nie sú jednoduchými skladmi ochranných známok, ale musia verne odrážať realitu a označenia, ktoré podniky používajú na trhu.
95. V dôsledku toho, aj keď sa zdá, že výklad ÚHVT na prvý pohľad uľahčuje zápis ochranných známok do verejných registrov, v konečnom dôsledku vedie k zvýšeniu celkového počtu ochranných známok zapísaných a chránených v Únii, a teda k počtu kolízií, ktoré medzi nimi nastanú. Ani zďaleka nezaručuje riadnu správu a existenciu nenarušenej súťaže na trhu.
96. Po štvrté tento výklad nezaručuje právnu istotu. Ako uviedli najmä vláda Spojeného kráľovstva, ako aj nemecká, írska a francúzska vláda vo svojich pripomienkach, niceské triedenie je totiž stále sa vyvíjajúcim nástrojom. Desiata verzia tohto triedenia, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2012, obsahuje v nezmenenej triede nové výrobky a služby.(41) Vecnú pôsobnosť ochrannej známky pritom nie je možné obmedziť na predpis, ktorý sa môže meniť podľa vývoja trhu.
97. V dôsledku toho a so zreteľom na všetky tieto skutočnosti zastávam názor, že oznámenie č. 4/03, ktorým predseda ÚHVT uvádza, že ÚHVT nebráni používaniu príliš vágnych alebo neurčitých všeobecných označení a názvov tried a že použitie uvedených označení predstavuje požiadavku týkajúcu sa všetkých výrobkov alebo služieb spadajúcich do uvedenej triedy, nezaručuje požadovanú jasnosť a presnosť na účely zápisu ochrannej známky, či už ide o národnú ochrannú známku, alebo o ochrannú známku Spoločenstva.
IV – Návrh
98. V zmysle predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky položené The Person Appointed by the Lord Chancellor under section 76 of the Trade Marks Act 1994, on Appeal from the Registrar of Trade Marks, predložený High Court of Justice of England and Wales, odpovedal takto:
1. a) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že identifikácia výrobkov alebo služieb, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, musí spĺňať požiadavky dostatočnej jasnosti a presnosti, aby bolo príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnené stanoviť presný rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky.
b) Tieto požiadavky môžu byť splnené konkrétnym zoznamom každého výrobku a každej služby, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu. Môžu byť tiež splnené identifikáciou základných výrobkov alebo služieb, ktorá by príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnila stanoviť základné objektívne charakteristické črty a vlastnosti dotknutých výrobkov a služieb.
2. Smernica 2008/95 a nariadenie č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby prihlasovateľ výrobky alebo služby, pre ktoré žiada ochranu, identifikoval tak, že použije všeobecné označenia z názvov tried spoločného triedenia výrobkov a služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, za predpokladu, že táto identifikácia spĺňa potrebné požiadavky jasnosti a presnosti.
3. Oznámenie predsedu Úradu pre harmonizáciou vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) č. 4/03 zo 16. júna 2003 o používaní názvov tried v zoznamoch výrobkov a služieb na účely prihlášok a zápisov ochranných známok Spoločenstva, ktorým predseda ÚHVT uvádza, že uvedený úrad nebráni v používaní príliš vágnych alebo neurčitých všeobecných označení a názvov tried a že používanie uvedených označení predstavuje požiadavku týkajúcu sa všetkých výrobkov alebo služieb spadajúcich do uvedenej triedy, nezaručuje požadovanú jasnosť a presnosť na účely zápisu ochrannej známky, či už ide o národnú ochrannú známku, alebo o ochrannú známku Spoločenstva.