Odvolanie podané 3. mája 2018: Jean-Marie Le Pen proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 7. marca 2018 vo veci T-140/16, Le Pen/Parlament

(vec C-303/18 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Jean-Marie Le Pen (v zastúpení: F. Wagner, avocat)

ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy

Zrušiť rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2018, T-140/16.

A zároveň:

zrušiť rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 29. januára 2016, oznámené listom č. D 302191 z 5. februára 2016, prijaté podľa článku 68 rozhodnutia predsedníctva Parlamentu 2009/C 159/01 z 19. mája a 9. júla 2008, „ktorým sa uplatňujú vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu“, v znení zmien, ktorým sa rozhodlo o pohľadávke voči odvolateľke vo výške 320 026,23 eura z dôvodu neoprávnene vyplatených súm ako príspevkov na asistenta poslanca Parlamentu a nariadilo jej vymáhanie,

zrušiť oznámenie o dlhu č. 2016-195 zo 4. februára 2016, ktorým sa odvolateľke oznámilo, že sa voči nej vedie pohľadávka na základe rozhodnutia generálneho tajomníka z 29. januára 2016, a ktorým sa nariadilo vymáhanie súm neoprávnene vyplatených ako príspevkov na asistenta poslanca Parlamentu,

rozhodnúť o sume, ktorú treba odvolateľke priznať ako náhradu jej nemajetkovej ujmy,

rozhodnúť o sume, ktorú treba odvolateľke priznať ako náhradu trov konania,

uložil Parlamentu povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

1.    Dôvod týkajúci sa verejného poriadku: Porušenie práva na obhajobu odvolateľky Všeobecným súdom – Porušenie podstatných formálnych náležitostí

Všeobecný súd tým, že nezabezpečil, aby Parlament dodržal články 41 a 42 Charty základných práv, neumožnil spravodlivú a kontradiktórnu diskusiu. Parlament má k dispozícii administratívny spis a spis OLAF, čo by mohol využiť. V oboch spisoch môže nájsť dôkazy o vykonanej práci, ktoré však nie sú odvolateľke prístupné.

2.    Porušenie práva Únie Všeobecným súdom – Nesprávne právne posúdenie a nesprávna kvalifikácia skutkového stavu a dôkazov Všeobecným súdom – Diskriminačná povaha, a teda fumus persecutionis – Porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a zákonnosti

a)    Nevykonanie krokov voči iným stranám

Všeobecný súd odmietol vidieť v krokoch M. Schulza diskriminačné konanie, napriek tomu, že toto konanie smerovalo iba proti Front National, a nie proti ďalším stranám. Rovnaké konania mali byť totiž začaté aj proti všetkým francúzskym stranám, proti stranám z iných členských štátov a proti desiatkam poslancov.

b)    Diskriminácia na základe osobnej situácie M. Schulza a jeho využívanie zamestnancov Parlamentu

Všeobecný súd odmietol vypočuť M. Schulza a K. Welleho, napriek tomu, že odvolateľka predložila dôkazy o protiprávnom konaní bývalého predsedu Parlamentu, no v súvislosti s ktorým nebolo proti nemu začaté trestné stíhanie. Všeobecný súd neprihliadol na dôkazy, čo predstavuje skutkový omyl, ktorý má právne dôsledky.

c)    Porušenie zásad legitímnej dôvery a rovnosti

Na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd, existujú početné prípady porušenia vykonávacích opatrení, pri ktorých Parlament vrátenie súm nepožadoval.

3.    Vnútorná protiprávnosť napadnutých aktov

a)    Zjavne nesprávne posúdenie Všeobecného súdu

Pokiaľ by dodatok k zmluve bol natoľko zásadným dôkazom o vykonanej práci, musel by Parlament preukázať, že odvolateľka ho nepredložila napriek opakovanej žiadosti o jeho predloženie, čo je v rozpore s tým, čo uviedol Všeobecný súd. Všeobecný súd tak otočil dôkazné bremeno, čím sa dopustil skutkového omylu, ktorý má právne dôsledky.

b)    Odpracovaný čas, ktorý sa má preukázať, a spôsob dokazovania

Všeobecný súd skreslil vetu generálneho tajomníka, ktorý vyžadoval preukázať všetok čas odpracovaný za dotknuté obdobie, a nie „preukázanie súladu s vykonávacími opatreniami na výkon práce“.

Všeobecný súd nemôže trvať na povinnosti v prípade, ak Parlament uznal, že žiadna neexistuje, čo bolo zaznamenané v zázname z pojednávania pred Všeobecným súdom, hoci nijaký článok vykonávacích opatrení takú povinnosť nestanovuje. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

c)    Vykonanie práce

Odvolateľka predkladá Súdnemu dvoru dve nové písomnosti, pričom vychádza z článku 127 rokovacieho poriadku.

d)    Porušenie zásady subsidiarity

Na rozdiel od konštatovaní Všeobecného súdu neexistovala žiadna bezpodmienečná povinnosť Parlamentu požadovať vrátenie súm za celých päť rokov, ak iba tri z nich boli považované za sporné. Toto porušenie zásady proporcionality je dôvodom pre zrušenie rozsudku.

e)    Externé pracovné zmluvy

Parlament a následne ani Všeobecný súd nepreukázali, že by J.-F. Jalkh udržiaval pracovné vzťahy s tretími osobami, ktoré by mohli spôsobiť ujmu osobe odvolateľky alebo narušiť vážnosť Parlamentu alebo viesť ku konfliktu záujmov.

____________