Odvolanie podané 27. marca 2018: Électricité de France (EDF) proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 16. januára 2018 vo veci T-747/15, EDF/Komisia
(vec C-221/18 P)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Électricité de France (EDF) (v zastúpení: M. Debroux, avocat)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Francúzska republika
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka sa domáha toho, aby Súdny dvor:
zrušil napadnutý rozsudok;
rozhodol o žalobe v prvom stupni tak, že jej vyhovie a zruší teda články 1 až 5 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/154 z 22. júla 2015 o štátnej pomoci SA.13869 (C 68/2002) (ex NN 80/2002)1 ;
subsidiárne:
rozhodol s konečnou platnosťou o prvom žalobnom dôvode a prvej časti druhého žalobného dôvodu žaloby podanej na prvom stupni, vyhovej prvej časti druhého žalobného dôvodu, a teda rozhodol, že zásada trhovo konajúceho hospodárskeho subjektu platí pro sporné opatrenie;
vrátil prejednávanú vec na nové rozhodnutie Všeobecnému súdu v inom zložení, aby rozhodol o ďalších žalobných dôvodoch a argumentoch navrhovateľky uvedených v jej žalobe z 22. decembra 2015 a rozhodol, že o trovách konania na prvom stupni sa rozhodne neskôr;
ešte subsidiárnejšie:
vrátil prejednávanú vec na nové rozhodnutie Všeobecnému súdu v inom zložení, aby rozhodol o všetkých žalobných dôvodoch a argumentoch navrhovateľky uvedených v jej žalobe z 22. decembra 2015 (ktorá obsahuje subsidiárne uvedené žalobné dôvody) a rozhodol, že o trovách konania na prvom stupni sa rozhodne neskôr
a v každom prípade:
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na tomto stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uplatňuje štyri dôvody a subsidiárne ďalší dôvod.
Prvý dôvod vychádzajúci zo skutočnosti, že bola porušená prekážka res iudicata, ktorú predstavuje rozsudok Všeobecného súdu z 15. decembra 2009 EDF/Komisia (T-156/04). Napadnutý rozsudok označuje sporné opatrenie ako údajné oslobodenie od dane, na rozdiel od rozsudku z 15. decembra 2009 v tej istej veci, ktorý tento prístup výslovne odmietol. Za účelom odôvodnenia tohto rozdielu pri určení sporného opatrenia sa napadnutý rozsudok odvoláva nesprávne zjavne implicitne na skutočnosť, že rozsudok z 15. decembra 2009 treba vykladať „vo svetle“ potvrdzujúceho rozsudku Súdneho dvora z 5. júna 2012 (C-124/10 P). V tomto rozsudku však Súdny dvor nerozhodol o identifikácii sporného opatrenia, ktoré vyplýva zo skutkových zistení.
Druhý dôvod vychádzajúci zo skutočnosti, že došlo k skresleniu dôkazov predložených Všeobecnému súdu. Tieto dôkazy opisovali skutočne vykonané opatrenia spojené s reštrukturalizáciou kapitálu spoločnosti EDG a neumožňujú definovať údajné oslobodenie od dane, ktoré Všeobecný súd konštatoval.
Tretí dôvod vychádzajúci zo skutočnosti, že bola porušená povaha a rozsah povinnosti vykonať riadne a nestranné vyšetrovanie, ktorú stanovuje nedávna judikatúra Súdneho dvora, najmä rozsudok Frucona Košice z 20. septembra 2007 (C-300/16 P), ktorý bol predmetom písomného vyjadrenia na Všeobecnom súde.
Štvrtý dôvod vychádzajúci zo skutočnosti, že Všeobecný súd nesplnil povinnosť uviesť odôvodnenie, pokiaľ ide tak o identifikáciu sporného opatrenia, ako aj o neprejednanie argumentov odvolateľky, založených na rozsudku Frucona Košice.
Nakoniec, dôvod, ktorý bol uplatnený subsidiárne, vychádzajúci zo skutočnosti, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri identifikácii spornej pomoci ako novej štátnej pomoci, hoci mala byť označená za existujúcu štátnu pomoc.
____________
1 Ú. v. EÚ L 34, s. 152.