ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 7. marca 2018 (*)

„Odvolanie – Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá Francúzskou republikou v prospech spoločnosti Sernam – Pomoc na reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu, záruky a vzdanie sa pohľadávok spoločnosti SNCF voči spoločnosti Sernam – Rozhodnutie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Predaj aktív vcelku – Pojem ‚predaj‘ – Zámena medzi predmetom a cenou za predaj aktív vcelku – Otvorený a transparentný postup – Kritérium súkromného investora – Použitie tejto zásady na prevod aktív vcelku – Vyrovnávacie opatrenia“

Vo veci C‑127/16 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2016,

SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (SNCF), so sídlom v Saint Denis (Francúzsko), v zastúpení: P. Beurier, O. Billard, G. Fabre a V. Landes, avocats,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia, v zastúpení: B. Stromsky a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Francúzska republika,

Mory SA, v likvidácii,

Mory Team, v likvidácii,

so sídlom v Pantine (Francúzsko), v zastúpení: B. Vatier a F. Loubières, avocats,

vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predsedníčka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. G. Fernlund, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a E. Regan (spravodajca),

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomníčka: V. Giacobbo‑Peyronnel, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. marca 2017,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. júla 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojím odvolaním SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (ďalej len „SNCF“), navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia (T‑242/12, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:1003), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť podanú proti rozhodnutiu Komisie 2012/398/EÚ z 9. marca 2012 o štátnej pomoci SA.12522 (C 37/08) – Francúzsko – Uplatňovanie rozhodnutia „Sernam 2“ (Ú. v. EÚ L 195, 2012, s. 19, ďalej len „rozhodnutie Sernam 3“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Začiatkom prvého desaťročia po roku 2000 si finančná situáciu spoločnosti Sernam SA, ktorej činnosť bola štrukturálne stratová, vyžiadala zavedenie reštrukturalizačného plánu založeného najmä na opatreniach obchodnej pomoci a ozdravenia prijatých spoločnosťou SNCF, ktoré predstavovali štátnu pomoc. Európska komisia rozhodnutím NN 122/2000 (ex N 140/2000) z 23. mája 2001 (Ú. v. EÚ C 199, 2001, s. 15, ďalej len „rozhodnutie Sernam 1“) schválila pomoc na reštrukturalizáciu skupiny Sernam a pomoc vo výške 503 miliónov eur na reštrukturalizáciu spoločnosti Sernam, pôvodne plánovanú v rámci opätovného prevzatia tejto spoločnosti spoločnosťou Geodis SA, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

3        Listom zo 17. júna 2002 francúzske orgány informovali Komisiu, že pomoc schválená rozhodnutím Sernam 1 bola zrealizovaná za iných podmienok, ako boli podmienky, na základe ktorých Komisia prijala toto rozhodnutie. Okrem toho bola Komisii listom z 8. júla 2002 doručená sťažnosť, ktorá sa týkala spisu spoločnosti Sernam.

4        Listom z 30. apríla 2003 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí s názvom „Štátna pomoc – Francúzsko – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s [článkom 108 ods. 2 ZFEÚ] v súvislosti s pomocou C 32/03 (ex NN 122/2000) – ‚Sernam 2: Úprava pomoci na reštrukturalizáciu‘“ (Ú. v. EÚ C 182, 2003, s. 2) [neoficiálny preklad], ktorého predmetom je začatie konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ vo vzťahu k tejto pomoci.

5        Komisia vo svojom rozhodnutí 2006/367/ES z 20. októbra 2004, ktoré sa vzťahuje na štátnu pomoc čiastočne zrealizovanú zo strany Francúzska v prospech spoločnosti Sernam (Ú. v. EÚ L 140, 2006, s. 1, ďalej len „rozhodnutie Sernam 2“), dospela k záveru, že rozhodnutie Sernam 1 nebolo dodržané, čo predstavuje zneužitie pomoci v zmysle článku 1 písm. g) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

6        V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že na pokrytie niektorých strát z obdobia po prijatí rozhodnutia Sernam 1 bola neoprávnene poskytnutá dodatočná pomoc vo výške 41 miliónov eur, a nariadila jej vrátenie. Komisia však zároveň konštatovala, že francúzske orgány splnili viacero svojich cieľov v súlade s rozhodnutím Sernam 1 a že preskúmaná pomoc spĺňa kritériá pre novelizáciu plánu reštrukturalizácie podľa bodu 3.2.4 usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322). Komisia teda potvrdila zlučiteľnosť štátnej pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 1 vo výške 503 miliónov eur s vnútorným trhom, a to s výhradou dodržania dvoch podmienok, že po prvé spoločnosť Sernam zameria svoju činnosť na železničnú dopravu a po druhé nahradí svoje vlastné činnosti cestnej prepravy využitím služieb nezávislých podnikov. Rozhodnutie Sernam 2 alternatívne stanovuje aj možnosť prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku.

7        Rozhodnutie Sernam 2 vo svojej výrokovej časti tak znie takto:

„Článok 1

1.      Štátna pomoc v prospech spoločnosti Sernam, schválená v máji 2001 vo výške 503 miliónov [eur], je zlučiteľná so spoločným trhom za podmienok uvedených v článkoch 3 a 4.

2.      Štátna pomoc zo strany [Francúzskej republiky] v prospech spoločnosti Sernam v sume 41 miliónov [eur] nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

1.      [Francúzska republika] prijme všetky opatrenia potrebné na opätovné nadobudnutie pomoci uvedenej v článku 1 ods. 2, ktorá už bola príjemcovi protiprávne poskytnutá.

2.      Vymáhanie sa vykoná bezodkladne v súlade s postupmi vnútroštátneho práva tak, aby umožnili okamžitú a účinnú realizáciu tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorú je potrebné vrátiť, zahŕňa úroky od dátumu, keď boli poskytnuté príjemcovi až po dátum ich opätovného získania. Úroky sa vyrátajú na základe referenčnej sadzby, ktorá sa používa na výpočet ekvivalentu dotácie v rámci regionálnej pomoci.

Článok 3

1.      S výhradou odseku 2 je potrebné dodržať tieto podmienky:

a)      spoločnosť Sernam bude môcť rozvíjať len svoje činnosti prepravy tovaru železnicou podľa koncepcie Expresného vlakového bloku, TBE). V tomto ohľade spoločnosť SNCF zaručuje, že ponúkne každému operátorovi, ktorý o to požiada, rovnaké podmienky ako sú podmienky pridelené spoločnosti Sernam na rozvoj železničnej nákladnej dopravy, TBE.

b)      Spoločnosť Sernam zase bude musieť v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, integrálne nahradiť svoje vlastné prostriedky a služby cestnej prepravy prostriedkami a službami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spoločností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spoločnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu.

Vlastnými prostriedkami a službami cestnej prepravy spoločnosti Sernam sa myslí súbor cestných prostriedkov, a síce vozidlá cestnej dopravy spoločnosti Sernam v úplnom vlastníctve alebo na kúpené na lízing/prenajaté;

Spoločnosti, ktoré prevezmú činnosti v cestnej doprave spoločnosti Sernam budú musieť zabezpečiť celú službu cestnej prepravy za pomoci svojich vlastných zdrojov.

2.      V prípade, že spoločnosť Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah so spoločnosťou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatňujú.

Článok 4

Každý čiastočný alebo celkový predaj spoločnosti Sernam sa musí vykonať za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného všetkým jej konkurentom. Za týchto podmienok pripadne spoločnosti Sernam, ak bude naďalej existovať, úhrada pomoci 41 miliónov EUR [Za týchto podmienok vrátenie pomoci vo výške 41 miliónov eur pripadne spoločnosti Sernam, ak bude naďalej existovať – neoficiálny preklad].

Článok 5

[Francúzska republika] oznámi Komisii najneskôr do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.“

8        SNCF sa rozhodla vykonať možnosť, ktorú ponúkal článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 umožňujúci prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku. Podľa francúzskych orgánov hospodárska situácia spoločnosti Sernam neumožnila získať vo verejnej súťaži, ktorú v mene spoločnosti SNCF zorganizovala jedna z bánk, ponuky s kladným ocenením. Vo všetkých ponukách odovzdaných v rámci tejto verejnej súťaže bola navrhnutá výrazne záporná hodnota. Keďže nebola predložená žiadna záväzná ponuka, bolo prijaté rozhodnutie, že v diskusiách sa bude pokračovať iba s konzorciom tvoreným uchádzačom č. 5, v prípade ktorého existovalo prepojenie s vedením spoločnosti Sernam. Uchádzač č. 5 napokon 15. júna 2005 ústne oznámil spoločnosti SNCF, že do 30. júna 2005 nie je schopný predložiť ani podmienečnú ponuku na prevzatie.

9        Dňa 30. júna 2005 SNCF prijala rozhodnutie uzavrieť dohodu o predaji so spoločnosťou Financière Sernam SAS, ktorá bola v 100 % vlastníctve vedenia spoločnosti Sernam.

10      Postup prevodu sa uskutočnil v štyroch etapách uvedených v protokole o dohode, ktorý 21. júla 2005 podpísali SNCF, Sernam, Sernam Xpress SAS ako jedna z desiatich dcérskych spoločností v 100 % vlastníctve spoločnosti Sernam, a Financière Sernam. V prvom rade SNCF uskutočnila rekapitalizáciu svojej dcérskej spoločnosti Sernam o sumu 57 miliónov eur. V druhom rade Sernam uskutočnila čiastkový vklad aktív v prospech spoločnosti Sernam Xpress. Tento vklad zahŕňal všetky aktíva, vrátane rekapitalizácie o 57 miliónov eur, a pasíva spoločnosti Sernam, s výnimkou určitých finančných pasív v hodnote 38,5 milióna eur. Ako náhradu získala Sernam podiel v spoločnosti Sernam Xpress v menovitej hodnote 100 eur. V treťom rade vzápätí po uskutočnení vkladu uskutočnila Sernam Xpress zvýšenie základného imania o 2 milióny eur, ktoré bolo v plnom rozsahu upísané spoločnosťou SNCF. Po tejto transakcii SNCF vlastnila väčšinu podielov spoločnosti Sernam Xpress. Vo štvrtom rade Sernam a SNCF previedli všetky svoje podiely v spoločnosti Sernam Xpress na spoločnosť Financière Sernam za cenu dva milióny eur.

11      Po tomto prevode sa 15. decembra 2005 začala súdna likvidácia spoločnosti Sernam. Pohľadávka vo výške 41 miliónov eur zodpovedajúca štátnej pomoci, ktorá má byť vrátená podľa rozhodnutia Sernam 2, bola zapísaná do likvidačných pasív spoločnosti Sernam. Z tejto sumy bola SNCF na konci likvidácie schopná skutočne získať sumu 2,75 milióna eur.

12      Už 24. júna 2005 podal prvý sťažovateľ Komisii sťažnosť na nesprávne uplatňovanie rozhodnutia Sernam 2. Listami z 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 podala Komisii sťažnosť ďalšia zainteresovaná strana. Obidvaja sťažovatelia sa v podstate domnievali, že rozhodnutie Sernam 2 bolo nesprávne uplatnené.

13      Komisia rozhodnutím zo 16. júla 2008, nazvaným „Štátna pomoc – Francúzsko – Štátna pomoc C 37/08 – Uplatňovanie rozhodnutia vo veci Sernam 2 – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom [108 ods. 2 ZFEÚ]“ (Ú. v. EÚ C 4, 2009, s. 5), začala konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré viedlo 9. marca 2012 k prijatiu rozhodnutia Sernam 3.

14      Komisia v poslednom uvedenom rozhodnutí konštatovala, že nezlučiteľná pomoc vo výške 41 miliónov eur nebola vymožená. Dospela tiež k záveru, že pri postupe prevodu neboli splnené podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, z čoho vyvodila, že pomoc na reštrukturalizáciu vo výške 503 miliónov eur podmienečne povolená rozhodnutím Sernam 2 bola zneužitá. Komisia okrem toho konštatovala, že opatrenia, ktoré prijala SNCF s cieľom uskutočniť tento prevod, predstavujú novú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Táto nová pomoc zahŕňa rekapitalizáciu spoločnosti Sernam zo strany spoločnosti SNCF o 57 miliónov eur, odpísanie pohľadávok spoločnosti SNCF voči spoločnosti Sernam vo výške 38,5 milióna eur, ako aj záruky, ktoré poskytla SNCF pri prevode činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Financière Sernam, s výnimkou záruky poskytnutej železničiarom.

 Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

15      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. júna 2012 odvolateľka podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia Sernam 3.

16      Na podporu svojho návrhu na zrušenie rozhodnutia odvolateľka uviedla šesť žalobných dôvodov. Tieto žalobné dôvody boli založené po prvé na porušení práv na obranu, keďže Komisia zaujala v rozhodnutí Sernam 3 stanovisko k neuplatniteľnosti kritéria súkromného investora na prejednávaný prípad, ktoré nebolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, po druhé na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, po tretie na porušení povinnosti dodržať primeranú lehotu a porušení zásady právnej istoty, po štvrté na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keď konštatovala, že pri prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku neboli dodržané podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, po piate na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď konštatovala, že povinnosť vrátiť štátnu pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, bola prevedená na spoločnosť Financière Sernam a na jej dcérske spoločnosti, a nakoniec, po šieste na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď konštatovala, že opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 obsahovali novú štátnu pomoc v prospech spoločností Sernam Xpress a Financière Sernam.

17      Všeobecný súd napadnutým rozsudkom bez toho, aby rozhodol o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia voči žalobe v prvostupňovom konaní, zamietol žalobu v celom rozsahu, hoci sa stotožnil s tvrdením SNCF, podľa ktorého sa Komisia nesprávne domnievala, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj. Ako v tomto zmysle vyplýva z bodov 100 až 108 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd dospel k záveru, že pojem „predaj“ nevyhnutne nevylučuje, že by sa daný prevod nemohol uskutočniť za zápornú cenu.

 Návrhy účastníkov konania v konaní na Súdnom dvore

18      Svojím odvolaním SNCF navrhuje, aby Súdny dvor:

–        vyhlásil odvolanie za prípustné a dôvodné,

–        zrušil napadnutý rozsudok a

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

19      Komisia, Mory SA a Mory Team navrhujú odvolanie zamietnuť a uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

 O odvolaní

 O prvom odvolacom dôvode

 O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

20      Prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku konštatoval, že účelom článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo prerušiť hospodársku činnosť spoločnosti Sernam.

21      Takýto záver podľa nej predovšetkým vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z predaja aktív vcelku, ktorý stanovuje článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, podľa odvolateľky vyplýva, že všetky aktíva podniku budú prevedené ako jeden celok na nadobúdateľa. Nevyhnutným dôsledkom pojmu prevod aktív vcelku teda je pokračovanie činností podniku.

22      V tejto súvislosti sa podľa nej Všeobecný súd v napadnutom rozsudku dopustil tiež nedostatočného odôvodnenia, keď nevysvetlil, ako by mohol prevod všetkých aktív spoločnosti Sernam vcelku na jediného nadobúdateľa, ktorý by mal navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2, prevziať podiely na trhu, ktoré uvoľní Sernam, viesť k prerušeniu jej hospodárskych činností.

23      Okrem toho odvolateľka v štádiu repliky Komisii vytkla tvrdenie, že cieľom prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku by malo byť prerušenie jej činnosti, aj keď samotná Komisia vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia (C‑277/00, EU:C:2004:238, body 68 až 70), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T‑324/00, EU:T:2005:364, bod 73), tvrdila, že dôsledkom takéhoto prevodu je pokračovanie hospodárskej činnosti podniku.

24      Odvolateľka sa ďalej domnieva, že odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 jasne opisuje, čo je cieľom prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku, ktorým je konkrétne to, aby Sernam už ďalej nepôsobila v dovtedajšej právnej forme a aby jej podiely na trhu boli uvoľnené v prospech nezávislého nadobúdateľa. Sledovaným cieľom tak, ako vyplýva z článku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením 217, teda bolo do budúcnosti prerušiť akékoľvek kapitálové prepojenie medzi spoločnosťou SNCF a jej dcérskou spoločnosťou, aby sa predišlo poskytnutiu novej štátnej pomoci.

25      Podľa odvolateľky Všeobecný súd tým, že v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku uviedol, že účelom prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku bolo prerušenie jej hospodárskej činnosti, zohľadnil účel, ktorý nevyplýva ani z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2. Odvolateľka podobne vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 218 napadnutého rozsudku uviedol, že nadobúdateľ začlení aktíva spoločnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, aj keď sa takáto podmienka nenachádza v znení odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sa týka len nezávislého nadobúdateľa, teda takého, ktorý nemá právny vzťah so SNCF. Tým Všeobecný súd podľa nej prijal výklad, ktorý sa líši od znenia tohto rozhodnutia, aj keď toto znenie sa nevyznačuje žiadnou nejednoznačnosťou.

26      Judikatúra Súdneho dvora pritom obmedzuje možnosť výkladu výroku aktu vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu len na prípady, keď tento výrok nie je dostatočne jasný (rozsudok z 19. júna 1980, Roudolff, 803/79, EU:C:1980:166, bod 7). Podľa odvolateľky sa Všeobecný súd tým, že v prejednávanej veci použil túto výkladovú zásadu, aj keď to znenie článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 neodôvodňovalo, dopustil skreslenia tohto rozhodnutia.

27      Napokon Všeobecný súd podľa odvolateľky spôsobil rozpornosť napadnutého rozsudku, keď v jeho bodoch 194 a 195 dospel k záveru, že odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 jasne stanovuje, že cieľom prevodu aktív vcelku bolo prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam, aj keď zároveň v bode 218 napadnutého rozsudku uviedol, že to isté odôvodnenie môže „vzbudzovať dojem, že ide o pokračovanie hospodárskej činnosti“ tejto spoločnosti.

28      Komisia, ktorú podporujú Mory a Mory Team, sa domnieva, že prvú časť prvého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnuť.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

29      Na úvod je potrebné odmietnuť výhradu týkajúcu sa metód výkladu, ktoré použil Všeobecný súd. V bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, a to na účely jej použitia, podľa ktorej je jednak potrebné pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo, C‑24/16 a C‑25/16, EU:C:2017:724, bod 70, ako aj citovanú judikatúru), a jednak výrok aktu Únie nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, v dôsledku čoho sa v prípade potreby musí výrok vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i., C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:685, bod 55, ako aj citovaná judikatúra).

30      Pokiaľ ide o to, že odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, a to vrátane tvrdenia o skreslení článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s posúdením cieľa tohto ustanovenia, je potrebné pripomenúť, že v bode 191 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že z odôvodnení 200 a 208 až 211 uvedeného rozhodnutia, ktoré sa nachádzajú v časti nazvanej „Prevencia narušenia hospodárskej súťaže – špecifické kompenzácie“, vyplýva, že uvedené rozhodnutie malo za cieľ stanoviť kompenzácie v dôsledku pomoci, ktorú získal Sernam, a z jej zneužívajúceho uplatnenia, a to uložením požiadavky, že sa táto spoločnosť „trvalo stiahne zo segmentov trhu, ktoré majú veľkú nadbytočnú kapacitu“, aby sa tak predišlo tomu, že „spoločnosť, ktorá by inak musela ukončiť svoju činnosť po vyhlásení problémov, by sa umelo zmocnila podielov na veľmi žiadanom trhu na úkor konkurenčných a finančne zdravých spoločností“.

31      Z toho vyplýva, že ako konštatoval Všeobecný súd v bode 192 napadnutého rozsudku, cieľom článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 bolo „ukončiť prítomnosť spoločnosti Sernam na trhu s nadbytočnou kapacitou s cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže spojenému s poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 503 miliónov eur“, a to prostredníctvom požiadaviek na prebratie aktivít cestnej prepravy spoločnosti Sernam inými spoločnosťami a na diverzifikáciu aktivít spoločnosti Sernam v oblasti železničnej dopravy.

32      Je tiež potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd jednak v bode 193 napadnutého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré odkazuje na uvoľnenie podielov na trhu v prospech nezávislého nadobúdateľa, patrí spolu s odôvodneniami 200 a 208 až 211 tohto rozhodnutia do jeho časti venovanej prevencii narušenia hospodárskej súťaže, a jednak v bode 194 tohto rozsudku uviedol, že „obidva odseky článku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sú sformulované alternatívne, podmieňovali pomoc na reštrukturalizáciu vo výške 503 miliónov eur a sledovali ten istý cieľ prevencie narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného touto pomocou“.

33      Preto mohol Všeobecný súd v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku oprávnene vyvodiť, že cieľom predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku uvedeného v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vykladaného spolu s jeho odôvodnením 217, bolo prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam a jej zmiznutie, čo by malo za následok, že dodržanie podmienok uvedených v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia by sa stalo zbytočným.

34      Pokiaľ ide o dodržanie povinnosti odôvodnenia, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musia byť z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Všeobecného súdu, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať jeho súdne preskúmanie (pozri najmä rozsudok zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen, C‑337/15 P, EU:C:2017:256, bod 83 citovanú judikatúru).

35      Je pritom potrebné konštatovať, že body 191 až 195 napadnutého rozsudku, ako boli zhrnuté v bodoch 30 až 33 tohto rozsudku, dostatočne vysvetľujú dôvody, pre ktoré Všeobecný súd dospel k záveru, že cieľom prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku bolo prerušenie hospodárskej činnosti tohto podniku.

36      Rovnako nemožno prijať ani tvrdenie odvolateľky, že sa Všeobecný súd dopustil rozpornosti v odôvodnení. Je totiž potrebné uviesť, že hoci Všeobecný súd v bode 218 napadnutého rozsudku konštatoval, že podľa odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 nadobúdateľ aktív vcelku bude môcť de facto pokračovať vo svojich vlastných činnostiach s aktívami spoločnosti Sernam, čo by mohlo vzbudzovať dojem, že ide o pokračovanie hospodárskej činnosti tejto spoločnosti, okamžite spresnil, že by „muselo ísť o činnosť úplne iného subjektu, než je Sernam, teda nadobúdateľa, ktorý začlení aktíva spoločnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, pričom inak nemožno považovať podiely na trhu, ktoré patrili príjemcovi pomoci, za ‚uvoľnené‘“.

37      Okrem toho týmto spresnením Všeobecný súd len potvrdil, a to bez toho, aby sa dopustil skreslenia rozhodnutia Sernam 2, že uplatňovanie článku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia predpokladá predaj aktív spoločnosti Sernam nezávislému nadobúdateľovi.

38      Navyše tvrdenie založené na tom, že stanovisko, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu, sa líši od stanoviska, ktoré obhajovala vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia (C‑277/00, EU:C:2004:238, body 68 až 70), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T‑324/00, EU:T:2005:364, bod 73), ktoré však zároveň nepreukazuje, v čom sa mal Všeobecný súd dopustiť nesprávneho právneho posúdenia vo svojom posúdení účelu článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, musí byť zamietnuté ako neprípustné (pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2016, SV Capital/EBA, C‑577/15 P, EU:C:2016:947, bod 69).

39      Na základe všetkých predchádzajúcich dôvodov musí byť prvá časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

 O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

40      Druhou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 90 napadnutého rozsudku vyložil pojem „predaj“ uvedený v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 ako odkaz na skutočný prevod aktív k 30. júnu 2005. Ani článok 3 ods. 2, ani odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 pritom podľa nej neodkazujú na takýto skutočný prevod. Okrem toho podľa francúzskeho práva, a najmä podľa článku 1583 Občianskeho zákonníka, dochádza k predaju uzavretím dohody medzi kupujúcim a predávajúcim o cene a veci, a to aj keď vec ešte nebola dodaná, ani cena zaplatená. Všeobecný súd teda podľa odvolateľky tým, že pojmu „predaj“ prisúdil význam, ktorý okrem toho, že ide nad rámec jednoznačných pojmov použitých Komisiou, nevyplýva ani z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2, pričom navyše odporuje významu tohto pojmu vo vnútroštátnych právnych poriadkoch, skreslil pojem „predaj“, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

41      Komisia sa domnieva, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnuť.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

42      Je potrebné poznamenať, že ako vyplýva z bodov 30 až 33 tohto rozsudku, cieľom článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s jeho odôvodnením 217 bolo zabezpečiť skutočné uvoľnenie podielov na trhu v prospech nezávislého nadobúdateľa.

43      Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 90 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že dodržanie časovej podmienky stanovenej v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, podľa ktorej sa toto ustanovenie mohlo uplatniť „v prípade, že spoločnosť Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005“, si vyžadovalo skutočný prevod aktív k tomuto dátumu, a v bode 91 tohto rozsudku konštatoval, že tento konečný termín nebol dodržaný.

44      Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu preto musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

 O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

45      V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, keď v bodoch 118 a 124 tohto rozsudku konštatoval, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku stanovený v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa musel týkať len aktív.

46      V prvom rade odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd tým, že zopakoval článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ako aj odôvodnenie 217 tohto rozhodnutia jednak na potvrdenie v bode 117 napadnutého rozsudku, že v rozhodnutí Sernam 2 sa „jednoznačne rozlišuje ‚predaj celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív)‘ a ‚predaj aktív‘ spoločnosti Sernam ‚vcelku‘“, a jednak na vyvodenie z tohto rozlišovania v bodoch 118 a 124 tohto rozsudku, že Komisia mohla oprávnene konštatovať, že predaj aktív vcelku sa musel týkať len aktív a nesmel sa týkať pasív, uviedol nespochybniteľné tvrdenie, čím sa v uvedenom rozsudku dopustil nedostatočného odôvodnenia.

47      Odvolateľka sa v druhom rade domnieva, že rozlišovanie, ktoré Všeobecný súd stanovil medzi predajom celej spoločnosti Sernam, a to tak aktív, ako aj pasív, a predajom aktív v celku s vylúčením pasív, je chybné.

48      V prvom rade takéto rozlišovanie podľa nej vychádza zo skreslenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, keďže ustanovenie žiadnym spôsobom nespresňuje, že by sa mali predať výlučne len aktíva s vylúčením všetkých pasív.

49      Odvolateľka tiež spochybňuje záver Všeobecného súdu v bode 119 napadnutého rozsudku, podľa ktorého ak by sa predaj aktív vcelku mal vykladať ako predaj, ktorý môže zahŕňať aj pasíva, znamenalo by to popretie rozdielu, ktorý existuje medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v dvoch odsekoch článku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sú spojené s dvoma spôsobmi predaja uvedenými v odôvodnení 217 tohto rozhodnutia.

50      Podmienky pri prvom spôsobe predaja, teda pri predaji spoločnosti Sernam vcelku, majú za cieľ zmierniť nepriaznivé dôsledky pre konkurentov plynúce zo zotrvávania spoločnosti Sernam na trhu, a to prostredníctvom prevzatia aktivít cestnej dopravy spoločnosti Sernam inými spoločnosťami a diverzifikácie jej aktivít v železničnej nákladnej doprave. Tieto podmienky by neboli odôvodnené pri druhom spôsobe predaja, ktorým je prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku, keďže táto spoločnosť by už ďalej nepôsobila vo svojej doterajšej právnej forme a uvoľnila by svoje podiely na trhu nezávislému nadobúdateľovi. Podmienky spojené s každým z dvoch spôsobov predaja sa teda značne líšia.

51      Odvolateľka napokon uvádza, že vzhľadom na údajne sledovaný cieľ článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nemá pridanie pasív k aktívam žiadny vplyv na pokračovanie v hospodárskej činnosti, ale výlučne len prípadný vplyv na zhodnotenie.

52      Ak by účelom sledovaným článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 malo byť prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam, potom by bolo potrebné, aby toto ustanovenie odkazovalo na spôsob prevodu umožňujúci dosiahnuť tento cieľ, ako je napríklad prevod aktív jednotlivo alebo po častiach.

53      Komisia sa domnieva, že tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnuť.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

54      Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, podľa ktorého rozlišovanie Všeobecného súdu medzi predajom celej spoločnosti Sernam, vrátane aktív a pasív, a predajom aktív vcelku s vylúčením pasív, je nesprávne, na úvod je potrebné pripomenúť, že ako bolo poznamenané v bodoch 30 až 33 tohto rozsudku, odseky 1 a 2 článku 3 rozhodnutia Sernam 2, predstavujú dve alternatívne možnosti na dosiahnutie toho istého cieľa, ktorým je prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam na trhu s nadbytočnou kapacitou.

55      V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 spresňuje, že ak budú činnosti spoločnosti Sernam pokračovať v rámci predaja celej tejto spoločnosti, a to tak aktív, ako aj pasív, majú sa uplatniť podmienky podľa článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia. O taký prípad by na druhej strane nešlo v prípade prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku, kedy by dôsledkom uvoľnenia jej trhových podielov v prospech nezávislého nadobúdateľa a ukončenia pôsobenia tejto spoločnosti na trhu s nadbytočnou kapacitou bolo prerušenie jej aktivít.

56      Všeobecný súd teda mohol v bode 117 napadnutého rozsudku oprávnene konštatovať, že rozhodnutie Sernam 2 jednoznačne rozlišuje medzi predajom celej spoločnosti Sernam, vrátane aktív aj pasív, a medzi predajom jej aktív vcelku, ako aj vyvodiť z tohto rozlišovania v bodoch 118 a 124 tohto rozsudku, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s jeho odôvodnením 217 sa má vykladať tak, že sú z neho vylúčené pasíva.

57      Na rozdiel od toho, čo uvádza odvolateľka, a v súlade s tým, čo uviedol Všeobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku, odlišný výklad by popieral rozdiel medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia Sernam 2.

58      Ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, ak by sa malo postupovať podľa argumentácie, ktorú uviedla odvolateľka, bolo by možné predať takmer celú spoločnosť Sernam, pričom tá by mohla pokračovať vo svojej činnosti bez toho, aby bolo potrebné vykonať kompenzačné opatrenia stanovené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, v dôsledku čoho by článok 3 ods. 2 tohto rozhodnutia prišiel o akýkoľvek potrebný účinok.

59      Pokiaľ ide v druhom rade o nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý sa odvoláva odvolateľka, je potrebné konštatovať, že vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 34 tohto rozsudku napadnutý rozsudok spĺňa požiadavky odôvodnenia, ktorými je viazaný Všeobecný súd, keďže tento súd v bodoch 117 až 119 uvedeného rozsudku uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že predaj aktív vcelku sa musel týkať len aktív.

60      Vzhľadom na uvedené je potrebné tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú. Prvý odvolací dôvod je teda potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

 O druhom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

61      Druhým odvolacím dôvodom odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 163 a 164 napadnutého rozsudku konštatoval, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku nebol výsledkom transparentného a otvoreného postupu verejnej súťaže, ako to vyžaduje článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a to z dôvodu, že verejnej súťaže sa pôvodne zúčastnilo konzorcium tvorené uchádzačom č. 5 a vedením spoločnosti Sernam, a nie jeho členovia individuálne, takže vedenie spoločnosti nebolo samostatným účastníkom postupu od jeho začiatku. Ani z rozhodnutia Sernam 2, ani z práva Únie podľa nej nevyplýva, že by sa kandidát, ktorý bude nakoniec vybraný prostredníctvom postupu verejnej súťaže, musel na tomto postupe zúčastňovať samostatne od jeho začiatku.

62      Odvolateľka pripomína, že uchádzač č. 5 a vedenie spoločnosti Sernam boli zapojení do verejnej súťaže v rámci konzorcia od začiatku tohto postupu a ponúkli najmenej negatívnu hodnotu aktív vcelku. Vedenie spoločnosti Sernam sa až po odstúpení uchádzača č. 5 rozhodlo pokračovať v postupe a ako jediné predložiť ponuku preberajúcu pôvodný rozsah ponuky konzorcia. Odvolateľka sa teda domnieva, že za týchto okolností došlo k naplneniu požiadaviek na otvorený a transparentný charakter verejnej súťaže, ako vyplývajú z rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry Súdneho dvora.

63      Komisia totiž podľa odvolateľky vo svojej rozhodovacej praxi v tejto súvislosti vyžaduje, aby mali všetci účastníci, či už oslovení alebo neoslovení, ktorí by mohli mať záujem o nadobudnutie predmetu súťaže, príležitosť predložiť ponuku a aby mali na tento účel k dispozícii rovnaké možnosti z hľadiska informácií a časových podmienok. Okrem toho v rozsudkoch z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia (C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 95), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T‑324/00, EU:T:2005:364, bod 73), sa konštatovalo, že skutočnosť, že k predaju nedošlo bezprostredne, ale že tento predaj je výsledkom neúspešných pokusov s inou spoločnosťou, predstavuje náznak toho, že použitý postup bol dostatočne otvorený a transparentný.

64      Odvolateľka sa navyše domnieva, že je možné pripustiť, že by sa zásady otvorenosti a transparentnosti v oblasti verejného obstarávania mohli analogicky uplatňovať aj na postupy prevodu aktív. Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), ako aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) pritom vyplýva, že právo Únie umožňuje po neúspechu prvého verejného obstarávania zadanie takejto zákazky hospodárskemu subjektu bez zverejnenia alebo predchádzajúceho súťažného postupu, napriek tomu, že daný subjekt sa nezúčastnil na tomto prvom postupe, pričom to nepredstavuje porušenie zásad otvorenosti a transparentnosti. Tieto zásady je o to viac potrebné považovať za dodržané vtedy, keď boli aktíva prevedené na posledného záujemcu, ktorý ako jediný predložil záväznú ponuku, hoci sa celého postupu zúčastnil najprv v rámci zapojenia v konzorciu, ktorého druhý účastník v priebehu postupu odstúpil.

65      Komisia sa domnieva, že druhý odvolací dôvod je neprípustný, alebo subsidiárne, že je nedôvodný.

 Posúdenie Súdnym dvorom

66      Na úvod bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k prípadnej analógii medzi verejnou súťažou týkajúcou sa tejto veci a zásadami uplatniteľnými v oblasti verejného obstarávania, ktorá je uvedená v bode 64 tohto rozsudku, je potrebné poznamenať, že tvrdenie, ktoré odvolateľka zakladá na tejto prípadnej analógii, je založené na skutočnosti, že po skončení výberového konania nebola predložená žiadna, alebo žiadna vhodná ponuka. Takéto tvrdenie by však bolo možné prijať len vtedy, ak by sa spochybnilo skutkové konštatovanie Všeobecného súdu v bode 170 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „‚posledným záujemcom‘ v transparentnom a otvorenom postupe verejnej súťaže bol uchádzač č. 4… Ako Komisia zdôrazňuje vo svojich podaniach, po odstúpení uchádzača č. 5 bolo teda potrebné obrátiť sa na uchádzača č. 4, ktorý bol súčasťou tohto procesu od začiatku a tiež prejavil svoj záujem na konci druhého kola“. Toto tvrdenie, prostredníctvom ktorého je Súdny dvor požiadaný, aby svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd v rámci svojho nezávislého posúdenia skutkových okolností a dôkazov, je teda neprípustné a je potrebné ho zamietnuť.

67      Okrem toho prax Komisie v jej rozhodnutiach alebo v jej usmerneniach, aj za predpokladu, že by podporovala prístup, ktorý zastáva odvolateľka, nemôže byť v žiadnom prípade záväzná pre Súdny dvor pri jeho výklade pravidiel Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Erőmű/Komisia, C‑357/14 P, EU:C:2015:642, bod 68).

68      V každom prípade, ako Všeobecný súd správne pripomenul v bode 183 napadnutého rozsudku, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že otvorená a transparentná povaha verejnej súťaže sa má posúdiť na základe súboru indícií vlastných okolnostiam každého prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Rada, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 95).

69      Preto vzhľadom na dané okolnosti prejednávanej veci Všeobecný súd, ktorý v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku konštatoval, že vybraná ponuka nepochádzala od uchádzača, ktorý by sa bol samostatne zúčastnil verejnej súťaže od začiatku konania, mohol v bode 174 tohto rozsudku oprávnene konštatovať, že požiadavka na otvorený a transparentný charakter konania nebola dodržaná.

70      Druhý odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

 O treťom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

71      Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 165 až 167 a 170 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia skutkových okolností, keď konštatoval, že záväznú ponuku vedenia spoločnosti Sernam nemožno považovať za výsledok transparentnej a otvorenej verejnej súťaže z dôvodu, že táto ponuka bola pre predávajúceho nevýhodnejšia ako nezáväzné ponuky predložené počas druhého kola výberového konania uchádzačmi č. 4 a 5.

72      Táto analýza podľa nej vychádza zo skreslenia skutkových okolností v prejednávanom prípade. Všeobecný súd podľa odvolateľky nezohľadnil skutočnosť, že výška navrhovanej rekapitalizácie zo strany dvoch kandidátov nevyhnutne predpokladala, že na účtoch spoločnosti Sernam v čase uskutočnenia operácie ostane suma uvedená v súvahe za rok 2004, teda 49,2 milióna eur. Podľa nej pritom ponuka vedenia spoločnosti Sernam z 30. júna 2005, ktorá uvádzala rekapitalizáciu vo výške 59 miliónov eur, zohľadňovala výrazné zhoršenie likvidity spoločnosti Sernam v období od 31. decembra 2004 do 30. júna 2005.

73      Komisia sa domnieva, že tretí odvolací dôvod je neúčinný, alebo subsidiárne, že je nedôvodný.

 Posúdenie Súdnym dvorom

74      V rozsahu, v akom odvolateľka spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa ponúk vypracovaných vedením spoločnosti Sernam a uchádzačmi č. 4 a 5, stačí konštatovať, že odvolateľka sa snaží o spochybnenie jednej zo skutočností, na základe ktorých Všeobecný súd v bode 174 napadnutého rozsudku konštatoval, že ponuka vedenia nie je výsledkom otvorenej a transparentnej verejnej súťaže.

75      Z analýzy uvedenej v bodoch 68 a 69 tohto rozsudku týkajúcej sa druhého odvolacieho dôvodu pritom vyplýva, že vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci okolnosť, že vedenie spoločnosti Sernam sa samostatne nezúčastnilo na postupe verejnej súťaže od jeho začiatku, postačuje na preukázanie, že otvorená a transparentná povaha tohto postupu ako požiadavka podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebola dodržaná.

76      Tretí odvolací dôvod je teda potrebné zamietnuť ako neúčinný.

 O štvrtom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

77      Odvolateľka svojím štvrtým odvolacím dôvodom vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 153 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia si nezamenila predmet predaja s cenou predaja, keď dospela k záveru, že prostredníctvom postupných rekapitalizácií spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress bola k aktívam pripočítaná netto suma 57 miliónov eur, čo predstavuje porušenie článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

78      Podľa odvolateľky sa v prvom rade Všeobecný súd tým, že v bode 153 napadnutého rozsudku uviedol kategorické tvrdenie o tom, že „stačí konštatovať, že Komisia si vôbec nezamenila predmet predaja s cenou predaja“, dopustil v tomto rozsudku nedostatočného odôvodnenia.

79      V druhom rade sa podľa nej Všeobecný súd zároveň dopustil protirečivosti v odôvodnení, keď v bode 153 napadnutého rozsudku odmietol pripustiť, že rekapitalizácia vo výške 57 miliónov eur predstavuje zápornú cenu „zaplatenú“ za aktíva spoločnosti Sernam vcelku, keďže v bodoch 103 a 107 napadnutého rozsudku pripustil, že právo štátnej pomoci sa nezaoberá právnymi inštitútmi, prostredníctvom ktorých je možné uskutočniť transakcie, ale ich hospodárskou realitou, pričom je možné uskutočniť predaj za zápornú cenu prostredníctvom predchádzajúcej rekapitalizácie zo strany predávajúceho.

80      V treťom rade sa Všeobecný súd podľa odvolateľky dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Jednak je podľa nej chybné posúdenie Všeobecného súdu v bode 153 napadnutého rozsudku, že prostredníctvom postupných rekapitalizácií spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress sa k aktívam spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress pripočítala netto suma 57 miliónov eur. Podľa odvolateľky rekapitalizácia vo výške 57 milióna eur nepredstavuje navýšenie prevádzaných aktív, ale zodpovedá zápornej cene zaplatenej za nadobudnutie aktív spoločnosti Sernam vcelku.

81      Okrem toho odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil druhého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 154 a 158 napadnutého rozsudku konštatoval, že záporná cena je dôsledkom nedodržania povinnosti predať len aktíva spoločnosti Sernam bez pasív, pričom ak by odvolateľka dodržala túto povinnosť, kúpna cena by bola kladná alebo nulová. Podľa odvolateľky vzhľadom na to, že predaj aktív vcelku predpokladá pokračovanie činnosti spoločnosti Sernam, štrukturálne stratová povaha prevádzanej činnosti a automatický prechod pracovných zmlúv, ktorý stanovuje francúzske právo, nevyhnutne vyvolávali negatívne zhodnocovania činnosti. Existencia zápornej ceny teda podľa nej nie je zapríčinená pridaním niektorých pasív, ale predajom subjektu, ktorý je štrukturálne stratový.

82      Komisia sa domnieva, že štvrtý odvolací dôvod je sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

 Posúdenie Súdnym dvorom

83      Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné poukázať na to, že v bode 152 tohto rozsudku Všeobecný súd uviedol, že Komisia v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 konštatovala, že „prostredníctvom rekapitalizácií spoločností Sernam a Sernam Xpress bola k aktívam spoločnosti Sernam pripočítaná netto suma 57 miliónov eur a že také pripočítanie aktív nebolo v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 povolené“.

84      Z toho vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 34 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd so všetkou požadovanou jasnosťou uviedol dôvody, na základe ktorých Komisia podľa neho nezamenila predmet predaja s cenou predaja.

85      V druhom rade nemožno tvrdiť, že by bol bod 153 napadnutého rozsudku v rozpore s bodmi 103 a 107 tohto istého rozsudku. Posledné uvedené body sa totiž týkajú analýzy pojmu „predaj“, na základe ktorej Všeobecný súd v rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu predloženého v prvostupňovom konaní dospel k záveru, že predaj sa môže uskutočniť za zápornú cenu, a to osobitne prostredníctvom predchádzajúcej rekapitalizácie zo strany predávajúceho.

86      Táto otázka sa odlišuje od otázky, čo v prejednávanej veci Komisia mohla konštatovať tak, ako to spravila v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3, že k pridaniu aktív došlo v rozpore s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, pričom o tejto otázke rozhodoval Všeobecný súd v rámci štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu, ktorý mu bol predložený a ktorého sa týka bod 153 napadnutého rozsudku.

87      V treťom rade v rozsahu, v akom odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia opísaného v bodoch 80 a 81 tohto rozsudku, je potrebné jednak konštatovať, že v bode 153 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol len to, že prostredníctvom rekapitalizácie spoločnosti Sernam bola k jej aktívam pridaná suma 57 miliónov eur, čo predstavuje skutkovú okolnosť, ktorá nie je účastníkmi konania spochybňovaná.

88      Okrem toho, ako vyplýva z bodov 54 až 58 tohto rozsudku, Všeobecný súd oprávnene dospel k záveru, že zahrnutie pasív do predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku predstavuje nedodržanie povinnosti uloženej rozhodnutím Sernam 2. Dôsledok, ktorý z toho Všeobecný súd vyvodil v bodoch 154 a 158 napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že záporná cena zaplatená za aktíva spoločnosti Sernam by bola kladná alebo nulová, ak by došlo len k predaju aktív, predstavuje ako taký posúdenie skutkového stavu. Keďže odvolateľka sa neodvoláva na žiadne skreslenie skutkových okolností, jej argumentácia musí byť zamietnutá ako neprípustná.

89      Vzhľadom na vyššie uvedené sa musí štvrtý odvolací dôvod zamietnuť ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neprípustný.

 O piatom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

90      Odvolateľka svojím piatym odvolacím dôvodom vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 278 napadnutého rozsudku skreslil článok 4 rozhodnutia Sernam 2 a že v bode 279 tohto rozsudku dospel k chybnému záveru, podľa ktorého, keďže Sernam z ekonomického hľadiska naďalej existovala v rámci spoločnosti Sernam Xpress a neskôr v rámci spoločnosti Financière Sernam, zápis pohľadávky týkajúcej sa vymáhania pomoci vo výške 41 miliónov eur do likvidačných pasív spoločnosti Sernam bol v rozpore s týmto ustanovením.

91      Odvolateľka v prvom rade vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 278 napadnutého rozsudku konštatoval, že „zmienka o ďalšej existencii spoločnosti Sernam uvedená v článku 4 rozhodnutia Sernam 2 [sa] mohla týkať len zachovania hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam“, aj keď toto ustanovenie stanovuje len to, že „vrátenie pomoci vo výške 41 miliónov eur pripadne spoločnosti Sernam, ak bude naďalej existovať“.

92      Keďže toto ustanovenie sa nevyznačuje žiadnou nejednoznačnosťou, malo byť podľa nej predmetom doslovného výkladu. Odkaz na existenciu „spoločnosti Sernam“ by sa preto mal vnímať ako odkaz na existenciu právnickej osoby založenej spoločnosťou Sernam. Podľa nej sa teda článok 4 rozhodnutia Sernam 2 obmedzil na rozlišovanie medzi tým, či naďalej existuje právnická osoba Sernam alebo nie, a to bez zohľadnenia, či už výslovne alebo implicitne, otázky prerušenia jej hospodárskej činnosti.

93      Odvolateľka poukazuje na bod 77 rozsudku z 20. septembra 2001, Banks (C‑390/98, EU:C:2001:456), a na bod 80 rozsudku z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia (C‑277/00, EU:C:2004:238), pričom tvrdí, že tento výklad je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej v prípade predaja aktív spoločnosti, ktorá je príjemcom štátnej pomoci tretej strane za trhovú cenu, je pomoc súčasťou trhovej ceny, takže predávajúci naďalej skutočne využíva výhodu z pomoci.

94      Tým, že článku 4 rozhodnutia Sernam 2 priznal význam a rozsah, aký toto ustanovenie nemôže vzhľadom na svoje úplne jednoznačné znenie mať, sa Všeobecný súd dopustil skreslenia tohto ustanovenia a zároveň nesprávneho právneho posúdenia.

95      Po druhé na základe bodu 135 rozsudku z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia (T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05, EU:T:2010:386), a bodu 155 rozsudku z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia (T‑123/09, EU:T:2012:164), odvolateľka uvádza, že posúdenie existencie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťou, ktorá bola príjemcom štátnej pomoci, a nadobúdateľom jej aktív, pričom vzhľadom na toto nadobudnutie mohlo dôjsť k prechodu konkurenčnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou na nadobúdateľa, sa má vykonať na základe predmetu a ceny prevodu, totožnosti akcionárov alebo vlastníkov nástupníckeho podniku a pôvodného podniku, okamih prevodu, ako aj vzhľadom na hospodársku logiku transakcie. Pritom sa podľa nej uplatňovanie týchto kritérií zo strany Všeobecného súdu v rámci jeho posúdenia hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťou Sernam a nadobúdateľom jej aktív vcelku, vyznačuje opakovaným nesprávnym právnym posúdením.

96      Pokiaľ ide najprv o totožnosť akcionárov, Všeobecný súd v bode 242 napadnutého rozsudku podľa odvolateľky nesprávne konštatoval, že sa má posúdiť hospodárska kontinuita medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress. Keďže francúzske právo osobitne nepripúšťa, aby bola v kúpnej zmluve dohodnutá záporná cena, podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by podľa nej znemožnili priamy predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku spoločnosti Financière Sernam. Zvolený postup, konkrétne vklad do základného imania s následným prevodom podielov, ktorému predchádzala rekapitalizácia, mal podľa nej v rámci týchto vnútroštátnych právnych obmedzení zabezpečiť, aby hospodárskou realitou operácie bol prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku na spoločnosť Financière Sernam.

97      Všeobecný súd podľa odvolateľky tým, že svoju analýzu zameral na vzťahy medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress, umelo rozdelil jedinú operáciu, čím porušil zásadu, podľa ktorej sa právo štátnej pomoci nezaoberá právnymi inštitútmi, prostredníctvom ktorých sa môžu uskutočňovať transakcie, ale ich hospodárskou realitou. Okrem toho sa podľa nej Všeobecný súd dopustil rozpornosti odôvodnenia, a to vzhľadom na zásadu pripomenutú v bode 107 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa predaj môže uskutočniť za zápornú cenu.

98      Pokiaľ ide ďalej o cenu prevodu, odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 255 napadnutého rozsudku odmietol zohľadniť trhovú cenu zaplatenú za aktíva spoločnosti Sernam, hoci je toto kritérium, a to najmä na základe rozsudkov z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia (C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 86), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T‑324/00, EU:T:2005:364, body 97 až 99), jedným z najdôležitejších kritérií na vyvodenie záveru o neexistencii hospodárskej kontinuity.

99      Navyše, pokiaľ ide o predmet prevodu, Všeobecný súd podľa nej v bode 240 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, že toto kritérium bolo splnené, keďže došlo k prevodu celého podniku, a to v rozpore s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. K aktívam boli pritom pridané len prevádzkové pasíva, a nie všetky pasíva, v dôsledku čoho je podľa nej analýza uskutočnená Všeobecným súdom neúčinná.

100    Odvolateľka kritizuje tiež posúdenie Všeobecného súdu v bode 246 napadnutého rozsudku, ktoré sa týka času prevodu a podľa ktorého sa Všeobecný súd domnieval, že okamih vykonania rozhodnutia o vymáhaní protiprávnej pomoci predstavuje rovnako vhodnú chvíľku na obídenie povinnosti vymáhať takúto pomoc ako fáza konania vo veci formálneho zisťovania. V prejednávanom prípade nemožno podľa odvolateľky hovoriť o žiadnom obchádzaní, keďže samotná Komisia stanovila možnosť prevodu aktív vcelku, pričom tieto aktíva boli prevedené za trhovú cenu.

101    Pokiaľ ide napokon o hospodársku logiku transakcie, odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd dospel nesprávne k záveru o porušení účelu článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, keďže činnosť spoločnosti Sernam nebola prerušená. Pritom to však bolo práve toto ustanovenie, ktoré umožňovalo prevod činnosti spoločnosti Sernam, tým, že umožnilo prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku.

102    Komisia sa domnieva, že tvrdenia uvedené na podporu piateho odvolacieho dôvodu sú neúčinné alebo subsidiárne nedôvodné.

 Posúdenie Súdnym dvorom

103    V rozsahu, v akom odvolateľka v prvom rade kritizuje význam, ktorý Všeobecný súd v bode 278 napadnutého rozsudku priznal ďalšej existencii spoločnosti Sernam, je potrebné konštatovať, že aj keď sa odvolateľka odvoláva na skreslenie článku 4 rozhodnutia Sernam 2, v skutočnosti sa snaží spochybniť výklad tohto ustanovenia zo strany Všeobecného súdu.

104    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je hlavným cieľom vrátenia protiprávne poskytnutej štátnej pomoci odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré bolo spôsobené konkurenčnou výhodou plynúcou z protiprávnej pomoci (pozri najmä rozsudok z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Erőmű/Komisia, C‑357/14 P, EU:C:2015:642, bod 111, ako aj citovanú judikatúru). Obnovenie stavu, ktorý existoval pred poskytnutím protiprávnej pomoci alebo pomoci, ktorá ja nezlučiteľná s vnútorným trhom, predstavuje požiadavku, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie potrebného účinku ustanovení Zmlúv týkajúcich sa štátnej pomoci (rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C‑390/98, EU:C:2001:456, bod 75).

105    Z tohto hľadiska je potrebné pripomenúť, že podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ ak nie je Zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 39).

106    Ako teda pripomenul Všeobecný súd v bode 277 napadnutého rozsudku, neoprávnená pomoc sa musí vymáhať od spoločnosti, ktorá pokračuje v hospodárskej činnosti podniku, ktorý využil túto pomoc, keď sa preukáže, že táto spoločnosť naďalej skutočne využíva konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. januára 2013, Komisia/Španielsko, C‑529/09, EU:C:2013:31, bod 109 a citovanú judikatúru).

107    Preto Všeobecný súd v bode 278 napadnutého rozsudku oprávnene dospel k záveru, že ďalšia existencia spoločnosti Sernam, o ktorej sa zmieňuje článok 4 rozhodnutia Sernam 2, sa „mohla týkať len zachovania hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam“.

108    Pokiaľ ide v druhom rade o údajné nesprávne právne posúdenie týkajúce sa analýzy hospodárskej kontinuity, je potrebné pripomenúť, že takáto kontinuita medzi spoločnosťami, ktoré sú stranami prevodu aktív, sa posudzuje v závislosti od predmetu prevodu, ktorý predstavujú aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily a zoskupené aktíva, ako aj v závislosti od ceny prevodu, totožnosti akcionárov alebo vlastníkov preberajúceho podniku a pôvodného podniku, času, kedy sa uskutočnil prevod, teda okamihu po začatí vyšetrovania, po začatí konania alebo po prijatí konečného rozhodnutia, ako aj v závislosti od hospodárskej logiky transakcie (pozri najmä rozsudok z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C‑328/99 a C‑399/00, EU:C:2003:252, bod 78).

109    Pokiaľ ide po prvé o predmet prevodu, je potrebné poukázať na to, že Všeobecný súd v bode 240 napadnutého rozsudku len pripomenul skutkové zistenia vykonané v jeho bodoch 134 až 137, podľa ktorých sa predmet transakcie neobmedzoval len na predaj aktív spoločnosti Sernam, ale vzťahoval sa na prevod celej spoločnosti, vrátane jej aktív a pasív. Pritom je potrebné konštatovať, že odvolateľka v konaní o odvolaní tieto zistenia nespochybňuje.

110    Po druhé je potrebné podotknúť, že ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 66 až 69 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa mohol oprávnene domnievať, že ponuka vedenia spoločnosti Sernam nie je výsledkom otvorenej a transparentnej verejnej súťaže. Všeobecný súd teda v bode 255 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že z tohto dôvodu záporná cena zaplatená v prejednávanom prípade nebola trhovou cenou.

111    Všeobecný súd okrem toho na podporu tohto záveru uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré odvolateľka nespochybnila, a to osobitne pokiaľ ide o konštatovanie uvedené v bodoch 256 a 260 napadnutého rozsudku, že údajná trhová cena zodpovedá prevádzkovej pomoci a že predložené znalecké posudky nemôžu preukázať, že by cena za prevod bola takouto trhovou cenou. Odvolateľka teda nemôže Všeobecnému súdu vytýkať, že by odmietol zohľadniť kritérium trhovej ceny.

112    Po tretie, pokiaľ ide o údajné nesprávne právne posúdenie, ktoré odvolateľka namieta vo vzťahu k uplatneniu kritéria totožnosti akcionárov, je potrebné konštatovať, že aj keď je potrebné hospodárskej realite štátnej pomoci priznať prevažujúcu dôležitosť, na posúdenie tejto hospodárskej reality môžu byť relevantné aj jej právne formy. Predovšetkým otázka prenesenia pomoci sa posudzuje odlišne podľa toho, či k nej došlo v rámci predaja obchodných podielov alebo v rámci úplného alebo čiastočného predaja aktív (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, body 78 a 84).

113    Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 242 napadnutého rozsudku postupoval správne, keď Komisii nevytkol, že zohľadnila vzťah medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress na vyvodenie záveru, že Sernam Xpress je dlžníčkou v rámci povinnosti vymáhania protiprávnej pomoci, pričom táto povinnosť napokon prešla na spoločnosť Financière Sernam z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou Sernam Xpress.

114    Okrem toho z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 85 a 86 tohto rozsudku, odvolateľka nemôže tvrdiť, že by sa Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia kritéria totožnosti akcionárov dopustil protirečenia so svojím konštatovaním uvedeným v bode 107 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o možnosť vykonať v zásade predaj za zápornú cenu.

115    Pokiaľ ide ďalej o okamih prevodu, je potrebné konštatovať, že v bode 246 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd obmedzil na konštatovanie, že „v okamihu vykonania rozhodnutia, z ktorého vyplýva možnosť predať aktíva príjemcu pomoci vcelku, ako aj povinnosť vymáhať protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc, je obídenie povinnosti vymáhať pomoc prinajmenšom rovnako pravdepodobné ako vo fáze konania vo veci formálneho zisťovania“, čo nemôže predstavovať nesprávne právne posúdenie.

116    V rozsahu, v akom odvolateľka tvrdí, že nemožno hovoriť o žiadnom obchádzaní, keďže možnosť prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku stanovilo rozhodnutie Sernam 2, stačí pripomenúť, že ako vyplýva najmä z bodov 54 až 58 a 109 až 111 tohto rozsudku, tento prevod sa neobmedzil len na aktíva spoločnosti Sernam a neuskutočnil sa za trhovú cenu. V dôsledku toho neboli podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 dodržané.

117    Napokon nemôže uspieť ani tvrdenie, ktorým odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v rámci posúdenia hospodárskej logiky transakcie prevodu konštatoval nesplnenie účelu článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 z dôvodu, že nebola prerušená hospodárska činnosť spoločnosti Sernam. Stačí totiž pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 30 až 33 tohto rozsudku, cieľom článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo práve takéto prerušenie.

118    Preto sú tvrdenia, na základe ktorých sa odvolateľka domnieva, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o posúdenie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťou Sernam a nadobúdateľmi jej aktív vcelku, nedôvodné.

119    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné piaty odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O šiestom odvolacom dôvode

 O prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

120    V prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že vzal do úvahy len jediný z dôvodov, ktoré uviedla Komisia na vylúčenie uplatnenia kritéria súkromného investora na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku, a že potom, ako v bode 312 napadnutého rozsudku konštatoval neuplatniteľnosť tohto kritéria z dôvodu, že takýto prevod povolený článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 predstavoval ekvivalent kompenzačných opatrení stanovených v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, potvrdil, že „už nie je potrebné preskúmať ostatné tvrdenia…, ktoré uviedla Komisia s cieľom odôvodniť neuplatniteľnosť kritéria súkromného investora, založeného na takzvanom kontexte ‚vymáhania‘ štátnej pomoci“. Všeobecný súd tým podľa odvolateľky neposkytol v odôvodnení tohto rozsudku dostatočnú odpoveď, keďže nezohľadnil tie výhrady, ktoré odvolateľka uviedla vo svojej žalobe v prvostupňovom konaní voči neuplatniteľnosti kritéria súkromného investora z dôvodu údajnej situácie vymáhania štátnej pomoci.

121    Odvolateľka sa tiež domnieva, že dva dôvody, z ktorých vychádza Komisia pri odôvodnení neuplatnenia kritéria súkromného investora, si navzájom protirečia. Komisia totiž podľa nej nemôže odôvodňovať vylúčenie tohto kritéria na základe situácie vymáhania štátnej pomoci, ktorá predpokladá, že predmetná pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, a zároveň na základe existencie kompenzačného opatrenia, ktoré predpokladá, že táto pomoc je s týmto trhom zlučiteľná. Všeobecný súd teda nerozhodol o protichodnosti dôvodov, ktorou sa podľa nej vyznačuje odôvodnenie rozhodnutia Sernam 3.

122    Komisia sa domnieva, že prvá časť šiesteho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

123    Na úvod je potrebné odmietnuť tvrdenie, ktorým odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že nesankcionoval rozpornosť v odôvodnení, na ktorom je založené rozhodnutie Sernam 3. Takáto argumentácia, ktorú odvolateľka uviedla až v štádiu repliky, totiž nebola vznesená pred Všeobecným súdom. Pritom však nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že sa nezaoberal tvrdením, ktoré mu nebolo predložené.

124    Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky založené na chýbajúcej odpovedi, je potrebné poukázať na to, že Všeobecný súd v bodoch 286 a 287 napadnutého rozsudku uvádza dôvody Komisie na neuplatnenie kritéria súkromného investora. Ako pripomenul Všeobecný súd, Komisia v odôvodneniach 154 a 155 rozhodnutia Sernam 3 vychádzala z dvoch dôvodov, a to na prvom mieste z dôvodu založeného na tom, že toto kritérium sa neuplatní v situácii vymáhania pomoci, a na druhom mieste z dôvodu založeného na tom, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku povolený podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 patrí do situácie kompenzácie, ktorá vylučuje zohľadnenie zásady obozretného súkromného investora.

125    Všeobecný súd v bodoch 288 až 311 napadnutého rozsudku preskúmal uplatniteľnosť kritéria súkromného investora v prípade kompenzačných opatrení a dospel k záveru o jeho neprípustnosti, pričom v bode 309 uvedeného rozsudku podotkol, že „kompenzačný účel predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku, spomenutý v odôvodnení 155 [rozhodnutia Sernam 3], sa… odlišoval od cieľa, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát“.

126    Je teda potrebné konštatovať, že tvrdenie založené na tom, že Komisia sa údaje dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že kritérium súkromného investora nebolo možné uplatniť ani vzhľadom na situáciu vymáhania štátnej pomoci, do ktorej kontextuálne zapadal predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku, bolo v každom prípade neúčinné. V dôsledku toho mohol Všeobecný súd bez toho, aby sa odôvodnenie napadnutého rozsudku vyznačovalo nedostatočnosťou odpovede, v bode 312 uvedeného rozsudku konštatovať, že už nie je potrebné preskúmať toto tvrdenie.

127    Vzhľadom na uvedené je potrebné prvú časť šiesteho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

 O druhej časti šiesteho odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

128    V rámci druhej časti šiesteho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd skreslil rozhodnutie Sernam 2 tým, že potvrdil prístup Komisie v odôvodnení 155 rozhodnutia Sernam 3, podľa ktorého keďže predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku predstavoval kompenzačné opatrenie, neuplatní sa naň zásada obozretného súkromného investora. Na podporu tejto druhej časti odvolateľka uvádza štyri tvrdenia.

129    Po prvé Všeobecný súd podľa nej prekrútil to, čo vyplýva zo znenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Týmto ustanovením stanovená povinnosť prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku za trhovú cenu a prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej súťaže podľa odvolateľky presne zodpovedá uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora. Takýto záver podľa nej vyplýva aj z oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1). Podľa odvolateľky sa Všeobecný súd tým, že odmietol uplatniť kritérium obozretného súkromného investora na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku, dopustil skreslenia skutkových okolností sporu a obsahu rozhodnutia Sernam 2, ktorého odôvodnenie nahradil svojím vlastným odôvodnením.

130    Po druhé Všeobecný súd podľa odvolateľky skreslil rozhodnutie Sernam 2 tým, že v bode 301 napadnutého rozsudku uviedol, že „keďže podmienka týkajúca sa predaja aktív vcelku vylučovala pasíva, možnosť dosiahnuť zápornú cenu bola v prejednávanom prípade logicky vylúčená“. Pritom, ako to odvolateľka tiež uviedla na podporu tretej časti prvého odvolacieho dôvodu v zmysle toho, čo sa uvádza v bodoch 47 až 52 tohto rozsudku, tým, že Všeobecný súd dospel k záveru, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku musel vylučovať pasíva, podľa nej skreslil článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Rovnaký dôsledok malo podľa nej to, že Všeobecný súd pridal podmienku, ktorú rozhodnutie Sernam 2 nestanovuje, keď dospel k záveru, že cena za prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku nemôže byť záporná. Ustanovenie článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 totiž spomína len požiadavku trhovej ceny, ktorá podľa judikatúry môže byť aj záporná, ako vyplýva z rozsudkov z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia (C‑334/99, EU:C:2003:55, bod 133), a z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia (T‑511/09, EU:T:2015:284, bod 139).

131    Po tretie odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu rozpornosť v odôvodnení, ktorej sa podľa nej dopustil tým, že v bode 301 napadnutého rozsudku rozhodol, že „možnosť dosiahnuť zápornú cenu bola v prejednávanom prípade logicky vylúčená“. Takéto konštatovanie je podľa nej v rozpore s potvrdením podľa bodu 100 uvedeného rozsudku, podľa ktorého podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 „jedinou požiadavkou týkajúcou sa ceny bola požiadavka trhovej ceny“.

132    Po štvrté sa odvolateľka domnieva, že kladná alebo záporná hodnota trhovej ceny nemala nijaký vplyv na dosiahnutie cieľa sledovaného článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Podľa jej názoru v zmysle odôvodnenia 217 tohto rozhodnutia tento cieľ spočíva v tom, že Sernam uvoľní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého nadobúdateľa a ďalej nebude pôsobiť vo svojej právnej forme, a to aj bez toho, aby sa tu nevyhnutne musela objaviť pozitívna cena. Podľa odvolateľky by pritom k dosiahnutiu tohto cieľa došlo pri prevode aktív spoločnosti Sernam za trhovú cenu, a to nepochybne zápornú, prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej súťaže. Všeobecný súd teda skreslil rozhodnutie Sernam 2 aj tým, že konštatoval, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku sa pojmovo nemohol uskutočniť za zápornú cenu.

133    Okrem toho z bodu 80 usmernení Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1) vyplýva, že kompenzačné opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže „by preto obvykle mali mať formu odčlenenia aktív na základe predpokladu trvania životaschopných samostatných podnikov, ktoré – ak budú prevádzkované vhodným nadobúdateľom – dokážu efektívne konkurovať v dlhodobom horizonte“. Cieľ článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa k tejto logike plne pripája tým, že zabezpečuje uvoľnenie podielov spoločnosti Sernam na trhu v prospech nadobúdateľa jej aktív a umožňuje mu efektívne konkurovať v dlhodobom horizonte. V tomto ohľade nemá hodnota trhovej ceny žiadny vplyv.

134    Komisia sa domnieva, že druhá časť šiesteho odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

135    Na úvod je potrebné poznamenať, že hoci odvolateľka tvrdí, že došlo k skresleniu článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, jej tvrdenia v skutočnosti smerujú ku kritike údajného nesprávneho výkladu tohto ustanovenia zo strany Všeobecného súdu, ktorý viedol k vylúčeniu kritéria obozretného súkromného investora.

136    V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolateľka nesprávne uvádza, že povinnosť predaja za trhovú cenu prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej súťaže zodpovedá uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora.

137    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o toto kritérium, otázku jeho uplatniteľnosti je potrebné odlišovať od otázky jeho uplatnenia (pozri najmä rozsudok z 3. apríla 2014 Komisia/Holandsko a ING Groep, C‑224/12 P, EU:C:2014:213, body 29 a 33).

138    Ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 292 napadnutého rozsudku, uplatniteľnosť kritéria súkromného investora závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majiteľom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci (pozri najmä rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 81, ako aj z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, C‑224/12 P, EU:C:2014:213, bod 31).

139    Potom, ako bola preukázaná existencia zásahu verejného orgánu v jeho postavení akcionára, a teda uplatniteľnosť kritéria súkromného investora, je následne cieľom uplatnenia tohto kritéria určiť, či je ekonomická výhoda poskytnutá v akejkoľvek forme prostredníctvom štátnych prostriedkov verejnému podniku z dôvodu svojich účinkov takej povahy, že môže narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 89).

140    Je pravda, že pokiaľ ide o uplatnenie kritéria súkromného investora, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že trhová cena podniku predstavuje najvyššiu cenu, ktorú je súkromný investor konajúci za obvyklých podmienok hospodárskej súťaže ochotný za tento podnik zaplatiť v stave, v akom sa nachádza, pričom keď verejný orgán predá podnik, ktorý mu patrí, a použije na to otvorenú a transparentnú verejnú súťaž neviazanú na ďalšie podmienky, možno sa domnievať, že trhová cena zodpovedá najvyššej ponuke (pozri najmä rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, C‑214/12 P, C‑215/12 P a C‑223/12 P, EU:C:2013:682, body 92 a 94; ako aj zo 16. júla 2015, BVVG, C‑39/14, EU:C:2015:470, bod 32).

141    Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, však uplatniteľnosť kritéria obozretného súkromného investora nemôže podliehať podmienke, ktorá sa zvyčajne týka jeho uplatňovania. Preto nemožno vyvodiť, že by prevod za trhovú cenu a prostredníctvom otvorenej a transparentnej verejnej súťaže nevyhnutne predstavoval uplatňovanie tohto kritéria.

142    Ako uviedol generálny advokát v bode 142 svojich návrhov, vyžadovať, aby kompenzačné opatrenia boli vykonané za podmienok, ktoré majú obnoviť zdravú hospodársku súťaž, patrí k samotnej podstate kompenzácie, ale nijako to nepredpokladá úlohu, ktorú na seba preberá štát v okamihu ich vykonávania.

143    V druhom rade, ak odvolateľka spochybňuje záver Všeobecného súdu v bode 301 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o kúpnu cenu za aktíva spoločnosti Sernam vcelku, je potrebné poznamenať, že Všeobecný súd konštatoval, že možnosť dosiahnuť zápornú cenu je z definície vylúčená vzhľadom na povinnosť vylúčiť z tohto prevodu pasíva. Ako pritom vyplýva z bodov 54 až 58 tohto rozsudku, Všeobecný súd správne rozhodol, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa má chápať tak, že vyžaduje takéto vylúčenie pasív. V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že by tým Všeobecný súd pridal podmienku, ktorú rozhodnutie Sernam 2 nestanovilo.

144    V treťom rade, pokiaľ odvolateľka namieta rozpornosť odôvodnenia, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, je potrebné poznamenať, že uvádza argumentáciu, ktorá je analogická s argumentáciou uvedenou v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu a zhrnutá v bode 79 tohto rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ako bolo konštatované v bode 85 tohto rozsudku, tvrdenie uvedené v bode 100 napadnutého rozsudku, podľa ktorého jedinou požiadavkou týkajúcou sa ceny na základe doslovného výkladu článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, je požiadavka trhovej ceny určenej prostredníctvom otvoreného a transparentného postupu, ktorá sa týka analýzy pojmu „predaj“, na základe ktorej Všeobecný súd v rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu predloženého v prvostupňovom konaní dospel k záveru, že predaj sa v zásade môže uskutočniť za zápornú cenu.

145    Toto odôvodnenie sa teda týka odlišnej otázky, než je otázka, ktorú Všeobecný súd preskúmal v bode 301 napadnutého rozsudku, a to otázky, či bol v prejednávanej veci týkajúcej sa predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku, možný predaj za zápornú cenu. Z týchto dôvodov nie je tvrdenie vychádzajúce z uvedenej rozpornosti odôvodnenia dôvodné.

146    Po štvrté, pokiaľ sa odvolateľka domnieva, že kladná alebo záporná cena za prevod nemala žiadny vplyv na sledovaný cieľ článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, je potrebné poukázať na to, že vzhľadom na to, že stanovenie tejto ceny záviselo od začlenenia pasív do tohto prevodu alebo ich vylúčenia, toto tvrdenie splýva s tvrdením, ktoré bolo rozvinuté v rámci tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, podľa ktorého pridanie pasív k predaju aktív spoločnosti Sernam vcelku nemalo žiadny vplyv na tento cieľ. Toto tvrdenie je teda potrebné zamietnuť z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bodoch 54 až 58 tohto rozsudku.

147    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné druhú časť šiesteho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

 O tretej časti šiesteho odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

148    Treťou časťou šiesteho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd tým, že prijal tvrdenie, podľa ktorého je zásada obozretného súkromného investora neuplatniteľná na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku v dôsledku kompenzačnej povahy tohto prevodu, porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

149    Podľa odvolateľky vykonanie takéhoto kompenzačného opatrenia prináleží príjemcovi pomoci, ktorým môže byť bez rozdielu verejný alebo súkromný podnik, a nie štát ako predstaviteľ verejnej moci. Podľa nej teda nič neodôvodňuje vylúčenie uplatnenia zásady obozretného súkromného investora pri vykonávaní kompenzačného opatrenia.

150    Ako vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, a to osobitne z rozsudkov z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 78), a z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep (C‑224/12 P, EU:C:2014:213, body 32 až 37), uplatnenie tejto zásady nemožno opomenúť, pričom táto zásada zaväzuje Komisiu predtým, ako dospeje k záveru o existencii štátnej pomoci na základe článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

151    Ak rozhodnutie Sernam 2 ukladá dosiahnutie presného cieľa, podľa odvolateľky je zrejmé, že práve ona vo svojom postavení akcionára spoločnosti Sernam by sa mala v súlade s právom správať hospodársky racionálnym spôsobom, aby dosiahla tento cieľ, tak, ako by to robil súkromný investor, bez poskytnutia novej štátnej pomoci.

152    V tomto zmysle judikatúra, a to najmä rozsudok z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia (T‑565/08, EU:T:2012:415, body 83 a 84), plne zohľadňuje skutočnosť, že súkromní investori si osvoja správanie, ktoré je nákladovo najefektívnejšie v rámci vyplývajúcom z obmedzení a zákonom dovolených hraníc. Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu by pritom akékoľvek iné riešenie, než to, ktoré bolo skutočne zrealizované, osobitne súdna likvidácia, bolo nákladnejšie. Všeobecný súd podľa nej tým, že odmietol porovnať správanie odvolateľky s hospodárskou racionalitou súkromného investora za rovnakých okolností, a tým, že v bode 309 napadnutého rozsudku rozhodol, že kompenzačný účel predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku sa odlišoval od cieľa, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát, porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

153    Navyše, keďže otázka hospodárskej racionálnosti správania odvolateľky sa musí uplatniť na celý prevod, Všeobecný súd sa podľa nej tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ v bodoch 323 a 327 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú novej pomoci, ktorú identifikovala Komisia, konkrétne zápisu pohľadávok do likvidačných pasív spoločnosti Sernam a záruk za pasíva, ktoré boli poskytnuté nadobúdateľovi.

154    Okrem toho sa podľa nej Všeobecný súd tým, že v bode 310 napadnutého rozsudku konštatoval, že „sporné opatrenia sú teda priamym dôsledkom porušenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a preto nijako nesúvisia s uplatnením kritéria súkromného investora“, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže toto konštatovanie predstavuje odmietnutie uplatnenia kritéria súkromného investora v rozpore s článkom 107 ZFEÚ.

155    Komisia sa domnieva, že tretia časť šiesteho odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

156    Pokiaľ ide o to, že odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že vylúčil zohľadnenie kritéria súkromného investora, je potrebné najprv pripomenúť, že podľa judikatúry spomenutej v bode 138 tohto rozsudku uplatniteľnosť tohto kritéria závisí od skutočnosti, že dotknutý členský štát koná v postavení akcionára, a nie vo svojom postavení orgánu verejnej moci. Komisia v tejto súvislosti vykoná celkové posúdenie, pri ktorom okrem skutočností, ktoré oznámi dotknutý členský štát, zohľadní aj akúkoľvek inú skutočnosť, ktorá je relevantná v predmetnom prípade a ktorá jej umožní určiť, či predmetné opatrenie vyplýva z postavenia uvedeného členského štátu ako akcionára alebo ako orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 86; z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, C‑214/12 P, C‑215/12 P a C‑223/12 P, EU:C:2013:682, bod 60, ako aj z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Erőmű/Komisia, C‑357/14 P, EU:C:2015:642, bod 102).

157    Ďalej je potrebné poznamenať, že na účely konštatovania existencie štátnej pomoci umožňuje kritérium súkromného investora zistiť, či opatrenia prijaté v príslušnom členskom štáte podliehajú kritériu ekonomickej racionálnosti, takže by ich rovnako mohol prijať aj súkromný investor (pozri najmä rozsudok z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, C‑224/12 P, EU:C:2014:213, bod 36). V tomto zmysle vzhľadom na uvedené kritérium podmienky, ktoré musí opatrenie splniť na to, aby patrilo pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak prijímajúci verejný podnik mohol získať rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola poskytnutá prostredníctvom štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam (pozri najmä rozsudok zo 4. septembra 2014, SNCM a Francúzsko/Corsica Ferries France, C‑533/12 P a C‑536/12 P, EU:C:2014:2142, bod 30, ako aj citovanú judikatúru).

158    Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že kritérium súkromného investora predpokladá, že konanie verejného subjektu možno porovnať so správaním investora konajúceho v rámci bežných trhových podmienok.

159    Ako pritom vyplýva z bodov 30 až 32 tohto rozsudku a ako uviedol aj Všeobecný súd v bodoch 305 a 306 napadnutého rozsudku, prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku v zmysle článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 predstavuje kompenzačné opatrenie určené na to, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. Všeobecný súd teda mohol v bodoch 307 a 308 napadnutého rozsudku oprávnene uviesť, že opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nezodpovedali bežným trhovým podmienkam, a teda, že ako uviedol v bode 309 uvedeného rozsudku „kompenzačný účel predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku… sa… odlišoval od cieľa, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát“, z čoho v bode 311 uvedeného rozsudku vyvodil, že nie je možné Komisii vytýkať, že z týchto dôvodov v odôvodnení 155 rozhodnutia Sernam 3 vylúčila kritérium súkromného investora.

160    Je pravda, že toto kritérium nie je nezávislé od povinností, ktorým podliehajú hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, SNCM a Francúzsko/Corsica Ferries France, C‑533/12 P a C‑536/12 P, EU:C:2014:2142, bod 33, ako aj citovanú judikatúru). Zároveň si však nemožno zamieňať povinnosti, ktoré vytvárajú bežné podmienky na trhu s povinnosťami, ktoré majú zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže v rámci tohto trhu.

161    Ak, ako tvrdí odvolateľka, si vykonávanie rozhodnutia Sernam 2 od nej vyžadovalo hospodársky racionálne správanie, ako to konštatoval Všeobecný súd v bode 310 napadnutého rozsudku, toto vykonávanie sa zároveň nemohlo uskutočniť v rozpore s článkom 3 ods. 2 tohto rozhodnutia. Je tiež potrebné konštatovať, že v rozsahu, v akom odvolateľka predpokladá, že súkromný podnik, ktorý by mal uplatňovať rozhodnutie Sernam 2, by si z hľadiska hospodárskej racionality zvolil rovnaké podmienky pre prevod aktív vcelku ako tie, ktoré boli zvolené v prejednávanej veci, jej argumentácia vychádza z nesprávneho predpokladu zlučiteľnosti týchto podmienok prevodu s cieľom a povinnosťami uloženými v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

162    Okrem toho, ako pripúšťa odvolateľka, opatrenia, ktoré Komisia považuje za novú štátnu pomoc, nie sú oddeliteľné od uplatňovania článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Tieto opatrenia preto nemožno posudzovať nezávisle na kompenzačnom cieli tohto ustanovenia a Všeobecný súd teda postupoval správne, keď v bodoch 323 a 327 napadnutého rozsudku neuplatnil kritérium obozretného súkromného investora na tieto nové výhody.

163    Vzhľadom na uvedené je potrebné tretiu časť šiesteho odvolacieho dôvodu zamietnuť. Šiesty odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

164    Z toho vyplýva, že odvolania sa musí zamietnuť.

 O trovách

165    Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

166    Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

167    Keďže Komisia, ako aj Mory a Mory Team navrhli uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou, ako aj trovy konania spoločností Mory a Mory Team.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      SNCF Mobilités znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európska komisia, Mory SA a Mory Team.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.