Vec C‑34/10

Oliver Brüstle

proti

Greenpeace eV

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Smernica 98/44/ES – Článok 6 ods. 2 písm. c) – Právna ochrana biotechnologických vynálezov – Získavanie progenitorových buniek z ľudských embryonálnych kmeňových buniek – Patentovateľnosť – Vylúčenie ‚využívania ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely‘ – Pojmy ‚ľudské embryo‘ a ‚využívanie na priemyselné alebo obchodné účely‘“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana biotechnologických vynálezov – Smernica 98/44 – Pojem ľudské embryo – Autonómny výklad

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44, článok 6 ods. 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana biotechnologických vynálezov – Smernica 98/44 – Vylúčenie patentovateľnosti pre rozpor s verejným poriadkom a dobrými mravmi – Využívanie ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely – Pojem ľudské embryo

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44, článok 6 ods. 2 písm. c)]

3.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana biotechnologických vynálezov – Smernica 98/44 – Vylúčenie patentovateľnosti pre rozpor s verejným poriadkom a dobrými mravmi – Využívanie ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely – Rozsah

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44, článok 6 ods. 2 písm. c)]

4.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana biotechnologických vynálezov – Smernica 98/44 – Vylúčenie patentovateľnosti pre rozpor s verejným poriadkom a dobrými mravmi – Využívanie ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely – Rozsah

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44, článok 6 ods. 2 písm. c)]

1.        Na účely uplatnenia smernice 98/44 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov sa má pojem „ľudské embryo“ uvedený v článku 6 ods. 2 uvedenej smernice považovať za pojem označujúci samostatný pojem práva Únie, ktorý sa má na jej území vykladať jednotne. Tento záver je podporený cieľom a účelom smernice. Neexistencia jednotnej definície pojmu ľudské embryo totiž vytvára riziko, že autori niektorých biotechnologických vynálezov budú zvažovať podávanie patentových prihlášok na tieto vynálezy v členských štátoch s užším chápaním pojmu ľudské embryo, čiže ústretovejších, pokiaľ ide o možnosti patentovateľnosti, z dôvodu skutočnosti, že patentovateľnosť týchto vynálezov je v iných členských štátoch vylúčená. Takáto situácia by narúšala riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré je cieľom uvedenej smernice.

(pozri body 26, 28)

2.        Hoci cieľom smernice 98/44 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov je podpora investícií v oblasti biotechnológií, k využívaniu biologického materiálu ľudského pôvodu musí dochádzať v rámci rešpektovania základných práv, a to najmä ľudskej dôstojnosti. Kontext a cieľ smernice tak ukazujú, že normotvorca Únie zamýšľal vylúčiť akúkoľvek možnosť patentovateľnosti, pokiaľ by rešpektovanie ľudskej dôstojnosti mohlo byť ohrozené. Z toho vyplýva, že pojem ľudské embryo sa má v zmysle článku 6 ods. 2 písm. c) smernice chápať v širšom význame.

V tomto kontexte sa toto ustanovenie musí vykladať v tom zmysle, že ľudské embryo predstavuje každé ľudské vajíčko od štádia oplodnenia, každé neoplodnené ľudské vajíčko, do ktorého bolo implantované bunkové jadro zo zrelej ľudskej bunky, a každé neoplodnené ľudské vajíčko, ktoré bolo partenogenézou stimulované k deleniu a ďalšiemu vývoju. Vnútroštátnemu súdu prislúcha so zreteľom na vývoj vedy určiť, či kmeňová bunka získaná z ľudského embrya v štádiu blastocysty predstavuje „ľudské embryo“ v zmysle tohto ustanovenia.

(pozri body 32, 34, 38 a bod 1 výroku)

3.        Vylúčenie z patentovateľnosti týkajúce sa využívania ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely upravené článkom 6 ods. 2 písm. c) smernice 98/44 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov sa vzťahuje aj na využívanie na účely vedeckého výskumu, pričom predmetom patentu môže byť len využívanie na terapeutické alebo diagnostické účely uplatňované na ľudských embryách a pre ne užitočné. Udelenie patentu na určitý vynález totiž v zásade znamená jeho priemyselné a obchodné využitie, a hoci sa má rozlišovať medzi účelom vedeckého výskumu a priemyselnými alebo obchodnými účelmi, využívanie ľudských embryí na účely výskumu, ktoré je predmetom patentovej prihlášky, nemožno oddeliť od samotného patentu a práv, ktoré sú s ním spojené.

(pozri body 41, 43, 46 a bod 2 výroku)

4.        V rámci veci týkajúcej sa patentovateľnosti vynálezu spočívajúceho v produkovaní neurálnych progenitorových buniek, pri ktorom sa počíta s použitím kmeňových buniek získaných z ľudského embrya v štádiu blastocysty, čo vedie k zničeniu tohto embrya, sa má vynález považovať za vylúčený z patentovateľnosti, hoci patentové nároky sa netýkajú využívania ľudských embryí, pretože využitie vynálezu si vyžaduje zničenie ľudských embryí. V tomto prípade totiž treba vyvodiť záver, že ide o využívanie ľudských embryí v zmysle článku 6 ods. 2 písm. c) smernice 98/44 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov. Skutočnosť, že k tomuto zničeniu prípadne dochádza vo výrazne skoršom štádiu predchádzajúcom využitiu vynálezu, než v prípade získavania embryonálnych kmeňových buniek z línie kmeňových buniek, ktorej samotné vytvorenie znamená zničenie ľudských embryí, je z tohto pohľadu bezvýznamná.

Za týchto podmienok sa má článok 6 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice vykladať tak, že z patentovateľnosti vylučuje vynález, pri ktorom technická informácia, ktorá je predmetom patentovej prihlášky, vyžaduje predchádzajúce zničenie ľudských embryí alebo ich využívanie ako východiskového materiálu, bez ohľadu na to, v akom štádiu k nim dochádza, a to aj keď opis technickej informácie, ktorá je predmetom patentového nároku, neuvádza využívanie ľudských embryí.

(pozri body 48, 49, 52 a bod 3 výroku)