Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 16. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – Diageo Brands BV/Simiramida-04 EOOD

(vec C-681/13)1

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Uznávanie a výkon rozsudkov – Dôvody zamietnutia – Porušenie verejného poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie – Rozhodnutie súdu iného členského štátu, ktoré je v rozpore s právom Únie v oblasti ochranných známok – Smernica 2004/48/ES – Dodržiavanie práv duševného vlastníctva – Trovy konania)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Diageo Brands BV

Žalovaný: Simiramida-04 EOOD

Výrok rozsudku

Článok 34 bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že rozhodnutie vydané v členskom štáte je v rozpore s právom Únie, neodôvodňuje, aby toto rozhodnutie nebolo uznané v inom členskom štáte z dôvodu, že porušuje verejný poriadok tohto posledného uvedeného štátu, pretože uvedené nesprávne právne posúdenie nepredstavuje zjavné porušenie právnej normy považovanej za podstatnú v právnom poriadku Únie, a teda v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, alebo práva uznaného ako základné v týchto právnych poriadkoch. O takú situáciu nejde v prípade nesprávneho posúdenia, ktoré má vplyv na uplatnenie ustanovenia, akým je článok 5 ods. 3 smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992.Ak súd skúma prípadnú existenciu zjavného porušenia verejného poriadku štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, súd tohto štátu musí zohľadniť skutočnosť, že s výnimkou osobitných okolností, ktoré by sťažovali alebo znemožnili uplatnenie opravných prostriedkov v členskom štáte pôvodu, osoby podliehajúce súdnej právomoci musia v tomto členskom štáte použiť všetky dostupné prostriedky nápravy s cieľom včas predísť takémuto porušeniu.Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na trovy konania vzniknuté účastníkom konania v rámci žaloby o náhradu škody podanej v členskom štáte na účely náhrady škody spôsobenej zhabaním vykonaným v inom členskom štáte, ktorého predmetom bolo predísť porušeniu práva duševného vlastníctva, ak vzniká v rámci tejto žaloby o náhradu škody otázka uznania rozhodnutia vydaného v tomto druhom členskom štáte, ktoré konštatuje nedôvodnosť tohto zhabania.

____________

1 Ú. v. EÚ C 71, 8.3

.2014.