Vec T‑348/07

Stichting Al‑Aqsa

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Spoločná pozícia 2001/931/SZBP a nariadenie (ES) č. 2580/2001 – Žaloba o neplatnosť – Prispôsobenie návrhov – Súdne preskúmanie – Podmienky vykonania opatrenia Únie na zmrazenie finančných prostriedkov“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Akt, ktorým sa v priebehu konania zrušuje a nahrádza sa napadnutý akt – Žiadosť o prispôsobenie návrhov na zrušenie

(Článok 230 piaty odsek ES)

2.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu – Pojem osoba v zmysle článku 1 ods. 2 prvej zarážky spoločnej pozície 2001/931

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 2)

3.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, odôvodnenie č. 1 a článok 1 ods. 4; nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3)

4.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 6; nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3)

1.      Lehota dvoch mesiacov stanovená v článku 230 piatom odseku ES je v zásade použiteľná tak v prípade, že žaloba o neplatnosť aktu je podaná návrhom, ako aj v prípade, že je podaná v rámci prebiehajúceho konania žiadosťou o prispôsobenie návrhov smerujúcich k zrušeniu predchádzajúceho aktu, ktorý bol dotknutým aktom zrušený a nahradený. Pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie žaloby sú totiž kogentné a súd ich musí uplatňovať tak, aby zabezpečil právnu istotu, ako aj rovnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred zákonom, s vylúčením akejkoľvek diskriminácie alebo svojvoľného zaobchádzania pri výkone spravodlivosti.

Ako výnimka z tejto zásady však platí, že uvedená lehota nie je použiteľná v prípade prebiehajúceho konania, pokiaľ jednak dotknutý akt a akt, ktorý ho ruší a nahrádza, majú vo vzťahu k dotknutej osobe rovnaký predmet, sú v podstate založené na rovnakých dôvodoch a majú takmer totožný obsah, keď sa teda odlišujú len svojím rozsahom pôsobnosti ratione temporis, a jednak žiadosť o prispôsobenie návrhov nie je založená na nijakom inom novom dôvode, skutočnosti alebo dôkaze než na samotnom prijatí dotknutého aktu, ktorý zrušuje a nahrádza tento predchádzajúci akt.

V takom prípade totiž vzhľadom na to, že v predmete a rámci sporu, ako sú vymedzené v pôvodnej žalobe, nedošlo k inej zmene než zmene týkajúcej sa časového rozmeru sporu, nie je právna istota nijako dotknutá okolnosťou, že žiadosť o prispôsobenie návrhov je podaná po uplynutí lehoty dvoch mesiacov stanovenej v článku 230 piatom odseku ES. Za týchto podmienok by bolo v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a požiadavkou hospodárnosti konania žiadať od žalobcu, aby podal žiadosť o prispôsobenie svojich návrhov v uvedenej lehote dvoch mesiacov pod hrozbou sankcie jej neprípustnosti.

(pozri body 32 – 35, 44)

2.      Pojem „osoba“ vo svojom obvyklom právnom význame, na ktorý treba odkázať, pokiaľ zákonodarca výslovne nestanovil inak, označuje bytosť, ktorá má právnu subjektivitu, teda fyzickú osobu rovnako ako právnickú osobu.

Osoby uvedené v článku 1 ods. 2 prvej zarážke spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom môžu teda označovať tak fyzické osoby, ako aj právnické osoby, zatiaľ čo skupiny a subjekty uvedené v článku 1 ods. 2 druhej zarážke uvedenej spoločnej pozície môžu označovať všetky ostatné druhy spoločenských organizácií, ktoré síce nemajú právnu subjektivitu, ale majú určitú viac alebo menej štruktúrovanú formu existencie.

Tento výklad je potvrdený článkom 1 ods. 5 spoločnej pozície 2001/931, podľa ktorého sa Rada postará o zabezpečenie toho, aby bol k menám fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo subjektov uvedeným na zozname v prílohe pripojený dostatok podrobných údajov, aby bola možná efektívna identifikácia konkrétnych ľudí, právnických osôb, subjektov alebo orgánov.

Okolnosť, že zoznam, ktorý je prílohou spoločnej pozície 2001/931, rovnako ako zoznam, ktorý je prílohou nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, uvádzajú v oddiele „Osoby“ len fyzické osoby, zatiaľ čo niekoľko právnických osôb je uvedených v oddiele „Skupiny a subjekty“, nie je v tomto ohľade relevantná. Tieto zoznamy, vypracované výlučne na účely vykonávania spoločnej pozície 2001/931 v jednotlivých prípadoch, ktoré sú v nich uvedené, a nariadenia č. 2580/2001, totiž nemajú vplyv na definíciu osôb, skupín a subjektov obsiahnutú v uvedených aktoch. To isté platí pre prípadné chyby klasifikácie medzi osobami a skupinami a subjektmi, ktoré sa v nich môžu objaviť.

(pozri body 57 – 59, 61)

3.      Pri výklade dosahu ustanovenia práva Spoločenstva je potrebné súčasne zohľadniť jeho znenie, kontext a ciele. Tak vzhľadom na znenie, kontext a ciele relevantných ustanovení spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (pozri konkrétne odôvodnenie č. 1 tejto spoločnej pozície) a nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, ako aj vzhľadom na významnú úlohu, ktorú pri konaní o zmrazení finančných prostriedkov zohrávajú vnútroštátne orgány, stanovenú v článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia, rozhodnutie o začatí vyšetrovania alebo trestného stíhania musí byť na účely platného použitia Radou vydané v rámci vnútroštátneho konania, ktorého cieľom je priamo alebo najmä zaviesť opatrenie preventívneho alebo represívneho charakteru voči dotknutej osobe v rámci boja proti terorizmu a z dôvodu zapojenia dotknutej osoby do teroristických činností.

Je to tak v prípade rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, ktoré s ohľadom na svoj obsah, rozsah a kontext, posudzované spoločne s vnútroštátnou právnou úpravou stanovujúcou sankcie vo veci terorizmu, predstavuje rozhodnutie prijaté príslušným vnútroštátnym orgánom v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 a článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001. Také rozhodnutie môže byť spoločne s uvedenou právnou úpravou považované za rozhodnutie spĺňajúce požiadavky uvedeného článku 1 ods. 4 spoločnej pozície, a teda môže v zásade ako také odôvodňovať prijatie opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001.

(pozri body 96, 97, 101, 105)

4.      Keď má Rada v úmysle prijať alebo po opätovnom preskúmaní ponechať v platnosti opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov v zmysle nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu na základe vnútroštátneho rozhodnutia o začatí vyšetrovania alebo trestného stíhania teroristického činu, nemôže ignorovať neskorší vývoj tohto vyšetrovania alebo trestného stíhania. Môže sa tak stať, že vyšetrovanie polície alebo informačnej služby bude uzavreté bez toho, aby bolo predmetom súdneho konania, pretože nebolo možné získať dostatok dôkazov, alebo že dôjde k zastaveniu súdneho konania pre tie isté dôvody, alebo aj že rozhodnutie o začatí trestného stíhania bude viesť k zastaveniu tohto stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby v trestnom konaní. Nebolo by prípustné, aby Rada nezohľadnila také poznatky, ktoré sú súčasťou všetkých relevantných údajov, ktoré treba pri posudzovaní tejto situácie zohľadniť. Ak by bolo rozhodnuté inak, znamenalo by to poskytnúť Rade a členským štátom mimoriadnu právomoc zmraziť finančné prostriedky dotknutej osoby na dobu neurčitú mimo akéhokoľvek súdneho preskúmania a bez ohľadu na výsledok prípadných prebiehajúcich súdnych konaní.

Rovnaké úvahy musia byť použité, pokiaľ je vnútroštátne opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov alebo o zákaze organizácie považovanej za teroristickú vzaté späť jeho autorom alebo zrušené súdnym rozhodnutím.

Rada pri pravidelnom preskúmavaní situácie osoby na základe článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom a článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 prekračuje medze svojej voľnej úvahy, keď s konečnou platnosťou ponecháva osobu na zozname, ktorý je prílohou uvedeného nariadenia, len z dôvodu, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia prijaté vnútroštátnym súdnym orgánom nie je vo vnútroštátnom právnom poriadku spochybnené v súdnom odvolacom konaní o predbežnom opatrení alebo v súdnom konaní vo veci samej, zatiaľ čo správne rozhodnutie, o pozastavenie ktorého účinkov bol medzitým tento sudca požiadaný, jeho autor zrušil.

(pozri body 164, 168, 169, 180)