Language of document : ECLI:EU:C:2009:676

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 29. októbra 2009 1(1)

Vec C‑406/08

Uniplex (UK) Ltd

proti

NHS Business Services Authority

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (England and Wales), Queen’s Bench Division, Leeds District Registry (Spojené kráľovstvo)]

„Verejné obstarávanie – Smernica 89/665/EHS – Postup preskúmavania podľa vnútroštátneho práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Prekluzívna lehota – Začiatok plynutia lehoty – Skutočná alebo predpokladaná vedomosť o porušení pravidiel verejného obstarávania – Povinnosť podať žalobu ‚bez zbytočného odkladu‘“





I –    Úvod

1.        Návrh High Court of Justice (England and Wales)(2) na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev príležitosť spresniť svoju judikatúru vzťahujúcu sa na žaloby neúspešných uchádzačov o verejné zákazky.

2.        Je prípustné, aby členské štáty pre tento druh žalôb stanovili primerané prekluzívne lehoty. Predsa však treba najmä spresniť, v ktorom okamihu v rámci konania môžu tieto lehoty začať plynúť: v okamihu, keď bolo spáchané vytýkané porušenie pravidiel verejného obstarávania, alebo v okamihu, keď sa neúspešný uchádzač dozvedel alebo mal dozvedieť o tomto porušení. Tento problém, ktorého konkrétne účinky nemožno podceňovať, vyvstáva v kontexte anglického právneho predpisu, podľa ktorého lehota na podanie žaloby začína plynúť nezávisle od vedomosti neúspešného uchádzača o porušení pravidiel verejného obstarávania a ktorý umožňuje konajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby lehotu prípadne podľa vlastného uváženia predĺžil.

3.        Z hľadiska nastolených právnych otázok je toto konanie analogické s vecou Komisia/Írsko (C‑456/08), v ktorej dnes tiež prednášam svoje návrhy.

II – Právny rámec

A –    Právo Spoločenstva

4.        Rámec práva Spoločenstva v tejto veci vymedzuje smernica 89/665/EHS(3), v znení zmenenom a doplnenom(4) smernicou 92/50/EHS(5).

5.        Článok 1 smernice 89/665 uvádza:

„1.      Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že v oblasti postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice 71/305/EHS, 77/62/ES a 92/50/EHS..., môžu byť rozhodnutia obstarávateľov účinne a predovšetkým tak rýchlo, ako je to možné, preskúmané v súlade s podmienkami stanovenými v nasledujúcich článkoch, najmä v článku 2 ods. 7, ak tieto rozhodnutia porušili právo spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátne právne predpisy prijaté na jeho vykonanie.

2.      Členské štáty zabezpečia, aby neexistovala žiadna diskriminácia medzi podnikmi, ktoré sa domnievajú, že boli poškodené v súvislosti s postupom verejného obstarávania, čo vyplýva z rozlišovania medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré vykonávajú právo spoločenstva, a ostatnými vnútroštátnymi právnymi predpismi v tejto smernici.

3.      Členské štáty zabezpečia, aby aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o uzavretie zmluvy na základe verejného obstarávania dodávky tovaru alebo prác, mohla uplatniť postupy preskúmavania na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu členské štáty stanoviť, ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením. Členské štáty môžu najmä požadovať, aby osoba ktorá sa snaží o preskúmanie, musela vopred informovať obstarávateľa o údajnom porušení a o svojom úmysle požiadať o preskúmanie.“(6)

6.        Navyše článok 2 ods. 1 smernice 89/665 obsahuje toto pravidlo:

„Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia týkajúce sa postupov preskúmavania uvedených v článku 1 zahŕňali právomoc:

b)      zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie rozhodnutí prijatých protiprávne…;

c)      odškodniť osoby poškodené porušením.“

B –    Vnútroštátne právo

7.        Pokiaľ ide o Anglicko, Wales a Severné Írsko, smernica 89/665 bola prebratá do hlavy 9 Public Contracts Regulations 2006(7) (ďalej len „PCR 2006“), pričom pre túto vec relevantné časti jej článku 47 znejú takto:

„1.      Povinnosť:

a)      obstarávateľa dodržiavať ustanovenia tejto vyhlášky okrem článku…, ako aj akákoľvek vymáhateľná povinnosť vyplývajúca z práva Spoločenstva, pokiaľ ide o verejnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo súťaž návrhov...

...

je povinnosťou voči hospodárskemu subjektu.

6.      Ktorýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý v dôsledku porušenia povinnosti uloženej v súlade s odsekom 1 alebo 2 utrpí alebo mu hrozí, že utrpí stratu alebo škodu, môže podať z dôvodu porušenia povinností žalobu na High Court.

7.      Žaloba na základe tohto článku môže byť podaná iba vtedy, ak:

a)      hospodársky subjekt podávajúci žalobu informoval obstarávateľa alebo obstarávateľa v koncesnom obstarávaní, podľa okolností prípadu, o porušení alebo vnímanom porušení povinnosti voči hospodárskemu subjektu v súlade s odsekom 1 alebo 2 uvedeným obstarávateľom alebo obstarávateľom v koncesnom obstarávaní a o svojom úmysle podať v súvislosti s porušením žalobu na základe tohto článku; a

b)      je táto žaloba podaná bez zbytočného odkladu a v každom prípade do troch mesiacov odo dňa, keď prvýkrát nastali dôvody na podanie žaloby, okrem prípadu, že by sa súd domnieval, že existujú opodstatnené dôvody na predĺženie lehoty na podanie žaloby.

9.      V konaní na základe tohto článku súd nemá právomoc uložiť akýkoľvek iný prostriedok nápravy ako priznanie nároku na náhradu škody, pokiaľ ide o porušenie povinnosti uloženej v súlade s odsekom 1 alebo 2, ak bola uzatvorená zmluva, vo vzťahu ku ktorej došlo k porušeniu.“

III – Skutkový stav a konanie vo veci samej

8.        Uniplex (UK) Ltd(8), kapitálová spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, je hospodárskym subjektom v zmysle smernice 2004/18 a PCR 2006. Je výlučným distribútorom hemostatík vyrábaných holandskou spoločnosťou Gelita Medical BV v Spojenom kráľovstve.

9.        NHS Business Services Authority(9) je súčasťou National Health Service (služby verejného zdravotníctva v Spojenom kráľovstve) ovládanej a prevádzkovanej štátom. Je obstarávateľom v zmysle smernice 2004/18 a PCR 2006.

10.      Dňa 26. marca 2007 vyhlásila NHS verejné obstarávanie vo forme užšej súťaže týkajúce sa uzatvorenia rámcovej dohody na dodávku hemostatík inštitúciám NHS(10). Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 28. marca 2007.

11.      Listom z 13. júna 2007 NHS zaslala výzvu na predkladanie ponúk piatim z dodávateľov, ktorí prejavili záujem o zmluvu, medzi nimi aj spoločnosti Uniplex. Lehota na predloženie ponúk bola určená do 19. júla 2007. Uniplex predložila svoju ponuku 18. júla 2007.

12.      Dňa 22. novembra 2007 NHS písomne informovala Uniplex, že napokon uspeli traja uchádzači a že Uniplex nebude účastníkom rámcovej dohody. Tento list tiež uvádzal kritériá uplatňované na určenie úspešných uchádzačov, mená hodnotených uchádzačov, výsledok, ktorý v hodnotení získala Uniplex, a rozdiely medzi hodnoteniami, ktoré získali hodnotení uchádzači. Podľa kritérií uplatňovaných NHS získala Uniplex spomedzi hodnotených piatich uchádzačov, ktorí boli pozvaní na predloženie ponúk a ktorí ich predložili, najslabší výsledok. V tom istom liste bola Uniplex informovaná o svojom práve napadnúť rozhodnutie a získať doplňujúce informácie.

13.      Na osobitnú žiadosť spoločnosti Uniplex z 23. novembra 2007 NHS 13. decembra 2007 podrobne vysvetlila svoju metódu hodnotenia, pokiaľ ide o kritériá, ktoré definovala na účely vyhodnotenia záujemcov ako úspešných, a uviedla tiež charakteristiky a výhody týkajúce sa ponúk úspešných uchádzačov vo vzťahu k ponuke Uniplex.

14.       Dňa 28. januára 2008 Uniplex zaslal NHS predžalobnú výzvu poukazujúcu na rozličné porušenia pravidiel verejného obstarávania.

15.      Listom z 11. februára 2008 NHS informovala Uniplex o uskutočnených zmenách. Zistilo sa, že ponuka spoločnosti Assut (UK) Ltd nespĺňa podmienky a že spoločnosť B. Braun (UK) Ltd, ktorá dosiahla štvrté miesto v hodnotení ponúk, bola namiesto nej zaradená medzi účastníkov rámcovej dohody.

16.      Po novej výmene korešpondencie medzi Uniplex a NHS, najmä v súvislosti s okamihom začatia plynutia prípadnej lehoty na podanie žaloby, 12. marca 2008 podala Uniplex žalobu na High Court of Justice, vnútroštátny súd predkladajúci prejudiciálnu otázku. Navrhuje najmä, aby súd konštatoval údajné porušenia pravidiel verejného obstarávania, aby uložil NHS povinnosť nahradiť škodu z dôvodu týchto porušení a aby v prípade, že je súd oprávnený na uloženie tejto povinnosti, uložil NHS povinnosť zaradiť Uniplex medzi účastníkov rámcovej dohody.

17.      Vnútroštátny súd sa pýta, či spoločnosť Uniplex podala žalobu včas a či v takomto prípade musí tento súd využiť svoje oprávnenie predĺžiť lehotu na podanie žaloby podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006.

IV – Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie na Súdnom dvore

18.      Rozhodnutím z 30. júla 2008 doručeným kancelárii Súdneho dvora 18. septembra 2008 prerušil High Court konanie a položil Súdnemu dvoru nasledovné otázky:

Pokiaľ hospodársky subjekt napáda vo vnútroštátnom konaní uzatvorenie rámcovej dohody obstarávateľom na základe verejného obstarávania, v ktorom bol tento subjekt uchádzačom a ktoré malo byť uskutočnené v súlade so smernicou 2004/18/ES (a vnútroštátnymi ustanoveniami na prebratie tejto smernice), a domáha sa v tomto konaní určenia, že došlo k porušeniu ustanovení uplatňujúcich sa na verejné obstarávania v súvislosti s týmto verejným obstarávaním a uzatvorením dohody, a náhrady škody za toto porušenie:

a)      má sa také vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, ktoré uvádza, že uvedené žaloby musia byť podané bez zbytočného odkladu a v každom prípade do troch mesiacov odo dňa, keď prvýkrát vznikli dôvody na podanie žalôb, pokiaľ súd neurčí, že existuje dostatočný dôvod na predĺženie lehoty, vykladať v duchu článkov 1 a 2 smernice 89/665 a zásady ekvivalencie vyplývajúcej z práva Spoločenstva, požiadavky práva Spoločenstva na účinnú súdnu ochranu, a/alebo vo svetle zásady efektivity a po zohľadnení akýchkoľvek ďalších zásad práva Spoločenstva tak, že priznáva individuálne a bezpodmienečné právo uchádzačovi vo verejnom obstarávaní voči obstarávateľovi v tom zmysle, že lehota na podanie žaloby smerujúcej proti tomuto postupu verejného obstarávania a uzatvoreniu zmluvy začína plynúť odo dňa, keď sa uchádzač dozvedel alebo sa mal dozvedieť o tom, že postup verejného obstarávania porušoval pravidlá Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, alebo odo dňa porušenia platných ustanovení týkajúcich sa verejného obstarávania; a

b)      bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúcu otázku, ako má vnútroštátny súd uplatňovať

i)      akúkoľvek požiadavku na podanie žaloby bez zbytočného odkladu a

ii)      svoju diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o predĺženie vnútroštátnej prekluzívnej lehoty na podanie takej žaloby?

19.      V konaní pred Súdnym dvorom písomné a ústne pripomienky(11) predniesli Uniplex a NHS, vlády Spojeného kráľovstva a Írska, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev. Na pojednávaní sa okrem toho zúčastnila aj nemecká vláda.

V –    Posúdenie

20.      Svojimi dvoma prejudiciálnymi otázkami sa High Court v zásade snaží získať usmernenia, ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva pre výklad a uplatnenie prekluzívnych lehôt v postupe preskúmavania upravenom na základe pravidiel verejného obstarávania.

21.       Smernica 89/665 výslovne nedefinuje lehoty uplatniteľné na postup preskúmavania predpokladaný v jej článku 1(12). V ustálenej judikatúre však Súdny dvor uznáva, že procesná autonómia členských štátov im umožňuje zaviesť prekluzívne lehoty, ktoré vyhovujú obmedzeniam daným zásadami ekvivalencie a efektivity(13). Tieto dve zásady sú tiež vyjadrené v článku 1 smernice 89/665: zásada ekvivalencie v odseku 2 a zásada efektivity v odseku 1(14).

22.      V tomto prípade ma v prvom rade zaujíma zásada efektivity. Je nesporné, že Spojené kráľovstvo môže na žaloby proti rozhodnutiam obstarávateľa uplatniť prekluzívne lehoty(15). Účastníci sa v názoroch rozchádzajú, iba pokiaľ ide o určité aspekty výkladu a uplatňovania vnútroštátneho režimu lehôt. Nezhodujú sa v otázke, či taký režim lehôt, ako je režim anglického práva objavujúci sa v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, dostatočne zohľadňuje právo Spoločenstva. V tomto ohľade vnútroštátny súd požaduje spresnenia, aby sa dozvedel:

–        či môže za začiatok lehoty považovať okamih, v ktorom došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, alebo či má brať do úvahy okamih, v ktorom sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o porušení (prvá prejudiciálna otázka),

–        či môže zamietnuť žalobu ako neprípustnú preto, že táto žaloba nebola podaná „bez zbytočného odkladu“ (prvá časť druhej prejudiciálnej otázky), a

–        ako má vykonávať svoju diskrečnú právomoc pri prípadnom predlžovaní lehoty (druhá časť druhej prejudiciálnej otázky).

23.      V závislosti od odpovede na tieto otázky bude vnútroštátny súd musieť rozhodnúť, či spoločnosť Uniplex podala alebo nepodala svoju žalobu v lehote v zmysle článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006.

24.      Nižšie sa budem najskôr zaoberať prvou otázkou (časť A) a druhou časťou druhej otázky (časť B), ktoré spolu úzko súvisia, a potom sa budem venovať prvej časti druhej otázky (časť C).

25.      Na rozdiel od toho, čo uviedli NHS, Spojené kráľovstvo a Írsko vo svojich ústnych pripomienkach, skutočnosť, že také pravidlo, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, môže mať dlhú tradíciu, nemôže mať rozhodujúci vplyv na odpoveď na tieto otázky.

26.      Niet pochýb o tom, že pri výklade právnych predpisov Spoločenstva nikdy nemožno strácať zo zreteľa skutočnosť, či je možné ich čo najšetrnejšie začleniť do vnútroštátneho právneho poriadku. Najvyšším poslaním Súdneho dvora je napriek tomu zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní práva Spoločenstva (článok 220 prvý odsek ES) a v spolupráci s vnútroštátnymi súdmi prispievať k účinnému uplatňovaniu práv jednotlivcov.

A –    O určujúcej povahe vedomosti o porušení pravidiel verejného obstarávania pre začiatok plynutia lehoty (prvá prejudiciálna otázka)

27.       Svojou prvou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či môže za začiatok plynutia prekluzívnej lehoty pri postupe preskúmavania predpokladanom pravidlami verejného obstarávania považovať okamih, v ktorom došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, alebo či má brať do úvahy okamih, keď sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o porušení.

28.      Účastníci konania sa v tomto ohľade rozchádzajú: Uniplex, nemecká vláda a Komisia sa domnievajú, prinajmenšom pokiaľ ide o žaloby, ktoré neovplyvňujú platnosť zmlúv, že žiadna prekluzívna lehota nemôže začať plynúť predtým, ako sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Naopak NHS, vláda Spojeného kráľovstva a írska vláda rozhodne tvrdia, že vedomosť, ktorú žalobca mal alebo mal mať o porušení pravidiel verejného obstarávania, by nemala mať rozhodujúci vplyv na plynutie lehoty; podľa nich stačí poskytnúť vnútroštátnemu súdu oprávnenie lehotu podľa vlastného uváženia predĺžiť.

29.      Práve posledné uvedené poňatie sa odzrkadľuje v judikatúre anglických(16) a takisto írskych(17)súdov. Podľa tejto judikatúry lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu o uzatvorení zmluvy vo verejnom obstarávaní začína plynúť v súlade s článkom 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006(18) nezávisle od toho, či dotknutý uchádzač alebo záujemca mal alebo mal mať vedomosť o uvádzanom porušení pravidiel verejného obstarávania. Neexistencia vedomosti žalobcu o uvádzanom porušení pravidiel verejného obstarávania však môže mať rozhodujúci vplyv na predĺženie lehoty a je v tomto rozsahu jedným z prvkov, ktoré vnútroštátny súd zohľadňuje pri výkone svojej diskrečnej právomoci(19).

30.      Práve v kontexte tejto prevažujúcej judikatúry anglických súdov(20) treba teraz preskúmať, či je v súlade s požiadavkami práva Spoločenstva, aby taká lehota, ako je lehota uvedená v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, začala plynúť nezávisle od toho, či žalobca mal alebo mal mať vedomosť o predmetnom porušení pravidiel verejného obstarávania.

31.      Článok 1 ods. 1 smernice 89/665 vyžaduje, aby rozhodnutia obstarávateľov mohli byť predmetom „účinného a čo najskoršieho“ preskúmania, či porušujú pravidlá verejného obstarávania. Nachádzame tu tak zásadu efektivity („účinne“), ako aj požiadavku rýchlosti („čo najskôr“). Žiadny z týchto dvoch cieľov nemožno uskutočňovať na úkor toho druhého(21). Oba tieto ciele skôr musia byť udržiavané v správnej rovnováhe, ktorú treba posúdiť vzhľadom na povahu a právne následky príslušného opravného prostriedku, ako aj na predmetné práva a záujmy všetkých dotknutých osôb.

32.      V návrhoch, ktoré som predniesla vo veci Pressetext Nachrichtenagentur, som už v tejto súvislosti naznačila riešenie založené na rozlišovaní medzi ochranou poskytovanou na základe primárneho práva a ochranou poskytovanou na základe sekundárneho práva(22).

–       Rozlíšenie medzi ochranou poskytovanou na základe primárneho práva a ochranou poskytovanou na základe sekundárneho práva

33.      Ak je cieľom žaloby vyhlásenie zmluvy už uzatvorenej s uchádzačom, ktorý bol vo verejnom obstarávaní úspešný, za neplatnú (ochrana poskytovaná na základe primárneho práva), je vhodné stanoviť relatívne krátku pevnú prekluzívnu lehotu. Osobitne vážne právne následky neplatnosti už uzavretej zmluvy totiž odôvodňujú stanovenie lehoty, ktorá plynie nezávisle od toho, či žalobca vedel o tom, že verejná zmluva bola uzavretá v rozpore s právom verejného obstarávania, alebo či o tom prinajmenšom vedieť mal. Tak verejný obstarávateľ, ako aj jeho zmluvný partner majú jasnú potrebu právnej istoty hodnú ochrany, pokiaľ ide o platnosť uzavretej zmluvy(23). Požiadavka „čo najskoršieho“ podania žaloby v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 89/665 tak má z hľadiska ochrany poskytovanej na základe primárneho práva osobitný význam.

34.      Inak je to v prípade, keď je cieľom žaloby výlučne konštatovanie porušenia pravidiel verejného obstarávania a prípadne získanie náhrady škody (ochrana poskytovaná na základe sekundárneho práva). Taká žaloba v skutočnosti neovplyvňuje existenciu už uzatvorenej zmluvy s uchádzačom, ktorý uspel vo verejnom obstarávaní. Neohrozuje potrebu istoty zmluvných strán pri ich činnosti ani ich záujem na rýchlom priebehu verejného obstarávania. Neexistuje teda nijaký dôvod, aby požiadavky ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva podliehali takým prísnym prekluzívnym lehotám ako požiadavky ochrany poskytovanej na základe primárneho práva. Naopak, cieľ spočívajúci v účinnosti opravných prostriedkov, ktorý článok 1 ods. 1 smernice 89/665 ukladá členským štátom, podnecuje k tomu, aby prevážila súdna ochrana neúspešného uchádzača alebo záujemcu, a teda aby stanovili veľkorysejšie lehoty, ktoré začínajú plynúť až vtedy, keď sa dotknutá osoba dozvedela alebo sa mala dozvedieť o uvádzanom porušení pravidiel verejného obstarávania(24).

35.      Na rozdiel od predstavy NHS a vlády Spojeného kráľovstva nevytvára toto rozlíšenie medzi primárnou a sekundárnou právnou ochranou „netransparentnosť“ a „právnu neistotu“. Jeho uplatnenie sa však neobmedzuje výlučne na také veci, ako je vec Pressetext Nachrichtenagentur, v ktorej obstarávateľ uskutočnil „priame zadanie“ bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

36.      Rozlíšenie medzi ochranou poskytovanou na základe primárneho práva a ochranou poskytovanou na základe sekundárneho práva má skôr všeobecný účinok. Umožňuje nájsť správnu rovnováhu medzi „účinným opravným prostriedkom“ a „čo najskorším opravným prostriedkom“ a zodpovedá koncepcii samotnej smernice 89/665. Už v pôvodnom znení tejto smernice článok 2 ods. 1 písm. b) a c) rozlišoval medzi zrušením nezákonných rozhodnutí na jednej strane a priznaním náhrady škody na strane druhej. Pre budúcnosť články 2d, 2e a 2f smernice 89/665, v znení smernice 2007/66, ešte jasnejšie zdôrazňujú toto rozlíšenie medzi ochranou poskytovanou na základe primárneho práva a ochranou poskytovanou na základe sekundárneho práva, a to práve v súvislosti s prekluzívnymi lehotami(25).

37.      Táto vec sa netýka ochrany poskytovanej na základe primárneho práva, ale iba ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva. Jasne to ukazuje letmý pohľad na druhý vetný člen vety uvádzajúcej prejudiciálne otázky položené High Court. Hovorí sa tam výlučne o návrhu na určenie toho, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, a o návrhu na náhradu škody. Prejudiciálne otázky sú vymedzené týmto kontextom(26).

38.      Neexistuje preto nijaký dôvod, aby návrhy, ktoré Uniplex predniesla v spore vo veci samej, podliehali takým prísnym prekluzívnym lehotám, ako sú lehoty, ktoré by možno platili v prípade návrhov na zrušenie zmluvy alebo dokonca na určenie povinnosti obstarávateľa uzatvoriť zmluvu.

–       Lehota začína plynúť od okamihu, v ktorom žalobca mal alebo mal mať vedomosť o porušení pravidiel

39.      Zásada efektivity, tak ako je vyjadrená v článku 1 ods. 1 smernice 89/665, ukladá, aby prekluzívna lehota na podanie návrhov na priznanie náhrady škody a návrhov na určenie, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, začala plynúť až po tom, ako sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o porušení pravidiel verejného obstarávania(27).

40.      Súdny dvor sa v tomto zmysle vyjadril v rozsudku Universale‑Bau a i.(28): Zmysel a účel prekluzívnych lehôt vidí v tom, aby boli nezákonné rozhodnutia obstarávateľov, hneď, ako sa stanú známe účastníkom(29), odhalené a čo najskôr napravené(30).

41.      Celkom zjavne prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, od ktorého okamihu účastník mal alebo mal mať vedomosť o porušení pravidiel verejného obstarávania(31). Súdny dvor však v duchu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom s cieľom dať užitočnú odpoveď môže vnútroštátnemu súdu poskytnúť všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné(32).

42.      Keď sa uchádzač alebo záujemca dozvie, že jeho ponuka bola neúspešná, ešte ho to neinformuje o možnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že sa dozvie o neúspechu svojej ponuky, nemôže sama osebe spôsobiť začatie plynutia lehôt na podanie žaloby týkajúcej sa žalobných návrhov podaných v rámci ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva. Ako to totiž správne poznamenala spoločnosť Uniplex, neúspešný uchádzač alebo záujemca by tak nemohol založiť žalobu na jednoduchej skutočnosti, že jeho ponuka neuspela.

43.      Až keď bol neúspešný uchádzač alebo záujemca informovaný o podstatných dôvodoch svojho neúspechu v procese verejného obstarávania, možno v zásade dospieť k záveru, že vedel alebo v každom prípade mal vedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania(33). Až od tohto okamihu môže užitočne pripravovať prípadnú žalobu a zhodnotiť jej nádej na úspech(34). Naopak, dotknutá osoba vo všeobecnosti nemôže účinne vykonávať svoje právo na podanie opravného prostriedku predtým, než bola informovaná o týchto dôvodoch(35).

44.      V súčasnosti smernica 2004/18 ukladá logicky vo svojom článku 41 ods. 1 a 2 obstarávateľovi povinnosť informovať neúspešných uchádzačov a záujemcov o dôvodoch zamietnutia ich ponuky. V tom istom zmysle článok 2c smernice 89/665, vložený smernicou 2007/66, do budúcnosti predpokladá, že rozhodnutie obstarávateľa bude oznámené uchádzačovi alebo záujemcovi spolu so zhrnutím príslušných dôvodov a že prípadné prekluzívne lehoty pre právo podať žalobu môžu uplynúť až po určitom počte kalendárnych dní uplynutých po tomto oznámení.

45.      Iba pre úplnosť uvediem, že začiatok lehoty, v ktorej musí byť podaná žaloba na náhradu škody, by nemal závisieť od vedomosti o škode, ktorú žalobca mal alebo mal mať(36). Stáva sa totiž, že škoda vyplývajúca z porušenia povinnosti sa stane zjavnou až po určitom čase. Čakanie na to, aby sa škoda stala známou, by teda narazilo na požiadavku „čo najskoršej“ žaloby v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 89/665. Naproti tomu treba tiež umožniť dotknutému uchádzačovi alebo záujemcovi v prípade potreby podať najskôr návrh na určenie toho, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, a umožniť mu vyčísliť a uplatniť svoju škodu až v neskoršom konaní o náhradu škody.

–       O diskrečnej právomoci vnútroštátneho sudcu pripustiť predĺženie lehoty

46.      NHS, Spojené kráľovstvo a Írsko tvrdia, že účinná súdna ochrana napriek tomu nevyhnutne nevyžaduje, aby prekluzívne lehoty na podanie žaloby začínali plynúť až od okamihu, keď sa neúspešný uchádzač alebo záujemca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Také pravidlo, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, podľa nich zaručuje účinnú súdnu ochranu tým, že ponecháva vnútroštátnemu súdu diskrečnú právomoc posúdiť, či má byť lehota na podanie žaloby v danom prípade predĺžená.

47.      Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé.

48.      Článok 1 ods. 1 smernice 89/665 v spojení s jeho odsekom 3 zaručuje subjektívne právo na podanie žaloby proti rozhodnutiam obstarávateľa každej osobe, ktorá má alebo mala záujem o uzavretie zmluvy na základe verejného obstarávania a ktorá bola poškodená údajným porušením alebo jej škoda hrozí(37). Ako to tiež vysvetľujem v súbežne rozhodovanej veci Komisia/Írsko, práve účinné vykonávanie tohto práva nemôže závisieť od dobrej vôle vnútroštátneho orgánu, dokonca ani nezávislého sudcu(38).

49.      Článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 neposkytuje vnútroštátnemu sudcovi žiadne právne kritérium pre výkon svojej diskrečnej právomoci pri prípadnom predlžovaní lehoty. V priebehu pojednávania pred Súdnym dvorom všetci účastníci okrem iného zhodne uviedli, že neexistencia vedomosti žalobcu o porušení pravidiel verejného obstarávania je iba jedným z mnohých prvkov, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie sudcu. Neexistencia vedomosti tak môže viesť k predĺženiu lehoty, ale nie nevyhnutne. Okrem toho vnútroštátny sudca, ako to zdôrazňuje Írsko, môže obmedziť prípadné predĺženie lehoty na určité žalobné návrhy a zamietnuť ho pre iné, takže sa môže stať, že žalobe neúspešného uchádzača alebo záujemcu bude vyhovené iba sčasti.

50.      Pre dotknutú osobu sa tak v konkrétnom prípade stáva nemožným zhodnotiť, či mu stojí za námahu podať žalobu. Taká situácia môže odradiť neúspešných uchádzačov alebo záujemcov, najmä tých, ktorí pochádzajú z iných členských štátov, od výkonu svojho práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiam obstarávateľov. Cieľ účinného preskúmania vymedzený článkom 1 ods. 1 smernice 89/665 nemôže byť za takých okolností s určitosťou dosiahnutý.

–       O praktických problémoch pri preukazovaní skutočnej alebo predpokladanej vedomosti

51.      NHS a Spojené kráľovstvo navyše tvrdia, že ak by mala prekluzívna lehota začať plynúť až odo dňa, keď sa neúspešný uchádzač alebo záujemca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajných porušeniach pravidiel verejného obstarávania, narazilo by sa na vážne praktické problémy. Nie je podľa nich napríklad jednoduché posúdiť konkrétny účinok tejto vedomosti a v ktorom okamihu bola získaná alebo od ktorého okamihu treba zastávať názor, že bola získaná.

52.      V tomto ohľade stačí uviesť, že tie isté praktické problémy nastávajú tiež vtedy, keď má sudca na prípadné predĺženie lehoty pri výkone svojej diskrečnej právomoci overiť, odkedy žalobca vedel alebo mal vedieť o porušení pravidiel verejného obstarávania, na ktoré sa sťažuje. Také pravidlo, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, nemôže nijako zabrániť tomuto druhu praktických problémov, len ich posudzuje z iného uhla.

–       O odradzujúcom účinku žaloby o náhradu škody

53.      Írsko ďalej tvrdí, že príliš liberálne uplatňovanie lehôt na podávanie žalôb o náhradu škody by mohlo mať veľmi odradzujúci účinok na obstarávateľov („chilling effect“) a značne spomaliť proces verejného obstarávania. NHS a Spojené kráľovstvo sa k tomuto tvrdeniu pridali v priebehu pojednávania.

54.      Ani táto myšlienka však nie je presvedčivá.

55.      Je nesporné, že žaloby o náhradu škody neúspešných uchádzačov alebo záujemcov, ktorým sa vyhovie, môžu spôsobiť obstarávateľom ťažké finančné bremeno. Toto riziko je však cenou, ktorú musí obstarávateľ nevyhnutne prijať na to, aby mohol zaručiť účinnú súdnu ochranu pri zadávaní verejných zákaziek. Akákoľvek snaha obmedziť finančné riziko, ktoré obstarávatelia z podstaty veci znášajú, by bola nevyhnutne na úkor účinnej súdnej ochrany.

56.      Napokon príliš obmedzujúce uplatňovanie podmienok na využitie ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva by tiež ohrozilo uskutočňovanie cieľov postupu preskúmavania. Tieto ciele totiž nezahŕňajú iba záruku súdnej ochrany v prospech dotknutých uchádzačov a záujemcov. Postup preskúmavania má mať aj disciplinárny účinok na obstarávateľov tým, že zaručí dodržiavanie právnej úpravy Spoločenstva v oblasti verejných zákaziek, najmä požiadavku transparentnosti a zásadu zákazu diskriminácie, a potrestá prípadné porušenia.

57.      Len na dôvažok uvediem, že dokonca aj taký režim lehôt, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, nie je spôsobilý úplne vylúčiť uvedený odradzujúci účinok. Ako už bolo uvedené, toto ustanovenie totiž prípadné predĺženie lehôt v prospech neúspešných uchádzačov alebo záujemcov ponecháva na diskrečnej právomoci vnútroštátneho sudcu, a to najmä vtedy, keď títo nemali žiadnu vedomosť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Oprávnenie predĺžiť lehoty tak môže viesť k tomu, že obstarávateľ bude vystavený riziku nárokov na náhradu škody dlho po uzatvorení zmluvy s uchádzačom alebo záujemcom, ktorý uspel vo verejnom obstarávaní. Keďže nemožno predvídať, ako sudca svoju diskrečnú právomoc využije, je zjavne ťažšie odhadnúť toto riziko, ktorému obstarávateľ čelí na základe článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, ako riziko na základe režimu, pri ktorom prekluzívna lehota začína plynúť od momentu, keď sa účastník dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania.

B –    O diskrečnej právomoci vnútroštátneho súdu predĺžiť lehotu (druhá časť druhej prejudiciálnej otázky)

58.      Druhá časť druhej prejudiciálnej otázky je úzko spojená s prvou prejudiciálnou otázkou. Vnútroštátny súd si v zásade želá zistiť, aký prístup má zaujať voči neúspešnému uchádzačovi alebo záujemcovi, ktorý spočiatku nevedel o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania a nemusel o ňom vedieť, takže nemohol podať žalobu v lehote troch mesiacov podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006.

59.      Podľa ustálenej judikatúry sú vnútroštátne súdy povinné vykladať a uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade so smernicou(39). Čo sa týka najmä postupov preskúmavania uvedených v právnej úprave verejných zákaziek, vnútroštátne pravidlá upravujúce prekluzívnu lehotu musia byť v čo najväčšej miere vykladané v takom zmysle, ktorý zaručuje dodržiavanie zásady efektivity vyplývajúcej zo smernice 89/665(40).

60.      Ako som to už vysvetlila pri prvej prejudiciálnej otázke(41), prekluzívne lehoty pri určovacích žalobách a žalobách o náhradu škody spojených s verejnými zákazkami môžu začať plynúť až po tom, ako sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Vnútroštátny súd teda musí vykonať všetko, čo je v jeho právomoci, aby k tomuto výsledku dospel(42).

61.      Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný predovšetkým uplatňovať lehotu podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou, aby v prípade určovacích žalôb alebo žalôb o náhradu škody lehota nezačala plynúť od okamihu porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale od okamihu, keď sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o tomto porušení.

62.      Ak by sa článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 nedal vykladať v tomto zmysle, vnútroštátny súd by musel subsidiárne na základe svojej diskrečnej právomoci pri predlžovaní lehôt hľadať riešenie, ktoré je v súlade so smernicou. Cieľ účinného preskúmania sledovaný článkom 1 ods. 1 smernice 89/665 by teda viedol k takpovediac úplnému obmedzeniu diskrečnej právomoci vnútroštátneho sudcu. Tento sudca by teda bol povinný priznať takému žalobcovi, ako je Uniplex, predĺženie lehoty.

63.      Rozsah tohto predĺženia lehoty by sa mal vypočítať prinajmenšom tak, aby žalobca od okamihu, keď sa dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania, mal k dispozícii tri mesiace uvedené v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 na prípravu a podanie svojej žaloby. Vnútroštátny sudca navyše môže na základe svojej diskrečnej právomoci, pričom zoberie do úvahy okolnosti daného prípadu, priznať rozsiahlejšie predĺženie, ak ho považuje za nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivého riešenia.

C –    O požiadavke podať žalobu bez zbytočného odkladu (prvá časť druhej prejudiciálnej otázky)

64.      Prvou časťou svojej druhej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či môže zamietnuť žalobu ako neprípustnú, ak nebola podaná bez zbytočného odkladu (v angličtine „promptly“).

65.      V režime lehôt podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 je žaloba prípustná iba vtedy, ak bola podaná „bez zbytočného odkladu a v každom prípade do troch mesiacov odo dňa, keď prvýkrát nastali dôvody na podanie žaloby“. Zdá sa, že táto podmienka požadujúca podanie žaloby bez zbytočného odkladu umožňuje anglickému sudcovi zamietnutie žalôb z dôvodu neprípustnosti na základe svojej diskrečnej právomoci dlho pred uplynutím lehoty troch mesiacov. V priebehu pojednávania pred Súdnym dvorom sa účastníci konania vo veci samej a vláda Spojeného kráľovstva(43) zhodli na tom, že anglické súdy skutočne toto oprávnenie pri svojom rozhodovaní využívajú, keď zamietajú žaloby, „ktoré neboli podané bez zbytočného odkladu“ („lack of promptness“)(44).

66.      Práve uplatnenie prekluzívnej lehoty však nemôže viesť k tomu, aby zbavilo konkrétnej účinnosti výkon práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiam o výsledku verejného obstarávania(45).

67.      Článok 1 ods. 1 smernice 89/665 vyžaduje, aby mohli byť rozhodnutia obstarávateľov predmetom „účinnej a čo najskoršej“ žaloby vytýkajúcej porušenie právnej úpravy Spoločenstva v oblasti verejných zákaziek. Ako som už podrobnejšie vysvetlila v návrhoch prednesených vo veci Komisia/Írsko (C‑456/08)(46), na dosiahnutie tohto cieľa smernice prináleží členským štátom zaviesť v dotknutej oblasti presný právny rámec. Sú povinné vytvoriť dostatočne presný, jasný a predvídateľný nástroj, ktorý by jednotlivcom umožnil poznať svoje práva a povinnosti.

68.      Jasnosť, presnosť a predvídateľná povaha sú vyžadované s o to väčšou prísnosťou v prípade takého režimu lehôt, ako je režim podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006. Nejasný režim lehôt totiž môže v značnom rozsahu vyvolať nepriaznivé následky pre jednotlivcov a podniky.

69.      Taká prekluzívna lehota, ako je lehota uvedená v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, ktorej trvanie je ponechané na diskrečnú právomoc príslušného sudcu z dôvodu výberu pojmu „bez zbytočného odkladu“ ako kritéria, nie je vo svojich účinkoch predvídateľná. Dotknutí uchádzači a záujemcovia nevedia, aký čas majú na primeranú prípravu svojich žalôb, a nádej na úspech takých žalôb možno sotva zhodnotiť. Zlyháva tak cieľ účinného preskúmania rozhodnutí obstarávateľov, ktorý si kladie článok 1 ods. 1 smernice 89/665(47).

70.      Z toho vyplýva, že vnútroštátne súdy nemôžu zhodnotiť ako neprípustnú žalobu podanú v lehote troch mesiacov podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 z dôvodu, že „nebola podaná bez zbytočného odkladu“. Sú povinné vykladať a uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade so smernicou(48). Ako už bolo uvedené, osobitne pokiaľ ide o postupy preskúmavania upravené v právnej úprave verejných zákaziek, vnútroštátne súdy musia vykladať vnútroštátne pravidlá upravujúce prekluzívnu lehotu čo najviac v tom zmysle, ktorý zaručuje dodržiavanie požiadavky účinnosti vyplývajúcej zo smernice 89/665(49).

71.      Dovolím si v tejto súvislosti poznamenať, že kritérium bezodkladnosti sa nemusí nevyhnutne chápať v zmysle autonómnej prekluzívnej lehoty. Keď pravidlo viaže dobu trvania vyjadrenú v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch na slovo „bezodkladne“ alebo na výraz tohto druhu, tento doplnok možno tiež vysvetľovať v tom zmysle, že vyjadruje požiadavku rýchlosti a pripomína navrhovateľovi alebo žalobcovi naliehavú nevyhnutnosť, aby vo svojom vlastnom záujme čo najskôr splnil potrebné formálne požiadavky na účely čo najlepšej ochrany svojich práv(50).

72.      Za týchto podmienok bude vnútroštátny súd musieť preskúmať, či pojem „bez zbytočného odkladu“, ktorý slúži ako kritérium v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, možno vykladať v tom zmysle, že nekladie prekážku samotnej prípustnosti, ale obsahuje jednoducho signál poukazujúci na požiadavku rýchlosti.

73.      Ak by článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 neumožňoval výklad v súlade so smernicou v uvedenom zmysle, vnútroštátny súd je povinný v celosti uplatniť právo Spoločenstva a chrániť práva, ktoré právo Spoločenstva priznáva jednotlivcom, a v prípade potreby vylúčiť uplatnenie každého vnútroštátneho ustanovenia v rozsahu, v akom by jeho uplatnenie v prípade okolností danej veci viedlo k výsledku v rozpore s právom Spoločenstva(51).

VI – Návrh

74.      Tieto úvahy ma vedú k tomu, aby som Súdnemu dvoru navrhla, aby na prejudiciálne otázky High Court of Justice odpovedal takto:

1.      Článok 1 ods. 1 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác ukladá, aby prekluzívna lehota, pokiaľ ide o žaloby smerujúce k určeniu porušenia pravidiel verejného obstarávania a o žaloby o náhradu škody, začala plynúť až od okamihu, keď sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania.

2.      Článok 1 ods. 1 smernice 89/665/EHS bráni režimu lehôt, ktorý umožňuje vnútroštátnemu sudcovi odvolávať sa podľa vlastného uváženia na povinnosť podať žalobu bez zbytočného odkladu s cieľom zamietnuť ako neprípustné žaloby navrhujúce, aby určil, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, a žaloby o náhradu škody.

3.      Vnútroštátny sudca je povinný vykonať všetko, čo je v jeho právomoci, aby dospel k výsledku, ktorý je v súlade s cieľom smernice 89/665/EHS. Ak tento výsledok nemôže byť dosiahnutý výkladom alebo uplatnením režimu lehôt v súlade s touto smernicou, vnútroštátny sudca je povinný vylúčiť uplatnenie uvedeného režimu lehôt.


1 – Jazyk prednesu: nemčina.


2 – High Court of Justice (England and Wales), Queen’s Bench Division, Leeds District Registry (Spojené kráľovstvo), ďalej len „High Court“.


3 – Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246).


4 – Nedávne zmeny a doplnenia smernice 89/665, ktoré priniesla smernica 2007/66, sa tejto veci netýkajú, keďže je s nimi spojená lehota na prebratie, ktorá uplynie 20. decembra 2009 [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (Ú. v. EÚ L 335, s. 31; pozri najmä jej článok 3 ods. 1)].


5 – Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322).


6 –      Odkaz článku 1 ods. 1 smernice 89/665 na smernicu 77/62 treba čítať tak, že má na mysli smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132). To vyplýva z článku 82 ods. 2 smernice 2004/18 v spojení s článkom 33 ods. 2 smernice Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110).


7 – Vyhláška z roku 2006 o verejnom obstarávaní prác (S. I. 2006 č. 5) účinná od 31 januára 2006.


8 – Ďalej len „Uniplex“.


9 – Ďalej len „NHS“.


10 – Verejné obstarávanie s týmto účelom viedlo poverené oddelenie NHS, NHS Supply Chain.


11 – Pojednávanie v tejto veci sa konalo v ten istý deň ako pojednávanie vo veci Komisia/Írsko, C‑456/08.


12 – Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla 13. marca 2008 vo veci Pressetext Nachrichteagentur, C‑454/06, Zb. s. I‑4401, bod 154. Pre budúcnosť však článok 2c smernice 89/665 v znení smernice 2007/66 definuje minimálne pravidlá, ktorým musia zodpovedať lehoty, ktorým podľa vnútroštátneho práva podlieha podanie žaloby.


13 – Pozri najmä rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe/Landwirtschaftskammer Saarland, 33/76, Zb. s. 1989, bod 5; z 15. septembra 1998, Edis, C‑231/96, Zb. s. I‑4951, body 20 a 35; zo 17. júna 2004, Recheio – Cash & Carry, C‑30/02, Zb. s. I‑6051, bod 18, a zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, C‑40/08, Zb. s. I‑9579, bod 41.


14 – Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Pressetext Nachrichteagentur, už citované v poznámke pod čiarou 12, bod 155.


15 – Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i., C‑470/99, Zb. s. I‑11617, najmä body 71 a 76; z 27. februára 2003, Santex, C‑327/00, Zb. s. I‑1877, bod 52, a z 11. októbra 2007, Lämmerzahl, C‑241/06, Zb. s. I‑8415, bod 50.


16 – Vnútroštátny súd cituje rozsudok Court of Appeal of England and Wales (sudca Dyson) z 13. júla 2001 vo veci Jobsin Co UK plc/Department of Health, [2001] EWCA Civ 1241, [2001] EuLR 685, body 23 a 28 [tento rozsudok sa vzťahuje na pravidlo predchádzajúce pravidlu článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, ktoré malo rovnaké znenie]; pozri tiež rozsudok High Court of Justice (England and Wales), Queen’s Bench Division (sudca Langley), zo 14. novembra 1997 vo veci Keymed Limited/Forest Healthcare NHS Trust, [1998] EuLR 71 (92).


17 – Vo svojich písomných pripomienkach cituje Írsko rozsudok High Court of Ireland (sudca Clarke) z 2. mája 2006 vo veci Veolia Water UK/Fingal County Council (č. 1), [2006] IEHC 137, [2007] 1 IR 690 (body 28 až 54).


18 – V Írsku existuje v podstate rovnaký režim lehôt v článku 84a ods. 4 Rules of the Superior Courts (S. I. č. 374 z roku 1998). Tento režim je predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou vo veci Komisia/Írsko, C‑456/08, v ktorej dnes tiež prednášam svoje návrhy.


19 – V tejto súvislosti sú poučné informácie, ktoré poskytol sudca Dyson v rozsudku Jobsin Co UK plc/Department of Health, už citovanom v poznámke pod čiarou 16, citované v návrhu na začatie prejudiciálneho konania: „A service provider’s knowledge is plainly irrelevant to the question whether he has suffered or risks suffering loss or damage as a result of a breach of duty owed to him by a contracting authority. … Knowledge will often be relevant to whether there is good reason for extending time within which proceedings may be brought, but it cannot be relevant to the prior question of when the right of action first arises“ (body 23 až 28 rozsudku). V priebehu ústnej časti konania pred Súdnym dvorom boli členské štáty zajedno v tom, že vnútroštátny sudca nie je povinný priznať toto predĺženie lehoty.


20 – Zdá sa, že v Anglicku tiež existujú sudcovia, ktorí sa od tejto línie odkláňajú. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom účastníci v tejto súvislosti uviedli rozsudok High Court of Justice (England and Wales), Queen’s Bench Division (sudca Coulson), z 8. mája 2009 vo veci Amaryllis Ltd/HM Treasury, [2009] EWHC 962 (TCC).


21 – Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré dnes prednášam vo veci Komisia/Írsko, C‑456/08, vec v konaní, bod 56.


22 – Pozri v tejto a nasledujúcich súvislostiach návrhy, ktoré som predniesla vo veci Pressetext Nachrichtenagentur, už citované v poznámke pod čiarou 12, body 161 až 171.


23 – Tamže, bod 162.


24 – Tamže, body 163 až 167.


25 – Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, uplatňujú sa článok 2d a článok 2f ods. 1 smernice 89/665 v znení smernice 2007/66. Ak je naopak priznávaná náhrada škody, uplatňujú sa článok 2e a článok 2f ods. 2 v spojení s článkom 2c smernice 89/665 v znení smernice 2007/66.


26 – Článok 47 ods. 9 PCR 2006 postupuje tiež v tomto smere. NHS uvádza, že je pravda, že Uniplex v spore vo veci samej podala širšie žalobné návrhy. Povinnosťou Súdneho dvora však je, aby zohľadnil právny a skutkový rámec, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ho definovalo rozhodnutie vnútroštátneho súdu (ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, C‑482/01 a C‑493/01, Zb. s. I‑5257, bod 42, a zo 14. februára 2008, Dynamic Medien, C‑244/06, Zb. s. I‑505, bod 19).


27 – Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Pressetext Nachrichtenagentur, už citované v poznámke pod čiarou 12, bod 171.


28 – Citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 78.


29 – Táto poznámka pod čiarou zdôrazňuje koniec vety, citujúc verziu rozsudku vo francúzskom jazyku: „dès qu’elles sont connues des intéressés“.


30 – Je zaujímavé vidieť, že NHS vo svojich pripomienkach vynecháva presne tento bod 78 rozsudku vo veci Universale‑Bau, zatiaľ čo relevantnú časť odôvodnenia (body 74 až 79) cituje v plnom znení.


31 – Účastníci konania vo veci samej sa rozchádzajú v otázke, či mala Uniplex vedieť o údajných porušeniach pravidiel verejného obstarávania počnúc doručením listu z 22. novembra 2007, alebo až od listu NHS z 13. decembra 2007 (pozri v tejto súvislosti body 12 a 13 týchto návrhov). Po prezretí týchto dvoch listov sa mi zdá, že prvý list sa obmedzuje na mimoriadne všeobecné informácie, ktoré neúspešnému uchádzačovi sotva umožňujú zistiť, v čom jeho ponuka neuspela a či boli pravidlá verejného obstarávania správne uplatnené. Druhý list naopak obsahuje aspoň dve informácie, z ktorých by sa dalo usudzovať, že pravidlá boli uplatnené nesprávne. Predovšetkým Uniplex nezískala žiadne body v rubrike „Price and other cost effectiveness factors“, keďže predložila iba katalógovú cenu; zdá sa, že obstarávateľ musel zo zreteľa úplne stratiť skutočnosť, že katalógová cena uchádzača môže byť nižšia ako cena po zľave iného uchádzača a že napokon záleží na konečnom porovnaní medzi skutočne navrhnutými cenami. Ďalej všetci uchádzači, ktorí ešte nepôsobili na trhu hemostatík v Spojenom kráľovstve, zjavne nedostali žiadne body v rubrike „UK customer base“, z čoho možno usudzovať na skrytú diskrimináciu voči zahraničným uchádzačom. Koniec koncov bude prináležať vnútroštátnemu súdu, aby konštatoval skutočnosti, ktoré sa v tomto ohľade ponúkajú.


32 – Rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, Zb. s. I‑4863, bod 30, a zo 4. júna 2009, Mickelsson a Roos, C‑142/05, Zb. s. I‑4273, bod 41; v tom istom zmysle rozsudok z 30. marca 1993, Thomas a i., C‑328/91, Zb. s. I‑1247, bod 13.


33 – Rovnako to môže byť aj vtedy, keď uchádzač alebo záujemca napáda porušenie pravidiel zadávania zákaziek a keď sú jeho výhrady zamietnuté obstarávateľom, ktorý uvedie dôvody tohto zamietnutia.


34 – V tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 1987, Heylens a i., 222/86, Zb. s. 4097, bod 15, a z 30. apríla 2009, Mellor, C‑75/08, Zb. s. I‑3799, bod 59; pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla 27. januára 2005 vo veci Housieaux, C‑186/04, Zb. s. I‑3299, bod 32, a návrhy, ktoré som predniesla 22. januára 2008 vo veci Mellor, najmä bod 31.


35 – Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 17. decembra 2008 vo veci Komisia/Grécko, C‑250/07 (rozsudok zo 4. júna 2009, Zb. s. I‑4369), bod 28.


36 – Slová „vznik škody“ použité v prvej vete bodu 167 návrhov, ktoré som predniesla vo veci Pressetext Nachrichtenagentuur, už citovaných v poznámke pod čiarou 12, sú formulované chybne. Presnejšie by bolo povedať, že účastník vedel alebo mal vedieť o údajnom „porušení pravidiel verejného obstarávania“, tak ako to vyplýva tiež z bodov 169 a 171 tých istých návrhov.


37 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júna 2005, Koppensteiner, C‑15/04, Zb. s. I‑4855, bod 38, a Lämmerzahl, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 63, druhá veta.


38 – Pozri návrhy, ktoré dnes prednášam vo veci Komisia/Írsko, už citované v poznámke pod čiarou 21, bod 75.


39 – Vo všeobecnosti o zásade výkladu v súlade so smernicou pozri rozsudky z 10. apríla 1984, von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891, bod 26; z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C‑397/01 až C‑403/01, Zb. s. I‑8835, bod 113; z 15. apríla 2008, Impact, C‑268/06, Zb. s. I‑2483, bod 98; osobitne k smernici 89/665 pozri tiež rozsudky Santex, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 63, a Lämmerzahl, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 62.


40 – Rozsudok Santex, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 62.


41 – Pozri body 31 až 46 týchto návrhov.


42 – Pozri rozsudky Pfeiffer, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, body 118 a 119, a Impact, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 101.


43 – Írska vláda v tomto prejudiciálnom konaní tvrdila, že v podstate rovnaký režim lehôt podľa írskeho práva (v súlade s článkom 84a ods. 4 Rules of the Superior Courts je žalobu potrebné podať „v čo najkratšej lehote a v každom prípade do troch mesiacov“) by nemal účinky tejto povahy. V žalobe o nesplnenie povinnosti, o ktorej sa koná súbežne s touto vecou, však Írsko uviedlo, že za určitých okolností môže byť žaloba zamietnutá z dôvodu preklúzie podľa írskeho práva dokonca aj vtedy, ak bola podaná v lehote troch mesiacov (pozri v tomto ohľade moje dnešné návrhy vo veci Írsko/Komisia, už citované v poznámke pod čiarou 21, bod 70).


44 – Na pojednávaní pred Súdnym dvorom sa v tomto ohľade účastníci dovolávali najmä rozsudku High Court of Justice (England and Wales), Queen’s Bench Division (sudca Cook), zo 4. novembra 2004 vo veci M Holleran Ltd/Severn Trent Water Ltd, [2004] EWHC 2508 (Comm.), [2005] EuLR 364.


45 – V tomto zmysle rozsudky Universale-Bau a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 15, najmä bod 72; Santex, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, body 51 a 57, a Lämmerzahl, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 52; vo všeobecnosti o možných spôsoboch súdneho konania pozri rozsudok z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, Zb. s. I‑1559, bod 42.


46 – Pozri body 47 až 49 týchto návrhov a citovanú judikatúru.


47 – Pozri návrhy, ktoré dnes prednášam vo veci Komisia/Írsko, už citované v poznámke pod čiarou 21, bod 71.


48 – Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 39.


49 – Rozsudok Santex, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 62.


50 – Pozri v tejto súvislosti príklady v návrhoch, ktoré prednášam vo veci Komisia/Írsko, už citovaných v poznámke pod čiarou 21, bod 68. Právna úprava verejných zákaziek nezabúda ani na pojem „povinnosť starostlivosti, ktorá sa vykladá skôr ako povinnosť použiť určité prostriedky, než ako povinnosť dosiahnuť určitý výsledok“ (rozsudok zo 4. júna 2009, Komisia/Grécko, C‑250/07, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 68).


51 – Rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, bod 24; Santex, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 64, a Lämmerzahl, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 63.