Language of document : ECLI:EU:C:2012:536

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 6. septembra 2012 (1)

Vec C‑75/11

Európska komisia

proti

Rakúskej republike

„Zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti – Voľný pohyb občanov Únie – Slobodné poskytovanie služieb – Odvetvie dopravy – Smernica 2004/38/ES – Právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov – Vylúčenie zľavneného cestovného za verejnú hromadnú dopravu pre študentov, ktorých rodičia nepoberajú rodinné prídavky v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi“





I –    Úvod

1.        Smú členské štáty viazať zľavy na cestovnom pre študentov na podmienky, ktoré študenti z iných členských štátov spravidla nespĺňajú? Túto otázku je potrebné zodpovedať v tejto veci.

2.        Rôzne rakúske regióny a príslušné spolkové ministerstvo dohodli s dopravnými podnikmi zľavy na cestovnom pre študentov. Poskytujú sa iba študentom, ktorých rodičia dostávajú rakúske rodinné prídavky z dôvodu ich štúdia. Tieto prídavky dostávajú iba rodičia, ktorí žijú v Rakúsku.

3.        Komisia považuje túto podmienku na poskytnutie zliav na cestovnom za diskrimináciu, ktorá je v rozpore s článkami 18 ZFEÚ, 20 ZFEÚ a 21 ZFEÚ, ako aj článkom 24 smernice 2004/38(2) o voľnom pohybe a pobyte. Študenti z iných členských štátov, ktorí navštevujú rakúske vysoké školy, ju totiž spravidla nemôžu splniť.

4.        Rakúsko sa v podstate obhajuje argumentom, že zľava len dopĺňa rodinné prídavky, a teda jej poskytovanie je v súlade s nariadením č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia(3). Okrem toho sa Rakúsko domnieva, že študenti z iných členských štátov dostávajú podporu od krajín svojho pôvodu, a preto ich nemožno porovnávať s domácimi študentmi. Napokon tvrdí, že článok 24 ods. 2 smernice 2004/38 pripúšťa vylúčenie študentov z iných členských štátov z pomoci na štúdium.

II – Právny rámec

A –    Smernica 2004/38

5.        Článok 3 ods. 1 smernice 2004/38 stanovuje rozsah pôsobnosti smernice:

„Táto smernica sa uplatňuje na všetkých občanov Únie, ktorí sa pohybujú alebo zdržiavajú v členskom štáte inom, ako je členský štát, ktorého štátnymi príslušníkmi sú…“

6.        Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) smernice 2004/38 majú všetci občania Únie „právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak:

c)      –       sú zapísaní na súkromnej alebo verejnej inštitúcii, akreditovanej alebo financovanej hostiteľským členským štátom na základe jeho legislatívy alebo administratívneho postupu, s hlavným cieľom absolvovať študijný kurz, vrátane odborného vzdelávania; a

–      majú komplexné krytie nemocenského poistenia v hostiteľskom členskom štáte a predložili príslušnému vnútroštátnemu úradu dôkaz prostredníctvom vyhlásenia alebo iným rovnocenným prostriedkom, podľa ich rozhodnutia, že majú dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas obdobia ich pobytu…“

7.        Článok 24 smernice 2004/38 upravuje rovnaké zaobchádzanie s občanmi Únie, ktorí sa zdržiavajú na území iného členského štátu:

„1.      S výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v zmluve a v sekundárnom práve, všetci občania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdržiavajú na území hostiteľského členského štátu, využívajú rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu v rámci pôsobnosti zmluvy. …

2.      Ako výnimka z odseku 1 hostiteľský členský štát nie je povinný udeliť nárok na sociálnu pomoc počas prvých troch mesiacov pobytu ani prípadne počas dlhšieho obdobia stanoveného v článku 14 ods. 4 písm. b), ani nie je povinný pred nadobudnutím práva trvalého pobytu udeliť pomoc vo forme príspevku na výživu počas štúdia, vrátane odborného vzdelávania, pozostávajúcu zo študentských štipendií alebo študentských pôžičiek osobám iným, ako sú pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby, ktoré si zachovávajú takýto štatút a ich rodinní príslušníci.“

B –    Nariadenie č. 1408/71

8.        Podľa článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71 toto nariadenie platí pre rodinné dávky.

9.        Rodinné dávky sú v článku 1 písm. u) bode i) definované takto:

„všetky vecné dávky alebo peňažné dávky určené na pokrytie rodinných výdavkov podľa právnych predpisov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. h)…“

10.      Článok 13 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 1408/71 stanovuje, že osoby, pre ktoré platí toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.

11.      Článok 73 nariadenia č. 1408/71 upravuje poskytovanie rodinných dávok rodinným príslušníkom, ktorí žijú v inom členskom štáte:

„Pracovník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podlieha právnym predpisom členského štátu, má nárok ohľadom svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, ktoré [sú] ustanovené právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko v tomto štáte, podľa [s výhradou – neoficiálny preklad] ustanovení prílohy VI.“

12.      Príloha VI nariadenia č. 1408/71 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by bolo relevantné v danom prípade.

III – Skutkový stav, konanie pred podaním žaloby a návrhy účastníkov konania

13.      Konanie o nesplnení povinnosti sa týka zliav na cestovnom pre študentov na základe zmlúv uzavretých podľa súkromného práva, ktoré príslušné rakúske spolkové ministerstvo uzatvára s regionálnymi orgánmi (so spolkovými krajinami a s obcami) a príslušnými dopravnými podnikmi. Tieto zmluvy vedú v závislosti od spolkovej krajiny k rôznym tarifám a rôzne zľavneným cenám cestovného pre študentov.

14.      Ak sa na uzavretí takejto zmluvy podieľa príslušné spolkové ministerstvo, usiluje sa viazať zľavy na cestovnom na poberanie rakúskych rodinných prídavkov podľa Familienlastenausgleichsgesetz 1967 (zákon o vyrovnávaní rodinných výdavkov prídavkami z roku 1967). Túto dávku nepoberajú priamo študenti, ale rodičia, ktorí majú voči nim zaopatrovaciu a vyživovaciu povinnosť, ak sú zapojení do rakúskeho systému sociálneho zabezpečenia. Takáto väzba zľavy na cestovnom na poberanie rodinných prídavkov je podľa Rakúska stanovená v spolkových krajinách Viedeň, Horné Rakúsko, Burgenland a Štajersko, ako aj v meste Innsbruck.

15.      Komisia v tom vidí neprípustnú diskrimináciu študentov z iných členských štátov a v roku 2009 v súlade s článkom 258 ZFEÚ vyzvala Rakúsko na predloženie stanoviska. Dňa 28. januára 2010 pokračovala v konaní vydaním odôvodneného stanoviska, v ktorom stanovila dvojmesačnú lehotu na odstránenie zistených nedostatkov.

16.      Vzhľadom na to, že odpovede predložené Rakúskom Komisiu neuspokojili, podala 21. februára 2011 túto žalobu.

17.      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        určil, že Rakúska republika si tým, že zľavu na cestovnom vo verejnej hromadnej doprave poskytuje zásadne len študentom, na ktorých sa vypláca rakúsky prídavok na dieťa, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ZFEÚ v spojení s článkami 20 ZFEÚ a 21 ZFEÚ, ako aj z článku 24 smernice 2004/38,

–        zaviazal Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

18.      Rakúska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

19.      Účastníci konania podali písomné vyjadrenia.

IV – Právne posúdenie

20.      Predtým, než bude možné posúdiť, či dochádza k diskriminácii (pozri časť C), najskôr treba vymedziť predmet žaloby (pozri časť A) a uplatniteľné zásady zákazu diskriminácie (pozri časť B).

A –    O predmete žaloby

21.      Komisia vo svojom žalobnom návrhu vo všeobecnosti napáda skutočnosť, že Rakúsko udeľuje zľavy na cestovnom vo verejnej hromadnej doprave zásadne iba študentom, ktorým sú poskytované rakúske rodinné prídavky.

22.      Z odôvodnenia žaloby však vyplýva, že ide len o spolkové krajiny Viedeň, Horné Rakúsko, Burgenland a Štajersko a o mesto Innsbruck. V Dolnom Rakúsku je situácia nejasná – teda nie je dostatočne objasnená – a v ostatných regiónoch sa zľavy na cestovnom, ktoré by boli viazané na rodinné prídavky, neposkytujú.

23.      Rakúsko síce namieta, že medzitým zľava na takúto podmienku už nie je viazaná ani v Innsbrucku, ale v rozhodujúcom čase, keď uplynula lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku, bola napadnutá zľava ešte v platnosti.

24.      Okrem toho Komisia nenapáda skutočnosť, že zľava na cestovnom je odopieraná študentom z tretích krajín alebo iným rakúskym študentom. Zaoberá sa len situáciou študentov, ktorých rodičia nedostávajú rakúske rodinné prídavky, pretože majú trvalý pobyt v inom členskom štáte.

25.      V dôsledku toho sa predmet konania obmedzuje na to, že študujúci občania Únie, ktorých rodičia nedostávajú rakúske rodinné prídavky, pretože žijú v inom členskom štáte, nezískavajú v spolkových krajinách Viedeň, Horné Rakúsko, Burgenland a Štajersko a v meste Innsbruck rovnaké zľavy na cestovnom ako študenti, ktorým sú poskytované rakúske rodinné prídavky.

B –    O uplatniteľných zásadách zákazu diskriminácie

26.      Najskôr je dôležité objasniť, či je skutočne možné uplatniť zásady zákazu diskriminácie, ktoré uvádza Komisia.

27.      Komisia opiera svoju žalobu o všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie na základe článku 18 ZFEÚ v spojení s voľným pohybom občanov Únie na základe článkov 20 ZFEÚ a 21 ZFEÚ, ako aj článku 24 smernice 2004/38 o voľnom pohybe a pobyte.

28.      Možnosť uplatniť všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie podľa článku 18 ZFEÚ predpokladá, že študenti z iných členských štátov, ktorí využívajú verejnú hromadnú dopravu v Rakúsku, sa pri uplatňovaní svojej slobody pohybu ako občania Únie podľa článku 21 ZFEÚ nachádzajú v oblasti pôsobnosti práva Únie.

29.      Uplatneniu zásady zákazu diskriminácie v spojení so všeobecnou zásadou voľného pohybu občanov Únie na selektívne poskytovanie zľavy na cestovnom by však mohla odporovať skutočnosť, že toto rakúske opatrenie sa týka využívania dopravných služieb. Je totiž otázne, či všeobecná zásada voľného pohybu občanov Únie môže byť uplatňovaná popri slobodnom poskytovaní služieb (pozri časť 1 nižšie). Okrem toho platia pre opatrenia, ktoré sa vzťahujú na dopravu, osobitné ustanovenia hlavy Zmluvy týkajúcej sa dopravy. Je teda potrebné preskúmať, či by uplatňovanie všeobecnej zásady voľného pohybu viedlo k obchádzaniu týchto osobitných ustanovení (pozri časť 2 nižšie). Napokon je potrebné krátko sa dotknúť vzťahu všeobecnej zásady zákazu diskriminácie a článku 24 smernice 2004/38 (pozri časť 3 nižšie).

1.      O slobodnom poskytovaní služieb

30.      V niektorých starších rozsudkoch Súdny dvor bez ďalšieho odôvodnenia rozhodol, že určité opatrenia porušujú jednak osobitnú základnú slobodu, jednak všeobecný zákaz diskriminácie.(4) Medzitým však Súdny dvor túto judikatúru náležite spresnil v tom zmysle, že článok 18 ZFEÚ, ktorý obsahuje všeobecný zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, môže byť ako samostatný základ uplatnený len na prípady upravené v práve Únie, pre ktoré Zmluva neurčuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie.(5) Ak je teda možné uplatniť slobodné poskytovanie služieb, článok 18 ZFEÚ sa neuplatňuje.(6)

31.      To musí v zásade platiť aj v prípade, keď sa uvádza všeobecný zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v spojení so všeobecným voľným pohybom občanov Únie na základe článku 21 ZFEÚ. Súdny dvor sa síce o vzťahu medzi voľným pohybom a špeciálnejšími základnými slobodami vyjadroval trochu opatrnejšie, keď pravidelne konštatoval, že nepotrebuje rozhodovať o výklade článku 21 ZFEÚ.(7) Tento postoj však zároveň vyjadruje myšlienku špeciálnosti osobitných základných slobôd.

32.      Nič iné sa nedá vyvodiť ani z judikatúry týkajúcej sa vzťahu medzi voľným pohybom kapitálu a ostatnými základnými slobodami. V tejto oblasti Súdny dvor rozhodol, že nemusí rozhodovať o voľnom pohybe kapitálu, ak už konštatoval, že opatrenie odporuje voľnému pohybu pracovníkov, slobode usadiť sa a voľnému pohybu občanov Únie.(8) V týchto prípadoch musela byť všeobecná zásada voľného pohybu uplatňovaná popri obidvoch uvedených ďalších základných slobodách, pretože boli dotknuté aj osoby, ktoré do príslušného štátu neodišli z dôvodu vykonávania ekonomickej činnosti.(9) To však neznamenalo upustenie od myšlienky špeciality. Vymedzenie voľného pohybu kapitálu voči ďalším slobodám skôr spočíva v predmete sporného opatrenia členského štátu.(10) Keď Súdny dvor upustil od preskúmania voľného pohybu kapitálu, ale uplatnil zásadu voľného pohybu občanov Únie, primerane tomu bola zásadne dotknutá skôr sloboda pohybu než kapitálové investície.

33.      Preto nemožno uplatniť všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie podľa článku 18 ZFEÚ v spojení so všeobecnou zásadou voľného pohybu podľa článku 21 ZFEÚ, ak zľava na cestovnom za verejnú hromadnú dopravu spadá do oblasti pôsobnosti zásady slobodného poskytovania služieb.

34.      Je teda potrebné preskúmať, či sa uplatní slobodné poskytovanie služieb podľa článku 56 ZFEÚ. Podľa ustálenej judikatúry toto ustanovenie priznáva práva nielen poskytovateľovi služieb, ale aj príjemcovi týchto služieb.(11) Občania Únie, ktorí odídu do iných členských štátov, preto nesmú byť diskriminovaní na základe svojej štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o ceny služieb.(12)

35.      Slobodné poskytovanie služieb sa však nevzťahuje na štátneho príslušníka členského štátu, ktorý vstúpi na územie iného členského štátu, kde získa hlavné bydlisko s cieľom na neurčitý čas tam poskytovať alebo prijímať služby.(13) Súdny dvor sa pritom opieral o úvahu, že článok 56 ZFEÚ sa neuplatňuje na činnosti bez cezhraničného prvku.(14)

36.      Študenti odchádzajú do iného členského štátu spravidla na dlhší čas. Dĺžka pobytu na študijné účely pritom nie je neurčitá, ale je obmedzená na predpokladaný čas štúdia, v prípade výmenných programov je to ešte prísnejšie. Je otázne, či ide o dostatočný cezhraničný prvok na to, aby sa mohla uplatniť sloboda poskytovania služieb.

37.      V predmetnom prípade sa však rozlišuje práve podľa toho, či rodičia študentov dostávajú rakúske rodinné dávky, čo vedie k rozlišovaniu podľa toho, či žijú v krajine alebo v zahraničí. Úprava, ktorá potenciálne zakladá nepriamu diskrimináciu, teda zahŕňa cezhraničný prvok. V tomto ohľade je predmetný prípad porovnateľný s rozsudkami o daňovom uznávaní nákladov na magisterský študijný program(15) alebo školného(16) v domovskom štáte, v ktorých bola uplatnená sloboda poskytovania služieb.

38.      Preto je v tomto prípade v zásade možné uplatniť slobodné poskytovanie služieb a skúmanie všeobecného zákazu diskriminácie v spojení s voľným pohybom občanov Únie je vylúčené.

2.      O dopravnej politike

39.      V tejto veci však ide o prístup k dopravným službám. Podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ je sloboda poskytovania služieb v doprave upravená v časti Zmluvy týkajúcej sa dopravy. To podľa ustálenej judikatúry znamená, že slobodu poskytovania služieb nemožno uplatniť.(17) Jej zásady musia byť dosiahnuté skôr vykonávaním spoločnej dopravnej politiky.(18)

40.      Všetky druhy dopravy však podľa ustálenej judikatúry podliehajú všeobecným ustanoveniam Zmluvy(19), a najmä iným základným slobodám než slobode poskytovania služieb(20). Preto musí platiť aj všeobecný zákaz diskriminácie v spojení s voľným pohybom občanov Únie.

41.      Nie je v tom žiadny rozpor s úvahami, pokiaľ ide o špeciálnosť slobody poskytovania služieb. Táto špeciálnosť môže byť účinná iba v prípade, že platí sloboda poskytovania služieb. Ak neplatí, nemôže ani prekážať uplatneniu iných ustanovení. To by totiž malo za následok, že občanom Únie by sa v odvetví dopravy odopierala ochrana občianstva Únie, aj keď Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie zakotvujúce výnimku z tejto ochrany, a v zásade špeciálnejšia ochrana slobody poskytovania služieb by sa vôbec neuplatnila.

42.      Ani vec Neukirchinger neodporuje preskúmaniu všeobecného zákazu diskriminácie v spojení so všeobecnou zásadou voľného pohybu, hoci tam Súdny dvor všeobecnú zásadu voľného pohybu neskúmal. Skôr sa pri určení, že let balónom patrí do oblasti pôsobnosti práva Únie, neopieral o pobyt v inom členskom štáte – t. j. o voľný pohyb poskytovateľa –, ale o príslušné opatrenia v dopravnej politike.(21) Dá sa to vysvetliť skutočnosťou, že pobyt v inom členskom štáte mal v porovnaní s poskytnutím dopravnej služby v tomto štáte iba sekundárny význam. Poskytovanie a využívanie dopravných služieb sú porovnateľné len za určitých podmienok.

43.      Preto v tomto prípade môže voľný pohyb občanov Únie otvoriť otázku pôsobnosti práva Únie, a to aj napriek tomu, že príslušné rakúske opatrenia sa týkajú prístupu k dopravným službám.

3.      O článku 24 ods. 1 smernice 2004/38 o voľnom pohybe a pobyte

44.      Článok 24 ods. 1 smernice 2004/38 napokon nebráni uplatneniu všeobecného zákazu diskriminácie podľa článku 18 ZFEÚ v spojení s voľným pohybom občanov Únie podľa článku 21 ZFEÚ, len konkretizuje jeho právne účinky.(22) Preto som už vychádzala z predpokladu, že zásady zákazu diskriminácie podľa článku 18 ZFEÚ a článku 24 ods. 1 smernice 2004/38 sa majú uplatňovať zároveň.(23)

C –    O preskúmaní diskriminácie

45.      Komisia tvrdí, že viazanie zľavy na cestovnom na udelenie rakúskych rodinných prídavkov nepriamo diskriminuje študentov z iných členských štátov.

1.      O všeobecnom zákaze diskriminácie podľa článku 18 ZFEÚ

46.      Ako zistila Komisia, Súdny dvor už v rozsudku Bressol uviedol, že študenti sa môžu odvolávať na právo stanovené v článkoch 18 ZFEÚ a 21 ZFEÚ slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členského štátu bez toho, aby znášali priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe svojej štátnej príslušnosti.(24)

47.      Komisia sa domnieva, že Rakúsko študentov z iných členských štátov nepriamo diskriminuje. Pokiaľ opatrenie členského štátu nie je objektívne odôvodnené a primerané sledovanému cieľu, musí byť považované za nepriamo diskriminačné, ak je v skutočnosti spôsobilé dotknúť sa viac migrujúcich pracovníkov ako vnútroštátnych pracovníkov, pričom v dôsledku toho hrozí, že toto ustanovenie osobitne znevýhodní migrujúcich pracovníkov.(25)

48.      Rodičia rakúskych študentov spravidla dostávajú rakúske rodinné prídavky, zatiaľ čo rodičia zahraničných študentov za normálnych okolností prídavky nedostávajú. V tom spočíva nepriama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.

49.      Rakúsko namieta, že po prvé v prípade zľavy na cestovnom ide o rodinnú dávku v súlade s nariadením č. 1408/71 [pozri časť a) nižšie] a po druhé situácia študentov, ktorí prichádzajú zo zahraničia, sa odlišuje od situácie domácich študentov [pozri časť b) nižšie]. Napokon po tretie článok 24 ods. 2 smernice 2004/38 o voľnom pohybe a pobyte pripúšťa viazanie zľavy na cestovnom na poskytovanie rodinných prídavkov [pozri časť c) nižšie]. Týmito námietkami odôvodňuje uvedené znevýhodnenie.

a)      O klasifikácii ako rodinnej dávky

50.      Diskusia účastníkov konania o klasifikácii zľavy na cestovnom ako rodinnej dávky sa vzťahuje tak na nariadenie č. 1408/71, ako aj na nariadenie (ES) č. 883/2004(26), ktoré ho nahrádza.

51.      V tejto súvislosti je potrebné najprv spresniť, že v predmetnom prípade je relevantné iba nariadenie č. 1408/71. Nariadenie č. 883/2004 podľa svojho článku 91 ods. 2 vstúpilo do platnosti až po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho nariadenia (ES) č. 987/2009(27), teda od 1. mája 2010. Rozhodujúcim časom pri posúdení žaloby je však koniec lehoty, ktorý Komisia stanovila vo svojom odôvodnenom stanovisku, teda 28. marec 2010.

52.      Na základe uvedeného chápem argument rakúskej strany v tom zmysle, že ustanovenia na určenie príslušnosti uvedené v nariadení č. 1408/71 majú tiež stanoviť, ktorým študentom má byť poskytnutá zľava na cestovnom. Toto nariadenie totiž určuje, ktoré právo sa má uplatniť na osoby, na ktoré sa vzťahuje. Podľa článku 13 ods. 1 prvej vety sa spravidla uplatňuje len právo jedného členského štátu. Členské štáty, ktorých právo sa neuplatňuje, podľa nariadenia dotknuté dávky nemusia poskytnúť.(28)

53.      Skutočnosť, že vnútroštátne právne predpisy môžu byť v súlade s nariadením č. 1408/71, však neznamená, že by nemali byť posudzované podľa ustanovení ZFEÚ.(29) To, či je zľava na cestovnom rodinnou dávkou v zmysle nariadenia č. 1408/71, preto môže mať pri skúmaní zásad zákazu diskriminácie nanajvýš nepriamy význam. V tejto súvislosti môžu byť dôležité argumenty na určenie existencie rodinných prídavkov.

54.      Jadrom rakúskej argumentácie je, že zákonodarca Únie rozdelením právomocí v nariadení č. 1408/71 spravodlivo rozdelil bremená podpory rodín medzi členské štáty. Preto podľa nej Rakúsko nemôže niesť túto záťaž za študentov z iných členských štátov. Zľava na cestovnom je súčasťou dávok na podporu rodín, keďže študentov, ktorí sú jej príjemcami, podporujú ešte ich rodičia. Z dôvodu zľavy na cestovnom môžu rodičia túto podporu znížiť. Zľava teda dopĺňa samotné rodinné prídavky, ktoré sú tiež zamerané na pomoc rodičom pri podpore študentov.

55.      Okolnosť, že určitá dávka je vhodná na nepriamu podporu rodín, však nemôže postačovať na odôvodnenie nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Musí byť prinajmenšom zaručené, aby túto dávku dostávali všetky rodiny, ktoré podľa rozdelenia právomocí v nariadení č. 1408/71 majú na rodinné dávky nárok. V prípade zľavy na cestovnom to tak nie je.

56.      Nie je ani jasné, či sú všetky rodiny, ktoré za študentov na rakúskych univerzitách poberajú rodinné dávky, skutočne nepriamo odbremenené zľavami na cestovnom. Aj keby sa vychádzalo z toho, že boli dohodnuté zľavy na cestovnom na celom území Rakúska, je nepravdepodobné, že sa všetkým študentom poskytujú zodpovedajúce dopravné spojenia. Tí, ktorí sú odkázaní na iné dopravné prostriedky, úľavu nie sú schopní využiť. Jasné nie je ani to, či sú všetky dotknuté rodiny prostredníctvom zliav odbremenené v porovnateľnom rozsahu.

57.      Predovšetkým však zvolené vymedzovacie kritérium fakticky znevýhodňuje študentov uplatňujúcich slobodu študovať v iných členských štátoch, ktorú im zaručuje občianstvo Únie. Rodinná dávka by v rámci právomoci Rakúska podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71 mala byť v zásade poskytovaná aj rodinám podporujúcim študentov, ktorí neštudujú v Rakúsku. To je však v prípade zľavy na cestovnom vylúčené. Rakúski študenti, ktorí odchádzajú do zahraničia, a ich rodiny by tak boli znevýhodnené v porovnaní s tými, ktorí zostávajú doma.

58.      Skutočnosť, že zľava na cestovnom viazaná na rodinné dávky na podporu rodiny v zmysle nariadenia č. 1408/71 nie je dostupná pre všetky rodiny, ktoré na ňu v zásade majú nárok, sa napokon prejavuje aj v prípade študentov z iných členských štátov. Oni, respektíve ich rodičia by pri štúdiu v Rakúsku túto podporu prakticky nemohli využívať ani vtedy, ak by ich domovské štáty zvolili takúto formu rodinných dávok.

59.      Z toho dôvodu má viazanie zľavy na cestovnom na rodinné prídavky formálnu povahu. Nemôže mať za následok uznanie zľavy ako rodinnej dávky, ktorá by mala byť poskytovaná výlučne v rámci právomocí podľa nariadenia č. 1408/71.

60.      Okrem toho je diskriminácia študentov, ktorých rodičia nedostávajú rakúske rodinné prídavky, pretože žijú v inom členskom štáte, neúmerná k podpore rodín v podobe takej málo účelnej dávky. Aj to je dôvod, prečo nemôže odôvodňovať nepriamu diskrimináciu týchto študentov.

b)      O porovnateľnosti

61.      Okrem toho Rakúsko zastáva názor, že na účely preukázania diskriminácie na základe štátnej príslušnosti Komisia musí zobrať do úvahy podporu štúdia a daňové zvýhodnenie študujúcich detí v iných členských štátoch. Niektoré členské štáty poskytujú v porovnaní s Rakúskom oveľa štedrejšiu podporu, ktorú by mohli študenti využiť aj počas štúdia v Rakúsku. Nemožno preto vylúčiť, že študenti z iných členských štátov sú v lepšej finančnej situácii, pokiaľ ide o pokrytie životných nákladov v Rakúsku vrátane cestovných výdavkov, než rakúski študenti.

62.      V rozsahu, v akom je táto argumentácia zacielená na chudobu študentov, respektíve ich rodín, nie je dôvodná. Zľava na cestovnom a rakúske rodinné prídavky, na ktoré je zľava viazaná, totiž podľa informácií Rakúska v zásade nevyžadujú, aby bol poberateľ chudobný. Rodinné prídavky síce nie sú vyplácané, ak študenti majú vlastný príjem nad určitou hranicou. Chudoba rodiny sa však pri poskytovaní rodinných prídavkov a zliav na cestovnom neskúma.(30)

63.      Ak by išlo o zamedzenie dvojitého zvýhodnenia študentov zo zahraničia, zvolené kritérium by určite nebolo vhodné. Rakúsko totiž pri poskytovaní zliav nerozlišuje podľa toho, aké dávky študenti poberajú z iných členských štátov.

64.      V dôsledku toho spojenie zľavy s rakúskymi rodinnými prídavkami nemožno odôvodniť tým, že študenti z iných členských štátov môžu získať veľkorysejšiu podporu zo svojho domovského štátu.

c)      O článku 24 ods. 2 smernice 2004/38 o voľnom pohybe a pobyte

65.      Napokon sa Rakúsko odvoláva na článok 24 ods. 2 smernice 2004/38. Podľa tohto ustanovenia rovnaké zaobchádzanie so študentmi z iných členských štátov v hostiteľskej krajine pred nadobudnutím práva na trvalý pobyt nezakladá nárok na príspevok na výživu počas štúdia vo forme štipendia alebo študentskej pôžičky.

66.      Rakúsko tvrdí, že zľava na cestovnom je príspevkom na výživu počas štúdia v zmysle článku 24 ods. 2 smernice 2004/38, pretože ide o dávku pre študentov. Zľava má byť klasifikovaná ako štipendium, pretože sa nevracia.

67.      S týmto názorom treba súhlasiť v tom, že úvahy zákonodarcu, na ktorých sa zakladá článok 24 ods. 2 smernice 2004/38, bez ohľadu na to, či sú splnené podmienky na použitie článku 24 ods. 1,(31) môžu odôvodniť aj rozdielne zaobchádzanie v zmysle článku 18 ZFEÚ.(32)

68.      Pojem príspevok na výživu počas štúdia by tiež bolo možné chápať v širokom zmysle tak, že zahŕňa akékoľvek dávky pre študentov. Ako však správne zdôrazňuje Komisia, zákonodarca sa pri prijatí článku 24 ods. 2 smernice 2004/38 rozhodol povoliť výnimku z práva na rovnaké zaobchádzanie podľa článku 24 ods. 1 len pre príspevky na výživu počas štúdia vo forme štipendia alebo študentskej pôžičky. To musí platiť aj vtedy, ak sa pri uplatňovaní článku 18 ZFEÚ berie do úvahy článok 24 ods. 2.

69.      Neexistuje ani žiadny dôvod na extenzívny výklad článku 24 ods. 2 smernice 2004/38. Naopak, toto ustanovenie umožňuje obmedzenie práva na rovnaké zaobchádzanie stanoveného v článku 18 ZFEÚ, článku 21 ods. 2 Charty základných práv a článku 24 ods. 1 smernice 2004/38. Akákoľvek odchýlka teda musí byť vykladaná reštriktívne.

70.      Ak by sa však do pojmu „štipendium“ zahrnuli aj zľavy na cestovnom, jeho význam by sa neprimerane rozšíril. Skutočnosť, že článok 24 ods. 2 smernice 2004/38 ho uvádza v priamej súvislosti so študentskou pôžičkou, poukazuje na to, že zákonodarca doň nechcel zahrnúť akúkoľvek dávku pre študentov, ale dávky určitého rozsahu, ktoré sú zamerané na pokrytie nákladov spojených s univerzitným vzdelaním. Z judikatúry okrem toho vyplýva, že podpora, čo sa týka školného, nemôže byť považovaná za príspevok na výživu počas štúdia podľa článku 24 ods. 2 smernice 2004/38. Na tento druh podpory sa totiž vzťahuje všeobecná zásada zákazu diskriminácie bez ohľadu na predchádzajúcu dĺžku pobytu.(33) Preto treba pojem štipendium vykladať reštriktívne a nezahŕňať doň aj zľavu na cestovnom.

71.      Treba tiež poznamenať, že prístup k zľave na cestovnom podľa rakúskeho práva nezávisí od toho, či dotknutí študenti nadobudli právo na trvalý pobyt. Nie je preto vylúčené, že študenti, ktorí by mali nárok na príspevky na výživu počas štúdia, zľavu na cestovnom nebudú môcť využiť.

d)      O nevyhnutnej integrácii v hostiteľskej krajine

72.      Kvôli úplnosti by som chcela v krátkosti spomenúť možný argument obhajoby, ktorý však Rakúsko neuviedlo, a preto by sa ním Súdny dvor nemal zaoberať.

73.      Súdny dvor uznal, že existencia určitého spojenia medzi spoločnosťou dotknutého členského štátu a príjemcom dávky môže predstavovať objektívne posúdenie verejného záujmu, ktoré môže odôvodniť skutočnosť, že voľný pohyb občanov Únie môže byť ovplyvnený podmienkami na poskytnutie dávky.(34)

74.      Toto kritérium sa zakladá na úvahe, že členské štáty síce sú vyzvané preukázať v organizácii a uplatňovaní svojho systému sociálnej pomoci určitú finančnú solidaritu so štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, avšak každému členskému štátu sa povoľuje dbať na to, aby sa poskytovanie podpory na pokrytie životných nákladov študentom z iných členských štátov nestalo nerozumnou záťažou, ktorá by mohla mať vplyv na celkovú úroveň podpory poskytovanej týmto štátom.(35)

75.      Musí však byť rešpektovaná aj požiadavka proporcionality. Opatrenie je proporcionálne, respektíve primerané vtedy, ak je spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.(36) Predovšetkým podmienky týkajúce sa bydliska a obvyklého pobytu musia byť v primeranom pomere k cieľom, ktoré príslušná právna úprava sleduje.(37)

76.      Preto sa nevyhnutný stupeň integrácie nestanovuje pre všetky dávky jednotne, ale je dôležité zaviesť rozlišovanie vzhľadom na rozsah dávok. Zatiaľ čo podmieňovať štipendium pobytom v dĺžke piatich rokov je primerané,(38) pokiaľ ide o poskytnutie bezplatnej diaľničnej nálepky pre osoby so zdravotným postihnutím, sú prípustné len menej prísne podmienky. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil primeranosť právnej úpravy, ktorá priznáva právo na bezplatné udelenie ročnej cestnej nálepky len zdravotne postihnutým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území dotknutého členského štátu bez akejkoľvek minimálnej dĺžky pobytu, pričom medzi ne zahŕňa aj zdravotne postihnuté osoby, ktoré do tohto členského štátu pravidelne dochádzajú z profesionálnych alebo zo súkromných dôvodov.(39)

77.      V predmetnom prípade z uvedeného možno vyvodiť záver, že na to, aby bol študentom priznaný nárok na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o poskytovanie zliav na cestovnom za verejnú hromadnú dopravu, musí postačovať integrácia preukázaná už zápisom na rakúskej univerzite. Tento záver potvrdzuje aj výklad článku 24 ods. 2 smernice 2004/38 o voľnom pohybe a pobyte, podľa ktorého prístup k zľave na cestovnom pre študentov nie je podmienený právom na trvalý pobyt.(40)

78.      Na otázku, či študenti, ktorí členský štát navštevujú len občas, napríklad ako turisti alebo v rámci exkurzie, smú byť vylúčení z týchto zliav na cestovnom, v tomto prípade netreba odpovedať.

e)      Predbežný záver

79.      Sporné viazanie zľavy na cestovnom na poskytovanie rodinných dávok teda porušuje článok 18 ZFEÚ.

2.      O článku 24 smernice 2004/38 o voľnom pohybe a pobyte

80.      Úvahy týkajúce sa článku 18 ZFEÚ v zásade platia aj pre článok 24 ods. 1 smernice 2004/38. Podľa tohto ustanovenia všetci občania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdržiavajú na území hostiteľského členského štátu, s výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v Zmluve a v sekundárnom práve, požívajú rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu v rámci pôsobnosti Zmluvy.

81.      Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) smernice študenti majú právo na pobyt, ak majú zdravotné poistenie a dostatočné prostriedky na živobytie. Ak sú tieto podmienky splnené, študenti sa zdržiavajú v Rakúsku na základe smernice a podľa článku 24 ods. 1 požívajú rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu.

82.      Napriek tomu im je odopretá zľava na cestovnom, ak ich rodičia nepoberajú rakúske rodinné prídavky. Podľa vyššie uvedených úvah ide o nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorá nie je odôvodnená ani podľa článku 24 ods. 2 smernice 2004/38.

83.      Preto je porušený aj článok 24 ods. 1 smernice 2004/38.

V –    O trovách konania

84.      Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Hoci Komisia bola so svojimi dôvodmi v prevažnej miere úspešná, jej žalobný návrh bol formulovaný oveľa širšie než tieto žalobné dôvody. Preto by každý z účastníkov konania mal znášať vlastné trovy konania.

VI – Návrh

85.      Navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:

1.      Rakúska republika si tým, že študujúci občania Únie, ktorých rodičia nedostávajú rakúske rodinné prídavky, pretože majú trvalý pobyt v inom členskom štáte, nedostávajú v spolkových krajinách Viedeň, Horné Rakúsko, Burgenland a Štajersko a v meste Innsbruck rovnaké zľavy na cestovnom ako študenti, ktorým sú poskytované rakúske rodinné prídavky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ZFEÚ v spojení s článkami 20 ZFEÚ a 21 ZFEÚ.

2.      Rakúska republika si tým, že študenti, ktorí spĺňajú požiadavky článku 7 ods. 1 písm. c) smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov a ktorých rodičia nedostávajú rakúske rodinné prídavky, pretože majú trvalý pobyt v inom členskom štáte, nedostávajú v spolkových krajinách Viedeň, Horné Rakúsko, Burgenland a Štajersko a v meste Innsbruck rovnaké zľavy na cestovnom ako študenti, ktorým sú poskytované rakúske rodinné prídavky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 24 smernice 2004/38.

3.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.      Komisia a Rakúska republika znášajú vlastné trovy konania.


1 –      Jazyk prednesu: nemčina.


2 –      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).


3 –      Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 177, s. 1).


4 – O zásade slobodného poskytovania služieb pozri rozsudky z 15. marca 1994, Komisia/Španielsko (C‑45/93, Zb. s. I‑911, bod 10), a zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko (C‑388/01, Zb. s. I‑721, bod 28); okrem toho pozri napríklad rozsudky z 28. júna 1978, Kenny (1/78, Zb. s. 1489, bod 12), a zo 17. apríla 1986, Reed (59/85, Zb. s. 1283, bod 29).


5 – Rozsudky z 12. apríla 1994, Halliburton Services (C‑1/93, Zb. s. I‑1137, bod 12); z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i. (C‑397/98 a C‑410/98, Zb. s. I‑1727, bod 38); z 21. januára 2010, SGI (C‑311/08, Zb. s. I‑487, bod 31), a z 31. marca 2011, Schröder (C‑450/09, Zb. s. I‑2497, bod 28).


6 – Rozsudky z 30. mája 1989, Komisia/Grécko (305/87, Zb. s. 1461, bod 13 a nasl.); z 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland (C‑311/97, Zb. s. I‑2651, bod 20), a z 26. októbra 2010, Schmelz (C‑97/09, Zb. s. I‑10465, bod 44 a nasl.).


7 –      Pozri rozsudky zo 6. februára 2003, Stylianakis (C‑92/01, Zb. s. I‑1291, bod 18 a nasl.); z 11. septembra 2007, Komisia/Nemecko (C‑318/05, Zb. s. I‑6957, bod 35 a nasl.); z 20. mája 2010, Zanotti (C‑56/09, Zb. s. I‑4517, body 24 a nasl.), a zo 16. decembra 2010, Josemans (C‑137/09, Zb. s. I‑13019, bod 53).


8 – Rozsudky z 26. októbra 2006, Komisia/Portugalsko (C‑345/05, Zb. s. I‑10633, bod 45), a z 18. januára 2007, Komisia/Švédsko (C‑104/06, Zb. s. I‑671, bod 37). Naopak v rozsudku z 1. decembra 2011, Komisia/Belgicko (C‑250/08, Zb. s. I‑12341, bod 30), sa domnieva, že voľný pohyb kapitálu je špecifickejší než občianstvo Únie.


9 –      Pozri rozsudky Komisia/Portugalsko (už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 37) a Komisia/Švédsko (už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 30), ako aj rozsudky z 20. januára 2011, Komisia/Grécko (C‑155/09, Zb. s. I‑65, bod 60), a z 1. decembra 2011, Komisia/Maďarsko (C‑253/09, Zb. s. I‑12391, bod 86).


10 – Rozsudky z 24. mája 2007, Holböck (C‑157/05, Zb. s. I‑4051, bod 22); SGI (už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 25) a z 15. septembra 2011, Halley a i. (C‑132/10, Zb. s. I‑8353, bod 17), ako aj v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas (C‑196/04, Zb. s. I‑7995, body 31 až 33), a z 3. októbra 2006, Fidium Finanz (C‑452/04, Zb. s. I‑9521, body 34 a 44 až 49).


11 – Rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone (286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 10); z 2. februára 1989, Cowan (186/87, Zb. s. 195, bod 15); z 26. októbra 1999, Eurowings Luftverkehr (C‑294/97, Zb. s. I‑7447, bod 34); Zanotti (už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 35), a z 5. júla 2012, SIAT (C‑318/10, bod 19).


12 – V súvislosti s cenami vstupného do pamiatok pozri rozsudky Komisia/Španielsko a Komisia/Taliansko, už citované v poznámke pod čiarou 4.


13 – Rozsudky z 5. októbra 1988, Steymann (196/87, Zb. s. 6159, bod 17), a zo 17. júna 1997, Sodemare a i. (C‑70/95, Zb. s. I‑3395, bod 38).


14 – Rozsudok Sodemare a i. (už citovaný v poznámke pod čiarou 13).


15 –      Rozsudok Zanotti (už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 35).


16 –      Rozsudok Komisia/Nemecko (už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 72).


17 – Rozsudky z 22. decembra 2010, Yellow Cab Verkehrsbetrieb (C‑338/09, Zb. s. I‑13927, bod 29), a z 25. januára 2011, Neukirchinger (C‑382/08, Zb. s. I‑139, bod 22).


18 – Rozsudky z 22. mája 1985, Parlament/Rada (13/83, Zb. s. 1513, bod 62), a Yellow Cab Verkehrsbetrieb (už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 30).


19 –      Rozsudky zo 4. apríla 1974, Komisia/Francúzsko (167/73, Zb. s. 359, bod 32); z 30. apríla 1986, Asjes a i. (209/84 až 213/84, Zb. s. 1425, bod 45), a Neukirchinger (už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 21).


20 – Rozsudky Komisia/Francúzsko (už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 33) o voľnom pohybe pracovníkov a Yellow Cab Verkehrsbetrieb (už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 33) o slobode usadiť sa.


21 – Rozsudok Neukirchinger (už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 23 a nasl.).


22 – Na ilustráciu pozri rozsudok zo 17. novembra 2011, Gajdarov (C‑430/10, Zb. s. I‑11637).


23 – Návrhy z 20. októbra 2009, Teixeira (C‑480/08, Zb. s. I‑1107, bod 122 a poznámka pod čiarou 101). Pozri aj rozsudok z 13. apríla 2010, Bressol a i. (C‑73/08, Zb. s. I‑2735, bod 34 a nasl.).


24 –      Rozsudok Bressol a i. (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, body 30 až 33) a tam citovaná judikatúra.


25 –      Rozsudok Bressol a i. (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 41) a tam citovaná judikatúra.


26 –      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).


27 –      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 284, s. 1).


28 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. mája 2008, Bosmann (C‑352/06, Zb. s. I‑3827, bod 27), a z 12. júna 2012, Hudzinski (C‑611/10 a C‑612/10, bod 44).


29 – Rozsudky z 15. júna 2010, Komisia/Španielsko (C‑211/08, Zb. s. I‑5267, bod 45), a zo 14. októbra 2010, van Delft a i. (C‑345/09, Zb. s. I‑9879, bod 85).


30 –      Pozri bod 13 vyjadrenia k žalobe.


31 – Pozri v tejto súvislosti bod 80 a nasl. nižšie.


32 – Rozsudok z 18. novembra 2008, Förster (C‑158/07, Zb. s. I‑8507, bod 55).


33 – Rozsudky z 21. júna 1988, Lair (39/86, Zb. s. 3161, bod 16) a Brown (197/86, Zb. s. 3205, bod 18), ako aj z 26. februára 1992, Raulin (C‑357/89, Zb. s. I‑1027, bod 27 a nasl.).


34 – Rozsudky z 11. júla 2002, D’Hoop (C‑224/98, Zb. s. I‑6191, bod 38), a z 1. októbra 2009, Gottwald (C‑103/08, Zb. s. I‑9117, bod 32).


35 – Rozsudky z 15. marca 2005, Bidar (C‑209/03, Zb. s. I‑2119, bod 56), a Förster (už citovaný v poznámke pod čiarou 32, bod 48).


36 –      Rozsudok Gottwald (už citovaný v poznámke pod čiarou 34, bod 33).


37 –      Tamže (bod 38).


38 –      Rozsudok Förster (už citovaný v poznámke pod čiarou 32, bod 60).


39 – Rozsudok Gottwald (už citovaný v poznámke pod čiarou 34, body 37 a 41).


40 –      Pozri bod 70 vyššie.